Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 1. februára 1995
bol v Štrasburgu otvorený na podpis Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín.
Za Slovenskú republiku bol dohovor podpísaný 1. februára 1995.
Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č.
128 z 21. júna 1995 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 14. júla 1995.
Dohovor nadobudol platnosť 1. februára 1998 na základe článku 28 ods. 1.
160/1998 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 04.06.1998 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 160/1998 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 04.06.1998 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
160
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
RÁMCOVÝ DOHOVOR na ochranu národnostných menšín
Členské štáty Rady Európy a ostatné štáty, ktoré sú signatármi tohto rámcového dohovoru,
majúc na zreteli, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi na účel ochraňovania a uskutočňovania ideálov a princípov, ktoré sú ich spoločným dedičstvom,
majúc na zreteli, že jedným zo spôsobov dosahovania tohto cieľa je ochrana a ďalší rozvoj ľudských práv a základných slobôd,
želajúc si konať podľa Vyhlásenia hláv štátov a vlád členských štátov Rady Európy prijatého 9. októbra 1993 vo Viedni,
súc rozhodnuté v rámci svojho príslušného územia chrániť jestvovanie národnostných menšín,
majúc na zreteli, že pohnutá európska história ukázala, že ochrana národnostných menšín je podstatná pre stabilitu, demokratickú bezpečnosť a mier na tomto kontinente,
majúc na zreteli, že pluralitná a skutočne demokratická spoločnosť by mala nielen rešpektovať etnickú, kultúrnu, jazykovú a náboženskú identitu každej osoby patriacej k národnostnej menšine, ale aj vytvárať primerané podmienky umožňujúce jej vyjadrovať, zachovávať a rozvíjať túto identitu,
majúc na zreteli, že vytvorenie ovzdušia tolerancie a dialógu je nevyhnutné na to, aby kultúrna rozmanitosť mohla byť zdrojom a činiteľom nie rozdeľovania, ale obohacovania každej spoločnosti,
majúc na zreteli, že vytvorenie tolerantnej a prosperujúcej Európy závisí nielen od spolupráce medzi štátmi, ale vyžaduje si aj cezhraničnú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi bez ujmy na ústave a územnej celistvosti každého štátu,
prihliadajúc na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na protokoly k nemu,
prihliadajúc na záväzky týkajúce sa ochrany národnostných menšín obsiahnuté v dohovoroch a deklaráciách Organizácie Spojených národov a v dokumentoch Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, najmä v Kodanskom dokumente z 29. júna 1990,
súc rozhodnuté stanoviť zásady, ktoré sa majú rešpektovať, a z nich vyplývajúce záväzky s cieľom zabezpečiť v členských štátoch a v tých štátoch, ktoré sa môžu stať účastníkmi tohto dokumentu, účinnú ochranu národnostných menšín a práv a slobôd patriacich týmto menšinám v rámci právneho štátu s rešpektovaním štátnej zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov,
súc odhodlané uplatňovať zásady stanovené v tomto rámcovom dohovore prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva a primeranej vládnej politiky,
dohodli sa takto:
majúc na zreteli, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi na účel ochraňovania a uskutočňovania ideálov a princípov, ktoré sú ich spoločným dedičstvom,
majúc na zreteli, že jedným zo spôsobov dosahovania tohto cieľa je ochrana a ďalší rozvoj ľudských práv a základných slobôd,
želajúc si konať podľa Vyhlásenia hláv štátov a vlád členských štátov Rady Európy prijatého 9. októbra 1993 vo Viedni,
súc rozhodnuté v rámci svojho príslušného územia chrániť jestvovanie národnostných menšín,
majúc na zreteli, že pohnutá európska história ukázala, že ochrana národnostných menšín je podstatná pre stabilitu, demokratickú bezpečnosť a mier na tomto kontinente,
majúc na zreteli, že pluralitná a skutočne demokratická spoločnosť by mala nielen rešpektovať etnickú, kultúrnu, jazykovú a náboženskú identitu každej osoby patriacej k národnostnej menšine, ale aj vytvárať primerané podmienky umožňujúce jej vyjadrovať, zachovávať a rozvíjať túto identitu,
majúc na zreteli, že vytvorenie ovzdušia tolerancie a dialógu je nevyhnutné na to, aby kultúrna rozmanitosť mohla byť zdrojom a činiteľom nie rozdeľovania, ale obohacovania každej spoločnosti,
majúc na zreteli, že vytvorenie tolerantnej a prosperujúcej Európy závisí nielen od spolupráce medzi štátmi, ale vyžaduje si aj cezhraničnú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi bez ujmy na ústave a územnej celistvosti každého štátu,
prihliadajúc na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na protokoly k nemu,
prihliadajúc na záväzky týkajúce sa ochrany národnostných menšín obsiahnuté v dohovoroch a deklaráciách Organizácie Spojených národov a v dokumentoch Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, najmä v Kodanskom dokumente z 29. júna 1990,
súc rozhodnuté stanoviť zásady, ktoré sa majú rešpektovať, a z nich vyplývajúce záväzky s cieľom zabezpečiť v členských štátoch a v tých štátoch, ktoré sa môžu stať účastníkmi tohto dokumentu, účinnú ochranu národnostných menšín a práv a slobôd patriacich týmto menšinám v rámci právneho štátu s rešpektovaním štátnej zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov,
súc odhodlané uplatňovať zásady stanovené v tomto rámcovom dohovore prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva a primeranej vládnej politiky,
dohodli sa takto:
ČASŤ I
Článok 1
Ochrana národnostných menšín a práv a slobôd osôb patriacich k týmto menšinám tvorí
integrálnu súčasť medzinárodnej ochrany ľudských práv a patrí do rámca medzinárodnej
spolupráce.
