114/1998 Z. z.

Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie vojakov,¹) ktoré pozostáva

Na sociálnom zabezpečení podľa tohto zákona sa v ustanovených prípadoch zúčastňuje aj manželka, manžel, deti a rodičia vojakov uvedených v odseku 1.

Na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení,⁴) ak tento zákon neustanovuje inak.

Výška dávok nemocenského zabezpečenia poskytovaných profesionálnym vojakom závisí od výšky služobného príjmu, príplatkov k nemu a odmien za výkon služby, ktoré profesionálni vojaci dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

Výška dávok výsluhového zabezpečenia poskytovaných profesionálnym vojakom závisí od doby výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách,²) služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch a služby v ozbrojených zboroch a od výšky služobného príjmu, príplatkov k nemu a odmien za výkon služby, ktoré profesionálni vojaci dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Výška dávok výsluhového zabezpečenia poskytovaných vojakom, ktorí sa štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby, závisí od výšky služobného príjmu za výkon vojenskej služby, ktorý by dostali bezprostredne po prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka.

Iné doby ako doby výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách, služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch a služby v ozbrojených zboroch a iné príjmy, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, sa pre výšku dávok podľa tohto zákona nezapočítavajú.

Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, má počas prvých šiestich mesiacov takejto neschopnosti nárok na náhradu služobného príjmu, a to počas prvých troch mesiacov vo výške 100 % a počas ďalších troch mesiacov vo výške 90 % sumy určenej podľa § 6 ods. 2 s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 a v § 7.

Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, alebo v dôsledku aktívnej tuberkulózy, má nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej podľa § 6 ods. 2 po celý čas takejto neschopnosti, najdlhšie však po čas určený podľa § 15.

Základ pre výpočet náhrady služobného príjmu a nemocenského počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu sa ustanoví podľa § 49 ods. 1 až 5 z posledného kalendárneho roka predchádzajúceho dňu vzniku nároku na uvedené dávky.

Suma na určenie náhrady služobného príjmu na účely § 5 sa vypočíta tak, že základ pre výpočet dávok podľa odseku 1 sa zníži o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie (§ 84), na zdravotné poistenie,⁵) na poistenie v nezamestnanosti⁶) a o sumu preddavku na daň z príjmu fyzických osôb,⁷) ktoré by sa inak platili zo služobného príjmu zodpovedajúceho výškou uvedenému základu.

Na nemocenské má nárok profesionálny vojak,

Profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí

Profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí za okolností uvedených v odseku 2 a nemá vyživovaciu povinnosť voči manželke (manželovi) alebo nezaopatreným deťom alebo si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí s úmyslom vyhnúť sa výkonu vojenskej služby, nemá nárok na nemocenské.

Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. a), má nárok na nemocenské vo výške 90 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň.

Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) a ktorého dočasná pracovná neschopnosť v dôsledku choroby alebo úrazu vznikla počas výkonu vojenskej služby, má nárok na nemocenské vo výške 90 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň; ak však dočasná pracovná neschopnosť v dôsledku choroby alebo úrazu vznikla až po skončení výkonu vojenskej služby, má nárok na nemocenské za prvé tri kalendárne dni takejto neschopnosti vo výške 70 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň.

Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 2, má nárok na nemocenské vo výške 50 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň.

Výška nemocenského sa určuje na kalendárny deň z jednej tridsatiny sumy určenej podľa § 6, najviac však zo sumy 215 Sk.

Na materské má nárok profesionálny vojak počas doby a za podmienok ustanovených osobitným predpisom o poskytovaní peňažnej pomoci v materstve.⁹)

Materské sa poskytuje vo výške nemocenského určeného podľa § 8 ods. 1.

Na ošetrovné má nárok profesionálny vojak po vyčerpaní doby, počas ktorej sa mu na ošetrovanie člena rodiny poskytla krátka dovolenka podľa osobitného predpisu.¹⁰)

Ošetrovné sa poskytuje za podmienok ustanovených všeobecným predpisom o poskytovaní podpory pri ošetrovaní člena rodiny.¹¹)

Ošetrovné sa poskytuje v každom jednotlivom prípade počas doby najviac desiatich po sebe idúcich kalendárnych dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá.

Ošetrovné sa poskytuje vo výške nemocenského podľa § 8 ods. 1.

Vojak, ktorý vykonával vojenskú službu v ozbrojených silách na základe brannej povinnosti, a vojak, ktorý sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby a ktorý sa stane dočasne neschopným výkonu práce najneskoršie do 42 dní po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu, má nárok na náhradu nemocenského od prvého dňa takejto neschopnosti, najskôr však od prvého dňa nasledujúceho po skončení výkonu vojenskej služby, ak nie je nemocensky zabezpečený alebo poistený podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení.¹²) Nárok na náhradu nemocenského trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby, prípadne predĺženej podpornej doby.

