81/1998 Z. z.

Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na území Bratislavského kraja v okresoch Bratislava II (katastrálny úrad Podunajské Biskupice a Ružinov), Bratislava V (katastrálny úrad Čunovo a Rusovce) a v okrese Senec (katastrálny úrad Hamuliakovo, Kalinkovo a Nové Košariská), na území Trnavského kraja v okrese Dunajská Streda (katastrálny úrad Baka, Bodíky, Dobrohošť, Gabčíkovo, Kľúčovec, Kyselica, Medveďov, Mliečno, Rohovce, Sap a Vojka nad Dunajom) a na území Nitrianskeho kraja v okrese Komárno (katastrálny úrad Číčov, Klížska Nemá, Trávnik, Veľké Kosihy a Zlatná na Ostrove). Tvorí ju päť samostatných častí, z ktorých dve v západnej časti navrhovanej chránenej krajinnej oblasti patria do Bratislavského kraja, tretia a západná časť štvrtej do Trnavského kraja a východná časť štvrtej a piata časť do Nitrianskeho kraja.

Územie chránenej krajinnej oblasti je vymedzené v katastrálnych mapách so stavom v katastri nehnuteľností k 1. máju 1997 a podľa lesníckych porastových máp M 1:10 000 vypracovaných pre Lesné hospodárske celky Šamorín a Gabčíkovo so stavom v lesnom hospodárskom pláne k 1. januáru 1995 a M 1:15 000, ďalej pre Lesný užívateľský celok Podunajské Biskupice so stavom v lesnom hospodárskom pláne k 1. januáru 1997, pre Lesný hospodársky celok Komárno so stavom v lesnom hospodárskom pláne k 1. januáru 1994 a pre Lesný hospodársky celok Čalovo so stavom v lesnom hospodárskom pláne k 1. januáru 1995. Z týchto máp bola hranica chránenej krajinnej oblasti prenesená do základnej mapy Slovenskej republiky M 1:50 000 a je zakreslená na týchto mapových listoch:

44-23, 24, 42 Bratislava (stav k 1. januáru 1990)

45-31 Dunajská Streda (stav z r. 1991)

45-33 Sap (stav z r. 1991)

45-34 Zemianska Olča (stav z r. 1991)

Hranica prvej časti chránenej krajinnej oblasti na ľavej strane Dunaja vychádza z bodu na priesečníku ľavostrannej hrádze Hrušovskej zdrže s katastrálnou hranicou Hamuliakovo a Kalinkovo severozápadným smerom po návodnej päte hrádze a pokračuje po hranicu lesných porastov západne od obce Kalinkovo. Hranicou lesných porastov ide až po areál spaľovne na juhozápadnom okraji Slovnaftu. Hranicou areálu spaľovne pokračuje po miestnu komunikáciu na západnom okraji areálu spaľovne a jej juhovýchodným okrajom ide západojuhozápadným smerom po ľavostrannú hrádzu Dunaja. Vzdušnou pätou hrádze pokračuje juhovýchodným smerom až po cestu smerujúcu na polostrov v Dunaji. Cestou a južným okrajom polostrova pokračuje pozdĺž katastrálnej hranice medzi obcami Čunovo a Kalinkovo po jeho východný bod a ďalej ide tým istým smerom v dĺžke asi 1,5 km cez vodnú plochu Hrušovskej zdrže, stáča sa a pokračuje cez vodnú plochu východným smerom až do východiskového bodu.

Hranica druhej časti chránenej krajinnej oblasti na pravej strane Dunaja vychádza od sútoku Dunaja a Jaroveckého ramena severne od obce Rusovce. Južným okrajom Jaroveckého ramena ide západným smerom po návodnú pätu pravostrannej hrádze Dunaja. Návodnou pätou hrádze pokračuje juhovýchodným smerom po hranicu lesných porastov pri kóte 134 m a hranicou lesných porastov ide po Rusovský kanál. Pravým okrajom Rusovského kanála a hranicou lesných porastov pozdĺž Rusovského kanála pokračuje juhovýchodným smerom. Severovýchodne od kóty 133 m pokračuje znovu pravým okrajom Rusovského kanála, ktorý pretína južne od Čunovského jazera a medzi Čunovským jazerom a kótou 130 m pokračuje severovýchodným smerom po hranici lesných porastov v mieste Ostrovné lúčky. Hranicou lesných porastov pokračuje východným smerom k mŕtvemu ramenu severozápadne od obce Čunovo. Západným okrajom ramena obchádza obec Čunovo a hranicou lesných porastov východne od obce Čunovo pokračuje po priesakový kanál pozdĺž pravostrannej hrádze Dunaja. Pravostranným okrajom priesakového kanála ide severným a severozápadným smerom. Hranica na priesečníku priesakového kanála a katastrálnej hranice medzi Rusovcami a Čunovom prechádza priesakovým kanálom a pravostrannou hrádzou Dunaja a pokračuje severným smerom na pravý breh Dunaja. Pravým brehom Dunaja ide severozápadným smerom do východiskového bodu.