Článok 2
Ustanovenia tohto rámcového dohovoru sa budú uplatňovať v dobrej viere, v duchu porozumenia
a tolerancie a v súlade so zásadami dobrého susedstva, priateľských vzťahov a spolupráce
medzi štátmi.
Článok 3
1.
Každá osoba patriaca k národnostnej menšine má právo slobodne si zvoliť, či sa má
s ňou zaobchádzať ako s osobou patriacou k národnostnej menšine, alebo nie, a z tejto
voľby alebo z uplatňovania práv spojených s touto voľbou nebude vyplývať žiadna nevýhoda.
2.
Osoby patriace k národnostným menšinám môžu uplatňovať práva a využívať slobody vyplývajúce
zo zásad zakotvených v tomto rámcovom dohovore ako individuálne, tak aj spoločne s
inými.
ČASŤ II
Článok 4
1.
Strany sa zaväzujú zaručiť osobám patriacim k národnostným menšinám právo rovnosti
pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek diskriminácia
založená na príslušnosti k národnostnej menšine.
2.
Strany sa zaväzujú, že tam, kde je to potrebné, prijmú primerané opatrenia s cieľom
podporovať vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho
života úplnú a efektívnu rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostnej menšine a
osobami patriacimi k väčšine. V tomto ohľade budú venovať náležitú pozornosť osobitným
podmienkam osôb patriacich k národnostným menšinám.
3.
Opatrenia prijaté v súlade s odsekom 2 sa nebudú pokladať za akt diskriminácie.
Článok 5
1.
Strany sa zaväzujú podporovať podmienky, ktoré sú pre osoby patriace k národnostným
menšinám potrebné na zachovanie a rozvíjanie ich kultúry, na zachovávanie základných
prvkov ich identity, najmä ich náboženstva, jazyka, tradícií a kultúrneho dedičstva.
2.
Bez ujmy na opatreniach prijímaných v rámci celkovej integračnej politiky sa strany
zdržia politiky alebo postupov zameraných na asimiláciu osôb patriacich k národnostným
menšinám proti ich vôli a budú ich chrániť pred akýmkoľvek postupom smerujúcim k asimilácii.
Článok 6
1.
Strany budú podporovať ducha tolerancie a medzikultúrny dialóg a prijímať účinné
opatrenia na podporu vzájomného rešpektovania a porozumenia a spolupráce medzi všetkými
osobami žijúcimi na ich území bez ohľadu na ich etnickú, kultúrnu, jazykovú alebo
náboženskú identitu zvlášť v oblasti vzdelávania, kultúry a médií.
2.
Strany sa zaväzujú prijať primerané opatrenia na ochranu osôb, ktoré by sa mohli
stať predmetom ohrozenia alebo aktu diskriminácie, nepriateľstva alebo násilia pre
ich etnickú, kultúrnu, jazykovú alebo náboženskú identitu.
Článok 7
Strany zabezpečia rešpektovanie práva každej osoby patriacej k národnostnej menšine
na slobodu pokojného zhromažďovania, slobodu združovania, slobodu prejavu a slobodu
myslenia, svedomia a náboženstva.
Článok 8
Strany sa zaväzujú uznať, že každá osoba patriaca k národnostnej menšine má právo
hlásiť sa k svojmu náboženstvu alebo k viere a zakladať náboženské inštitúcie, organizácie
a združenia.
Článok 9
1.
