259/1997 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.10.1997 - 30.09.2022 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 259/1997 Z. z. |
| Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 23.09.1997 |
| Dátum vyhlásenia: | 30.09.1997 |
| Autor: | Vláda Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
| 9/1977 Zb. | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Muránska planina |
| 278/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina, jeho zóny a ochranné pásmo |
259
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 23. septembra 1997,
ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina
Vláda Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 2 a § 14 ods. 1 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nariaďuje:
§ 1
Národný park Muránska planina
Územie Muránskej planiny v okresoch Brezno, Revúca a Rimavská Sobota sa vyhlasuje
za Národný park Muránska planina (ďalej len „národný park“).
§ 2
Územie národného parku
Územie národného parku sa nachádza v katastrálnych územiach Heľpa, Muránska Huta,
Muráň, Pohorelá, Pohronská Polhora, Polomka, Šumiac, Tisovec, Vaľkovňa a Závadka nad
Hronom. Národný park má výmeru 20 317,8021 ha; jeho územie je vymedzené v prílohe.
§ 3
Ochranné pásmo
Pre národný park sa vyhlasuje ochranné pásmo na území okresov Brezno, Revúca a Rimavská
Sobota. Ochranné pásmo má výmeru 21 697,9644 ha; jeho územie je vymedzené v prílohe.
§ 4
Dokumentácia
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice národného parku a jeho ochranného pásma, sú
uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade
v Banskej Bystrici, na Okresnom úrade v Brezne, na Okresnom úrade v Revúcej a na Okresnom
úrade v Rimavskej Sobote.
§ 5
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 9/1977 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Muránska planina v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
§ 6
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. októbra 1997.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha k nariadeniu vlády. 259/1997 Z. z.
I. VYMEDZENIE ÚZEMIA NÁRODNÉHO PARKU
Územie národného parku je vymedzené na lesníckych organizačných mapách M 1 : 25 000,
z ktorých sa hranica národného parku preniesla do základnej mapy Slovenskej republiky
M 1 : 50 000 na tieto mapové listy:
| 36 - 24 Pohronská Polhora - 1984, |
| 37 - 13 Muráň - 1987. |
Hranica národného parku sa začína na sútoku potoka Župkov s Hronom na východnom okraji
intravilánu obce Červená Skala, odkiaľ pokračuje západným smerom po ľavom brehu Hrona
po sútok s potokom Trsteník, južným smerom obchádza dobývací priestor lomu Červená
Skala a dostáva sa späť k Hronu. Ľavým brehom Hrona pokračuje severozápadným a západným
smerom k južnému okraju intravilánu obce Pohorelská Maša. Odtiaľ pokračuje prevažne
južným smerom po severozápadnom svahu vrchu Gindura (1099 m) do sedla juhozápadne
od Gindury, ďalej juhozápadným a južným smerom po hlavnom chrbte na kótu Strundžaník
(902 m), odkiaľ bočnou suchou dolinou schádza západným smerom do doliny Rácov, ktorú
sleduje južným smerom až po horáreň. Ďalej pokračuje po výraznom chrbte západným smerom
na kótu Rácovo (1089 m), odtiaľ južným a západným smerom po hlavnom chrbte na kótu
1217 m a bočným chrbtom západným smerom do doliny Hronec. Tu sa hranica stáča na juh
a pokračuje proti toku potoka Hronec po ľavostranný bezmenný prítok severne od horárne
Klatná. Týmto prítokom a nevýrazným chrbtom západne od Širokej vystupuje západným
smerom na bezmennú kótu na hlavnom chrbte južne od kóty Slatvinsko (1213 m). Ďalej
hranica sleduje južným a juhozápadným smerom hlavný chrbát cez kótu Malá Smrekovica
(1375 m) do sedla juhozápadne od tejto kóty a málo výraznou dolinou pokračuje severozápadným
smerom po priesečník bezmenného potoka s lesnou cestou západne od kóty Malá Smrekovica.
Týmto potokom prechádza severným smerom po jeho najbližší ľavostranný prítok, odkiaľ
po chrbte pokračuje severozápadným smerom na kótu Veľká Smrekovica (1322 m) a ďalej
hranicami lesných porastov severozápadným, západným a juhozápadným smerom po sútok
bezmenných potokov v Prostrednej doline. Potokom Prostrednej doliny hranica pokračuje
južným a juhovýchodným smerom až po priesečník s lesnou cestou. Tu hranica národného
parku prechádza na hranicu lesných porastov, ktorou ide západným, severným a južným
smerom na kótu Psica (1397 m). Odtiaľ pokračuje južným a juhozápadným smerom po chrbte
na kótu 1214 m, kde sa stáča na východ, a po hranici lesných porastov schádza na pravostranný
prítok bezmenného potoka, ktorým pokračuje južným smerom až po jeho ústie a ďalej
juhovýchodným smerom cez kótu 1092 m až po premostenie lesnej cesty s potokom Rohozná.
Potokom a lesnou cestou prechádza juhozápadným smerom na okraj lesa severne od osady
Kopačno a ním ide južným a východným smerom do doliny východne od uvedenej osady.
