121/1999 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 04.06.1999 - |
Obsah
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 121/1999 Z. z. |
Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o Dohovore o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení |
Typ: | Oznámenie |
Dátum vyhlásenia: | 04.06.1999 |
Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
121
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 18. septembra 1997
bol v Osle prijatý a 3. decembra 1997 v Ottawe otvorený na podpis Dohovor o zákaze
použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení. Za
Slovenskú republiku bol dohovor podpísaný 3. decembra 1997 v Ottawe.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č.
163 z 12. februára 1999 a predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta
Slovenskej republiky podpísal listinu o schválení 22. februára 1999. Listina o schválení
bola uložená u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov,
25. februára 1999.
Dohovor nadobudol platnosť 1. marca 1999 v súlade s článkom 17 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. augusta 1999 v súlade s článkom 17 ods. 2.
DOHOVOR
o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení
Preambula
Zmluvné štáty,
rozhodnuté skončiť utrpenie a straty spôsobené protipechotnými mínami, ktoré každý
týždeň usmrtia alebo zmrzačia stovky ľudí, väčšinou nevinných a bezbranných civilných
obyvateľov, zvlášť deti, a ktoré bránia ekonomickému rozvoju a rekonštrukcii, prekážajú
návratu utečencov a vysídlencov a majú mnoho ďalších následkov veľa rokov po ich rozmiestnení,
veriac, že je potrebné v čo najväčšej miere efektívnym a koordinovaným spôsobom prispieť
k odstráneniu protipechotných mín rozmiestnených po celom svete a zabezpečiť ich zničenie,
želajúc si vykonať čo najviac v poskytovaní pomoci pri starostlivosti o obete mín
a pri ich rehabilitácii vrátane ich sociálnej a ekonomickej reintegrácie,
uznávajúc, že úplný zákaz protipechotných mín by bol takisto dôležitým opatrením na
posilnenie dôvery,
vítajúc prijatie Protokolu o zákaze alebo obmedzení použitia mín, nástražných a iných
zariadení novelizovaného 3. mája 1996, pripojeného k Dohovoru o zákaze alebo obmedzení
použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré sa môžu považovať za nadmerne zraňujúce
alebo majúce nerozlišujúce účinky, a vyzývajúc na skorú ratifikáciu tohto protokolu
všetkými krajinami, ktoré doteraz tak neurobili,
vítajúc takisto rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 51/45
S z 10. decembra 1996 naliehajúcu na všetky štáty, aby energicky pracovali na účinnej
a právne záväznej medzinárodnej dohode, ktorá zakáže používanie, skladovanie, výrobu
a transfer protipechotných mín,
vítajúc ďalej jednostranné, ako aj mnohostranné opatrenia prijaté za posledné roky,
zamerané na zákaz, obmedzenie alebo zastavenie používania, skladovania, výroby a transferu
protipechotných mín,
zdôrazňujúc úlohu svedomia verejnosti pri podpore princípov humanity preukázanú výzvou
na úplný zákaz protipechotných mín a uznávajúc úsilie, ktoré v tomto smere vynaložil
Medzinárodný Červený kríž a Hnutie Červeného polmesiaca, Medzinárodná kampaň za zákaz
protipechotných mín a mnohé ďalšie mimovládne organizácie na celom svete,
pripomínajúc ottawskú deklaráciu z 5. októbra 1996 a bruselskú deklaráciu z 27. júna
1997, ktoré naliehajú na medzinárodné spoločenstvo, aby rokovalo o medzinárodnej a
právne záväznej dohode zakazujúcej používanie, skladovanie, výrobu a transfer protipechotných
mín,
zdôrazňujúc želanie získať všetky štáty pre dodržiavanie tohto dohovoru, a rozhodnuté
energicky sa snažiť o podporu jeho univerzálnosti na všetkých príslušných fórach okrem
iného v rámci Organizácie Spojených národov, Konferencie o odzbrojení, regionálnych
organizáciách a združeniach a hodnotiacich konferenciách Dohovoru o zákaze alebo obmedzení
použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré sa môžu považovať za nadmerne zraňujúce
alebo majúce nerozlišujúce účinky,
opierajúc sa o zásadu medzinárodného humanitárneho práva, podľa ktorej právo strán
ozbrojeného konfliktu zvoliť si metódy alebo spôsoby vedenia vojny nie je neobmedzené,
o zásadu, ktorá pri ozbrojených konfliktoch zakazuje používať zbrane, strelivo a materiály
a metódy vedenia vojny, ktoré môžu spôsobovať nadmerné zranenia alebo zbytočné utrpenie,
a o zásadu, že treba robiť rozdiel medzi civilnými osobami a vojakmi,
dohodli sa takto:
Článok 1
Všeobecné záväzky
1.
Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že nikdy a za žiadnych okolností nebude
a)
používať protipechotné míny;
b)
vyvíjať, vyrábať, inak nadobúdať, skladovať, držať alebo komukoľvek, či už priamo
alebo nepriamo, dodávať alebo transferovať protipechotné míny;
c)
pomáhať, povzbudzovať alebo kohokoľvek akýmkoľvek spôsobom navádzať, aby sa zaoberal
akoukoľvek činnosťou, ktorú tento dohovor zmluvnému štátu zakazuje.
2.
Každý zmluvný štát sa zaväzuje zničiť alebo zabezpečiť zničenie všetkých protipechotných
mín v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
Článok 2
Výklad pojmov
1.
„Protipechotná mína“ je mína, ktorá je zostrojená tak, aby vybuchla v prítomnosti,
blízkosti alebo pri dotyku s osobou, a ktorá vyradí z boja, zraní alebo usmrtí jednu
osobu alebo viac osôb. Míny, ktoré sú zostrojené tak, aby vybuchli v prítomnosti,
blízkosti alebo pri kontakte s vozidlom a nie s osobou, a ktoré sú vybavené zariadeniami
proti manipulácii alebo zdvihu, sa nepovažujú za protipechotné míny.
2.
„Mína“ je munícia určená na uloženie pod zem alebo na povrch zeme či iný povrch a
na explodovanie v prítomnosti, blízkosti osoby alebo vozidla alebo pri dotyku s nimi.
3.
„Zariadenie proti manipulácii alebo zdvihu“ je zariadenie určené na ochranu míny
a je jej súčasťou alebo je pripojené, priložené k míne alebo umiestnené pod ňou. Aktivuje
sa pri pokuse manipulácie s mínou alebo inom úmyselnom rušivom zásahu.
4.
„Transfer“ zahŕňa popri fyzickom prevoze protipechotných mín na územie štátu alebo
z územia štátu aj transfer vlastníckeho práva a kontroly nad mínami, ale nezahŕňa
výmenu územia, na ktorom sa nachádzajú uložené míny.
5.
„Mínové pole“ je priestor, ktorý je nebezpečný pre skutočnú alebo predpokladanú prítomnosť
mín.
Článok 3
Výnimky
1.
Bez ohľadu na všeobecné záväzky uvedené v článku 1 je dovolené ponechať si alebo transferovať určité množstvo protipechotných mín potrebných
na výcvik vyhľadávania a odstraňovania mín alebo na vývoj technológií ich ničenia.
Množstvo takýchto mín nesmie prekročiť celkové minimálne množstvo mín absolútne potrebných
na uvedené účely.
2.
Transfer protipechotných mín na účely ich ničenia je dovolený.
Článok 4
Ničenie zásob protipechotných mín
Okrem výnimiek uvedených v článku 3 sa každý zmluvný štát zaväzuje zničiť alebo zabezpečiť zničenie všetkých zásob protipechotných
mín, ktoré vlastní alebo má k dispozícii, alebo ktoré sú pod jeho jurisdikciou či
kontrolou, v čo najkratšom čase, ale nie neskôr ako štyri roky, čo tento dohovor nadobudne
platnosť pre tento zmluvný štát.
Článok 5
Ničenie protipechotných mín v zamínovaných priestoroch
1.
Každý zmluvný štát sa zaväzuje zničiť alebo zabezpečiť zničenie všetkých protipechotných
mín v zamínovaných priestoroch, ktoré sú pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou, v
čo najkratšom čase, ale nie neskôr ako desať rokov, čo tento dohovor nadobudne platnosť
pre tento zmluvný štát.
2.
Každý zmluvný štát vynaloží všetko úsilie, aby identifikoval všetky priestory pod
svojou jurisdikciou alebo kontrolou, v ktorých sa nachádzajú protipechotné míny alebo
sa predpokladá ich prítomnosť, a v čo najkratšom čase zabezpečí, aby míny umiestnené
v zamínovaných priestoroch pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou boli ohraničené,
strážené a chránené ohradením alebo iným spôsobom zabezpečujúcim účinné vylúčenie
vstupu civilných osôb, až do času, kým sa tam nachádzajúce protipechotné míny nezničia.
Označenie musí zodpovedať aspoň štandardom stanoveným v Protokole o zákaze alebo obmedzení
použitia mín, nástražných a iných zariadení novelizovanom 3. mája 1996, pripojenom
k Dohovoru o zákaze alebo obmedzení použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré sa
môžu považovať za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky.
3.
Ak sa zmluvný štát domnieva, že nebude schopný zničiť alebo zabezpečiť zničenie všetkých
protipechotných mín v stanovenom čase tak, ako je uvedené odseku 1, môže predložiť
žiadosť konferencii zmluvných štátov alebo hodnotiacej konferencii o predĺženie termínu
na skončenie zničenia protipechotných mín v lehote až do desiatich rokov.