Strany sa zaväzujú uznať, že právo na slobodu prejavu každej osoby patriacej k národnostnej
menšine zahŕňa slobodu názoru a slobodu prijímať a oznamovať informácie a myšlienky
v jazyku menšiny bez zasahovania štátnych úradov a bez ohľadu na hranice. Strany v
rámci svojho právneho poriadku zabezpečia, aby osoby patriace k národnostným menšinám
neboli diskriminované v prístupe k médiám.
2.
Ustanovenie odseku 1 nebráni stranám bez diskriminácie a na základe objektívnych
kritérií vyžadovať licencie na zvukové rozhlasové a televízne vysielanie alebo na
podnikanie v kinematografii.
3.
Strany nebudú robiť prekážky osobám patriacim k národnostným menšinám pri zriaďovaní
a využívaní tlačových médií. V rámci právnej úpravy zvukového, rozhlasového a televízneho
vysielania zabezpečia podľa možností a s prihliadnutím na ustanovenia odseku 1, že
osobám patriacim k národnostným menšinám sa poskytne možnosť zriaďovať a využívať
vlastné médiá.
4.
V rámci svojich právnych poriadkov strany prijmú pre osoby patriace k národnostným
menšinám primerané opatrenia na uľahčenie ich prístupu k médiám a na podporu tolerancie
a umožnenia kultúrnej plurality.
Článok 10
1.
Strany sa zaväzujú uznať, že každá osoba patriaca k národnostnej menšine má právo
slovom aj písmom slobodne a bez zasahovania používať svoj menšinový jazyk v súkromí
aj na verejnosti.
2.
V oblastiach, ktoré tradične alebo vo väčšom počte obývajú osoby patriace k národnostným
menšinám, ak tieto osoby o to požiadajú a ak táto požiadavka zodpovedá skutočným potrebám,
strany sa budú usilovať zabezpečiť, ak to bude možné, také podmienky, ktoré by umožnili
používanie menšinového jazyka v kontaktoch týchto osôb s administratívnymi orgánmi.
3.
Strany sa zaväzujú zaručiť každej osobe patriacej k národnostnej menšine právo bez
meškania byť informovaná v jazyku, ktorému rozumie, o dôvodoch, pre ktoré bola vzatá
do väzby, a o každom obvinení voči nej, ako aj právo na jej obhajobu v jazyku menšiny,
v prípade potreby aj s bezplatnou pomocou tlmočníka.
Článok 11
1.
Strany sa zaväzujú uznať, že každá osoba patriaca k národnostnej menšine má právo
používať svoje priezvisko (meno po otcovi) a meno v jazyku menšiny a právo na jeho
oficiálne uznanie v zhode s postupmi, ktoré poskytuje ich právny systém.
2.
Strany sa zaväzujú uznať, že každá osoba patriaca k národnostnej menšine má právo
v jazyku svojej menšiny uvádzať označenia, nápisy a ďalšie informácie súkromného charakteru
určené verejnosti.
3.
V oblastiach tradične obývaných významným počtom osôb patriacich k národnostným menšinám
strany v rámci svojho právneho poriadku, a kde je to vhodné aj v rámci dohôd s inými
štátmi a s prihliadnutím na svoje osobitné podmienky, sa budú snažiť uvádzať tradičné
miestne názvy, názvy ulíc a ďalšie miestopisné údaje určené pre verejnosť aj v jazyku
menšiny, ak je o takéto označenia dostatočný záujem.
Článok 12
1.
Tam, kde je to vhodné, strany prijmú opatrenia v oblasti vzdelávania a výskumu zamerané
na podporu poznania kultúry, histórie, jazyka a náboženstva svojich národnostných
menšín a väčšinového obyvateľstva.
2.
V nadväznosti na to strany okrem iného vytvoria primerané možnosti na prípravu učiteľov,
umožnia prístup k učebniciam a budú napomáhať styky medzi študentmi a učiteľmi rozličných
komunít.
3.
Strany sa zaväzujú podporovať rovnaké podmienky na prístup k vzdelaniu na všetkých
stupňoch pre osoby patriace k národnostným menšinám.
Článok 13
1.
V rámci vzdelávacieho systému budú strany uznávať, že osoby patriace k národnostným
menšinám majú právo na zriaďovanie a prevádzku vlastných súkromných zariadení na vzdelávanie
a odbornú prípravu.
2.
Z uplatňovania tohto práva nevyplývajú pre strany žiadne finančné záväzky.
Článok 14
1.
Strany sa zaväzujú uznať, že každá osoba patriaca k národnostnej menšine má právo
učiť sa jazyk svojej menšiny.
