385/2000 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 385/2000 Z. z. |
| Názov: | Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 05.10.2000 |
| Dátum vyhlásenia: | 23.11.2000 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 599/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradách za výkon funkcie prísediaceho |
| 543/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 599/2002 Z. z. o náhradách za výkon funkcie prísediaceho |
| 570/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podmienky a rozsah náhrady zvýšených výdavkov sudcu pri dočasnom pridelení, pri výkone stáže a pri preložení na súd vyššieho stupňa |
| 483/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu |
| 199/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu |
| 37/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení vyhlášky č. 199/2012 Z. z. |
| 443/2015 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 27/2015 z 25. novembra 2015 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 29l ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s § 151za zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 205/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení neskorších predpisov |
| 111/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 599/2002 Z. z. o náhradách za výkon funkcie prísediaceho v znení vyhlášky č. 543/2008 Z. z. |
| 160/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu |
| 162/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odmeňovaní členov disciplinárnych senátov, ktorí nie sú sudcami |
| 224/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 160/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu |
| 293/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podmienky a rozsah náhrady zvýšených výdavkov hosťujúceho sudcu |
| 453/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o justičných čakateľoch |
| 439/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 160/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení vyhlášky č. 224/2017 Z. z. |
| 41/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odbornej justičnej stáži |
| 307/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu |
| 93/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 570/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a rozsah náhrady zvýšených výdavkov sudcu pri dočasnom pridelení, pri výkone stáže a pri preložení na súd vyššieho stupňa |
| 64/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 570/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a rozsah náhrady zvýšených výdavkov sudcu pri dočasnom pridelení, pri výkone stáže a pri preložení na súd vyššieho stupňa v znení vyhlášky č. 93/2023 Z. z. |
| 65/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 293/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a rozsah náhrady zvýšených výdavkov hosťujúceho sudcu |
| 335/1991 Zb. | Zákon o súdoch a sudcoch |
| 420/1991 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov |
| 80/1992 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) |
| 366/1999 Z. z. | Zákon o daniach z príjmov |
| 185/2002 Z. z. | Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 670/2002 Z. z. | Zákon o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o zmene zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. |
| 426/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 458/2003 Z. z. | Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 462/2003 Z. z. | Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 505/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 514/2003 Z. z. | Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov |
| 548/2003 Z. z. | Zákon o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 595/2003 Z. z. | Zákon o dani z príjmov |
| 267/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 403/2004 Z. z. | Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 530/2004 Z. z. | Zákon o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 586/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 609/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
| 757/2004 Z. z. | Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 122/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 622/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
| 517/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 520/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, prokurátorov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 59/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 290/2009 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 vo veci vyslovenia nesúladu zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „predsedu Špeciálneho súdu“ a „a podpredsedu Špeciálneho súdu“ v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu § 5 ods. 2, slovného spojenia „Špeciálneho súdu“ v § 8 ods. 1 písm. a) a b), § 9, celej piatej hlavy druhej časti, ako aj slovného spojenia „Špeciálnom súde“ v § 45 ods. 1 a § 51 ods. 5, slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 59, slovného spojenia „predsedom Špeciálneho súdu“ v § 67 ods. 1 písm. c), slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 71 ods. 1 písm. c) prvom bode, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 73 ods. 4, nesúladu § 74 ods. 6, slovného spojenia „riaditeľ správy Špeciálneho súdu vykonáva správu Špeciálneho súdu“ v § 78 ods. 2, nesúladu § 84 ods. 5, slovného spojenia „predsedovi Špeciálneho súdu a“ v § 85, § 91, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 92 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 10 ods. 4, slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v § 10 ods. 5, nesúladu § 14, § 16 ods. 2, § 18 ods. 4, § 19 ods. 1 druhej vety, § 21 ods. 2 písm. b), § 22 ods. 2, § 23 ods. 2, § 24 ods. 3, nesúladu slovného spojenia „a Špeciálny súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti“ v § 24 ods. 4, slovného spojenia „Špeciálny súd“ za slovami „Najvyšší súd,“ a slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v časti vety za bodkočiarkou v § 56 ods. 2, nesúladu § 196 ods. 1 druhej vety, § 315 druhej vety, § 477 písm. d) slov za bodkočiarkou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, nesúladu § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. |
| 291/2009 Z. z. | Zákon o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 500/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 543/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 33/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 100/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 467/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 503/2011 Z. z. | Zákon o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 79/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 335/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 392/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
| 462/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 195/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 322/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 362/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 401/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 443/2015 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 27/2015 z 25. novembra 2015 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 29l ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s § 151za zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 152/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
| 314/2018 Z. z. | Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 40/2019 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia čl. 147 ods. 1 poslednej vety a čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; ustanovenia čl. 141a ods. 9 v časti slov „plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností“ Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. ,ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; ustanovenia § 5 ods. 7 a § 28b ods. 1 v časti slov „a udelí písomný súhlas s overením predpokladov sudcovskej spôsobilosti Národným bezpečnostným úradom,4c) pre prípad, že sa stane kandidátom na sudcu“ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 74da, § 74db a § 74dc zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, § 27ga, § 27h ods. 1 druhej vety a § 31 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2, § 34 ods. 1 písm. g), § 69a, § 69b, § 70 ods. 1 písm. d), § 75 ods. 1 písm. e), § 76 ods. 1 písm. e) a § 84b zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. |
| 282/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 397/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 459/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 241/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
| 71/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 432/2021 Z. z. | Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) |
| 150/2022 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov |
| 151/2022 Z. z. | Zákon o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 398/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 14/2024 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 20. decembra 2023 vo veci vyslovenia nesúladu: 1. Článok XIV zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v časti bodu 38 týkajúcej sa § 27ha ods. 3 písm. d) v časti slov „plnoletého diet'at'a, ako aj“; 2. Článok VIII zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v časti bodu 49, ktorým bol doplnený § 93 tohto zákona o nový odsek 3; 3. Článok XI zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakatel'och prokuratúry v znení neskorších predpisov v časti bodu 8, ktorým bol § 131 tohto zákona doplnený o nový odsek 4 |
| 40/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 412/1991 Zb. | Zákon o kárnej zodpovednosti sudcov |
385
ZÁKON
z 5. októbra 2000
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon upravuje postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie
sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení
výkonu sudcovskej funkcie. Upravuje aj postavenie prísediacich z radov občanov (ďalej
len „prísediaci“).
Postavenie sudcu a prísediaceho
§ 2
(1)
Sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom
súde oddelene od iných štátnych orgánov.
(2)
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,
spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade
so zákonom.
(3)
Sudca je pri výkone svojej funkcie viazaný len
a)
Ústavou Slovenskej republiky a zákonom,
b)
medzinárodnou zmluvou, ak tak ustanovuje Ústava Slovenskej republiky alebo zákon,
c)
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
(4)
Za podmienok ustanovených osobitnými predpismi1) je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho
stupňa.
§ 3
(1)
Sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje,
kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňujú aj prísediaci. Predsedom senátu môže byť
len sudca.
(2)
Sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní.
§ 4
(1)
Zákon poskytuje sudcom a prísediacim ochranu pred neoprávnenými zásahmi do ich činnosti.
(2)
Štát zabezpečuje nezávislosť sudcov aj ich hmotným zabezpečením.
DRUHÁ ČASŤ
SUDCOVIA
PRVÁ HLAVA
POSTAVENIE SUDCU
Prvý diel
Predpoklady na voľbu sudcu a voľba sudcu
§ 5
Predpoklady na voľbu sudcu
(1)
Za sudcu môže byť zvolený občan, ktorý
a)
v deň zvolenia dosiahol vek aspoň 30 rokov,
b)
c)
má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,4)
d)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne
vykonávať,
e)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f)
zložil odbornú justičnú skúšku,
g)
úspešne absolvoval výberové konanie.
(2)
Za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj advokátska skúška, prokurátorská
skúška, notárska skúška a odborná skúška komerčného právnika. So súhlasom Rady sudcov
Slovenskej republiky môže minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„minister“) odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky u toho, kto je preukázateľne
vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva a najmenej 20 rokov je činný
v právnickom povolaní.
(3)
Predpoklady na voľbu sudcu uvedené v odseku 1 písm. c) až e) a podmienku štátneho
občianstva Slovenskej republiky musí sudca súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie
sudcu.
(4)
Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený
za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov5) nie starším ako tri mesiace.
Voľba sudcu a jeho volebné obdobie
§ 6
Sudcu volí Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) na návrh vlády
Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na štyri roky. Po uplynutí tohto volebného
obdobia ho národná rada volí na návrh vlády za sudcu bez časového obmedzenia.
§ 7
Vláda podá národnej rade návrh na voľbu sudcu na štyri roky, len ak ide o osobu, ktorá
spĺňa predpoklady uvedené v § 5 ods. 1 a 2 a súhlasí so svojím zvolením za sudcu a s pridelením na vopred určený súd.
§ 8
(1)
Sudca zvolený na štyri roky podá, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, najneskôr
150 dní pred uplynutím lehoty štyroch rokov od zloženia sudcovského sľubu písomné
vyhlásenie, že súhlasí s voľbou za sudcu bez časového obmedzenia. Vyhlásenie podá
predsedovi súdu, na ktorom vykonáva funkciu sudcu. Ak sudca také vyhlásenie bez závažných
dôvodov nepodá, platí, že o voľbu za sudcu bez časového obmedzenia sa neuchádza. Jeho
funkcia zanikne uplynutím štyroch rokov odo dňa zloženia sudcovského sľubu.
(2)
Predseda súdu vypracuje po podaní vyhlásenia sudcu návrh hodnotenia sudcu za celé
obdobie výkonu funkcie sudcu. Sudca má právo o návrhu hodnotenia sa vyjadriť a žiadať
jeho doplnenie alebo spresnenie.
(3)
Návrh hodnotenia sudcu spolu s vyjadrením sudcu predloží predseda okresného súdu
predsedovi krajského súdu. Predseda krajského súdu zabezpečí prerokovanie návrhu hodnotenia,
a to aj záporného návrhu predsedu súdu, v sudcovskej rade za prítomnosti sudcu.
(4)
Predsedovia súdov vyššieho stupňa zabezpečia predloženie a prerokovanie návrhov hodnotenia
sudcov a vyjadrenia o nich, ak ide o sudcov vyšších súdov.
(5)
Príslušná sudcovská rada spolupracuje pri hodnotení sudcu tak, že po vypočutí hodnotiteľa
a sudcu návrh hodnotenia sudcu schváli, zmení alebo doplní. S konečným hodnotením
musí byť sudca oboznámený.
(6)
Najneskôr 120 dní pred uplynutím lehoty štyroch rokov od zloženia sudcovského sľubu
predložia predsedovia súdov vyšších stupňov návrh spolu s hodnotením sudcu Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(7)
Minister predloží návrh vláde spolu s hodnotením sudcu najneskôr 90 dní pred uplynutím
lehoty štyroch rokov od zloženia sudcovského sľubu aj so svojím stanoviskom k voľbe
sudcu.
(8)
Vláda predloží národnej rade svoj návrh najneskôr 60 dní pred uplynutím lehoty štyroch
rokov odo dňa zloženia sudcovského sľubu. K návrhu sa pripojí aj hodnotenie sudcu.
(9)
Ak je návrh vlády na zvolenie sudcu do funkcie sudcu bez časového obmedzenia záporný,
so stanoviskom vlády a s dôvodmi oboznámi minister sudcu. Sudca má právo, aby k takému
návrhu bolo pripojené jeho písomné vyjadrenie.
§ 9
(1)
Národná rada si môže vyžiadať stanovisko Rady sudcov Slovenskej republiky k predloženému
návrhu na voľbu sudcu bez časového obmedzenia. Ak je návrh vlády na zvolenie sudcu
do funkcie sudcu bez časového obmedzenia záporný, stanovisko Rady sudcov Slovenskej
republiky si vyžiada vždy.
(2)
Národná rada volí sudcov bez časového obmedzenia s účinnosťou odo dňa nasledujúceho
po uplynutí štvorročného volebného obdobia. Ak národná rada nezvolí sudcu bez časového
obmedzenia, funkcia sudcu zaniká.
(3)
Ak bol sudca už raz ustanovený alebo zvolený do funkcie sudcu bez časového obmedzenia
a funkcie sa vzdal podľa § 19, funkcia mu zanikla podľa § 11 ods. 3, alebo bol z funkcie sudcu odvolaný podľa § 18 ods. 2 písm. a), nová voľba do funkcie sudcu bez časového obmedzenia je pri splnení podmienok uvedených
v § 7.
§ 10
(1)
Po svojom zvolení skladá sudca tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že
sa budem spravovať Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, budem ich vykladať podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade s nimi a svoju funkciu budem vykonávať
nezávisle, nestranne a spravodlivo.“.
(2)
Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok zánik funkcie.
(3)
Zloženie sľubu sudca neopakuje, ak bol zvolený znova. To neplatí, ak ide o prípad
uvedený v § 9 ods. 3.
(4)
Sudca skladá sľub do rúk predsedu národnej rady a potvrdzuje ho svojím podpisom.
(5)
Dňom zloženia sľubu sa sudca ujíma funkcie.
Druhý diel
Pridelenie, dočasné pridelenie a preloženie sudcu
§ 11
Pridelenie sudcu na výkon funkcie na určitý súd
(1)
Sudcu prideľuje na výkon funkcie na určitý súd, ak ďalej nie je ustanovené inak,
minister na základe jeho predchádzajúceho súhlasu s voľbou za sudcu a s pridelením
na určitý súd.
(2)
Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) prideľuje sudcu na
základe jeho predchádzajúceho súhlasu minister so súhlasom Rady sudcov Slovenskej
republiky. Na najvyšší súd môže byť pridelený len sudca, ktorý dovŕšil vek 35 rokov.
(3)
Ak sudca odvolá svoj súhlas s pridelením na určitý súd, funkcia sudcu zaniká, ak
nemožno sudcu pri zohľadnení jeho oprávnených záujmov prideliť s jeho súhlasom na
iný súd.