Potokom v tejto doline pokračuje južným smerom na železničnú trať Tisovec – Brezno,
ktorú sleduje juhovýchodným smerom na štátnu cestu II. triedy Pohronská Polhora –
Tisovec. Po jej severnom okraji ide juhovýchodným a východným smerom v doline potoka
Furmanec na okraj lesa severozápadne od mesta Tisovec, odkiaľ pokračuje okrajom lesa
a lesnou cestou severozápadným smerom po premostenie lesnej cesty s potokom Rimava.
Ďalej hranica národného parku vystupuje severovýchodným smerom po chrbte a okrajom
lesa na najjužnejšiu nepomenovanú kótu Kozieho chrbta, odtiaľ sa juhovýchodným smerom
nevýraznou dolinkou, hranicami lesných porastov a okrajom lesa dostáva k potoku Slávča.
Týmto potokom ide juhozápadným smerom po jeho sútok s bezmenným ľavostranným prítokom,
ktorým pokračuje východným smerom na okraj lesa v závere jeho doliny. Tu sa hranica
stáča a okrajom lesa smeruje na juh do sedla severne od kóty Čremošná (749 m), odkiaľ
pokračuje juhovýchodným smerom hranicou porastov na okraj lesa východne od kóty Čremošná.
Okrajom lesa pokračuje juhovýchodným, východným a severovýchodným smerom až po štátnu
cestu II. triedy Tisovec – Muráň juhozápadne od osady Dielik. Severozápadným okrajom
tejto štátnej cesty pokračuje hranica na severovýchod až na okraj lesa západne od
obce Muráň. Okrajom lesa pokračuje severozápadným smerom na lesnú cestu, ktorou ďalej
prebieha severovýchodným smerom na križovatku lesných ciest, odkiaľ sa lesnou cestou
juhovýchodným smerom dostáva na okraj intravilánu obce Muráň. Severným okrajom intravilánu
tejto obce pokračuje východným smerom až po štátnu cestu II. triedy Muráň – Červená
Skala. Jej severozápadným okrajom prechádza na severovýchod a popri obci Muránska
Huta a cez sedlo Javorinka (946 m) ďalej severným smerom až do východiskového bodu
na sútoku potoka Župkov s Hronom.
Územie národného parku má výmeru 20 317,8021 ha (z toho 2 561,5273 ha poľnohospodárskej
pôdy, 17 506,5531 ha lesnej pôdy a 249,7217 ha ostatných plôch).
II. VYMEDZENIE OCHRANNÉHO PÁSMA NÁRODNÉHO PARKU
Územie ochranného pásma národného parku (ďalej len „ochranné pásmo“) je v okrese
| a) | Brezno - v katastrálnych územiach Bacúch, Heľpa, |
| Pohorela, Pohronská Polhora, Polomka, Šumiac, | |
| Telgárt, Závadka nad Hronom; | |
| b) | Revúca - v katastrálnych územiach Muráň, Mu- |
| ránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Le- | |
| hota, Muránska Zdychava; | |
| c) | Rimavská Sobota - v katastrálnych územiach Kro- |
| kava, Rimavská Píla, Tisovec. |
Územie ochranného pásma je vymedzené na lesníckych organizačných mapách M 1 : 25 000,
z ktorých sa hranica ochranného pásma preniesla do základnej mapy Slovenskej republiky
M 1 : 50 000 na tieto mapové listy:
| 36 - 22 Malužiná - 1984, |
| 36 - 24 Pohronská Polhora - 1984, |
| 36 - 42 Hnúšťa - 1984, |
| 37 - 11 Vernár- 1987, |
| 37 - 13 Muráň - 1987, |
| 37 -31 Jelšava- 1973. |
Územie ochranného pásma sa skladá z východnej a západnej časti.