4.
Každá žiadosť musí obsahovať
a)
čas trvania navrhovaného predĺženia;
b)
podrobné vysvetlenie dôvodov navrhovaného predĺženia vrátane
i)
prípravy a stavu prác, ktoré sa vykonávajú v rámci štátnych odmínovacích programov;
ii)
finančných a technických prostriedkov, ktoré má zmluvný štát na ničenie všetkých
protipechotných mín;
iii)
okolností, ktoré bránia zmluvnému štátu zničiť protipechotné míny v zamínovaných
priestoroch;
c)
humanitárne, sociálne, hospodárske a ekologické dôsledky takéhoto predĺženia;
d)
akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa žiadosti o navrhované predĺženie.
5.
Konferencia zmluvných štátov alebo hodnotiaca konferencia musí vziať do úvahy faktory
obsiahnuté v odseku 4, zhodnotiť žiadosť a rozhodnúť väčšinou hlasov prítomných a
hlasujúcich zmluvných štátov, či udeliť povolenie na takéto predĺženie termínu.
6.
Takéto predĺženie možno obnoviť po predložení novej žiadosti v súlade s odsekmi 3
až 5 tohto článku. V žiadosti o ďalšie predĺženie musí zmluvný štát predložiť dodatočné
informácie o tom, čo na základe tohto článku podnikol v predchádzajúcom období.
Článok 6
Medzinárodná spolupráca a pomoc
1.
Pri plnení záväzkov tohto dohovoru má každý zmluvný štát právo žiadať, a v prípade,
že je to možné, aj dostať pomoc od iných zmluvných štátov v miere, ktorá je v ich
možnostiach.
2.
Každý zmluvný štát sa zaväzuje pomáhať pri výmene zariadení, materiálu a vedeckých
a technologických informácií týkajúcich sa uplatňovania tohto dohovoru a má právo
zúčastňovať sa na ňom v čo najširšej možnej miere. Zmluvné štáty nesmú uvaliť nenáležité
obmedzenia na poskytovanie zariadení na odstránenie mín a príslušných technologických
informácií určených na humanitárne ciele.
3.
Každý zmluvný štát, ktorý má možnosti, poskytne pomoc pri starostlivosti a rehabilitácii
a sociálnej a ekonomickej reintegrácii obetí mín a pri programoch informujúcich o
nebezpečenstvách vyplývajúcich z mín. Takáto pomoc sa môže poskytnúť okrem iného prostredníctvom
systému Organizácie Spojených národov, iných medzinárodných organizácií a inštitúcií,
regionálnych alebo národných organizácií alebo inštitúcií, spoločností Medzinárodného
výboru Červeného kríža a Červeného polmesiaca a ich medzinárodnej federácie, mimovládnych
organizácií alebo na dvojstrannom základe.
4.
Každý zmluvný štát, ktorý má možnosti, poskytne pomoc pri odstraňovaní mín a s tým
súvisiacich činnostiach. Takáto pomoc sa môže poskytnúť okrem iného prostredníctvom
systému Organizácie Spojených národov, medzinárodných alebo regionálnych organizácií
alebo inštitúcií alebo na dvojstrannom základe, alebo prispením do Dobrovoľného fondu
Organizácie Spojených národov na pomoc pri odstraňovaní mín alebo do iných regionálnych
fondov, ktoré sa zaoberajú odmínovaním.
5.
Každý zmluvný štát, ktorý má možnosti, poskytne pomoc pri ničení zásob protipechotných
mín.
6.
Každý zmluvný štát sa zaväzuje poskytovať informácie do banky dát o odstraňovaní
mín zriadenej v rámci systému Organizácie Spojených národov, najmä informácie týkajúce
sa rôznych prostriedkov a technológií odstraňovania mín, odborníkov, odborných agentúr
alebo národných kontaktných miest na odstraňovanie mín.
7.
Zmluvné štáty môžu žiadať od Organizácie Spojených národov, regionálnych organizácií,
ostatných zmluvných štátov alebo iných kompetentných vládnych alebo mimovládnych fór
pomoc pre svoje inštitúcie pri vypracovaní celoštátneho odmínovacieho programu zameraného
na určenie okrem iného
a)
rozsahu problému protipechotných mín;
b)
finančných, technologických a ľudských zdrojov, ktoré sú potrebné na uskutočnenie
tohto programu;
c)
predpokladaného počtu rokov potrebných na zničenie všetkých protipechotných mín v
zamínovaných priestoroch, ktoré sú pod jurisdikciou alebo kontrolou príslušného zmluvného
štátu;
d)
aktivít súvisiacich s informovaním o nebezpečenstvách vyplývajúcich z mín, zameraných
na zníženie výskytu zranení alebo úmrtí spôsobených mínami;
e)
pomoci obetiam mín;
f)
vzťahu medzi vládou zainteresovaného zmluvného štátu a príslušných vládnych, medzivládnych
alebo mimovládnych subjektov, ktoré budú pracovať na uplatňovaní tohto programu.
