Zbierka zákonov Slovenskej republiky

História
	Dátum účinnosti	Novela
1.	Vyhlásené znenie
2.	01.09.1999 - 30.04.2001
3.	01.05.2001 - 31.12.2004	150/2001 Z. z.
4.	01.01.2005 - 31.12.2011	582/2004 Z. z.

1.

§ 1 vrátane nadpisu znie:

„§ 1

Rozsah pôsobnosti

Tento zákon upravuje správu daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce, vykonávanú daňovými úradmi a obcami.“.

2.

Za § 1 sa vkladá § 1a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 1a

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

daňou daň podľa osobitných zákonov¹) vrátane penále, úrokov a zvýšenia dane, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane,

b)

správcom dane daňový úrad^1a) a obec,

c)

správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov^1a) podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,¹)

d)

daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,

e)

daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane, ktorá je priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane,

f)

daňovým nedoplatkom suma dane, ktorá nebola zaplatená v lehote alebo vo výške podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,¹)

g)

daňovým dlžníkom osoba, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť daň, odviesť vybranú alebo zrazenú daň a túto povinnosť nesplnila v lehote alebo vo výške podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,¹)

h)

daňovým exekučným konaním konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok a úhradu exekučných nákladov.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:

„1)

Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

1a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov.“.

3.

V § 2 sa vypúšťa odsek 1.

Doterajšie odseky 2 až 9 sa označujú ako odseky 1 až 8.

4.

V § 2 novooznačený odsek 1 znie:

„(1)

V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.“.

5.

V § 3 ods. 11 tretia veta znie:

„Pre obec ako správcu daní sa na účely tohto zákona považuje za orgán najbližšie nadriadený Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „ústredné riaditeľstvo“).“.

Zároveň sa vypúšťa štvrtá veta.

6.

V § 3 ods. 14 sa slovo „ministerstvo“ nahrádza slovami „Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

7.

V § 14 ods. 6 druhá veta znie:

„Na tento postup sa vzťahuje § 15 ods. 9.“.

8.

§ 15 vrátane nadpisu znie:

„§ 15

Daňová kontrola

(1)

Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.^6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.^6eb)

(2)

Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 15 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 30 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6.

(3)

Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené.

(4)

V deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o jej začatí. Na zápisnicu o začatí daňovej kontroly sa obdobne vzťahujú ustanovenia § 11. Zápisnica o začatí daňovej kontroly tvorí prílohu k protokolu o daňovej kontrole.

(5)

Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a)

na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane,

b)

byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c)

predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to v lehote určenej správcom dane; správca dane nesmie určiť lehotu kratšiu ako 15 dní,

d)

klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní,

e)

vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

f)

nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

(6)

Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a)

umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b)

zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c)

poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d)

predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e)

predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia,

f)

umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g)

zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

(7)

Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá nepodniká, ak dosahuje príjmy podľa osobitného zákona.^6ec)

(8)

Kontrolovaný daňový subjekt môže uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(9)

Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g) potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní odvolací orgán (§ 48 ods. 1). O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt.

(10)

O výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol o daňovej kontrole a kontrolovaný daňový subjekt vyzve na jeho prerokovanie. Po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom zamestnanec správcu dane v protokole poznamená. Jedno vyhotovenie protokolu obdrží kontrolovaný daňový subjekt. Deň prerokovania protokolu je dňom jeho doručenia; to platí aj v prípade, ak kontrolovaný daňový subjekt odmietne protokol o daňovej kontrole podpísať alebo prevziať. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt bezdôvodne nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, ktorá mu bola doručená podľa § 17, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu o daňovej kontrole deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

(11)

Protokol o daňovej kontrole musí obsahovať

a)

názov a sídlo správcu dane,

b)

číslo konania,

c)

meno, priezvisko, trvalý pobyt kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu,

d)

predmet daňovej kontroly a kontrolované obdobie,

e)

meno zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

f)

miesto a dobu vykonávania daňovej kontroly,

g)

súpis kontrolovaných dokladov,

h)

preukázané kontrolné zistenia,

i)

dátum vypracovania protokolu o daňovej kontrole,

j)

dátum prerokovania protokolu o daňovej kontrole,

k)

vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

l)

vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.

(12)

Správca dane je oprávnený opraviť alebo doplniť protokol o daňovej kontrole najneskôr v deň doručenia protokolu o daňovej kontrole kontrolovanému daňovému subjektu.

(13)

Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu o daňovej kontrole kontrolovanému daňovému subjektu podľa odseku 10. Týmto dňom sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane (§ 45 ods. 2).

(14)

Daňovú kontrolu vykoná správca dane u daňového dlžníka na požiadanie súdu v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním do 60 dní odo dňa doručenia výzvy. Protokol podľa odseku 10 sa doručí súdu.

(15)

Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,^6eb) na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 druhej vety a odseku 14. O výsledku tejto kontroly vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.

(16)

Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.^1a)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6ea, 6eb a 6ec znejú:

„6ea)

§ 37 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.

6eb)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6ec)

Zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.“.

9.

Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 15b

Opakovaná kontrola

(1)

Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,

a)

ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,

b)

ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane podľa osobitného zákona,^6eb)

c)

na podnet ministerstva alebo odvolacieho orgánu podľa § 48 ods. 1.

(2)

Opakovanú daňovú kontrolu v prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a b) možno začať v lehote, v ktorej môže byť podané dodatočné daňové priznanie, alebo v lehote, v ktorej môže byť vrátená daň podľa osobitných predpisov.^6eb) Na opakovanú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.

(3)

Opakovanou daňovou kontrolou nie je

a)

preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,

b)

daňová kontrola na základe žiadosti súdu (§ 15 ods. 14),

c)

daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.^6h)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6h znie:

„6h)

§ 12 ods. 1 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.“.

10.

§ 23 a 23a vrátane nadpisu znejú:

„Daňové tajomstvo

§ 23

(1)

Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním.

(2)

Daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu dane, zamestnanec nadriadeného orgánu, zamestnanec orgánu príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného zákona,^7a) zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l); táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich bývalého zamestnanca, ako aj na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a ďalšie osoby, ktoré sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo.

(3)

Správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania a tretie osoby (§ 6) o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.

(4)

Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 5.

(5)

Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva

a)

inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého správcu dane na účely daňového konania,

b)

orgánom príslušným podľa tohto zákona rozhodovať o opravných prostriedkoch na účely rozhodovania o opravných prostriedkoch,

c)

nadriadenému orgánu správcu dane a odvolacím orgánom na účely prešetrenia sťažnosti, vybavenia žiadosti daňových subjektov vo veciach poskytnutia prostriedkov štátneho rozpočtu a vo veciach daní, ciel a iných platieb^7b) a kontroly vykonávanej u správcu dane alebo jeho nadriadeného orgánu alebo odvolacieho orgánu,

d)

colným orgánom na základe tohto alebo osobitného zákona,^7b)

e)

prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe kriminálnej a finančnej polície Policajného zboru na základe osobitných predpisov,⁸)

f)

orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane alebo jeho nadriadeného orgánu alebo odvolacieho orgánu podľa osobitného zákona^7a) na účely kontroly,

g)

súdu na účely súdneho konania,

h)

ministerstvu na účely vypracúvania koncepcií a zámerov v daňovej oblasti,

i)

ústrednému riaditeľstvu a ministerstvu, ak sa poskytuje zoznam daňových dlžníkov so skutočnou výškou daňového nedoplatku,

j)

vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním informácie o daňových nedoplatkoch,

k)

právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie informácií pomocou výpočtovej techniky,

l)

sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni^11d) a Národnému úradu práce o skutočnostiach, ktoré súvisia s plnením ich úloh,

m)

okresným úradom a krajským úradom vo veciach poskytovania dávky sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a štátnych sociálnych dávok,

n)

nadriadenému orgánu správcu dane a ministerstvu v rozsahu a na účely podľa medzinárodných zmlúv,^8e)

o)

právnickej osobe alebo fyzickej osobe poverenej doručením rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania podľa § 75,

p)

Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na účely spracovania údajov o vrátenej spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív podľa osobitného zákona.^8f)

(6)

Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka.

(7)

Porušením daňového tajomstva nie je zverejnenie

a)

zoznamu daňových dlžníkov podľa § 23b,

b)

zoznamu daňových subjektov, ktorým boli poskytnuté úľavy podľa § 103 ods. 1,

c)

údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené.

(8)

Porušením daňového tajomstva nie je oznámenie o registrácii platiteľa dane inému daňovému subjektu podľa § 31 ods. 18.

§ 23a

(1)

Na účely podľa § 23 ods. 5 oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo

a)

riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec,

b)

riaditeľ ústredného riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec,

c)

minister financií alebo ním poverený zamestnanec,

d)

starosta obce alebo ním poverený zamestnanec.

(2)

Správca dane, ústredné riaditeľstvo a ministerstvo zodpovedajú za vytvorenie podmienok na zachovanie daňového tajomstva. To platí aj na využívanie a sprístupňovanie daňového tajomstva evidovaného pomocou výpočtovej techniky.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7a, 7b, 8, 8e a 8f znejú:

„7a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.

7b)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov.

8)

Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

8e)

Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 229/1993 Z. z.).

8f)

§ 11 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

11.