(4)
Pridelenie sudcu na výkon funkcie na určitý súd sa uskutoční dňom voľby.
Dočasné pridelenie sudcu
§ 12
(1)
Na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom dočasne prideliť
na výkon funkcie na iný súd. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené s výnimkou
výkonu funkcie sudcu disciplinárneho súdu.
(2)
Sudcu zvoleného bez časového obmedzenia možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na
využitie skúseností
a)
na ústredný orgán štátnej správy súdov alebo na inštitúciu, ktorá zabezpečuje vzdelávanie
sudcov,
b)
ako súdneho poradcu6) na Ústavný súd Slovenskej republiky,
c)
do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, do Kancelárie Národnej rady Slovenskej
republiky a na Úrad vlády Slovenskej republiky.
(3)
Sudcu možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na súd vyššieho stupňa alebo na ústredný
orgán štátnej správy súdov aj na účely prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovania
kvalifikácie na výkon súčasnej alebo budúcej funkcie. Počas dočasného pridelenia na
vyšší súd môže vykonávať funkciu sudcu len na tomto súde.
(4)
Sudca počas dočasného pridelenia podľa odseku 2 písm. a) a c) a odseku 3 nemôže vykonávať
funkciu sudcu; to neplatí, ak ide o pridelenie na súd vyššieho stupňa. Dočasné pridelenie
sudcu podľa odsekov 2 a 3 sa však považuje za výkon funkcie sudcu.
(5)
Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať jeden rok v období troch rokov s výnimkou
prípadu uvedeného v odseku 2 písm. a). Dočasné pridelenie podľa odseku 3 nesmie presahovať
tri mesiace v období piatich rokov.
§ 13
(1)
O dočasnom pridelení rozhoduje
a)
minister, ak nie je ustanovené inak,
b)
predseda najvyššieho súdu po dohode s ministrom, ak ide o dočasné pridelenie sudcu
najvyššieho súdu alebo ak ide o dočasné pridelenie sudcu na najvyšší súd,
c)
predseda krajského súdu, ak ide o dočasné pridelenie sudcu v rámci obvodu príslušného
krajského súdu.
(2)
Pred rozhodnutím o dočasnom pridelení si vyžiadajú stanoviská príslušných sudcovských
rád.
§ 14
Preloženie sudcu na iný súd
(1)
Minister môže preložiť sudcu na iný súd toho istého stupňa alebo na súd vyššieho
stupňa len s jeho súhlasom.
(2)
Preložiť sudcu na najvyšší súd možno len so súhlasom Rady sudcov Slovenskej republiky.7) Na najvyšší súd možno preložiť len sudcu, ktorý dovŕšil vek 35 rokov.
(3)
Na súd vyššieho stupňa sa sudca prekladá na základe výsledkov výberového konania
a v súlade so zásadami funkčného postupu sudcov schválenými Radou sudcov Slovenskej
republiky.
(4)
Na súd nižšieho stupňa môže minister preložiť sudcu len na jeho žiadosť. Ak však
ide o preloženie sudcu najvyššieho súdu na iný súd, na jeho preloženie je potrebné
aj vyjadrenie Rady sudcov Slovenskej republiky.
(5)
Bez súhlasu alebo bez žiadosti možno sudcu preložiť na iný súd toho istého stupňa
alebo na nižší súd len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu.
Tretí diel
Ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie a odvolanie z nej
§ 15
Ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie
(1)
Do funkcie predsedu senátu vymenuje sudcu predseda príslušného súdu zo sudcov tohto
súdu na základe výsledkov výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení sudcovskej
rady; na vymenovanie predsedu senátu najvyššieho súdu je potrebné aj vyjadrenie príslušného
kolégia.
(2)
Predsedu kolégia volia sudcovia príslušného kolégia tajným hlasovaním na päť rokov
spomedzi predsedov senátov príslušného kolégia. Návrh môžu podať členovia kolégia
a predseda súdu, ktorý návrhy predloží príslušnému kolégiu.
(3)
Sudca okresného súdu je predsedom senátu okresného súdu odo dňa pridelenia alebo
preloženia na okresný súd; ustanovenie odseku 1 sa na neho nevzťahuje.
(4)
Predseda kolégia a predseda senátu nie sú predstaviteľmi správy súdov.
§ 16
Odvolanie a uvoľnenie z vyššej sudcovskej funkcie a jej zánik
(1)
Predsedu senátu možno z funkcie odvolať na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho
súdu.
(2)
Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej piatich členov kolégia rozhoduje o
odvolaní predsedu kolégia kolégium tajným hlasovaním.
(3)
Sudca bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie predsedu senátu okrem predsedu senátu
okresného súdu alebo predsedu kolégia najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadal
o uvoľnenie z funkcie. O uvoľnení rozhoduje predseda súdu.
(4)
Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o uvoľnení alebo odvolaní z funkcie,
do ktorej bol vymenovaný podľa § 15 ods. 2, právo vykonávať túto funkciu zaniká.
(5)
Funkcia predsedu senátu zaniká preložením predsedu senátu na súd vyššieho stupňa.
Štvrtý diel
Zánik funkcie sudcu
§ 17
Dôvody zániku funkcie sudcu
Funkcia sudcu zaniká
a)
odvolaním z funkcie (§ 18),
b)
vzdaním sa funkcie (§ 19),
c)
pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony
(§ 20 ods. 1),
d)
stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky (§ 20 ods. 2),
e)
zmenou trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky (§ 20 ods. 2),
f)
neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu (§ 23 ods. 1),
g)
odvolaním súhlasu s pridelením na určitý súd (§ 11 ods. 3),
h)
nezložením sľubu alebo zložením sľubu s výhradou (§ 10 ods. 2),
i)
vypovedaním sľubu (§ 151 ods. 4),
j)
nezvolením za sudcu bez časového obmedzenia (§ 9 ods. 2),
k)
nepodaním písomného vyhlásenia (§ 8 ods. 1),
l)
smrťou.
§ 18
Odvolanie z funkcie sudcu
(1)
Národná rada sudcu odvolá
a)
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin,
b)
na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný
s výkonom jeho funkcie.
(2)
Národná rada môže sudcu odvolať, ak
a)
jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však počas jedného roka, riadne
vykonávať sudcovské povinnosti,
b)
dosiahol vek 65 rokov.
(3)
Návrh na odvolanie z funkcie sudcu podáva minister, u sudcov najvyššieho súdu predseda
najvyššieho súdu. Národná rada odvolá sudcu podľa odseku 1 aj bez návrhu. O podanom
návrhu podľa odseku 2 sa vyjadrí Rada sudcov Slovenskej republiky.
(4)
Pred rozhodnutím o odvolaní z funkcie sudcu podľa odsekov 1 a 2 si národná rada vyžiada
stanovisko disciplinárneho súdu.
(5)
Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o odvolaní, funkcia sudcu zaniká.
§ 19
Vzdanie sa funkcie sudcu
Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením. Funkcia sudcu zaniká uplynutím
troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní
sa funkcie doručené národnej rade.
§ 20
Iné dôvody zániku funkcie
(1)
Funkcia sudcu zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol sudca
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne
úkony obmedzená, a smrťou sudcu.
(2)
Funkcia sudcu zaniká aj dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo
zmenou trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky.
§ 21
Nároky súvisiace so skončením výkonu funkcie sudcu
(1)
Ak bol sudca odvolaný z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2 písm. a) alebo sa z týchto dôvodov vzdal funkcie sudcu, patrí mu za päť mesiacov od skončenia
výkonu funkcie plat vo výške posledného základného platu. To neplatí, ak sudcovi patrí
odchodné podľa odseku 2.
(2)
Pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo
invalidný dôchodok patrí sudcovi odchodné vo výške základného platu, ak funkciu sudcu
vykonával najmenej päť rokov. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok výkonu
funkcie sudcu do dosiahnutia 20 rokov výkonu funkcie sudcu o 20 % základného platu
sudcu a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu až do dosiahnutia 24 rokov
výkonu funkcie sudcu o 50 % základného platu sudcu. Za 25. rok a za každý ďalší skončený
rok výkonu funkcie sudcu sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do
výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu sudcu.
(3)
Odchodné sa vypláca najneskôr v deň splatnosti posledného platu sudcu. Odchodné sa
kráti o sumu, ktorá zodpovedá nároku pri skoršom skončení výkonu funkcie sudcu, ak
bolo odchodné vyplatené.
(4)
Ak sudca zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, pozostalý manžel má nárok na vyplatenie
50 % z výšky odchodného, na ktorý by mal sudca nárok ku dňu úmrtia. Každé pozostalé
dieťa s nárokom na sirotský dôchodok má nárok na vyplatenie 10 % z výšky odchodného,
na ktorý by mal sudca nárok ku dňu úmrtia. Ak by výška odchodného pre pozostalého
manžela a deti prevyšovala 100 % odchodného, výplata sa pomerne zníži pre každého
z nich. Ak niet pozostalého manžela, nárok na vyplatenie 50 % odchodného prechádza
na pozostalé deti sudcu. Ak sudca zomrie pri výkone funkcie sudcu alebo v súvislosti
s ňou, odchodné sa vyplatí v plnej výške. Na nároky pozostalých sa toto ustanovenie
vzťahuje, hoci sudca o dôchodok nepožiada.
(5)
Odchodné sudcovi nepatrí, ak bol odvolaný z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 1.
Piaty diel
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu
§ 22
(1)
Sudca, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo proti ktorému sa vedie
disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, môže mať
až do právoplatného skončenia súdneho alebo disciplinárneho konania a prípadne naň
nadväzujúceho rozhodnutia národnej rady o odvolaní z funkcie sudcu dočasne pozastavený
výkon funkcie sudcu.
(2)
O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhoduje
a)
národná rada, ak ide o predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu,
b)
predseda najvyššieho súdu, ak ide o sudcu najvyššieho súdu,
c)
minister v ostatných prípadoch.
(3)
Na rozhodnutie podľa odseku 2 písm. a) si národná rada vyžiada stanovisko Rady sudcov
Slovenskej republiky. Rozhodnutie podľa odseku 2 písm. b) a c) môže Rada sudcov Slovenskej
republiky do 30 dní od jeho oznámenia zrušiť.
(4)
Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok
na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý plat sa zvyšuje o 10 % základného
platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu.
(5)
Ak sa dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončí, doplatí sa sudcovi rozdiel,
o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, za ktoré bol
sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol
právoplatne odsúdený, alebo mu bolo za konanie, za ktoré bol výkon funkcie sudcu dočasne
pozastavený, uložené disciplinárne opatrenie.
Šiesty diel
Nezlučiteľnosť a prerušenie výkonu funkcie sudcu
§ 23
Nezlučiteľnosť výkonu funkcie sudcu
(1)
Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky,
poslanca národnej rady, člena vlády, vedúceho alebo predsedu iného ústredného orgánu
štátnej správy Slovenskej republiky, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu
alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, prokurátora, príslušníka Slovenskej
informačnej služby, príslušníka ozbrojených síl a iných ozbrojených zborov a s funkciou
v orgánoch štátnej správy, územnej samosprávy a s funkciou v orgánoch právnických
osôb, ktorým bol zverený výkon štátnej správy. Ak je sudca do tejto funkcie ustanovený
a ak sa výkon funkcie sudcu neprerušuje podľa § 24 ods. 1 a 2, sudca je povinný do 15 dní od ustanovenia do tejto funkcie odstrániť dôvody nezlučiteľnosti.
Inak funkcia sudcu zaniká.
(2)
Sudca nesmie ďalej popri výkone funkcie sudcu zastávať žiadnu inú platenú funkciu,
podnikať, ani vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem správy vlastného majetku alebo
majetku svojich maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, literárnej, publicistickej
a umeleckej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie
sudcu a dôstojnosť sudcu a neohrozuje dôveru v nezávislosť a nestrannosť súdnictva.
V prípade pochybností rozhodne o povinnosti skončiť túto funkciu alebo činnosť Rada
sudcov Slovenskej republiky. Sudca môže vykonávať funkciu aj v stavovskej organizácii
sudcov.
§ 24
Prerušenie výkonu funkcie sudcu
(1)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje dňom, keď sa sudca stal prezidentom Slovenskej republiky
alebo štátnym tajomníkom, vedúcim úradu ústredného orgánu pre oblasť štátnej správy
súdov, alebo sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
(2)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj dňom, keď sa sudca zaregistruje ako kandidát
vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách do národnej rady, alebo
vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie trvá ešte tri mesiace po vyhlásení
výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu
funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.
(3)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii
alebo v medzinárodných súdnych orgánoch zriadených na vykonanie medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak mu táto činnosť bráni riadne vykonávať
funkciu sudcu. Prerušenie nemôže trvať viac ako dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(4)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý sa stal poberateľom starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku, ak sa funkcie sudcu nevzdal a funkcia mu z iného dôvodu
nezanikla.
(5)
Minister po vyjadrení sudcovskej rady môže vyhovieť žiadosti sudcu o prerušenie výkonu
funkcie sudcu z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie nemôže trvať
viac ako päť rokov.
(6)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených
v odsekoch 1 až 5, nemá v tom čase práva a povinnosti sudcu a nesmie vykonávať funkciu
sudcu. Prerušenie podľa odsekov 2, 4 a 5 sa nepovažuje za výkon funkcie sudcu.
(7)
Ak sa sudca chce znovu ujať výkonu funkcie sudcu, musí to oznámiť ministerstvu spravidla
60 dní vopred. Sudca sa ujme výkonu funkcie sudcu na súde, na ktorom naposledy vykonával
funkciu sudcu.