8.
Každý zmluvný štát poskytujúci a prijímajúci pomoc na základe tohto článku bude spolupracovať
s cieľom zabezpečiť plné a okamžité uplatňovanie dohodnutých programov pomoci.
Článok 7
Opatrenia na zabezpečenie transparentnosti
1.
Každý zmluvný štát oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov tak
rýchlo, ako je to možné, ale v žiadnom prípade nie neskôr ako 180 dní po nadobudnutí
platnosti tohto dohovoru pre zmluvný štát
a)
vykonávacie opatrenia prijaté na celoštátnej úrovni na základe článku 9;
b)
celkové množstvo zásob protipechotných mín, ktoré vlastní alebo má k dispozícii alebo
ktoré sú pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou, s uvedením podrobného opisu typov,
množstva, a ak je to možné, aj sériových čísel každého typu skladovaných mín;
c)
v možnej miere polohu všetkých zamínovaných priestorov pod jeho jurisdikciou alebo
kontrolou, ktoré obsahujú alebo o ktorých sa predpokladá, že obsahujú protipechotné
míny, vrátane uvedenia čo najväčšieho množstva podrobností o type protipechotných
mín a ich množstve v každom zamínovanom priestore a o čase, kedy tam boli uložené;
d)
typy, množstvá a podľa možnosti sériové čísla všetkých protipechotných mín ponechaných
alebo transferovaných na účel výskumu a na výcvik postupov hľadania, odstraňovania
a ničenia mín alebo transferovaných s cieľom ich zničenia, ako aj názvy inštitúcií
oprávnených zmluvným štátom vlastniť alebo transferovať protipechotné míny v súlade
s článkom 3;
e)
stav programov konverzie alebo rušenia zariadení na výrobu protipechotných mín;
f)
stav programov ničenia protipechotných mín v súlade s článkami 4 a 5 vrátane podrobností o metódach, ktoré sa použijú pri ničení, lokalít všetkých likvidačných
miest a príslušných bezpečnostných a ekologických štandardov, ktoré sa majú dodržať;
g)
typy a množstvá všetkých protipechotných mín zničených po nadobudnutí platnosti dohovoru
pre zmluvný štát vrátane podrobného zoznamu množstva každého typu zničených protipechotných
mín v súlade s článkami 4 a 5 a zároveň podľa možnosti sériové čísla každého typu protipechotných mín zničených
v súlade s článkom 4;
h)
známe technické charakteristiky o vyrobených protipechotných mínach každého druhu
a tých, ktoré v súčasnosti vlastní alebo má k dispozícii zmluvný štát, poskytnúc,
pokiaľ je to možné, také kategórie informácií, ktoré môžu uľahčiť identifikáciu a
odstránenie protipechotných mín; v tejto informácii sa musia uvádzať minimálne rozmery
mín, druhy rozbušiek, obsah výbušniny, obsah kovov a musia k nej byť priložené farebné
fotografie a iné informácie, ktoré môžu uľahčiť odstránenie mín;
i)
prijaté opatrenia na zabezpečenie okamžitého a účinného varovania obyvateľstva pred
všetkými priestormi uvedenými v článku 5 ods. 2.
2.
Informácie poskytnuté v súlade s týmto článkom budú zmluvné štáty každoročne aktualizovať
za predchádzajúci kalendárny rok a oznamovať generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených
národov najneskôr do 30. apríla.
3.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov pošle všetky získané správy ostatným
zmluvným štátom.
Článok 8
Dodržiavanie dohovoru
1.
Zmluvné štáty sa dohodli, že budú navzájom konzultovať a spolupracovať pri uplatňovaní
ustanovení tohto dohovoru a spolupracovať v duchu kooperácie, aby podporili dodržiavanie
záväzkov obsiahnutých v tomto dohovore zo strany zmluvných štátov.
2.
Ak jeden zmluvný štát alebo viac zmluvných štátov chce objasniť alebo vyriešiť otázky
týkajúce sa dodržiavania ustanovení tohto dohovoru zo strany iného zmluvného štátu,
môže prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov tomuto zmluvnému
štátu predložiť žiadosť o objasnenie takejto záležitosti. Žiadosť bude obsahovať všetky
príslušné informácie. Každý zmluvný štát sa zdrží predkladania neodôvodnených žiadostí
o objasnenie a nebude zneužívať možnosť podania žiadosti. Zmluvný štát, ktorý dostane
žiadosť o objasnenie, poskytne prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených
národov do 28 dní žiadajúcemu zmluvnému štátu všetky informácie, ktoré by pomohli
objasniť túto záležitosť.
3.