Za § 23a sa vkladá § 23b, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 23b

Poskytovanie údajov

(1)

Správca dane, ktorým je daňový úrad, písomne oznamuje do konca februára bežného roka daňovému subjektu, ktorý má daňový nedoplatok alebo daňový preplatok, výšku jeho daňového nedoplatku a výšku jeho daňového preplatku podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých druhov daní. V oznámení správca dane určí daňovému subjektu lehotu na vyjadrenie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní od doručenia oznámenia. Tento postup je oprávnený uplatniť aj správca dane, ktorým je obec.

(2)

Ústredné riaditeľstvo na základe postupu podľa odseku 1 vypracuje súpis daňových dlžníkov a v druhom polroku bežného roka zverejní zoznam tých daňových dlžníkov, ktorých celková suma daňových nedoplatkov presahuje u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej osoby 5 000 000 Sk.

(3)

V zozname, ktorý ústredné riaditeľstvo zverejňuje podľa odseku 2, uvedie

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo sídlo jej prevádzkarne,

b)

obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo.

(4)

Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam daňových dlžníkov, u ktorých eviduje podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka daňové nedoplatky presahujúce u fyzickej osoby sumu 5 000 Sk a u právnickej osoby sumu 50 000 Sk. V zozname môže uviesť len údaje podľa odseku 3; postup podľa odseku 1 tu platí rovnako.“.

12.

V § 25 ods. 1 písm. g) sa vypúšťajú slová „pri uplatnení záložného práva alebo výkone daňovej exekúcie“.

13.

V § 28 ods. 1 sa slová „§ 72“ nahrádzajú slovami „§ 90“.

14.

V § 29 ods. 6 sa v prvej vete za slová „odseku 5,“ vkladajú slová „alebo ak daňový subjekt vykonáva také úkony, ktorých dôsledkom je zníženie dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2,“.

15.

V § 30 ods. 6 sa vypúšťajú slová „alebo predpisovým zoznamom“.

16.

V § 31 ods. 14 sa slová „§ 23 ods. 3 a 5“ nahrádzajú slovami „§ 23 ods. 4 a ods. 5 písm. n)“.

17.

§ 31 sa dopĺňa odsekmi 17 a 18, ktoré znejú:

„(17)

Platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov je povinný predkladať do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na túto daň a daň vyberanú osobitnou sadzbou dane za uplynulý štvrťrok správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo.

(18)

Na žiadosť daňového subjektu správca dane oznámi, či iný daňový subjekt je registrovaný ako platiteľ dane.^10a) Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie:

„10a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

18.

V § 35 ods. 1 sa suma „2 000 000 Sk“ nahrádza sumou „1 000 000 Sk“.

19.

V § 35 ods. 7 sa suma „1 000 000 Sk“ nahrádza sumou „100 000 Sk“.

20.

V § 35 ods. 9 sa suma „500 000 Sk“ nahrádza sumou „100 000 Sk“.

21.

V § 35 ods. 10 sa suma „1 000 000 Sk“ nahrádza sumou „100 000 Sk“.

22.

§ 38 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:

„(16)

Platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov je povinný predkladať do 31. marca nasledujúceho roka hlásenie o vyúčtovaní dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo.“.

23.

V § 39 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:

„Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemôže daňový subjekt predložiť po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly.“.

24.

V § 39 odsek 4 znie:

„(4)

Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie týkalo, a to až do jej ukončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3, dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po dobu výkonu daňovej kontroly.“.

25.

V § 40 ods. 6 sa slovo „neoceňuje“ nahrádza slovami „ocení cenou obstarania, ktorou je pri odplatnom nadobudnutí takéhoto majetku dohodnutá kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí cena podľa osobitného predpisu ^11da ) a pri vlastnej výstavbe výdavky na obstaranie takéhoto majetku“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11da znie:

„11da)

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.“.

26.

V § 40 ods. 7 sa na konci pripájajú tieto vety:

„Ak jeden z manželov podniká, podáva majetkové priznanie za majetok určený na podnikanie ten z manželov, ktorý podniká. Ak podnikajú obidvaja manželia spoločne, podáva majetkové priznanie každý z manželov v rozsahu svojho podielu na podnikaní alebo podielu na príjmoch z tohto podnikania.“.

27.V § 44 ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo predpisovým zoznamom“.

28.

V § 44 odseky 5 až 7 znejú:

„(5)

Za vyrubenie dane sa považuje podané daňové priznanie alebo hlásenie. Za deň vyrubenia dane sa považuje posledný deň lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia. Ak bolo daňové priznanie alebo hlásenie podané oneskorene, za deň vyrubenia dane sa považuje deň, keď bolo správcovi dane doručené. Toto sa vzťahuje aj na dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie s tým, že za deň vyrubenia dane sa považuje deň doručenia daňového priznania alebo hlásenia správcovi dane.

(6)

Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej ukončenia (§ 15 ods. 13)

a)

platobný výmer, ak

1.

sa daň zistená po daňovej kontrole neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní,

2.

daň mala byť podľa osobitných predpisov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, ale daňový subjekt túto povinnosť nesplnil,

b)

dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní.

(7)

V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru možno napadnúť len vyrubený rozdiel dane. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia dodatočného platobného výmeru.“.

29.

V § 44 sa vypúšťa odsek 8.

Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 8.

30.

V § 45 ods. 1 sa slovo „troch“ nahrádza slovom „päť“.

31.

V § 45 ods. 2 sa slovo „trojročná“ nahrádza slovom „päťročná“.

32.

§ 45 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3)

Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno daňovému subjektu vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň najneskôr do desiatich rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, a to aj v prípade, ak daň má byť nižšia; v týchto prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.“.

33.

V § 46 ods. 5 sa slovo „tridsiatich“ nahrádza slovom „pätnástich“.

34.

V § 48 odsek 1 znie:

„(1)

Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V prípade, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, odvolacím orgánom je ministerstvo.“.

35.

V § 48 odsek 5 znie:

„(5)

Odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.“.

36.

V § 48 sa vypúšťa odsek 8.

Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 8.

37.

V § 50 odseky 1 a 2 znejú:

„(1)

Daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní.

(2)

Námietku musí podať daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní odo dňa, keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

38.

V § 50 ods. 4 sa slová „§ 56“ nahrádzajú slovami „§ 1a písm. g)“.

39.

V § 52 odseky 1 až 3 znejú:

„(1)

Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán. Povoliť alebo nariadiť obnovu konania ukončeného právoplatnou daňovou exekučnou výzvou (§ 76) nie je prípustné.

(2)

Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane.

(3)

Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje orgán, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.“.

40.

V § 53 ods. 1 prvá veta znie:

„Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, s výnimkou daňovej exekučnej výzvy, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister financií Slovenskej republiky na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.“.

41.

V § 53 odsek 2 znie:

„(2)

Ak bolo rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia toto rozhodnutie zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.“.

42.

V § 56 sa vypúšťajú odseky 4, 5 a 7 a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 13.

Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 4.

43.

Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 58a

Výzva a opakovaná výzva

(1)

Ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo neodvedie vybranú alebo zrazenú daň v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,¹) správca dane ho do 15 dní vyzve, aby zaplatil alebo odviedol daň v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Proti výzve možno podať námietky do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietok nemá odkladný účinok.

(2)

Ak daňový subjekt ani v náhradnej lehote podľa odseku 1 nezaplatí alebo neodvedie daň, správca dane ho opakovane vyzve na úhradu a na preukázanie tejto úhrady v lehote nie kratšej ako 8 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňový subjekt o možných následkoch nezaplatenia alebo neodvedenia dane.

(3)

Doručenie výzvy sa považuje za úkon vykonaný na vyberanie dane (§ 69 ods. 2).“.

44.

V § 59 odseky 1 a 2 znejú:

„(1)

Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je obec, povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo zaplatenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Povolenie možno viazať na podmienky, pričom podmienkou povolenia odkladu platenia dane alebo zaplatenia dane v splátkach je vždy zabezpečenie sumy dane záložným právom (§ 71).

(2)

Povoliť odklad platenia dane z príjmov alebo jej zaplatenie v splátkach môže na žiadosť daňového subjektu ústredné riaditeľstvo, ak daňový subjekt predloží aj analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie overenú audítorom, s výnimkou tých daňových subjektov, ktorým povinnosť overiť účtovnú závierku nevyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie odseku 1 o podmienkach povolenia odkladu platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach tu platí rovnako.“.

45.

V § 59 ods. 4 sa slová „je lehota, v ktorej sa premlčuje vymáhanie dane“ nahrádzajú slovami „jeden rok odo dňa splatnosti dane“.

46.

§ 59 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach.“.

47.

V § 61 odsek 6 znie:

„(6)

Nevymožiteľný nedoplatok sa eviduje v pomocnej evidencii správcu dane v príslušnom členení.“.

48.

V § 61 sa vypúšťa odsek 8.

Doterajšie odseky 9 a 10 sa označujú ako odseky 8 a 9.

49.

V § 63 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a preddavkov na daň“.

50.

V § 63 ods. 4 sa na konci druhej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pričom pri daniach z príjmov sa preplatok vráti najskôr po uplynutí lehoty pre podanie daňového priznania podľa § 38.“.

51.

V § 63 odsek 8 znie:

„(8)

Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov,^13d) sa použije na kompenzáciu nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho nedoplatkov na iných daniach^13e) alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.^13d)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 13d a 13e znejú:

„13d)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13e)

Napríklad zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

52.

V § 65 ods. 1 druhá veta znie:

„Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáha od daňového dlžníka aj od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, najmenej desať rokov po skončení roka, v ktorom tento nedoplatok vznikol, alebo ak by neviedlo vymáhanie zrejme k výsledku, alebo ak je pravdepodobné, že by náklady vymáhania presiahli jeho výťažok.“.