Náhrada nemocenského podľa odseku 1 sa poskytuje vo výške, v akej by sa inak poskytovalo nemocenské podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení¹³) ustanovené z minimálnej mzdy.¹⁴)

Ako doba dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu sa posudzuje aj doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti a doba poskytovania zdravotnej starostlivosti v ozdravovniach, ak sa takáto starostlivosť poskytuje mimo doby určenej na preventívnu rehabilitáciu¹⁵) alebo mimo doby riadnej dovolenky, ako aj doba, počas ktorej profesionálny vojak nevykonáva vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby z dôvodu karantény nariadenej podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám.

Na vznik a trvanie ochrannej lehoty pri poskytovaní dávok nemocenského zabezpečenia vojakovi po skončení výkonu vojenskej služby sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹⁶)

Dávky nemocenského zabezpečenia počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie⁴) po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu podľa § 5 až 8 a § 12 sa poskytujú najdlhšie počas jedného roka od začiatku takejto neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).

Podporná doba sa môže predĺžiť na návrh ošetrujúceho lekára najviac o jeden rok, ak možno odôvodnene predpokladať, že dočasná neschopnosť vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu sa v tomto období skončí.

O predĺžení podpornej doby rozhoduje

Do podpornej doby sa zaratúvajú, s výnimkou období uvedených v odsekoch 2 a 3, aj predchádzajúce obdobia dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, ak spadajú do obdobia jedného roka pred vznikom novej dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby z uvedených dôvodov.

Do podpornej doby sa nezaratúvajú obdobia dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby, ak

Do podpornej doby sa nezaratúvajú ani obdobia karantény nariadenej pri ohrození prenosnými chorobami.

Za úraz vzniknutý pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním sa považuje úraz, ktorý vojak utrpel

Za úraz vzniknutý pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý vojak utrpel za okolností uvedených v § 7 ods. 2 a 3, aj keď sú inak splnené podmienky uvedené v odseku 1.

Za chorobu vzniknutú pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním sa považuje choroba, ktorá vznikla alebo prevažne vznikla v dôsledku služobnej činnosti.

Na výsluhový príspevok za podmienok uvedených v § 19 má nárok aj profesionálny vojak, ktorý vykonával službu výkonného letca alebo službu osobitnej povahy, alebo službu osobitného stupňa nebezpečnosti (§ 48) a jej výkon sa skončil, a to odo dňa skončenia takejto služby, aj keď jeho služobný pomer trvá naďalej.

Výsluhový príspevok sa určuje za každý skončený rok výkonu vojenskej služby vo výške 2 % základu ustanoveného podľa § 49 a upraveného podľa § 51 ods. 1.

Profesionálny vojak v stálom služobnom pomere¹⁸) prepustený z tohto pomeru má nárok na odchodné vo výške jednonásobku základu ustanoveného podľa § 49, ak vykonával službu počas doby najmenej šesť rokov. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok výkonu služby o jednu polovicu základu ustanoveného podľa § 49.

Profesionálny vojak v dočasnom služobnom pomere¹⁹) prepustený z tohto pomeru má nárok na odchodné vo výške polovice základu ustanoveného podľa § 49 za každý skončený rok výkonu služby, ak bol prepustený zo služobného pomeru z dôvodu splnenia prevzatého záväzku na dočasný služobný pomer alebo z dôvodu zníženia početných stavov ozbrojených síl, alebo v dôsledku organizačných zmien a zároveň bol v služobnom pomere bez prerušenia aspoň päť rokov.

Profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia súdom na nepodmienečný trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin, odchodné nepatrí.

Profesionálnemu vojakovi v dočasnom služobnom pomere, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu podania žiadosti o prepustenie pred splnením prevzatého záväzku na profesionálnu službu, odchodné nepatrí.

Ak sa profesionálnemu vojakovi v stálom služobnom pomere¹⁸) vyplatilo odchodné v súvislosti s predchádzajúcimi skončeniami služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálom služobnom pomere, profesionálneho vojaka v dočasnom služobnom pomere, vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona alebo v súvislosti so skončením služobného pomeru príslušníka ozbrojených bezpečnostných zborov alebo ozbrojených zborov, vyplatí sa pri novom prepustení zo služobného pomeru odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú v súvislosti s predchádzajúcimi skončeniami služobného pomeru.

Ak sa skončí služobný pomer profesionálneho vojaka v stálom služobnom pomere úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal profesionálny vojak v stálom služobnom pomere v čase úmrtia nárok podľa § 22 a 24. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok podľa tohto zákona alebo na sirotský dôchodok⁸) po zomretom má nárok na úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 49.

Ak sa skončí služobný pomer profesionálneho vojaka v dočasnom služobnom pomere úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal profesionálny vojak v dočasnom služobnom pomere nárok podľa § 22 ods. 2. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok podľa tohto zákona alebo na sirotský dôchodok⁸) po zomretom má nárok na úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 49.

Ak pozostalému manželovi nevznikne nárok na úmrtné podľa odseku 1 alebo 2, má každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok podľa tohto zákona alebo na sirotský dôchodok⁸) po zomretom profesionálnom vojakovi nárok aj na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.

Ak pozostalému manželovi ani pozostalým deťom nevznikne nárok na úmrtné podľa odsekov 1 až 3, majú rodičia a deti profesionálneho vojaka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.