Hranica tretej časti chránenej krajinnej oblasti v okrese Dunajská Streda prebieha od východiskového bodu na sútoku Dunaja s odpadovým kanálom západne od obce Sap západným a severozápadným smerom po štátnej hranici Slovenskej republiky a Maďarskej republiky po katastrálnu hranicu medzi časťami obcí Mliečno a Čilistov. Pokračuje po katastrálnej hranici po ľavostrannú hrádzu Dunaja, stáča sa juhovýchodným smerom a návodnou pätou hrádze pokračuje južne od obcí Dobrohošť a Vojka nad Dunajom až po južnú úroveň obce Bodíky a schádza po rameno Dunaja. Po ľavom brehu ramena pokračuje v 500-metrových úsekoch najskôr juhozápadným, potom juhovýchodným smerom, východne od kóty 121 m sa vracia k hrádzi a jej návodnou pätou pokračuje východojuhovýchodným smerom po ohyb hrádze v priestore Bačianskeho ramena. Od ohybu hrádze prechádza na cestu do Gabčíkova a jej pravou stranou ide juhovýchodným smerom k zvyškom ramena Dunaja medzi kótami 116 m a 114 m. Okrajom tohto ramena a okrajom zvyšku ramena južne od kóty 114 m a hranicou lesných porastov ide až po kanál pri hrádzi Dunaja. Kanálom pokračuje východojuhovýchodným smerom po poľnú cestu, kde sa stáča severoseverovýchodným smerom a pokračuje súbežným kanálom predchádzajúcim až po zvyšok ramena západne od osady. Okrajom ramena, hranicou lesných porastov a východným okrajom osady sa vracia k ľavostrannej hrádzi Dunaja a jej návodnou pätou pokračuje juhovýchodným smerom. 850 m pred koncom hrádze prechádza na hranicu lesných porastov a pri kóte 117 m sa ňou napája na východiskový bod.

Hranica štvrtej časti chránenej krajinnej oblasti vychádza od riečneho kilometra 1789 východne od Klížskej Nemej západným a severozápadným smerom a ide po štátnej hranici Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Južne od obce Sap sa stáča severoseverovýchodným smerom a po východnej hranici lesných porastov južne od obce Sap pokračuje návodnou pätou ľavostrannej hrádze Dunaja juhovýchodným smerom až po cestu do Maďarskej republiky v obci Medveďov a ďalej ide ľavou stranou cesty a južnou pätou hrádze pri colnici. Vo vzdialenosti asi 350 m od cesty sa vracia na ľavostrannú hrádzu Dunaja a jej návodnou pätou pokračuje východným a juhovýchodným smerom až po poľnú cestu juhozápadne od obce Kľúčovec. Poľnou cestou a návodnou pätou hrádze pozdĺž ramena južne od obce Kľúčovec pokračuje po katastrálnu hranicu medzi obcami Kľúčovec a Číčov až po sútok Čiližského potoka s Lyonským kanálom. Pravou stranou Čiližského potoka ide po cestu Kľúčovec – Číčov a jej pravou stranou pokračuje až po intravilán obce Číčov. Severným a východným okrajom intravilánu ide až po pevnú cestu východne od horárne Ereč a pokračuje až po katastrálnu hranicu medzi obcami Číčov a Trávnik. Katastrálnou hranicou pokračuje až po ľavostrannú hrádzu Dunaja a jej návodnou pätou východne od kóty 115 m pokračuje asi 800 m, kde sa stáča severovýchodným smerom a okrajom lesa juhovýchodne od obce Číčov ide až po kanál Číčov – Holiare. Ľavým brehom tohoto kanála pokračuje po most na sútoku kanálov Číčov – Holiare a Číčov – Klížska Nemá. Južným brehom kanála Číčov – Klížska Nemá ide asi 500 m, stáča sa juhozápadným smerom po ceste východne od horárne a pokračuje po cestu Trávnik – Klížska Nemá. Pravou stranou cesty a hranicou lesných porastov sa vracia k ľavostrannej hrádzi Dunaja a jej návodnou pätou pokračuje východným smerom a asi 600 m západne od katastrálnej hranice medzi obcami Klížska Nemá a Veľké Kosihy prechádza cez Dunaj a napája sa na východiskový bod.

Hranica piatej časti chránenej krajinnej oblasti vychádza z miesta od riečneho kilometra 1778 východne od Klížskej Nemej a pokračuje juhozápadným a západným smerom po slovensko-maďarskej štátnej hranici. Južne od kóty 111 m juhovýchodne od obce Veľké Kosihy prechádza severným smerom cez Dunaj a od kóty 111 m pokračuje východoseverovýchodným a východným smerom po návodnej päte ľavostrannej hrádze Dunaja. Východne od obce Veľký Lél prechádza cez Dunaj a cez najvýchodnejší bod ostrova v Dunaji na úrovni riečneho kilometra 1778 sa napája na východiskový bod.

Chránená krajinná oblasť má výmeru 12 284,4609 ha, z toho lesné pozemky zaberajú 6 359,4680 ha, poľnohospodárska pôda 1 011,7472 ha, vodné plochy 3 455,0687 ha, zastavané plochy a nádvoria 87,0489 ha a ostatné plochy 1 371,1281 ha.