226/1997 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1997 do 30.04.2005
Predpis bol zrušený predpisom 128/2005 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.09.1997 - 30.04.2005 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 226/1997 Z. z. |
| Názov: | Zákon o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 09.07.1997 |
| Dátum vyhlásenia: | 21.08.1997 |
| Dátum účinnosti od: | 01.09.1997 |
| Dátum účinnosti do: | 30.04.2005 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 128/2005 Z. z. | Zákon o zrušení Fondu na podporu zahraničného obchodu |
226
ZÁKON
z 9. júla 1997
o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje pravidlá posudzovania zakázaných subvencií poskytnutých na tovar
vyrábaný a vyvážaný subvencujúcou krajinou, zisťovanie a posudzovanie vážnej ujmy
spôsobenej takto subvencovaným tovarom domácemu výrobnému odvetviu, druhy vyrovnávacích
opatrení na zabránenie alebo na odstránenie ujmy spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu,
ako aj konanie o uplatňovaní týchto opatrení.
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
subvenciou akýkoľvek nenávratný finančný príspevok zo štátnych zdrojov poskytovaný
priamo vládou krajiny vývozu alebo nepriamo prostredníctvom verejnoprávnej ustanovizne
alebo prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby krajiny vývozu, ako aj
oslobodenie od daní alebo poplatkov poskytované ako výhoda na tovar vyrobený a vyvážaný
z krajiny vývozu alebo predávaný na jej domácom trhu,
b)
subvencovaným tovarom tovar vyrobený v krajine vývozu, na ktorého výrobu alebo vývoz
bola v tejto krajine poskytnutá zakázaná subvencia,
c)
subvencujúcou krajinou krajina, ktorá poskytla alebo poskytuje svojim výrobcom alebo
vývozcom zakázanú subvenciu na tovar na podporu jeho vývozu alebo na jeho prednostný
predaj na domácom trhu,
d)
rovnakým alebo podobným tovarom tovar vyrobený v tuzemsku, ktorý je vo všetkých znakoch
rovnaký alebo porovnateľný s tovarom dovážaným z krajiny vývozu, alebo tovar vyrobený
v tuzemsku, ktorý má podobné znaky, zloženie a vlastnosti ako tovar dovážaný z krajiny
vývozu a ktorý môže byť zameniteľný za dovážaný tovar,
e)
domácim výrobným odvetvím všetci tuzemskí výrobcovia rovnakého alebo podobného tovaru;
do domáceho výrobného odvetvia sa nezahŕňajú výrobcovia, ktorí sú v obchodnom spojení
s dovozcom,
f)
vážnou ujmou závažné poškodenie domáceho výrobného odvetvia majetkového alebo nemajetkového
charakteru, podstatné oddialenie zavedenia výroby rovnakého alebo podobného tovaru
v tuzemsku spôsobené domácemu výrobnému odvetviu dovozom subvencovaného tovaru alebo
iné závažné poškodenie záujmov domáceho výrobného odvetvia (§ 4),
g)
hrozbou vzniku závažného poškodenia domáceho výrobného odvetvia stav, keď možno dôvodne
predpokladať, že bezprostredne môže dôjsť k vážnej ujme,
h)
krajinou vývozu krajina pôvodu tovaru;1) ak krajina, ktorá vyváža, nie je totožná s krajinou pôvodu tovaru, krajinou vývozu
tovaru sa rozumie krajina, z ktorej sa tovar vyváža do Slovenskej republiky,
i)
vývozcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tovar vyváža z krajiny vývozu
tovaru,
j)
dovozcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je deklarantom2) dovážaného tovaru do Slovenskej republiky.
§ 3
Druhy subvencií
(1)
Subvencie podľa § 2 písm. a) sa podľa účelu, na ktorý sa poskytujú, a ich účinku na domáce výrobné odvetvie rozdeľujú
na
a)
zakázané subvencie,
b)
nenapadnuteľné subvencie.
(2)
Zakázanou subvenciou je subvencia, ktorá bola poskytnutá ako výlučná alebo ako jedna
z niekoľkých ďalších opatrení na uskutočnenie vývozu tovaru alebo na prednostné použitie
domáceho tovaru pred dovážaným tovarom; zakázanou subvenciou je vždy subvencia poskytnutá
podľa § 2 písm. a), ak je osobitne určená len pre jeden alebo pre niekoľko podnikov, len pre určité
výrobné odvetvie alebo len pre určitú územnú oblasť subvencujúcej krajiny, pričom
jej poskytnutie bolo závislé od veľkosti, počtu zamestnancov a hospodárskych výsledkov
podniku, ktorému sa subvencia poskytla, alebo od uprednostnenia rozvoja územnej oblasti,
ktorej bola subvencia poskytnutá, pred rozvojom ostatných územných oblastí. Za zakázanú
subvenciu sa považuje aj inak nenapadnuteľná subvencia (odsek 4), ak na základe rozhodnutia
príslušného orgánu bola subvencia rozdelená nerovnomerne medzi podniky, výrobné odvetvia
alebo medzi územné oblasti, ktorým podľa právnych predpisov alebo podľa programov
rozvoja subvencujúcej krajiny mala byť poskytnutá.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na subvencie poskytované na poľnohospodárske výrobky
uvedené v článku 13 Dohody o poľnohospodárstve uzavretej v rámci Svetovej obchodnej
organizácie.
