124/2000 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.05.2000 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 124/2000 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri činnostiach s horľavými plynmi a horenie podporujúcimi plynmi |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 20.03.2000 |
| Dátum vyhlásenia: | 13.04.2000 |
| Autor: | Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 126/1985 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane |
124
VYHLÁŠKA
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
z 20. marca 2000,
ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri činnostiach s horľavými plynmi
a horenie podporujúcimi plynmi
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 24 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 525/1990 Zb. a zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1993 Z. z. ustanovuje:
§ 1
(1)
Táto vyhláška upravuje požiadavky na zaistenie požiarnej bezpečnosti pri
a)
výstavbe a prevádzkovaní plniarní horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov,
b)
výstavbe a prevádzkovaní priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie horľavých plynov
alebo horenie podporujúcich plynov,
c)
výstavbe skladov horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov,
d)
skladovaní a ukladaní tlakových nádob na dopravu plynu (ďalej len „tlaková nádoba“),
v ktorých je umiestnený horľavý plyn alebo horenie podporujúci plyn,
e)
manipulácii s tlakovými nádobami, v ktorých je umiestnený horľavý plyn alebo horenie
podporujúci plyn, a pri ich vyprázdňovaní.
(2)
Táto vyhláška sa nevzťahuje na
a)
výrobne horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov,
b)
výrobne a plniarne skvapalnených uhľovodíkových plynov,
c)
podzemné zásobníky uhľovodíkových plynov,
d)
plnenie a stáčanie skvapalnených uhľovodíkových plynov,
e)
skladovanie a ukladanie skvapalnených uhľovodíkových plynov,
f)
tlakové nádoby stabilné, v ktorých je umiestnený horľavý plyn alebo horenie podporujúci
plyn,
g)
tlakové nádoby s horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom, ktoré sú trvalo
spojené so zdrojom tlaku alebo so zariadením, pre ktoré boli vyhotovené,
h)
tlakové nádoby pre horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny s vnútorným objemom
do 0,22 l,
i)
obaly na aerosóly.
§ 2
(1)
Horľavý plyn je plyn alebo zmes plynov (ďalej len „horľavý plyn“), ktorý spĺňa súčasne
tieto podmienky:
a)
má pri teplote 50 oC tlak pár vyšší ako 300 kPa alebo pri teplote 20 oC a atmosférickom
tlaku 101 kPa je úplne plynný,
b)
možno určiť jeho bod vznietenia alebo vytvára so vzduchom výbušnú zmes.
(2)
Horenie podporujúci plyn je plyn alebo zmes plynov (ďalej len „horenie podporujúci
plyn“), ktorý spôsobuje väčšiu oxidáciu prostredia, v ktorom sa nachádza, než akú
spôsobuje vzduch.
§ 3
(1)
Plniareň horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je stavba, v ktorej
sa tlakové nádoby plnia horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom alebo dávkujú
sa kvapalinou a plnia horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom, ktorý sa
v nej rozpúšťa. Plniareň tvorí spravidla plniaca miestnosť, prípravná miestnosť, kompresorová
stanica alebo čerpacia stanica, manipulačný priestor pre prázdne tlakové nádoby a
manipulačný priestor pre plné tlakové nádoby.
(2)
Tlaková nádoba je obal s vnútorným objemom najviac 1000 l, ktorý je spolu s jeho
výstrojom určený na opakované plnenie alebo dopravu horľavého plynu alebo horenie
podporujúceho plynu.
(3)
Výstroj tlakovej nádoby sú armatúry, prístroje a iné súčasti potrebné na ovládanie,
riadenie, kontrolu a zaistenie bezpečnej prevádzky tlakovej nádoby.
(4)
Manipulačný priestor pre prázdne tlakové nádoby je priestor v plniarni horľavých
plynov alebo horenie podporujúcich plynov tvoriaci jeden požiarny úsek alebo viac
požiarnych úsekov a určený na uloženie tlakových nádob pred plnením alebo dávkovaním.
Manipulačný priestor pre plné tlakové nádoby je priestor v plniarni horľavých plynov
alebo horenie podporujúcich plynov tvoriaci jeden požiarny úsek alebo viac požiarnych
úsekov a určený na uloženie tlakových nádob po plnení alebo dávkovaní.
(5)
V každom manipulačnom priestore podľa odseku 4 možno uložiť tlakové nádoby s celkovým
vnútorným objemom rovnajúcim sa dvojnásobku vnútorného objemu všetkých tlakových nádob,
ktoré možno súčasne plniť v plniacej miestnosti.
(6)
Plniaca miestnosť je priestor v plniarni horľavých plynov alebo horenie podporujúcich
plynov, v ktorej je plniace miesto na plnenie tlakových nádob horľavým plynom alebo
horenie podporujúcim plynom alebo plniace miesto a dávkovacie miesto na dávkovanie
kvapaliny do tlakovej nádoby.
§ 4
(1)
Plniace miesto je miesto, v ktorom je rozvod horľavého plynu alebo horenie podporujúceho
plynu z plniaceho zariadenia ukončený súčasťami umožňujúcimi pripojenie tlakovej nádoby
na účely jej naplnenia.
(2)
Plniace zariadenie je zdroj tlaku horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu
vrátane rozvodu plynu a všetkých prvkov s ním trvalo spojených, ktorými prúdi plyn
pri plnení do tlakovej nádoby. Zdrojom tlaku plynu môže byť kompresor v kompresorovej
stanici alebo čerpadlo v čerpacej stanici.
(3)
Plniace zariadenie musí byť vyhotovené z materiálov požadovanej pevnosti a odolnosti
proti koróznym a chemickým účinkom horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu,
ktorým sa plnia tlakové nádoby.
(4)
Plniace zariadenie musí byť vybavené armatúrami na odvzdušňovanie a znižovanie zvyškového
pretlaku horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu.