Nárok na úmrtné podľa odsekov 1 až 4 nevzniká osobe, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin smerujúci proti zomretému profesionálnemu vojakovi alebo proti jeho majetku.

Profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával službu (§ 47) najmenej 20 rokov.

Na výsluhový dôchodok má nárok aj profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba jeho výkonu služby spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 20 rokov.

Na výsluhový dôchodok za podmienok uvedených v § 26 ods. 1 má nárok aj profesionálny vojak, ktorý vykonával službu výkonného letca alebo službu osobitnej povahy, alebo službu osobitného stupňa nebezpečnosti (§ 48) a ktorého výkon tejto služby sa skončil, a to odo dňa skončenia takejto služby, aj keď jeho služobný pomer trvá naďalej.

Výsluhový dôchodok sa za 20 skončených rokov výkonu služby určuje vo výške 40 % základu ustanoveného podľa § 49 a upraveného podľa § 51 ods. 2. Za 21. a každý ďalší skončený rok výkonu služby až do dovŕšenia 25 skončených rokov výkonu služby sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 4 % upraveného základu. Za 26. a každý ďalší skončený rok výkonu služby sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 5 % upraveného základu, najviac však do výšky 75 % upraveného základu.

Profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním (§ 17), má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok.

Nárok na invalidný výsluhový dôchodok trvá počas invalidity vzniknutej za okolností uvedených v odseku 1, najdlhšie však do dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do služobného pomeru profesionálneho vojaka alebo prijatia do služobného pomeru príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo ozbrojeného zboru alebo do dňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhového dôchodku.

Na invalidný výsluhový dôchodok za podmienok uvedených v § 29 má nárok aj vojak, ktorý sa štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a výkon vojenskej služby skončil.

Invalidný výsluhový dôchodok je plný alebo čiastočný.

Na plný invalidný výsluhový dôchodok má nárok vojak, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie (§ 34) je znížená najmenej o 50 %; v ostatných prípadoch zníženia takejto schopnosti uvedených v § 33 má nárok na čiastočný invalidný výsluhový dôchodok.

Plný invalidný výsluhový dôchodok sa určuje rovnako ako výsluhový dôchodok (§ 28).

Čiastočný invalidný výsluhový dôchodok sa určuje z plného invalidného výsluhového dôchodku vo výške percentuálneho podielu zodpovedajúceho dvojnásobku percentuálneho zníženia schopnosti vojaka vykonávať primerané civilné zamestnanie (§ 31 ods. 2 a § 33).

Pre vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje taký zdravotný stav, keď vojak v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním (§ 17) nie je spôsobilý vykonávať profesionálnu službu v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku uvedenej choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním s prihliadnutím na dobu vykonanej služby znížená najmenej o 20 %.

Za primerané civilné zamestnanie sa na účely posudzovania invalidity podľa § 33 považuje zamestnanie vyžadujúce rovnaký stupeň vzdelania s podobným odborným zameraním a zodpovedajúce dĺžke odbornej praxe, ktorú profesionálny vojak dosiahol pred vznikom invalidity.

Na vdovský výsluhový dôchodok má nárok aj vdova po vojakovi, ktorý sa štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a ktorý zomrel v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním.

Nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 35 a 36 nevzniká vdove, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin smerujúci proti zomretému vojakovi alebo proti jeho majetku.

Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo plného invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok vojak v čase smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na výsluhový dôchodok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.

Ak manželstvo vdovy so zomretým vojakom trvalo počas výkonu služby zomretého do dňa jeho smrti aspoň desať rokov, nárok na vdovský výsluhový dôchodok zaniká len uzatvorením nového manželstva.

Ak nejde o prípad uvedený v odseku 1, nárok na vdovský výsluhový dôchodok trvá počas doby a za podmienok ustanovených osobitným predpisom²⁰) o trvaní nároku na vdovský dôchodok.

Na vdovecký výsluhový dôchodok má nárok vdovec po vojačke za podmienok a vo výške ustanovenej v § 35, 36, 38 a 39 pre nárok na vdovský výsluhový dôchodok.

Nárok na vdovecký výsluhový dôchodok podľa § 40 nevzniká vdovcovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin smerujúci proti zomretej vojačke alebo proti jej majetku.

Na sirotský výsluhový dôchodok má nárok aj nezaopatrené dieťa⁸) po vojakovi, ktorý sa štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a ktorý zomrel v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním.

Nárok na sirotský výsluhový dôchodok podľa § 42 a 43 nevzniká nezaopatrenému dieťaťu,⁸) ktoré bolo právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin smerujúci proti zomretému vojakovi alebo proti jeho majetku.

Sirotský výsluhový dôchodok je 30 % výsluhového dôchodku alebo plného invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok vojak v čase smrti. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výsluhový dôchodok a na invalidný výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.

Ak ide o obojstranne osirelé dieťa, ktorého rodičia boli profesionálni vojaci, má toto dieťa nárok na sirotský výsluhový dôchodok po každom rodičovi samostatne.

Trvanie nároku na sirotský výsluhový dôchodok sa posudzuje podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom⁸) o trvaní nároku na sirotský dôchodok.