(4)
Nenapadnuteľnou subvenciou je nenávratná finančná pomoc zo štátnych zdrojov krajiny
vývozu fyzickým osobám a právnickým osobám poskytovaná
a)
na priemyselný výskum alebo na predkonkurenčnú rozvojovú činnosť v príprave výroby,
ak táto pomoc tvorí najviac 75 % nákladov na priemyselný výskum alebo 50 % nákladov
na predkonkurenčnú rozvojovú činnosť a za predpokladu, že táto pomoc sa poskytuje
výlučne na
1.
osobné náklady výskumníkov, technikov a ďalšieho pomocného personálu,
2.
náklady na prístroje, zariadenia, pozemky a budovy,
3.
náklady na konzultácie a im zodpovedajúce služby,
4.
dodatočné režijné náklady,
5.
ostatné prevádzkové náklady, náklady na materiál a dodávky,
b)
zaostávajúcim oblastiam na základe programu rozvoja týchto oblastí schváleného vládou
subvencujúcej krajiny; za zaostávajúcu oblasť sa považuje súvislá geografická oblasť
s vlastnou hospodárskou a územnou správou, ak v nej za obdobie posledných troch rokov
1.
príjem na osobu alebo na jednu domácnosť alebo hrubý domáci produkt je nižší ako
85 % priemerného príjmu alebo hrubého domáceho produktu na osobu alebo na jednu domácnosť
v subvencujúcej krajine,
2.
miera nezamestnanosti je najmenej 10 % nad priemerom nezamestnanosti v subvencujúcej
krajine,
c)
ako príspevok na rekonštrukcie a úpravy výrobných zariadení vyvolané novými požiadavkami
na životné prostredie, ktoré v krajine vývozu sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ak tento príspevok
1.
sa poskytuje ako jednorazový,
2.
sa poskytuje najviac do výšky 20 % nákladov na rekonštrukciu a úpravy,
3.
sa použije priamo na skvalitnenie životného prostredia a nedosahujú sa ním úspory
výrobných nákladov,
4.
je dostupný všetkým výrobcom v krajine vývozu tovaru, ktorí majú záujem o zníženie
dopadov ich výroby na kvalitu životného prostredia.
§ 4
Zisťovanie a určovanie vážnej ujmy
(1)
Vážnu ujmu domácemu výrobnému odvetviu (ďalej len „ujma“) podľa § 2 písm. f) možno zisťovať v prípade, ak
a)
výška subvencie je vyššia ako 5 % celkovej hodnoty subvencovaného tovaru,
b)
subvencie trvale vyrovnávajú prevádzkové straty podniku alebo výrobného odvetvia
vyrábajúceho subvencovaný tovar,
c)
odpúšťajú sa priamo dlhy spojené s výrobou subvencovaného tovaru, to jest odpúšťajú
sa vládne úvery alebo sa poskytujú dary zo štátnych zdrojov na splácanie dlhu.
(2)
Ujma je spôsobená vždy, ak okrem splnenia podmienok uvedených v odseku 1 účinkom
subvencie je
a)
zabránenie alebo sťaženie vývozu rovnakého alebo podobného tovaru zo Slovenskej republiky
na trh subvencujúcej krajiny,
b)
zabránenie alebo sťaženie vývozu rovnakého alebo podobného tovaru zo Slovenskej republiky
na trh tretej krajiny alebo zabránenie alebo sťaženie dovozu nesubvencovaného tovaru
z tretej krajiny do Slovenskej republiky,
c)
podstatne nižšia cena subvencovaného tovaru v porovnaní s cenou rovnakého alebo podobného
tovaru na domácom trhu alebo na trhoch tretích krajín, kde sa predáva rovnaký alebo
podobný tovar (ďalej len „zahraničný relevantný trh“),
d)
zvýšenie podielu subvencujúcej krajiny na svetovom trhu s príslušným subvencovaným
tovarom v porovnaní s jej priemerným podielom počas uplynulých troch rokov a toto
zvýšenie má povahu trvalého rastu počas poskytovania subvencie.
(3)
Aj pri splnení podmienok uvedených v odseku 1 sa ujma nepovažuje za preukázanú, ak
subvencujúca krajina dokáže, že poskytnutá subvencia nemala na domáce výrobné odvetvie
účinky uvedené v odseku 2.
(4)
Pri určovaní ujmy sa skúma najmä
b)
či došlo k výraznému nárastu dovozu subvencovaného tovaru v absolútnych alebo v relatívnych
hodnotách v pomere k výrobe alebo k spotrebe rovnakého alebo podobného tovaru v tuzemsku,
c)
následný vplyv zvýšeného množstva dovážaného subvencovaného tovaru na výšku ceny
rovnakého alebo podobného tovaru na domácom trhu a zahraničnom relevantnom trhu, najmä
či došlo k významnému predaju subvencovaného tovaru predávaného za nižšiu cenu v porovnaní
s cenou rovnakého alebo podobného tovaru na domácom trhu alebo na zahraničnom relevantom
trhu a z toho vyplývajúci účinok tohto predaja na domáce výrobné odvetvie z hľadiska
ekonomických ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú domáce výrobné odvetvie,
d)
zásoba nepredaného tuzemského rovnakého alebo podobného tovaru,
e)
výška subvencie na jednotku alebo na hodnotu subvencovaného tovaru,
f)
skutočný alebo možný pokles výroby a predaja rovnakého alebo podobného tovaru vyrobeného
domácim výrobným odvetvím,
g)
skutočný a možný pokles využitia výrobných kapacít, zamestnanosti a zisku v domácom
výrobnom odvetví.
