173/1997 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 26.06.1997

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.26.06.1997 -
Obsah
button-close
Článok 1 Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Článok 2 Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1.
2.
3.
a)
i)
ii)
iii)
b)
i)
ii)
iii)
iv)
4.
Článok 3 Všeobecné definície
1.
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
i)
ii)
2.
Článok 4 Rezident
1.
2.
a)
b)
c)
d)
3.
Článok 5 Stála prevádzkareň
1.
2.
a)
b)
c)
d)
e)
f)
3.
4.
a)
b)
c)
d)
e)
f)
5.
6.
7.
Článok 6 Príjmy z nehnuteľného majetku
1.
2.
3.
4.
Článok 7 Zisky podnikov
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Článok 8 Medzinárodná doprava
1.
2.
a)
b)
3.
Článok 9 Spoločné podniky
a)
b)
Článok 10 Dividendy
1.
2.
3.
4.
5.
Článok 11 Úroky
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Článok 12 Licenčné poplatky
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Článok 13 Príjmy zo scudzenia majetku
1.
2.
3.
4.
Článok 14 Nezávislé povolania
1.
2.
Článok 15 Závislá činnosť
1.
2.
a)
b)
c)
3.
Článok 16 Tantiémy
Článok 17 Umelci a športovci
1.
2.
3.
Článok 18 Penzie
1.
2.
Článok 19 Verejné funkcie
3.
Článok 20 Študenti a žiaci stredných odborných učilíšť
Článok 21 Iné príjmy
1.
2.
Článok 22 Majetok
1.
2.
3.
4.
Článok 23 Vylúčenie dvojakého zdanenia
1.
2.
Článok 24 Zásada rovnakého zaobchádzania
1.
2.
3.
4.
5.
Článok 25 Riešenie prípadov dohodou
1.
2.
3.
4.
Článok 26 Výmena informácií
1.
2.
a)
b)
c)
Článok 27 Diplomati a konzulárni úradníci
Článok 28 Nadobudnutie platnosti
1.
2.
a)
i)
ii)
b)
i)
ii)
iii)
3.
Článok 29 Výpoveď
a)
i)
ii)
b)
i)
ii)
iii)
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:173/1997 Z. z.
Názov:Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Typ:Oznámenie
Dátum vyhlásenia:26.06.1997
Dátum účinnosti od:26.06.1997
Autor:Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory
  • Dane z príjmu
Nachádza sa v čiastke:

79/1997

30/1979 Zb. Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb medzi Československou socialistickou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík
49/1979 Zb. Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb medzi Československou socialistickou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík
173
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 23. januára 1996 bola v Štrbskom Plese podpísaná Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.
Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 346 zo 16. mája 1996 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 23. septembra 1996.
Zmluva nadobudla platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, t. j. 22. novembra 1996, na základe článku 28.
Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy stráca platnosť vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou Zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb medzi Československou socialistickou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík podpísaná v Miškovci 27. mája 1977 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 30/1979 Zb.) a Zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb medzi Československou socialistickou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík podpísaná v Ulánbátare 19. mája 1978 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 49/1979 Zb.).
Do anglického znenia zmluvy, ktoré je pre jej výklad rozhodujúce, možno nazrieť na Ministerstve financií Slovenskej republiky.
ZMLUVA
medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Vláda Slovenskej republiky a vláda Ukrajiny,
prajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku a podporujúc rozvoj a prehlbovanie vzájomných ekonomických vzťahov,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi v jednom zmluvnom štáte alebo v oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1.
Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku ukladané v mene každého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov, nech je spôsob ich vyberania akýkoľvek.
2.
Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového príjmu, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ako aj daní z prírastku majetku.
3.
Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú
a)
v Slovenskej republike
i)
daň z príjmov fyzických osôb,
ii)
daň z príjmov právnických osôb,
iii)
daň z nehnuteľností,
(ďalej len „slovenská daň“),
b)
na Ukrajine
i)
daň z príjmov (zisku) podnikov,
ii)
daň z príjmov občanov,
iii)
daň z majetku podnikov,
iv)
daň z nehnuteľného majetku občanov,
(ďalej len „ukrajinská daň“).
4.
Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa budú ukladať niektorým zo zmluvných štátov po podpísaní tejto zmluvy popri súčasných daniach tohto zmluvného štátu alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si navzájom oznámia podstatné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1.
Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a)
výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú podľa prípadu Slovenskú republiku alebo Ukrajinu,
b)
výraz „Slovensko“ označuje Slovenskú republiku, použitý v zemepisnom zmysle označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoju suverenitu, suverénne práva alebo súdnu právomoc v súlade s medzinárodným právom a na ktorom platia jej zákony týkajúce sa daní,
c)
výraz „Ukrajina“ použitý v zemepisnom zmysle označuje územie Ukrajiny, jej kontinentálny šelf a jej výlučnú (morskú) ekonomickú zónu, ako aj akékoľvek iné územie za hranicami výsostných vôd Ukrajiny, ktoré sa v súlade s medzinárodným právom definuje alebo sa môže definovať ako územie, na ktorom sa môžu vykonávať práva Ukrajiny týkajúce sa morského dna, jeho podložia a ich prírodných zdrojov,
d)
výraz „daň“ označuje podľa prípadu slovenskú daň alebo ukrajinskú daň,
e)
výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné združenia osôb,
f)
výraz „spoločnosť“ označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo združenie osôb, ktoré sa na účely zdanenia považujú za právnickú osobu,
g)
výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú podľa okolnosti podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu,
h)
výraz „štátny príslušník“ označuje akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo zmluvného štátu, a akúkoľvek právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa práva platného v tomto štáte,
i)
výraz „medzinárodná doprava“ označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú loďou, člnom, lietadlom, železnicou alebo cestným vozidlom, prevádzkovanú podnikom, ktorý je rezidentom zmluvného štátu, ak sa takáto doprava neprevádzkuje len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
j)
výraz „príslušný úrad“ označuje
i)
v prípade Slovenskej republiky ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu,
ii)
v prípade Ukrajiny ministerstvo financií alebo ním splnomocneného zástupcu.
2.
Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný, bude mať pri aplikácii tejto zmluvy zmluvným štátom význam, aký mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.
Článok 4
Rezident
1.
Na účely tejto zmluvy výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia, miesta registrácie alebo iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo z majetku umiestneného v tomto štáte.
2.
Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 tohto článku rezidentom v oboch zmluvných štátoch, určí sa jej postavenie takto:
a)
predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov),
b)
ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c)
ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, ktorého je štátnym občanom,
d)
ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3.
V prípade, že iná osoba ako fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1.
Na účely tejto zmluvy výraz „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo sčasti vykonáva podnikateľskú činnosť.
2.
Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä
a)
miesto vedenia,
b)
závod,
c)
kanceláriu,
d)
továreň,
e)
dielňu,
f)
baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3.
Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa aj stavenisko alebo stavbu, montáž, alebo inštalačný projekt, alebo s nimi spojenú dozornú činnosť, alebo zariadenie, alebo stavbu na výskum prírodných zdrojov, ale len vtedy, ak takéto stavenisko, projekt, činnosť, zariadenie alebo stavba na výskum prírodných zdrojov trvajú dlhšie ako 12 mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
4.
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz „stála prevádzkareň“ nezahŕňa
a)
zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru alebo výrobkov patriacich podniku,
b)
zásobu tovaru alebo výrobkov patriacich podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c)
zásobu tovaru alebo výrobkov patriacich podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania iným podnikom,
d)
trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu tovaru alebo výrobkov alebo na účely zhromažďovania informácií pre podnik,
e)
trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,
f)
trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania akýchkoľvek spojených činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého miesta na podnikanie vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný alebo pomocný charakter.
5.
Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba – iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 – koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle aj používa v zmluvnom štáte právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak sa jej činnosti neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré keby sa uskutočňovali prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie, by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku.
6.
Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.
7.
Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte alebo ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v tomto druhom zmluvnom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Výraz „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Tento výraz v každom prípade zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo na pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny, lietadlá, železničné a cestné vozidlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3.
Ustanovenia odseku 1 sa použijú aj na príjmy z priameho užívania, nájmu alebo z akéhokoľvek iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých povolaní.
