Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 24. augusta 1999
bola v Canberre podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení
dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Zmluva nadobudla platnosť výmenou nót, t. j. 22. decembra 1999, na základe článku 27 ods. 2.
157/2000 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 19.05.2000 - |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 157/2000 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 19.05.2000 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
157
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov
medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov
Slovenská republika a Austrália,
prajúc si uzatvoriť Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov,
dohodli sa takto:
prajúc si uzatvoriť Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa bude vzťahovať na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných
štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1.
Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva bude vzťahovať, sú:
a)
v Slovenskej republike
(i)
daň z príjmov fyzických osôb a
(ii)
daň z príjmov právnických osôb;
b)
v Austrálii
daň z príjmu a daň z prenájmu zdrojov týkajúcich sa mimopobrežných projektov, vzťahujúcich
sa na prieskum alebo ťažbu ropných zdrojov, ktoré sa ukladajú podľa federálneho práva
Austrálie.
2.
Táto zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky rovnaké alebo svojou podstatou podobné
dane, ktoré budú uložené podľa federálneho práva Austrálie alebo podľa práva Slovenskej
republiky po dátume podpisu tejto zmluvy dodatočne alebo namiesto súčasných daní.
Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú navzájom informovať o všetkých podstatných
zmenách, ktoré boli vykonané v ich príslušných zákonoch týkajúcich sa daní, na ktoré
sa táto zmluva vzťahuje, v rámci primeraného časového obdobia od vykonania týchto
zmien.
Článok 3
Všeobecné definície
1.
V tejto zmluve, ak to súvislosť nevyžaduje odlišne,
a)
výraz „Slovenská republika“, ak je použitý v zemepisnom zmysle, označuje územie,
na ktorom Slovenská republika vykonáva svoju suverenitu, suverénne práva alebo súdnu
právomoc v súlade s pravidlami medzinárodného práva;
b)
výraz „Austrália“, ak je použitý v zemepisnom zmysle, vylučuje všetky vonkajšie územia
okrem
(i)
územia ostrova Norfolk (Norfolk Island),
(ii)
územia Vianočného ostrova (Christmas Island),
(iii)
územia Kokosových (Kýlových) ostrovov [Cocos (Keeling) Islands],
(iv)
územia ostrovov Ashmore a Cartier (Ashmore and Cartier Islands),
(v)
územia ostrova Heard a ostrovov McDonald (Heard Island and McDonald Islands) a
(vi)
územia ostrovov Koralového mora (Coral Sea Islands)
a zahŕňa akúkoľvek oblasť priľahlú k územným hraniciam Austrálie (vrátane území špecifikovaných
v tomto pododseku), ktoré sú v súčasnosti platné, v súlade s medzinárodným právom,
právom Austrálie týkajúcim sa výskumu alebo ťažby akýchkoľvek prírodných zdrojov morského
dna a podložia kontinentálneho šelfu;
c)
výraz „austrálska daň“ označuje daň ukladanú Austráliou, na ktorú sa v zmysle článku 2 vzťahuje táto zmluva;
d)
výraz „spoločnosť“ označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo nositeľa práv považovaného
na účely zdanenia za spoločnosť alebo právnickú osobu;
e)
výraz „príslušný úrad“ označuje
(i)
v prípade Slovenskej republiky ministra financií Slovenskej republiky alebo jeho
splnomocneného zástupcu a
(ii)
v prípade Austrálie vládneho komisára pre daňové záležitosti alebo jeho splnomocneného
zástupcu;
f)
výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú podľa súvislostí Slovenskú
republiku alebo Austráliu;
g)
výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú
podľa súvislostí podnik prevádzkovaný rezidentom Slovenskej republiky alebo podnik
prevádzkovaný rezidentom Austrálie;
h)
výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenia osôb;
i)
výraz „slovenská daň“ označuje daň ukladanú Slovenskou republikou, na ktorú sa v
zmysle článku 2 vzťahuje táto zmluva;
j)
výraz „daň“ označuje podľa súvislostí austrálsku daň alebo slovenskú daň, ale nezahŕňa
žiadne penále ani úroky uložené podľa práva niektorého zo zmluvných štátov, ktoré
súvisia s jeho daňou.
2.
Každý výraz, ktorý nie je definovaný v tejto zmluve, bude mať na vykonávanie tejto
zmluvy zmluvným štátom, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad, taký význam, aký má
podľa platného práva toho štátu, ktorý upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva.
Článok 4
Rezident
1.
Na účely tejto zmluvy je osoba rezidentom niektorého zmluvného štátu, ak je táto
osoba považovaná za rezidenta tohto štátu na účely jej zdanenia.
2.
Na účely tejto zmluvy osoba nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu, ak táto
osoba podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte.
3.
Ak podľa predchádzajúcich ustanovení tohto článku je fyzická osoba rezidentom oboch
zmluvných štátov, jej postavenie sa určí takto:
a)
predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom len v tom zmluvnom štáte, v ktorom má
trvalé bydlisko;
b)
ak má táto osoba trvalé bydlisko v oboch zmluvných štátoch alebo nemá trvalé bydlisko
ani v jednom z nich, predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom len v tom zmluvnom
štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava;
c)
ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo sa nezdržiava v
žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom len v tom zmluvnom štáte, ku ktorému
má užšie ekonomické a osobné vzťahy.