(5)
Pri zisťovaní miery poškodenia domáceho výrobného odvetvia sa skúmajú aj iné skutočnosti,
ktoré poškodzujú domáce výrobné odvetvie tak, že je nimi spôsobená aj iná ako majetková
ujma, za ktorú sa považujú
a)
skutočné alebo možné záporné účinky na tok peňazí,
b)
zníženie dopytu alebo zmena štruktúry spotreby,
c)
skutočné alebo možné záporné účinky na zvýšenie priamych zahraničných investícií
do domáceho výrobného odvetvia,
d)
obmedzenie obchodu a hospodárskej súťaže medzi zahraničnými a domácimi výrobcami,
e)
spomalenie rozvoja technológie v domácom výrobnom odvetví,
f)
zníženie vývoznej výkonnosti domáceho výrobného odvetvia,
g)
spojenie výrobcov dovážaného subvencovaného tovaru s domácimi výrobcami rovnakého
alebo podobného tovaru.
(6)
Zistenie závažného poškodenia domáceho výrobného odvetvia alebo hrozba jeho vzniku
musí byť založená na preukázaných skutočnostiach a dôkazoch.
§ 5
Výpočet výšky subvencie z hľadiska získanej výhody
Pre výpočet výšky subvencie z hľadiska ňou získanej výhody pre jej príjemcu platia
tieto zásady:
a)
poskytnutie kapitálu do základného imania obchodnej spoločnosti vládou subvencujúcej
krajiny sa nepovažuje za poskytnutie výhody, ak je poskytnutý za obvyklých podmienok
na území subvencujúcej krajiny,
b)
vládna pôžička poskytnutá subvencujúcou krajinou sa nepovažuje za výhodu, ak nie
je rozdiel medzi sumou, ktorú jej prijímateľ platí za túto pôžičku, a sumou, ktorú
by zaplatil za porovnateľnú pôžičku na bežnom finančnom trhu subvencujúcej krajiny;
za výhodu sa započítava len rozdiel medzi týmito sumami,
c)
vládna záruka na pôžičku sa nepovažuje za poskytnutie výhody, ak nie je rozdiel medzi
sumou, ktorú obchodná spoločnosť získavajúca záruku platí za pôžičku zaručenú vládou,
a sumou, ktorú by táto obchodná spoločnosť zaplatila za porovnateľnú pôžičku bez vládnej
záruky; za výhodu sa započítava len rozdiel medzi týmito dvoma sumami upravený o rozdiely
v poplatkoch za pôžičku,
d)
dodávka tovaru alebo služieb, alebo nákupu tovaru vládou subvencujúcej krajiny sa
nepovažuje za poskytnutie výhody, ak je poskytnutá za bežnú cenu, za ktorú sa tovar
alebo služby poskytujú na trhu subvencujúcej krajiny.
§ 6
Vyrovnávacie opatrenia
(1)
Na ochranu pred dovozom subvencovaného tovaru alebo pred predajom takéhoto tovaru
na zahraničnom relevantnom trhu môže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) rozhodnúť o týchto vyrovnávacích opatreniach:
a)
prijatie záväzku podľa§ 18 alebo
b)
uplatnenie dočasného vyrovnávacieho cla podľa § 21, alebo
c)
uplatnenie konečného vyrovnávacieho cla podľa § 22.
(2)
Opatrenie podľa odseku 1 písm. a) možno uplatniť vtedy, ak sa preukáže, že na tovar,
ktorý sa doviezol do Slovenskej republiky alebo sa predáva na zahraničnom relevantnom
trhu, bola v subvencujúcej krajine poskytnutá zakázaná subvencia, a ak subvencovaným
tovarom bola alebo môže byť spôsobená ujma domácemu výrobnému odvetviu.
(3)
Opatrenia podľa odseku 1 písm. b) a c) možno uplatniť vtedy, ak sa preukáže, že na
tovar, ktorý sa doviezol do Slovenskej republiky, bola v krajine vývozu poskytnutá
zakázaná subvencia, a ak dovozom tohto tovaru bola alebo môže byť spôsobená ujma domácemu
výrobnému odvetviu.
(4)
Opatrenia podľa odseku 1 nemožno uplatniť vtedy, ak sa preukáže, že na tovar, ktorý
sa doviezol do Slovenskej republiky alebo sa predáva na zahraničnom relevantnom trhu,
bola subvencujúcou krajinou poskytnutá nenapadnuteľná subvencia.
(5)
Pri určení sadzby dočasného vyrovnávacieho cla sa vychádza z výšky predbežne vypočítanej
ujmy. Dočasné vyrovnávacie clo sa môže uložiť najdlhšie na štyri mesiace.
(6)
Pri určení sadzby konečného vyrovnávacieho cla sa vychádza z výšky vypočítanej ujmy
na dobu a v rozsahu nevyhnutnom na vyváženie ujmy, najdlhšie však na päť rokov, ak
nebolo vydané rozhodnutie o predĺžení doby uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla
(§ 26).
DRUHÁ ČASŤ
KONANIE
§ 7
Podnet
(1)
Podnet na preskúmanie toho, či sa uskutočnil dovoz tovaru subvencovaného zakázanou
subvenciou alebo či sa uskutočnil vývoz takéhoto tovaru na zahraničný relevantný trh,
a účinkov takéhoto dovozu a vývozu na domáce výrobné odvetvie (ďalej len „podnet“)
môže podať výrobca rovnakého alebo podobného tovaru alebo iná dotknutá fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá podniká na území Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“).