Dobou výkonu služby rozhodujúcou pre vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách a doba výkonu služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch a v ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. Ako doba výkonu služby sa započítava aj doba výkonu služby v ozbrojených silách a doba výkonu služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch a v ozbrojených zboroch Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Československej socialistickej republiky a Československej republiky pred 1. januárom 1993 a v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993. Ako doba výkonu služby sa započítava aj doba hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách.²¹)

Pre vznik nároku na invalidný výsluhový dôchodok a jeho výšku sa ako doba výkonu služby hodnotí aj doba od vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, do dosiahnutia 28 rokov započítateľnej doby.

Pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výšku sa ako doba výkonu služby hodnotí aj doba, počas ktorej trval predchádzajúci nárok na invalidný výsluhový dôchodok.

Minister obrany Slovenskej republiky a minister vnútra Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti ustanoviť, že doba výkonu funkcií výkonných letcov, funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti a niektorých ďalších funkcií v služobnom pomere profesionálneho vojaka sa pre vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výšku započítava zvýhodnene, a ustanoviť rozsah tohto zvýhodneného započítania, najviac však dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií.

Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku je súhrn priemerného mesačného služobného príjmu a mesačného priemeru osobitných príplatkov a odmien, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za výkon služby v poslednom kalendárnom roku predchádzajúcom dňu skončenia služobného pomeru, ak podliehajú dani z príjmu fyzických osôb. Ak sa služobný pomer skončí posledným dňom kalendárneho roka, zisťuje sa uvedený základ z tohto kalendárneho roka.

Základ na výpočet výsluhového príspevku a výsluhového dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa § 20 alebo podľa § 27, sa zisťuje z príjmov uvedených v odseku 1, dosiahnutých v poslednom kalendárnom roku predchádzajúcom dňu skončenia výkonu služby výkonného letca alebo služby osobitnej povahy, alebo osobitného stupňa nebezpečnosti. Ak sa výkon takejto služby skončí posledným dňom kalendárneho roka, zisťuje sa uvedený základ z tohto kalendárneho roka.

Ak sa v kalendárnom roku, ktorý je rozhodujúci na zistenie základu na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, profesionálnemu vojakovi nevyplácali príjmy podľa odseku 1, zisťuje sa základ z najbližšieho predchádzajúceho kalendárneho roka, v ktorom sa takéto príjmy vyplácali.

Ak služobný pomer v kalendárnom roku, z ktorého sa má zisťovať základ na výpočet dávok podľa odsekov 1 až 3, netrval po celý kalendárny rok, zisťuje sa základ na výpočet uvedených dávok z obdobia, v ktorom služobný pomer v tomto kalendárnom roku trval.

Ak služobný pomer v kalendárnom roku, z ktorého sa má zisťovať základ na výpočet dávok podľa odsekov 1 až 4, netrval ani počas časti kalendárneho roka, zisťuje sa základ na výpočet uvedených dávok z celého obdobia predchádzajúceho dňu vzniku nároku na uvedené dávky.

Podrobnosti o spôsobe výpočtu základu podľa odsekov 1 až 5 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.

Základ na výpočet invalidného výsluhového dôchodku vojaka, ktorý sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, je mesačný služobný príjem a pravidelné príplatky, ktoré by vojakovi patrili v prvom mesiaci po vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka v základnej funkcii, na ktorú sa uvedeným spôsobom pripravuje.

Základné funkcie profesionálnych vojakov, na ktoré sa vojaci pripravujú štúdiom alebo výcvikom, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.

Na výpočet výsluhového príspevku sa základ zistený podľa § 49 upravuje tak, že suma do 10 000 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy prevyšujúcej 10 000 Sk do 15 000 Sk sa započítava jedna polovica, zo sumy prevyšujúcej 15 000 Sk do 20 000 Sk sa započítava jedna tretina, zo sumy prevyšujúcej 20 000 Sk do 30 000 Sk sa započítava jedna štvrtina a zo sumy prevyšujúcej 30 000 Sk sa započítava jedna pätina.

Na výpočet výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa základ zistený podľa § 49 upravuje tak, že suma do 8 500 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy prevyšujúcej 8 500 Sk do 13 500 Sk sa započítava jedna polovica, zo sumy prevyšujúcej 13 500 Sk do 18 500 Sk sa započítava jedna tretina, zo sumy prevyšujúcej 18 500 Sk do 28 500 Sk sa započítava jedna štvrtina a zo sumy prevyšujúcej 28 500 Sk sa započítava jedna pätina.

Výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok poberateľa dôchodku, ktorý pred priznaním takéhoto dôchodku poberal invalidný výsluhový dôchodok, nesmie byť ku dňu vzniku nároku na niektorý z týchto dôchodkov nižší, ako by bol k tomuto dňu plný invalidný výsluhový dôchodok, na ktorý vznikol nárok skôr.

Pri opätovnom prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka a pri prijatí do služobného pomeru príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo ozbrojeného zboru zaniká nárok na výsluhový príspevok, na výsluhový dôchodok priznaný podľa § 26 a na invalidný výsluhový dôchodok, a to dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru profesionálneho vojaka alebo prijatia do služobného pomeru príslušníka uvedených zborov.

