64/1998 Z. z.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:64/1998 Z. z.
Názov:Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj
Typ:Nariadenie vlády
Dátum schválenia:20.01.1998
Dátum vyhlásenia:11.03.1998
Autor:Vláda Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Štátna správa
  • Životné prostredie
  • Miestna štátna správa
Nachádza sa v čiastke:

25/1998

50/1976 Zb. Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

336/2001 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj
20/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 336/2001 Z. z.

200/2022 Z. z. Zákon o územnom plánovaní
64
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 20. januára 1998,
ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj
Vláda Slovenskej republiky podľa § 29 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 229/1997 Zb. nariaďuje:
§ 1
(1)
Vyhlasuje sa záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj. Priestorové vymedzenie tohto veľkého územného celku je znázornené v prílohe č. 1.
(2)
Základné zásady usporiadania územia a limity jeho využívania určené v záväzných regulatívoch funkčného a priestorového usporiadania územia sú záväznou časťou územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj a sú uvedené v prílohe č. 2.
§ 2
Dokumentácia schváleného územného plánu je uložená a možno do nej nahliadnuť na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Bratislave, na Okresnom úrade v Senci, na Okresnom úrade v Pezinku a na Okresnom úrade v Malackách.
§ 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 64/1998 Z. z.
ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU BRATISLAVSKÝ KRAJ
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 64/1998 Z. z.
ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU BRATISLAVSKÉHO KRAJA
I.
Záväzné regulatívy územného rozvoja
Pri riadení využívania a usporiadania územia kraja treba dodržať tieto záväzné regulatívy:
1.
V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry
1.1
vychádzať pri územnom rozvoji Bratislavského kraja z rovnocenného zhodnotenia vnútroregionálnych vzťahov, najmä medzi Bratislavou a ostatným územím kraja, a nadregionálnych vzťahov, najmä na susedné kraje – regióny, Slovensko a zahraničie, a pritom zdôrazniť špecifickosti kraja vyplývajúce z polohy kraja a lokalizácie hlavného mesta Slovenskej republiky na jeho území,
1.2
riešiť kraj v principiálnom členení na funkčné územné celky, ktoré sú v zásade totožné s administratívnymi územiami okresov, a to na
1.2.1
hlavné mesto Bratislava (okresy I. – V. Bratislava),
1.2.2
okres Malacky (záhorský funkčný celok),
1.2.3
okres Pezinok (malokarpatský funkčný celok),
1.2.4
okres Senec (členený na dva funkčné celky – senecký a podunajský),
1.3
podporovať vytvorenie sídelných rozvojových pólov Bratislavského kraja s cieľom decentralizácie bývania obyvateľstva a pracovných príležitostí, a to do
1.3.1
regionálnych rozvojových pólov mesta Bratislavy,
1.3.2
terciárnych rozvojových centier,
1.4
rozvíjať regionálne rozvojové póly mesta Bratislavy z hľadiska vyváženého rozvoja kraja v priestoroch obcí
1.4.1
Stupava, najmä vo väzbe na mestské časti Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves,
1.4.2
Svätý Jur, najmä vo väzbe na mestskú časť Rača,
1.4.3
Ivanka pri Bratislave a Bernolákovo, najmä vo väzbe na mestské časti Vajnory a východnú časť Nového Mesta,
1.4.4
Rovinka a Dunajská Lužná, najmä vo väzbe na mestskú časť Podunajské Biskupice,
1.5
rozvíjať ako terciárne rozvojové centrá s komplexnou vybavenosťou a cezregionálnou pôsobnosťou mestá Malacky, Pezinok, Modra a Senec,
1.6
podporovať územný rozvoj v zásade v smere sídelných rozvojových osí pri doteraz uplatňovanom radiálnom systéme v smeroch
1.6.1
záhorskom cez Malacky na Moravu alebo cez Senicu,
1.6.2
malokarpatskom cez Pezinok – Modru na Trnavu,
1.6.3
seneckom cez Senec na Trnavu alebo Galantu,
1.6.4
podunajskom cez Šamorín na Dunajskú Stredu – Komárno,
1.6.5
južnom cez Rusovce na Mosonmagyaróvár (Maďarská republika),
1.6.6
západnom cez Hainburg na Viedeň (Rakúska republika),
1.6.7
juhozápadnom cez Kittsee na Parndorf (Rakúska republika),