Ak žiadajúci zmluvný štát nedostane odpoveď prostredníctvom generálneho tajomníka
Organizácie Spojených národov v stanovenej lehote alebo považuje odpoveď na žiadosť
o objasnenie za neuspokojivú, môže prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov predložiť túto záležitosť na nasledujúcej konferencii zmluvných
štátov. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov odošle žiadosť spolu so všetkými
príslušnými informáciami týkajúcimi sa žiadosti o objasnenie všetkým zmluvným štátom.
Všetky tieto informácie sa oznámia dožiadanému zmluvnému štátu, ktorý má právo na
podanie reagovať.
4.
Až do zvolania konferencie zmluvných štátov môže každý zo zainteresovaných zmluvných
štátov požiadať generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, aby uplatnil
svoje sprostredkovateľské služby s cieľom uľahčiť požadované objasnenie.
5.
Žiadajúci zmluvný štát môže prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených
národov navrhnúť zvolanie osobitnej konferencie zmluvných štátov, ktorá predmetnú
záležitosť posúdi. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov tento návrh a
všetky informácie predložené zainteresovanými zmluvnými štátmi oznámi všetkým zmluvným
štátom so žiadosťou, aby uviedli, či sú za zvolanie osobitnej konferencie zmluvných
štátov s cieľom posúdiť predmetnú záležitosť. Ak v priebehu 14 dní od dátumu uvedeného
oznámenia najmenej jedna tretina zmluvných štátov súhlasí so zvolaním osobitnej konferencie,
generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolá takúto osobitnú konferenciu
zmluvných štátov do 14 dní. Kvórum pre toto stretnutie bude väčšina zmluvných štátov.
6.
Konferencia zmluvných štátov, prípadne osobitná konferencia zmluvných štátov najskôr
určí, či sa bude záležitosťou ďalej zaoberať, pričom vezme do úvahy všetky informácie
predložené zainteresovanými zmluvnými štátmi. Konferencia zmluvných štátov alebo osobitná
konferencia zmluvných štátov vynaloží všetko úsilie, aby sa rozhodnutie dosiahlo konsenzom.
Ak sa napriek všetkému úsiliu dohoda nedosiahne, rozhodne väčšina hlasov prítomných
a hlasujúcich zmluvných štátov.
7.
Všetky zmluvné štáty sú povinné plne spolupracovať s konferenciou zmluvných štátov
alebo osobitnou konferenciou zmluvných štátov pri posudzovaní predmetnej záležitosti,
ako aj s akoukoľvek misiou na zistenie skutočnosti, ktorá je poverená skúmať uvedenú
záležitosť v súlade s odsekom 8.
8.
Ak je potrebné ďalšie objasnenie, konferencia zmluvných štátov alebo osobitná konferencia
zmluvných štátov určí misiu na zistenie skutočnosti a rozhodne o jej mandáte väčšinou
hlasov prítomných a hlasujúcich zmluvných štátov. Dožiadaný zmluvný štát môže v ľubovolnom
čase pozvať na svoje územie misiu na zistenie skutočnosti. V takom prípade na uskutočnenie
misie nie je potrebné rozhodnutie zmluvných štátov alebo osobitnej konferencie zmluvných
štátov. Misia pozostávajúca z deviatich expertov navrhnutých a schválených v súlade
s odsekmi 9 a 10 môže zozbierať dodatočné informácie priamo na mieste alebo na iných
miestach, ktoré sa priamo vzťahujú na otázku dodržiavania dohovoru a sú pod jurisdikciou
alebo kontrolou dožiadaného zmluvného štátu.
9.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov pripraví a bude priebežne dopĺňať
zoznam príslušných údajov o kvalifikovaných odborníkoch (meno, štátna príslušnosť
a ďalšie relevantné údaje) daných k dispozícii zmluvnými štátmi a zašle ho všetkým
zmluvným štátom. Každý odborník uvedený v zozname sa bude považovať za schváleného
na pôsobenie vo všetkých misiách na zistenie skutočnosti, ak zmluvná strana písomne
neoznámi, že je pre ňu neprijateľný. V prípade, že zmluvná strana vyhlási niektorého
odborníka za neprijateľného pred jeho vymenovaním do misie na územie namietajúceho
štátu alebo na iné územie pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou, expert sa na tejto
misii na zistenie skutočnosti nezúčastní.
10.
Po prijatí žiadosti od konferencie zmluvných štátov alebo od osobitnej konferencie
zmluvných štátov generálny tajomník Organizácie Spojených národov po konzultáciách
s dožiadaným zmluvným štátom vymenuje členov misie vrátane jej vedúceho. Štátni príslušníci
zmluvných štátov, ktoré žiadajú vytvoriť misiu na zistenie skutočnosti, alebo tých,
ktoré sú ňou priamo ovplyvnené, nebudú vymenovaní za členov misie. Členovia misie
na zistenie skutočnosti budú požívať privilégiá a imunity podľa článku 6 Dohovoru
Organizácie Spojených národov o privilégiách a imunitách z 13. februára 1946.