(8)
Sudca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, môže
sa ujať na určitý čas výkonu funkcie sudcu, ak sa tak dohodne s predsedom príslušného
súdu a príslušná sudcovská rada s tým súhlasí. Na súbeh starobného dôchodku s funkčným
platom sa vzťahuje osobitný predpis.8)
Siedmy diel
Vzťah sudcu a štátu
§ 25
Právne vzťahy sudcu
(1)
Voľbou za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu,
z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát
v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje
osobitný predpis.9)
(2)
Výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia sľubu a skončí sa v deň zániku funkcie
sudcu alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Osobný úrad sudcu vedie písomnosti týkajúce sa sudcu a výkonu jeho funkcie v osobnom
spise sudcu. Sudca má právo byť oboznámený s obsahom osobného spisu a s tým, ak je
jeho osobný spis predložený alebo odstúpený inému súdu alebo ústrednému orgánu štátnej
správy súdov a s dôvodmi takého postupu. Osobný úrad sudcu poskytne sudcovi odpisy
písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností
a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.
(4)
Osobný úrad sudcu je súd, na ktorý bol sudca pridelený alebo preložený. Osobný úrad
sudcu je ministerstvo, ak sudca prerušil výkon funkcie sudcu alebo ak je sudca alebo
jeho pozostalý poberateľom príplatku alebo odchodného podľa tohto zákona.
(5)
Sudcovi vystaví jeho osobný úrad preukaz sudcu dňom nástupu do výkonu funkcie. Sudca,
ktorému bol výkon funkcie prerušený alebo ktorému bol dočasne pozastavený výkon funkcie
sudcu, je povinný preukaz sudcu odovzdať osobnému úradu.
§ 26
Sudcovské rady a Rada sudcov Slovenskej republiky
(1)
Sudcovské rady a Rada sudcov Slovenskej republiky zriadené podľa osobitného predpisu10) vystupujú aj na ochranu práv a oprávnených záujmov sudcov. Ak sa príslušná rada nevyjadrí
alebo nerozhodne vo veciach, ktoré sú jej dané na vyjadrenie alebo rozhodnutie podľa
tohto zákona, do 30 dní, postupuje sa ďalej bez jej vyjadrenia alebo rozhodnutia.
Vyjadrenie alebo rozhodnutie príslušnej rady je však vždy potrebné, ak ide o pridelenie
sudcu na najvyšší súd (§ 11 ods. 2), o preloženie sudcu na iný súd (§ 14) alebo o ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie (§ 15).
(2)
Rada sudcov Slovenskej republiky po dohode s ministrom prijme zásady výberového konania,
funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyšších sudcovských
funkcií, ako aj podrobnosti o obsahu a spôsobe hodnotenia sudcov a zásady sudcovskej
etiky.
Ôsmy diel
Hodnotenie sudcu a výberové konanie
§ 27
Hodnotenie sudcu
(1)
Hodnotenie sudcu sa uskutočňuje
a)
u sudcu zvoleného na obdobie štyroch rokov v druhom roku výkonu funkcie sudcu a v
súvislosti s návrhom na voľbu bez časového obmedzenia,
b)
u sudcu zvoleného bez časového obmedzenia vždy po piatich rokoch výkonu tejto funkcie,
c)
vždy v súvislosti s výberovým konaním,
d)
ak sudca o hodnotenie požiada.
(2)
Sudcu hodnotí predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu sudcu, na základe
a)
prieskumu rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania
v hodnotenom období,
b)
stanoviska odvolacích senátov,
c)
vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu.
(3)
Prieskum podľa odseku 2 písm. a) vykoná komisia určená príslušnou sudcovskou radou.
(4)
Sudca má právo k hodnoteniu sa vyjadriť a žiadať o jeho doplnenie alebo spresnenie.
Ak predseda súdu jeho námietkam nevyhovie, rozhodne o námietkach príslušná sudcovská
rada.
(5)
V súvislosti s podaním návrhu na voľbu sudcu bez časového obmedzenia predseda súdu
vypracuje len návrh hodnotenia. Ďalej sa postupuje podľa § 8 ods. 2 a 3.
(6)
Ak ide o hodnotenie v súvislosti s výberovým konaním na súd vyššieho stupňa, členmi
prieskumnej komisie podľa odseku 2 písm. a) sú najmenej dvaja sudcovia súdu vyššieho
stupňa, ktorých určí príslušná sudcovská rada.
(7)
Ak sudca požiada o hodnotenie v súvislosti so skončením výkonu funkcie sudcu a s
jeho obsahom nesúhlasí, môže podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia hodnotenia
predsedovi súdu, ktorý hodnotenie vypracoval. Ak predseda súdu podaným námietkam nevyhovie,
môže sa sudca obrátiť v rovnakej lehote na disciplinárny súd.
Výberové konanie
§ 28
(1)
Predseda súdu, na ktorom je zriadená sudcovská rada, vyhlasuje výberové konanie na
obsadenie voľného miesta sudcu; to neplatí, ak voľné miesto sudcu možno obsadiť justičným
čakateľom.
(2)
Výberové konanie na voľné miesto funkcie sudcu sa vyhlasuje verejne, najmenej 30
dní vopred. Výberového konania sa môže zúčastniť ten,
a)
kto má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku uznanú podľa § 5 ods. 2 za odbornú justičnú skúšku alebo
b)
kto súčasne žiada o uznanie skúšky uvedenej v § 5 ods. 2, alebo
c)
ktorému bola odborná justičná skúška odpustená (§ 5 ods. 2).
(3)
Výberovým konaním na funkciu sudcu sa overujú schopnosti, odborné znalosti, zdravotný
stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť
vzhľadom na povahu povinností sudcu. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na
pohlavie, rasu, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný
alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine.
(4)
Výberové konanie na obsadenie voľného miesta predsedu senátu súdu vyššieho stupňa
sa vyhlasuje pre sudcov príslušného súdu.
(5)
Výberové konanie na postup na súd vyššieho stupňa sa vyhlasuje pre všetkých sudcov.
(6)
Výberové konanie podľa odsekov 4 a 5 sa vyhlasuje najmenej 15 dní vopred.
§ 29
(1)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu výberovej komisie
a zo štyroch členov. Členov výberovej komisie vymenúva predseda súdu na návrh príslušnej
sudcovskej rady. Predsedu komisie volia členovia komisie spomedzi seba. Výberová komisia
je uznášaniaschopná, ak sa hlasovania zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie
je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(2)
Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov,
ktoré verejne oznámi a predloží predsedovi súdu. Poradie uchádzačov je pre predsedu
súdu záväzné. Na návrh predsedu súdu môže Rada sudcov Slovenskej republiky udeliť
výnimku z poradia uchádzačov; po udelení výnimky je poradie uchádzačov konečné.
(3)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zriadená podľa odseku 1 na súde vyššieho
stupňa. Pri rozhodovaní prihliada na vyjadrenie sudcovskej rady toho súdu, v ktorého
obvode vykonáva uchádzač o postup na súd vyššieho stupňa svoju funkciu.
DRUHÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ POVINNOSTI SUDCU A ZÁKLADNÉ PRÁVA SUDCU
§ 30
Základné povinnosti sudcu
(1)
V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí
zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť
dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Obmedzenia štátneho
funkcionára pri výkone štátnej funkcie podľa osobitného predpisu11) sa vzťahujú primerane aj na sudcu.
(2)
V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný
najmä
a)
presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť,
b)
odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť
ohrozenie nezávislosti súdnictva,
c)
nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických
hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,
d)
vystupovať nezaujato a k stranám alebo k účastníkom konania pristupovať bez ekonomických,
sociálnych, rasových, etnických, sexuálnych alebo náboženských predsudkov,
e)
dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná,
f)
dodržiavať pravidlá sudcovskej etiky.
(3)
Sudca nesmie od strán alebo od účastníkov konania alebo od ich právnych zástupcov
okrem prípadov ustanovených v zákonoch o konaní pred súdmi1) jednostranne prijímať alebo poskytovať im informácie alebo rokovať s nimi o skutkovej
podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv.
(4)
Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať
plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet
pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.
(5)
Sudca je povinný plniť svoje povinnosti riadne a včas aj v prípade povolenia práce
v domácom prostredí. Rovnako je povinný vykonávať nariadenú pohotovosť a výkon funkcie
nadčas v súlade s rozvrhom práce.
(6)
Sudca je povinný využívať určené pojednávacie dni a tak zabezpečovať riadne a včasné
vybavovanie pridelených vecí.
(7)
Sudca zodpovedá za neprehlbovanie svojich odborných vedomostí a podľa okolností aj
za nevyužitie ponúknutých možností na vzdelávanie. Sudca je povinný prispievať svojimi
znalosťami a schopnosťami pri odbornej príprave justičných čakateľov a funkčne mladších
sudcov. Využiť znalosti a schopnosti sudcu pri odbornej príprave na zvyšovanie a prehlbovanie
odbornej úrovne sudcov, justičných čakateľov a ďalších zamestnancov súdov možno iba
s jeho súhlasom a ak tomu nebráni plnenie jeho povinností pri výkone súdnictva.
(8)
Sudca nemá právo štrajkovať a nesmie konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom znemožňoval
činnosť súdnictva.
(9)
Sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať
aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach.
(10)
Sudca je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie sudcu, o veciach,
o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený podľa
tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachováva. Z vážnych dôvodov
a so súhlasom sudcu je oprávnený zbaviť sudcu tejto povinnosti aj predseda súdu, a
ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, ak ide o predsedu
najvyššieho súdu, predseda národnej rady. Tejto povinnosti zachovávať mlčanlivosť
nemôže byť zbavený vo veciach hlasovania. Sudcu však nemožno nútiť, aby vypovedal
ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie sudcu. Sudca je aj
po zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť povinný dbať na oprávnené záujmy účastníkov
konania.
(11)
Sudca je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných
súdmi.
§ 31
Písomné vyhlásenie sudcu
(1)
Sudca je povinný podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal funkcie sudcu, a počas jej
výkonu vždy k 31. marcu kalendárneho roka osobnému úradu písomné vyhlásenie, v ktorom
uvedie,
a)
či spĺňa podmienky podľa § 23,
b)
aké funkčné alebo iné požitky mu plynú z činností a funkcií podľa § 23.
(2)
Súčasťou údajov o funkciách a činnostiach podľa odseku 1 sú aj tieto ďalšie údaje:
a)
ak ide o funkcie a činnosti označené v Ústave Slovenskej republiky alebo v tomto
zákone za nezlučiteľné s funkciou sudcu, údaj o tom, kedy a ako sa ich vykonávanie
skončilo alebo sa skončí,
b)
názov a sídlo právnickej osoby a meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, pre
ktorú sudca vyhlásenie podáva, činnosť alebo funkciu vykonáva,
c)
vyčíslenie príjmov dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z funkcií a činností,
v ktorých bude ten, kto vyhlásenie podáva, pokračovať aj po ujatí sa výkonu funkcie
sudcu.
(3)
Sudca je povinný oznámiť
a)
každú zmenu v skutočnostiach, ktoré podľa odsekov 1 a 2 uviedol vo svojom vyhlásení,
b)
každú funkciu alebo činnosť, ktorú začal alebo bude vykonávať po ustanovení do funkcie
sudcu.
(4)
Oznámenie podľa odseku 3 treba podať do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť vznikla.
§ 32
Majetkové priznanie
(1)
Sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu deklarovať svoje majetkové
pomery
a)
do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie sudcu,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka pôsobenia vo funkcii sudcu.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok sudcu, pričom majetkové priznanie
musí obsahovať údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľných veciach,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje a majetok uvedený v odseku 2 písm.
b) a c) sudca na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou, pričom sa tento
majetok v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia
ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely
delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.12)
(4)
Súčasťou majetkového priznania sudcu je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť
o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v spoločnej domácnosti,13) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú predsedovi
príslušnej sudcovskej rady, alebo ak ide o predsedu sudcovskej rady, predsedovi Rady
sudcov Slovenskej republiky, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v
príslušnej rade na účely zistenia prírastku majetku sudcu a ich uchovávanie. Súčasne
sa tieto údaje oznamujú aj ministrovi.
(6)
Na výzvu orgánu uvedeného v odseku 5, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti
deklarovaných údajov, sudca je povinný predložiť majetkové priznanie, aj ak ide o
majetok podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000
Sk.
(7)
Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu a podpredsedu
najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu.14)
§ 33
Konanie vo veciach písomného vyhlásenia sudcu a majetkového priznania sudcu
(1)
(2)
Minister, príslušná sudcovská rada, alebo ak ide o jej predsedu, Rada sudcov Slovenskej
republiky preskúmajú úplnosť písomného vyhlásenia a majetkového priznania a v prípade
potreby vyzvú sudcu, aby ich v lehote najviac 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil
alebo doplnil.
(3)
Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 32 ods. 5 zistia u sudcu majetkové prírastky, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platových pomerov
a iných vyčíslených príjmov [§ 31 ods. 2 písm. c)], sudca je povinný na základe výzvy ministra, príslušnej sudcovskej rady, alebo
ak ide o predsedu sudcovskej rady, predseda Rady sudcov Slovenskej republiky vysvetliť
alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti určí sudcovi primeranú lehotu,
ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní.
(4)
Nesplnenie niektorej z povinností uvedených v odsekoch 1 až 3 sudcovská rada, alebo
ak ide o jej predsedu, Rada sudcov Slovenskej republiky oznámi spolu s podnetom orgánu
príslušnému na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania; tým nie je dotknuté
oprávnenie týchto orgánov podať návrh aj bez podnetu (§ 136 ods. 2). Rovnako sa postupuje, ak sudcovská rada, alebo ak ide o jej predsedu, Rada sudcov
Slovenskej republiky nepovažuje splnenie preukaznej povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné
a má dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku sudcu alebo o
hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.
Ďalej sa postupuje podľa § 115 až 135.
§ 34
Základné práva sudcu
(1)
Každý sudca má právo voliť a byť volený za člena sudcovskej rady príslušnej pre obvod
súdu, do ktorého je pridelený na výkon svojej funkcie, a prostredníctvom nej sa podieľať
na správe súdnictva.
(2)
Sudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať
a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Ak sudca namieta, že nie sú mu veci prideľované
takým spôsobom a ak predseda súdu jeho námietkam nevyhovie, rozhodne o nich príslušná
sudcovská rada.