1.7
podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvorenia rovnocenných životných podmienok obyvateľov,
1.8
rešpektovať v ďalšom rozvoji územie Záhorie (vojenský obvod) v zmysle zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch s jeho súčasťami – s vojenským výcvikovým priestorom Kuchyňa, s letiskom Kuchyňa a s vojenským výcvikovým priestorom Turecký vrch vrátane ich ochranných a bezpečnostných pásem a zachovať ostatné vojenské objekty a zariadenia vrátane ich ochranných a bezpečnostných pásem; ďalšie stupne územnoplánovacej dokumentácie treba konzultovať s Vojenskou ubytovacou a stavebnou správou Bratislava a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky; premiestnenie niektorých vojenských objektov bude v nevyhnutných prípadoch možné, len ak sa po vzájomnej dohode pre vojenskú správu vopred vybuduje náhradný objekt,
1.9
podporovať rozvoj Bratislavy a Bratislavského kraja v ich medzinárodnom význame ako súčasti jedného z centier – aglomerácií najvyššieho európskeho významu (Viedeň – Bratislava) najmä v oblasti vedy, výskumu, obchodu, turistiky a dopravy,
1.10
podporovať rozvoj vyššej a špecifickej občianskej vybavenosti v regionálnom rozvojovom póle mesta Bratislavy Ivanka pri Bratislave a Bernolákovo.
2.
V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky
2.1
usmerňovať funkčno-priestorový subsystém turistiky a rekreácie v zhode s prírodnými a civilizačnými danosťami (Dunaj, Karpaty) a v súbežnom zabezpečovaní nárokov obyvateľov kraja, najmä Bratislavy, na každodennú a koncotýždennú rekreáciu, ako aj nárokov účastníkov širšej aj cezhraničnej turistiky na poznávaciu a rekreačnú turistiku,
2.2
podporovať v komplexnosti podunajský pás (od Devína v prepojení na Moravu až po Gabčíkovo) s cieľom prepojenia Bratislavy s rekreačnými cieľmi pri Dunaji vrátane rekreačného územia medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja, dostupného najmä od Čunova, a zohľadnenia dunajskej vodnej turistickej trasy stredoeurópskeho významu, ktorá je daná trasou Rýn – Mohan – Dunaj a od Devína aj prepojením na Moravu,
2.3
podporovať okolo Bratislavy vytvorenie funkčno-priestorového systému prímestskej rekreácie,
2.4
podporovať prepojenie rekreačného prostredia pri Dunaji s Malými Karpatmi priečnym pásom cez Podunajskú nížinu v trase Hamuliakovo – Ivanka – Svätý Jur – Limbach v strede s rekreačnou zónou Ivanka pri Dunaji, Most na Ostrove a Zálesie, na ktorej území sa tento pás križuje s rekreačným pásom pozdĺž Malého Dunaja; v rámci priečneho pásu sa zabezpečí značná časť nárokov obyvateľov východných štvrtí Bratislavy a súčasne sa vytvorí žiaduci ekologicky významný zelený pás,
2.5
podporovať prepojenie medzinárodnej cyklistickej turistickej trasy pozdĺž Dunaja s trasami smerom na Záhorie a na Malé Karpaty,
2.6
zamerať sa v chránených územiach (Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, Chránená krajinná oblasť Záhorie a maloplošné chránené územia) predovšetkým na skvalitnenie vybavenostnej štruktúry existujúcich rekreačných zariadení, nerozširovať ich zastavané územie a nezakladať v chránených územiach nové lokality; novú požadovanú vybavenosť lokalizovať do obcí nachádzajúcich sa vo vhodnej polohe k rekreačnému prostrediu (platí pre všetky priestory, nielen vo vzťahu ku chráneným územiam); pri zabezpečení prostredia pre rekreáciu a turistiku vychádzať zo zásady vytvárať rekreačné krajinné (územné) celky.
3.
V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu
3.1
rešpektovať poľnohospodársky a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja definovaný v záväznej časti územného plánu veľkého územného celku,
3.2
zabezpečiť protieróznu ochranu pôdneho fondu vegetáciou v rámci riešenia projektov pozemkových úprav,
3.3
podporovať dobudovanie prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability výsadbou plošnej a líniovej zelene, prirodzeným spôsobom obnovy a pod. v regionálnych biocentrách Kamenáče, Hrubá pleš a biokoridorov Malý Dunaj, Vydrica, Mláka, Roštún–Sušiansky háj, Gidra, Malé Karpaty-Uľanská mokraď, Suchý potok, Dlhý kanál a v biokoridoroch vedených nivami tokov Záhoria a pod.