(5)
Plniace miesta inštalované z jednej strany alebo z oboch strán priamočiareho rozvodu
horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu musia vytvárať líniu plniacich miest.
(6)
Plniace miesta v línii plniacich miest musia byť usporiadané tak, aby pri vyberaní
tlakovej nádoby alebo súpravy fliaš po plnení nebolo potrebné manipulovať s inou tlakovou
nádobou alebo súpravou fliaš na inom plniacom mieste.
(7)
Vzdialenosť línií plniacich miest sa musí rovnať najmenej najväčšiemu rozmeru plnenej
tlakovej nádoby zväčšenému o 0,5 m. Vzdialenosť línií plniacich miest, na ktorých
sa plnia súpravy fliaš, sa musí rovnať aspoň dĺžke spoločnej samonosnej konštrukcie
súpravy fliaš zväčšenej o 1,5 m.
(8)
Vzdialenosť línií plniacich miest podľa odseku 7 sa určuje od vonkajšej strany plnených
tlakových nádob na plniacich miestach v dvoch líniách plniacich miest uvedených v
prílohe č. 1 nákrese č. 1 alebo od vonkajšej strany spoločných samonosných konštrukcií súprav fliaš plnených
na plniacich miestach v dvoch líniách plniacich miest uvedených v prílohe č. 1 nákrese č. 2.
(9)
Súprava fliaš je zoskupenie dvoch alebo viacerých fliaš umiestnených do spoločnej
samonosnej konštrukcie na účely manipulácie s nimi.
(10)
Fľašou sa rozumie tlaková nádoba spravidla guľovitého alebo valcovitého tvaru s hrdlom,
ktorá má vnútorný objem od 0,5 l do 150 l a je určená na opakované plnenie alebo dopravu
horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu.
(11)
Plniace miesta usporiadané v inom tvare, ako je uvedený v odseku 5, musia vytvárať
sekciu plniacich miest.
(12)
Na usporiadanie plniacich miest v sekcii plniacich miest sa vzťahuje ustanovenie
odseku 6 a na vzdialenosť sekcií plniacich miest sa vzťahuje ustanovenie odseku 7.
(13)
Meracie prístroje a uzatváracia armatúra na plniacom mieste musia byť umiestnené
tak, aby boli dobre viditeľné a umožňovali ľahkú a bezpečnú obsluhu.
(14)
Pri odvzdušňovaní plniaceho zariadenia alebo pri znižovaní zvyškového pretlaku nesmie
v priestore plniarne vzniknúť nebezpečná koncentrácia horľavého plynu a nesmú byť
ohrozené okolité stavby.
(15)
Nebezpečnou koncentráciou horľavého plynu sa rozumie objem horľavého plynu zodpovedajúci
jednej štvrtine objemu plynu, ktorý už vytvára so vzduchom výbušnú zmes.
§ 5
(1)
Dávkovacie miesto je miesto, v ktorom je rozvod kvapaliny z dávkovacieho zariadenia
ukončený súčasťami umožňujúcimi pripojenie tlakovej nádoby na účely jej dávkovania.
(2)
Dávkovacie zariadenie je zdroj tlaku kvapaliny vrátane rozvodu kvapaliny a všetkých
prvkov s ním trvalo spojených, ktorými prúdi kvapalina pri dávkovaní do tlakovej nádoby.
Zdrojom tlaku kvapaliny môže byť plyn nereagujúci s kvapalinou alebo dávkovacie čerpadlo.
(3)
Požiadavky uvedené v § 4 ods. 3 a 13 sa vzťahujú aj na dávkovacie zariadenie.
(4)
Dávkovacie miesta inštalované z jednej strany alebo oboch strán priamočiareho rozvodu
kvapaliny musia vytvárať líniu dávkovacích miest.
(5)
Dávkovacie miesta v línii dávkovacích miest musia byť usporiadané tak, aby pri vyberaní
tlakovej nádoby po dávkovaní nebolo potrebné manipulovať s inou tlakovou nádobou na
inom dávkovacom mieste.
(6)
Vzdialenosť línií dávkovacích miest musí byť najmenej taká, ako je najväčší rozmer
dávkovanej tlakovej nádoby zväčšený o 0,5 m.
(7)
Vzdialenosť línií dávkovacích miest podľa odseku 6 sa určuje od vonkajšej strany
dávkovaných tlakových nádob na dávkovacích miestach v dvoch líniách dávkovacích miest.
(8)
Dávkovacie miesta usporiadané v inom tvare, ako je uvedený v odseku 4, vytvárajú
sekciu dávkovacích miest.
(9)
Na usporiadanie dávkovacích miest v sekcii dávkovacích miest sa vzťahuje odsek 5
a na vzdialenosť sekcií dávkovacích miest sa vzťahuje odsek 6.
§ 6
(1)
Tlaková nádoba sa vyhotovuje z materiálu, ktorý spĺňa požadované mechanické a fyzikálno-chemické
vlastnosti, ktorý je odolný proti chemickým účinkom umiestneného horľavého plynu alebo
horenie podporujúceho plynu a ktorý zodpovedá bezpečnostnotechnickým požiadavkám.1)
(2)
Tlaková nádoba sa smie používať len pre horľavý plyn alebo pre horenie podporujúci
plyn, pre ktorý bola vyhotovená a vyskúšaná.2)
(3)
Funkcia, prevádzková spoľahlivosť a bezpečnosť tlakovej nádoby a jej výstroja sa
musia preveriť predpísanými odbornými prehliadkami a odbornými skúškami.3)
(4)
Tlaková nádoba musí byť označená zreteľne, na dobre viditeľnom mieste a trvalým spôsobom.