(2)
Podnet sa podáva písomne ministerstvu.
(3)
Podnet obsahuje
a)
označenie navrhovateľa, ktorý podnet podáva:
1.
meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, a
jej identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené,
2.
názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,
b)
označenie výrobcu a vývozcu tovaru považovaného za subvencovaný a uvedenie krajiny
vývozu,
c)
zoznam výrobcov v Slovenskej republike známych navrhovateľovi, ktorí vyrábajú rovnaký
alebo podobný tovar,
d)
označenie tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry tovaru v colnom sadzobníku5) a opis tovaru považovaného za subvencovaný,
e)
f)
rozsah ujmy, ktorá je alebo môže byť spôsobená domácemu výrobnému odvetviu dovozom
tovaru považovaného za subvencovaný do Slovenskej republiky alebo jeho vývozom na
zahraničný relevantný trh,
g)
dostupné údaje o vplyve ceny tovaru považovaného za subvencovaný na cenu rovnakého
alebo podobného tovaru predávaného v tuzemsku a na zahraničnom relevantnom trhu,
h)
údaje o skutočnom alebo o predpokladanom objeme dovozu tovaru považovaného za subvencovaný,
i)
údaje o skutočnom alebo o predpokladanom objeme vývozu tovaru považovaného za subvencovaný
na zahraničný relevantný trh,
j)
odôvodnenie podnetu.
(4)
Prílohou podnetu je najmä
a)
doklad o podpore podnetu od výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej
republike,
b)
dôkaz o vzniku ujmy a jej výške.
§ 8
Preskúmanie podnetu
(1)
Ministerstvo do 15 dní od doručenia podnetu vyzve jemu známych výrobcov rovnakého
alebo podobného tovaru, aby sa k podnetu písomne vyjadrili, a zároveň určí lehotu
na vyjadrenie, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní; lehota začne plynúť odo dňa doručenia
výzvy.
(2)
Ministerstvo do 15 dní od doručenia podnetu si vyžiada písomné stanovisko Ministerstva
financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“), Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky (ďalej len „protimonopolný úrad“), prípadne iného vecne
príslušného ministerstva k doručenému podnetu a zároveň určí lehotu na vyjadrenie
stanoviska, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia vyžiadania.
(3)
Ministerstvo pri preskúmavaní podnetu zisťuje:
a)
či podnet obsahuje všetky náležitosti a prílohy podľa § 7 ods. 3 a 4; ak podnet nemá všetky predpísané náležitosti, ministerstvo vyzve navrhovateľa, aby
nedostatky podnetu v určenej lehote odstránil,
b)
na základe vyjadrení výrobcov podľa odseku 1, či podnet je podporovaný domácim výrobným
odvetvím; podnet sa bude považovať za podporovaný domácim výrobným odvetvím, ak sa
k nemu vyjadrili tí domáci výrobcovia, ktorých súhrnná výroba tvorí viac ako 50 %
celkovej výroby rovnakého alebo podobného tovaru, a ak viac ako polovica z týchto
výrobcov podporuje podnet,
c)
na základe vlastných poznatkov ministerstva a stanovísk ústredných orgánov štátnej
správy uvedených v odseku 2, či bola spôsobená alebo hrozí ujma domácemu výrobnému
odvetviu.
(4)
Ministerstvo podnet odloží, ak zistí, že
a)
podnet nezískal podporu výrobcov, ktorých súhrnná výroba tvorí viac ako 25 % celkovej
výroby rovnakého alebo podobného tovaru,
b)
nie sú dostatočné dôkazy o poskytovaní zakázanej subvencie na tovar považovaný za
subvencovaný alebo že nie sú dostatočné dôkazy o spôsobenej ujme a jej výške,
c)
navrhovateľ neodstránil nedostatky podnetu ani po výzve a v lehote určenej ministerstvom.
(5)
O odložení podnetu sa rozhodnutie nevydáva. O odložení podnetu sa písomne vyrozumie
navrhovateľ.
(6)
Lehota na preskúmanie podnetu je 90 dní odo dňa jeho doručenia ministerstvu.
§ 9
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú
a)
navrhovateľ,
b)
výrobca tovaru považovaného za subvencovaný tovar,
c)
vývozca tovaru považovaného za subvencovaný tovar,
d)
dovozca tovaru považovaného za subvencovaný tovar,
e)
výrobca rovnakého alebo podobného tovaru, ktorý podnet podporil alebo sa k podnetu
vyjadril,
f)
príslušný orgán krajiny vývozu.
§ 10
Začatie konania
(1)
Ministerstvo začne konanie o uplatnení vyrovnávacích opatrení (ďalej len „konanie“),
ak má na základe preskúmania podnetu alebo na základe vlastných zistení dostatočné
poznatky o dovoze subvencovaného tovaru alebo o jeho predaji na zahraničnom relevantnom
trhu a o ujme spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu. Konanie sa začne dňom uverejnenia
oznámenia o začatí konania v Obchodnom vestníku. Návrh na uverejnenie podáva ministerstvo.
(2)
Oznámenie o začatí konania obsahuje najmä
a)
označenie vývozcu a výrobcu tovaru považovaného za subvencovaný,
b)
označenie tovaru považovaného za subvencovaný,
c)
krajinu vývozu tovaru,
d)
údaje, na ktorých základe sa tovar považuje za subvencovaný, a údaje o druhu subvencie
a jej výške,
e)
údaje o predpokladanej ujme spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu,
f)
lehotu, v ktorej sa môžu prihlásiť výrobcovia rovnakého alebo podobného tovaru v
Slovenskej republike; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní a plynie odo dňa začatia
konania.