53.

V § 70 ods. 3 sa slová „použije primerane § 72“ nahrádzajú slovami „primerane použijú ustanovenia o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke“.

54.

§ 71 sa dopĺňa odsekmi 6 až 9, ktoré znejú:

„(6)

Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť.

(7)

Správca dane dbá na to, aby sa daňový nedoplatok zabezpečoval záložným právom na hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť primerane k výške daňového nedoplatku. V prípade, že daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o určení záložného práva nevlastní vec primeranú k výške daňového nedoplatku, môže správca dane zabezpečiť daňový nedoplatok aj na hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť vyššej hodnoty.

(8)

Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o určení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane.

(9)

Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka.“.

55.

V § 71a ods. 2 sa za slovo „dlžník“ vkladá slovo „daňovú“.

56.

§ 72 a 72a sa vypúšťajú.

57.

SIEDMA ČASŤ vrátane nadpisu znie:

„SIEDMA ČASŤ

DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE

§ 73

Základné ustanovenia

(1)

Daňové exekučné konanie je konaním správcu dane, v ktorom vymáha daňový nedoplatok a úhradu exekučných nákladov (§ 90).

(2)

Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitných predpisov.¹⁴)

(3)

Správca dane, ktorým je daňový úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky právne úkony v mene štátu vrátane jeho zastupovania v súdnom konaní.

(4)

Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k veci, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy.

(5)

Správca dane je povinný

a)

zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,

b)

vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.

(6)

Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia,¹⁴) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade nemôže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu.^14a) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie,^14b) vykoná sa prednostne daňová exekúcia.

(7)

Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného v § 84m ods. 7 zanikajú závady viaznuce na veci.

(8)

Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno vykonať daňovú exekúciu, ak sa dokladmi preukáže, že

a)

na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona,

b)

na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,^14c)

c)

od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

V týchto prípadoch ustanovenie § 43 zostáva nedotknuté.

(9)

Predmetom daňovej exekúcie môžu byť aj veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; pokiaľ ide o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka. Na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa neprihliadne, ak sa návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podal po doručení daňovej exekučnej výzvy daňovému dlžníkovi.

(10)

Daňová exekúcia je neprípustná na vec, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby. Právo na vec, proti ktorej je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo tretia osoba uplatnia návrh na vylúčenie veci z výkonu daňovej exekúcie na súde, správca dane takúto vec vylúči z výkonu daňovej exekúcie až do rozhodnutia súdu.

(11)

Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.

§ 74

Exekučný titul

(1)

Exekučným titulom je

a)

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,

b)

vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.

(2)

Výkaz daňových nedoplatkov zostaví správca dane z údajov evidencie daní a obsahuje označenie daňového dlžníka, výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní vrátane pôvodnej splatnosti daní a deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.

§ 75

Začatie daňového exekučného konania

(1)

Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravné prostriedky.

(2)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje

a)

názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,

b)

číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,

c)

meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,

d)

označenie konkrétneho exekučného titulu,

e)

výšku vymáhaného daňového nedoplatku,

f)

označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka,

g)

výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka osobám evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje,

h)

označenie majetku, na ktorý sa vzťahuje výrok podľa písmena g),

i)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky.

(3)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.

(4)

V prípade, že na majetok daňového dlžníka vzniklo zákonné záložné právo správcu dane (§ 71) pred vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, nedoručuje sa rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania osobe evidujúcej takýto majetok daňového dlžníka; tejto osobe správca dane oznámi, ktorý deň sa začalo daňové exekučné konanie. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. f ) a g).

(5)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobe podľa odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobe podľa odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku uvedeného v rozhodnutí. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 71.

§ 76

Daňová exekučná výzva

(1)

Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe podľa § 75 ods. 2 písm. f).

(2)

Daňová exekučná výzva obsahuje

a)

názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,

b)

číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,

c)

meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,

d)

oznámenie o začatí daňového exekučného konania,

e)

výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,

f)

výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia exekučnej výzvy,

g)

upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo zákonné záložné právo správcu dane (§ 71), na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1,

h)

označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,

i)

zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,

j)

poučenie o možnosti podať opravný prostriedok [§ 30 ods. 2 písm. e)],

k)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky.

(3)

Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie daňovej exekučnej výzvy je vylúčené. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie

a)

zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,

b)

opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,

c)

verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu v cudzine alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy; na doručovanie verejnou vyhláškou sa vzťahujú ustanovenia § 19.

(4)

Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje.

(5)

Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak

a)

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,

b)

sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.

(6)

Ak majetok daňového dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka spravuje, eviduje alebo je oprávnená s ním nakladať, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania. Ak chce správca dane uplatniť daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na túto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5.

§ 77

Daňový exekučný príkaz

(1)

Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo.

(2)

Daňový exekučný príkaz obsahuje

a)

názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,

b)

číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,

c)

meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,

d)

výšku vymáhaného daňového nedoplatku,

e)

spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane,

f)

ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie,

g)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky.

(3)

Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám (§ 6) a iným osobám podľa tohto zákona podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie.

(4)

Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.

§ 77a

Oprava daňového exekučného príkazu

Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

§ 78

Daňová exekúcia

Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku spôsobmi podľa § 82.

§ 79

Odloženie daňovej exekúcie

(1)

Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach.

(2)

Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak preveruje skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňovej exekúcie.

(3)

Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, odložiť i vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať.

(4)

Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované.

(5)

Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk.

(6)

Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nemožno podať opravný prostriedok.

§ 80

Zastavenie daňového exekučného konania

(1)

Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak

a)

exekučný titul bol zrušený,

b)

exekučný titul sa nestal vykonateľným,

c)

bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,

d)

predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,

e)

bola vznesená námietka premlčania vymáhaného daňového nedoplatku,

f)

daňový nedoplatok bol vyrovnaný,

g)

je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.

(2)

Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

§ 81

Doručovanie rozhodnutia

Rozhodnutie vydané podľa § 79 a 80 sa doručuje osobám podľa § 77 ods. 3 do vlastných rúk.

§ 82

Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie

(1)

Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu

a)

zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b)

prikázaním pohľadávky,

c)

predajom hnuteľných vecí,

d)

odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

e)

predajom cenných papierov,

f)

predajom nehnuteľnosti,

g)

predajom podniku alebo jeho časti,

h)

postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými spôsobmi súčasne.

Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov

§ 82a

(1)

Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, voči ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v § 82h ods. 1.

(2)

Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem podľa § 82h ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

(3)

Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v § 82h ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.

(4)

Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov daňového dlžníka, ktorý zo mzdy alebo z iných príjmov platí úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť. V prípade platenia úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb nepodlieha daňovej exekúcií ani suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.^14d)

Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy

§ 82b

(1)

Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie.

(2)

Správca dane na základe § 77 ods. 1 vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.

(3)

Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 77 ods. 2 obsahuje

a)

označenie platiteľa mzdy,

b)

ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy.

(4)

Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitného predpisu.^14e) Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis.^14f) Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.

(5)

Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu,^14e) len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.

(6)

Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa § 35. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku.

§ 82c

(1)

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.

(2)

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.

(3)

Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku.

§ 82d

(1)

Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná vždy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

(2)

Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, keď bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

(3)

Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.

(4)

Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.

Zmena platiteľa mzdy

§ 82e

(1)

Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy.

(2)

Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.

(3)

Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku l sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení daňového exekučného príkazu získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.

§ 82f

(1)

Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.

(2)

Nový platiteľ mzdy po obdržaní písomného vyhlásenia predloženého podľa odseku 1 oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.

(3)

Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz (§ 82e ods. 1), na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.

(4)

Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy.

(5)

Za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi pokutu podľa § 35.

§ 82g

Niekoľko platiteľov mzdy

(1)

Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.

(2)

Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.

§ 82h

Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov

(1)

Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu, zrážkami z odmeny za prácu členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o pracovnej činnosti a z dohody o vykonaní práce, z dôchodkov poskytovaných z dôchodkového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, z peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu, zo štipendia s výnimkou štipendia z verejných prostriedkov, z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z podpory v nezamestnanosti.

(2)

Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

(3)

Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.^14d)

(4)

Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.

Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky

§ 83

Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať

a)

prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke,

b)

prikázaním iných peňažných pohľadávok,

c)

postihnutím iných majetkových práv.

§ 83a

Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke

(1)

Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka.

(2)

Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte.^14g)

(3)

Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke a jej poukázaním na účet správcu dane určený v daňovom exekučnom príkaze.

(4)

Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.

(5)

Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovala na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne.

(6)

Po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného daňového nedoplatku, banka je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(7)

Ak banka po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od banky peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone.

§ 83b

Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii

(1)

Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré písomným vyhlásením daňového dlžníka sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu^14h) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.

(2)

Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených v banke, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu alebo majú účelové určenie.¹⁵)

§ 83c

Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok

(1)

Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi dane písomný zoznam uznaných¹⁶) pohľadávok.

(2)

V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.

(3)

Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka.

(4)

Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky záväzku tretej osoby, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(5)

Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.

(6)

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti, a to aj v prípade, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu.

(7)

Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.

(8)

Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné.

(9)

Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu a autor je daňovým dlžníkom, môže správca dane žiadať plnenie do výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca právnická osoba vykonávajúca kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,^16a) na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,^16a) ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.

(10)

Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.