Článok 7
Zisky podnikov
1.
Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak tento podnik nevykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva podnikateľskú činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2.
Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, určia sa s výnimkou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni zisky, ktoré by mohla docieliť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3.
Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať preukázané náklady vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych nákladov nezávisle od toho, či vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4.
Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, na základe úmerného rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré sa majú zdaniť týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia musí byť však taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.
5.
Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar alebo výrobky pre podnik.
6.
Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.
7.
V prípade, že zisky zahŕňajú druhy príjmov, ktoré sú uvedené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
1.
Zisky, ktoré poberá rezident zmluvného štátu z prevádzkovania lodí, člnov, lietadiel, železničných a cestných vozidiel v medzinárodnej doprave, podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
2.
Na účely tohto článku zisky z prevádzkovania lodí, člnov a lietadiel v medzinárodnej doprave zahŕňajú
a)
príjmy z prenájmu prázdnych lodí alebo lietadiel a
b)
zisky z využívania, udržiavania alebo z prenájmu kontajnerov (vrátane trajlerov a súvisiacich zariadení na prepravu kontajnerov), ktoré sa využívajú na prepravu tovaru alebo výrobkov; ak je takýto prenájom alebo takéto využívanie, udržiavanie alebo prenájom náhodné vo vzťahu k prevádzkovaniu lodí, člnov alebo lietadiel v medzinárodnej doprave, podľa toho, o aký prípad ide.
3.
Ak rezident zmluvného štátu v súlade s ustanovením odseku 1 tohto článku poberá zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii, podliehajú zisky takéhoto rezidenta zdaneniu len v zmluvnom štáte, ktorého je rezidentom.
Článok 9
Spoločné podniky
V prípade, ak
a)
sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b)
tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu
a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, možno akékoľvek zisky, ktoré by bez týchto podmienok dosiahol jeden z podnikov, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne zdaniť.
Článok 10
Dividendy
1.
Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Tieto dividendy však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom dividend, takto uložená daň nepresiahne 10 % hrubej sumy dividend.
Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy vyplácajú.
3.
Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo z iných práv s výnimkou pohľadávok, z podielov na zisku, ako aj príjmy z iných práv na spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá rozdeľuje zisk, rezidentom.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5.
Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, môže tento druhý štát oslobodiť dividendy vyplácané spoločnosťou od dane s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, a nemôže ani podrobiť zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky úplne alebo sčasti pozostávajú zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v tomto štáte.
Článok 11
Úroky
1.
Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré poberá rezident druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Takéto úroky však možno zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom úrokov, takto uložená daň nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.
3.
Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených či nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti, či majú alebo nemajú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výher spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo s dlhopismi. Pokuty za oneskorenú platbu sa na účely tohto článku nepovažujú za úroky.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5.
Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však osoba platiaca úroky, či už je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vzniklo zadlženie, z ktorého sa platia úroky, ktoré idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa za zdroj takýchto úrokov považuje štát, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.
6.
Ak suma úrokov vzťahujúcich sa na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by platiteľ dohodol so skutočným vlastníkom úrokov, keby nebolo takýchto vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu úrokov. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1.
Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, takto uložená suma dane nepresiahne 10 % hrubej sumy.
3.
Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo pások pre rozhlasové alebo televízne vysielanie, satelitného alebo káblového prenosu na verejné vysielanie prostredníctvom akejkoľvek formy elektronických médií, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, z ktorého sa licenčné poplatky platia, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5.
Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však osoba vyplácajúca licenčné poplatky, či už je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.
6.
Ak z akýchkoľvek príčin suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, právo alebo na informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby nebolo týchto vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, podlieha v tomto prípade zdaneniu podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Príjmy zo scudzenia majetku
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Príjmy zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, vrátane príjmov dosiahnutých zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej základne, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
3.
Príjmy zo scudzenia lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave podnikom zmluvného štátu alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku týchto dopravných prostriedkov, podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
4.
Príjmy zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1.
Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo z inej činnosti nezávislého charakteru, sa zdania len v tomto štáte, ak rezident nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon tejto činnosti. Ak má k dispozícii takúto stálu základňu, môžu sa príjmy zdaniť v druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej základni.