Označenie tlakovej nádoby obsahuje najmä
a)
neskrátené pomenovanie horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu,
b)
meno alebo značku výrobcu nádoby,
c)
dátum
1.
vykonania poslednej tlakovej skúšky, ak sa tlaková nádoba používa pre horľavý plyn
okrem acetylénu alebo pre horenie podporujúci plyn,
2.
vykonania poslednej periodickej skúšky,4) ak sa tlaková nádoba používa pre acetylén.
(5)
Na tlakovej nádobe pre acetylén sa okrem označenia podľa odseku 4 uvádza údaj o celkovej
hmotnosti tlakovej nádoby vrátane jej výstroja, ktorá sa dosiahne po dávkovaní, a
značka použitej poréznej hmoty.
(6)
Tlaková nádoba musí mať na svojom povrchu farebné označenie podľa druhu horľavého
plynu alebo horenie podporujúceho plynu, pre ktorý je vyhotovená.
§ 7
(1)
Tlaková nádoba, ktorá nespĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov,2) sa nesmie plniť horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom ani dávkovať kvapalinou.
(2)
Tlaková nádoba pri plnení alebo dávkovaní musí byť zabezpečená proti posunutiu a
prevrhnutiu. Pri plnení plynu do tlakovej nádoby sa priebežne kontroluje tesnosť pripojenia.
Po jej naplnení sa kontroluje tesnosť uzatvoreného ventilu na zamedzenie úniku plynu.
(3)
Pri plnení tlakovej nádoby musí tlak horľavého plynu alebo horenie podporujúceho
plynu stúpať tak, aby povrchová teplota nádoby neprekročila 50 oC.
(4)
V plniacej miestnosti môžu byť súčasne tlakové nádoby plnené horľavým plynom, ako
aj tlakové nádoby plnené nehorľavým plynom. Nehorľavý plyn nesmie reagovať s horľavým
plynom.
(5)
Tlakovú nádobu možno plniť horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom iba
plniacim zariadením.
(6)
Dávkovať tlakovú nádobu kvapalinou možno iba dávkovacím zariadením.
(7)
Na jednom plniacom mieste možno plniť jednu súpravu fliaš.
§ 8
(1)
Na vyhotovenie častí plniaceho zariadenia, ktoré prichádzajú do styku s acetylénom,
sa nesmú použiť zliatiny s obsahom medi vyšším ako 70 % a materiály, ktoré tvoria
s acetylénom výbušné zlúčeniny.
(2)
Plniareň acetylénu musí byť vybavená
a)
zariadením na chladenie tlakových nádob, ktoré sa plnia acetylénom,
b)
vodným chladiacim zariadením brániacim šíreniu požiaru, ktoré vyhovuje požiadavkám
uvedeným v prílohe č. 2.
§ 9
(1)
Priestor na plnenie horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu je stavba,
v ktorej sa batériové vozidlo, cestné cisternové vozidlo alebo železničný cisternový
vozeň plní horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom alebo dávkuje kvapalinou
a plní horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom, ktorý sa v nej rozpúšťa.
Priestor na plnenie pozostáva spravidla z plniaceho stanovišťa, dávkovacieho stanovišťa
a kompresorovej stanice alebo čerpacej stanice.
(2)
Batériové vozidlo je sústava najmenej dvoch samostatných tlakových nádob s celkovým
vnútorným objemom najviac 25 000 l, ktoré sú vzájomne prepojené potrubím alebo tlakovou
hadicou a konštrukčne spojené s nákladným automobilom, prípojným vozidlom5) alebo železničným vozňom.
(3)
Na objem samostatných tlakových nádob vzájomne prepojených potrubím alebo tlakovou
hadicou a konštrukčne spojených s nákladným automobilom, prípojným vozidlom alebo
železničným vozňom sa nevzťahuje ustanovenie § 3 ods. 2. Na výstroj sa vzťahuje ustanovenie § 3 ods. 3 primerane.
(4)
Plniace stanovište je miesto, v ktorom je rozvod horľavého plynu alebo horenie podporujúceho
plynu z plniaceho zariadenia na batériové vozidlo, cestné cisternové vozidlo alebo
železničný cisternový vozeň ukončený súčasťami umožňujúcimi pripojenie batériového
vozidla, cestného cisternového vozidla alebo železničného cisternového vozňa na účely
ich plnenia.
(5)
Dávkovacie stanovište je miesto, v ktorom je rozvod kvapaliny z dávkovacieho zariadenia
do batériového vozidla, cestného cisternového vozidla alebo do železničného cisternového
vozňa ukončený súčasťami umožňujúcimi pripojenie batériového vozidla, cestného cisternového
vozidla alebo železničného cisternového vozňa na účely ich dávkovania.
(6)
Plniace stanovištia alebo dávkovacie stanovištia v priestore na plnenie musia byť
usporiadané tak, aby odjazd batériového vozidla alebo cestného cisternového vozidla
po plnení alebo dávkovaní bol možný bez odjazdu iného batériového vozidla alebo cestného
cisternového vozidla z iného plniaceho stanovišťa alebo dávkovacieho stanovišťa.
(7)
Na plniace zariadenie pre batériové vozidlo, cestné cisternové vozidlo alebo železničný
cisternový vozeň sa vzťahuje § 4 ods. 2 až 4.
(8)
Na dávkovacie zariadenie pre batériové vozidlo, cestné cisternové vozidlo alebo železničný
cisternový vozeň sa vzťahuje § 4 ods. 3 a 13 a § 5 ods. 2.
(9)
Priestor na stáčanie horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu je stavba,
v ktorej sa odčerpáva horľavý plyn alebo horenie podporujúci plyn z batériového vozidla,
cestného cisternového vozidla alebo železničného cisternového vozňa. Priestor na stáčanie
horľavého plynu pozostáva spravidla zo stáčacích stanovíšť vrátane technologických
zariadení, ktoré slúžia na odčerpávanie horľavého plynu alebo horenie podporujúceho
plynu z batériového vozidla, cestného cisternového vozidla alebo železničného cisternového
vozňa.