Pri opätovnom začatí výkonu funkcie výkonného letca alebo výkonu funkcií osobitnej povahy, alebo osobitného stupňa nebezpečnosti počas trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka zaniká nárok na výsluhový príspevok priznaný podľa § 20 a na výsluhový dôchodok priznaný podľa § 27, a to dňom, ktorý predchádza dňu opätovného začatia výkonu takýchto funkcií.

Ak profesionálny vojak po skončení služobného pomeru začne v inom zamestnaní vykonávať činnosť výkonného letca, zastavuje sa výplata výsluhového príspevku priznaného podľa § 20 a výsluhového dôchodku priznaného podľa § 27 dňom, ktorý predchádza dňu začatia uvedenej činnosti. Výplata tohto výsluhového dôchodku sa obnoví dňom nasledujúcim po dni skončenia takejto činnosti.

Pri súbehu výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmami, ktoré nahrádzajú zárobok, sa výplata výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku ani invalidného výsluhového dôchodku neobmedzuje.

Pri súbehu vdovského výsluhového dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti sa tento dôchodok vypláca za podmienok a vo výške ustanovenej osobitným predpisom.²²)

Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok podľa § 19 alebo na výsluhový dôchodok podľa § 26 s nárokom na výsluhový príspevok podľa § 20 alebo na výsluhový dôchodok podľa § 27 má profesionálny vojak nárok na ten príspevok alebo dôchodok, ktorý má poberať dlhšie; ak obidva príspevky alebo dôchodky má poberať rovnaký čas, má nárok na ten príspevok alebo dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnako ustanovenej lehote trvania nároku a rovnakej výške príspevkov alebo dôchodkov má profesionálny vojak nárok na ten príspevok alebo dôchodok, na ktorý vznikol nárok skôr.

Pri súbehu nároku na výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok s nárokom na invalidný výsluhový dôchodok má poberateľ dávky nárok len na jeden dôchodok alebo príspevok, a to na vyšší. Pri rovnakej výške dôchodku a príspevku má poberateľ dávky nárok na ten dôchodok alebo príspevok, na ktorý vznikol nárok skôr.

Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok s nárokom na dôchodok zo všeobecného sociálneho zabezpečenia²³) má poberateľ dôchodku zo všeobecného sociálneho zabezpečenia²³) nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok naďalej v plnej výške.

Pri súbehu nároku na vdovský výsluhový dôchodok alebo na vdovecký výsluhový dôchodok s nárokom na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok sa výplata uvedených dôchodkov alebo výsluhového príspevku neobmedzuje. To platí aj pri súbehu nároku na sirotský výsluhový dôchodok s nárokom na invalidný výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok.

Ak profesionálny vojak alebo vojak, ktorý sa štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, nesplní podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok alebo ak pozostalí po tomto vojakovi nesplnia podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok pri skončení výkonu služby, prevedú orgány sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl poistné vo výške poistného na dôchodkové poistenie, ktoré by počas trvania služby, najskôr však odo dňa účinnosti tohto zákona, platil vojak, jeho zamestnávatelia a štát podľa osobitného predpisu,²⁴) zhodnotené o úrok určený podľa diskontnej úrokovej sadzby ustanovenej Národnou bankou Slovenska, na účet Sociálnej poisťovne, a to do troch mesiacov od skončenia služobného pomeru. Súčasne orgány sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl prevedú do tejto poisťovne aj údaje o dobe vojenskej služby vykonanej v ozbrojených silách a údaje o príjmoch za výkon tejto služby, ktoré sú rozhodujúce pre ustanovenie vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie.²⁵)

Ak sa poistné a údaje o dobe výkonu vojenskej služby previedlo do Sociálnej poisťovne podľa odseku 1 alebo ak sa poistné na dôchodkové poistenie počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách platilo do tejto poisťovne a vojak alebo pozostalí po ňom splnia podmienky nároku na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po skončení výkonu služby, vyžiadajú si orgány sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl prevedenie poistného, údajov o dobe výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách a údaje o príjmoch uvedených v odseku 1 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné a údaje previesť orgánom sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl do troch mesiacov od vyžiadania.

Priznané výsluhové príspevky a dôchodky sa zvyšujú v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako dôchodky zo všeobecného sociálneho zabezpečenia,²³) a to

Vláda Slovenskej republiky nariadením určuje ďalšie zvyšovanie výsluhových dôchodkov, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona.

Vojakovi, ktorý zomrel počas výkonu vojenskej služby, zabezpečia ozbrojené sily na svoje náklady pohreb na území Slovenskej republiky, a to v celom rozsahu alebo so spoluúčasťou pozostalých (§ 63 ods. 1).

Ak ozbrojené sily zabezpečia pohreb zomretého vojaka na území Slovenskej republiky so spoluúčasťou pozostalých, uhradia ozbrojené sily polovicu nákladov na pohreb, najviac však 7 000 Sk.