4.
Na účely odseku 3 bude štátne občianstvo alebo štátna príslušnosť fyzickej osoby
niektorého zmluvného štátu kritériom určujúcim stupeň ekonomických a osobných vzťahov
tejto osoby k tomuto štátu.
5.
Ak osoba iná ako fyzická je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho zmluvného štátu, v ktorom sa nachádza
miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1.
Na účely tejto zmluvy výraz „stála prevádzkareň“ vo vzťahu k podniku označuje trvalé
miesto podnikania, ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo čiastočne vykonáva podnikateľskú
činnosť.
2.
Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä
a)
miesto vedenia,
b)
závod,
c)
kanceláriu,
d)
továreň,
e)
dielňu,
f)
baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje,
g)
poľnohospodárske pozemky, pastviská alebo lesy,
h)
stavenisko alebo stavbu, inštalačný alebo montážny projekt, ktorý trvá dlhšie ako
12 mesiacov, a
i)
poskytovanie služieb vrátane poradenských služieb podnikom jedného zmluvného štátu
prostredníctvom zamestnanca alebo iného pracovníka v druhom zmluvnom štáte za predpokladu,
že takéto činnosti pokračujú v tomto druhom štáte pri rovnakom alebo súvisiacom projekte
počas jedného obdobia alebo viacerých období úhrnne viac než šesť mesiacov v ktoromkoľvek
dvanásťmesačnom období.
3.
Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň iba z dôvodu
a)
využívania zariadenia jedine na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie tovaru alebo
výrobkov patriacich tomuto podniku, alebo
b)
zásob tovaru alebo výrobkov patriacich podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia,
vystavenia alebo dodania, alebo
c)
zásob tovaru alebo výrobkov patriacich podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania
iným podnikom, alebo
d)
trvalého zariadenia na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu tovaru alebo
výrobkov alebo na zhromažďovanie informácií pre podnik, alebo
e)
trvalého zariadenia na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely činností, ktoré
majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter, napríklad na reklamu alebo vedecký
výskum.
4.
Predpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v niektorom zmluvnom štáte a prostredníctvom
nej vykonáva podnikateľskú činnosť, ak
a)
vykonáva dozorné činnosti v tomto štáte v súvislosti so staveniskom alebo stavbou,
s inštalačným alebo montážnym projektom, ktoré sa vykonávajú v tomto štáte po čas
dlhší ako 12 mesiacov, alebo
b)
má stále zariadenie zahŕňajúce napríklad, ale nie výlučne konštrukciu, inštaláciu,
vrtnú súpravu alebo strojové zariadenie, ktoré sa používa v tomto štáte na základe
alebo podľa zmluvy s podnikom.
5.
Osoba iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6, konajúca v jednom
zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného štátu, bude sa považovať za stálu
prevádzkareň tohto podniku v prv spomenutom štáte, ak
a)
táto osoba má a obvykle používa splnomocnenie uzatvárať v tomto štáte zmluvy v mene
podniku, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené iba na nákup tovaru pre podnik,
alebo
b)
takto konajúc, osoba vyrába alebo spracúva v tomto štáte pre podnik tovar alebo výrobky
patriace podniku.
6.
Nepredpokladá sa, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v druhom
zmluvnom štáte len preto, že v tomto druhom štáte vykonáva činnosť prostredníctvom
osoby, ktorá je maklérom, nezávislým zástupcom pracujúcim za províziu alebo akýmkoľvek
iným nezávislým zástupcom, a táto osoba koná obvyklým spôsobom v rámci bežnej činnosti
osoby ako maklér alebo nezávislý zástupca.
7.
Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť
alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte alebo
ktorá vykonáva činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne,
alebo inak), nevytvorí sama osebe z takejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej
spoločnosti.
8.
Princípy, ktoré boli stanovené v predchádzajúcich odsekoch tohto článku, budú sa
uplatňovať na účely tejto zmluvy, či už sa stála prevádzkareň nachádza mimo oboch
zmluvných štátov, alebo či podnik, ktorý nie je podnikom zmluvného štátu, má stálu
prevádzkareň v zmluvnom štáte.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1.
Príjmy z nehnuteľného majetku môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nehnuteľný
majetok nachádza.
2.
Výraz „nehnuteľný majetok“ v tomto článku má vo vzťahu k niektorému zmluvnému štátu
taký význam, aký má podľa zákonov tohto štátu, a zahŕňa
a)
prenájom pôdy a akékoľvek iné oprávnenia na pôdu alebo disponovanie ňou, či už využívané,
alebo nie, vrátane práv na prieskum nerastných ložísk, ložísk ropy alebo plynu, alebo
iných prírodných zdrojov a práva ťažiť v týchto ložiskách alebo zdrojoch a
b)
právo prijímať premenlivé alebo pevné platby, buď ako náhradu za využívanie, alebo
v súvislosti s využívaním, alebo za právo na prieskum alebo využívanie nerastných
ložísk, ložísk ropy alebo plynu, kameňolomov alebo iných miest ťažby alebo využívania
prírodných zdrojov.