3.4
spresniť a novovybudovať prognózované biokoridory prepájajúce jednotlivé prvky územného systému ekologickej stability, najmä biokoridor Malý Dunaj – Dunaj, biocentrá Záhoria a Malých Karpát a pod.; na tento účel treba vyňať časť pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
3.5
v nadväznosti na systém náhrad hospodárskej ujmy pri vynútenom obmedzení hospodárenia rešpektovať pri hospodárskom využití prvky regionálneho územného systému ekologickej stability a požiadavky na ich ochranu a funkčnosť; z prvkov územného systému ekologickej stability vylúčiť hospodárske využitie týchto území, prípadne povoliť len extenzívne využívanie zohľadňujúce existenciu cenných ekosystémov, a to takto:
3.5.1
pri lesných ekosystémoch zabezpečiť preradenie z lesov hospodárskych do lesov ochranných, resp. lesov osobitého určenia s osobitým spôsobom hospodárenia,
3.5.2
pri prvkoch regionálneho územného systému ekologickej stability charakteru lúčnych porastov prejsť na extenzívne využívanie (pravidelné kosenie, nepoužívanie agrochemikálií, či už umelých hnojív, alebo ochranných prostriedkov),
3.5.3
pri prvkoch územného systému ekologickej stability charakteru mokraďných spoločenstiev, stanovíšť mŕtvych ramien, vodných tokov a ich nív, ale i umelo založených stanovíšť (zaplavené ťažobné jamy, rybníky a pod.) ponechať vývoj bez zásahu,
3.6
zabrániť ďalšej monokulturizácii prvkov územného systému ekologickej stability – pri jednotlivých prvkoch územného systému ekologickej stability podľa potreby zabezpečiť obnovu pôvodného druhového zloženia – lúk, lesných ekosystémov a pod.,
3.7
prispôsobovať vedenie trás dopravnej a ostatnej technickej infraštruktúry mimo komplexov lesov, aby sa netrieštili, resp. ich okrajom,
3.8
zamedziť holorubný spôsob ťažby v biokoridoroch, biocentrách a vyznačených genofondových plochách,
3.9
prinavrátiť prednostne v územiach dotknutých výstavbou Vodného diela Gabčíkovo dočasne vyňaté lesné pozemky lesnému hospodárstvu a počas ďalšieho rozvoja podporovať prednostne koncepčné zalesnenie územia ako náhradu za trvalo odňaté pozemky lesnému hospodárstvu,
3.10
spresniť pri biocentrách v rámci Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty hranicu na základe podrobného prieskumu (Nad Jurom, Vajnorská dolina, Zbojníčka, Panský les, Pekná cesta, Hrubý vrch),
3.11
vytvoriť pufrovacie zóny v okolí jednotlivých biocentier a biokoridorov zo zatrávnených zón ponechaných sukcesii,
3.12
zabezpečiť v biocentre dropa špeciálne agrobiocenózy zamerané na udržanie jeho populácie,
3.13
eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných exhalácií, poľnohospodárskej chemizácie, znečistenia vodných tokov a pod.),
3.14
zabezpečiť funkčno-priestorové previazanie územne samostatných častí Bratislavského lesného parku, t. j. Devínskej Kobyly – Sitiny – masívu Malých Karpát,
3.15
odstrániť skládky odpadu lokalizované v územiach prvkov územného systému ekologickej stability,
3.16
regulovať intenzitu poľnohospodárskej výroby v ochranných zónach prvkov územného systému ekologickej stability,
3.17
regulovať rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky územného systému ekologickej stability,
3.18
zlepšiť štruktúru využitia zeme výsadbou plôch krajinnej a verejnej zelene; na výsadbu verejnej zelene v plnej miere využiť nepoužívané plochy pozdĺž antropogénnych líniových prvkov – cesty, hranice honov, kanály a pod.,
3.19
vytvoriť súbor remízok slúžiacich ako refúgiá živočíchov v otvorenej poľnohospodárskej krajine; pri výsadbe zelene podporovať výber prirodzených spoločenstiev,
3.20
zabezpečiť revitalizáciu tokov a sprietočnenie mŕtvych ramien a oživiť monotónnu poľnohospodársku krajinu,
3.21
budovať sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť) v blízkosti, resp. v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov,
3.22
zabezpečiť územnú ochranu všetkým chráneným územiam,
3.23
rešpektovať a zachovať krajinný obraz Malých Karpát a nemeniť vinohrady na plochy s funkciou bývania,
3.24
zabezpečiť územnú ochranu malokarpatských lesov a alúvia Moravy a Podunajska s presne vymedzeným funkčným využitím.
