309/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2000 do 31.12.2002
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 309/2000 Z. z. |
Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 19.09.2000 |
Dátum vyhlásenia: | 07.10.2000 |
Dátum účinnosti od: | 01.11.2000 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2002 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
283/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch |
309
ZÁKON
z 19. septembra 2000,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z.
o utečencoch
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa vypúšťa písmeno j).
2.
V § 3 odsek 2 znie:
„(2)
Za cudzinca mladšieho ako 18 rokov, ak nenadobudol plnoletosť skôr podľa osobitného
predpisu,1) robí právne úkony jeho zákonný zástupca, a ak sa cudzinec na území Slovenskej republiky
zdržiava bez svojho zákonného zástupcu, ustanovený opatrovník. To isté platí, ak ide
o cudzinca, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená.“.
Poznámka pod čiarou k odseku 2 znie:
„1)
§ 13 Zákona o rodine.“.
Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a; číslovanie
ďalších odkazov sa nemení.
3.
V § 4 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „do 24 hodín“, za slovom „zdržiava“ sa čiarka
nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ak mu v tom nebránia závažné dôvody,“.
4.
V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
5.
V § 7 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Ministerstvo prizná na účel zlúčenia rodiny postavenie utečenca
a)
manželovi utečenca, ak ich manželstvo trvá v štáte, ktorý utečenec opustil z dôvodov
ustanovených v odseku 1,
b)
slobodným deťom utečenca do 18 rokov ich veku.
(3)
Žiadatelia o priznanie postavenia utečenca uvedení v odseku 2 sa po dobu konania
o priznanie postavenia utečenca musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.
6.
V § 8 písmeno c) znie:
„c)
prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu
alebo bezpečnú krajinu pôvodu; to neplatí, ak cudzinec preukáže, že v jeho prípade
nemožno túto krajinu za takú považovať, alebo ak ide o opakovanú žiadosť a konanie
o priznanie postavenia utečenca bolo zastavené podľa § 12 ods. 1 písm. a) a b),“.
7.
§ 10 vrátane nadpisu znie:
„§ 10
Skrátené konanie
(1)
Ak o priznanie postavenia utečenca požiada cudzinec, ktorého žiadosť je zjavne neopodstatnená,
alebo ak prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu
krajinu alebo bezpečnú krajinu pôvodu, ministerstvo o nej rozhodne najneskôr do 30
dní od začatia konania.
(2)
Zjavne neopodstatnenou žiadosťou sa rozumie žiadosť, ak cudzinec
a)
nezakladá svoju žiadosť na dôvodoch uvedených v § 7, ale len na dôvodoch, ako je
hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok,
b)
bez náležitého vysvetlenia
1.
zakladá svoju žiadosť na nepravej totožnosti alebo na falšovaných dokladoch, o ktorých
aj počas pohovoru tvrdí, že sú pravé,
2.
po predložení žiadosti o priznanie postavenia utečenca úmyselne poskytne nepravdivé
ústne alebo písomné vyhlásenia,
3.
úmyselne poškodí, zničí alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa zbaví cestovného dokladu
alebo iného dokladu dôležitého na konanie o priznanie postavenia utečenca s úmyslom
vytvoriť si nepravú totožnosť alebo sťažiť posudzovanie žiadosti,
4.
úmyselne neoznámi, že už v minulosti predložil svoju žiadosť o priznanie postavenia
utečenca v jednej krajine alebo vo viacerých krajinách, najmä ak používa nepravú totožnosť,
5.
predloží svoju žiadosť o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky
až s úmyslom odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie po tom, čo takúto žiadosť
v minulosti nepredložil,
6.
nesplní povinnosti, ktoré mu ustanovuje tento zákon.
(3)
Ministerstvo môže v tomto konaní rozhodnúť aj o opakovanej žiadosti.
(4)
Proti rozhodnutiu ministerstva podľa odsekov 1 a 3 možno podať rozklad v lehote siedmich
dní od jeho doručenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Podanie rozkladu má odkladný
účinok.“.
8.
V § 12 sa vypúšťa odsek 3.
9.
Nadpis pod § 13 znie: „Rozhodnutie v konaní o priznanie postavenia utečenca“.
10.
V § 13 odsek 3 znie:
„(3)
Rozhodnutie vydané v konaní o priznanie postavenia utečenca sa doručuje žiadateľovi,
jeho zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi, pobytovému utečeneckému táboru a Úradu
Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov; s rozhodnutím musí
byť žiadateľ oboznámený v jazyku, ktorému rozumie.“.
11.
V § 14 sa ods. 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
sa písomne vzdá postavenia utečenca.“.
12.
V § 14 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a Medzinárodnou organizáciou pre
migráciu“.
13.
V § 15 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „O rozklade proti rozhodnutiu vydanom
v skrátenom konaní rozhodne minister do 30 dní.“.
14.
V § 24 odsek 3 znie:
„(3)
Ministerstvo môže na nevyhnutný čas umiestniť cudzinca, ktorému nepriznalo postavenie
utečenca, v pobytovom utečeneckom tábore. Ustanovenie odseku 1 sa v tomto prípade
použije primerane.“.
15.
Doterajší text § 27 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
V konaní o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začatom pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona sa postupuje podľa predpisov platných v čase začatia konania.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2000.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.