(11)

Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodliehajú prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, príspevok na pohreb, zaopatrovací príspevok, príspevky pestúnskej starostlivosti, dávka sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a účelové peňažné dávky pre ťažko zdravotne postihnutých občanov.

(12)

Ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.

§ 83d

Daňová exekúcia postihnutím iných majetkových práv

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu aj postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi osobne. Na daňovú exekúciu sa primerane použije postup podľa tohto zákona.

Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí

§ 84

Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčasti a ich príslušenstva (ďalej len „hnuteľné veci“) vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon.

§ 84a

(1)

V daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami, ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré budú spísané.

(2)

Daňová exekučná výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk najneskôr pri súpise hnuteľných vecí (§ 84b). Ak nie je daňový dlžník pri uskutočňovaní súpisu vecí prítomný, doručí sa mu daňová exekučná výzva do vlastných rúk spolu so súpisom hnuteľných vecí.

(3)

Správca dane upozorní daňového dlžníka v daňovej exekučnej výzve, že tretia osoba môže v lehote na podanie odvolania predložiť doklady o vlastníctve k hnuteľnej veci. Ak sa preukáže vlastníctvo tretej osoby k hnuteľnej veci, správca dane rozhodne o vylúčení takejto veci z daňovej exekúcie. Rovnako správca dane upozorní daňového dlžníka, že v prípade neupovedomenia tretej osoby zodpovedá za spôsobenú škodu.

(4)

Ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, správca dane v daňovej exekučnej výzve uloží daňovému dlžníkovi, aby v určenej lehote a na určené miesto pristavil motorové vozidlo a predložil doklady o technickej spôsobilosti motorového vozidla a preukázal svoje vlastníctvo k nemu. Ak daňový dlžník nesplní túto povinnosť, môže správca dane na účet daňového dlžníka zabezpečiť prostredníctvom splnomocnenej osoby vyhľadanie, zabezpečenie, odvoz, úschovu, ocenenie a zistenie stavu technickej spôsobilosti motorového vozidla. Na účely tohto zákona sa motorovým vozidlom rozumie osobné motorové vozidlo, motocykel, nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus, špeciálne zariadenie, napríklad žeriav, rýpadlo a iné stavebné alebo poľnohospodárske stroje.

(5)

Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj vecí v ňom uvedených.

(6)

Správca dane na základe právoplatného daňového exekučného príkazu ponúkne na predaj za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom,^16b) právnickým osobám štátu,^16c) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, tieto veci:

a)

mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,

b)

rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,

c)

osobné pamiatky a korešpondenciu významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety múzejnej alebo galerijnej hodnoty^16d) po týchto osobách,

d)

predmety väčšej kultúrnej, historickej hodnoty a ich súbory.

(7)

Ak právnická osoba podľa odseku 6 v lehote do 30 dní od doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom^16b) na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený tieto veci predať spôsobom podľa tohto zákona.

§ 84b

Súpis hnuteľných vecí

(1)

Správca dane vykoná súpis takých hnuteľných vecí, na ktoré nebolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo (§ 71). Súpis hnuteľných vecí vykoná správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť, uschovať a predať.

(2)

Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze alebo ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, sa spíšu len vtedy, keď nie je dostatok iných vecí alebo ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj.

(3)

Súpis hnuteľných vecí musí obsahovať

a)

názov a sídlo správcu dane,

b)

meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka a číslo daňovej exekučnej výzvy,

c)

miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí,

d)

jednotlivo spísané veci a ich opis, ktorým sa určí najmä počet, hmotnosť, výrobné číslo, značka, farba; ak predmety zostávajú i po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u daňového dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia,

e)

hodnotu spísaných hnuteľných vecí,

f)

osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jeho majetku,

g)

podpisy osôb prítomných pri súpise.

(4)

Správca dane na účely spísania hnuteľných vecí daňového dlžníka urobí prehliadku sídla a miesta podnikania, obydlia, ak ho používa aj na podnikanie, iných priestorov a iných objektov za účasti nestrannej osoby, a to i bez prítomnosti daňového dlžníka. Na tento účel je daňový dlžník povinný umožniť správcovi dane a nestrannej osobe prístup do sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov. Na tieto úkony má správca dane oprávnenie z úradnej moci prizvať Policajný zbor.^16e)

(5)

Správca dane vykoná osobnú prehliadku daňového dlžníka a ďalšej prítomnej osoby, ak je podozrenie, že daňový dlžník si uschoval hnuteľné veci u nej. Pri osobnej prehliadke správca dane postupuje šetrne a vykoná ju vždy osoba rovnakého pohlavia alebo lekár.

(6)

Správca dane po vydaní daňového exekučného príkazu zabezpečí zistenie ceny hnuteľných vecí znalcom.^16b) V jednoduchých prípadoch pri súpise hnuteľných vecí ocenenie obvyklou cenou vykoná správca dane.

§ 84c

Uschovanie spísaných hnuteľných vecí

Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí uvedených v súpise, zabezpečí správca dane ich úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove týchto vecí.

§ 84d

Hnuteľné veci nepodliehajúce výkonu daňovej exekúcie

Daňovou exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný¹⁷) alebo ktoré podľa osobitných predpisov daňovej exekúcii nepodliehajú.¹⁵)

§ 84e

Veci vylúčené z daňovej exekúcie

(1)

Daňová exekúcia sa nevykonáva na veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, ani na veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

(2)

Z daňovej exekúcie podľa odseku 1 sú vylúčené

a)

bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,

b)

nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač a detské športové potreby a hračky,

c)

vodiaci pes, domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,

d)

zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré daňový dlžník alebo člen domácnosti potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,

e)

veci, na ktoré sa poskytla dávka sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov,

f)

veci, na ktorých obstaranie sa poskytli finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu formou dotácie, počas plnenia podmienok na jej poskytnutie,

g)

snubný prsteň a obrúčka,

h)

hotové peniaze do sumy 3 000 Sk,

i)

študijná literatúra.

(3)

Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde,^17a) ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných predpisov.^17b)

§ 84f

Predaj hnuteľných vecí na dražbe

Správca dane predá spísané hnuteľné veci na dražbe; pri výkone dražby postupuje podľa tohto zákona.

§ 84g

Určenie ceny hnuteľných vecí

(1)

Správca dane určí cenu hnuteľných vecí podľa § 84b ods. 6; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

(2)

Cena výtvarných diel a pamiatok, rukopisov, mimoriadne významných literárnych diel, predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov, veci numizmatickej hodnoty a mincí sa zisťuje znaleckým posudkom.

(3)

Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny stanovenej podľa odsekov 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.

Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí

§ 84h

(1)

Po určení ceny hnuteľných vecí správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí.

(2)

Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí obsahuje najmä

a)

názov a sídlo správcu dane,

b)

dátum vydania a evidenčné číslo,

c)

čas a miesto konania dražby,

d)

predmet dražby,

e)

vyvolávaciu cenu predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním,

f)

spôsob a termín zaplatenia najvyššieho podania,

g)

spôsob odovzdania vydraženej hnuteľnej veci,

h)

termín obhliadky dražených hnuteľných vecí,

i)

upozornenie, že osoby, ktoré majú k draženej hnuteľnej veci predkupné právo, môžu ho uplatniť len ako dražitelia na dražbe; udelením príklepu predkupné právo zaniká,

j)

poučenie o tom, kto môže byť účastníkom dražby (§ 84j),

k)

meno, priezvisko, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane a odtlačok úradnej pečiatky.

§ 84i

(1)

Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli správcu dane; môže ju zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.

(2)

Správca dane doručí dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí osobám podľa § 77 ods. 3, orgánu miestnej štátnej správy, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci,¹⁸) na ktorej území sa dražba bude konať.

§ 84j

Účastníci dražby

(1)

Dražiť môže fyzická osoba spôsobilá na právne úkony a právnická osoba (ďalej len „dražiteľ“).

(2)

Ak je dražiteľom fyzická osoba, môže dražiť osobne alebo sa môže nechať na dražbe zastupovať. Zástupca je povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo a preukázať svoju totožnosť.

(3)

Ak je dražiteľom právnická osoba, môže dražiť jej štatutárny zástupca, ktorý je povinný predložiť správcovi dane výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo jeho úradne overenú kópiu a preukázať svoju totožnosť. Právnickú osobu môže zastupovať aj iný zástupca, ktorý je okrem uvedeného povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo.

(4)

Dražiť nemôže

a)

zamestnanec správcu dane,

b)

daňový dlžník.

(5)

Dražba je verejná.

§ 84k

Priebeh dražby hnuteľných vecí

(1)

Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu hnuteľnej veci do zoznamu dražiteľov.

(2)

Zoznam dražiteľov obsahuje najmä

a)

dátum a miesto konania dražby,

b)

meno, priezvisko, adresu, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby,

c)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a výpisu z obchodného registra alebo jeho úradne overenej kópie,

d)

poznámku o uplatnení predkupného práva, ak sa preukázalo právoplatným dokladom,

e)

dražobné číslo,

f)

podpis dražiteľa.

(3)

Najnižšie podanie sa určí podľa § 84g ods. 3. Ak sa neurobilo ani najnižšie podanie, v dražbe sa nepokračuje. Výška ceny draženej veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.^18a)

(4)

Správca dane pokračuje v dražbe dovtedy, pokiaľ dražitelia robia vyššie podania. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami. Správca dane udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie.