4.
V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrnohistorického dedičstva
4.1
rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené urbanistické súbory (mestské pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma) a súbory navrhované na vyhlásenie,
4.2
rešpektovať vplyv najbližšieho okolia na kraj (súvisiace územia myjavského, trnavského a komárňanského regiónu v Trnavskom kraji),
4.3
rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti Záhoria, Malých Karpát a ich predhoria a Žitného ostrova,
4.4
rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne a hospodársko-sociálne celky a prírodno-klimatické oblasti,
4.5
uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu jednotlivých sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle,
4.6
rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (vinohradnícke tradície v Malokarpatskej oblasti, etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území).
5.
V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry
5.1
rezervovať koridor pre trasu vysokorýchlostnej trate v hraniciach mesta Bratislavy od ústrednej nákladnej stanice diaľnice D61 po odbočku Čierna voda a ďalej pozdĺž diaľnice D61 smerom na Považie, rezervovať koridory železnice medzinárodného významu ako súčasť multimodálnych koridorov v smere tratí
5.1.1
M110 Břeclav,
5.1.2
M120 Považie,
5.1.3
M130 Štúrovo
v rozsahu ochranných pásem,
5.2
rezervovať koridor pre trasu vysokorýchlostnej trate v hraniciach mesta Bratislavy od ústrednej nákladnej stanice diaľnice D61 po odbočku Čierna voda a ďalej pozdĺž diaľnice D61 smerom na Považie,
5.3
chrániť koridor
5.3.1
železničnej spojovacej trate Lamač – Briežky,
5.3.2
pre integrovaný systém prímestskej a mestskej hromadnej dopravy na trase Bratislava predmestie – Bratislava filiálka na základe overenia urbanistickej štúdie Bratislava-Nové Mesto a výsledkov špecifickej preverovacej štúdie,
5.3.3
pre predĺženie trate O112 Plavecký Mikuláš – Jablonica,
5.4
rezervovať územie pre
5.4.1
medzinárodnú železničnú stanicu Bratislava hlavná stanica,
5.4.2
priechodovú medzinárodnú stanicu Nové Mesto s rozvojom v rozsahu koľajiska stanice,
5.4.3
rozvoj uzlovej stanice Zohor,
5.5
rešpektovať priestorovú rezervu pre
5.5.1
ústrednú nákladnú stanicu,
5.5.2
odstavnú stanicu Žabí majer,
5.5.3
východnú stanicu v rozsahu pozemkov železníc Slovenskej republiky,
5.5.4
priechodovú hraničnú stanicu Petržalka – Kittsee,
5.5.5
nákladnú stanicu Pezinok, šenkvické zhlavie,
5.6
rešpektovať zámer rozvoja centra prepravy tovarov v rozsahu, ktorý sa určí na základe urbanistickej štúdie Bratislava-Pálenisko,
5.7
vytvoriť systém prístavov pre malé a športové plavidlá na vodných tokoch a zabezpečiť ich lokalizáciu v rámci príslušných územných plánov sídelných útvarov,
5.8
rezervovať koridory pre diaľničné trasy
5.8.1
D2 Bratislava, Lamačská cesta – Staré grunty,
5.8.2
D61 Bratislava, Mierová ulica – Senecká cesta,
5.8.3
D61 Bratislava, Viedenská cesta – Prístavný most,
5.9
rezervovať koridory pre cesty, obchvaty a prieťahy ciest pri sídlach
5.9.1
Bratislava
– mestská časť Lamač – úprava cesty I/2,
– mestská časť Rača a mestská časť Nové Mesto – preložka cesty II/502,
– mestská časť Vrakuňa – preložka cesty II/572,
– mestská časť Ružinov a mestská časť Podunajské Biskupice – trasa pre nadrozmerné náklady v predĺžení Bajkalskej ulice,
5.9.2
Rovinka – južný cestný ťah R 11,5/100 obchvat (ďaleký výhľad R 22,5/100),