2.
V oblastiach tradične obývaných významným počtom osôb patriacich k národnostným menšinám
sa strany v rámci svojho vzdelávacieho systému a v prípade dostatočného záujmu budú
usilovať zabezpečiť podľa možností osobám patriacim k týmto menšinám primerané možnosti
na výučbu ich jazyka alebo výučbu v ich jazyku.
3.
Ustanovenie odseku 2 sa bude vykonávať bez ujmy na výučbe štátneho jazyka alebo bez
ujmy na vyučovaní v tomto jazyku.
Článok 15
Strany musia vytvárať podmienky potrebné na efektívnu účasť osôb patriacich k národnostným
menšinám na kultúrnom, spoločenskom a ekonomickom živote, ako aj na verejných záležitostiach,
najmä na tých, ktoré sa ich týkajú.
Článok 16
Strany sa zdržia opatrení, ktorými by sa zmenil pomer obyvateľstva v oblastiach obývaných
osobami patriacimi k národnostným menšinám a ktoré majú za cieľ obmedzovať práva a
slobody vyplývajúce zo zásad zakotvených v tomto rámcovom dohovore.
Článok 17
1.
Strany sa zaväzujú, že nebudú zasahovať do práva osôb patriacich k národnostným menšinám,
na ktorého základe môžu nadväzovať a udržiavať voľné a pokojné cezhraničné kontakty
s osobami, ktoré v súlade so zákonom žijú v iných štátoch, najmä v tých, s ktorými
majú spoločnú etnickú, kultúrnu, jazykovú alebo náboženskú identitu alebo spoločné
kultúrne dedičstvo.
2.
Strany sa zaväzujú, že nebudú zasahovať do práva osôb patriacich k národnostným menšinám
zúčastňovať sa na činnostiach mimovládnych organizácií ako na národnej, tak aj na
medzinárodnej úrovni.
Článok 18
1.
Tam, kde je to potrebné, sa strany budú usilovať uzatvárať dvojstranné a viacstranné
dohody s inými štátmi, predovšetkým susednými, s cieľom zabezpečiť ochranu osôb patriacich
k národnostným menšinám, ktorých sa to týka.
2.
Tam, kde je to vhodné, budú strany prijímať opatrenia na podporu cezhraničnej spolupráce.
Článok 19
Strany sa zaväzujú rešpektovať a uplatňovať princípy zakotvené v tomto rámcovom dohovore
tak, že tam, kde je to potrebné, prijmú len tie obmedzenia, reštrikcie alebo derogácie,
ktoré vyplývajú z medzinárodných právnych dokumentov, predovšetkým z Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak súvisia s právami a slobodami vyplývajúcimi
z uvedených princípov.
ČASŤ III
Článok 20
Pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v tomto rámcovom
dohovore každá osoba patriaca k národnostnej menšine bude rešpektovať vnútroštátny
právny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným
národnostným menšinám.
Článok 21
Nič v tomto rámcovom dohovore sa nebude vykladať tak, aby to zahŕňalo právo zapájať
sa do akejkoľvek činnosti alebo robiť čokoľvek, čo by bolo v rozpore so základnými
zásadami medzinárodného práva, a najmä zvrchovanej rovnosti, územnej celistvosti a
politickej nezávislosti štátov.
Článok 22
Nič v tomto rámcovom dohovore sa nebude chápať tak, aby to obmedzovalo alebo rušilo
tie ľudské práva a základné slobody, ktoré možno zabezpečiť zákonmi ktorejkoľvek zmluvnej
strany alebo každou inou dohodou, ktorej je zmluvnou stranou.
Článok 23
Práva a slobody vyplývajúce z princípov zakotvených v tomto rámcovom dohovore, ak
sú predmetom príslušných ustanovení v Európskom dohovore o ľudských právach alebo
protokolov k nemu, sa budú chápať v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach
alebo protokolov k nemu.
ČASŤ IV
Článok 24
1.
Výbor ministrov Rady Európy bude monitorovať, ako zmluvné strany plnia tento rámcový
dohovor.
2.
Strany, ktoré nie sú členmi Rady Európy, sa budú zúčastňovať na implementačnom mechanizme
v zhode s postupmi, ktoré sa určia.
Článok 25
1.
V lehote jedného roka plynúceho od nadobudnutia platnosti tohto rámcového dohovoru
pre zmluvnú stranu táto zmluvná strana poskytne generálnemu tajomníkovi Rady Európy
úplnú informáciu o legislatívnych a iných opatreniach prijatých na splnenie záväzkov
stanovených v tomto rámcovom dohovore.
