307/1998 Z. z.

„občan“ – vo vzťahu k Slovenskej republike štátny občan Slovenskej republiky, vo vzťahu k Chorvátskej republike štátny občan Chorvátskej republiky,

„právne predpisy“ – zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zmluvných strán uvedené v článku 2 tejto zmluvy,

„príslušný úrad“ – vo vzťahu k Slovenskej republike Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, vo vzťahu k Chorvátskej republike Ministerstvo práce a sociálnych vecí a Ministerstvo zdravotníctva,

„nositeľ“ – inštitúcia alebo orgán, ktorému patrí vykonávanie právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

„príslušný nositeľ“ – nositeľ príslušný na poskytovanie dávok podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

„kontaktná inštitúcia“ – inštitúcia, ktorú určí príslušný úrad na nadväzovanie bezprostredných vzájomných stykov medzi nositeľmi zmluvných strán na účely vykonávania tejto zmluvy,

„zamestnanec“ – zamestnaná osoba alebo osoba samostatne zárobkovo činná, alebo postavená na ich roveň, ktorá je zúčastnená na poistení na základe vlastnej činnosti podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

„poistenec“ – osoba poistená podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

„rodinný príslušník“ – osoba, ktorá sa považuje za rodinného príslušníka podľa právnych predpisov každej zo zmluvných strán,

„bydlisko“ – miesto trvalého pobytu osoby,

„pobyt“ – prechodný pobyt osoby na území jednej zo zmluvných strán, pričom jej bydlisko je na území druhej zmluvnej strany,

„doba zabezpečenia (poistenia)“ – doba platenia príspevkov, doba zamestnania, doba profesionálnej činnosti alebo doba postavená im na roveň, ktorá sa za takú považuje podľa právnych predpisov zmluvných strán,

„skutočnosti“ – všetky skutočnosti a udalosti, ktoré sa zohľadňujú podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

„vecné dávky“ – služby poskytované v rámci zdravotnej starostlivosti podľa tejto zmluvy,

„peňažné dávky“ – peňažné dávky alebo dôchodky vrátane všetkých ich častí, valorizácie, všetkých príplatkov, prídavkov, kapitálových platieb a náhrad priznaných podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

„prídavky na deti“ – prídavky na deti podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán.

Vyňatie podľa odseku 1 tohto článku sa vzťahuje aj na členov administratívneho a technického personálu misie, ako aj na členov služobného personálu misie, ktorí nie sú občanmi prijímajúcej strany, a ani na jej území nemajú bydlisko.

Bez ohľadu na písmeno a) členovia administratívneho a technického personálu misie, ktorí sú občanmi vysielajúcej strany s bydliskom v prijímajúcej strane, si môžu zvoliť do troch mesiacov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy alebo odo dňa nástupu do zamestnania používanie právnych predpisov vysielajúcej strany.

nie sú ani občanmi prijímajúcej strany, ani na jej území nemajú bydlisko,

podliehajú právnym predpisom platným vo vysielajúcej strane alebo v treťom štáte.

Ak občan presídli z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, nárok na dávky nemocenského poistenia si uplatňuje podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na ktorej území má bydlisko. Ak na získanie nároku na dávky je potrebná určitá doba poistenia, do tejto doby sa započítava aj doba poistenia získaná na území prvej zmluvnej strany.

Ak občan má nárok na dávky nemocenského poistenia za rovnaké obdobie práceneschopnosti od obidvoch zmluvných strán podľa tejto zmluvy alebo podľa právnych predpisov zmluvných strán, dávky nemocenského poistenia vyplatí príslušný nositeľ zmluvnej strany, na ktorej území bol občan naposledy nemocensky poistený.

Ak rodič má nárok na opakujúcu sa peňažnú pomoc v materstve podľa tejto zmluvy alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov od obidvoch zmluvných strán, na výplatu tejto dávky je príslušná tá zmluvná strana, na ktorej území bol rodič naposledy nemocensky poistený.

Ak rodič má nárok na podporu pri narodení dieťaťa podľa právnych predpisov jednej aj druhej zmluvnej strany, príslušná na výplatu je tá zmluvná strana, na ktorej území sa dieťa narodilo.

1.

Ak poistenec splnil podmienku nároku na dávku podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany len za doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa jej právnych predpisov, nositeľ tejto zmluvnej strany prizná dávku bez ohľadu na doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany. To platí aj vtedy, ak poistenec podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany získa nárok na dávku podľa odseku 1 tohto článku a dávka bude vypočítaná podľa odseku 3 tohto článku.

Nositeľ každej zo zmluvných strán si vypočíta výšku dávky podľa odseku 1 tohto článku s prihliadnutím aj na článok 7 tejto zmluvy takto:

Ak výška dávky závisí od výšky zárobku alebo poistných príspevkov občana, nositeľ zmluvnej strany, ktorý dávku priznáva, prihliada iba na zárobky alebo poistné príspevky dosiahnuté podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku, ak celková dĺžka doby zabezpečenia (poistenia) nedosahuje 12 mesiacov na území jednej zmluvnej strany, nárok na dávku na území tejto zmluvnej strany nevzniká. To neplatí, ak nárok na dávku vznikne aj za dobu zabezpečenia (poistenia) kratšiu ako 12 mesiacov. Ak nárok na dávku podľa druhej vety nevznikne, nositeľ druhej zmluvnej strany takú dobu zabezpečenia (poistenia) započíta pre výšku dôchodku ním priznávanú.

