367/1999 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 29.12.1999 do 31.12.2011

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:367/1999 Z. z.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:23.11.1999
Dátum vyhlásenia:29.12.1999
Dátum účinnosti od:29.12.1999
Dátum účinnosti do:31.12.2011
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Finančné právo
  • Daňové právo
Nachádza sa v čiastke:

150/1999

511/1992 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
367
ZÁKON
z 23. novembra 1999,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z. a zákona č. 219/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 15 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová:
„a kontrola osobitného spôsobu zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti (ďalej len „paušálna daň“).“.
2.
V § 15 ods. 2 sa slovo „15“ nahrádza slovom „8“ a slovo „30“ slovom „40“.
3.
V § 15 ods. 5 písm. c) sa za slovom „tvrdenia“ vypúšťajú slová „a to v lehote určenej správcom dane; správca dane nesmie určiť lehotu kratšiu ako 15 dní,“.
4.
V § 15 ods. 10 prvá veta znie: „O výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol o daňovej kontrole, ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na jeho prerokovanie; kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa písomne k protokolu o daňovej kontrole najneskôr v deň jeho prerokovania.“.
5.
§ 15 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:
„(17)
Ustanovenia prvej časti s výnimkou § 30a sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.“.
6.
V § 15b ods. 1 písm. b) sa slovo „žiada“ nahrádza slovom „žiadal“.
7.
Za § 15b sa vkladá § 15c, ktorý znie:
㤠15c
Ustanovenia § 15 až 15b sa rovnako vzťahujú aj na daňovú kontrolu paušálnej dane s výnimkou § 15 ods. 7 a 15.“.
8.
V § 19 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa adresát písomnosti určenej do vlastných rúk na mieste doručenia nezdržuje, hoci ho pri plnení registračnej povinnosti (§ 31) oznámil správcovi dane ako svoj trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo, alebo ak nie je osoba oprávnená prijímať za právnickú osobu písomnosti a osoby oprávnené za právnickú osobu konať sa v sídle spoločnosti nezdržujú.“.
9.
V § 23 ods. 7 písm. b) sa vypúšťajú slová „ods. 1“.
10.
V § 29 ods. 6 sa v prvej vete slová „vykonáva také úkony, ktorých dôsledkom je zníženie dane“ nahrádzajú slovami „vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane“.
11.
V § 30 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto vety:
„O zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie vydá správca dane daňovému subjektu potvrdenie; po podaní dodatočného daňového priznania k paušálnej dani sa primerane postupuje podľa § 44 ods. 6 písm. b) bodu 1.“.
12.
§ 38 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:
„(17)
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu alebo daňovníkovi bolo povolené vyrovnanie alebo potvrdené nútené vyrovnanie, podáva sa daňové priznanie do jedného mesiaca od skončenia zdaňovacieho obdobia podľa osobitného zákona; v tejto lehote sa musí daň aj zaplatiť.“.
13.
V § 39 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania alebo hlásenia možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.“.
14.
V § 44 ods. 5 sa na konci pripája táto veta:
„Pri paušálnej dani sa za vyrubenie dane považuje doručené potvrdenie o zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie.“.
15.
V § 44 odsek 6 znie:
„(6)
Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
a)
platobný výmer, ak
1.
sa daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo oznámení, alebo v potvrdení o zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie,
2.
daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia sa neodlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia, zistenej daňovou kontrolou,
3.
daň mala byť podľa osobitných predpisov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia, ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil,
b)
dodatočný platobný výmer, ak
1.
sa daň zistená po daňovej kontrole alebo opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo oznámení, alebo v potvrdení o zaplatení paušálnej dane na bežné zdaňovacie obdobie,
2.
daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia sa odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia, zistenej daňovou kontrolou alebo opakovanou daňovou kontrolou,
3.
daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo oznámenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.“.
16.
V § 48 odsek 3 znie:
„(3)
Ustanovenia prvej časti a § 41 sa primerane použijú aj na odvolacie konanie.“.
17.
V § 59 odseky 1 a 2 znejú:
„(1)
Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je obec, povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo zaplatenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Správca dane povolí odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach, ak dlžná suma bude zabezpečená niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa osobitného zákona12b) alebo tohto zákona (§ 71).