2.
Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.
Článok 15
Závislá činnosť
1.
Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov 16, 18, 19 a 20 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť len v skôr uvedenom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a)
príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, a
b)
odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom v druhom štáte, a
c)
výdavky na vyplácanie odmien nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.
3.
Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave alebo na palube člna zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je podnik prevádzkujúci loď, čln alebo lietadlo rezidentom.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen správnej rady spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci umelec, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo ako hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3.
Príjmy poberané z činností vykonávaných v rámci kultúrnych výmen, ktoré sa uskutočnili na základe kultúrnej dohody uzavretej medzi dvoma zmluvnými štátmi, budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 recipročne vyňaté zo zdanenia, len ak takéto činnosti financuje vláda niektorého zmluvného štátu a len ak sa tieto činnosti nevykonávajú s cieľom dosiahnuť zisk.
Článok 18
Penzie
1.
Penzie a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú s výnimkou ustanovení článku 19 ods. 2 zdaneniu len v tomto štáte.
2.
Penzie a iné podobné odmeny, ako aj akékoľvek renty vyplácané z dôvodu štátneho dôchodkového zabezpečenia, ktoré je súčasťou povinného systému sociálneho zabezpečenia niektorého zmluvného štátu, jeho nižšieho správneho útvaru alebo miestneho orgánu, podliehajú bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v tomto štáte.
Článok 19
Verejné funkcie
1.
a)
Odmeny iné ako penzie vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom akejkoľvek fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo jeho nižšiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu sa zdania len v tomto štáte.
b)
Takéto odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu,
i)
je štátnym občanom tohto štátu alebo
ii)
sa nestala rezidentom v tomto štáte len z dôvodou poskytovania služieb.
2.
a)
Akékoľvek penzie vyplácané buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadil niektorý zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán, fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo jeho nižšiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b)
Takéto penzie však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak fyzická osoba je rezidentom a štátnym občanom tohto štátu.
3.
Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby preukázané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu.
Článok 20
Študenti a žiaci stredných odborných učilíšť
Platby, ktoré študent alebo žiak stredného odborného učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne pred príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba z dôvodu štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo na výcvik, nebudú zdanené v tomto štáte za obdobie nepresahujúce 6 rokov za predpokladu, že takéto platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
1.
Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej a vykonáva v tomto štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým sa príjmy platia, sú skutočne spojené s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
Článok 22
Majetok
1.
Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, na účel vykonávania nezávislého povolania, sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.
3.
Lode, člny, lietadlá, železničné a cestné vozidlá prevádzkované v medzinárodnej doprave alebo hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takýchto lodí, člnov, lietadiel, železničných a cestných vozidiel podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené miesto skutočného vedenia podniku.
4.
Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1.
V prípade rezidenta Slovenskej republiky bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:
Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do základu, z ktorého sa takéto dane ukladajú, aj príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení článkov tejto zmluvy rovnako zdaniť na Ukrajine, povolí však znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej na Ukrajine. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne takú časť slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení článkov tejto zmluvy zdaniť na Ukrajine.
2.
V prípade rezidenta Ukrajiny bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:
V súlade s ustanoveniami práva Ukrajiny, ktoré upravujú oslobodenie od dane zaplatenej mimo územia Ukrajiny (ktoré nie sú v rozpore s hlavnými zásadami tohto odseku), na slovenskú daň, ktorá sa podľa práva Slovenskej republiky a v súlade s touto zmluvou platí priamo alebo formou zrážky zo zisku, príjmu alebo majetku podliehajúceho zdaneniu zo zdrojov na Slovensku, sa bude uplatňovať zníženie na akúkoľvek ukrajinskú daň, ktorá sa vypočíta z tohto zisku, príjmu alebo majetku, na ktorý sa vzťahuje ukrajinská daň. Suma, o ktorú sa daň zníži, však v žiadnom prípade nepresiahne tú časť dane z príjmov alebo z majetku vypočítanej pred jej znížením, ktorá pripadá na príjmy alebo na majetok, ktoré sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte podľa okolnosti.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1.
Rezident jedného zmluvného štátu nebude podliehať v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať rezidenti tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenie článku 1 uplatní aj na fyzické osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov.