5.9.3
Dunajská Lužná – južný cestný ťah R 11,5/100 obchvat (ďaleký výhľad R 22,5/100),
5.9.4
Pezinok – prieťah II/502 MS 14/60 dvojpruh sídlom,
5.9.5
Vinosady – prieťah II/502 S 22,5/80 štvorpruh sídlom,
5.9.6
Modra – obchvat II/502 S 22,5/80, východný odklon, 1/2 profil,
5.9.7
Malacky – I/2 S 11,5/80, II/503 C 9,5/80 obchvat, preložka,
5.9.8
Kostolište – II/503 S 9,5/70,
5.9.9
Viničné – II/503 S 11,5/80 prieťah MS 14/60,
5.9.10
horský priechod Baba – II/503 S 9,5/80,
5.9.11
vonkajší dopravný polkruh v Bratislave – Bojnická, tunel pod Malými Karpatmi, diaľnica D2 (ďaleký výhľad S 22,5/80),
5.9.12
nultý dopravný okruh okolo Bratislavy – križovatka D2/D61 v mestskej časti Jarovce a ďalej smer nový most cez Dunaj, Rovinka, Most pri Bratislave, Ivanka pri Dunaji, mestská časť Vajnory, tunel pod Malými Karpatmi, Marianka s napojením na D2 pri Stupave (ďaleký výhľad S 22,5/80), rozvinúť integrovaný systém prímestskej a mestskej hromadnej dopravy a pre napojenia regionálnych a medzinárodných vzťahov rezervovať železničné stanice Bratislava hlavná stanica, Bratislava Petržalka centrum, Bratislava filiálka (podľa výsledkov overenia v urbanistickej štúdii Nové Mesto a špecifickej overovacej štúdii), Bratislava predmestie a Bratislava Vinohrady, autobusové stanice Gaštanový hájik, Mlynské nivy, Dúbravka-Hrubé lúky a Letisko M. R. Štefánika.
6.
V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry
6.1
chrániť koridor pre realizáciu prepojenia 400 kV Stupava – Viedeň,
6.2
chrániť územnú rezervu pre uvažovaný tretí uzol TR 400/110 kV vrátane napojenia na vzdušné vedenie 400 kV v lokalite východne od Bratislavských energetických závodov v katastrálnom území Vajnory,
6.3
rešpektovať koridory existujúcich a navrhovaných vedení,
6.4
upresniť a chrániť koridor pre ropovod a produktovody Schwechat – Slovnaft,
6.5
pokračovať vo výstavbe podzemných zásobníkov zemného plynu v oblasti Lábu,
6.6
rezervovať a chrániť koridor pre medzinárodný vysokotlakový plynovod Kittsee – Bratislava,
6.7
zabezpečiť ochranu Bratislavy pred tisícročnou vodou,
6.8
preferovať výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov,
6.9
podporovať zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z veľkozdrojov a chrániť koridor pre prívod vody zo Žitného ostrova na Záhorie,
6.10
venovať zvýšenú pozornosť ochrane vodných zdrojov, najmä veľkokapacitných,
6.11
rezervovať územie pre Vodné dielo Wolfsthal.
7.
V oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva
7.1
podporiť doriešenie problematiky ekologického zneškodňovania komunálnych odpadov z územia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
7.2
zabezpečiť postupnú sanáciu, resp. rekultiváciu nevyhovujúcich skládok odpadov a starých environmentálnych záťaží do roku 2005,
7.3
sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú životné prostredie a podzemné vody,
7.4
riešiť výhľadovo zneškodňovanie odpadov skládkovaním v kraji najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov,
7.5
doriešiť zneškodňovanie odpadov zo zdravotníckych zariadení na území kraja,
7.6
zabezpečiť lokality na výstavbu zariadení na zneškodňovanie, recykláciu, dotrieďovanie a kompostovanie odpadov,
7.7
zabezpečiť na území kraja plochy pre plánovaný systém kontajnerizácie na nakladanie s nebezpečným odpadom a sieť recyklačných stredísk nebezpečných odpadov v etape rokov 1997–2000.