11.
Po oznámení vykonanom najmenej 72 hodín vopred pricestujú členovia misie na zistenie
skutočnosti čo najskôr na územie dožiadaného zmluvného štátu. Dožiadaný zmluvný štát
vykoná všetky nevyhnutné administratívne opatrenia súvisiace s prijatím, transportom
a ubytovaním misie a je zodpovedný za zaistenie bezpečnosti misie v čo najväčšej možnej
miere počas jej pobytu na území pod jeho kontrolou.
12.
Bez prejudikovania suverenity dožiadaného zmluvného štátu môže misia na zistenie
skutočnosti priniesť na územie dožiadaného zmluvného štátu nevyhnutné vybavenie, ktoré
možno používať výlučne na získavanie informácií týkajúcich sa otázky dodržiavania
dohovoru. Ešte pred svojím príchodom misia oznámi dožiadanému zmluvného štátu, aké
vybavenie zamýšľa používať počas misie na zistenie skutočnosti.
13.
Dožiadaný zmluvný štát musí vyvinúť všetko úsilie, aby zabezpečil pre misiu na zistenie
skutočnosti možnosť hovoriť so všetkými relevantnými osobami, ktoré by mohli poskytnúť
informácie týkajúce sa otázky dodržiavania dohovoru.
14.
Dožiadaný zmluvný štát umožní misii na zistenie skutočnosti prístup do všetkých priestorov
a zariadení pod jeho kontrolou, v ktorých by bolo možné očakávať získanie informácií
týkajúcich sa otázky dodržiavania dohovoru. Dožiadaný zmluvný štát môže urobiť všetky
opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné z hľadiska
a)
ochrany citlivých zariadení, informácií a priestorov;
b)
ochrany ústavných záväzkov, ktoré by mohol mať dožiadaný zmluvný štát s ohľadom na
vlastnícke práva, policajné prehliadky a zhabanie majetku alebo iné ústavné práva;
c)
fyzickej ochrany a bezpečnosti členov misie na zistenie skutočnosti.
V prípade, že dožiadaný zmluvný štát urobí takéto opatrenia, vyvinie všetko úsilie,
aby preukázal dodržiavanie dohovoru prostredníctvom alternatívnych spôsobov.
15.
Ak sa zainteresované strany nedohodnú inak, misia na zistenie skutočnosti môže zostať
na území predmetného zmluvného štátu najdlhšie 14 dní a na jednom konkrétnom mieste
najviac sedem dní.
16.
So všetkými dôvernými informáciami, ktoré sa nevzťahujú na záležitosť skúmanú misiou
na zistenie skutočnosti, sa bude zaobchádzať ako s dôvernými informáciami.
17.
Misia na zistenie skutočnosti oznámi prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov konferencii zmluvných štátov alebo osobitnej konferencii zmluvných
štátov výsledky svojich zistení.
18.
Konferencia zmluvných štátov alebo osobitná konferencia zmluvných štátov posúdi všetky
relevantné informácie vrátane správy predloženej misiou na zistenie skutočnosti. Môže
požiadať dožiadaný zmluvný štát, aby v stanovenom čase prijal opatrenia súvisiace
s predmetnou otázkou dodržiavania dohovoru. Dožiadaný zmluvný štát podá správu o všetkých
opatreniach, ktoré prijal ako reakciu na túto žiadosť.
19.
Konferencia zmluvných štátov alebo osobitná konferencia zmluvných štátov môže zainteresovaným
zmluvným štátom navrhnúť spôsoby a prostriedky na ďalšie objasnenie alebo vyriešenie
predmetnej záležitosti vrátane použitia vhodných postupov v súlade s medzinárodným
právom. V prípade, že možno vzhľadom na okolnosti vyhlásiť, že dožiadaný zmluvný štát
nemá predmetnú záležitosť pod kontrolou, konferencia zmluvných štátov alebo osobitná
konferencia zmluvných štátov môže odporučiť vhodné opatrenia vrátane použitia kooperatívnych
opatrení uvedených v článku 6.
20.
Konferencia zmluvných štátov alebo osobitná konferencia zmluvných štátov vyvinie
všetku snahu, aby urobila rozhodnutia uvedené v odsekoch 18 a 19 na základe konsenzu.
V prípade, že to nie je možné, rozhodnutia sa prijmú dvojtretinovou väčšinou hlasov
prítomných a hlasujúcich zmluvných štátov.