(3)
Sudca, ktorý vedie súdne pojednávanie, rozhoduje o tom, či je možné v priebehu pojednávania
uskutočňovať obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy. Pri zachovaní
povinnosti mlčanlivosti má sudca právo publikovať odborné právne problémy vzťahujúce
sa na právoplatne rozhodnutú vec.
(4)
Sudca má právo zakladať záujmové stavovské organizácie sudcov a združovať sa v nich;
ich cieľom je presadzovať a ochraňovať práva a záujmy sudcov, ich nezávislosť a podporovať
profesijné vzdelávanie. Činnosť v takejto organizácii nemôže byť na ujmu sudcu. Združovanie
sudcov podľa osobitného predpisu15) nie je tým dotknuté.
(5)
Sudca má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich
rodinných príslušníkov a svojho obydlia, ak o to správu súdu požiada; takisto má právo
na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady
nákladov takej ochrany.
(6)
Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na
rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny
a rodinní príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov
o jeho osobe a jeho rodine.
TRETIA HLAVA
PREHLBOVANIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE SUDCU
§ 35
Vzdelávanie sudcu
(1)
Sudca má právo na zabezpečenie podmienok systematického a bezplatného vzdelávania
po celý čas výkonu svojej funkcie, na bezplatné poskytovanie právnych predpisov, odbornej
literatúry a informácií nevyhnutných na riadny výkon funkcie sudcu.
(2)
Vzdelávanie sudcov zabezpečuje ministerstvo, vysoké školy a ďalšie vzdelávacie inštitúcie
po dohode s ministerstvom. Základné smery obsahového zamerania odborného vzdelávania
sudcov na príslušný kalendárny rok určí Rada sudcov Slovenskej republiky.
(3)
Sudcovia, ktorí sa podieľajú na organizácii vzdelávania a na lektorskej činnosti
pre sudcov a zamestnancov správy súdov, majú právo na odmenu za túto činnosť, ak ju
vykonávajú nad rámec svojich povinností v rozhodovacej činnosti.
§ 36
Prehlbovanie kvalifikácie
(1)
Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie systematické odborné vzdelávanie sudcov s cieľom
priebežne si udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať požadované vedomosti a schopnosti potrebné
na výkon funkcie sudcu v príslušnom odbore alebo na výkon lektorskej činnosti.
(2)
Na prehlbovanie kvalifikácie patrí sudcovi študijné voľno v potrebnom rozsahu; za
ten čas patrí sudcovi funkčný plat.
§ 37
Zvyšovanie kvalifikácie
(1)
Zvyšovaním kvalifikácie sa rozumie nadobudnutie vedomostí a zručností potrebných
na výkon funkcie sudcu na súde vyššieho stupňa, na výkon osobitnej špecializácie alebo
na výkon riadiacej funkcie v správe súdov.
(2)
Zvyšovaním kvalifikácie sa ďalej rozumie ďalšie vysokoškolské štúdium v odbore potrebnom
na výkon funkcie sudcu, vykonanie rigoróznej skúšky, ako aj iné špeciálne štúdium
na vysokých školách alebo na iných výchovno-vzdelávacích zariadeniach v Slovenskej
republike alebo v zahraničí, ak sú za také uznané.
(3)
Na žiadosť sudcu môže predseda súdu so súhlasom príslušnej sudcovskej rady a v prípade
zvyšovania kvalifikácie v zahraničí aj so súhlasom ministra vydať rozhodnutie o súhlase
so zvýšením kvalifikácie sudcu, ak je toto zvýšenie kvalifikácie v súlade s požiadavkami
na výkon funkcie. Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje
a)
určenie oblasti a spôsobu zvýšenia kvalifikácie,
b)
podmienky zvyšovania kvalifikácie,
c)
funkčné miesto alebo dôvod, pre ktorý sa zvýšenie kvalifikácie požaduje,
d)
čas platnosti vydaného súhlasu.
(4)
Sudcovi patrí študijné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o oblasti
a dĺžke trvania štúdia
a)
v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
dva dni na prípravu a na vykonanie každej skúšky,
c)
desať dní na prípravu a na vykonanie záverečnej skúšky,
d)
desať dní na vypracovanie a obhajobu diplomovej alebo inej záverečnej práce.
(5)
Počas študijného voľna podľa odseku 4 patrí sudcovi funkčný plat.
§ 38
Náklady kvalifikácie
(1)
Náklady súvisiace s prehlbovaním kvalifikácie a so zvyšovaním kvalifikácie sudcu
uhrádza správa súdov.
(2)
Sudca je povinný nahradiť úplne alebo čiastočne náklady zvyšovania kvalifikácie,
ak nedodržal podmienky určené v rozhodnutí podľa § 37 ods. 3; to neplatí, ak funkcia sudcu zanikla podľa § 18 ods. 2 písm. a) alebo ak sa sudca vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov alebo z vážnych osobných dôvodov.
O povinnosti a výške náhrady rozhodne príslušný predseda súdu. Proti jeho rozhodnutiu
je prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne ministerstvo. Na konanie sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní.
ŠTVRTÁ HLAVA
PODMIENKY NA VÝKON FUNKCIE SUDCU
Prvý diel
Týždenný pracovný čas a denná pracovná doba
§ 39
(1)
Týždenný pracovný čas sudcu je najviac 40 hodín.
(2)
V rámci rozvrhu práce si sudca určuje svoju dennú pracovnú dobu po dohode s predsedom
súdu v závislosti od množstva a naliehavosti vecí pridelených na rozhodnutie, s primeraným
zreteľom aj na pracovný čas zamestnancov súdu.
§ 40
Pohotovosť a výkon funkcie nadčas
(1)
Sudca je povinný v záujme zabezpečenia plnenia úloh súdu podľa osobitných predpisov1) vykonávať nariadenú pohotovosť a počas pohotovosti aj výkon funkcie nadčas v súlade
s rozvrhom práce. Sudcovi patrí za výkon funkcie nadčas náhradné voľno.
(2)
Nariadená pohotovosť sa vykonáva v čase určenom rozvrhom práce. Nariadená pohotovosť
sa začína po skončení dennej pracovnej doby a skončí sa pred začiatkom dennej pracovnej
doby v nasledujúcom pracovnom dni alebo pred začiatkom pracovnej doby v pracovnom
dni, ktorý nasleduje po dni pracovného pokoja. Ak to vyžadujú okolnosti, začiatok
a koniec pohotovosti možno určiť odchylne.
(3)
Sudcovi nemožno určiť pohotovosť bez jeho súhlasu častejšie ako raz za štyri týždne.
Pohotovosť môže trvať najviac sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
§ 41
Miesto výkonu funkcie
(1)
Sudcovi môže predseda súdu na základe jeho žiadosti písomne povoliť, aby vykonával
svoju funkciu v úradných miestnostiach súdu len v pojednávacie dni a vo zvyšnom týždennom
pracovnom čase plnil funkčné povinnosti v domácom prostredí, alebo môže vymedziť čas,
v ktorom je sudca povinný byť prítomný na súde. Pojednávacie dni možno určiť len na
pracovné dni v týždni.
(2)
V prípade nedostatočného výkonu funkcie sudcu alebo pre porušenie sudcovských povinností
zruší predseda súdu písomne povolenie podľa odseku 1 s uvedením dôvodu.
(3)
K rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 si predseda súdu vyžiada vyjadrenie sudcovskej
rady a vezme do úvahy aj stanovisko príslušných predsedov senátov a predsedov kolégií.
Druhý diel
Pracovná cesta v súvislosti s výkonom funkcie sudcu a náhrada výdavkov
§ 42
(1)
Pracovnou cestou v súvislosti s výkonom funkcie sudcu (ďalej len „cesta“) sa rozumie
čas od nástupu sudcu na cestu do iného miesta, než je sídlo súdu, na ktorom vykonáva
funkciu sudcu, vrátane času výkonu činnosti, ktorá je účelom cesty sudcu v mieste
cieľa cesty, až do návratu sudcu z tejto cesty.
(2)
Zahraničnou cestou sa rozumie čas od nástupu na cestu zo Slovenskej republiky do
zahraničia, čas výkonu činnosti, ktorá je účelom cesty sudcu v zahraničí, a cesta
späť do Slovenskej republiky.
(3)
Sudcu vysiela na cestu, ak nie je ustanovené inak, predseda súdu na čas nevyhnutnej
potreby. Predseda súdu určí miesto nástupu a miesto cieľa cesty, čas jej trvania,
spôsob dopravy a miesto skončenia cesty.
(4)
Ak ide o cestu, ktorú vyžadujú procesné úkony vo veci, ktorá je sudcovi pridelená
na rozhodnutie, sudca oznámi jej vykonanie predsedovi súdu v primeranej lehote pred
jej uskutočnením; sudca v oznámení o ceste uvedie skutočnosti podľa odseku 3. Predseda
súdu pridelí sudcovi na túto cestu služobné motorové vozidlo s vodičom. Predseda súdu
môže zmeniť podmienky vykonania takej cesty, ak sú zjavne neprimerané povahe úkonu,
ktorého vykonanie sudca oznámil, alebo ak už je služobné motorové vozidlo pridelené
na inú cestu; rozhodnutím o zmene je sudca viazaný.
(5)
Na cestu mimo sídla súdu, ktorá bude trvať viac ako tri pracovné dni, môže predseda
súdu vyslať sudcu len s jeho súhlasom. To sa vzťahuje aj na vyslanie v záujme prehlbovania
a zvyšovania kvalifikácie. Vyslanie môže sudca odmietnuť vždy, ak by v dôsledku cesty
bolo zmarené vykonanie už nariadených procesných úkonov.
(6)
Sudca má právo použiť vnútroštátne dopravné prostriedky prvej triedy. Ak sudca požiada
o vykonanie cesty v tuzemsku vlastným motorovým vozidlom s výnimkou služobného motorového
vozidla súdu, predseda súdu jeho žiadosti vyhovie, ak tomu nebránia vážne dôvody a
ak je vozidlo poistené.
(7)
Osobitné podmienky pre sudcov na výkon funkcie podľa § 53 až 55 nie sú týmto dotknuté.
§ 43
Náhrada výdavkov súvisiacich s cestou
(1)
(2)
Ak sudca vykoná cestu, ktorá súvisí s výkonom funkcie v rámci sídla súdu, považuje
sa za cestu s nárokom na náhradu preukázaných výdavkov. Ak sa bydlisko sudcu nachádza
v mieste sídla súdu, cesta z miesta bydliska do sídla súdu a späť sa nepovažuje za
cestu s nárokom na náhradu preukázaných výdavkov.
§ 44
Náhrada výdavkov pri preložení a dočasnom pridelení
(1)
(2)
Sudcovi, ktorý bol pridelený na súd mimo obvodu súdu, na ktorom vykonával prípravnú
službu, a súčasne aj mimo miesta svojho bydliska, patrí náhrada výdavkov ako pri ceste
podľa § 43. Náhrada výdavkov patrí počas jedného roka od vzniku funkcie sudcu, ak pred uplynutím
tohto času nezmenil svoje bydlisko v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva alebo nájmu
domu alebo bytu v mieste sídla súdu, na ktorom vykonáva funkciu sudcu.
(3)
V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 okrem dočasného pridelenia patrí sudcovi aj
náhrada preukázaných sťahovacích výdavkov.
Tretí diel
Dovolenka na zotavenie
§ 45
(1)
Základná výmera dovolenky sudcu je šesť týždňov v kalendárnom roku.
(2)
Sudca má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak vykonával funkciu sudcu celý kalendárny
rok. Ak výkon funkcie sudcu netrval celý kalendárny rok, patrí mu za každý kalendárny
mesiac trvania výkonu funkcie sudcu 1/12 dovolenky. Ak sudca začne vykonávať funkciu
najneskôr 15. deň v mesiaci, patrí sudcovi 1/12 dovolenky za tento kalendárny mesiac.
Za kalendárny mesiac, v ktorom funkcia sudcu zanikla, patrí sudcovi 1/12 dovolenky,
ak výkon funkcie trval dlhšie ako 15 dní.
§ 46
(1)
Sudca časť svojej dovolenky čerpá v období súdnych prázdnin, a to v rozsahu najmenej
dvoch týždňov, ak sa s predsedom súdu nedohodne inak.
(2)
Čerpanie dovolenky určuje predseda súdu po prerokovaní so sudcom tak, aby mal sudca
možnosť vyčerpať si spravidla zvyšok dovolenky vcelku, ak o to požiada, a do konca
kalendárneho roka. Inak čas čerpania dovolenky je predseda súdu povinný oznámiť sudcovi
aspoň jeden mesiac vopred. Sudca môže v záujme naliehavého výkonu súdnictva určený
nástup dovolenky odmietnuť alebo dovolenku zrušiť.
(3)
Sudcovi patrí náhrada preukázaných výdavkov, ak mu bez jeho zavinenia vznikli preto,
že musel so súhlasom predsedu súdu zmeniť nástup dovolenky v záujme naliehavého výkonu
súdnictva.
(4)
Sudcovi nesmie byť určené čerpanie dovolenky na čas, keď sa pripravuje na prejednanie
a rozhodnutie osobitne naliehavej alebo závažnej a časovo náročnej veci a počas jej
prejednávania.
§ 47
(1)
Ak si sudca nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku z dôvodu naliehavého záujmu
zabezpečiť výkon súdnictva, má právo na jej poskytnutie tak, aby sa skončila najneskôr
do konca budúceho kalendárneho roka; správa súdu je však povinná umožniť čerpanie
aspoň troch týždňov dovolenky, ak má na ne sudca nárok.
(2)
Sudca má nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku, ak ju nemohol vyčerpať ani do
konca budúceho kalendárneho roka z dôvodu naliehavého záujmu na zabezpečení výkonu
súdnictva alebo ak mu nástup na dovolenku nebol určený.
(3)
Sudca je povinný vrátiť funkčný plat alebo jeho pomernú časť za dovolenku, na ktorú
stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.