(5)

Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a neurobilo sa vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak však bol jedným z dražiteľov dražiteľ uplatňujúci si predkupné právo, správca dane udelí prednostne príklep jemu. Ak je takýchto dražiteľov niekoľko, správca dane rozhodne o udelení príklepu žrebom.

(6)

Správca dane je povinný spýtať sa prítomných pred udelením príklepu, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice a správca dane sa s nimi vysporiada pred udelením príklepu. Ak správca dane odoprie príklep, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.

(7)

Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podanie ihneď; ak tak neurobí, draží sa hnuteľná vec znova bez jeho účasti.

(8)

Udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania prechádza vlastníctvo k vydraženej hnuteľnej veci na vydražiteľa.

(9)

Správca dane vydá vydražiteľovi potvrdenie o udelení príklepu, ktoré obsahuje náležitosti daňového dokladu podľa osobitného predpisu.¹⁹)

(10)

Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie na draženú hnuteľnú vec, správca dane vykoná opätovnú dražbu (§ 84l) a po neúspešnej opätovnej dražbe predá hnuteľnú vec predajom na základe ponuky (§ 84m).

(11)

O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu vydražiteľovi; ak na dražbe boli vznesené námietky, aj ich riešenie.

(12)

Výťažkom sú peňažné prostriedky získané v dražbe. Ak dosiahnutý výťažok z dražby prevyšuje vymáhaný daňový nedoplatok a exekučné náklady, správca dane s ním naloží ako s preplatkom (§ 93).

§ 84l

Opätovná dražba

(1)

Pri výkone opätovnej dražby hnuteľných vecí sa správca dane riadi ustanoveniami tohto zákona o prvej dražbe.

(2)

Na účely opätovnej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu najmenej vo výške 70 % z ceny určenej podľa § 84g ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.

§ 84m

Predaj na základe ponuky

(1)

Správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje v daňovej exekúcii predajom hnuteľnej veci na základe ponuky. Predajom na základe ponuky sa rozumie predaj hnuteľnej veci na základe vyhodnotenia písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci.

(2)

Správca dane zverejní predaj na základe ponuky oznamom najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk na úradnej tabuli správcu dane; oznam môže zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.

(3)

Správca dane doručí do vlastných rúk oznam na predaj hnuteľnej veci na základe ponuky osobám podľa § 77 ods. 3, orgánu miestnej štátnej správy, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci,¹⁸) na ktorej území sa dražba bude konať.

(4)

Oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky obsahuje najmä

a)

názov a sídlo správcu dane,

b)

termín na podanie písomných ponúk správcovi dane s upozornením, že písomné ponuky podané po uplynutí termínu nebudú predmetom vyhodnotenia,

c)

predmet predaja a jeho najnižšiu cenu,

d)

termín obhliadky,

e)

upozornenie, že hnuteľná vec bude predaná na základe ponuky záujemcovi s najvyššou ponúknutou cenou,

f)

upozornenie na podanie ponuky v uzavretej obálke s označením „Predaj na základe ponuky – neotvárať“,

g)

termín a miesto vyhodnotenia písomných ponúk,

h)

meno, priezvisko, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane a odtlačok úradnej pečiatky.

(5)

Na účely predaja hnuteľných vecí na základe ponuky správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny stanovenej podľa § 84g ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

(6)

Záujemca je povinný zúčastniť sa na vyhodnotení písomných ponúk osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Záujemca s najvyššou ponukou je povinný ponúknutú cenu zaplatiť ihneď po vyhodnotení ponúk. Záujemca, ktorý sa nezúčastní na vyhodnotení ponúk alebo ak najvyššiu ponúknutú cenu nezaplatí ihneď, je z poradia vylúčený. Na jeho miesto nastúpi záujemca v poradí s ďalšou najvyššou ponukou. V prípade rovnakých ponúk rozhodne žreb. O priebehu predaja správca dane spíše zápisnicu, v ktorej uvedie údaje zo zoznamu záujemcov, najvyššiu ponúknutú cenu hnuteľnej veci a identifikačné údaje o nadobúdateľovi hnuteľnej veci.

(7)

Po zaplatení najvyššej ponuky správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o predaji na základe ponuky, ktoré obsahuje náležitosti daňového dokladu podľa osobitného predpisu.¹⁹)

(8)

Predaj uskutočnený na základe ponuky má tie isté účinky ako predaj na dražbe.

(9)

Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).

(10)

Ak predaj hnuteľnej veci na základe ponuky nebol úspešný, správca dane vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do desiatich dní od termínu doručenia upovedomenia do vlastných rúk.

§ 84n

Priamy predaj hnuteľných vecí

Hnuteľné veci, ktorých cena určená podľa § 84g ods. 1 a 2 nie je vyššia ako 1 000 Sk za jeden kus, veci rýchlo podliehajúce skaze a živé zvieratá môže správca dane predať ihneď za obvyklú cenu. Získanú sumu použije správca dane rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).

Daňová exekúcia odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju

§ 85

(1)

Správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy vykoná súpis hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, podľa ustanovení § 84b a zakáže daňovému dlžníkovi s nimi nakladať.

(2)

Správca dane vykoná daňovú exekúciu odobratím hotových peňazí, len ak peňažná hotovosť presahuje 3 000 Sk [§ 84e ods. 2 písm. h)]; tie použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).

(3)

Daňovej exekúcii odobratím hotových peňazí nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu^14f) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz.

(4)

Ak správca dane pri súpise podľa odseku 1 nájde drahé kovy alebo devízové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov.^19a) Získané peňažné prostriedky použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).

§ 85a

(1)

Vkladné knižky alebo iné listiny,^19b) ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, správca dane spíše pri doručení daňovej exekučnej výzvy ako iné hnuteľné veci (§ 84b) a odníme ich.

(2)

Vkladnú knižku predloží správca dane banke s právoplatným daňovým exekučným príkazom a vyberie z nej sumu, na ktorú má daňový dlžník právo, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Banka vykoná výplatu vkladu, aj keď je výplata akokoľvek viazaná. Ak ide o iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, správca dane vyzve toho, kto má podľa takejto listiny plniť, aby sumu, ktorú má platiť, odovzdal správcovi dane. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva vykonáva namiesto daňového dlžníka správca dane.

(3)

Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).

§ 86

Daňová exekúcia predajom cenných papierov

(1)

Správca dane v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže stredisku cenných papierov^19c) nakladať s cennými papiermi.

(2)

Daňová exekúcia predajom cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka sa vykoná tak, že správca dane spíše tieto cenné papiere pri doručení daňovej exekučnej výzvy podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Cenné papiere nachádzajúce sa u daňového dlžníka odníme a zabezpečí ich úschovu podľa osobitného zákona.^19c) Predaj cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka zabezpečuje správca dane podľa osobitného zákona.^19c)

(3)

Správca dane je oprávnený vykonávať všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov namiesto daňového dlžníka.

(4)

Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).

Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti

§ 87

(1)

Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Toto ustanovenie sa použije primerane, aj keď je postihnutý nehnuteľný majetok poddlžníka a ručiteľa.

(2)

Daňovou exekúciou predajom nehnuteľnosti možno postihnúť aj majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností, ak vlastníctvo daňového dlžníka k takémuto majetku je preukázané iným spôsobom.

(3)

Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť s jej súčasťami a príslušenstvom.

(4)

Správca dane vydá na nehnuteľnosť, na ktorú nebolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania (§ 75); ak na nehnuteľnosť bolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo, správca dane zašle katastrálnemu odboru okresného úradu oznámenie o začatí daňového exekučného konania (§ 75). Ak je daňovou exekúciou postihnutá nehnuteľnosť podľa odseku 2, správca dane k rozhodnutiu o zriadení zákonného záložného práva alebo k rozhodnutiu o začatí daňového exekučného konania predloží katastru nehnuteľností aj návrh na zápis dotknutých nehnuteľností.

(5)

Správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu (§ 76 ods. 2). Uloží daňovému dlžníkovi povinnosť do 15 dní oznámiť správcovi dane osobu, ktorá má k nehnuteľnosti predkupné právo, a upozorní ho, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti zodpovedá za spôsobenú škodu.

(6)

Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk okrem osôb uvedených v § 77 ods. 3 aj spoluvlastníkovi a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ak sú zrejmé zo spisov, katastrálnemu odboru okresného úradu a obci,¹⁸) na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

(7)

Po doručení daňového exekučného príkazu správca dane zabezpečí zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. V písomnej objednávke znalcovi uvedie účel znaleckého posudku, na čo má prihliadať a s čím sa má vysporiadať. Na účely ocenenia nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti. Daňový dlžník je povinný umožniť vykonanie obhliadky oceňovanej nehnuteľnosti.

(8)

Správca dane na základe daňového exekučného príkazu ponúkne právnickým osobám štátu,^16c) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom, nehnuteľnú kultúrnu pamiatku.

(9)

Ak právnická osoba podľa odseku 8 v termíne do 30 dní odo dňa doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený nehnuteľnú kultúrnu pamiatku predať spôsobom podľa tohto zákona.

(10)

Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti formou dražby.

(11)

Ak spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, zloží sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť, v hotovosti správcovi dane alebo ak preukáže jej pripísanie na účet správcu dane najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby, predaj sa neuskutoční.

§ 87a

(1)

Znaleckým posudkom sa zistí cena nehnuteľnosti; pritom sa jednotlivo odhadnú závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie.

(2)

Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú osobe, ktorá má tieto práva v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.

(3)

Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie 20 rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie, najdlhšie však 20 rokov. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby sa z nej a z úrokov tejto sumy poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.