Článok 9
Vnútroštátne vykonávacie opatrenia
Každý zmluvný štát prijme všetky vhodné právne, administratívne a iné opatrenia vrátane
trestných sankcií tak, aby zabránil a potlačil všetky činnosti, ktoré zmluvnému štátu
zakazuje tento dohovor a ktoré by mohli vykonávať osoby pod jeho jurisdikciou alebo
kontrolou alebo na území pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou.
Článok 10
Urovnávanie sporov
1.
Zmluvné štáty budú navzájom konzultovať a spolupracovať pri urovnávaní akýchkoľvek
sporov, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní a interpretácii tohto dohovoru. Každý
zmluvný štát môže predložiť takýto spor konferencii zmluvných štátov.
2.
Konferencia zmluvných štátov môže prispieť k urovnaniu sporu akýmikoľvek prostriedkami,
ktoré považuje za vhodné, vrátane ponúknutia svojich sprostredkovateľských služieb,
vyzvania zmluvných štátov, ktoré sú stranami sporu, aby použili postup na urovnávanie
sporov podľa vlastného výberu, a odporúčania časového rámca pre takýto dohodnutý postup.
3.
Tento článok neprejudikuje ustanovenia tohto dohovoru týkajúce sa objasňovania dodržiavania
dohovoru.
Článok 11
Konferencie zmluvných štátov
1.
Zmluvné štáty sa budú pravidelne stretávať, aby posúdili akúkoľvek záležitosť týkajúcu
sa aplikácie alebo vykonávania tohto dohovoru vrátane
a)
fungovania a statusu tohto dohovoru;
b)
záležitostí vyplývajúcich zo správ predložených na základe ustanovení tohto dohovoru;
c)
medzinárodnej spolupráce a pomoci v súlade s článkom 6;
d)
vývoja technológií na odstraňovanie protipechotných mín;
e)
podaní zmluvných štátov na základe článku 8;
f)
rozhodnutí týkajúcich sa podaní zmluvných štátov na základe článku 5.
2.
Prvú konferenciu zmluvných štátov zvolá generálny tajomník Organizácie Spojených
národov do jedného roka po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru. Nasledujúcu konferenciu
bude generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolávať každý rok až do prvej
hodnotiacej konferencie.
3.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolá osobitnú konferenciu zmluvných
štátov za podmienok stanovených v článku 8.
4.
Štáty, ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, ako aj Organizácia Spojených národov,
iné príslušné medzinárodné organizácie alebo inštitúcie, regionálne organizácie, Medzinárodný
výbor Červeného kríža a relevantné mimovládne organizácie môžu byť pozvané na tieto
konferencie ako pozorovatelia v súlade s dohodnutým rokovacím poriadkom.
Článok 12
Hodnotiace konferencie
1.
Hodnotiacu konferenciu zvolá generálny tajomník Organizácie Spojených národov päť
rokov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru. Ďalšie hodnotiace konferencie zvolá
generálny tajomník Organizácie Spojených národov, ak o to požiada jeden zmluvný štát
alebo viac zmluvných štátov za predpokladu, že interval medzi hodnotiacimi konferenciami
nebude v žiadnom prípade kratší ako päť rokov. Na každú hodnotiacu konferenciu budú
pozvané všetky zmluvné štáty tohto dohovoru.
2.
Cieľom hodnotiacej konferencie bude
a)
zhodnotiť fungovanie a status tohto dohovoru;
b)
zvážiť potrebu uskutočnenia a interval medzi ďalšími konferenciami zmluvných štátov
uvedenými v článku 11 ods. 2;
c)
rozhodnúť o podaniach zmluvných štátov na základe článku 5;
d)
ak je to potrebné, prijať v záverečnej správe závery týkajúce sa uplatňovania tohto
dohovoru.
3.
Štáty, ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, ako aj Organizácia Spojených národov,
iné relevantné medzinárodné organizácie alebo inštitúcie, regionálne organizácie,
Medzinárodný výbor Červeného kríža a relevantné mimovládne organizácie môžu byť pozvané
na každú hodnotiacu konferenciu ako pozorovatelia v súlade s dohodnutým rokovacím
poriadkom.
Článok 13
Zmeny
1.
Zmluvný štát môže kedykoľvek po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru navrhnúť zmeny
v dohovore. Každý návrh na takúto zmenu oznámi depozitárovi, ktorý ho rozošle všetkým
zmluvným štátom a zistí ich názor, či by mala byť zvolaná pozmeňovacia konferencia
na posúdenie tohto návrhu. Ak väčšina zmluvných štátov do 30 dní po jeho rozoslaní
oznámi depozitárovi, že podporuje ďalšie posúdenie návrhu, depozitár zvolá pozmeňovaciu
konferenciu, na ktorú pozve všetky zmluvné štáty dohovoru.
2.