(10)
Stáčacie stanovištia v priestore na stáčanie musia byť usporiadané tak, aby odjazd
batériového vozidla alebo cestného cisternového vozidla po stáčaní bol možný bez odjazdu
iného batériového vozidla alebo cestného cisternového vozidla z iného stáčacieho stanovišťa.
(11)
Technologické zariadenia podľa odseku 9 musia byť vyhotovené z materiálov požadovanej
pevnosti a odolnosti proti koróznym a chemickým účinkom odčerpávaných horľavých plynov
alebo horenie podporujúcich plynov.
§ 10
(1)
Na tlakové nádoby batériového vozidla, cestného cisternového vozidla alebo železničného
cisternového vozňa (ďalej len „vozidlo“), do ktorých sa umiestňuje na účely prepravy
horľavý plyn alebo horenie podporujúci plyn, sa vzťahuje § 6.
(2)
Vozidlo pri plnení alebo dávkovaní musí byť zabezpečené proti posunutiu.
(3)
V priestore na plnenie môže byť súčasne vozidlo plnené horľavým plynom, ako aj vozidlo
plnené nehorľavým plynom. Nehorľavý plyn nesmie reagovať s horľavým plynom.
(4)
Na plnenie vozidla sa vzťahuje § 7 ods. 3, 5 a 6.
§ 11
(1)
Plniareň horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, priestor na plnenie
alebo stáčanie horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov možno umiestniť
len v jednopodlažnom, samostatne stojacom nadzemnom objekte bez podkrovných miestností.
(2)
Priestor na plnenie možno pristavať iba k objektu, v ktorom sa horľavý plyn alebo
horenie podporujúci plyn vyrába alebo skladuje v tlakovej nádobe stabilnej.
(3)
Priestor na stáčanie možno pristavať iba k objektu, v ktorom sa horľavý plyn alebo
horenie podporujúci plyn umiestňuje naraz do tlakovej nádoby stabilnej.
(4)
Stavebné konštrukcie objektov podľa odseku 1 sa vyhotovujú z konštrukčných prvkov
druhu D1.6)
(5)
Samostatný požiarny úsek v plniarni horľavých plynov a v priestore na plnenie alebo
stáčanie horľavých plynov tvorí
a)
plniaca miestnosť pre každý horľavý plyn,
b)
plniace stanovište pre každý horľavý plyn,
c)
stáčacie stanovište pre každý horľavý plyn,
d)
kompresorová stanica,
e)
čerpacia stanica.
(6)
Podlaha plniarne horľavých plynov ťažších ako vzduch musí byť nad úrovňou priľahlého
terénu a podlaha priestoru na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov ťažších ako
vzduch musí byť nad úrovňou priľahlého terénu. Šírka priľahlého terénu okolo plniarne
horľavých plynov ťažších ako vzduch a šírka priľahlého terénu okolo priestoru na plnenie
alebo stáčanie horľavých plynov ťažších ako vzduch sú uvedené v prílohe č. 3.
(7)
Podlaha plniacej miestnosti pre horľavé plyny musí byť elektrostaticky vodivá.
(8)
V plniarni horľavých plynov ťažších ako vzduch a v priestore na plnenie alebo stáčanie
horľavých plynov ťažších ako vzduch nesmú byť podzemné priestory a šachty. Vzdialenosť
podzemných priestorov a šachiet iných stavieb od plniarne horľavých plynov ťažších
ako vzduch a priestoru na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov ťažších ako vzduch
musí byť najmenej 10 m.
(9)
V priestore na plnenie vozidla acetylénom musia byť splnené podmienky uvedené v § 8.
(10)
Plniareň horľavých plynov okrem manipulačných priestorov a priestor na plnenie alebo
stáčanie horľavých plynov sa vybavujú indikátormi nebezpečnej koncentrácie horľavého
plynu.
§ 12
(1)
Sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je jednopodlažná nadzemná
stavba alebo jej časť určená na skladovanie, príjem alebo výdaj tlakových nádob.
(2)
Stavebné konštrukcie skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov sa
vyhotovujú z konštrukčných prvkov druhu D1.6)
(3)
Uzatvorený sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je zastrešený
sklad s obvodovými stenami, ktoré majú podiel trvale otvorených otvorov v obvodových
stenách menší ako 25 %.
(4)
Otvorený sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad, ktorý
nespĺňa podmienky na uzatvorený sklad podľa odseku 3.
(5)
Hlavný sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad horľavých
plynov alebo horenie podporujúcich plynov, v ktorom sa skladujú tlakové nádoby s horľavým
plynom alebo horenie podporujúcim plynom s celkovým vnútorným objemom väčším ako 2
000 l.
(6)
Hlavný sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov musí byť umiestnený
v samostatnom objekte.
(7)
Súčasťou hlavného skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov môžu
byť tiež priestory súvisiace so skladovaním, prijímaním alebo výdajom tlakových nádob.
Tieto priestory tvoria samostatný požiarny úsek, ktorý musí mať východ na voľné priestranstvo.
(8)
Malý sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad horľavých
plynov alebo horenie podporujúcich plynov, v ktorom sa skladujú fľaše s horľavým plynom
alebo horenie podporujúcim plynom s celkovým vnútorným objemom najviac 2 000 l.
(9)
Malý sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov tvorí samostatný požiarny
úsek; možno ho vstavať do jednopodlažnej stavby alebo pristavať k jednopodlažnej stavbe.
(10)
Podlaha v sklade horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov musí byť rovná,
nehorľavá, s protišmykovým povrchom a odolná proti mechanickému zaťaženiu.