§ 48
Sudcovi patrí počas dovolenky funkčný plat. Za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej
pomernú časť mu patrí náhrada vo výške posledného určeného funkčného platu zodpovedajúceho
času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky.
§ 49
Základná výmera dovolenky sa predlžuje o týždeň sudcovi, ktorý aspoň dva týždne základnej
dovolenky využil na kúpeľnú liečbu na základe odporúčania lekára.
Štvrtý diel
Zdravotná starostlivosť
§ 50
(1)
Sudca, ktorý v kalendárnom roku dosiahne vek 45 rokov a vykonáva funkciu sudcu najmenej
10 rokov, má nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní jedného týždňa, počnúc týmto
rokom a v každom ďalšom kalendárnom roku, ak nie je ustanovené inak.
(2)
Preventívna rehabilitácia sudcovi nepatrí, ak mu bola v kalendárnom roku poskytnutá
kúpeľná liečba.
(3)
Preventívna rehabilitácia sa vykonáva v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo
spravovaných ministerstvom alebo v zmluvných rehabilitačných zariadeniach s celodenným
pobytom, alebo ambulantne formou aktívneho odpočinku a liečebno-preventívnych opatrení
zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie duševného zdravia sudcov.
(4)
Sudca má nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s poskytovaním preventívnej
rehabilitácie a nákladov na pobyt.
(5)
Podmienky preventívnej rehabilitácie zabezpečuje správa súdov.
§ 51
Osobný úrad sudcu zabezpečí, ak o to sudca požiada, vybavenie záležitostí súvisiacich
s uzavretím zmluvy o zdravotnom poistení a komplexných zdravotných prehliadok raz
za dva roky.
Piaty diel
Ďalšie podmienky na výkon funkcie sudcu
§ 52
(1)
Sudca má právo na poskytovanie základnej odbornej literatúry a na zabezpečenie riadnych
pracovných podmienok tak, aby pri svojej práci mohol využívať činnosť zamestnancov
súdu a vhodné technické vybavenie, osobitné kancelárske pomôcky a prostriedky informatiky
z dôvodu účinného rozhodovania bez neodôvodnených prieťahov v pridelených veciach.
V súvislosti so zabezpečením dôstojnosti súdneho konania má právo aj na bezplatné
poskytnutie sudcovského talára.
(2)
Sudcovi patrí mesačná paušálna náhrada nákladov spojených s výkonom funkcie17) vo výške 1/12 z 50 % základného platu sudcu.
PIATA HLAVA
OSOBITNÉ PODMIENKY SUDKÝŇ NA VÝKON FUNKCIE
§ 53
(1)
Sudkyni starajúcej sa o dieťa mladšie ako jeden rok alebo tehotnej sudkyni môžu byť
prideľované osobitne závažné trestné veci týkajúce sa trestných činov proti životu
a zdraviu a proti ľudskej dôstojnosti len s jej súhlasom.
(2)
Ak podľa lekárskeho posudku výkon funkcie sudcu ohrozuje tehotenstvo sudkyne a predseda
súdu nemá možnosť primeranej úľavy z výkonu funkcie zmenou rozvrhu práce, táto sudkyňa
sa zaradí až do nástupu na rodičovskú dovolenku mimo aktívneho výkonu funkcie sudcu.
Rovnako sa postupuje, ak po skončení rodičovskej dovolenky do deviateho mesiaca po
pôrode nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku funkciu sudcu. Počas tohto obdobia
jej patrí základný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo aktívneho výkonu funkcie.
§ 54
(1)
Tehotná sudkyňa a sudkyňa, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie vykonávať
pohotovosť. Do pohotovosti a výkonu funkcie nadčas možno zaradiť osamelú sudkyňu,
ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej súhlasom.
(2)
Tehotná sudkyňa a sudkyňa, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť
vyslaná na cestu mimo obvodu obce sídla súdu, kde vykonáva funkciu sudcu, alebo trvalého
pobytu. Sudkyňa, ktorá sa stará o dieťa staršie ako jeden rok, môže byť v čase, dokiaľ
dieťa nedosiahlo osem rokov, vyslaná na takú cestu len s jej súhlasom; to platí rovnako
aj pre osamelú sudkyňu, ktorá sa stará o dieťa, ktoré nedosiahlo vek 15 rokov.
(3)
Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak vykonanie cesty vyžaduje včasné a zákonné rozhodnutie
veci, ktorá je sudkyni pridelená v súlade s rozvrhom práce. Sudkyni v takom prípade
patrí primeraná náhrada výdavkov spojených s osobitnou starostlivosťou o dieťa počas
cesty. Ak by vykonanie cesty ohrozilo tehotenstvo sudkyne alebo ak ide o sudkyňu,
ktorá svoje dieťa dojčí, aj v tomto prípade má právo vykonanie cesty odmietnuť.
(4)
Ak požiada sudkyňa starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotná sudkyňa
o kratší týždenný pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného
času, predseda súdu je povinný vyhovieť jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne dôvody,
najmä ak by tým bol ohrozený výkon súdnictva.
(5)
Ak sudkyňa zvolená na štyri roky, starajúca sa o dieťa mladšie ako osem rokov alebo
tehotná sudkyňa požiada o povolenie práce v domácom prostredí podľa § 41, predseda súdu jej vyhovie, ak doterajším výkonom funkcie preukázala, že poskytnutie
takej úľavy nebude na úkor výkonu funkcie.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa za podmienok v nich uvedených primerane vzťahujú aj
na osamelých sudcov.
(7)
Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené ženy, slobodní, ovdovení
alebo rozvedení muži, ďalej ženy a muži osamelí z iných vážnych dôvodov.
§ 55
(1)
Sudkyni, ktorá dojčí svoje dieťa, patria okrem prestávky pri dennom výkone funkcie
sudcu osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Sudkyni, ktorá vykonáva funkciu sudcu po celý určený týždenný pracovný čas, patria
na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších
troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za pracovný deň.
(3)
Ak vykonáva sudkyňa funkciu sudcu v kratšom týždennom pracovnom čase, patrí jej jedna
polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku. Tieto
prestávky sa započítavajú do dennej pracovnej doby.
§ 56
(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí sudkyni rodičovská
dovolenka počas 28 týždňov; ak porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak
ide o osamelú sudkyňu, patrí jej rodičovská dovolenka počas 37 týždňov. Rodičovská
dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa.
(2)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne sudkyni alebo sudcovi, ktorý o to
písomne požiada, ďalšia rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa, a ak
ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť
alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť
osobitne náročnú, až do siedmich rokov veku dieťaťa. Ďalšia rodičovská dovolenka v
súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.
(3)
(4)
Na rodičovskú dovolenku nastupuje sudkyňa spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred
očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(5)
Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý prevzal do svojej starostlivosti nahradzujúcej
rodičovskú starostlivosť dieťa, ktoré mu bolo na základe právoplatného rozhodnutia
príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(6)
Rodičovská dovolenka sudkyne v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov
a nesmie sa skončiť, ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
§ 57
(1)
Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti
a sudkyňa zatiaľ nastúpi na výkon funkcie, preruší sa týmto nástupom rodičovská dovolenka,
najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; rodičovská dovolenka sa
sudkyni opäť poskytne odo dňa, keď prevzala dieťa zo zariadenia do svojej starostlivosti
a prestala preto vykonávať funkciu sudcu, nie však dlhšie ako do troch rokov veku
dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu
starostlivosť a o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu
starostlivosť osobitne náročnú, do siedmich rokov veku dieťaťa.
(2)
Sudkyni rodičovská dovolenka nepatrí, ak dieťa, o ktoré sa starala, bolo
a)
zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného
rozhodnutia príslušného orgánu,
b)
umiestnené do zariadenia s celoročným, týždenným alebo denným pobytom; to neplatí,
ak do zariadenia s denným pobytom bolo umiestnené dieťa, pretože si to vyžaduje jeho
zdravotný stav alebo zdravotný stav rodiča, na základe vyjadrenia príslušného ošetrujúceho
(odborného) lekára.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí sudkyni rodičovská dovolenka počas 14 týždňov.
(4)
Ak dieťa zomrie v čase, keď je sudkyňa na rodičovskej dovolenke alebo na ďalšej rodičovskej
dovolenke, poskytuje sa jej táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia
dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
ŠIESTA HLAVA
PREKÁŽKY VÝKONU FUNKCIE SUDCU
§ 58
Platené voľno
(1)
Sudcovi patrí platené voľno, ak nie je ustanovené inak, z týchto dôvodov a v tomto
rozsahu:
a)
vyšetrenie alebo ošetrenie sudcu v zdravotníckom zariadení; pracovné voľno sa poskytne
na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo
pracovného času,
b)
narodenie dieťaťa manželke sudcu; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný
čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)
sprevádzanie rodinného príslušníka sudcu na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom
ochorení alebo pri úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie;
pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň,
ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného
času, a to len jednej zo sprevádzajúcich osôb, i keď sú obe sudcami,
d)
sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa sudcom do zariadenia sociálnej služby
alebo do osobitnej internátnej školy a späť, a to obdobne len jednej zo sprevádzajúcich
osôb; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 15 pracovných
dní v kalendárnom roku,
e)
účasť darcu pri odbere krvi a pri aferéze a účasť darcu pri odbere tkanív; pracovné
voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
f)
úmrtie rodinného príslušníka; pracovné voľno sa poskytne na
1.
tri dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa,
2.
jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca sudcu, rodiča a súrodenca jeho manžela
a na ďalší deň, ak sudca obstaráva pohreb týchto osôb,
3.
nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča sudcu
alebo jeho vnuka alebo prarodiča jeho manžela alebo vnuka jeho manžela a na ďalší
deň, ak obstaráva pohreb týchto osôb,
g)
vlastná svadba a svadba dieťaťa sudcu; pracovné voľno sa poskytne na dva dni na vlastnú
svadbu, jeden deň na svadbu dieťaťa,
h)
presťahovanie sudcu v súvislosti so zmenou miesta výkonu funkcie; pracovné voľno
sa poskytne v rozsahu troch pracovných dní,
i)
znemožnenie dopravy sudcu do miesta výkonu funkcie; pracovné voľno sa poskytne na
nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden pracovný deň,
j)
na iné úkony vo všeobecnom záujme, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy; pracovné
voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
k)
účasť na pohrebe spolupracovníka; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný
čas.
(2)
Na účely tohto zákona rodinným príslušníkom je manžel, vlastné deti, deti zverené
sudcovi alebo jeho manželke do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov
na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič a súrodenec sudcu, manžel súrodenca
sudcu, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič a vnuk sudcu.
(3)
Sudcovi patrí platené pracovné voľno z dôvodu výkonu občianskych povinností, najmä
a)
pri poskytovaní prvej pomoci,
b)
pri povinných lekárskych prehliadkach,
c)
pri opatreniam proti prenosným chorobám,
d)
pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
e)
pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
f)
pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej
akcii horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch,
keď je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
(4)
Sudcom, ktorí sú členmi a predstaviteľmi stavovskej organizácie sudcov, patrí v súvislosti
s jej činnosťou platené voľno. Rozsah a podmienky poskytovania plateného voľna určí
zmluva uzatvorená medzi ministrom a touto organizáciou.
(5)
Počas voľna podľa odsekov 1, 3 a 4 patrí sudcovi funkčný plat.
§ 59
Neplatené voľno
Sudcovi na základe jeho písomnej žiadosti možno poskytnúť neplatené voľno z vážnych
osobných dôvodov, ktoré však nevyžadujú prerušenie výkonu funkcie sudcu. Neplatené
voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. O žiadosti rozhodne predseda súdu.
§ 60
Ospravedlnená neprítomnosť sudcu v mieste výkonu funkcie
Počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie sudcu pre chorobu alebo pre úraz, počas
rodičovskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti
o dieťa mladšie ako 15 rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov v starostlivosti
detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorého starostlivosti dieťa inak je,
alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa
(karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom
zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo dennej pracovnej doby sudcu, neprítomnosť
sudcu vo výkone funkcie je ospravedlnená. Peňažné plnenia (dávky) počas tohto obdobia
upravuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 61
Spoločné ustanovenia o pracovnom voľne
(1)
Ak je sudcovi vopred známy dôvod na poskytnutie pracovného voľna, je povinný včas
požiadať predsedu súdu o poskytnutie pracovného voľna. Inak je sudca povinný upovedomiť
predsedu súdu o dôvode pracovného voľna a o jeho predpokladanom trvaní bez zbytočného
odkladu.
(2)
Dôvod pracovného voľna a jeho trvanie je sudca povinný predsedovi súdu preukázať.
§ 62
Výkon funkcie sudcu
Ako výkon funkcie sudcu sa okrem výkonu činností vyplývajúcich z osobitných predpisov1) zabezpečujúcich výkon súdnictva, ak tento zákon neustanovuje inak, posudzuje čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
plateného pracovného voľna,
c)
zdokonaľovacej služby, výkonu civilnej služby namiesto vojenského cvičenia,
d)
prehlbovania kvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie,
e)
prestávky na dojčenie,
f)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas a za výkon funkcie vo sviatok,
g)
ak sudca nevykonáva funkciu, pretože je sviatok,
h)
neprítomnosti sudcu v mieste výkonu funkcie z dôvodu
1.
dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo pre úraz,
2.
karantény,
3.
rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa a v súvislosti so starostlivosťou
o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a
v súvislosti so starostlivosťou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce
mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, do siedmich rokov veku dieťaťa,
4.
ošetrovanie chorého člena rodiny,
5.
starostlivosti o dieťa mladšie ako pätnásť rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov
v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti
inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená
karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení,
ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo dennej pracovnej doby výkonu funkcie sudcu,
i)
dočasného pridelenia podľa § 12 ods. 2 a 3,
j)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie (§ 22), ak je sudcovi doplatený plat podľa § 22 ods. 5.