Štáty, ktoré nie sú zmluvnými štátmi tohto dohovoru, ako aj Organizácia Spojených
národov, iné príslušné medzinárodné organizácie a inštitúcie, regionálne organizácie,
Medzinárodný výbor Červeného kríža a relevantné mimovládne organizácie môžu byť pozvané
na pozmeňovaciu konferenciu ako pozorovatelia v súlade s dohodnutým rokovacím poriadkom.
3.
Pozmeňovacia konferencia sa uskutoční hneď po konferencii zmluvných štátov alebo
hodnotiacej konferencii, ak väčšina zmluvných štátov nepožiada o ich konanie v skoršom
termíne.
4.
Každá zmena textu tohto dohovoru sa musí prijať dvojtretinovou väčšinou prítomných
a hlasujúcich zmluvných štátov na pozmeňovacej konferencii. Depozitár oznámi každú
takto prijatú zmenu zmluvným štátom dohovoru.
5.
Zmena textu tohto dohovoru nadobudne platnosť pre všetky zmluvné štáty, ktoré ju
prijali, na základe uloženia listiny o prijatí väčšinou zmluvných štátov dohovoru
u depozitára. Pre každý zostávajúci zmluvný štát nadobudne platnosť v deň uloženia
jeho listiny o prijatí.
Článok 14
Náklady
1.
Náklady na uskutočnenie konferencií zmluvných štátov, osobitných konferencií zmluvných
štátov, hodnotiacich konferencií a pozmeňovacích konferencií budú znášať zmluvné štáty
a štáty, ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, zúčastňujúce sa na uvedených konferenciách
v súlade s príspevkovou, príslušne upravenou stupnicou Organizácie Spojených národov.
2.
Náklady, ktoré vzniknú generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na základe
článkov 7 a 8, a náklady na misie na zistenie skutočnosti budú znášať zmluvné štáty v súlade s
príspevkovou, príslušne upravenou stupnicou Organizácie Spojených národov.
Článok 15
Podpísanie
Tento dohovor vyhotovený v nórskom Osle 18. septembra 1997 bude otvorený na podpis
v kanadskej Ottawe všetkým štátom od 3. do 4. decembra 1997 a v centrále Organizácie
Spojených národov v New Yorku od 5. decembra 1997 až do nadobudnutia jeho platnosti.
Článok 16
Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo prístup
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátov, ktoré ho podpísali.
2.
Dohovor bude otvorený na prístup zo strany každého štátu, ktorý dohovor nepodpísal.
3.
Ratifikačné listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe budú uložené u depozitára.
Článok 17
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento dohovor nadobudne platnosť prvý deň šiesteho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola
uložená štyridsiata ratifikačná listina alebo listina o prijatí, schválení alebo prístupe.
2.
Pre štát, ktorý ratifikačnú listinu alebo listinu o prijatí, schválení alebo prístupe
uloží po dátume uloženia štyridsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí,
schválení alebo prístupe, nadobudne tento dohovor platnosť prvý deň šiesteho mesiaca
po dátume, keď uložil svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o prijatí, schválení
alebo prístupe.
Článok 18
Predbežné plnenie
Každý zmluvný štát môže v čase ratifikácie dohovoru, jeho prijatia, schválenia alebo
prístupu k nemu vyhlásiť, že bude pred nadobudnutím jeho platnosti predbežne plniť
ustanovenia uvedené v článku 1 ods. 1 tohto dohovoru.
Článok 19
Výhrady
Články tohto dohovoru nepodliehajú výhradám.
Článok 20
Doba platnosti a vypovedanie dohovoru
1.
Tento dohovor má trvalú platnosť.
2.
Každý zmluvný štát má pri uplatňovaní svojej národnej suverenity právo tento dohovor
vypovedať. Toto vypovedanie oznámi všetkým ostatným zmluvným štátom, depozitárovi
a Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov. Oznámenie o vypovedaní bude obsahovať
plné vysvetlenie dôvodov, ktoré ho motivovali vypovedať dohovor.
3.
Vypovedanie dohovoru nadobudne účinnosť až šesť mesiacov po doručení listiny o vypovedaní
depozitárovi dohovoru. Ak je však v čase plynutia týchto šiestich mesiacov zmluvný
štát odstupujúci od dohovoru zapojený do ozbrojeného konfliktu, vypovedanie dohovoru
nenadobudne účinnosť pred skončením tohto ozbrojeného konfliktu.
4.
Vypovedanie tohto dohovoru zmluvným štátom sa v žiadnom prípade netýka povinnosti
štátov pokračovať v plnení záväzkov prijatých na základe akýchkoľvek príslušných noriem
medzinárodného práva.
Článok 21
Depozitár
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov je týmto ustanovený za depozitára
tohto dohovoru.
Článok 22
Autentické texty
Originál tohto dohovoru, ktorého texty v arabskom, čínskom, anglickom, francúzskom,
ruskom a španielskom jazyku majú rovnakú platnosť, bude uložený u generálneho tajomníka
Organizácie Spojených národov.