2.
Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov, ktoré vykonávajú podobné činnosti v tomto druhom štáte. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva vlastným rezidentom.
3.
Ak sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9, článku 11 ods. 4 alebo článku 12 ods. 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi v druhom zmluvnom štáte odpočítateľné na účely určenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi v skôr uvedenom štáte. Takisto akékoľvek dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely určenia zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok ako dlhy voči rezidentovi v skôr uvedenom štáte.
4.
Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti v druhom zmluvnom štáte, nebudú podliehať v skôr uvedenom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.
5.
Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1.
Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym občanom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 24 ods. 1, úradu toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym občanom. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého oznámenia opatrenia, ktoré vedie k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2.
Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť po vzájomnej dohode s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou.
3.
Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo pri aplikáci zmluvy. Môžu vzájomne konzultovať, aby sa zamedzilo dvojakému zdaneniu v prípadoch, ktoré zmluva neupravuje.
4.
Príslušné úrady zmluvných štátov môžu priamo komunikovať, aby dosiahli dohody podľa predchádzajúcich odsekov.
Článok 26
Výmena informácií
1.
Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore so zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1. Akákoľvek informácia, ktorú zmluvný štát dostal, sa bude udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácia, ktorú dostal podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu, a poskytne sa len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch. Osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú niektorému zmluvnému štátu povinnosť
a)
vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b)
poskytnúť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c)
poskytnúť informácie, ktoré by odhalili obchodné, hospodárske, priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo, alebo obchodný postup, alebo informáciu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 27
Diplomati a konzulárni úradníci
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú diplomatom alebo konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1.
Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené čo najskôr. Zmluvné štáty si diplomatickou cestou navzájom oznámia, že požadované vnútroštátne právne postupy nadobudnutia platnosti tejto zmluvy boli splnené.
2.
Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia sa budú uplatňovať
a)
v Slovenskej republike,
i)
ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy príjmov vyplácané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť, a
ii)
ak ide o ostatné dane z príjmov a z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,
b)
na Ukrajine,
i)
ak ide o dane z dividend, úrokov alebo z licenčných poplatkov, na akékoľvek platby, ktoré sú uskutočňované na šesťdesiaty deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po dni, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,
ii)
ak ide o dane z príjmov (zisku) podnikov, za akékoľvek zdaňovacie obdobie začínajúce sa 1. januára alebo po 1. januári kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom zmluva nadobudla platnosť,
iii)
ak ide o daň z príjmov občanov, na akékoľvek platby uskutočňované na šesťdesiaty deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po dni, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.
3.
Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy stráca platnosť vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou mnohostranná zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb podpísaná v Miškovci 27. mája 1977 a mnohostranná zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb podpísaná v Ulánbátare 19. mája 1978.
Článok 29
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zo zmluvných štátov môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom akéhokoľvek kalendárneho roku začínajúceho sa po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade sa zmluva prestane uplatňovať
a)
v Slovenskej republike,
i)
ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy príjmov vyplácané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi, a
ii)
ak ide o ostatné dane z príjmov a z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,
b)
na Ukrajine,
i)
ak ide o dane z dividend, úrokov alebo z licenčných poplatkov, na akékoľvek platby, ktoré sa uskutočňujú na šesťdesiaty deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po dni, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,
ii)
ak ide o dane z príjmov (zisku) podnikov, za akékoľvek zdaňovacie obdobie začínajúce sa 1. januára alebo po 1. januári kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom bolo podané oznámenie o výpovedi,
iii)
ak ide o daň z príjmov občanov Ukrajiny, na akékoľvek platby uskutočňované na šesťdesiaty deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po dni, v ktorom bolo podané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané v Štrbskom Plese 23. januára 1996 v dvoch rovnopisoch, každý v slovenskom, ukrajinskom a anglickom jazyku. Všetky texty majú rovnakú platnosť. V prípade odlišného výkladu textu je rozhodujúci anglický text.
Za vládu Slovenskej republiky:

Vladimír Mečiar v. r.

Za vládu Ukrajiny:

Jevgen Kyrylovič Marčuk v. r.