(3)
Oznámenie o začatí konania sa súčasne s podaním návrhu na uverejnenie oznámenia o
začatí konania v Obchodnom vestníku doručí účastníkom konania a Svetovej obchodnej
organizácii. Lehota na podanie návrhu na uverejnenie oznámenia o začatí konania v
Obchodnom vestníku a na doručenie oznámenia o začatí konania účastníkom konania a
Svetovej obchodnej organizácii je 30 dní odo dňa skončenia preskúmania podnetu.
Dokazovanie
§ 11
(1)
Na posúdenie toho, či sa uskutočnil dovoz tovaru subvencovaného zakázanou subvenciou
alebo jeho vývoz na zahraničný relevantný trh, v dôsledku čoho bola alebo môže byť
spôsobená ujma domácemu výrobnému odvetviu, ministerstvo môže vyžiadať od účastníkov
konania, ministerstiev, iných orgánov štátnej správy a iných osôb potrebné informácie
a dôkazy, ktoré sa týkajú podnetu.
(2)
Ministerstvo v priebehu konania vyžiada stanovisko od
a)
vecne príslušného ústredného orgánu štátnej správy k otázke ujmy,
b)
protimonopolného úradu k otázke ochrany hospodárskej súťaže.
(3)
Účastníci konania poskytujú ministerstvu informácie a dôkazy v lehote určenej ministerstvom.
Na overenie alebo na získanie ďalších informácií alebo dôkazov môže ministerstvo vykonať
šetrenie na mieste alebo použiť dotazník s určením lehoty na vrátenie; táto lehota
je najviac 30 dní. Na základe žiadosti účastníkov konania ministerstvo môže určenú
lehotu primerane predĺžiť.
§ 12
(1)
Ministerstvo môže vyžiadať potrebné informácie aj od dotknutých osôb iných štátov,
ak o tom informuje príslušný orgán dotknutého štátu a tento orgán v lehote určenej
ministerstvom nepodá proti žiadosti námietky.
(2)
Na overenie informácií poskytnutých podľa odseku 1 alebo na získanie ďalších informácií
môže ministerstvo, ak je to potrebné, vykonať šetrenie na území iných štátov, ak na
toto šetrenie má súhlas osôb, u ktorých sa má vykonať šetrenie, a ak príslušný orgán
dotknutého štátu proti šetreniu nepodá námietky v lehote určenej ministerstvom.
§ 13
Poskytovanie informácií
(1)
Ministerstvo v priebehu konania umožní účastníkom konania oboznámiť sa so všetkými
písomnosťami, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie; s dôvernými informáciami sa môžu
oboznámiť len za podmienok podľa § 14 ods. 2 a 3. K týmto písomnostiam sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote, ktorú určí ministerstvo.
Lehota na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako sedem dní a dlhšia ako 30 dní.
(2)
Ministerstvo pred vydaním rozhodnutia informuje účastníkov konania o podstatných
skutočnostiach, ktoré sú podkladom na rozhodnutie, a poskytne im lehotu 30 dní na
uplatnenie stanovísk.
§ 14
Ochrana informácií
(1)
Na účely tohto zákona dôvernou informáciou sa rozumie informácia, ktorej zverejnenie
by znamenalo významnú výhodu pre iné osoby alebo ktorá by mala veľmi nepriaznivý vplyv
na osobu, ktorá túto informáciu poskytla.
(2)
Osoby, ktoré prichádzajú do styku s dôvernými informáciami zistenými v priebehu konania,
sú povinné o nich zachovať mlčanlivosť.
(3)
Dôverná informácia sa môže poskytnúť len účastníkom konania a len so súhlasom osoby,
ktorá ju poskytla, a len na účely konania.
(4)
Ministerstvo môže požiadať osobu, ktorá poskytla dôvernú informáciu, aby na účely
konania vypracovala jej nedôverné zhrnutie s dostatočne podrobným obsahom tak, aby
táto informácia mala dostatočnú vypovedaciu schopnosť.
§ 15
Ústne prerokovanie veci
(1)
Ministerstvo nariadi ústne prerokovanie veci, ak o to požiada účastník konania alebo
zástupca príslušného orgánu krajiny vývozu; jeho neúčasť nesmie byť na ujmu jeho práv.
(2)
Oznámenie o termíne ústneho prerokovania veci podľa odseku 1 ministerstvo uverejní
aj v Obchodnom vestníku.
(3)
Ministerstvo pri ústnom prerokovaní prihliada len na informáciu podanú písomnou formou
a v určenej lehote.
§ 16
Zastavenie konania
(1)
Ministerstvo zastaví konanie, ak zanikol dôvod, pre ktorý sa začalo konanie, a to
najmä, ak
a)
objem skutočného alebo možného dovozu subvencovaného tovaru do Slovenskej republiky
alebo jeho vývozu na zahraničný relevantný trh je zanedbateľný,
b)
výška subvencie na subvencovaný tovar je zanedbateľná alebo ak subvencovaný tovar
nespôsobuje ujmu domácemu výrobnému odvetviu,
c)
splnený záväzok (§ 18) stačí na odstránenie ujmy.
(2)
Objem skutočného alebo možného dovozu subvencovaného tovaru do Slovenskej republiky
alebo jeho vývozu na zahraničný relevantný trh je zanedbateľný, ak vzhľadom na objem
výroby a výrobnú schopnosť domáceho výrobného odvetvia nepredstavuje konkurenciu rovnakému
alebo podobnému tovaru.