(11)
Východy zo skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov musia viesť
na voľné priestranstvo.
§ 13
(1)
Najmenšia vzdialenosť medzi hlavným skladom horľavých plynov alebo horenie podporujúcich
plynov a inými stavbami je uvedená v prílohe č. 4.
(2)
Šachty, okná, vstupy a otvory do podzemných priestorov musia byť umiestnené vo vzdialenosti
väčšej ako 5 m od malých skladov horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov
ťažších ako vzduch a vo vzdialenosti väčšej ako 10 m od hlavných skladov horľavých
plynov alebo horenie podporujúcich plynov ťažších ako vzduch.
(3)
Vo vzdialenosti najmenej 5 m od skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich
plynov sa nesmie ukladať horľavý materiál a povrch terénu musí byť zbavený horľavých
porastov.
§ 14
(1)
Strecha plniarne horľavých plynov nesmie mať plošnú hmotnosť väčšiu ako 120 kg.m-2 a musí byť vybúrateľná pretlakom najviac 0,01 MPa kolmo na ňu pôsobiacim a vyhotovená
tak, aby pri vyborení neboli porušené ostatné stavebné konštrukcie, s ktorými je spojená.
(2)
Na priestor na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov, uzatvorené sklady horľavých
plynov a na veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov sa vzťahuje odsek 1.
§ 15
(1)
Tlakové nádoby, v ktorých sú horľavé plyny, sa musia uskladňovať v skladoch horľavých
plynov a tlakové nádoby, v ktorých sú horenie podporujúce plyny, sa musia uskladňovať
v skladoch horenie podporujúcich plynov; to sa vzťahuje aj na prázdne tlakové nádoby,
ktoré neboli zbavené zvyškov plynov.
(2)
Tlakové nádoby sa musia zabezpečiť proti prevrhnutiu a posunutiu.
(3)
Prázdne tlakové nádoby sa musia skladovať oddelene od plných tlakových nádob a miesta
na ich skladovanie sa označujú nápisom uvedeným v prílohe č. 5.
(4)
V jednom požiarnom úseku uzatvoreného skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich
plynov alebo otvoreného skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov
možno skladovať tlakové nádoby s celkovým vnútorným objemom najviac 25 000 l.
(5)
Požiarne úseky otvoreného skladu horľavých plynov alebo otvoreného skladu horenie
podporujúcich plynov musia byť navzájom oddelené rozdeľovacou líniou širokou najmenej
10 m alebo požiarnou stenou z konštrukčných prvkov druhu D16) s požiarnou odolnosťou 60 minút. Požiarna stena musí presahovať požiarny úsek s väčšou
dĺžkou najmenej o 0,9 m (príloha č. 6 nákres č. 1). Ak rozdeľovacia línia medzi požiarnymi úsekmi nedosiahne hodnotu 10 m, musí byť
vyhotovená v dĺžke uvedenej v prílohe č. 6 nákrese č. 2.
(6)
Výška požiarnej steny podľa odseku 5 sa určuje spôsobom uvedeným v prílohe č. 7.
(7)
Rozdeľovacou líniou sa rozumie trvalo voľný priestor medzi požiarnymi úsekmi otvoreného
skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, ktorý vytvára bezpečnostnú
vzdialenosť.
§ 16
(1)
V jednom požiarnom úseku skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov
sa okrem skladovaného plynu môžu súčasne skladovať aj fľaše s celkovým vnútorným objemom
najviac 160 l s plynmi, ktoré môžu vytvárať so skladovaným plynom výbušnú zmes. Celkový
vnútorný objem tlakových nádob musí spĺňať požiadavku podľa § 15 ods. 4.
(2)
Fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac 160 l uskladnené v požiarnom úseku uzatvoreného
skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, ktoré môžu vytvárať s
plynmi umiestnenými v ostatných tlakových nádobách uskladnených v tomto požiarnom
úseku skladu výbušnú zmes, musia byť oddelené od ostatných uskladnených tlakových
nádob požiarnou deliacou konštrukciou z konštrukčných prvkov druhu D1.6)
(3)
V sklade horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov nesmú byť uložené materiály
a predmety, ktoré nesúvisia s prevádzkou skladu.
(4)
Vo vzdialenosti najmenej 5 m od otvoreného skladu horľavých plynov alebo horenie
podporujúcich plynov sa zakazuje fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom. Zákaz sa
označuje dobre viditeľnou tabuľkou so značkou a s nápisom ZÁKAZ FAJČENIA A VSTUPU
S OTVORENÝM OHŇOM.
(5)
Tlakové nádoby s horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom sa musia uložiť
do takej vzdialenosti od tepelných spotrebičov alebo iných zdrojov tepla, aby ich
povrchová teplota neprekročila 50 oC.
§ 17
(1)
Kovové konštrukcie stavieb a ich časti a kovové časti technologických zariadení,
v ktorých sa horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny ukladajú, skladujú alebo
sa s nimi manipuluje, musia byť vodivo prepojené, uzemnené a chránené pred účinkami
atmosférickej elektriny.7)
(2)
Vozidlo musí byť pri plnení alebo dávkovaní, stáčaní alebo pripájaní na odberné zariadenie
plynu uzemnené.
(3)
Do stavieb podľa odseku 1 musia byť inštalované elektrické zariadenia s krytím zodpovedajúcim
určenému druhu prostredia.8)
(4)
V priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu sa môže používať iba neiskriace náradie.8)
(5)
Osoby v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu musia používať ošatenie a osobné ochranné
pracovné prostriedky9) z neelektrizujúcich materiálov. Meracie prístroje nosené na odeve musia byť z neelektrizujúcich
materiálov.