(2)
Odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach s výnimkou preddavkov na daň môže na žiadosť daňového subjektu povoliť daňový úrad. Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu platenia dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty, alebo spotrebných daní, predloží analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie. Správca dane povolí odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach, ak dlžná suma bude zabezpečená niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa osobitného zákona12b) alebo podľa tohto zákona (§ 71).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 12b znie:
„12b)
§ 544 až 587 Občianskeho zákonníka.“.
18.
V § 59 ods. 5 sa za slovo „zaplatí“ vkladajú slová „daňový subjekt alebo“ a za slovo „úroku“ sa vkladajú slová „daňový subjekt alebo“.
19.
§ 62 znie:
㤠62
(1)
Vyhlásenie o možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel podľa osobitného zákona12c) sa podáva súčasne s daňovým priznaním a v lehote podľa tohto zákona.
(2)
Vyhlásenie podľa odseku 1 obsahuje
a)
presné označenie daňovníka, ktorý ho podáva,
b)
určenie použitia peňažných prostriedkov na verejnoprospešný účel,
c)
číslo účtu, názov banky a presné označenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, v ktorej prospech má správca dane poukázať sumu peňažných prostriedkov podľa písmena b).
(3)
Daňovník, za ktorého ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (ďalej len „ročné zúčtovanie“) vykonáva na jeho žiadosť platiteľ dane, napíše vyhlásenie podľa odseku 2 a požiada najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia posledného platiteľa dane, ktorý mu vykonáva ročné zúčtovanie, o jeho zaslanie správcovi dane podľa trvalého pobytu daňovníka. Platiteľ dane priloží k vyhláseniu potvrdené ročné zúčtovanie o výške zaplatenej dane a do 30. apríla v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vyhlásenie a potvrdené ročné zúčtovanie odstúpi správcovi dane podľa trvalého pobytu daňovníka.
(4)
Správca dane je povinný do 60 dní od pripísania zaplatenej dane na jeho účet previesť peňažné prostriedky podľa odseku 2 určenej fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Tento postup správca dane uplatní len v prípade, ak daňovník zaplatil daň v priznanej výške podľa daňového priznania. Rovnako postupuje správca dane aj v prípade, ak mu bolo doručené od platiteľa dane vyhlásenie s potvrdeným ročným zúčtovaním o výške zaplatenej dane.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 12c znie:
„12c)
§ 48 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.“.
20.
V § 71 ods. 1 a 2 sa slová „daňovej pohľadávky“ nahrádzajú slovami „daňového nedoplatku“.
21.
§ 71 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 9 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky.“.
22.
V § 73 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:
„(11)
Záložné právo viažuce sa na predmet daňovej exekúcie pri výkone daňovej exekúcie nezaniká. To neplatí, ak je z výťažku uspokojený len správca dane. Dňom prechodu vlastníckeho práva pri výkone daňovej exekúcie veritelia strácajú oprávnenie uplatňovať záložné právo voči vydražiteľovi alebo nadobúdateľovi. Ak pri výkone daňovej exekúcie vznikne zvyšok výťažku, správca dane ho použije na uspokojenie iných veriteľov podľa § 93 ods. 6. Záložné práva veriteľov, na ktorých sa vzťahuje postup podľa § 93 ods. 6, zanikajú dňom, keď sa aspoň pomerne uspokojila pohľadávka, na ktorú bolo zriadené záložné právo. Záložné práva veriteľov, ktorí neboli takto uspokojení, zanikajú dňom úplného vyčerpania zvyšku výťažku podľa § 93 ods. 6.“.
Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 12.
23.
V § 74 ods. 2 prvá veta znie: „Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje
a)
označenie daňového dlžníka,
b)
výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní alebo dodatočných daňových priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení,
c)
výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania alebo hlásenia podľa osobitných zákonov,
d)
výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní,
e)
pôvodnú splatnosť daní,
f)
deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.“.
24.
V § 76 ods. 3 písm. c) sa za slovo „alebo“ vkladajú slová „sídlo, alebo“.
25.
V § 77 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj osobám, ktoré majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené záložné právo, a dátum jeho vzniku. Takéto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise vecí prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu.“.
26.
V § 83c ods. 5 sa na konci pripája táto veta:
„Ak je poddlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, poukazuje splatný záväzok znížený o sumu dane z pridanej hodnoty, ak na účely odpočtu tejto dane podľa osobitného zákona19) platí túto daň daňovému dlžníkovi.“.
27.
V § 84b ods. 1 sa vypúšťa prvá veta.