Ak si pozostalí neprajú, aby ozbrojené sily zabezpečili pohreb zomretého vojaka alebo aby sa na zabezpečení pohrebu podieľali podľa § 62 alebo podľa odseku 1, alebo ak ide o pohreb mimo územia Slovenskej republiky, uhradia ozbrojené sily pozostalým na ich žiadosť náklady na pohreb, najviac však do výšky 7 000 Sk.

V prípadoch uvedených v § 62 a v odsekoch 1 a 2 sa pozostalým nevypláca pohrebné podľa osobitných predpisov.²⁸)

Ak vojak zomrie počas výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, zvyšujú sa sumy uvedené v § 63 ods. 1 a 2 na dvojnásobok.

Nákladmi na zabezpečenie pohrebu sa na účely § 62 a 63 rozumejú náklady na úpravu, oblečenie a uloženie telesných pozostatkov zomretého, náklady na rakvu a jej úpravu, náklady na úhradu pohrebných úkonov a obradov obvyklých v mieste pohrebu a primerané náklady na pohostenie pozvaných smútočných hostí. Ak sa vykonáva pohreb spopolnením, rozumejú sa nákladmi na pohreb aj náklady na prepravu telesných pozostatkov z miesta pohrebného obradu na miesto spopolnenia, náklady na spopolnenie, urnu a náklady spojené s uložením urny alebo rozptýlením popola.

Ak vojak zomrie v mieste, kde v čase smrti vykonával službu alebo sa zdržiaval zo služobných dôvodov alebo z dôvodov liečenia alebo ošetrenia a ktoré nie je miestom, kde sa má pohreb vykonať, uhradia ozbrojené sily náklady na rakvu s kovovou vložkou alebo na kovovú rakvu na uloženie telesných pozostatkov zomretého a náklady na jeho prevezenie na miesto pohrebu spôsobom primeraným vzdialenosti miesta úmrtia od miesta pohrebu. To platí aj v prípade úmrtia vojaka mimo územia Slovenskej republiky. Náklady na kovovú vložku do rakvy alebo na kovovú rakvu a náklady na prepravu telesných pozostatkov zomretého sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 65.

Ak ide o pohreb, ktorý ozbrojené sily zabezpečujú alebo sa na jeho zabezpečení podieľajú podľa § 62 a § 63 ods. 1, preukazujú sa zomretému vojakovi najmä tieto pocty:

Náklady spojené so vzdaním vojenských pôct, ktoré sa preukazujú zomretému vojakovi, hradia ozbrojené sily. Tieto náklady sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 65.

Pozostalými sa na účely § 62, 63 a 66 rozumejú manželka (manžel), deti, rodičia, vnuci a prarodičia zomretého, prípadne ďalšie osoby, ktoré zabezpečujú pohreb alebo sa v rozhodujúcej miere podieľajú na zabezpečení pohrebu zomretého vojaka.

Na vojakov zomretých po skončení služobného pomeru, ak boli poberateľmi dôchodku zo sociálneho zabezpečenia vojakov, sa vzťahujú § 62, 63, 65 až 68.

Sociálne zabezpečenie vojakov Armády Slovenskej republiky a vojakov Železničného vojska riadi a kontroluje ministerstvo obrany.

Sociálne zabezpečenie vojakov Vojsk ministerstva vnútra riadi a kontroluje ministerstvo vnútra.

Dávky nemocenského zabezpečenia vojakom počas výkonu služby priznáva, vypláca, zastavuje a odníma ten orgán ozbrojených síl, ktorý im vypláca služobný príjem.

Dávky nemocenského zabezpečenia vojakom po skončení výkonu služby priznáva, vypláca, zastavuje a odníma

Dodržiavanie liečebného režimu vojakmi, ktorým sa poskytujú dávky nemocenského zabezpečenia, sú oprávnení kontrolovať:

Rekreačné pobyty profesionálnym vojakom Armády Slovenskej republiky a poberateľom dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ich manželkám (manželom) a nezaopatreným deťom⁸) poskytuje orgán ustanovený ministerstvom obrany. Rekreačné pobyty profesionálnym vojakom Železničného vojska, ako aj profesionálnym vojakom Železničného vojska po skončení služobného pomeru, ktorí sú poberateľmi dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov, ich manželkám (manželom) a nezaopatreným deťom⁸) poskytuje orgán ustanovený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií“).

Poukazy na kúpeľnú starostlivosť profesionálnym vojakom Armády Slovenskej republiky, profesionálnym vojakom Železničného vojska a poberateľom dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, poskytuje tento úrad.

Pohreby zomretých vojakov (§ 62 až 69) Armády Slovenskej republiky, vojakov Železničného vojska a poberateľov dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, zabezpečujú orgány ustanovené ministerstvom obrany. O nároku pozostalých na náhradu nákladov na pohreb podľa § 63 ods. 1 a 2 a § 64 až 69 rozhoduje a túto náhradu vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

O poskytovaní služieb podľa odsekov 2 a 3 vojakom Vojsk ministerstva vnútra a poberateľom dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov, ktoré sa vyplácajú v pôsobnosti ministerstva vnútra, rozhodujú a tieto služby poskytujú orgány ustanovené ministerstvom vnútra.

Zriaďuje sa Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako rozpočtová organizácia na výkon sociálneho zabezpečenia vojakov; zriaďovateľskú funkciu²⁹) k nemu vykonáva ministerstvo obrany.

Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je právnická osoba.

Sídlom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia je Bratislava.

Na čele Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia je riaditeľ, ktorý je štatutárnym orgánom tohto úradu.

Riaditeľa Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vymenúva a odvoláva minister obrany Slovenskej republiky.

Na základe podania žiadosti sa poskytujú:

Na základe dokumentácie osvedčujúcej nárok sa bez podania žiadosti poskytujú:

Žiadosti o dávky alebo služby podľa odseku 1 sa podávajú orgánu, ktorý má dávky alebo služby priznať (§ 72 a 73).

Na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vojakov (§ 75) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,²⁶) ak tento zákon neustanovuje inak.

Proti rozhodnutiu orgánov uvedených v § 71 až 73 o dávkach alebo službách uvedených v § 75 možno podať písomné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Odvolacie orgány v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vojakov sú:

Právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vojakov môže preskúmať súd.³⁰)

O tom, či poškodenie zdravotného stavu vojaka

Pri posudzovaní toho, či poškodenie zdravotného stavu vojaka zakladá nárok na invalidný výsluhový dôchodok, posudková komisia sociálneho zabezpečenia uvedená v odseku 1 zároveň vydá posudok o tom, v akej miere je znížená schopnosť vojaka vykonávať primerané civilné zamestnanie (§ 34).

Na účely odvolacieho konania podáva posudok o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1 a 2 posudková komisia sociálneho zabezpečenia ministerstva obrany.

Posudkové komisie uvedené v odsekoch 1 a 3 ustanovuje ministerstvo obrany.

Podrobnosti o zložení a rokovaní posudkových komisií sociálneho zabezpečenia uvedených v odsekoch 1 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.

Ak ide o vojakov Vojsk ministerstva vnútra, podávajú posudky o skutočnostiach uvedených v § 77 posudkové komisie sociálneho zabezpečenia ustanovené ministerstvom vnútra.

Ministerstvo vnútra môže po dohode s ministerstvom obrany ustanoviť, že posudky uvedené v odseku 1 podávajú posudkové komisie sociálneho zabezpečenia v pôsobnosti ministerstva obrany aj pre vojakov Vojsk ministerstva vnútra.

Podrobnosti o zložení a rokovaní posudkových komisií sociálneho zabezpečenia uvedených v odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Orgány uvedené v § 70 až 73 a v § 76 až 78 konajú a rozhodujú v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia vojakov v medziach svojej pôsobnosti samostatne.

Členovia posudkových komisií sociálneho zabezpečenia a prizvané osoby sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s ich činnosťou.

Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytované podľa tohto zákona sa uhrádzajú z osobitných účtov ministerstva obrany a ministerstva vnútra. Náklady na rekreačné pobyty (§ 60) profesionálnych vojakov Železničného vojska počas trvania služobného pomeru a po jeho skončení, ich manželiek (manželov) a nezaopatrených detí, ak sa poskytujú v rekreačných zariadeniach ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, uhrádza toto ministerstvo zo svojho rozpočtu.

Príjmami osobitného účtu (§ 80) ministerstva obrany je

Príjmami osobitného účtu (§ 80) ministerstva vnútra je

Výdavkami osobitných účtov (§ 80) ministerstva obrany a ministerstva vnútra sú výdavky na

Prebytky osobitných účtov (§ 80) za každý kalendárny štvrťrok sa odvádzajú do štátneho rozpočtu v termíne, ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok.

Správcom osobitného účtu (§ 80) ministerstva obrany je Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Správcom osobitného účtu (§ 80) ministerstva vnútra je orgán ustanovený týmto ministerstvom.

Rozpočty a účtovné závierky osobitných účtov (§ 80) na kalendárny rok schvaľuje vo svojej pôsobnosti ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra.

Ak je podľa tohto zákona na výplatu dávok nemocenského zabezpečenia príslušný orgán ozbrojených síl, ktorý vojakovi vypláca plat, a tieto dávky sa majú uhradiť z osobitného účtu (§ 80), zúčtuje platca vyplatené dávky so správcom príslušného osobitného účtu.

Vojaci, organizačné zložky ozbrojených síl, ktoré vojakom vyplácajú služobný príjem ako zamestnávatelia, a štát platia poistné na sociálne poistenie vojakov vo výške, v akej by inak platili poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.²⁴)

Vymeriavacím základom na určenie výšky poistného, ktoré majú platiť profesionálni vojaci a organizačné zložky ozbrojených síl podľa odseku 1, je služobný príjem a ostatné peňažné náležitosti, ktoré patria profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom období³¹) za výkon služby, ak podliehajú dani z príjmu fyzických osôb.

Na dôchodkové zabezpečenie vojakov, ktorí sa štúdiom alebo výcvikom pripravujú na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, platí štát poistné vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok na poistné občanov, ktorí vykonávajú vojenskú službu v ozbrojených silách na základe brannej povinnosti.

Dávky nemocenského zabezpečenia (§ 4) sa vyplácajú v deň určený na výplatu služobných príjmov.

Opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia [§ 18 písm. a) a d) až h)] sa vyplácajú na bežný kalendárny mesiac do desiateho dňa tohto mesiaca.

Jednorazové dávky výsluhového zabezpečenia [§ 18 písm. b) a c)] sa vyplatia do 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o ich priznaní.

Dávky uvedené v odsekoch 1 až 3 možno vyplácať v hotovostnej i bezhotovostnej forme podľa požiadavky poberateľa dávky.

Na rozhodovanie o nárokoch na dávky a služby podľa tohto zákona, o ich dodatočnom priznaní, zmenách výšky dávok, zániku nároku na dávky a ich výplatu, obmedzení výplaty, znížení dávok, výplate dávok oprávneným príjemcom, nároku na dávky a ich poskytovanie vo vzťahu k cudzine, postúpení a zrážkach z dávok sa použijú ustanovenia všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení⁴) s výnimkou súbehu nárokov výsluhového zabezpečenia uvedeného v § 55.

Ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra môžu vo svojej pôsobnosti povoľovať výnimky z obmedzenia výplaty dávok sociálneho zabezpečenia vojakov do cudziny.

Povinnosti a zodpovednosť príjemcov dávok sa riadia ustanoveniami všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení.³²)

Ak sú orgány sociálneho zabezpečenia vojakov príslušné na výplatu, zastavenie alebo odňatie starobného, invalidného, čiastočného invalidného, vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku, sú povinnosti právnických osôb a fyzických osôb voči uvedeným orgánom rovnaké ako v sociálnom zabezpečení podľa osobitného predpisu.³³)

Dohody o zrážkach z dávok sociálneho zabezpečenia vojakov sa môžu uzatvoriť aj na úhradu pohľadávok vojenských útvarov v pôsobnosti ministerstva obrany, ministerstva vnútra alebo ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po 12. máji 1992 podľa § 33 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové príspevky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Trvanie nároku na ne sa však posudzuje podľa § 33 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov.

Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok pred 13. májom 1992 podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. v znení zákona č. 65/1978 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 24 %. Ak však bol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti tohto zákona.

Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. Ak však bol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti tohto zákona.

Dávky nemocenského zabezpečenia vojakov, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa od tohto dňa prepočítajú a poskytujú sa podľa tohto zákona, ak je to pre oprávneného výhodnejšie.

Starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu³⁴) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.

Profesionálnemu vojakovi, ktorý splnil podmienku 20 rokov služby v I. alebo v II. kategórii funkcií ustanovenú pre vznik nároku na starobný dôchodok z I. alebo z II. kategórie podľa doterajšieho predpisu³⁴) a ku dňu účinnosti tohto zákona nespĺňa ostatné podmienky nároku na tento dôchodok ani podmienky nároku na výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov, vznikne nárok na výsluhový dôchodok dňom účinnosti tohto zákona a odo dňa účinnosti tohto zákona, najskôr však odo dňa splnenia podmienok nároku uvedených v § 26 alebo v § 27, sa zvyšuje o 12 %.

Starobné dôchodky z III. pracovnej kategórie, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu,³⁵) tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na ktorých výplatu sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa považujú za starobné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov (§ 80).

Ak sa poberatelia starobných dôchodkov uvedených v odseku 1 stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými, preskúma sa, či invalidita alebo čiastočná invalidita vznikla pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním. Ak doba trvania služby spolu s dobou invalidity alebo čiastočnej invalidity vzniknutej v uvedenej súvislosti tvorí ku dňu splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok aspoň 20 rokov, považujú sa takéto starobné dôchodky za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.

Invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.

Invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky z III. pracovnej kategórie, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu, tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na ktorých výplatu sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa považujú za invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov (§ 80).

Dôchodky za výsluhu rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu, tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na ktorých výplatu sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.

Vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 35, 36, 39, 40, 42, 43 a 46.

Ak sú splnené podmienky uvedené v § 35, 36, 39, 40, 42 a 43, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky považujú za vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.

Ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 35, 36, 39, 40, 42 a 43, vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov (§ 80).

Dôchodky manželky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa považujú za dôchodky manželky podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov (§ 80).

Ak manželka profesionálneho vojaka alebo poberateľa dôchodku zo sociálneho zabezpečenia vojakov splní odo dňa účinnosti tohto zákona podmienky nároku na dôchodok manželky podľa osobitného predpisu,³⁶) sú na priznanie a výplatu tohto dôchodku príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov (§ 80).

Ak orgány sociálneho zabezpečenia vojakov pred dňom účinnosti tohto zákona rozhodli o priznaní dávok sociálnej starostlivosti a nárok na tieto dávky trval ku dňu účinnosti tohto zákona, sú orgány sociálneho zabezpečenia vojakov príslušné na rozhodovanie o týchto dávkach a na ich výplatu. Výplata týchto dávok sa financuje z osobitných účtov (§ 80).

Doba poberania invalidného a čiastočného invalidného dôchodku z I. alebo II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona, sa pre vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok a výšku týchto dávok považuje za dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku.

Ustanovenie § 60 sa použije aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre civilných zamestnancov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva obrany, Železničného vojska a Vojsk ministerstva vnútra.