2.
Každá strana okrem toho poskytne generálnemu tajomníkovi pravidelne a kedykoľvek
ju o to Výbor ministrov požiada akúkoľvek ďalšiu informáciu, ktorá má význam pre vykonávanie
tohto rámcového dohovoru.
3.
Generálny tajomník postúpi Výboru ministrov informácie poskytnuté podľa ustanovení
tohto článku.
Článok 26
1.
Pri hodnotení primeranosti opatrení prijatých stranami na uplatnenie zásad stanovených
týmto rámcovým dohovorom bude Výboru ministrov napomáhať poradný výbor, ktorého členovia
budú uznávanými odborníkmi v oblasti ochrany národnostných menšín.
2.
Zloženie poradného výboru a jeho rokovací poriadok určí Výbor ministrov v lehote
jedného roka po nadobudnutí platnosti tohto rámcového dohovoru.
ČASŤ V
Článok 27
Tento rámcový dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy. Až do dňa
nadobudnutia jeho platnosti bude dohovor otvorený na podpis pre ktorýkoľvek iný štát,
ktorý na to vyzve Výbor ministrov. Podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu.
Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho
tajomníka Rady Európy.
Článok 28
1.
Tento rámcový dohovor nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí
troch mesiacov od dátumu, keď dvanásť členských štátov Rady Európy vyjadrí súhlas
byť viazaný dohovorom v súlade s ustanoveniami článku 27.
2.
Pre každý členský štát, ktorý vyjadrí dodatočne svoj súhlas byť viazaný dohovorom,
nadobudne tento rámcový dohovor platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí
troch mesiacov od dátumu uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení.
Článok 29
1.
Po nadobudnutí platnosti tohto rámcového dohovoru a po konzultácii zmluvných štátov
môže Výbor ministrov Rady Európy na základe rozhodnutia prijatého väčšinou podľa článku
20 písm. d) Štatútu Rady Európy vyzvať ktorýkoľvek nečlenský štát Rady Európy, ktorý
bol vyzvaný podpísať tento dohovor v súlade s ustanoveniami článku 27 a ešte tak neurobil, a ktorýkoľvek iný nečlenský štát, aby sa pripojili k dohovoru.
2.
Pre každý štát, ktorý pristúpi k rámcovému dohovoru, nadobudne tento dohovor platnosť
prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov od dátumu odovzdania
dokumentu o pristúpení generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Článok 30
1.
Každý štát môže pri podpise alebo uložení ratifikačných listín, listín o prijatí
alebo schválení určiť jedno alebo viaceré územia, za ktorých medzinárodné vzťahy je
zodpovedný a na ktoré sa bude tento rámcový dohovor vzťahovať.
2.
Každý štát môže kedykoľvek neskôr vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady
Európy rozšíriť vykonávanie tohto rámcového dohovoru na ktorékoľvek iné územie uvedené
v tomto vyhlásení. Rámcový dohovor nadobudne platnosť vo vzťahu k tomuto územiu prvý
deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov od dátumu, keď generálny tajomník
prijal takéto vyhlásenie.
3.
Každé vyhlásenie urobené podľa odsekov 1 a 2 sa bude môcť odvolať, ak ide o ktorékoľvek
územie uvedené v tomto vyhlásení, oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi. Odvolanie
nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov od
dátumu, keď generálny tajomník prijal takéto oznámenie.
Článok 31
1.
Ktorákoľvek strana dohovoru môže kedykoľvek vypovedať tento rámcový dohovor prostredníctvom
oznámenia zaslaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
2.
Táto výpoveď nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí šiestich
mesiacov od dátumu, keď generálny tajomník prijal jej oznámenie.
Článok 32
Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, iným zmluvným štátom
a všetkým štátom, ktoré pristúpili k tomuto rámcovému dohovoru,
a)
každý podpis,
b)
uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení,
c)
dátum nadobudnutia platnosti tohto rámcového dohovoru podľa článkov 28, 29 a 30,
d)
akýkoľvek iný úkon, oznámenie alebo komunikáciu týkajúcu sa tohto rámcového dohovoru.
Na dôkaz toho podpísaní, ktorí na to boli riadne splnomocnení, podpísali tento rámcový
dohovor.
Dané v Štrasburgu 1. februára 1995 v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe
znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady
Európy. Jeho overené kópie zašle generálny tajomník Rady Európy všetkým členským štátom
Rady Európy a všetkým štátom, ktoré boli vyzvané pristúpiť k tomuto rámcovému dohovoru.