Služba v ozbrojených silách a civilná služba
§ 63
(1)
Sudcovi povolanému na povinnú vojenskú službu alebo na civilnú službu patrí v poslednom
týždni pred dňom určeným na nástup tejto služby jeden deň pracovného voľna tak, aby
si mohol vybaviť svoje osobné a rodinné veci.
(2)
Ak má sudca nastúpiť službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu v mieste takom
vzdialenom od svojho miesta trvalého pobytu, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré
je oprávnený použiť, trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden cestovný deň. Sudcovi,
ktorý vykonáva funkciu v mieste takom vzdialenom od miesta trvalého pobytu svojej
rodiny, že cesta z miesta výkonu funkcie do miesta jeho trvalého pobytu trvá viac
ako šesť hodín, patrí mu ďalší cestovný deň.
(3)
Na cestu z miesta, kde bol prepustený zo služby v ozbrojených silách alebo z civilnej
služby, do miesta trvalého pobytu, prípadne miesta výkonu funkcie patria sudcovi cestovné
dni v rozsahu podľa odseku 2.
(4)
Za pracovné voľno a za cestovné dni poskytnuté podľa odsekov 1 až 3 patrí sudcovi
funkčný plat.
§ 64
(1)
Sudca je povinný nastúpiť výkon funkcie sudcu najneskôr tretí deň po skončení základnej
služby, náhradnej služby alebo civilnej služby. Funkčný plat mu patrí odo dňa nástupu
výkonu funkcie.
(2)
Sudcovi, ktorý nastupuje na základnú službu alebo na náhradnú službu, alebo na civilnú
službu, poskytne správa súdu funkčný plat za prvé dva týždne tejto služby.
(3)
Pri zdokonaľovacej službe a pri výkone civilnej služby namiesto zdokonaľovacej služby
patrí sudcovi počas ich konania funkčný plat.
(4)
Ak vykonáva sudca po skončení jedného druhu služby v ozbrojených silách bezprostredne
službu toho istého alebo iného druhu alebo civilnú službu, posudzuje sa nadväzujúca
služba z hľadiska nároku na plat ako pokračovanie predchádzajúcej služby; ak vykonáva
základnú službu alebo náhradnú službu v dvoch alebo vo viacerých častiach, patrí mu
pred nastúpením druhej alebo ďalšej časti služby od správy súdu funkčný plat za jeden
týždeň odo dňa určeného na nastúpenie druhej alebo ďalšej časti tejto služby.
SIEDMA HLAVA
PLATOVÉ POMERY SUDCOV
§ 65
Plat sudcu
(1)
Sudcovi patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
základný plat sudcu,
b)
príplatok
1.
funkčný,
2.
počas dočasného pridelenia,
3.
za zastupovanie,
4.
za pohotovosť,
5.
osobitný,
c)
plat za výkon funkcie sudcu nadčas,
d)
ďalší plat,
e)
vyrovnanie platu,
f)
odmena pri životnom jubileu.
(2)
Sudcovi patria náhrady nákladov a iné hmotné výhody, ak tak ustanovuje zákon.
(3)
Za uspokojenie platových nárokov sudcu zodpovedá štát.
Základný plat sudcu, platové skupiny a platové stupne
§ 66
(1)
Základným platom sudcu najvyššieho súdu je plat rovnajúci sa 1,3 násobku platu poslanca
národnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na najvyšší
súd pridelený alebo preložený.
(2)
Sudcovia okresných súdov, vojenských obvodových súdov, krajských súdov a vyššieho
vojenského súdu sa na potreby určenia základného platu zaraďujú do dvoch platových
skupín a do siedmich platových stupňov.
(3)
Sudcovia okresných súdov a vojenských obvodových súdov sa zaraďujú do platovej skupiny
I a sudcovia krajských súdov a vyššieho vojenského súdu sa zaraďujú do platovej skupiny
II.
(4)
Do platových stupňov sa sudcovia uvedení v odseku 2 zaraďujú podľa dĺžky praxe rozhodujúcej
na zaradenie do príslušného platového stupňa.
§ 67
(1)
Priemerným platom sudcu podľa osobitného predpisu19) sa rozumie plat v I. platovej skupine a v 3. platovom stupni.
(2)
Základný plat sudcov zaradených do jednotlivých platových stupňov a jednotlivých
platových skupín sa určuje z priemerného platu podľa osobitného predpisu takto:
| I | II | |
| 1. do ukončenia 3. roku praxe | 90 % | 95 % |
| 2. od začiatku 4. roku praxe | 95 % | 100 % |
| 3. od začiatku 8. roku praxe | 100 % | 105 % |
| 4. od začiatku 12. roku praxe | 105 % | 110 % |
| 5. od začiatku 16. roku praxe | 110 % | 115 % |
| 6. od začiatku 20. roku praxe | 115 % | 120 % |
| 7. od začiatku 24. roku praxe | 120 % | 125 % |
§ 68
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť
(1)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť patrí
a)
predsedovi okresného súdu s počtom do 10 sudcov v sume 3 500 Sk mesačne, s počtom
nad 10 sudcov v sume 4 000 Sk mesačne,
b)
podpredsedovi okresného súdu s počtom do 10 sudcov v sume 2 000 Sk mesačne, s počtom
nad 10 sudcov v sume 3 000 Sk mesačne,
c)
predsedovi krajského súdu v sume 6 200 Sk mesačne,
d)
podpredsedovi krajského súdu v sume 3 600 Sk mesačne.
(2)
Funkčné príplatky predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu ustanovuje osobitný predpis.19)
§ 69
Funkčný príplatok za funkciu
Funkčný príplatok za vyššiu sudcovskú funkciu patrí
a)
predsedovi senátu krajského súdu v sume 2 000 Sk mesačne,
b)
sudcovi krajského súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca, v sume 1 000 Sk mesačne,
c)
predsedovi kolégia najvyššieho súdu v sume 5 000 Sk mesačne,
d)
predsedovi senátu najvyššieho súdu v sume 4 000 Sk mesačne.
§ 70
Súbeh funkčných príplatkov
V prípade súbehu funkčných príplatkov podľa § 68 a 69 patrí sudcovi funkčný príplatok, ktorý je pre neho výhodnejší.
§ 71
Funkčný plat
(1)
Základný plat sudcov najvyššieho súdu a ostatných sudcov a funkčný príplatok podľa
tohto zákona tvoria funkčný plat sudcu.
(2)
Funkčný plat, jeho výšku a zloženie, oznámi správa súdu sudcovi písomne.
§ 72
Plat a príplatok počas dočasného pridelenia
(1)
Sudcom počas dočasného pridelenia patrí funkčný plat podľa doterajšieho zaradenia.
(2)
Počas dočasného pridelenia na súd vyššieho stupňa patrí sudcovi príplatok k platu
vo výške 5 % jeho základného platu. Ak je sudca pridelený na súd vyšší o dva stupne,
patrí mu príplatok vo výške 10 %. Sudcovi dočasne pridelenému na súd vyšší o dva stupne
nesmie súčet príplatku za výkon funkcie na určitom stupni súdu a príplatku počas dočasného
pridelenia prevýšiť hodnotu 130 %.
(3)
Ak bol sudca dočasne pridelený na účely zastupovania neprítomného sudcu vykonávajúceho
vyššiu funkciu, patrí mu príplatok za zastupovanie.
§ 73
Príplatok za zastupovanie
(1)
Ak zastupuje sudca na základe poverenia príslušným orgánom neprítomného sudcu vykonávajúceho
riadiacu funkciu alebo vyššiu sudcovskú funkciu v plnom rozsahu jeho činnosti dlhšie
ako štyri týždne, patrí mu od začiatku zastupovania funkčný príplatok zastupovaného.
Príplatok za zastupovanie nepatrí, ak je zastupovanie súčasťou pracovných povinností
sudcu.
(2)
Sudcovi, ktorý bol na základe rozvrhu práce poverený zastupovať dočasne neprítomného
sudcu alebo vykonávať funkciu na dočasne neobsadenom funkčnom mieste sudcu, možno
priznať príplatok za zastupovanie.
(3)
O priznaní príplatku rozhodne predseda príslušného súdu po predchádzajúcom súhlase
sudcovskej rady.
§ 74
Príplatok za pohotovosť
(1)
Za každú hodinu pohotovosti sudcu nariadenú podľa § 40 v súlade s rozvrhom práce patrí sudcovi príplatok za pohotovosť v sume
a)
50 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú
na súde, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja,
b)
15 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú
v mieste trvalého bydliska alebo prechodného bydliska, alebo na inom dohodnutom mieste,
a 25 % z tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja.
(2)
Príplatok za pohotovosť nepatrí sudcovi za čas, v ktorom došlo počas trvania pohotovosti
k výkonu funkcie sudcu; tento výkon je výkonom funkcie nadčas.
§ 75
Osobitný príplatok
Sudcovi, ktorý bol poverený výkonom činnosti podľa § 27 ods. 3, možno priznať osobitný príplatok, ktorého výška nepresiahne 5 000 Sk. O jeho priznaní
a výške rozhodne predseda príslušného súdu po predchádzajúcom súhlase sudcovskej rady.
§ 76
Plat za výkon funkcie sudcu nadčas
Ak sa sudcovi za výkon funkcie nadčas podľa § 40 neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu výkonu funkcie nadčas 1/165 funkčného
platu zvýšená o 20 %, a ak vykonáva funkciu v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok,
zvýšená o 50 %.
§ 77
Ďalší plat
(1)
Sudcovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu
patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31.
mája a do 30. novembra
a)
vykonával funkciu sudcu aspoň 75 pracovných dní,
b)
osobitný vzťah sudcu k štátu trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie alebo
sa nevedie proti nemu disciplinárne konanie.
(2)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac
máj a za mesiac november. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní až k 30.
júnu alebo k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za
mesiac jún a za mesiac december.
(3)
Výkonom funkcie sudcu na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a)
je aj čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného pracovného voľna,
c)
neprítomnosti pre úraz, ku ktorému došlo pri výkone funkcie alebo v súvislosti s
výkonom funkcie,
d)
dočasného pridelenia,
e)
prehlbovania kvalifikácie, čerpania študijného voľna pri zvyšovaní kvalifikácie.
§ 78
Vyrovnanie platu
Ak bol sudca na svoju žiadosť uvoľnený alebo odvolaný z vyššej sudcovskej funkcie,
v ktorej mu patril funkčný príplatok, počas troch mesiacov mu patrí vyrovnanie platu
vo výške rozdielu medzi doterajším a novým funkčným platom. To neplatí, ak bol sudca
odvolaný z funkcie na základe rozhodnutia disciplinárneho súdu.
§ 79
Odmena pri životnom jubileu
Na návrh príslušnej sudcovskej rady môže predseda súdu sudcovi pri dosiahnutí veku
50 rokov priznať odmenu až do výšky jeho funkčného platu.
§ 80
Platové pomery sudcov pri chorobe alebo pri úraze
V čase, keď sudca nevykonáva svoju funkciu pre chorobu alebo pre úraz, patrí mu príplatok
k nemocenskému, ak celkové obdobie neschopnosti v kalendárnom roku nepresiahne obdobie
určené v osobitnom predpise.20)
§ 81
Náhrady nákladov a hmotné výhody
(1)
Predseda najvyššieho súdu má počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane
vybavený byt len vtedy, ak má trvalý pobyt mimo sídla najvyššieho súdu.
Paušálne náhrady a náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, mu patria v rovnakej výške ako členovi vlády. Počas výkonu svojej funkcie má právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice.
Paušálne náhrady a náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, mu patria v rovnakej výške ako členovi vlády. Počas výkonu svojej funkcie má právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice.
(2)
Podpredseda najvyššieho súdu má právo na bezplatné používanie služobného motorového
vozidla a poskytnutie a používanie jedného mobilného služobného telefónu.
(3)
Sudcovi sa počas nariadenej pohotovosti pridelí mobilný telefón.
§ 82
Započítateľná prax
(1)
Do času praxe rozhodujúcej na zaradenie do príslušného platového stupňa (ďalej len
„započítateľná prax“) sa započítava čas
a)
prípravnej služby justičného čakateľa,
b)
výkonu funkcie sudcu podľa § 62,
c)
inej právnickej praxe preukázanej sudcom po získaní vysokoškolského právnického vzdelania
vo funkcii alebo v povolaní, pre ktoré je toto vzdelanie predpísané.
(2)
Do času započítateľnej praxe podľa odseku 1 písm. b) a c) sa započítava aj čas
a)
výkonu povinnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným
v čase jej výkonu alebo výkonu civilnej služby v rozsahu najviac 12 mesiacov,
b)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky a ďalšej materskej
dovolenky ustanovenej osobitným predpisom v čase jej čerpania, osobnej celodennej
starostlivosti o dieťa ťažko zdravotne postihnuté ustanovenej osobitným predpisom,
najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov,
c)
počas ktorého sudca nemohol vykonávať svoju funkciu z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise,21)
d)
prerušenia výkonu funkcie pre niektorý z dôvodov podľa § 24 ods. 1 až 3.
(3)
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže minister so súhlasom Rady sudcov Slovenskej
republiky rozhodnúť o započítaní iného času po získaní vysokoškolského vzdelania do
započítateľnej praxe.
§ 83
Priznanie základného platu a príplatku
(1)
Sudcovi okresného súdu a krajského súdu patrí základný plat podľa tohto zákona odo
dňa zloženia sľubu.
(2)
Základný plat sudcu najvyššieho súdu a základný plat sudcu zaradeného do vyššieho
platového stupňa alebo platovej skupiny patrí sudcovi od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po dni, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť na priznanie tohto príplatku; ak je
týmto dňom prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.
(3)
Funkčný príplatok patrí sudcovi odo dňa vymenovania do príslušnej funkcie.
(4)
Príplatky podľa § 72 a 73 patria sudcovi od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom nastala rozhodujúca
skutočnosť na priznanie týchto príplatkov.