Východná časť ochranného pásma
Hranica ochranného pásma vychádza z priesečníka hranice národného parku so severozápadným
okrajom intravilánu mesta Tisovec v doline Rimavy, odkiaľ prekračuje východným smerom
vodný tok Rimava a okrajom lesa prechádza južným svahom Kozieho chrbta a ďalej cez
dolinu potoka Slávča a južný svah bezmenného ľavostranného prítoku potoka Slávča až
po lesnú cestu v pramennej oblasti tohto bezmenného potoka. Lesnou cestou pokračuje
južným smerom po okraj lesa západne od kóty Čremošná (749 m) a ním ide juhovýchodným
smerom, obchádzajúc zo severu dobývací priestor lomu Vápenky Tisovec, do doliny pravostranného
prítoku potoka Skalička, ktorý sleduje južným smerom po jeho ústie, ďalej východným
smerom proti toku Skalička až po lesnú cestu. Lesnou cestou smeruje na východ po jej
priesečník s vodným tokom Losinec, odkiaľ pokračuje južným smerom bezmenným prítokom
potoka Losinec po jeho priesečník s lesnou cestou severne od kóty 826 m. Lesnou cestou
hranica postupuje juhovýchodným, južným a juhozápadným smerom na bočný hrebeň severozápadne
od Holekovej. Po ňom vystupuje juhovýchodným smerom na kótu Holeková (1102 m), odkiaľ
obchádza Prírodnú rezerváciu Tŕstie po jej južnom okraji. Ďalej ide východným smerom
na bezmennú kótu a pokračuje severným smerom po hlavnom chrbte cez kótu Tri kopce
(963 m) na bezmennú kótu severozápadne od kóty Krížna Poľana (1018 m). Odtiaľ hranica
pokračuje severovýchodným smerom katastrálnou hranicou obcí Muránska Lehota – Muránska
Dlhá Lúka zbiehajúcim chrbtom cez kótu Kamenná (718 m) a dolinu Lehotského potoka
na okraj lesa východne od obce Muránska Lehota. Okrajom lesa prechádza juhovýchodným,
severným a severozápadným smerom západne od obce Muránska Dlhá Lúka na katastrálnu
hranicu obcí Muráň – Muránska Dlhá Lúka, ktorou pokračuje severovýchodným smerom,
prekračujúc potok Muráň, štátnu cestu II. triedy Muráň – Revúca, na chrbát, po ktorom
vystupuje nezmeneným smerom cez Petrov vrch (785 m) a Radzim (970 m), obchádzajúc
severne pramennú oblasť potokov v Borzíkovej doline. Hranica ochranného pásma pokračuje
juhovýchodným smerom po zbiehajúcom chrbte do sedla severozápadne od kóty Štop (751
m), odkiaľ postupuje severovýchodným smerom nevýraznou dolinkou po pravostranný prítok
Zdychavy a ním východným smerom po sútok so Zdychavou. Tu sa stáča a pokračuje severným
smerom Zdychavou po prvý ľavostranný prítok, ktorým prebieha severovýchodným smerom
na lesnú cestu v sedle juhozápadne od kóty 1254 m. Lesnou cestou pokračuje severovýchodným
smerom na kótu 1254 m, odkiaľ prevažne severovýchodným smerom sleduje hlavný chrbát
cez Lehotskú hoľu na kótu Stolica (1476 m). Z nej hranica ochranného pásma smeruje
severozápadne po chrbte na kótu Kyprov (1391 m), ďalej severovýchodným smerom po chrbte,
sledujúc krajskú hranicu až po jej priesečník s okrajom lesa severovýchodne od kóty
Priehybka (1219 m). Okrajom lesa ide západným smerom po priesečník s lesnou cestou,
ktorú sleduje severozápadným a severovýchodným smerom do doliny južne od kóty Homoľa
(1083 m). Odtiaľ vystupuje suchou dolinou, prechádzajúc sedlo východne od kóty Homoľa
na okraj lesa, ktorým sa západným a juhozápadným smerom dostáva k železničnej trati
Telgárt – Červená Skala a k rieke Hron. Ďalej hranica ochranného pásma západným a
juhozápadným smerom sleduje tok Hrona až po sútok s potokom Župkov na severnom okraji
intravilánu obce Červená Skala, kde sa napája na hranicu národného parku.
Západná časť ochranného pásma
Hranica západnej časti ochranného pásma vychádza z priesečníka hranice národného parku
s riekou Hron juhovýchodne od obce Pohorelská Maša, odkiaľ pokračuje severozápadným
smerom po ľavom brehu Hrona až po jeho sútok s Malým Zeleným potokom. Týmto potokom
ide južným a juhovýchodným smerom po jeho premostenie lesnou cestou východne od kóty
Bučiny (734 m), odkiaľ smeruje na juh do sedla juhovýchodne od uvedenej kóty a vystupujúcim
chrbtom pokračuje juhovýchodným smerom cez kótu Ďurová (1228 m) na kótu Lešník (1312
m). Tu sa stáča a prevažne juhozápadným smerom ide chrbtom a lesnou cestou cez kóty
1061 m a 814 m po severný okraj intravilánu obce Pohronská Polhora. Hranicou intravilánu
a železničnou traťou Brezno – Tisovec pokračuje juhovýchodným smerom po sútok potokov
Svetlá a Rohozná na juhovýchodnom okraji intravilánu obce Pohronská Polhora. Okrajom
intravilánu hranica pokračuje západným smerom po zbiehajúci chrbát medzi dvoma bezmennými
ľavostrannými prítokmi Rohoznej. Týmto chrbtom vystupuje juhozápadným smerom na hlavný
chrbát, kde sa stáča a pokračuje južným smerom cez kóty 1008 m, 1077 m, potom juhovýchodne
od kóty Bánov vrch (1058 m), Javorina (971 m), kóty 878 m, východne obchádzajúc kótu
Rangaska (866 m), na kótu Poľana (882 m). Z nej pokračuje juhovýchodným smerom záverom
doliny Rejkovského potoka a týmto potokom ďalej severovýchodným smerom po okraj lesa
severne od kóty 614 m. Okrajom lesa prechádza severovýchodným smerom po západný okraj
intravilánu obce Tisovec, ktorým sa dostáva až na hranicu národného parku v doline
potoka Furmanec.
Územie ochranného pásma má výmeru 21 697,9644 ha (z toho 6 581,6180 ha poľnohospodárskej
pôdy, 14 401,1114 ha lesnej pôdy a 715,2350 ha ostatných plôch).