II.
Verejnoprospešné stavby
Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto:
1.
sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť) v blízkosti, resp. v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov,
2.
trasa vysokorýchlostnej trate v hraniciach mesta Bratislavy od ústrednej nákladnej stanice pozdĺž diaľnice D61 po odbočku Čierna voda a ďalej pozdĺž diaľnice D61 smerom na Považie,
3.
trasa a zariadenia pre
3.1
integrovaný systém prímestskej a mestskej hromadnej dopravy na trase Bratislava predmestie – Bratislava filiálka na základe overenia v urbanistickej štúdii Bratislava-Nové Mesto a výsledkov špecifickej preverovacej štúdie,
3.2
pre predĺženie trate O112 Plavecký Mikuláš – Jablonica,
4.
územie a zariadenia pre
4.1
rozvoj medzinárodnej železničnej stanice Bratislava hlavná stanica,
4.2
rozvoj uzlovej stanice Zohor,
5.
diaľničné trasy
5.1
D2 Bratislava, Lamačská cesta – Staré grunty,
5.2
D61 Bratislava, Mierová ulica – Senecká cesta,
5.3
D61 Bratislava, Viedenská cesta – Prístavný most,
6.
cesty, obchvaty a prieťahy ciest pri sídlach
6.1
Bratislava
– mestská časť Lamač – úprava cesty I/2,
– mestská časť Rača a mestská časť Nové Mesto – preložka cesty II/502,
– mestská časť Vrakuňa – preložka cesty II/572,
– mestská časť Ružinov a mestská časť Podunajské Biskupice – trasa pre nadrozmerné náklady v predĺžení Bajkalskej ulice,
6.2
Rovinka – južný cestný ťah R 11,5/100 obchvat (ďaleký výhľad R 22,5/100),
6.3
Dunajská Lužná – južný cestný ťah R 11,5/100 obchvat (ďaleký výhľad R 22,5/100),
6.4
Pezinok – prieťah II/502 MS 14/60 dvojpruh sídlom,
6.5
Vinosady – prieťah II/502 S 22,5/80 štvorpruh sídlom,
6.6
Modra – obchvat II/502 S 22,5/80, východný odklon, 1/2 profil,
6.7
Malacky – I/2 S 11,5/80, II/503 C 9,5/80 obchvat, preložka,
6.8
Kostolište – II/503 S 9,5/70,
6.9
Viničné – II/503 S 11,5/80 prieťah MS 14/60,
6.10
horský priechod Baba – II/503 S 9,5/80,
6.11
vonkajší dopravný polkruh v Bratislave – Bojnická, tunel pod Malými Karpatmi, diaľnica D2 (ďaleký výhľad S 22, 5/80),
6.12
nultý dopravný okruh okolo Bratislavy – križovatka D2/D61 v mestskej časti Jarovce a ďalej smer nový most cez Dunaj, Rovinka, Most pri Bratislave, Ivanka pri Dunaji, mestská časť Vajnory, tunel pod Malými Karpatmi, Marianka s napojením na D2 pri Stupave (ďaleký výhľad S 22,5/80),
7.
trasy a zariadenia integrovaného systému prímestskej a mestskej hromadnej dopravy,
8.
vedenie pre prepojenie 400 kV Stupava – Viedeň,
9.
územie a zariadenia pre uvažovaný tretí uzol TR 400/110 kV vrátane napojenia na vzdušné vedenie 400 kV v lokalite východne od Bratislavských energetických závodov v katastrálnom území Vajnory,
10.
ropovod a produktovody Schwechat – Slovnaft,
11.
stavby podzemných zásobníkov zemného plynu v oblasti Lábu,
12.
vysokotlakový plynovod Kittsee – Bratislava a s tým spojené zariadenia,
13.
protipovodňové stavby na zabezpečenie ochrany Bratislavy pred tisícročnou vodou,
14.
kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov,
15.
vodovod na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z veľkozdrojov a vodovod pre prívod vody zo Žitného ostrova na Záhorie,
16.
územie a zariadenia Vodného diela Wolfsthal,
17.
územie a zariadenia regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov,
18.
stavby a zariadenia na zneškodňovanie, recykláciu, dotrieďovanie a kompostovanie odpadov.
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.