§ 18
(1)
Veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov
je stavba vrátane technologických zariadení, ku ktorým sa pripája vozidlo s horľavými
plynmi alebo horenie podporujúcimi plynmi pripojené na odberné zariadenie plynov vrátane
technologických zariadení potrebných na odber plynov.
(2)
Hlavné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je priestor,
v ktorom sú uložené prevádzkové tlakové nádoby s celkovým vnútorným objemom najviac
1 250 l a pohotovostné tlakové nádoby alebo zásobné tlakové nádoby s celkovým vnútorným
objemom najviac 1250 l, v ktorých sú umiestnené horľavé plyny alebo horenie podporujúce
plyny.
(3)
Hlavné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov môže byť
iba vo výrobnom objekte alebo v otvorenom technologickom zariadení, v ktorom sa používa
odoberaný plyn, alebo vo vzdialenosti väčšej ako 20 m od iných stavieb.
(4)
Vzdialenosť priľahlých okrajov hlavných odberných miest horľavých plynov alebo horenie
podporujúcich plynov musí byť najmenej 20 m.
(5)
Prevádzkovou tlakovou nádobou je tlaková nádoba, ktorá je pripojená na rozvod plynu
k odbernému zariadeniu, ktoré je bez tlakovej nádoby nefunkčné.
(6)
Pohotovostnou tlakovou nádobou je tlaková nádoba, ktorá je pripojená na rozvod plynu
k odbernému zariadeniu a ktorá sa uvádza do činnosti po vyprázdnení prevádzkových
tlakových nádob.
(7)
Zásobnou tlakovou nádobou je tlaková nádoba, ktorá nie je pripojená na rozvod plynu
k odbernému zariadeniu.
§ 19
(1)
Prevádzkovým odberným miestom horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov
je priestor, v ktorom sú uložené prevádzkové fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac
600 l a pohotovostné fľaše alebo zásobné fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac
600 l, v ktorých sú umiestnené horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny.
(2)
Prevádzkovou fľašou je fľaša, ktorá je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu.
(3)
Pohotovostnou fľašou je fľaša, ktorá je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu
a ktorá sa uvádza do činnosti po vyprázdnení prevádzkovej fľaše.
(4)
Zásobnou fľašou je fľaša, ktorá nie je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu.
(5)
V stavbe, okrem jednopodlažného výrobného objektu, musí byť prevádzkové odberné miesto
umiestnené v samostatnom požiarnom úseku alebo vo vzdialenosti najmenej 20 m od stavieb.
(6)
Vzdialenosť priľahlých okrajov prevádzkových odberných miest v jednopodlažnom výrobnom
objekte a na voľnom priestranstve musí byť najmenej 10 m.
(7)
Pracovným odberným miestom horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je
priestor, v ktorom sú uložené prevádzkové fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac
200 l a pohotovostné fľaše alebo zásobné fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac
200 l, v ktorých sú umiestnené horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny.
(8)
V stavbe môže byť v jednom požiarnom úseku iba jedno pracovné odberné miesto horľavých
plynov alebo horenie podporujúcich plynov; to sa nevzťahuje na jednopodlažné výrobné
objekty. Vzdialenosť priľahlých okrajov pracovných odberných miest v požiarnom úseku
jednopodlažného výrobného objektu alebo na voľnom priestranstve musí byť najmenej
10 m.
(9)
Pracovné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov nemôže
byť v podzemných podlažiach, na strechách, v podkrovných priestoroch, v komunikačných
priestoroch, v zhromažďovacích priestoroch a na únikových cestách stavebne oddelených
od iných priestorov.
§ 20
(1)
Veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov
môže byť iba pri výrobnom objekte alebo otvorenom technologickom zariadení, v ktorom
sa používa odoberaný plyn, alebo vo vzdialenosti najmenej 30 m od iného objektu alebo
otvoreného technologického zariadenia.
(2)
Vzdialenosť priľahlých okrajov veľkokapacitných odberných miest horľavých plynov
alebo horenie podporujúcich plynov musí byť najmenej 30 m.
(3)
Na veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov
sa vzťahuje § 11 ods. 1.
(4)
Na veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov sa vzťahuje § 11 ods. 10.
(5)
Na veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov ťažších ako vzduch sa vzťahuje
§ 11 ods. 8.
(6)
Podlaha veľkokapacitného odberného miesta horľavých plynov ťažších ako vzduch musí
byť nad úrovňou priľahlého terénu. Šírka priľahlého terénu okolo veľkokapacitného
odberného miesta je uvedená v prílohe č. 3.
(7)
Stavebné konštrukcie veľkokapacitného odberného miesta horľavých plynov alebo horenie
podporujúcich plynov musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1.6)
(8)
Veľkokapacitné odberné miesto acetylénu musí byť vybavené vodným chladiacim zariadením
brániacim šíreniu požiaru.
§ 21
(1)
Plniareň horľavých plynov, priestor na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov, sklad
horľavých plynov, veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov, hlavné odberné miesto
horľavých plynov a prevádzkové odberné miesto horľavých plynov v stavbe podľa § 19 ods. 5 sú miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom.10)
(2)
V plniarni horľavých plynov, priestore na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov,
sklade horľavých plynov, veľkokapacitnom odbernom mieste horľavých plynov, hlavnom
odbernom mieste horľavých plynov a v prevádzkovom odbernom mieste horľavých plynov,
v stavbe podľa § 19 ods. 5 sa zakazuje fajčiť a používať otvorený oheň. Na týchto miestach musí byť umiestnená
značka s nápisom ZÁKAZ FAJČENIA A VSTUPU S OTVORENÝM OHŇOM a označenie príslušného
prostredia.8)
§ 22
(1)
Vyprázdňovanie tlakových nádob alebo tlakových nádob vozidiel sa nesmie urýchľovať
bezprostredným ohrievaním otvoreným ohňom; možno použiť len také spôsoby ohrevu, pri
ktorých nedôjde k prekročeniu teplôt podľa § 7 ods. 3.