(4)

O znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, a osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné práva zrejmé zo spisu.

(5)

Na účely dražby vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa rovná cene podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(6)

Závadami na účely odseku 1 sa rozumejú vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného právneho predpisu, a nájomné práva.

Dražobná vyhláška

§ 87b

(1)

Po určení vyvolávacej ceny vydá správca dane dražobnú vyhlášku.

(2)

Dražobná vyhláška musí obsahovať

a)

názov a sídlo správcu dane,

b)

dátum vydania a číslo dražobnej vyhlášky,

c)

čas a miesto dražby,

d)

označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľností,^19d)

e)

vyvolávaciu cenu, ktorá je najnižším podaním,

f)

výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia,

g)

podmienky vrátenia zábezpeky,

h)

spôsob zaplatenia najvyššieho podania,

i)

závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,

j)

ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti,

k)

ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,

l)

upozornenie na uplatnenie predkupného práva,

m)

meno, priezvisko, vlastnoručný podpis oprávneného zamestnanca správcu dane a odtlačok úradnej pečiatky.

§ 87c

(1)

Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dňom uskutočnenia dražby na úradnej tabuli správcu dane, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalé bydlisko alebo sídlo, okresného úradu a obce,¹⁸) na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

(2)

Správca dane môže dražobnú vyhlášku zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.

(3)

Správca dane doručuje dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz (§ 77 ods. 3); dražobnú vyhlášku doručuje aj iným osobám, ktorých právo je daňovou exekúciou dotknuté (§ 87 ods. 6).

§ 87d

Účastníci dražby

(1)

Dražiť môže fyzická osoba, ak to pripúšťa osobitný zákon,^19e) spôsobilá na právne úkony alebo právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike (ďalej len „dražiteľ“).

(2)

Pre účastníkov dražby nehnuteľnosti platí ustanovenie § 84j ods. 2 až 5. V opakovanej alebo opätovnej dražbe pri nehnuteľnostiach nemôže dražiť osoba, ktorá v prvej alebo opakovanej dražbe nehnuteľnosť vydražila, ale neuhradila najvyššie podanie.

§ 87e

Individuálna prezenčná listina

(1)

Pred začatím dražby vyplní dražiteľ individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa, ktorá obsahuje

a)

dátum a miesto konania dražby,

b)

nehnuteľnosť a jej vyvolávaciu cenu,

c)

meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu fyzickej osoby,

d)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a overeného výpisu z obchodného registra,

e)

výšku dražobnej zábezpeky a doklad o zaplatení,

f)

uplatnenie predkupného práva preukázaného právoplatným dokladom,

g)

podpis dražiteľa.

(2)

Pred začatím dražby správca dane preverí údaje uvedené v individuálnej prezenčnej listine dražiteľa. Ak sa údaje nezhodujú so skutočnosťou, správca dane ich opraví a spoločne s dražiteľom overia opravu svojím podpisom. Ak údaje, o ktorých vznikla pochybnosť, nie je možné opraviť do začiatku dražby, vykonávateľ dražby neumožní takejto osobe dražiť.

(3)

Po vyplnení individuálnej prezenčnej listiny a predložení dokladov o zaplatení dražobnej zábezpeky (§ 87f) obdrží dražiteľ dražobné číslo.

§ 87f

Určenie dražobnej zábezpeky

(1)

Správca dane určí dražobnú zábezpeku najmenej vo výške 50 % z vyvolávacej ceny. Dražobnú zábezpeku je povinný zložiť každý účastník dražby, ktorý sa na nej zúčastňuje ako dražiteľ.

(2)

Dražiteľ zloží dražobnú zábezpeku prevodom na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške.

(3)

Dokladom preukazujúcim zloženie dražobnej zábezpeky je výpis z účtu obsahujúci odpísanie dražobnej zábezpeky z účtu dražiteľa v prospech správcu dane alebo doklad o zaplatení v hotovosti. Na dražbe sa môže zúčastniť len dražiteľ, ktorý najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby takýto doklad predloží správcovi dane.

(4)

Úspešnému vydražiteľovi sa započítava vopred zaplatená dražobná zábezpeka do ceny vydraženej veci.

(5)

Dražiteľovi, ktorý bol v dražbe neúspešný, vráti správca dane dražobnú zábezpeku v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa konania dražby.

(6)

Ak vydražiteľ neuhradí najvyššie podanie v termíne určenom v rozhodnutí o udelení príklepu, správca dane dražobnú zábezpeku nevráti. Dražobná zábezpeka sa použije podľa § 87n.

§ 87g

Zrušenie dražby

(1)

Správca dane zruší konanie dražby, ak

a)

daňový dlžník uhradí daňový nedoplatok najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby,

b)

spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu podielu, ktorý sa má dražiť, a najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení,

c)

iná osoba poukáže na účet správcu dane celý daňový nedoplatok bez nároku na prechod vlastníckeho práva k veci a najneskôr hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení.

(2)

Správca dane je oprávnený vymáhať exekučné náklady, ak neboli uhradené daňovým dlžníkom alebo inou osobou spolu s daňovým nedoplatkom.

Priebeh dražby nehnuteľnosti

§ 87h

(1)

Na začiatku dražby správca dane oboznámi prítomných s nehnuteľnosťami, ich vyvolávacími cenami a poradím, v akom budú dražené. Oznámi, ktoré nehnuteľnosti nebudú dražené z dôvodu nezloženia dražobnej zábezpeky, či ide o prvú, opakovanú alebo opätovnú dražbu.

(2)

Po vyvolaní ceny sa prihlasujú dražitelia, ktorí zložili dražobnú zábezpeku na draženú vec, zdvihnutím dražobného čísla a oznámením sumy podania. Dražitelia môžu zvyšovať podanie najmenej o 1 000 Sk.

(3)

Dražba pokračuje dovtedy, kým dražitelia zvyšujú podania. Ak nie je vyššie podanie, správca dane opakuje posledné podanie so slovami „po prvé“, „po druhé“ a s upozornením, že ak nebude ponúknuté vyššie podanie, po slovách „po tretie“ ukončí príklepom licitáciu draženej nehnuteľnosti.

(4)

Dražitelia sú viazaní svojím podaním dovtedy, pokiaľ správca dane neudelí príklep najvyššiemu podaniu. Príklep udelený najvyššiemu podaniu nie je viazaný alebo obmedzený ustanoveniami osobitného zákona.^18a)

(5)

Správca dane pokračuje podľa týchto ustanovení v dražbe až do vydraženia všetkých dražených nehnuteľností.

(6)

Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, správca dane oznámi, že v dražbe týchto nehnuteľností sa nepokračuje.

(7)

Pred ukončením dražby a udelením príklepu sa správca dane spýta prítomných na dražbe, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice. Námietku môžu podať dražitelia a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška do vlastných rúk, ak sú prítomní na dražbe. O námietkach rozhodne správca dane na mieste. Svoje rozhodnutie oznámi prítomným.

(8)

O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje z individuálnych prezenčných listín dražiteľov, cenu vydraženej nehnuteľnosti, udelenie príklepu vydražiteľovi, podané námietky a ich riešenie.

§ 87i

(1)

Príklep udelí správca dane tomu, kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak je medzi dražiteľmi dražiteľ uplatňujúci si predkupné právo, udelí správca dane príklep prednostne jemu. Ak je takýchto osôb viac, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom.

(2)

Ak správca dane odoprie udelenie príklepu vzhľadom na podanú námietku, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.

Rozhodnutie o udelení príklepu

§ 87j

(1)

Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí lehotu na zaplatenie najvyššieho podania. Rozhodnutie sa doručí do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi, osobám, ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu, a osobám, ktorým je správca dane povinný doručovať vyhlášku do vlastných rúk.

(2)

Proti rozhodnutiu o udelení príklepu môžu podať námietky osoby podľa odseku 1 vrátane osôb, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk.

(3)

Osoby podľa odseku 2 môžu podať námietky v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o udelení príklepu a osoby, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk, do ôsmich dní odo dňa konania dražby. Podanie námietky má odkladný účinok.

(4)

Správca dane môže námietke vyhovieť, ak sú vytýkané nedostatky na ujmu toho, kto námietku podal, alebo sú v námietke vytýkané porušenia zákona.

§ 87k

(1)

Rozhodnutie o námietke proti rozhodnutiu o udelení príklepu sa doručuje osobám podľa § 87j ods. 2.

(2)

Ak sa v konaní o námietke zruší rozhodnutie o udelení príklepu, určí správca dane novú dražbu len na nehnuteľnosť, ktorej príklep bol rozhodnutím o námietke zrušený, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti zrušenia rozhodnutia.

§ 87l

(1)

Udelením príklepu sa môže vydražiteľ ujať držby vydraženej nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.

(2)

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda vydražiteľ zaplatením najvyššieho podania v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o udelení príklepu.

(3)

Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.^19f)

(4)

Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný vydraženú vec vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu, ktorá vznikla na vydraženej nehnuteľnosti.

§ 87m

Opakovaná dražba, opätovná dražba a prechod vlastníckeho práva na základe ponuky

(1)

Ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie včas alebo dražba sa nekonala z dôvodu nezáujmu dražiteľov, správca dane nariadi opakovanú dražbu najneskôr do dvoch mesiacov od konania predchádzajúcej dražby alebo od termínu stanoveného na konanie dražby.

(2)

Pri organizovaní opakovanej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe.

(3)

Na účely opakovanej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu vo výške 90 % z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.