§ 84
Zníženie funkčného platu
Znížiť funkčný plat sudcu možno len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho
súdu.
§ 85
Úprava základného platu
(1)
Ak sa v rozhodujúcom období zvýši priemerný plat zamestnanca národného hospodárstva
Slovenskej republiky viac ako o 10 %, upraví sa sudcovi základný plat o príslušné
percento.
(2)
Rozhodujúcim obdobím podľa odseku 1 je predchádzajúci kalendárny polrok.
§ 86
Krátenie funkčného platu
(1)
Ak sa sudcovi poskytne neplatené voľno, kráti sa mu funkčný plat primerane počtu
dní, počas ktorých nevykonával funkciu.
(2)
Sudcovi s kratším pracovným časom patrí funkčný plat zodpovedajúci tomuto pracovnému
času.
Splatnosť a vyplácanie platu
§ 87
(1)
Platové náležitosti sudcu podľa tohto zákona (ďalej len „plat“), ak nie je ustanovené
inak, sú splatné pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Sudca má právo pred uplynutím kalendárneho mesiaca na preddavok
na plat.
(2)
Ak je plat splatný v čase čerpania dovolenky sudcu, musí mu byť vyplatený na základe
písomnej žiadosti pred nastúpením dovolenky. To platí aj pri nástupe na službu v ozbrojených
silách alebo do civilnej služby.
(3)
Osobný úrad sudcu vyplatí sudcovi jeho splatný plat v deň skončenia výkonu funkcie.
§ 88
(1)
Plat sa vypláca v slovenskej mene.
(2)
Plat sa vypláca počas pracovnej doby stanovenej v rozvrhu práce na príslušnom súde,
ak osobitný zákon neustanoví inak. Na písomnú žiadosť je osobný úrad sudcu povinný
plat, prípadne iné plnenia v prospech sudcu poukázať na sudcom určený účet v banke
v Slovenskej republike alebo mu ho zaslať poštou. Sudca môže na prevzatie platu splnomocniť
inú osobu.
§ 89
Ak to ustanovuje osobitný predpis, sudca je povinný určiť účet, na ktorý sa mu má
poukazovať plat; inak sa mu bude plat poukazovať poštou. Náklady takej výplaty platu
nesmie znášať sudca.
§ 90
(1)
Osobný úrad sudcu je povinný vydať sudcovi doklad obsahujúci údaje o jednotlivých
zložkách platu a o vykonaných zrážkach. Na jeho žiadosť je osobný úrad povinný umožniť
mu nazrieť do podkladov, na ktorých základe sa plat vypočítal.
(2)
V platových veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu. O
námietkach proti rozhodnutiu predsedu súdu, ak im sám nevyhovie, rozhodne príslušná
sudcovská rada.
§ 91
Zrážky z platu
(1)
Zrážky z platu možno vykonať iba na základe písomného súhlasu sudcu o zrážkach z
platu. Inak môže osobný úrad sudcu z platu zraziť len
a)
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a poistné na
zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť sudca, prípadne príspevok na poistenie
v nezamestnanosti, ak je sudca jeho platiteľom,
b)
preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti,
c)
preddavok na plat, ktorý je sudca povinný vrátiť, pretože neboli splnené podmienky
na priznanie tohto platu,
d)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou podľa osobitného predpisu,22)
e)
plat za dovolenku, na ktorú sudca stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol,
f)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad podľa osobitného predpisu,
g)
sumy pripadajúce štátu na základe disciplinárneho opatrenia, peňažného trestu alebo
náhrady uložené na základe vykonateľného rozhodnutia príslušných orgánov.
(2)
Poradie zrážok z platu ustanovuje osobitný predpis.
§ 92
Ochrana údajov
Osobný úrad sudcu zabezpečuje ochranu údajov podľa osobitného predpisu23) a majetkových priznaní sudcu podľa tohto zákona.
ÔSMA HLAVA
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE SUDCU
§ 93
Príplatok k nemocenskému
(1)
Ak je sudca uznaný pre chorobu alebo pre úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie
a vznikol mu nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, patrí mu príplatok k nemocenskému
vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo
závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie
a na dôchodkové zabezpečenie a poskytnutým nemocenským.
(2)
Príplatok k nemocenskému sudcovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť sudcu na výkon jeho
funkcie vznikla pre úraz pri výkone funkcie alebo pre chorobu z povolania.
§ 94
Príplatok k peňažnej pomoci v materstve
Ak sudcovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve, patrí mu príplatok k peňažnej
pomoci v materstve vo výške 55 % funkčného platu.
§ 95
Príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu
(1)
Sudca má nárok na príplatok k dôchodku, ak
a)
skončil výkon funkcie sudcu a
b)
má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, pomerného
starobného dôchodku, invalidného dôchodku.
(2)
Nárok na príplatok k dôchodku podľa odseku 1 má aj
a)
manželka alebo manžel po zosnulom sudcovi alebo sudkyni, ak má nárok na vdovský alebo
vdovecký dôchodok, vo výške 60 % z príplatku, na ktorý by mal sudca nárok,
b)
nezaopatrené dieťa, ktoré po zosnulom rodičovi, ktorý bol sudcom, má nárok na sirotský
dôchodok, vo výške 30 % z príplatku, na ktorý by mal sudca nárok.
(3)
Výška mesačného príplatku k dôchodku sudcu je za každý rok výkonu funkcie sudcu 3,75
% zo základu; najviac však za 40 rokov výkonu funkcie. Ak výkon funkcie netrval celý
rok, patrí sudcovi príplatok v zodpovedajúcej výške za každý mesiac výkonu funkcie.
Základom na výpočet príplatku k dôchodku je suma priznaného dôchodku.
(4)
Priznaný príplatok k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento a o ustanovenú pevnú
sumu zvýšenia dôchodkov. Zvýšený príplatok patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie
dôchodku.
(5)
O príplatku rozhoduje a vypláca ho ministerstvo.
Konanie o príplatku k nemocenskému, o príplatku k peňažnej pomoci v materstve a o
príplatku k dôchodku sudcu
§ 96
Úhrn príplatku k nemocenskému a nemocenského a úhrn príplatku k peňažnej pomoci v
materstve a peňažnej pomoci v materstve nesmú presiahnuť výšku funkčného platu po
odpočítaní dane z príjmov a poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové
zabezpečenie a poistného na zdravotné poistenie, prípadne aj ich príspevku na poistenie
v nezamestnanosti, ak je sudca platiteľom.
§ 97
O príplatku podľa § 93 a 94 (ďalej len „príplatok“) rozhoduje osobný úrad sudcu.
§ 98
(1)
Nárok na príplatok vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Konanie o priznanie príplatku sa začína na základe písomnej žiadosti sudcu, prípadne
pozostalého po sudcovi; žiadosť sa podáva na tlačive určenom ministerstvom.
(3)
Ak sa dodatočne zistí, že sa príplatok priznal alebo že sa vypláca v nižšej sume,
aká sudcovi patrí, alebo že sa mu neprávom odoprel alebo že sa mu priznal od neskoršieho
dátumu, od ktorého mu patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok
alebo jeho zvýšenie sudcovi patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo
uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie.
(4)
Ak zanikol nárok na príplatok alebo ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom,
príplatok sa odníme.
(5)
Ak sa zistí, že príplatok sa priznal vo vyššej sume, aká sudcovi patrí, príplatok
sa zníži. Sudca alebo pozostalý po sudcovi je povinný vrátiť príplatok alebo jeho
časť, ak sa zistí, že príplatok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, najviac
však tri roky spätne odo dňa zistenia.
(6)
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príplatku, jeho výplata
sa zastaví alebo obnoví alebo sa príplatok vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
(7)
Nárok na príplatok uplynutím času nezaniká.
(8)
Nárok na výplatu príplatku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo
dňa, za ktorý príplatok alebo jeho časť patrí.
§ 99
(1)
Príplatok k nemocenskému a príplatok k peňažnej pomoci v materstve sa vypláca pozadu,
za príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.
(2)
Príplatok k dôchodku vypláca ministerstvo vopred v pravidelných mesačných lehotách
ním určených, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Výška príplatkov uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún
smerom nahor.
(4)
Príplatok uvedený v odseku 2 sa vypláca do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách
po predchádzajúcom potvrdení o trvalom zdržiavaní sa sudcu alebo pozostalého po sudcovi
v cudzine.
(5)
Poberateľom príplatku k dôchodku sudcu po sudcovi je pozostalý alebo jeho zákonný
zástupca.
§ 100
(1)
Právo na príplatok zaniká dňom smrti sudcu alebo pozostalého po sudcovi, ak má právo
na príplatok.
(2)
Ak sudca zomrel po uplatnení nároku na príplatok, do ďalšieho konania o príplatok
vstupujú a nadobúdajú nárok na sumy splatné do smrti sudcu postupne manželka (manžel),
deti a rodičia, ak žili so sudcom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.13) Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na príplatok
k sirotskému dôchodku po zomretom sudcovi.
(3)
Ak sa príplatok priznal pred smrťou sudcu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili
do dňa smrti sudcu členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v
odseku 2.
(4)
Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva;
predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
§ 101
(1)
Proti rozhodnutiu osobného úradu sudcu o príplatku možno podať do 15 dní od doručenia
rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne ministerstvo.
(2)
Proti rozhodnutiu ministerstva o nároku na príplatok podľa § 95 ods. 5 možno podať rozklad, o ktorom rozhodne minister.
(3)
Sudca a osoby uvedené v § 100 ods. 2 môžu podať na súd návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veciach príplatku do 30 dní
odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia.
§ 102
(1)
(2)
Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti sa sudca zvolený na štyri
roky posudzuje ako zamestnanec; osobný úrad sudcu sa posudzuje ako zamestnávateľ.
(3)
Sudca ustanovený do funkcie bez časového obmedzenia neplatí príspevok na poistenie
v nezamestnanosti. Za takého sudcu osobný úrad sudcu neplatí príspevok na poistenie
v nezamestnanosti.
DEVIATA HLAVA
NÁHRADA ŠKODY
§ 103
Predchádzanie škodám
Správa súdov je povinná bez zbytočného odkladu zabezpečiť odstránenie okolností ohrozujúcich
život, zdravie alebo majetok osôb, ktoré sudca v súvislosti s konaním pred súdom oznámi
správe súdov.
§ 104
Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
Za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súdu zodpovedá štát.
Kedy a v akej miere môže štát vymáhať náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom od sudcu, ustanovuje osobitný predpis.26)
§ 105
Požadovanie náhrady škody a určovanie jej výšky
(1)
Správa súdu je povinná vymáhať od sudcu náhradu škody, za ktorú zodpovedá.
(2)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie presiahnuť u jednotlivého sudcu
sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým
spôsobil škodu.
(3)
O povinnosti nahradiť škodu a o výške požadovanej náhrady škody rozhoduje predseda
súdu. Ak spôsobil škodu predseda súdu sám alebo spoločne so sudcom a podriadeným zamestnancom,
rozhodne o povinnosti nahradiť škodu a o jej výške predseda krajského súdu. O povinnosti
nahradiť škodu a o jej výške u predsedov vyšších súdov rozhodne ministerstvo.
Zodpovednosť štátu
§ 106
(1)
Za škodu, ktorá vznikla sudcovi pri výkone funkcie alebo v súvislosti s ňou, zodpovedá
štát. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá sudcovi a jeho rodinným príslušníkom vznikla
pre výkon funkcie sudcu.
(2)
Za štát koná príslušná správa súdu.
§ 107
Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak sudca utrpel škodu
a)
počas súdneho pojednávania alebo iného verejného úkonu,
b)
pri výsluchu účastníka konania mimo súdneho pojednávania v priestoroch súdu alebo
na inom mieste, kde uskutočnil úkon,
c)
pri rozhodovaní o väzbe,
d)
pri odvracaní nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie alebo škody hroziacej
na majetku, ak tento stav sám nevyvolal,
e)
pre výkon funkcie sudcu.
§ 108
Zodpovednosť za škodu na odložených veciach
Za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle nenosia, napríklad väčšie sumy peňazí,
klenoty a iné cennosti, a ktoré správa súdu neprevzala do osobitnej úschovy, má sudca
právo na náhradu len do sumy 15 000 Sk. Ak sa zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil
iný sudca alebo zamestnanec súdu, alebo ak správa súdu prevzala tieto veci do osobitnej
úschovy, uhradí správa súdu škodu bez obmedzenia.
§ 109
Náhrada škody pri úrazoch a chorobách z povolania
Sudca má právo na náhradu škody, ak pri výkone funkcie sudcu alebo v priamej súvislosti
s ňou dôjde k jeho poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „úraz“).
To platí aj vtedy, ak došlo k ublíženiu na zdraví pre výkon funkcie sudcu.
§ 110
Náhrada za stratu na plate
(1)
Náhrada za stratu na plate počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie je rozdiel
medzi posledným funkčným platom sudcu pred vznikom škody spôsobenej úrazom alebo chorobou
z povolania a výškou nemocenského a príplatku k nemocenskému.
(2)
Náhrada škody podľa odseku 1 patrí aj pri ďalšej neschopnosti na výkon funkcie z
dôvodu toho istého úrazu alebo choroby z povolania; pritom sa vychádza z funkčného
platu sudcu pred vznikom tejto ďalšej škody.
(3)
Náhrada za stratu na plate po skončení dočasnej neschopnosti na výkon funkcie sa
pri uznaní invalidity poskytne sudcovi v takej výške, aby spolu s jeho invalidným
dôchodkom a príplatkom k dôchodku dosiahol naposledy určený funkčný plat. Pritom sa
neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť.
(4)
Ak je sudca neschopný na výkon funkcie napriek úľavám a skrátenému úväzku, patrí
mu náhrada podľa odseku 1, aj keď je zárobkovo činný.
(5)
Náhrada za stratu na plate podľa odsekov 1 a 2 patrí najdlhšie do konca kalendárneho
mesiaca, v ktorom sudca dovŕšil vek 65 rokov.
