111/1999 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.1999
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.06.1999 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 111/1999 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa územie Vihorlat ustanovuje za chránenú krajinnú oblasť |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 19.04.1999 |
| Dátum vyhlásenia: | 28.05.1999 |
| Dátum účinnosti od: | 01.06.1999 |
| Autor: | Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
111
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 19. apríla 1999,
ktorou sa územie Vihorlat ustanovuje za chránenú krajinnú oblasť
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ustanovuje:
§ 1
Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Územie Vihorlat v okresoch Michalovce, Sobrance, Humenné a Snina sa ustanovuje za
Chránenú krajinnú oblasť Vihorlat (ďalej len „chránená krajinná oblasť“).
§ 2
Územie chránenej krajinnej oblasti
(1)
Územie chránenej krajinnej oblasti sa nachádza v katastrálnych územiach Jovsa, Poruba
pod Vihorlatom, Remetské Hámre, Hlivištia, Choňkovce, Podhoroď, Ruská Bystrá, Vyšná
Rybnica, Hrabová Roztoka, Strihovce, Kolonica, Ladomírov, Stakčín, Snina, Zemplínske
Hámre a Valaškovce.
(2)
Chránená krajinná oblasť má výmeru 17 485,2428 ha; jej územie je vymedzené v prílohe.
§ 3
Dokumentácia
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice chránenej krajinnej oblasti, sú uložené na Ministerstve
životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Košiciach, na Krajskom
úrade v Prešove, na Okresnom úrade v Michalovciach, na Okresnom úrade v Sobranciach,
na Okresnom úrade v Snine a na Okresnom úrade v Humennom.
§ 4
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 9/1974 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Vihorlat.
§ 5
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 1999.
László Miklós v. r.
Príloha k vyhláške č. 111/1999 Z. z.
VYMEDZENIE ÚZEMIA CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI VIHORLAT
Územie chránenej krajinnej oblasti (ďalej len „oblasť“) sa nachádza v Prešovskom kraji
v okrese Humenné v katastrálnom území Valaškovce (vojenský obvod) a v okrese Snina
v katastrálnych územiach Hrabová Roztoka, Kolonica, Ladomírov, Snina, Stakčín, Strihovce
a Zemplínske Hámre, ďalej v Košickom kraji v okrese Michalovce v katastrálnych územiach
Jovsa a Poruba pod Vihorlatom a v okrese Sobrance v katastrálnych územiach Hlivištia,
Choňkovce, Podhoroď, Remetské Hámre, Ruská Bystrá a Vyšná Rybnica.
Súpis katastrálnych máp:
Územie oblasti je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom k 1. januáru
1998 a podľa lesníckych organizačných máp M 1 : 25 000 so stavom
– k 1. januáru 1990 pre lesný hospodársky celok Remetské Hámre, Hlivištia, Ubľa a
Kamenica,
– k 1. januáru 1991 pre lesný hospodársky celok Snina a Jovsa,
– k 1. januáru 1993 pre lesný hospodársky celok Kamienka.
Z týchto máp bola hranica oblasti prenesená do Základnej mapy Slovenskej republiky
M 1 : 50 000 na tieto mapové listy:
M 38 – 21 Snina,
M 38 – 23 Sobrance.
Hranica oblasti vychádza z bodu na severovýchodnom okraji obce Jovsa, pokračuje východným
smerom okrajom lesa po most na potoku Myslina, odtiaľ na severovýchod proti prúdu
potoka Myslina do priestoru Požiare, kde sa lomí na východ a po okraji lesa odbočuje
v pravom uhle na juh a pokračuje po toku ľavostranného prítoku potoka Myslina hranicou
lesa. Po vrstevnici v nadmorskej výške 300 m smeruje približne na východ cez Porubský
potok, kde dosiahne katastrálnu hranicu obcí Poruba pod Vihorlatom – Remetské Hámre,
po ktorej smeruje južne na kótu 295 m n. m., severovýchodným smerom obchádza kótu
Čierna studňa (345 m n. m.) a pokračuje hranicou lesa ponad severný okraj obce Remetské
Hámre do potoka Okna. Ďalej sa stáča na juh a pravým brehom potoka pokračuje na most
pri Novej píle, odkiaľ vedie asi 2100 m po okraji lesa cez kótu 270 m n. m., stáča
sa na severovýchod a pokračuje približne 1000 m po okraji lesa. Asi 150 m od kóty
326 m n. m. smeruje juhovýchodne a vyúsťuje na lesnú cestu Rybnička. Pokračuje juhozápadným
smerom po okraji lesa až po potok Rybnička a ďalej juhovýchodným smerom okrajom lesa
po katastrálnu hranicu obce Vyšná Rybnica. Potom smeruje na východ, pretína pravostranný
prítok Slaného Potoka, juhovýchodným smerom pretína jeho ľavostranný prítok, odtiaľ
pokračuje na juhovýchod až juh a východne prechádza cez kótu 252 m n. m. Ďalej pokračuje
po severovýchodnom okraji lesa a ceste Choňkovce – Podhoroď, obchádza západný okraj
obce Podhoroď až po lesnú cestu vedúcu do obce Ruská Bystrá. Z tohto bodu hranica
oblasti smeruje severozápadne po pravostrannú zákrutu do obce Ruská Bystrá, odtiaľ
severozápadne cez potok Luhy, západne obchádza kótu Poloň (573 m n. m.). Ďalej pokračuje
severozápadným smerom cez pravostranný prítok Hrabového potoka a pravostranný prítok
Rovného potoka, odtiaľ po lesnej ceste severným smerom ku západnému okraju obce Strihovce.
Tu sa hranica oblasti stáča severozápadne proti toku ľavostranného prítoku Rovného
potoka cez kótu 578 m n. m., ďalej smeruje po lesnej ceste na sever až do bezmenného
ľavostranného prítoku potoka Luh, kde sa v pravom uhle lomí na západ, prechádza cez
kótu 648 m n. m. až do ľavostranného prítoku potoka Kolonička, odkiaľ pokračuje lesnou
cestou približne na severovýchod až sever. Na križovatke lesných ciest sa prudko stáča
na juhozápad, pokračuje lesnou cestou severne od kóty Na kameni (568 m n. m.) do potoka
Prechodovec, západným smerom prechádza cez potoky Kuršina, Veľká Bystrá a Malá Bystrá
až na okraj lesa asi 200 m východne od kóty 450 m n. m. Potom sa stáča na juhovýchod
a pokračuje okrajom lesa k Čiernemu potoku a ku katastrálnej hranici obce Zemplínske
Hámre, odtiaľ na križovatku Kamennej cesty a lesnej cesty. Touto lesnou cestou prechádza
cez kótu 524 m n. m. až na hranicu vojenského výcvikového priestoru (VVP). Prebieha
po hranici VVP a súčasne po hranici lesa, pretína potok Porúbka, stáča sa na kótu
691 m n. m. a prevažne juhozápadným smerom pokračuje hranicou lesa po sútok potokov
Kamenica a Klinov. Ďalej pokračuje juhojuhovýchodným smerom proti toku potoka Klinov,
prechádza sedlom severoseverovýchodne od kóty Malý Peňažník (738 m n. m.), odkiaľ
pokračuje po pravom brehu Jovsianskeho potoka až k východiskovému bodu severovýchodne
od intravilánu obce Jovsa.
Chránená krajinná oblasť má výmeru 17 485,2428 ha. Z toho je 603,0011 ha poľnohospodárskej
pôdy, 16 647,6962 ha lesnej pôdy, 30,4175 ha vodných plôch, 0,7019 zastavaných plôch
ha a 203,4261 ha ostatných plôch.