(4)

Ak je opakovaná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 nariadiť opätovnú dražbu. Pri organizovaní opätovnej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe. Vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.

(5)

Pred nariadením opätovnej dražby môže správca dane rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky za vyššiu cenu, ako je určená podľa odseku 4.

(6)

Ak je opätovná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Na tieto účely správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

§ 87n

Účastníci opakovanej dražby, opätovnej dražby a prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky

(1)

Na opakovanej dražbe nemôže dražiť dražiteľ, ktorému bol udelený príklep na prvej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie.

(2)

Vydražiteľ, ktorý nezaplatil najvyššie podanie, je povinný zaplatiť rozdiel medzi najvyšším podaním, ktoré mal uhradiť, a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe, náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie nezaplatil. Peňažné prostriedky takto získané použije správca dane ako výťažok z dražby (§ 93).

(3)

Správca dane na úhradu nákladov podľa odseku 2 použije zaplatenú dražobnú zábezpeku vydražiteľa, ktorý neuhradil najvyššie podanie. V prípade, že dražobná zábezpeka nebude postačovať na úhradu nákladov, správca dane je oprávnený od neho vymáhať zvyšok ako daňový nedoplatok.

(4)

Na opätovnej dražbe nemôžu dražiť dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej alebo opakovanej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie.

(5)

Správca dane sa pri opätovnej dražbe riadi ustanoveniami odsekov 2 a 3.

(6)

Dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie, sa nemôžu zúčastniť na konaní o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.

(7)

Správca dane pri prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky postupuje obdobne podľa § 84m ods. 2 až 4, 6, 8 až 10 s tým, že ponúknutú cenu uhradí záujemca s najvyššou ponukou do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.

(8)

Proti rozhodnutiu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky môžu podať námietky len osoby podľa § 84m ods. 6. Námietku možno podať v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Podanie námietky má odkladný účinok.

(9)

Po doručení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky sa môže záujemca s najvyššou ponukou ujať držby nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.

(10)

Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.^19f)

(11)

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda nadobúdateľ zaplatením najvyššej ponuky v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.

(12)

Ak sa zruší rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky alebo ak účastník s najvyššou ponukou v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu.

§ 87o

(1)

Vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí bez započítania na najvyššie podanie alebo najvyššiu ponuku prevziať vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného predpisu; zároveň prevezme zmluvné vecné bremená.

(2)

Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti alebo k nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

§ 88

Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti

(1)

Na daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa použijú ustanovenia siedmej časti tohto zákona o daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností, postihnutím iných majetkových práv a ustanovenia o predaji podniku alebo jeho časti podľa osobitného predpisu^19g) a o predaji podniku na základe zmluvy.^19h)

(2)

Správca dane v daňovej exekučnej výzve vyzve daňového dlžníka, aby v lehote do ôsmich dní oznámil identifikačné údaje osôb, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo alebo vecné bremeno viaznuce na podniku s poučením, že pri neoznámení týchto údajov daňový dlžník zodpovedá za spôsobenú škodu.

(3)

Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj podniku alebo jeho časti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk, okrem osôb uvedených v § 77 ods. 3 aj osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné alebo iné vecné právo.

(4)

Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykonáva formou dražby. Cena sa zistí zo znaleckých posudkov podľa znaleckých odborov. Vyvolávaciu cenu určí správca dane ako súčet cien zistených znaleckými posudkami podľa jednotlivých odborov, ktorú zvýši o pohľadávky predávaného podniku a zníži o záväzky predávaného podniku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny a doručí ho do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo. Proti rozhodnutiu o určení ceny sa možno odvolať do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Správca dane pri daňovej exekúcii predajom podniku postupuje primerane podľa ustanovení § 87b až 87n s výnimkou určenia vyvolávacej ceny. Vyvolávaciu cenu pri opakovanej dražbe určí správca dane najmenej vo výške 90 % z ceny z prvej dražby; pri opätovnej dražbe najmenej vo výške 75 % z ceny z prvej dražby. Správca dane môže predať podnik alebo jeho časť rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny z prvej dražby. Pri predaji podniku alebo jeho časti na základe rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane postupuje podľa § 87n ods. 7.

(5)

Udelením príklepu alebo vydaním rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa môže vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou ujať držby podniku alebo jeho časti so súhlasom správcu dane.

(6)

Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je vydražiteľ povinný podnik alebo jeho časť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu; uvedené platí i pri zrušení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky pre záujemcu s najvyššou ponukou.

(7)

Po zaplatení najvyššieho podania alebo najvyššej ponuky v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam, právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku alebo jeho časti na vydražiteľa alebo na záujemcu s najvyššou ponukou. Právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu alebo právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.^19f)

(8)

Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku alebo jeho časti. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodujúce uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku alebo jeho časti aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku alebo jeho časti pred jeho predajom na dražbe.

(9)

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na vydražiteľa podniku alebo jeho časti.

(10)

Pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti nemožno vydražiť samostatne iba obchodné meno podniku.

(11)

Oprávnenie používať obchodné meno upravuje osobitný predpis.¹⁹ⁱ)

(12)

Ustanovenia odsekov 8 až 11 sa použijú aj pre záujemcu pri predaji podniku alebo jeho časti rozhodnutím správcu dane o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky.

(13)

Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vzťahuje aj na majetok štátneho podniku^19j) s výnimkou strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností určených v osobitnom zákone.^19k)

§ 89

Daňová exekúcia postihnutím majetkových práv spojených s podielom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným

(1)

Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv voči daňovému dlžníkovi, ktorý je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným na jeho

a)

vyrovnací podiel,

b)

podiel na zisku,

c)

podiel na likvidačnom zostatku.

(2)

Pri daňovej exekúcii postihnutím majetkových práv spojených s niektorým z podielov podľa odseku 1 zostávajú ustanovenia osobitného predpisu^19l) nedotknuté. Výpočet výšky podielov podľa odseku 1 ustanovuje osobitný predpis.^19m)

(3)

Daňová exekúcia je prípustná na podiely vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch, a to aj keď sú vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch len sčasti. Ak sú podiely podľa odseku 1 písm. a) voči daňovému dlžníkovi vyrovnávané nadobudnutím vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, nehnuteľnostiam, právam a iným majetkovým hodnotám, správca dane vykoná daňovú exekúciu spôsobom zodpovedajúcim druhu majetku.

(4)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručí spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom. V tomto rozhodnutí zakáže správca dane spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnací podiel alebo podiel na zisku spoločnosti s ručením obmedzeným. Po doručení daňového exekučného príkazu a po splnení podmienok na vyplatenie podielu poukáže spoločnosť s ručením obmedzeným peňažné prostriedky zodpovedajúce jeho príslušnému podielu, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku na účet správcu dane.

(5)

Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi. Doručením daňovej exekučnej výzvy stráca daňový dlžník nárok na vyplatenie alebo vyrovnanie podielov podľa odseku 1, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(6)

Ak spoločnosť s ručením obmedzeným poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, v oznámení podľa § 76 ods. 6 alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, je správca oprávnený vymáhať od spoločnosti s ručením obmedzeným daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, ktorý je daňovým dlžníkom, spôsobom podľa tohto zákona, najviac do výšky daňového nedoplatku.

Exekučné náklady a hotové výdavky

§ 90

(1)

Daňový dlžník hradí náklady za výkon zhabania vo výške podľa odseku 2, za výkon predaja vo výške podľa odseku 3 a hotové výdavky správcu dane.

(2)

Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 500 Sk a najviac 500 000 Sk.

(3)

Náklady za výkon predaja sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 500 Sk a najviac 500 000 Sk.

(4)

Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 správca dane neurčí pri výkone daňovej exekúcie

a)

zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b)

prikázaním pohľadávky,

c)

odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

d)

predajom cenných papierov,

e)

postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.

(5)

Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na celé stovky nadol.

(6)

Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 2 vždy, keď poverený zamestnanec správcu dane oznámi daňovému dlžníkovi alebo jeho zástupcovi dôvod svojho príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí.

(7)

Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 3 vždy, keď došlo k začatiu dražby alebo bola spísaná úvodná veta zápisnice o dražbe.

(8)

Hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške, a to aj v prípade, keď k výkonu daňovej exekúcie nedošlo. Hotovými výdavkami sú najmä znalečné, nájomné, poistné.

(9)

Ak sa hotové výdavky dotýkajú viacerých daňových dlžníkov, správca dane rozvrhne ich výšku podľa pomeru jednotlivých vymáhaných daňových nedoplatkov.

(10)

Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok.

(11)

Exekučné náklady a hotové výdavky vymáha správca dane ako daňový nedoplatok.

(12)

Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša správca dane.

(13)

Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len čiastočne, znáša správca dane náklady len v rozsahu neoprávnene vykonanej daňovej exekúcie.

(14)

Náklady, ktoré vznikli daňovému dlžníkovi v súvislosti s výkonom daňovej exekúcie, znáša daňový dlžník.

§ 91

(1)

Správca dane nevyrubí exekučné náklady a hotové výdavky, ak

a)

pobyt daňového dlžníka nie je známy,

b)

by ich vymáhanie bolo spojené s neprimeranými nákladmi,

c)

daňový dlžník – fyzická osoba zomrel.

(2)

Správca dane nevymáha exekučné náklady a hotové výdavky, ak

a)

daňový dlžník – fyzická osoba zomrel a nemá dediča alebo právneho nástupcu,

b)

daňový dlžník – právnická osoba zanikne výmazom z príslušného registra bez právneho nástupcu,

c)

sa nárok na ich úhradu premlčal a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania alebo nárok zanikol.