(2)
Vyprázdnené tlakové nádoby a tlakové nádoby vozidiel musia mať ešte zostatkový pretlak
najmenej 0,05 MPa.
(3)
Tlakové nádoby a tlakové nádoby vozidiel, v ktorých je acetylén, musia obsahovať
ešte zostatkový acetylén; veľkosť pretlaku zostatkového acetylénu v tlakovej nádobe,
ktorý je závislý od teploty tlakovej nádoby, je uvedená v prílohe č. 8.
(4)
Fľaše s acetylénom sa vyprázdňujú v zvislej polohe alebo v naklonenej polohe najmenej
30o od vodorovnej roviny ventilom hore. Acetylén sa z fľaše odoberá rovnomerne v množstve,
ktoré nepresahuje 1 000 l za hodinu.
(5)
S odberom acetylénu z tlakovej nádoby alebo tlakovej nádoby vozidla, ktorá má inú
poréznu hmotu ako liatu, možno začať až po uplynutí najmenej jednej hodiny po jej
doprave na miesta odberu plynu podľa § 18 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 a 7.
(6)
Za redukčným ventilom tlakovej nádoby alebo tlakovej nádoby vozidla, v ktorej je
umiestnený acetylén, môže byť pracovný pretlak najviac 0,15 MPa.
§ 23
(1)
Prirodzeným alebo núteným vetraním a havarijným vetraním sa vetrá plniareň horľavých
plynov, priestor na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov, uzatvorený sklad horľavých
plynov, veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov a prevádzkové odberné miesto
horľavých plynov umiestnené v stavbe podľa § 19 ods. 5; to sa nevzťahuje na plniareň horľavých plynov, priestor na plnenie alebo stáčanie
horľavých plynov, veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov, ktoré tvoria otvorené
technologické zariadenie.
(2)
Ak sa vetrá otvormi na prívod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1 % podlahovej
plochy a otvormi na odvod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1,3 % podlahovej plochy,
ide o prirodzené vetranie.
(3)
Ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej trojnásobná výmena vzduchu za hodinu,
ide o nútené vetranie.11)
(4)
Ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej desaťnásobná výmena vzduchu za hodinu,
ide o havarijné vetranie. Havarijné vetranie sa uvádza do činnosti pri dosiahnutí
nebezpečnej koncentrácie horľavého plynu.
(5)
Ventilátory na nútené vetranie11) a na havarijné vetranie plniarne horľavých plynov, priestoru na plnenie alebo stáčanie
horľavých plynov, skladu horľavých plynov, veľkokapacitného odberného miesta horľavých
plynov a prevádzkového odberného miesta horľavých plynov umiestneného v stavbe podľa
§ 19 ods. 5 musia mať také krytie, ako je krytie pre prostredie so stupňom nebezpečenstva výbuchu
28) vyhotovené s prihliadnutím na horľavé plyny, s ktorými sa manipuluje, podľa ich príslušnej
skupiny výbušnosti.
(6)
Vzduchotechnické zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby sa ním nemohol šíriť požiar
medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi.
§ 24
(1)
Tlakové nádoby musia byť pri manipulácii chránené pred mechanickým nárazom.
(2)
Spôsob uchytenia tlakovej nádoby pri manipulácii s ňou musí zodpovedať návodu na
použitie vyhotovenému jej výrobcom.
(3)
Tlakové nádoby možno prepravovať len s uzavretými ventilmi a ak sú vybavené ochrannými
klobúčikmi, musia byť ochranné klobúčiky nasadené.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 25
(1)
Plniarne horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, priestory na plnenie
alebo stáčanie horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, sklady horľavých
plynov alebo horenie podporujúcich plynov a veľkokapacitné odberné miesta horľavých
plynov alebo horenie podporujúcich plynov vybudované alebo navrhnuté pred dňom nadobudnutia
účinnosti tejto vyhlášky sa upravia v súlade s ustanoveniami § 3 až 5, § 8 a 9, § 11, § 13 a 14, § 15 ods. 5 až 7 a § 20 pri ich rekonštrukcii, najneskôr do 31. decembra 2005.
(2)
Havarijné vetranie vybudovaných plniarní horľavých plynov alebo ktorých stavba začala
pred dňom účinnosti tejto vyhlášky sa musí inštalovať pri ich rekonštrukcii, najneskôr
do 31. decembra 2005.
(3)
Výnimky z technických noriem zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli povolené.
§ 26
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. mája 2000.
Ladislav Pittner v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 124/2000 Z. z.
URČENIE VZÁJOMNEJ VZDIALENOSTI PLNIACICH MIEST DVOCH LÍNIÍ PLNIACICH MIEST
Príloha č. 2 k vyhláške č. 124/2000 Z. z.
POŽIADAVKY NA VYHOTOVENIE VODNÉHO CHLADIACEHO ZARIADENIA BRÁNIACEHO ŠÍRENIU POŽIARU
V PLNIARNI ACETYLÉNU, V PRIESTORE NA PLNENIE ACETYLÉNU A VO VEĽKOKAPACITNOM ODBERNOM
MIESTE ACETYLÉNU
1. Vodné chladiace zariadenie brániace šíreniu požiaru musí začať dodávať vodu automaticky
pri vzniku požiaru v plniarni acetylénu, v priestore na plnenie acetylénu alebo vo
veľkokapacitnom odbernom mieste acetylénu, v ktorom je umiestnené batériové vozidlo.
2. Prúd vody je sprchový s intenzitou najmenej 28 l min-1 m2.
3. Tlak vody pred výtokom z vodného chladiaceho zariadenia je najmenej 0,6 MPa.
4. Vodné chladiace zariadenie brániace šíreniu požiaru musí byť schopné dodávať vodu
najmenej počas 30 minút.
