49/1999 Z. z.

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že dňom 26. apríla 1993 sa Slovenská republika ako nástupnícky štát po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike stala členom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

Ministerstvo zahraničných vecí Holandského kráľovstva, depozitár dohovorov Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, potom po konzultácii s členskými štátmi konferencie oznámilo, že po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa Slovenská republika ako nástupnícky štát stala zmluvnou stranou dohovorov uvedených ďalej pri zachovaní vyhlásení a výhrad, ktoré k dohovorom urobila Česká a Slovenská Federatívna Republika.

– Dohovor o civilnom konaní

(Haag 1. marca 1954, č. 72/1966 Zb.),

– Dohovor o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k deťom

(Haag 15. apríla 1958, č. 14/1974 Zb.),

– Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach

(Haag 15. novembra 1965, č. 85/1982 Zb.),

– Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach

(Haag 18. marca 1970, č. 129/1976 Zb.),

– Dohovor o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia

(Haag 1. júna 1970, č. 131/1976 Zb.),

– Dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody

(Haag 4. mája 1971, č. 130/1976 Zb.),

– Dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti

(Haag 2. októbra 1973, č. 132/1976 Zb.).

Slovenská republika sa súčasne považuje za štát, ktorý ratifikoval

– Dohovor týkajúci sa medzinárodnej správy majetku zomrelých osôb

(Haag 2. októbra 1973).

Pre Slovenskú republiku bola zároveň uznaná záväznosť podpisov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k týmto dohovorom:

– Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí

(Haag 25. októbra 1980),

– Dohovor o práve použiteľnom pre zmluvy o medzinárodnom predaji tovaru

(Haag 22. decembra 1986).