(3)
Výška subvencie je zanedbateľná alebo nespôsobuje ujmu domácemu výrobnému odvetviu,
ak jej podiel na hodnote subvencovaného tovaru je nižší ako 1 %.
(4)
Rozhodnutie o zastavení konania zašle ministerstvo účastníkom konania a oznámenie
o vydaní rozhodnutia uverejní v Obchodnom vestníku.
(5)
Proti rozhodnutiu o zastavení konania nemožno podať rozklad.
§ 17
Lehota na rozhodnutie
Ministerstvo rozhodne o uplatnení vyrovnávacích opatrení uvedených v § 6 ods. 1 v lehote do 12 mesiacov odo dňa začatia konania. Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch
možno túto lehotu predĺžiť najviac o šesť mesiacov.
§ 18
Rozhodnutie o prijatí záväzku
(1)
Ministerstvo môže v priebehu konania rozhodnúť o prijatí záväzku vývozcu, že s okamžitou
platnosťou upraví vývoznú cenu subvencovaného tovaru alebo prestane subvencovaný tovar
vyvážať do Slovenskej republiky alebo na zahraničný relevantný trh (ďalej len „záväzok“).
(2)
Ministerstvo môže rozhodnúť o prijatí záväzku uvedeného v odseku 1, ak sa v konaní
preukáže, že na tovar dovážaný do Slovenskej republiky alebo vyvážaný na zahraničný
relevantný trh bola poskytnutá zakázaná subvencia a že tým bola alebo môže byť spôsobená
ujma domácemu výrobnému odvetviu, a zároveň ak vývozcom ponúknutá úprava ceny v tomto
záväzku stačí na odstránenie alebo na zabránenie ujmy; takto ponúknutá úprava ceny
môže byť nižšia ako rozdiel medzi vývoznou cenou tovaru a cenou tovaru v bežnom obchode,
a ak stačí na odstránenie alebo na zabránenie ujmy, ale nesmie byť vyššia ako rozdiel
medzi cenou tovaru v bežnom obchode a vývoznou cenou tovaru.
(3)
Ak má ministerstvo výhrady k ponúknutému záväzku, oznámi ich vývozcovi a určí mu
lehotu na vyjadrenie.
(4)
Záväzok sa prijíma na dobu určitú, najviac však na päť rokov. V rozhodnutí o prijatí
záväzku ministerstvo uloží vývozcovi povinnosť predkladať správu o plnení záväzku
najmenej jedenkrát ročne.
(5)
Ak bolo vydané rozhodnutie o prijatí záväzku, nie je možné následne uplatniť dočasné
vyrovnávacie clo. Ministerstvo zruší rozhodnutie o uplatnení dočasného vyrovnávacieho
cla vydané pred rozhodnutím o prijatí záväzku.
(6)
Rozhodnutia o prijatí záväzku podľa odsekov 1, 2 a 4 a o zrušení dočasného vyrovnávacieho
cla podľa odseku 5 ministerstvo doručí účastníkom konania. Oznámenie o vydaní týchto
rozhodnutí ministerstvo uverejní v Obchodnom vestníku a zároveň toto oznámenie zašle
Svetovej obchodnej organizácii.
§ 19
Konanie po prijatí záväzku
(1)
Ak ministerstvo po vydaní rozhodnutia o prijatí záväzku počas ďalšieho konania zistí,
že sa uskutočnil dovoz subvencovaného tovaru do Slovenskej republiky alebo jeho vývoz
na zahraničný relevantný trh a tým sa spôsobila ujma domácemu výrobnému odvetviu,
a)
ďalšie konanie zastaví, ak splnený záväzok stačí na odstránenie ujmy,
b)
zruší rozhodnutie o prijatí záväzku, ak prijatý záväzok nestačí na odstránenie ujmy;
vývozca však môže navrhnúť nový zodpovedajúci záväzok.
(2)
Ak ministerstvo po vydaní rozhodnutia o prijatí záväzku počas ďalšieho konania zistí,
že sa neuskutočnil dovoz subvencovaného tovaru a nespôsobila sa ujma domácemu výrobnému
odvetviu, zruší rozhodnutie o prijatí záväzku a konanie zastaví.
§ 20
Porušenie záväzku
(1)
Ministerstvo môže rozhodnutie o prijatí záväzku zrušiť, ak vývozca ani po výzve na
riadne plnenie prijatého záväzku záväzok alebo podmienky určené v rozhodnutí neplní.
(2)
Ministerstvo požiada o vyjadrenie k návrhu na zrušenie rozhodnutia o prijatí záväzku
ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, protimonopolný úrad, prípadne
iné vecne príslušné ministerstvo. Ak ministerstvo nedostane od nich vyjadrenie do
15 dní, považuje sa to za ich súhlas.
§ 21
Dočasné vyrovnávacie clo
(1)
Ministerstvo môže rozhodnúť o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla, ak v konaní
zistí, že dovozom subvencovaného tovaru vznikla ujma domácemu výrobnému odvetviu a
že oneskoreným uplatnením konečného vyrovnávacieho cla môže vzniknúť neodstrániteľná
alebo len ťažko odstrániteľná ujma domácemu výrobnému odvetviu.
(2)
Sadzba dočasného vyrovnávacieho cla nesmie byť vyššia ako zistená výška subvencie.