3.
Akékoľvek oprávnenie alebo právo uvedené v odseku 2 bude sa považovať za určené na
miesto, kde sú podľa okolností pozemky, nerastné ložiská, ložiská ropy alebo plynu,
kameňolomy alebo prírodné zdroje umiestnené alebo kde sa môže uskutočňovať ich prieskum.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa budú uplatňovať aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon osobne vykonávaných
nezávislých činností.
Článok 7
Zisky podniku
1.
Zisky podniku jedného zmluvného štátu budú podliehať zdaneniu len v tomto štáte,
ak tento podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte. Ak tento podnik vykonáva svoju
činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba
v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2.
Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom
štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa nachádza v tomto druhom štáte,
prisudzujú sa s výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej
prevádzkarni zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako iný a samostatný podnik
vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a
bola úplne nezávislá vo vzťahu k podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou, alebo k
iným podnikom, s ktorými obchoduje.
3.
Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa umožní odpočítať náklady podniku vynaložené
na účely tejto stálej prevádzkarne (vrátane nákladov na riadenie a všeobecných správnych
nákladov takto vynaložených), ktoré by boli odpočítateľné, ak by stála prevádzkareň
ako nezávislý subjekt hradila tieto náklady, či už boli vynaložené v zmluvnom štáte,
v ktorom je takáto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4.
Stálej prevádzkarni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že táto
stála prevádzkareň iba nakupovala tovar pre podnik.
5.
Nič v tomto článku neovplyvní uplatňovanie akéhokoľvek právneho predpisu niektorého
zmluvného štátu vzťahujúceho sa na určenie daňovej povinnosti osoby v prípadoch, keď
informácia dostupná príslušnému úradu tohto štátu je nedostatočná na určenie ziskov
pripočítateľných stálej prevádzkarni, za predpokladu, že tento právny predpis bude
použitý, až keď to umožní informácia dostupná príslušnému úradu v súlade s princípmi
tejto zmluvy.
6.
Ak zisky zahŕňajú časti príjmov alebo majetku uvedených osobitne v iných článkoch
tejto zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov ovplyvnené ustanoveniami tohto článku.
7.
Nič v tomto článku neovplyvní uplatňovanie akéhokoľvek právneho predpisu niektorého
zmluvného štátu vzťahujúceho sa na daň ukladanú na zisky z poistenia nerezidentov
za predpokladu, že ak sa príslušný právny predpis účinný v každom zmluvnom štáte ku
dňu podpisu tejto zmluvy zmení (okrem malých zmien, aby nebol ovplyvnený jeho všeobecný
charakter), zmluvné štáty budú navzájom konzultovať o zvážení akéhokoľvek vhodného
doplnku k tomuto odseku.
8.
Ak
a)
rezident jedného zmluvného štátu je skutočne oprávnený, či už priamo, alebo prostredníctvom
jedného zvereného majetku alebo viacerých zverených majetkov na podiel na zisku z
činnosti podniku, ktorú vykonáva v druhom zmluvnom štáte správca zvereného majetku,
ktorý je iný než zverený majetok, s ktorým sa zaobchádza ako so spoločnosťou na daňové
účely, a
b)
v súvislosti s týmto podnikom by správca zvereného majetku mal mať podľa zásad článku 5 stálu prevádzkareň v tomto druhom štáte,
podnik prevádzkovaný správcom zvereného majetku sa bude považovať za podnikateľskú
činnosť vykonávanú týmto rezidentom v druhom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne
umiestnenej v tom druhom štáte a takýto podiel na zisku podniku sa bude pripisovať
tejto stálej prevádzkarni.
Článok 8
Lode a lietadlá
1.
Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel poberané rezidentom niektorého zmluvného
štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
2.
Takéto zisky sa môžu bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaniť v druhom zmluvnom
štáte, ak sú ziskami z prevádzkovania lodí alebo lietadiel obmedzeného iba na miesta
v tomto druhom štáte.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa budú uplatňovať na podiel na ziskoch z prevádzkovania
lodí alebo lietadiel, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z účasti na poole,
na spoločnej dopravnej prevádzkovej organizácii alebo na medzinárodnej prevádzkovej
agentúre.
4.
Na účely tohto článku zisky poberané z lodnej alebo leteckej prepravy cestujúcich,
dobytka, pošty, tovaru alebo výrobkov poslaných z niektorého zmluvného štátu s vyložením
na ďalšom mieste v tomto štáte sa budú považovať za zisky z prevádzkovania lodí alebo
lietadiel obmedzeného iba na miesta v tomto štáte.
Článok 9
Spoločné podniky
1.
Ak
a)
sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole
alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b)
tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo majetku
podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v oboch prípadoch platia medzi dvoma podnikmi v ich obchodných alebo finančných
vzťahoch podmienky, ktoré sa líšia od podmienok dojednaných medzi nezávislými podnikmi
konajúcimi medzi sebou úplne nezávisle, potom môžu byť akékoľvek zisky, o ktorých
možno predpokladať, že by boli nebyť týchto podmienok docielené jedným z podnikov,
ale vzhľadom na tieto podmienky neboli docielené, zahrnuté do ziskov tohto podniku
a následne zdanené.
2.
Nič v tomto článku neovplyvní uplatňovanie akéhokoľvek právneho predpisu zmluvného
štátu vzťahujúceho sa na určenie daňovej povinnosti osoby vrátane určenia v prípadoch,
keď informácia, ktorú majú príslušné úrady daného štátu k dispozícii, nie je dostatočná
na stanovenie príjmov, ktoré možno pripočítať podniku, a to za predpokladu, že tento
právny predpis sa bude uplatňovať v obvyklom rozsahu v súlade so zásadami stanovenými
v tomto článku.
3.
Ak sú zisky, na ktorých základe bol podnik jedného zmluvného štátu zdanený v tomto
štáte v súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 2, zahrnuté aj do ziskov podniku druhého
zmluvného štátu a následne zdanené v tomto druhom štáte a ak zisky takto zahrnuté
sú ziskami, o ktorých možno predpokladať, že by boli docielené týmto podnikom druhého
štátu za predpokladu, že by podmienky dohodnuté medzi podnikmi boli také, aké by boli
dohodnuté medzi nezávislými podnikmi konajúcimi medzi sebou úplne nezávisle, potom
prv spomenutý štát vhodne upraví sumu dane stanovenú na takéto zisky v prv spomenutom
štáte. Pri stanovení tejto úpravy sa berie náležitý ohľad na ostatné ustanovenia tejto
zmluvy, a ak to bude nevyhnutné, príslušné úrady zmluvných štátov sa vzájomne poradia.
Článok 10
Dividendy
1.
Na účely zdanenia dividend dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom
jedného zmluvného štátu, ktoré sú dividendami, na ktoré je rezident druhého zmluvného
štátu skutočne oprávnený, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2.
Na účely ich zdanenia tieto dividendy môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom
je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto
štátu; daň takto stanovená však nepresiahne 15 percent hrubej sumy dividend.
3.
Výraz „dividendy“ v tomto článku označuje príjmy z akcií a iné príjmy prirovnateľné
k príjmom z akcií podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na dane v tom zmluvnom
štáte, v ktorom spoločnosť uskutočňujúca rozdelenie je na účely ich zdanenia rezidentom.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osoba skutočne oprávnená na dividendy,
ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, alebo vykonáva v tomto
druhom štáte nezávislé činnosti prostredníctvom stálej základne umiestnenej v tomto
druhom štáte, a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže k tejto
stálej prevádzkarni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia
článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5.
Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ktoré
sú dividendami, na ktoré je osoba, ktorá nie je rezidentom druhého zmluvného štátu,
skutočne oprávnená, budú oslobodené v tomto druhom štáte od dane okrem prípadu, ak
sa vzhľadom na podiel, na ktorý sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň
alebo stálu základňu umiestnenú v tomto druhom štáte. Tento odsek sa nepoužije vo
vzťahu k dividendám, ktoré vypláca ktorákoľvek spoločnosť, ktorá je na účely austrálskej
dane rezidentom Austrálie a ktorá je tiež na účely slovenskej dane rezidentom Slovenskej
republiky.
Článok 11
Úroky
1.
Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, na ktoré je rezident druhého zmluvného
štátu skutočne oprávnený, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2.
Takéto úroky môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych
predpisov tohto štátu; daň takto stanovená však nepresiahne desať percent hrubej sumy
úrokov.
3.
Výraz „úroky“ v tomto článku zahŕňa úroky z vládnych cenných papierov alebo z obligácií
alebo dlhopisov, či už zabezpečených, alebo nezabezpečených záložným právom, ktoré
poskytujú alebo neposkytujú právo podieľať sa na ziskoch, úroky z akejkoľvek inej
formy zadĺženia a všetky ďalšie príjmy prirovnateľné k príjmom z peňazí požičaných
podľa práva týkajúceho sa daní zmluvného štátu, v ktorom majú úroky svoj zdroj.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osoba skutočne oprávnená na úroky, ktorá
je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom majú úroky svoj zdroj, prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej
v tomto druhom štáte, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé činnosti zo stálej
základne umiestnenej v tomto druhom štáte a vzhľadom na zadĺženie, z ktorého sa úroky
vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo stálu základňu. V takom
prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5.
Na účely zdanenia úrokov sa predpokladá, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak
platiteľom je tento štát sám alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán tohto
štátu, alebo osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu. Ak však osoba vyplácajúca úroky,
či už je, alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte
alebo mimo oboch zmluvných štátov stálu prevádzkareň alebo stálu základňu a v spojení
s ňou došlo k zadĺženiu, z ktorého sa platia úroky, a tieto úroky idú na ťarchu tejto
stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa za zdroj takýchto úrokov bude
považovať štát, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.
6.
Ak suma úrokov, ktoré sú platené vzhľadom na zadĺženie, z ktorého sa vyplácajú, presahuje
v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a osobou skutočne oprávnenou
na úroky, alebo ktoré jeden aj druhý udržiava s treťou osobou, sumu, ktorú by bol
dohodol platiteľ s osobou skutočne oprávnenou, keby neboli tieto vzťahy, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. V takom prípade presahujúca
časť sumy zaplatených úrokov zostane zdaniteľná podľa právnych predpisov týkajúcich
sa daní každého zmluvného štátu, ale s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto
zmluvy.
Článok 12
Autorské honoráre a licenčné poplatky
1.
Autorské honoráre a licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v zmluvnom štáte a ktoré
sú licenčnými poplatkami, na ktoré je rezident druhého zmluvného štátu skutočne oprávnený,
môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2.
Tieto autorské honoráre a licenčné poplatky môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v
ktorom je ich zdroj, podľa právnych predpisov tohto štátu; daň takto stanovená však
nepresiahne desať percent hrubej sumy licenčných poplatkov.
3.
Výraz „autorské honoráre a licenčné poplatky“ v tomto článku označuje platby alebo
pripísané sumy, či už pravidelné, alebo nepravidelné, vyčíslené alebo vypočítané v
takom rozsahu, v akom sú platené ako náhrada za
a)
použitie alebo právo na použitie akéhokoľvek autorského práva, patentu, návrhu alebo
modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, ochrannej známky alebo iného
podobného majetku alebo práva, alebo
b)
použitie alebo právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého
zariadenia, alebo
c)
poskytovanie vedeckých, technických, priemyselných alebo obchodných vedomostí, alebo
informácií, alebo
d)
poskytovanie akejkoľvek pomoci, ktorá sa poskytuje na účely možnej aplikácie alebo
užívania, ktorá je podporná a doplnková voči akémukoľvek majetku alebo právu, ako
je uvedené v pododseku a), voči akémukoľvek zariadeniu, ako je uvedené v pododseku
b), alebo voči akýmkoľvek vedomostiam alebo informáciám, ako sú uvedené v pododseku
c), alebo
e)
použitie alebo právo na použitie akýchkoľvek
(i)
hraných filmov, alebo
(ii)
filmov alebo videopások používaných v súvislosti s televíziou, alebo
(iii)
pások používaných v súvislosti s rozhlasovým vysielaním, alebo
f)
príjem alebo právo prijímať vizuálne obrazy alebo zvuky, alebo oboje vysielané pre
verejnosť prostredníctvom
(i)
satelitu alebo
(ii)
kábla, optického vlákna, alebo podobnej technológie, alebo
g)
použitie v súvislosti s televíznym vysielaním alebo rozhlasovým vysielaním, alebo
právo na použitie v súvislosti s televíznym vysielaním alebo rozhlasovým vysielaním,
vizuálnymi obrazmi alebo zvukmi, alebo oboma vysielanými prostredníctvom
(i)
satelitu alebo
(ii)
kábla, optického vlákna, alebo podobnej technológie, alebo
h)
úplné alebo čiastočné vzdanie sa práva súvisiaceho s použitím alebo poskytovaním
akéhokoľvek majetku alebo práva uvedeného v pododsekoch a), b), e), f) a g) tohto
odseku.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osoba skutočne oprávnená na licenčné poplatky,
ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé činnosti prostredníctvom
stálej základne tam umiestnenej, a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým sú
licenčné poplatky platené alebo pripísané, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň
alebo stálu základňu. V oboch prípadoch sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5.
Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je
tento štát sám alebo nižší správny útvar, alebo miestny orgán tohto štátu, alebo osoba,
ktorá je na účely zdanenia rezidentom tohto štátu. Ak však osoba vyplácajúca licenčné
poplatky bez ohľadu na to, či je, alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte,
má v zmluvnom štáte alebo mimo oboch zmluvných štátov stálu prevádzkareň alebo stálu
základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú
na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá, že
tieto licenčné poplatky majú zdroj v štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála
základňa umiestnená.
6.
Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a osobou skutočne
oprávnenou na licenčné poplatky alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných poplatkov,
ktoré sú platené alebo pripísané s ohľadom na to, za čo sú platené alebo pripísané,
presahuje sumu, ktorú by bol obvykle dohodol platiteľ s osobou skutočne oprávnenou,
keby nebol tento vzťah, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy
spomenutú sumu. V takom prípade presahujúca časť sumy licenčných poplatkov zaplatených
alebo pripísaných sa zdaní podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na zdanenie v
každom zmluvnom štáte s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Scudzenie majetku
1.
Príjmy, zisky alebo výnosy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu, zo scudzenia
nehnuteľného majetku, ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené
v tomto druhom štáte.
2.
Príjmy, zisky alebo výnosy zo scudzenia majetku, ktorý je iný než nehnuteľný majetok,
ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného
zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte alebo ktorý patrí k stálej základni, ktorú
rezident prv spomenutého štátu má v tomto druhom štáte na výkon nezávislých činností
vrátane príjmov alebo ziskov zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samej alebo
spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej základne, môžu byť zdanené v tomto druhom
štáte.
3.
Príjmy, zisky alebo výnosy zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej
doprave, alebo z majetku (iného než nehnuteľný majetok), ktorý slúži na prevádzku
týchto lodí alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je
podnik uskutočňujúci prevádzku týchto lodí alebo lietadiel rezidentom.
4.
Príjmy, zisky alebo výnosy poberané rezidentom jedného zmluvného štátu zo scudzenia
akýchkoľvek akcií alebo iných podielov v spoločnosti, alebo z podielov akéhokoľvek
druhu v osobnej obchodnej spoločnosti, truste, alebo v inom nositeľovi práv, kde hodnota
aktív takéhoto nositeľa práv pozostáva v prevažnej miere z nehnuteľného majetku umiestneného
v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Hodnota aktív takéhoto
nositeľa práv môže byť vo vlastníctve priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného
alebo viacerých začlenených nositeľov práv, napríklad prostredníctvom reťazca spoločností.
5.
Nič v tejto zmluve neovplyvní aplikáciu právnych predpisov niektorého zmluvného štátu
týkajúcich sa zdanenia ziskov kapitálovej povahy, poberaných zo scudzenia akéhokoľvek
majetku iného než toho, na ktorý sa vzťahuje ktorýkoľvek predchádzajúci odsek tohto
článku.
6.
V tomto článku má výraz „nehnuteľný majetok“ taký istý význam ako v článku 6.
7.
Umiestnenie nehnuteľného majetku sa na účely tohto článku určí v súlade s ustanoveniami
článku 6 ods. 3.
Článok 14
Osobne vykonávané nezávislé činnosti
1.
Príjmy poberané fyzickou osobou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, zo
slobodného povolania alebo z inej nezávislej činnosti podobného charakteru podliehajú
zdaneniu len v tomto štáte, ak fyzická osoba nemá obvykle v druhom zmluvnom štáte
stálu základňu na výkon osobných činností. Ak taká osoba má takúto stálu základňu,
môžu byť príjmy zdanené v druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno
pripočítať k činnostiam vykonávaným z tejto stálej základne.
2.
Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa služby vykonávané ako nezávislé vedecké, literárne,
umelecké, výchovné alebo učiteľské činnosti, ako aj vykonávanie nezávislých činností
lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.
Článok 15
Závislé činnosti
1.
Platy, mzdy a iné podobné odmeny poberané fyzickou osobou, ktorá je rezidentom jedného
zmluvného štátu, z dôvodu zamestnania podliehajú s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdaneniu len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte.
Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa takéto odmeny poberané z tohto výkonu zdaniť
v tomto druhom štáte.
2.
Odmeny poberané fyzickou osobou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, z dôvodu
zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte podliehajú bez ohľadu na ustanovenie
odseku 1 zdaneniu len v prv spomenutom štáte, ak
a)
príjemca sa zdržiava v tomto druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých období,
ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, začínajúcom
sa alebo končiacom sa v tom roku, na ktorý sa príjem vzťahuje, a
b)
odmeny vypláca zamestnávateľ alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom
v tomto druhom štáte, a
c)
odmeny nie sú odpočítateľné pri určovaní zdaniteľných ziskov stálej prevádzkarne
alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v tomto druhom štáte, a
d)
odmeny podliehajú alebo pri aplikácii tohto článku budú podliehať zdaneniu v prv
spomenutom štáte.
3.
Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, odmeny poberané z dôvodu zamestnania
vykonávaného na palube lode alebo lietadla, ktoré prevádzkuje v medzinárodnej doprave
rezident niektorého zmluvného štátu, môžu byť zdanené v tomto štáte.
Článok 16
Odmeny riaditeľov
Odmeny riaditeľov a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
ako člen správnej rady alebo iného podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom
v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1.
Príjmy, ktoré poberajú umelci (napr. ako divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni
umelci a hudobníci) alebo športovci z ich osobne vykonávaných činností, môžu byť bez
ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
Článok 18
Penzie a anuity
1.
Penzie (vrátane vládnych penzií) a anuity vyplácané rezidentovi niektorého zmluvného
štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
2.
Výraz „anuity“ označuje stanovenú sumu vyplácanú pravidelne v stanovenom čase počas
života alebo počas presne vymedzeného alebo zistiteľného časového obdobia na základe
záväzku vykonať platby v zodpovedajúcej a plnej náhrade v hotovosti alebo peňažnej
hodnote.
3.
Akékoľvek výživné alebo iná platba na živobytie, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom
štáte a ktoré sa vyplácajú rezidentovi druhého zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu
iba v prv spomenutom štáte.
Článok 19
Verejné funkcie
1.
Odmeny iné ako penzie alebo anuity vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho nižším
správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu akejkoľvek fyzickej osobe za
služby preukázané pri výkone verejných funkcií podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
Tieto odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak sú služby preukazované
v tomto druhom štáte a príjemca je rezidentom tohto druhého štátu, ktorý
a)
je občanom (štátnym príslušníkom) tohto štátu, alebo
b)
sa nestal rezidentom tohto štátu len na účely preukazovania týchto služieb.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na odmeny za služby preukázané v súvislosti s
ktoroukoľvek obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom
alebo nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu. V takom prípade
sa použijú ustanovenia článku 15 alebo článku 16 podľa toho, o aký prípad ide.
