21/2000 Z. z.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 21/2000 Z. z.

OCHRANNÉ PÁSMO II. A III. STUPŇA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V SKLENÝCH TEPLICIACH

Príloha č. 3 k vyhláške č. 21/2000 Z.z.

POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V SKLENÝCH TEPLICIACH

Ochranné pásmo I. stupňa

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Banská Štiavnica 6-4, Banská Štiavnica 5-4, Banská Štiavnica 6-5, Banská Štiavnica 5-5.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Severné ohraničenie sa začína na sútoku Teplej a Dedinského potoka. Pokračuje kolmo cez údolie Teplej, pretína cestu a pokračuje až na vrstevnicu 350. Západné ohraničenie prebieha po vrstevnici 350, obchádza záhrady, pokračuje výbežkom na západ končiacim na vrstevnici 375. Po nej prebieha ohraničenie ďalej do oblasti prameňa Janka. Odtiaľ pokračuje smerom na juhojuhozápad ľavou stranou údolia Teplej súbežne so štátnou cestou Sklené Teplice – Hliník nad Hronom asi 100 m od nej. Pretína ľavostranný prítok Teplej, pokračuje po ňom v dĺžke asi 250 m, stáča sa južným smerom cez hrebeň a vedie až po potok Teplá. Od potoka Teplá pretína kolmo štátnu cestu smerujúc na vrstevnicu 400. Ďalej pokračuje po vrstevnici 400 až do doliny Vydričného potoka, odkiaľ hranica pokračuje priamkou severným smerom. Pod cintorínom pretína údolie Vydričného potoka, prechádza do svahu a cez hrebeň pokračuje až po prístupovú cestu ku Kúpeľno-liečebnému domu Sklené Teplice. Od neho pokračuje hranica po vrstevnici 375 až do údolia Dedinského potoka, kde sa spája so severným ohraničením.

Ochranné pásmo II. stupňa

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy Žiar nad Hronom 36-31, Banská Štiavnica 36-33.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť. Hranica nadväzuje na ochranné pásmo I. stupňa. Pokračuje po štátnej ceste Sklené Teplice – Hliník nad Hronom až po most cez potok Teplá. Kolmo križuje štátnu cestu a napreduje po pravom brehu potoka Teplá až po most cez potok Teplá. Nadväzuje na ochranné pásmo I. stupňa na celom úseku jeho západnej hranice. Potom pokračuje ľavým brehom potoka Teplá až po sútok s Kozím potokom. Odtiaľ postupuje severovýchodným smerom po rozvodnici povodia Čamporovho potoka. Po rozvodnici smeruje na hrebeň, kde sa stáča do údolia severozápadným smerom a pokračuje údolím ľavostranného prítoku Vydričného potoka cez kótu 445. Hranica pokračuje popri štátnej ceste ku kúpeľom, kde sa napája na ochranné pásmo I. stupňa.

Ochranné pásmo III. stupňa

Ochranné pásmo III. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy Žiar nad Hronom 36-31, Banská Štiavnica 36-33.

Ochranné pásmo III. stupňa chráni infiltračnú oblasť. Severné ohraničenie prebieha po rozvodnici tokov Teplá a Zváraliská cez kóty Grafovská (545), Maselnô (534), Ostrý vrch (752), Holý vrch (743) až po štátnu cestu Močiar – – Podhorie. Východnú hranicu tvorí štátna cesta z Močiara do Podhoria až po obec Podhorie, ktorú obchádza zo západnej strany. Prechádza cez cestu Podhorie – Sklené Teplice a napája sa na rozvodnicu Teplej a Belianskeho potoka cez kóty Studený vrch (876), Zlatý vrch (850) a Bralce (671). Hranica pokračuje po rozvodnici Teplej a Ostružlianskeho potoka v dĺžke 600 m, kde sa odpája od rozvodnice a pokračuje lesnou cestou (okolo poľovníckej chaty). Ďalej pokračuje priamo na severozápad cez údolie Teplej na rozvodnicu Teplej a potoka Zváraliská, kde sa spája so severným ohraničením.

Príhoha č. 4 k vyhláške č. 21/2000 Z.z.

POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V SKLENÝCH TEPLICIACH

Ochranné pásma sú vymedzené na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu a návrhu záverečnej správy vypracovanej M. Klagom a kolektívom: Sklené Teplice, ochranné pásma, rok 1988.

Hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako otvorená s poloodkrytou až polozakrytou výverovou oblasťou. V hydrogeologickej štruktúre je vyčlenená infiltračná oblasť, v ktorej dochádza k dopĺňaniu, akumulačná oblasť, v ktorej sa formujú základné fyzikálno-chemické vlastnosti, a výverová oblasť, v ktorej dochádza k odvodňovaniu.

Formovanie a obeh minerálnych vôd prebieha v karbonatických horninách mezozoika pomerne vzdialených území hronského synklinória. Vody majú hlboký obeh v podloží neovulkanitov. Najpriaznivejšou štruktúrou sa z tohto pohľadu javí žiarska intravulkanická depresia a jej styk s eleváciou štiavnického ostrova.

Na formovaní a obehu sa podieľa aj tektonická stavba. Výverová oblasť je viazaná na križovanie dvoch smerov severoseverovýchodno-juhojuhozápadného a západoseverozápado-východojuhovýchodného.

Je predpoklad, že infiltračnú oblasť hydrogeologickej štruktúry tvoria južné svahy Nízkych Tatier, resp. Veľkej Fatry. Vzhľadom na značnú rozlohu infiltračnej oblasti ochranné pásmo III. stupňa chráni len jej časť, a to prevažne horniny neovulkanitov, v ktorých podloží vystupujú horniny mezozoika. Ochranné pásmo zaberá plochu asi 40 km².

Akumulačnú oblasť minerálnych vôd tvoria karbonáty mezozoika v podloží neovulkanických komplexov, ktoré boli dokumentované hydrogeologickými vrtmi. V komplexoch mezozoika sa zistili značné polohy evaporitov, ktoré sa podieľajú na tvorbe termálnych vôd.

Vo výverovej oblasti kolektor minerálnych vôd (karbonatické horniny mezozoika) nevystupuje priamo na povrch, ale je zakrytý izolátormi (neovulkanickými horninami), takže pramene vyvierajú len po zlomoch. Vývery sú viazané na pomerne úzky priestor križovania sklenoteplického zlomu (severoseverovýchodno-juhojuhozápadného) a priečneho západoseverozápado-východojuhovýchodného smeru.