28.
V § 84k odsek 9 znie:
„(9)
Správca dane vydá vydražiteľovi potvrdenie o udelení príklepu. Ak je daňový dlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, toto potvrdenie o udelení príklepu je pre vydražiteľa, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňovým dokladom podľa osobitného zákona.19) Potvrdenie o udelení príklepu vyhotovené správcom dane sa na účely odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona19aa) považuje za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty. Ak je vydražiteľom platiteľ dane z pridanej hodnoty, toto potvrdenie je zároveň dokladom o zaplatení dane z pridanej hodnoty na účely jej odpočtu podľa osobitného zákona.19)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 19aa znie:
„19aa)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
29.
V § 84m odsek 7 znie:
„(7)
Po zaplatení najvyššej ponuky správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o predaji na základe ponuky. Ak je daňový dlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, toto potvrdenie o predaji na základe ponuky je pre nadobúdateľa, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňovým dokladom podľa osobitného zákona.19) Potvrdenie o udelení príklepu vyhotovené správcom dane sa na účely odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona19aa) považuje za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty. Ak je nadobúdateľom platiteľ dane z pridanej hodnoty, toto potvrdenie je zároveň dokladom o zaplatení dane z pridanej hodnoty na účely jej odpočtu podľa osobitného zákona.19)“.
30.
V § 871 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Ak je daňový dlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu je pre vydražiteľa, ktorý zaplatil najvyššie podanie v určenej lehote a ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňovým dokladom podľa osobitného zákona;19) to neplatí, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorý je oslobodený od dane z pridanej hodnoty. Po zaplatení najvyššieho podania právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu sa na účely odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona19aa) považuje za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty. Ak je vydražiteľom platiteľ dane z pridanej hodnoty, toto právoplatné rozhodnutie po zaplatení najvyššieho podania je zároveň dokladom o zaplatení dane z pridanej hodnoty na účely jej odpočtu podľa osobitného zákona.19)“.
31.
V § 87n ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Ak je daňový dlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky je pre nadobúdateľa, ktorý zaplatil najvyššiu ponuku a ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňovým dokladom podľa osobitného zákona;19) to neplatí, ak ide o prechod nehnuteľnosti, ktorý je oslobodený od dane z pridanej hodnoty. Po zaplatení najvyššej ponuky právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky sa na účely odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona19aa) považuje za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty. Ak je nadobúdateľom platiteľ dane z pridanej hodnoty, toto právoplatné rozhodnutie po zaplatení najvyššej ponuky je zároveň dokladom o zaplatení dane z pridanej hodnoty na účely jej odpočtu podľa osobitného zákona.19)“.
32.
V § 93 odsek 1 znie:
„(1)
Správca dane z prostriedkov získaných podľa § 92 ods. 2 písm. g) vráti dražobné zábezpeky neúspešných dražiteľov (§ 87f ods. 5) a uhradí daň z pridanej hodnoty za platiteľa dane z pridanej hodnoty. O úhrade dane z pridanej hodnoty správca dane upovedomí daňového dlžníka. Daňový dlžník o sumu uhradenej dane z pridanej hodnoty upraví vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet.“.
33.
V § 93 odsek 6 znie:
„(6)
Ak vznikne aj po uplatnení postupu podľa odseku 5 zvyšok výťažku, správca dane ho použije na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého podľa osobitných predpisov19n) u iného správcu dane. Ak na veciach daňového dlžníka, ktoré sú predmetom daňovej exekúcie, viaznu aj záložné práva iných veriteľov, správca dane zo zvyšku výťažku uspokojí veriteľov podľa poradia vzniku záložného práva, ak nemožno plne uspokojiť veriteľov toho istého poradia, uspokoja sa pomerne. O tomto postupe je správca dane povinný spísať zápisnicu alebo vyhotoviť úradný záznam. Správca dane poukazuje zvyšok výťažku na účet veriteľa vedeného v banke najneskôr do ôsmich dní odo dňa spísania zápisnice alebo vyhotovenia úradného záznamu. Ak aj po tomto použití správca dane vykáže zvyšok výťažku, ktorý nemožno ďalej použiť, vráti ho na účet daňového dlžníka do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku, a to len vtedy, ak je väčší než 50 Sk.“.
Čl. II
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákonom č. 12/1998 Z. z., zákonom č. 219/1999 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.