Článok 20
Študenti a účastníci kurzov na výkon povolania
Ak študent alebo účastník kurzu na výkon povolania, ktorý je rezidentom jedného zmluvného
štátu alebo ktorý bol rezidentom tohto štátu bezprostredne pred svojou návštevou v
druhom zmluvnom štáte a ktorý sa prechodne zdržiava v tomto druhom štáte výlučne na
účely štúdia alebo výcviku študentov alebo účastníkov kurzov na výkon povolania, dostane
platby zo zdrojov mimo tohto druhého štátu na účely podpory študentov alebo účastníkov
kurzov na výkon povolania pri štúdiu alebo výcviku, budú tieto platby oslobodené v
tomto druhom štáte od dane.
Článok 21
Príjmy, ktoré neboli výslovne uvedené
1.
Časti príjmov rezidenta jedného zmluvného štátu, ktoré neboli výslovne uvedené v
predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, budú zdaniteľné iba v tomto štáte.
2.
Akékoľvek takéto príjmy poberané rezidentom jedného zmluvného štátu zo zdrojov druhého
zmluvného štátu však môžu byť takisto zdanené v tomto druhom štáte.
3.
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na príjmy iné ako príjmy z „nehnuteľného majetku“
definované v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva
podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom tam umiestnenej stálej
prevádzkarne alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé činnosti zo stálej základne
tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým sa príjem platí, sa
skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo stálu základňu. V oboch prípadoch
sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
Článok 22
Zdroj príjmu
1.
Príjmy, zisky alebo výnosy poberané rezidentom Slovenskej republiky, ktoré podľa
ustanovení ktoréhokoľvek článku alebo viacerých článkov 6 až 8 a 10 až 19 môžu byť zdanené v Austrálii, budú sa na účely austrálskych právnych predpisov týkajúcich
sa austrálskych daní považovať za príjmy zo zdrojov v Austrálii.
2.
Príjmy alebo zisky poberané rezidentom Austrálie, ktoré podľa ustanovení ktoréhokoľvek
článku alebo viacerých článkov 6 až 8 a 10 až 19 môžu byť zdanené v Slovenskej republike, budú sa na účely článku 23 ods. 1 a austrálskych právnych predpisov týkajúcich sa austrálskych daní považovať za príjmy
zo zdrojov v Slovenskej republike.
Článok 23
Metódy vylúčenia dvojitého zdanenia
1.
S výhradou ustanovení právnych predpisov Austrálie, ktorých platnosť príležitostne
dovoľuje zápočet na austrálsku daň pri dani zaplatenej v krajine mimo Austrálie (čo
nebude mať zásadný vplyv na všeobecné princípy tohto článku), slovenská daň platená
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a v súlade s touto zmluvou, či už priamo,
alebo zrážkou z príjmov poberaných osobou, ktorá je rezidentom Austrálie, zo zdrojov
v Slovenskej republike, povolí sa zápočet na austrálsku daň platenú z tohto príjmu.
2.
Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom Slovenskej republiky a nie je rezidentom Austrálie,
na účely austrálskej dane vypláca dividendy spoločnosti, ktorá je rezidentom Austrálie
a ktorá priamo alebo nepriamo kontroluje nie menej ako desať percent hlasovacích práv
prv spomenutej spoločnosti, zápočet uvedený v odseku 1 bude zahŕňať slovenskú daň
zaplatenú touto prv spomenutou spoločnosťou z časti ziskov, z ktorých sa dividendy
vyplácajú.
3.
V Slovenskej republike bude dvojité zdanenie zamedzené takto: Slovenská republika
pri ukladaní dane svojim rezidentom môže zahrnúť do základu dane, z ktorého sa takéto
dane ukladajú, časti príjmov, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené
aj v Austrálii, ale povolí znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu
sa dani zaplatenej v Austrálii. Takéto zníženie však nepresiahne tú časť slovenskej
dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré môžu byť
podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené aj v Austrálii.
Článok 24
Riešenie prípadov dohodou
1.
Ak osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, sa domnieva, že opatrenia
príslušného úradu zmluvného štátu vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je
v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, táto osoba môže bez ohľadu na opravné prostriedky,
ktoré poskytuje vnútroštátne právo zmluvných štátov, predložiť svoj prípad príslušnému
úradu toho zmluvného štátu, ktorého je rezidentom. Prípad sa musí predložiť do štyroch
rokov od prvého oznámenia opatrenia smerujúceho k zdaneniu, ktoré nie je v súlade
s ustanoveniami tejto zmluvy.
2.
Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť
vhodné riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť s príslušným úradom druhého zmluvného
štátu tak, aby sa zamedzilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto
zmluvy. Takto dosiahnuté riešenie sa uskutoční bez ohľadu na akékoľvek časové obmedzenia
obsiahnuté vo vnútroštátnych právnych predpisoch zmluvných štátov.
3.
Príslušné úrady zmluvných štátov sa spoločne vynasnažia vyriešiť akékoľvek ťažkosti
alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri aplikácii tejto zmluvy.
4.
Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vzájomne priamo komunikovať s cieľom efektívne
naplniť ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 25
Výmena informácií
1.
Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať také informácie, ktoré sú dôležité
na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných
štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré
upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1. Akékoľvek informácie, ktoré zmluvný štát dostal, budú sa udržiavať v tajnosti rovnakým
spôsobom ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu
a oznámia sa len osobám alebo úradom (včítane súdov a správnych orgánov), ktoré sa
zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním daní, výkonom alebo trestným stíhaním vo veci
týchto daní, alebo sa zaoberajú určovaním odvolaní vo veci daní, ktoré upravuje táto
zmluva, a budú sa využívať len na tieto účely.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa nebude v žiadnom prípade vykladať tak, že príslušnému úradu
niektorého zo zmluvných štátov ukladá povinnosť
a)
vykonať správne opatrenia, ktoré by boli v rozpore s právnymi predpismi alebo správnym
konaním tohto alebo druhého zmluvného štátu, alebo
b)
poskytnúť podrobnosti, ktoré nie sú dostupné na základe právnych predpisov alebo
v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu, alebo
c)
poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske, priemyselné,
komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo poskytnúť informácie,
ktorých prezradenie by mohlo byť v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 26
Diplomatickí a konzulárni úradníci
Nič v tejto zmluve sa nedotkne daňových výsad, ktoré prislúchajú diplomatickým alebo
konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe
ustanovení osobitných medzinárodných dohôd.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
1.
Oba zmluvné štáty si vzájomne písomne oznámia, že boli splnené požadované zákonné
a ústavné postupy potrebné na to, aby táto zmluva nadobudla platnosť.
2.
Táto zmluva nadobudne platnosť dátumom posledného oznámenia, ktoré je uvedené v odseku
1; ustanovenia tejto zmluvy sa budú uplatňovať
a)
v Slovenskej republike,
(i)
ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, vo vzťahu k sumám poberaným 1. januára
alebo po 1. januári v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudla
platnosť,
(ii)
ak ide o ostatné slovenské dane, vo vzťahu k daniam ukladaným za ktorýkoľvek zdaňovací
rok, začínajúci sa 1. januára alebo po 1. januári v kalendárnom roku nasledujúcom
po roku, v ktorom zmluva nadobudla platnosť;
b)
v Austrálii,
(i)
ak ide o dane vyberané zrážkou z príjmov poberaných nerezidentom, vo vzťahu k príjmom
poberaným 1. januára alebo po 1. januári v kalendárnom roku nasledujúcom po roku,
v ktorom zmluva nadobudla platnosť,
(ii)
ak ide o ostatné austrálske dane, vo vzťahu k príjmom, ziskom a výnosom ktoréhokoľvek
roka, v ktorom je poberaný príjem, začínajúceho sa 1. júla alebo po 1. júli v kalendárnom
roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudla platnosť.
Článok 28
Vypovedanie
Táto zmluva ostáva v platnosti až do jej vypovedania niektorým zmluvným štátom. Oba
zmluvné štáty môžu do 30. júna alebo pred 30. júnom v ktoromkoľvek kalendárnom roku,
začínajúcom sa po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia jej platnosti, poslať
druhému zmluvnému štátu diplomatickou cestou písomné oznámenie o vypovedaní; v takom
prípade táto zmluva stráca platnosť
a)
v Slovenskej republike,
(i)
ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, vo vzťahu k sumám poberaným 1. januára
alebo po 1. januári v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie
o vypovedaní,
(ii)
ak ide o ostatné slovenské dane, vo vzťahu k daniam ukladaným za ktorýkoľvek zdaňovací
rok, začínajúci sa 1. januára alebo po 1. januári v kalendárnom roku nasledujúcom
po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o vypovedaní;
b)
v Austrálii,
(i)
ak ide o dane vyberané zrážkou z príjmov poberaných nerezidentom, vo vzťahu k príjmom
poberaným 1. januára alebo po 1. januári v kalendárnom roku nasledujúcom po roku,
v ktorom bolo dané oznámenie o vypovedaní,
(ii)
ak ide o ostatné austrálske dane, vo vzťahu k príjmom, ziskom a výnosom ktoréhokoľvek
roka, v ktorom je poberaný príjem, začínajúceho sa 1. júla alebo po 1. júli v kalendárnom
roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o vypovedaní.
Na dôkaz toho dolu podpísaní, na to riadne splnomocnení ich príslušnými vládami, podpísali
túto zmluvu.
Dané v Canberre 24. augusta tisíc deväťsto deväťdesiat deväť v dvoch pôvodných vyhotoveniach,
každé v slovenskom a anglickom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Slovenskú republiku:
Eduard Kukan v. r.
Za Austráliu:
Charles Roderick Kemp v. r.
Eduard Kukan v. r.
Za Austráliu:
Charles Roderick Kemp v. r.