(3)

Správca dane je oprávnený vyrubiť exekučné náklady a hotové výdavky do piatich rokov odo dňa vydania daňového exekučného príkazu.

§ 92

Daňový exekučný účet

(1)

Správca dane v daňovom exekučnom príkaze uvedie číslo osobitného daňového exekučného účtu, na ktorý sa majú poukázať peňažné prostriedky; variabilným symbolom je daňové identifikačné číslo daňového dlžníka. Zostatok osobitného daňového exekučného účtu na konci roka sa prevádza do nasledujúceho roka.

(2)

Na daňový exekučný účet sa poukazujú tieto platby:

a)

plnenie na základe daňovej exekučnej výzvy vydanej správcom dane,

b)

plnenia z jednotlivých spôsobov vykonávania daňovej exekúcie [§ 82 písm. a), b), d), e) a h)],

c)

z predaja na dražbe, z predaja na základe ponuky alebo z prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky,

d)

na základe uplatnenia predkupného práva spoluvlastníkom,

e)

z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie (§ 87n ods. 2),

f)

z dražobnej zábezpeky vydražiteľa,

g)

z dražobných zábezpek dražiteľov,

h)

z úhrad exekučných nákladov a hotových výdavkov.

§ 93

Vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku

(1)

Správca dane z prostriedkov získaných podľa § 92 ods. 2 písm. g) vráti dražobné zábezpeky neúspešných dražiteľov (§ 87f ods. 5).

(2)

Správca dane získaný výťažok poukázaný na daňový exekučný účet podľa § 92 ods. 2 písm. a) až f) a úhrad podľa písmena h) použije na úhradu exekučných nákladov, hotových výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku nasledujúci deň po dni, keď peňažné prostriedky boli pripísané na účet správcu dane alebo po dni, keď správca dane prijal prostriedky v hotovosti.

(3)

Ak sú vymáhané daňové nedoplatky z viacerých druhov daní jedným daňovým exekučným príkazom, použije sa výťažok na pokrytie vymáhaných daňových nedoplatkov uvedených v daňovom exekučnom príkaze podľa poradia ustanoveného v § 58 bez ohľadu na druh dane.

(4)

Na účely tohto zákona sa zvyškom výťažku rozumie zostatok sumy po vykonaných úhradách a pokrytí daňového nedoplatku podľa odsekov 1 až 3.

(5)

Zvyšok výťažku použije správca dane na úhradu daňového nedoplatku splatného ku dňu vzniku zvyšku výťažku alebo na úhradu splatného preddavku na daň, najviac však za jedno preddavkové obdobie, alebo na úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane podľa tohto alebo osobitného zákona.³)

(6)

Ak vznikne aj po uplatnení postupu podľa odseku 5 zvyšok výťažku, správca dane ho použije na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého podľa osobitných predpisov¹⁹ⁿ) u iného správcu dane. Ak aj po tomto použití správca dane vykáže zvyšok výťažku, správca dane ho vráti na účet daňového subjektu do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku (odsek 4), a to len vtedy, ak je väčší než 50 Sk.

(7)

Ak správca dane vráti zvyšok výťažku po lehote podľa odseku 6, je povinný zaplatiť úrok podľa § 63 ods. 6.

§ 94

Ochrana zamestnanca správcu dane

Policajný zbor poskytuje zamestnancovi správcu dane ochranu pri výkone daňovej exekúcie podľa osobitného predpisu.^16e)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14, 14a, 14b, 14c, 14d, 14e, 14f, 14g, 14h, 15, 16, 16a, 16b, 16c, 16d, 16e, 17, 17a, 17b, 18, 18a, 19, 19a, 19b, 19c, 19d, 19e, 19f, 19g, 19h, 19i, 19j, 19k, 19l, 19m a 19n znejú:

„14)

Napríklad Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

14a)

Napríklad § 157 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

14b)

Napríklad § 36 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

14c)

§ 15 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

14d)

§ 40 až 45 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

14e)

§ 278 a 279 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
§ 69 až 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

14f)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia.

14g)

§ 716 až 719 Obchodného zákonníka.

14h)

Napríklad Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

15)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

16)

Napríklad § 323 Obchodného zákonníka, § 558 Občianskeho zákonníka.

16a)

§ 1 písm. b) zákona č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16b)

Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.

16c)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.

16d)

Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.

16e)

§ 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

17)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 284/1995 Z. z.

17a)

§ 2 Obchodného zákonníka.
§ 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.

17b)

§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
§ 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde.

18)

§ 1 ods.1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb.

18a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.

19)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

19a)

§ 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 45/1998 Z. z.

19b)

Napríklad § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

19c)

Zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

19d)

§ 7, 70 a 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.

19e)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 45/1998 Z. z.

19f)

§ 21 a 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

19g)

§ 5 Obchodného zákonníka.

19h)

§ 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb.

19i)

§ 481 Obchodného zákonníka.

19j)

Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

19k)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov.

19l)

Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

19m)

§ 105 až 153 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

19n)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov.“.

58.

§ 98 sa vypúšťa.

59.

V § 99 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

60.

§ 100 sa vypúšťa.

61.

§ 102 znie:

„§ 102

Ministerstvo môže celkom alebo sčasti oslobodiť od daní z príjmov novovzniknuté daňové subjekty, ktoré odvádzajú daň z príjmov do štátneho rozpočtu republiky. Okruh daňových subjektov a bližšie podmienky na oslobodenie ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“.

62.

§ 103 znie:

„§ 103

(1)

Ministerstvo môže

a)

povoliť úľavy z penále, pokút, zo zvýšenia dane a z úrokov, ak daňový dlžník zomrie alebo ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu, alebo ak by ich vymáhanie viedlo k hospodárskemu zániku daňového dlžníka a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší, než vyrubené penále, uložená pokuta, určené zvýšenie dane a vyrubený úrok, alebo ak sú tu iné mimoriadne okolnosti nezavinené daňovým dlžníkom hodné osobitného zreteľa s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 a 3,

b)

rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia, ak ide o daňové subjekty so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,

c)

vo vzťahu k zahraničiu vykonať opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti alebo odvetné opatrenia na účely vzájomného daňového vyrovnania.

(2)

Ústredné riaditeľstvo je oprávnené povoliť úľavu z penále, pokút, zo zvýšenia dane a z úrokov z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) u daňového dlžníka

a)

fyzickej osoby, ak výška uloženého penále, pokuty, zvýšenia dane a úroku v jednotlivom prípade nepresiahne sumu 5 000 000 Sk,

b)

právnickej osoby, ak výška uloženého penále, pokuty, zvýšenia dane a úroku v jednotlivom prípade nepresiahne sumu 50 000 000 Sk.

(3)

Daňový úrad je oprávnený povoliť úľavu z penále, pokút, zo zvýšenia dane a z úrokov z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) u daňového dlžníka

a)

fyzickej osoby, ak výška uloženého penále, pokuty, zvýšenia dane a úroku v jednotlivom prípade nepresiahne sumu 1 000 000 Sk,

b)

právnickej osoby, ak výška uloženého penále, pokuty, zvýšenia dane a úroku v jednotlivom prípade nepresiahne sumu 10 000 000 Sk.

(4)

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 3 sa nevydáva rozhodnutie.

(5)

Ministerstvo môže vydať opatrenia na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania daňových predpisov. Toto opatrenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní.“.

63.

Za § 110 sa vkladá § 110a, ktorý znie:

„§ 110a

(1)

Na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 1. septembra 1999, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(2)

Na konania správnych orgánov, ktoré postupovali podľa tohto zákona v znení platnom do 1. septembra 1999, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(3)

Na konania správnych orgánov, ktoré postupovali podľa tohto zákona a ktoré začnú konanie po 1. septembri 1999, sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(4)

Päťročná lehota na zánik práva vyrúbiť daň sa prvý raz uplatní, ak povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie vznikla po 1. septembri 1999 alebo ak po 1. septembri 1999 vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať. Ak povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie vznikla pred 1. septembrom 1999 alebo ak pred 1. septembrom 1999 vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať, začne plynúť nová päťročná lehota, ak bol úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku vykonaný pred uplynutím lehoty podľa doterajších predpisov.

(5)

Vymáhanie daňových nedoplatkov začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.“.

64.

Slovo „pracovník“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádza slovom „zamestnanec“ v príslušnom tvare.

65.

Za § 111 sa vkladá § 111a, ktorý znie:

„§ 111a

Zrušuje sa zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z.“.

Číslo predpisu:	219/1999 Z. z.
Názov:	Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony
Typ:	Zákon
Dátum schválenia:	24.08.1999
Dátum vyhlásenia:	31.08.1999
Dátum účinnosti od:	01.09.1999
Dátum účinnosti do:	30.04.2001
Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:	Finančné právo Daňové právo Poplatkové právo
Nachádza sa v čiastke:	93/1999

544/1990 Zb.	Zákon Slovenskej národnej rady o miestnych poplatkoch
317/1992 Zb.	Zákon Slovenskej národnej rady o dani z nehnuteľností
511/1992 Zb.	Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
254/1993 Z. z.	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o úzmených finančných orgánoch

Práve prebieha údržba portálu. Niektoré funkcionality sú obmedzené.

219/1999 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1999 do 30.04.2001

Kontakt

150/2001 Z. z.	Zákon o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly
582/2004 Z. z.	Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady