Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 7. septembra 1999
bola vo Valette podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maltou o zamedzení
dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Národná rada Slovenskej republiky s ňou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 812 z
9. mája 2000 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 31. mája 2000.
Zmluva nadobudla platnosť tridsať dní po dátume výmeny ratifikačných listín, t. j.
20. augusta 2000 na základe článku 27 ods. 2.
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Maltou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmov
Slovenská republika a Malta,
prajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku
v odbore daní z príjmov,
dohodli sa takto:
318/2000 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 10.10.2000 - |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 318/2000 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maltou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 10.10.2000 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
318
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných
štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1.
Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu ukladané v mene niektorého zo zmluvných
štátov, vyberané akýmkoľvek spôsobom.
2.
Za dane z príjmov sa považujú všetky dane vyberané z celkového príjmu alebo z časti
príjmov vrátane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku,
ako aj daní z celkovej sumy miezd alebo platov vyplácaných podnikmi.
3.
Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú
a)
na Slovensku
i)
daň z príjmov fyzických osôb a
ii)
daň z príjmov právnických osôb,
(ďalej len „slovenská daň“);
b)
v Malte
i)
daň z príjmov,
(ďalej len „maltská daň“).
4.
Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré
sa budú ukladať po dátume podpisu tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto
súčasných daní. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia podstatné zmeny,
ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1.
Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a)
výraz „Slovensko“ označuje Slovenskú republiku a použitý v zemepisnom význame označuje
jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoju suverenitu, suverénne práva
a súdnu právomoc v súlade s medzinárodným právom;
b)
výraz „Malta“ označuje Maltskú republiku a použitý v zemepisnom význame označuje
ostrov Maltu, ostrov Gozo a iné ostrovy maltského súostrovia zahŕňajúce teritoriálne
vody, ako aj akúkoľvek oblasť morského dna, jeho podložia a na ňom ležiaci vodný stĺpec
susediaci s teritoriálnymi vodami, nad ktorými Maltská republika vykonáva suverénne
práva, súdnu právomoc alebo kontrolu v súlade s medzinárodným právom a svojím národným
právom vrátane svojej legislatívy vzťahujúcej sa na výskum pevninskej plytčiny a využívanie
jeho prírodných zdrojov;
c)
výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú podľa prípadu Slovensko
alebo Maltu;
d)
výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné združenia osôb;
e)
výraz „spoločnosť“ označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo akéhokoľvek nositeľa
práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu;
f)
výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú
podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný
rezidentom druhého zmluvného štátu;
g)
výraz „medzinárodná doprava“ označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú loďou alebo
lietadlom, prevádzkovanú podnikom jedného zmluvného štátu, okrem prípadov, ak taká
loď alebo lietadlo sú prevádzkované iba medzi miestami v druhom zmluvnom štáte;
h)
výraz „príslušný úrad“ označuje
i)
v prípade Slovenska: ministra financií Slovenskej republiky alebo jeho splnomocneného
zástupcu,
ii)
v prípade Malty: ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu;
i)
výraz „štátny príslušník“ označuje
i)
každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,
ii)
každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa
práva platného v niektorom zmluvnom štáte.
2.
Každý výraz, ktorý nie je definovaný inak, bude mať pri aplikácii tejto zmluvy zmluvným
štátom význam, ktorý má podľa práva tohto štátu upravujúceho dane, na ktoré sa táto
zmluva vzťahuje, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.
Článok 4
Rezident
1.
Na účely tejto zmluvy výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje každú osobu,
ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska,
stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz
však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmu zo
zdrojov v tomto štáte.
2.
Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch,
jej postavenie sa určí takto:
a)
predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom iba toho štátu, v ktorom má stály byt;
ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu,
ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov);
b)
ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých
záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom
len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava;
c)
ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich,
predpokladá sa, že je rezidentom iba toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom;
d)
ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich,
príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3.
Ak osoba iná než fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom oboch zmluvných
štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej
skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1.
Na účely tejto zmluvy výraz „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie,
ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť.
2.
Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä
a)
miesto vedenia;
b)
pobočku;
c)
kanceláriu;
d)
továreň;
e)
dielňu a
f)
baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto, kde sa ťažia prírodné
zdroje, vrátane pobrežných vrtných nálezísk.
3.
Výraz „stála prevádzkareň“ rovnako zahŕňa
a)
stavenisko, stavbu, montáž alebo inštalačný projekt, alebo dozorné činnosti, ktoré
sú s tým spojené, ale iba vtedy, ak také stavenisko, projekt alebo činnosti trvajú
dlhšie ako deväť mesiacov;
b)
poskytovanie služieb vrátane poradenských služieb podnikom prostredníctvom zamestnancov
alebo iných pracovníkov zamestnaných podnikom na také účely, ale iba kde činnosti
takého charakteru trvajú (pri rovnakom alebo súvisiacom projekte) na území zmluvného
štátu počas jedného alebo viacerých období v úhrne viac ako šesť mesiacov v ktoromkoľvek
dvanásťmesačnom období.
4.
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa predpokladá, že výraz „stála
prevádzkareň“ nezahŕňa
a)
zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru
patriaceho podniku;
b)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia, vystavenia
alebo dodania;
c)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania iným
podnikom;
d)
trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa využíva iba na účely nákupu tovaru alebo
zhromažďovania informácií pre podnik;
e)
trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania akýchkoľvek
iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter;
f)
trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania akýchkoľvek
spojených činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého zariadenia
na podnikanie vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný alebo pomocný charakter.
5.
Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba – iná ako nezávislý zástupca, na
ktorého sa vzťahuje odsek 6 – koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle
používa právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik
má stálu prevádzkareň v tomto štáte v súvislosti so všetkými činnosťami, ktoré táto
osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené
v odseku 4, ktoré by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto
odseku, ak by sa vykonávali prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie.
6.
Nepredpokladá sa, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v druhom
zmluvnom štáte iba preto, že v tomto druhom štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom
makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby
konajú v rámci svojej riadnej činnosti. Ak však takýto nezávislý zástupca vykonáva
činnosti úplne alebo takmer úplne v mene podniku, nebude považovaný za nezávislého
zástupcu podľa tohto paragrafu.
7.
Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť
alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo
ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne,
alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej
spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane
príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte,
možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Výraz „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu,
v ktorom je tento majetok umiestnený. Výraz zahŕňa v každom prípade príslušenstvo
nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve,
práva podľa ustanovení občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, právo užívať nehnuteľný
majetok a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu,
alebo preskúmanie nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode a lietadlá
sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3.
Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, nájmu alebo z každého
iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku
a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislých povolaní.
Článok 7
Zisky podniku
1.
Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, ak podnik
nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto spôsobom, možno
zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno
pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2.
Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, pripočítavajú sa s výhradou
ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni zisky, ktoré
by mohla dosiahnuť, ak by ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti
za rovnakých alebo obdobných podmienok a ak by bola úplne nezávislá od podniku, ktorého
je stálou prevádzkarňou.
3.
Pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku vynaložené
na ciele tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych
výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v zmluvnom štáte, v ktorom je táto stála
prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4.
Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré majú byť pripočítané
stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam,
ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát stanovil zisky, ktoré majú
byť zdanené takýmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku musí byť
však taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5.
Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba
nakupovala tovar pre podnik.
6.
Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich
odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný
postup.
7.
Ak zisky zahŕňajú príjmy uvedené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, nebudú ustanovenia
týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1.
Zisky podniku jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej
doprave podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
2.
Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky poberané z účasti na poole, spoločnej prevádzke
alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Spoločné podniky
1.
Ak
a)
podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole
alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b)
tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo na majetku
podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch
viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok,
ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, možno akékoľvek zisky, ktoré,
nebyť týchto podmienok, bol by dosiahol jeden z podnikov, ale vzhľadom na tieto podmienky
ich nedosiahol, zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne zdaniť.
2.
Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky,
z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte, a tieto
zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného štátu,
ak by podmienky dohodnuté medzi oboma podnikmi boli také, ako by boli dohodnuté medzi
nezávislými podnikmi, tento druhý štát vhodne upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov
v tomto štáte. Pri ustanovení tejto úpravy sa vezme náležitý ohľad na iné ustanovenia
tejto zmluvy a ak to bude nevyhnutné, príslušné úrady zmluvných štátov sa navzájom
poradia.
Článok 10
Dividendy
1.
Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, osobe,
ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Tieto dividendy však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá
ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale
a)
ak sú dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom Slovenska, rezidentovi
Malty, ktorý je ich skutočným vlastníkom, slovenská daň takto stanovená nepresiahne
5 % hrubej sumy dividend;
b)
ak sú dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom Malty, rezidentovi Slovenska,
ktorý je ich skutočným vlastníkom, maltská daň z hrubej sumy dividend nepresiahne
sumu, ktorá je stanovená zo ziskov, z ktorých sa dividendy vyplácajú.
Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy vyplácajú.
3.
Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy zo všetkých druhov akcií
alebo iných práv s výnimkou pohľadávok, z podielov na zisku, ako aj príjmy z iných
práv na spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa právnych
predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť rozdeľujúca zisk, rezidentom.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom
v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom
spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva v tomto druhom štáte
nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak účasť, pre ktorú sa dividendy
vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu.
V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký
prípad ide.
5.
Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané
spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto
druhého štátu alebo ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže
na stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom
štáte, a ani nemôže podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov,
aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky sa skladajú úplne alebo sčasti
zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1.
Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré poberá rezident druhého zmluvného
štátu, podliehajú zdaneniu iba v tomto druhom štáte.
2.
Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu
zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti, a či majú, alebo
nemajú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a
príjmy z obligácií alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými
papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Na účely tohto článku sa penále za oneskorenú
platbu nepovažuje za úroky.
3.
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom
v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj,
priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam
umiestnená, alebo v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé povolanie zo stálej základne
tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sú úroky vyplácané, sa skutočne viaže na
túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia
článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
4.
Ak suma úrokov vzťahujúca sa na pohľadávku, z ktorej sa vyplácajú, presahuje v dôsledku
osobitných vzťahov, existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo
ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ
so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku
iba na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v tomto prípade
zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1.
Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte vyplácané rezidentovi druhého
zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Takéto licenčné poplatky však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj,
a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom
licenčných poplatkov, daň takto stanovená nepresiahne 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
3.
Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu
platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského
práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov,
akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca
alebo výrobného postupu, alebo za informácie súvisiace so skúsenosťami nadobudnutými
v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov,
ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé
povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, z ktorého sa
licenčné poplatky platia, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu
základňu. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5.
Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je
tento štát sám alebo rezident tohto štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky,
či už je, alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte
stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť platiť
licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne,
predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom
je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.
6.
Ak suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, právo alebo na informáciu,
za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi
platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou,
sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy,
použijú sa ustanovenia tohto článku iba na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb,
ktorá ju presahuje, sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného
štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1.
Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Zisky zo scudzenia akcií alebo porovnateľných podielov v spoločnosti, ktorej aktíva
pozostávajú priamo alebo nepriamo hlavne z nehnuteľného majetku umiestneného v zmluvnom
štáte, možno zdaniť v tomto štáte.
3.
Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej
prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo
hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú rezident jedného zmluvného
štátu má v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, vrátane takých príjmov
alebo ziskov dosiahnutých zo scudzenia takej stálej prevádzkarne (samostatnej alebo
spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
4.
Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave podnikom
jedného zmluvného štátu, alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku týchto
lodí alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu iba v tomto zmluvnom štáte.
5.
Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2, 3 a 4, podliehajú
zdaneniu iba v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé povolania
1.
Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo
z inej nezávislej činnosti podobného charakteru, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
Také príjmy však možno zdaniť v druhom zmluvnom štáte za týchto okolností:
a)
ak má v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností; v tom prípade
možno príjmy zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať
tejto stálej základni; alebo
b)
ak jeho pobyt v druhom zmluvnom štáte trvá počas obdobia alebo období, ktoré predstavujú
alebo presahujú v úhrne 183 dní v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína
alebo končí v príslušnom kalendárnom roku; v tom prípade možno príjmy zdaniť v tomto
druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom plynú z činnosti vykonávanej v druhom zmluvnom
štáte.
2.
Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské
alebo učiteľské činnosti, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov,
architektov, dentistov a účtovných znalcov.
Článok 15
Závislá činnosť
1.
Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z
dôvodu zamestnania, podliehajú s výnimkou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdaneniu iba v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte.
Ak sa tam zamestnanie vykonáva, možno odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného
v druhom zmluvnom štáte, budú bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdanené iba v skôr
uvedenom štáte, ak
a)
príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých období,
ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa
začína alebo končí v príslušnom kalendárnom roku, a
b)
odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý nie
je rezidentom v druhom štáte, a
c)
odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ
v druhom štáte.
3.
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku možno odmeny poberané z dôvodu
zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaných v medzinárodnej
doprave podnikom jedného zmluvného štátu zdaniť v tomto štáte.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen
správnej rady spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť
v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec vystupujúci na verejnosti,
ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo ako hudobník, alebo
ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte, možno
bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
3.
Príjmy poberané z činností, ktoré sú definované v odseku 1, vykonávaných v rámci
kultúrnej výmeny medzi vládami oboch štátov, budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov
1 a 2 oslobodené od zdanenia v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
Článok 18
Dôchodky a platby sociálneho zabezpečenia
1.
Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi
jedného zmluvného štátu budú s výnimkou ustanovení článku 19 ods. 2 zdanené iba v tomto štáte.
2.
Vyplácané dôchodky a iné platby uskutočnené na základe legislatívy sociálneho zabezpečenia
jedného zmluvného štátu budú bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdanené iba v tomto
štáte.
Článok 19
Verejné funkcie
1.
a)
Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodky, vyplácané jedným zmluvným štátom
fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
b)
Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom
štáte, ak sa služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom
tohto štátu,
i)
je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo
ii)
sa nestala rezidentom v tomto štáte iba z dôvodu poskytovania týchto služieb.
2.
a)
Akékoľvek dôchodky vyplácané buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadil jeden zmluvný
štát fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, podliehajú zdaneniu iba v tomto
štáte.
b)
Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak fyzická
osoba je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3.
Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na platy, mzdy a iné podobné odmeny a na dôchodky za služby preukázané
v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným
štátom.
Článok 20
Študenti a žiaci stredných odborných učilíšť
Študent alebo žiak stredného odborného učilišťa, ktorý sa zdržiava v jednom zmluvnom
štáte iba na účel svojho vzdelania alebo výcviku a ktorý je alebo bol bezprostredne
pred svojím príchodom rezidentom druhého zmluvného štátu, bude v skôr spomenutom štáte
oslobodený od zdanenia z platieb vyplácaných zo zdrojov mimo tohto skôr spomenutého
štátu na účely úhrady nákladov na živobytie, štúdium alebo výcvik.
Článok 21
Iné príjmy
1.
Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, majúce zdroj kdekoľvek,
ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu
iba v tomto štáte.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na iné príjmy ako na príjmy z nehnuteľného majetku,
ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takých príjmov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva
priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkarne tam umiestnenej alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie
zo stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia,
sú skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade
sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.
Článok 22
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1.
V prípade Slovenska bude dvojité zdanenie vylúčené takto:
Slovensko môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do základu, z ktorého sa
také dane ukladajú, príjmy, ktoré možno podľa ustanovení tejto zmluvy rovnako zdaniť
v Malte, povolí však znížiť sumu dane vypočítanú z takého základu o sumu rovnajúcu
sa dani zaplatenej v Malte. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej
dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré možno podľa
ustanovení tejto zmluvy zdaniť v Malte.
2.
V prípade Malty bude dvojité zdanenie vylúčené takto:
V súlade s ustanoveniami maltského zákona, ktoré upravujú zápočet na maltskú daň s
ohľadom na zahraničnú daň, kde v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy je zahrnutý v
maltskom výmere dane príjem zo zdrojov na Slovensku, bude dovolené pomerne započítať
sumu slovenskej dane z takých príjmov vo vzťahu k maltskej dani z toho splatnej.
3.
Na účely povolenia zápočtu sa bude predpokladať, že daň splatná na Slovensku alebo
v Malte, ak to kontext vyžaduje, zahŕňa daň, ktorá je inak splatná v zmluvnom štáte,
ale bola znížená alebo sa jej ten štát zriekol podľa svojich právnych ustanovení pre
daňové stimuly.
Článok 23
Zásada rovnakého zaobchádzania
1.
Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom zmluvnom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni
príslušníci tohto druhého zmluvného štátu nachádzajúci sa v rovnakej situácii, zvlášť
s ohľadom na bydlisko. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia článku 1 uplatní rovnako na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.
2.
Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého
štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok
jedného zmluvného štátu priznať rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy
a zníženie dane z dôvodu osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva
svojim vlastným rezidentom.
3.
Ak sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 4 alebo článku 12 ods. 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu
rezidentovi druhého zmluvného štátu odpočítateľné na účely stanovenia zdaniteľných
ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr
uvedeného štátu.
4.
Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo
nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti v druhom zmluvnom štáte,
nebudú podliehať v skôr uvedenom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam
s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti,
ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.
Článok 24
Riešenie prípadov dohodou
1.
Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo
povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže
nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov,
predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo
ak sa na prípad vzťahuje článok 23 ods. 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad sa musí
predložiť do troch rokov od prvého oznámenia opatrenia smerujúceho k zdaneniu, ktoré
nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2.
Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť
uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť po vzájomnej dohode s príslušným
úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade
s touto zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa vykoná bez ohľadu na lehoty podľa vnútroštátnych
zákonov zmluvných štátov.
3.
Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou akékoľvek
ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto
zmluvy. Môžu vzájomne konzultovať, aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu v prípadoch,
ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4.
Príslušné úrady zmluvných štátov môžu priamo komunikovať, aby sa dosiahla dohoda
podľa predchádzajúcich odsekov.
Článok 25
Výmena informácií
1.
Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na aplikáciu
ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich
sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v
rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1. Všetky informácie, ktoré boli zmluvnému štátu poskytnuté, sa budú udržiavať v tajnosti
rovnakým spôsobom ako informácie prijaté podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto
štátu a oznámia sa len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré
sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva,
výkonom alebo trestným stíhaním vo veci týchto daní, alebo rozhodovaním o opravných
prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú také informácie len na uvedené účely.
Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo v právnych rozhodnutiach.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému zmluvnému
štátu ukladajú povinnosť
a)
vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu prax
tohto alebo druhého zmluvného štátu;
b)
poskytnúť informácie, ktoré nemožno získať na základe právnych predpisov alebo v
riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;
c)
poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske, priemyselné,
komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých
poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre public).
Článok 26
Diplomati a konzulárni úradníci
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré patria diplomatom
alebo konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo
na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
1.
Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené čo najskôr.
2.
Táto zmluva nadobudne platnosť tridsať dní po dátume výmeny ratifikačných listín
a ustanovenia tejto zmluvy sa budú uplatňovať s ohľadom na dane z príjmu poberaného
počas každého kalendárneho roka alebo účtovného obdobia, podľa toho, o aký prípad
ide, začínajúceho prvého januára alebo neskôr bezprostredne nasledujúceho po dátume,
v ktorom táto zmluva nadobudne platnosť.
Článok 28
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, ak ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný
štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi najmenej šesť
mesiacov pred koncom každého kalendárneho roku začínajúceho sa po uplynutí piatich
rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade sa táto zmluva
prestane uplatňovať, ak ide o dane z príjmu poberaného počas každého kalendárneho
roka alebo účtovného obdobia, podľa toho, o aký prípad ide, začínajúceho sa prvého
januára alebo neskôr bezprostredne nasledujúceho po dátume, v ktorom bola daná výpoveď.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané vo Valette 7. septembra 1999 v dvoch rovnopisoch v slovenskom a anglickom jazyku,
pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.
Za Slovenskú republiku:
Eduard Kukan v. r.
Za Maltu:
John Dalli v. r.
Eduard Kukan v. r.
Za Maltu:
John Dalli v. r.