Sadzba dočasného vyrovnávacieho cla môže byť nižšia ako zistená výška subvencie vtedy,
ak stačí na odstránenie alebo na zabránenie ujmy domácemu výrobnému odvetviu.
(3)
(4)
Dočasné vyrovnávacie clo sa uplatní po uplynutí 60 dní od začatia konania na nevyhnutne
potrebný čas, najviac však na štyri mesiace. Na návrh vývozcu môže byť uplatňovanie
dočasného vyrovnávacieho cla predĺžené na deväť mesiacov.
(5)
Dočasné vyrovnávacie clo sa uplatní najdlhšie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o prijatí záväzku, rozhodnutia o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla alebo rozhodnutia
o zastavení konania.
§ 22
Konečné vyrovnávacie clo
(1)
Ministerstvo môže rozhodnúť o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla, ak v priebehu
ďalšieho konania po vydaní rozhodnutia o prijatí záväzku alebo rozhodnutia o uplatnení
dočasného vyrovnávacieho cla zistí, že sa naďalej dováža subvencovaný tovar, ktorý
spôsobuje ujmu domácemu výrobnému odvetviu, a doba platnosti rozhodnutia o prijatí
záväzku alebo rozhodnutia o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla uplynula, alebo
ak tieto rozhodnutia boli zrušené.
(2)
Konečné vyrovnávacie clo sa uplatní najviac na päť rokov. Sadzba konečného vyrovnávacieho
cla môže byť nižšia ako zistená výška subvencie vtedy, ak stačí na odstránenie alebo
na zabránenie ujmy domácemu výrobnému odvetviu.
TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PRIJATÍ ZÁVÄZKU, O UPLATNENÍ DOČASNÉHO VYROVNÁVACIEHO CLA A
KONEČNÉHO VYROVNÁVACIEHO CLA
§ 23
(1)
Ministerstvo požiada o vyjadrenie k návrhu rozhodnutia o prijatí záväzku, o uplatnení
dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho cla ministerstvo financií,
ministerstvo zahraničných vecí, protimonopolný úrad a iné vecne príslušné ministerstvo;
ak ministerstvo nedostane vyjadrenie do 30 dní, považuje sa to za ich súhlas.
(2)
Rozhodnutia o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla, o uplatnení konečného vyrovnávacieho
cla, o zrušení dočasného vyrovnávacieho cla a o zrušení konečného vyrovnávacieho cla
ministerstvo doručí účastníkom konania. Oznámenie o vydaní týchto rozhodnutí ministerstvo
uverejní aj v Obchodnom vestníku a zároveň toto oznámenie zašle aj Svetovej obchodnej
organizácii.
§ 24
(1)
Rozhodnutie o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho
cla obsahuje najmä
a)
označenie subvencovaného tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry tovaru v colnom sadzobníku,3)
b)
subvencujúcu krajinu,
c)
označenie navrhovateľa,
d)
označenie vývozcu subvencovaného tovaru,
e)
označenie dovozcu subvencovaného tovaru,
f)
druh a výšku subvencie,
g)
vyčíslenie ujmy, ktorá je spôsobená alebo hrozí domácemu výrobnému odvetviu, a jej
zodpovedajúcu sadzbu dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho cla,
h)
obdobie, počas ktorého sa bude vyberať dočasné vyrovnávacie clo alebo konečné vyrovnávacie
clo.
(2)
Rozhodnutie o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho
cla ministerstvo vždy predloží ministerstvu financií, ktoré zabezpečí jeho vyberanie
počas obdobia určeného v rozhodnutí ministerstva. Sadzbu dočasného vyrovnávacieho
cla alebo konečného vyrovnávacieho cla na návrh ministerstva a ministerstva financií
ustanoví vláda Slovenskej republiky v colnom sadzobníku.8)
§ 25
(1)
(2)
Dočasné vyrovnávacie clo sa môže uplatniť na tovar, ktorý je prepustený do colného
režimu voľný obeh, pre toho istého dovozcu najviac na 90 dní pred uložením konečného
vyrovnávacieho cla, ak ministerstvo zistí, že
a)
dovoz subvencovaného tovaru, ktorý spôsobuje ujmu, sa už v minulosti uskutočnil alebo
že dovozca vedel alebo musel vedieť, že dovoz subvencovaného tovaru spôsobuje ujmu
domácemu výrobnému odvetviu,
b)
dovoz subvencovaného tovaru svojou hromadnou ponukou a z hľadiska doby uskutočnenia,
objemu a okolností vážne ohrozuje účinok konečného vyrovnávacieho cla.
§ 26
(1)
Ministerstvo preskúma na základe podnetu účastníka konania alebo na základe vlastného
zistenia opodstatnenosť ďalšieho uplatňovania prijatého záväzku alebo konečného vyrovnávacieho
cla; ak zistí, že skončenie platnosti prijatého záväzku alebo skončenie platnosti
uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla by viedlo k pokračovaniu alebo k opakovaniu
dovozu subvencovaného tovaru alebo k opakovaniu jeho vývozu na zahraničný relevantný
trh a tým k spôsobeniu ujmy, vydá rozhodnutie o predĺžení doby platnosti prijatého
záväzku alebo o predĺžení doby uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla. Ak zistí,
že zanikli dôvody, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o prijatí záväzku alebo rozhodnutie
o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla, tieto rozhodnutia zruší.
(2)
Podnet na predĺženie doby platnosti prijatého záväzku alebo na predĺženie doby uplatňovania
konečného vyrovnávacieho cla sa musí podať najneskôr 12 mesiacov pred uplynutím doby
platnosti pôvodne prijatého záväzku alebo doby platnosti uplatňovania konečného vyrovnávacieho
cla.
(3)
Ak počas predĺženej doby platnosti prijatého záväzku podľa odseku 1 nenavrhne vývozca
nový zodpovedajúci záväzok, vydá ministerstvo rozhodnutie o uplatnení konečného vyrovnávacieho
cla.
(4)
Rozhodnutím o predĺžení doby platnosti prijatého záväzku alebo doby uplatňovania
konečného vyrovnávacieho cla môže byť doba platnosti prijatého záväzku alebo doba
uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla predĺžená najviac na päť rokov odo dňa skončenia
platnosti pôvodného rozhodnutia.
(5)
Ministerstvo vydá rozhodnutie o znížení sadzby dočasného vyrovnávacieho cla alebo
sadzby konečného vyrovnávacieho cla, ak zistí, že na odstránenie alebo na zamedzenie
ujmy stačí nižšia sadzba dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho
cla.
(6)
Rozhodnutia o prijatí záväzku, o znížení sadzby konečného vyrovnávacieho cla, o zrušení
prijatého záväzku, o zrušení uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla, o predĺžení
doby platnosti prijatého záväzku, o predĺžení doby platnosti konečného vyrovnávacieho
cla ministerstvo doručí účastníkom konania. Oznámenie o vydaní týchto rozhodnutí uverejní
ministerstvo aj v Obchodnom vestníku a zároveň toto oznámenie zašle Svetovej obchodnej
organizácii.
§ 27
(1)
Proti rozhodnutiam podľa § 19 až 22 a § 26 môže vývozca, dovozca alebo iný účastník konania podať rozklad v lehote do 15 dní
od doručenia rozhodnutia. Podanie rozkladu nemá odkladný účinok. Pri konaní podľa
tohto zákona nie je možná obnova konania. Rozhodnutia podľa tohto zákona nie je možné
preskúmať mimo odvolacieho konania.
(2)
O rozklade podľa odseku 1 rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej komisie.
Ak rozhodnutie ministerstva nie je v súlade s týmto zákonom, minister ho zruší, inak
rozhodnutie potvrdí.
(3)
Rozhodnutia podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.11)
§ 28
Plnenie peňažných záväzkov z rozhodnutí o prijatí záväzku, o uplatnení dočasného vyrovnávacieho
cla, o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla je príjmom štátneho rozpočtu.
§ 29
Dočasné vyrovnávacie clo alebo konečné vyrovnávacie clo na tovar, ktorý bol prepustený
do colného režimu voľný obeh, nie je možné uplatniť spätne na dobu pred začatím konania
s výnimkou uplatnenia konečného vyrovnávacieho cla na subvencovaný tovar dovezený
v takých množstvách a za také krátke obdobie, že oneskorené uplatnenie dočasného vyrovnávacieho
cla by mohlo spôsobiť nenapraviteľnú alebo len ťažko napraviteľnú ujmu domácemu výrobnému
odvetviu. Konečné vyrovnávacie clo možno v takýchto prípadoch spätne uplatniť na dovezený
subvencovaný tovar najdlhšie na 90 dní pred uplatnením dočasného vyrovnávacieho cla.
§ 30
(1)
Ak dočasné vyrovnávacie clo vypočítané podľa sadzby dočasného vyrovnávacieho cla
bolo zaplatené a je vyššie ako vypočítané konečné vyrovnávacie clo, vzniká preplatok.
(2)
Preplatok vráti colný orgán na základe žiadosti tomu, kto sumu dočasného vyrovnávacieho
cla zaplatil.
(3)
Žiadosť o vrátenie preplatku možno podať najneskôr 90 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla, inak právo na vrátenie preplatku zaniká.
Colný orgán je povinný vrátiť preplatok do 90 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť
o vrátenie preplatku. Preplatok vráti ten colný orgán, ktorému bolo dočasné vyrovnávacie
clo zaplatené.
(4)
Ak dočasné vyrovnávacie clo vypočítané podľa sadzby dočasného vyrovnávacieho cla
bolo zaplatené a je nižšie ako vypočítané konečné vyrovnávacie clo, rozdiel sa nevyberá.
(5)
Colný orgán zaplatenú sumu dočasného vyrovnávacieho cla vráti, ak ministerstvo konanie
o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla zastaví. Na vrátenie dočasného vyrovnávacieho
cla sa vzťahujú obdobne ustanovenia odsekov 2 a 3.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 31
Vzťah zákona k správnemu poriadku
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,12) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 32
Poskytovanie informácií orgánom tretích štátov
Žiadosť o poskytnutie informácií, ktoré sú potrebné v súvislosti s konaním o vývoze
subvencovaného tovaru vedeným v tretích štátoch, posudzuje a vybavuje ministerstvo,
ak žiadosť predložil orgán, ktorý je príslušný podľa práva tretích štátov žiadať informácie,
a ak žiadosť o poskytnutie informácie je riadne odôvodnená.
§ 33
Vzťah zákona k medzinárodným zmluvám
Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná, upravuje vzťahy, ktoré sú predmetom právnej úpravy podľa tohto
zákona, inak. V týchto prípadoch platia ustanovenia medzinárodnej zmluvy.
§ 34
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 1997.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
§ 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon.
2)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.
3)
§ 3 zákona č. 59/1997 Z. z. o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru.
4)
§ 4 zákona č. 59/1997 Z. z.
5)
6)
§ 196 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.
8)
11)
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
12)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).