5. Vodné chladiace zariadenie brániace šíreniu požiaru musí mať okrem hlavného čerpadla
na dodávku vody poháňaného elektromotorom napojeným na hlavný zdroj elektrickej energie
aj záložné čerpadlo poháňané elektromotorom, ktorý je napájaný z hlavného zdroja elektrickej
energie a zo záložného zdroja elektrickej energie.
6. Zariadenie sa musí dať kedykoľvek odskúšať.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 124/2000 Z. z.
ŠÍRKA PRIĽAHLÉHO TERÉNU OKOLO PLNIARNE HORĽAVÝCH PLYNOV ŤAŽŠÍCH AKO VZDUCH, OKOLO
PRIESTORU NA PLNENIE ALEBO STÁČANIE HORĽAVÝCH PLYNOV ŤAŽŠÍCH AKO VZDUCH A OKOLO VEĽKOKAPACITNÉHO
ODBERNÉHO MIESTA HORĽAVÝCH PLYNOV ŤAŽŠÍCH AKO VZDUCH
a pre plniareň horľavých plynov ťažších ako vzduch – najmenej 5 m,
a pre priestor na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov ťažších ako vzduch – najmenej
10 m,
a pre veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov ťažších ako vzduch – najmenej
10 m.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 124/2000 Z. z.
NAJMENŠIA VZDIALENOSŤ MEDZI HLAVNÝM SKLADOM HORĽAVÝCH PLYNOV ALEBO HORENIE PODPORUJÚCICH
PLYNOV A INÝMI STAVBAMI
| Celkový vnútorný objem tlakových nádob skladovaných v sklade horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov v l | Druh stavby | Najmenšia vzdialenosť hlavného skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov od stavby v m |
| od 2 000 do 20 000 | výrobné objekty | 12 |
| nad 20 000 do 120 000 | 15 | |
| nad 120 000 | 20 | |
| nad 2000 | obytné domy, verejné budovy, administratívne budovy | 25 |
| nad 2 000 | hromadné úkryty civilnej ochrany | 30 |
| nad 2 000 | verejné komunikácie | 10 |
Príloha č. 5 k vyhláške č. 124/2000 Z. z.
NÁPISY NA MIESTACH SKLADOVANIA PRÁZDNYCH TLAKOVÝCH NÁDOB, PLNÝCH TLAKOVÝCH NÁDOB,
PRÁZDNYCH FLIAŠ A PLNÝCH FLIAŠ
Miesta na skladovanie tlakových nádob alebo fliaš sa označujú týmito nápismi:
PRÁZDNE TLAKOVÉ NÁDOBY NA DOPRAVU PLYNU,
PLNÉ TLAKOVÉ NÁDOBY NA DOPRAVU PLYNU,
PRÁZDNE FĽAŠE,
PLNÉ FĽAŠE.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 124/2000 Z. z.
VYHOTOVENIE POŽIARNEJ STENY V OTVORENOM SKLADE HORĽAVÝCH PLYNOV ALEBO HORENIE PODPORUJÚCICH
PLYNOV
1 – požiarny úsek 1,
2 – požiarny úsek 2,
3 – požiarna stena.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 124/2000 Z. z.
SPÔSOB URČENIA VÝŠKY POŽIARNEJ STENY
Výška požiarnej steny v hlavnom otvorenom sklade horľavých plynov alebo horenie podporujúcich
plynov sa určuje podľa vzorca
Hps = htn + hp,
kde Hps je výška požiarnej steny v m,
htn je výška uskladnených tlakových nádob v m,
hp je najmenšia veľkosť požiarnej steny v m, o ktorú musí požiarna stena presahovať
výšku uskladnených
tlakových nádob.
tlakových nádob.
| Výška htn uskladnených tlakových nádob v m | Veľkosť hp v m, o ktorú musí požiarna stena najmenej presahovať výšku uskladnených tlakových nádob |
| do 2 | 0,9 |
| nad 2 do 3 | 1,5 |
| nad 3 | 2 |
Najmenšia výška požiarneho úseku je 2 m.
Príloha č. 8 k vyhláške č. 124/2000 Z. z.
VEĽKOSŤ PRETLAKU ZOSTATKOVÉHO ACETYLÉNU V TLAKOVEJ NÁDOBE S ACETYLÉNOM ALEBO V TLAKOVEJ
NÁDOBE VOZIDLA S ACETYLÉNOM V ZÁVISLOSTI OD TEPLOTY POVRCHU TLAKOVEJ NÁDOBY
| Teplota povrchu tlakovej nádoby s acetylénom v °C | Pretlak zostatkového acetylénu v tlakovej nádobe s acetylénom v MPa |
| pod 0 | 0,02 |
| od 0 do +15 | 0,05 |
| od +15 do +25 | 0,10 |
| od +25 do +35 | 0,15 |
1)
§ 5 vyhlášky Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/1996 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích,
elektrických a plynových technických zariadení a o odbornej spôsobilosti.
2)
§ 12 vyhlášky č. 74/1996 Z. z.
3)
§ 9 vyhlášky č. 74/1996 Z. z.
4)
STN 07 8305 Kovové tlakové nádoby na dopravu plynov. Technické pravidlá.
5)
§ 2 písm. ak) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
6)
STN 73 0804 Požiarna bezpečnosť stavieb. Výrobné objekty.
7)
STN 34 1390 Elektrotechnické predpisy. Predpisy na ochranu pred bleskom.
8)
STN 33 0300 Elektrotechnické predpisy. Druhy prostredí pre elektrické zariadenia.
9)
Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 377/1996 Z. z. o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov.
10)
§ 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 82/1996 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej
ochrane v oblasti prevencie.
11)
STN 12 0000 Vzduchotechnické zariadenia. Názvoslovie.