Ak právne predpisy jednej zmluvnej strany podmieňujú získanie nároku na dávku tým, že občan v čase vzniku nároku na dávku musí byť zabezpečený (poistený), alebo ak u nej už získal nárok na dávku, táto podmienka sa považuje za splnenú, ak občan je takto zabezpečený (poistený) podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany.

Ak občan nespĺňa súčasne podmienky na priznanie dávky podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán, nárok na priznanie dávky vzniká najprv podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany a po dosiahnutí všetkých podmienok aj podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany.

Neskoršie priznaná dávka podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany nemá vplyv na skôr priznanú dávku podľa právnych predpisov prvej zmluvnej strany.

Ak získanie nároku na priznanie dávky alebo jej výplatu podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany ovplyvňuje príjem občana alebo rodinných príslušníkov, považujú sa za také príjmy aj tie, ktoré boli dosiahnuté na území druhej zmluvnej strany.

Ak sa poberateľovi dôchodku z dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike vypláca súčasne dôchodok iného druhu z Chorvátskej republiky, úprava dôchodku vyplácaného zo zabezpečenia Slovenskej republiky sa nevykoná.

Články 15 až 18 platia obdobne aj pri priznávaní pozostalostných dávok.

Vecné dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania sa poskytujú podľa článkov 13 a 14 tejto zmluvy.

Ak vznikne nárok na dávku z dôvodu ochorenia chorobou z povolania na území obidvoch zmluvných strán, túto dávku prizná tá zmluvná strana, na ktorej území bola naposledy vykonávaná činnosť, ktorá spôsobila chorobu z povolania.

Poistenec, ktorý poberal alebo poberá dávky z dôvodu choroby z povolania na ťarchu nositeľa jednej zmluvnej strany a uplatňuje si nárok na dávku po tom, čo ďalej vykonával činnosť, ktorá aj podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany môže spôsobiť chorobu z povolania, má nárok na dávku z dôvodu zhoršenia choroby aj u nositeľa druhej zmluvnej strany. Dávky poskytuje naďalej podľa vlastných právnych predpisov nositeľ prvej zmluvnej strany bez ohľadu na zhoršenie choroby. Nositeľ druhej zmluvnej strany poskytuje dávku vo výške rozdielu medzi dávkou prislúchajúcou po zhoršení choroby a dávkou, ktorú by bol povinný poskytovať podľa vlastných právnych predpisov pred zhoršením choroby, ak by choroba vznikla podľa jeho právnych predpisov.

Na určenie stupňa práceneschopnosti alebo telesného poškodenia podľa právnych predpisov Chorvátskej republiky sa prihliada aj na predchádzajúce pracovné úrazy a choroby z povolania. Prvá veta platí primerane aj v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania vzniknutých na území Slovenskej republiky.

Ak počas cestovania z územia jednej zmluvnej strany utrpí občan úraz na ceste, na ktorú sa vydal s cieľom nastúpiť do zamestnania na územie druhej zmluvnej strany, bude sa to považovať za pracovný úraz tej zmluvnej strany, na ktorej územie sa vydal s cieľom nastúpiť do zamestnania.

Ak zamestnanec má nárok na dávku za pracovný úraz alebo chorobu z povolania podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany za škodu spôsobenú treťou osobou na území druhej zmluvnej strany a podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany je možné požadovať od tejto osoby náhradu škody, nositeľ druhej zmluvnej strany poskytne právnu pomoc nositeľovi prvej zmluvnej strany.

Doba zamestnania získaná podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany sa započítava podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany, ak nezamestnaný občan na území tejto zmluvnej strany v období za posledných 36 mesiacov pred podaním žiadosti o dávku v nezamestnanosti bol zabezpečený (poistený) pre prípad nezamestnanosti najmenej 12 mesiacov bez porušenia právnych predpisov zmluvných strán o zamestnávaní cudzincov.

Podmienka minimálnej doby zamestnania 12 mesiacov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na občanov, ktorým bolo prisľúbené zamestnanie na dlhšiu dobu, ale sa skončilo bez ich zavinenia skôr ako po uplynutí 12-mesačnej lehoty.

Doba poberania dávky sa zníži o dobu, počas ktorej nezamestnaný občan poberal dávku v nezamestnanosti na území druhej zmluvnej strany v priebehu posledných 36 mesiacov pred dňom podania žiadosti o takú dávku.

Nárok na prídavky na deti má občan za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi tej zmluvnej strany, na ktorej území má občan bydlisko.

Ak pre vznik nároku na prídavky na deti je potrebná určitá doba zabezpečenia (poistenia) alebo pobytu, do tejto doby sa započítava aj doba zabezpečenia (poistenia) alebo pobytu získaná na území druhej zmluvnej strany s prihliadnutím na články 7 a 18 ods. 1 tejto zmluvy.