§ 111
Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
Ak sudca utrpel úraz v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie
sudcu alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie sudcu, patrí
mu náhrada za bolesť najmenej v dvojnásobnej výške.
§ 112
Jednorazové mimoriadne odškodnenie
Sudcovi, ktorý v dôsledku úrazu, ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného
inou osobou pre výkon funkcie sudcu alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti
výkonu funkcie sudcu, stratil schopnosť vykonávať funkciu sudcu, patrí jednorazové
mimoriadne odškodnenie vo výške stonásobku minimálnej mzdy.
§ 113
Odškodnenie pozostalých a rodinných príslušníkov
(1)
Ak sudca, ktorý z dôvodu úrazu, ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného
inou osobou pre výkon funkcie sudcu alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti
výkonu funkcie sudcu, zomrel, patrí jednorazové odškodnenie pozostalých pozostalému
manželovi a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok vo výške päťdesiatnásobku
minimálnej mzdy. V odôvodnených prípadoch sa jednorazové odškodnenie prizná aj rodičom
zomretého sudcu vo výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy.
(2)
Náhrada vecnej škody patrí dedičom zomretého sudcu.
(3)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebným ústavom,
cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule do výšky
25 000 Sk, náklady na úpravu hrobu, cestovné náklady a jedna tretina primeraných nákladov
na smútočné ošatenie a smútočné pohostenie. Náklady na smútočné ošatenie a cestovné
náklady sa hradia len manželovi, deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám,
ktoré boli na zomretého odkázané výživou.
(4)
Nároky upravené v § 109 až 112 patria aj manželovi, manželke alebo deťom sudcu, ak utrpeli škodu pre výkon funkcie
sudcu.
§ 114
Konanie vo veciach náhrady škody
(1)
O náhrade škody podľa tohto zákona rozhoduje v prvom stupni predseda súdu, na ktorom
sudca vykonáva funkciu alebo na ktorom pred svojou smrťou svoju funkciu vykonával,
ak nie je ustanovené inak. K spôsobu a rozsahu náhrady škody sa vyjadrí sudcovská
rada.
(2)
O odvolaní proti rozhodnutiu predsedu okresného súdu rozhoduje predseda príslušného
krajského súdu, o odvolaní proti rozhodnutiu predsedu krajského súdu rozhoduje ministerstvo.
Proti rozhodnutiu predsedu najvyššieho súdu je možný rozklad.
(3)
Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(4)
Proti rozhodnutiu o odvolaní (rozklade) má právo podať sudca žalobu o preskúmanie
rozhodnutia do 30 dní odo dňa jeho doručenia.
(5)
Ak ide o náhradu škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania, rozhoduje v
prvom stupni vždy predseda krajského súdu alebo predseda najvyššieho súdu.
TRETIA ČASŤ
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ SUDCOV
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI
§ 115
Rozsah disciplinárnej zodpovednosti sudcu
§ 116
Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu,
správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti sudcu, o svedomitosti
a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania
a o úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov.
(2)
Závažným disciplinárnym previnením je vedomé porušenie povinnosti sudcu rozhodovať
nestranne a nezaujato. Konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením,
ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie
alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.
§ 117
Disciplinárne opatrenie
(1)
Za disciplinárne previnenie disciplinárny súd uloží niektoré z týchto disciplinárnych
opatrení:
a)
napomenutie,
b)
zníženie funkčného platu až o 15 % na obdobie najviac troch mesiacov a pri opätovnom
disciplinárnom previnení, ktorého sa sudca dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho
postihu, na obdobie najviac šiestich mesiacov.
(2)
Za priestupok alebo za iné porušenie zákona možno uložiť za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi tieto disciplinárne opatrenia:
a)
napomenutie,
b)
pokutu vo výške ustanovenej osobitnými predpismi,
c)
zákaz činnosti s výnimkou výkonu funkcie sudcu na čas ustanovený osobitnými predpismi,
d)
prepadnutie veci.
Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; napomenutie
nemožno uložiť spolu s iným opatrením uvedeným v odsekoch 1 a 2.
(3)
Za závažné disciplinárne previnenie alebo za priestupok, ktorý má súčasne povahu
závažného disciplinárneho previnenia, disciplinárny súd uloží ako disciplinárne opatrenie
a)
odvolanie z funkcie predsedu senátu alebo
b)
preloženie sudcu na iný súd toho istého stupňa alebo nižšieho stupňa.
(4)
Za závažné disciplinárne previnenie alebo za priestupok, ktorý má súčasne povahu
závažného disciplinárneho previnenia, ktoré nie sú zlučiteľné s výkonom funkcie sudcu,
disciplinárny súd uloží ako disciplinárne opatrenie aj odvolanie z funkcie sudcu;
o odvolaní z funkcie sudcu rozhodne národná rada.
(5)
Disciplinárnym opatrením za vedomé nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie
podľa § 32 ods. 1 ani v ustanovenej lehote podľa § 33 ods. 1 alebo za uvedenie vedome nepravdivých údajov v majetkovom priznaní, alebo za nespôsobilosť
sudcu hodnoverným spôsobom preukázať pôvod majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú
súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov [§ 31 ods. 2 písm. c)], je vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku
nepreukázal spôsobom predpokladaným zákonom pôvod svojich majetkových prírastkov,
ktorým konaním mohol narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru
v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
(6)
Konanie v odseku 5 možno podľa okolností prípadu považovať za závažné disciplinárne
previnenie, najmä ak ide o opakované porušenie niektorej z povinností sudcu uvedených
v odseku 5 alebo ak ide o značný majetkový prírastok, ktorého pôvod sudca nepreukázal,
za ktoré možno spolu s opatrením podľa odseku 5 uložiť ako disciplinárne opatrenie
aj odvolanie z funkcie sudcu (odsek 4); o odvolaní z funkcie sudcu rozhodne národná
rada.
(7)
Nedostatky v práci menšieho významu alebo poklesky v správaní menšieho významu, alebo
priestupok môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania,
vybaviť, ak je to postačujúce, aj tým, že sudcu písomne napomenie.
(8)
Disciplinárny súd môže upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia za priestupok
alebo za iné porušenie tohto zákona a výnimočne aj za zavinené nesplnenie alebo za
porušenie povinnosti sudcu, ak to považuje za postačujúce vzhľadom na menej závažný
charakter porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia.
(9)
Dotknutý sudca sa môže v lehote 15 dní odo dňa, keď sa dozvie o udelení napomenutia,
obrátiť na príslušný disciplinárny súd s návrhom na určenie, že napomenutie je neplatné.
§ 118
Zánik disciplinárnej zodpovednosti sudcu
(1)
Zodpovednosť sudcu za disciplinárne previnenie zaniká uplynutím premlčacej lehoty,
ktorá je dvojročná a plynie odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
(2)
Premlčanie disciplinárneho previnenia sa prerušuje
a)
podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania za disciplinárne previnenie, o
ktorého premlčanie ide, a po ňom nasledujúcimi úkonmi diciplinárneho súdu smerujúcimi
k ukončeniu disciplinárneho konania alebo
b)
ak sa v premlčacej lehote sudca dopustí iného disciplinárneho previnenia.
(3)
Prerušením premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota.
DRUHÁ HLAVA
DISCIPLINÁRNY SÚD
§ 119
(1)
Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny
súd. Disciplinárny súd tiež zisťuje, či sú dané dôvody odvolania z funkcie sudcu podľa
§ 18 ods. 1 alebo 2.
(2)
Najvyšší súd je na účely disciplinárneho konania disciplinárnym súdom.
(3)
Sudcov disciplinárneho súdu volí na obdobie troch rokov Rada sudcov Slovenskej republiky
z kandidátov navrhnutých príslušnými sudcovskými radami tak, aby v ňom mali primerané
zastúpenie sudcovia všetkých druhov a stupňov všeobecných súdov. Za sudcu disciplinárneho
súdu môže byť zvolený sudca,
a)
ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov,
b)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
c)
proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie
(ďalej len „sudca disciplinárneho súdu“).
Členovia Rady sudcov Slovenskej republiky, sudcovských rád a predsedovia a podpredsedovia
súdov nemôžu byť volení za sudcu disciplinárneho súdu.
(4)
Na účely disciplinárneho konania sa sudcovia disciplinárneho súdu zvolení podľa odseku
3, ktorí nie sú sudcami najvyššieho súdu, považujú za sudcov dočasne pridelených podľa
§ 12 ods. 1 na najvyšší súd; nezakladá to však nárok na základný plat alebo príplatky, ktoré
takému prideleniu zodpovedajú podľa tohto zákona.
(5)
Disciplinárny súd rozhoduje v disciplinárnych senátoch, ktorých počet určuje Rada
sudcov Slovenskej republiky. Predsedov disciplinárnych senátov volí a odvoláva Rada
sudcov Slovenskej republiky vždy zo sudcov najvyššieho súdu. Rada sudcov Slovenskej
republiky ku koncu kalendárneho roka určí rozvrh práce na nasledujúci kalendárny rok,
v ktorom určí zloženie disciplinárnych senátov, určí spôsob prideľovania vecí, ako
aj spôsob vzájomného zastupovania sudcov disciplinárneho súdu.
(6)
Disciplinárny senát prvého stupňa je päťčlenný; dvaja členovia disciplinárneho senátu
sú zvolení sudcovia krajských súdov, ďalší dvaja členovia sú zvolení sudcovia okresných
súdov a senátu predsedá podľa odseku 5 zvolený sudca najvyššieho súdu. Odvolací disciplinárny
senát je sedemčlenný a za jeho členov môžu byť zvolení len sudcovia najvyššieho súdu.
(7)
Disciplinárny sudca nemôže byť zaradený do disciplinárneho senátu počas dočasného
pridelenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) a c) a § 12 ods. 3, ak nejde o dočasné pridelenie na súd vyššieho stupňa, počas dočasného pozastavenia
výkonu funkcie sudcu podľa § 22 alebo ak sa proti nemu vedie disciplinárne konanie.
(8)
Funkcia disciplinárneho sudcu zanikne
a)
zánikom funkcie sudcu,
b)
ustanovením sudcu za predsedu alebo podpredsedu súdu,
c)
zvolením sudcu za člena sudcovskej rady alebo Rady sudcov Slovenskej republiky,
d)
právoplatnosťou rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.
(9)
Ak disciplinárny senát vykonal úkony v disciplinárnom konaní začatom pred uplynutím
svojho funkčného obdobia, disciplinárne konanie dokončí, aj keď jeho funkčné obdobie
už uplynulo.
TRETIA HLAVA
DISCIPLINÁRNE KONANIE
§ 120
Začatie disciplinárneho konania
(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Bez návrhu možno disciplinárne konanie
začať len v prípade, ak orgán činný v trestnom konaní postúpil vec disciplinárnemu
súdu.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
a)
minister,
b)
predseda krajského súdu aj proti sudcovi okresného súdu v jeho obvode,
c)
predseda súdu proti sudcovi príslušného súdu.
(3)
Na podnet ministra alebo sudcovskej rady predseda súdu je povinný podať návrh na
začatie disciplinárneho konania.
(4)
Za priestupky ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho
spolužitia hrubým konaním a proti majetku spáchané medzi blízkymi osobami orgán uvedený
v odseku 2 podá návrh na začatie disciplinárneho konania len z podnetu poškodeného,
jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Podnet možno vziať späť až dovtedy, kým
sa disciplinárny senát, a ak sa podalo odvolanie, odvolací senát odoberie na poradu.
(5)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať na disciplinárnom súde do dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení,
najneskôr však do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak ide
o priestupok, môže oprávnený orgán oznámiť jeho spáchanie najneskôr do jedného roka
odo dňa jeho spáchania.
(6)
Návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku,
pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré
sa návrh opiera; ak ide o priestupok, návrh musí ďalej obsahovať označenie príslušného
ustanovenia zákona, ktorého znaky skutok napĺňa, a dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní
priestupku.
(7)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny
senát, prípadne odvolací disciplinárny senát odoberie na záverečnú poradu. Nový návrh
v takomto prípade už nemožno podať.
§ 121
Rozhodovanie o námietke zaujatosti
(1)
Ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho
senátu alebo jeho členov, môže ten, koho sa konanie týka, namietať ich zaujatosť.
(2)
O zaujatosti rozhodne iný disciplinárny senát rovnakého stupňa. Ak prvostupňový disciplinárny
senát nemožno zostaviť z dôvodu námietky, ktorá smeruje proti všetkým členom prvostupňových
disciplinárnych senátov, rozhodne o nej druhostupňový disciplinárny senát.
(3)
Ak je počet zaujatých sudcov disciplinárneho súdu taký, že nemožno zložiť disciplinárny
senát, rozhodne o jeho prípadnej voľbe a o zložení Rada sudcov Slovenskej republiky.
§ 122
Upovedomenie o začatí disciplinárneho konania
O začatí disciplinárneho konania upovedomí predseda disciplinárneho senátu sudcu,
proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, doručením návrhu na začatie disciplinárneho
konania do vlastných rúk a poučí ho o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov alebo
sudcov, vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhnúť dôkazy
na svoju obhajobu.
§ 123
Predbežné šetrenie
Ak obsah návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predbežné objasnenie uvádzaných
skutočností, predseda disciplinárneho senátu alebo ním poverený člen disciplinárneho
senátu vykoná potrebné šetrenie. Môže zistiť stanovisko sudcu, proti ktorému sa disciplinárne
konanie vedie, zistiť potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré v návrhu nie sú
uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, zadovážiť ich na vykonanie dôkazu.
§ 124
Zastavenie disciplinárneho konania
Disciplinárny senát bez ústneho pojednávania konanie zastaví, ak
a)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene alebo vzatý späť,
b)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný bez podnetu poškodeného, ak je
taký podnet potrebný, alebo ak bol podnet vzatý späť,
c)
bol sudca odvolaný z funkcie, ak sa vzdal funkcie alebo ak jeho funkcia zanikla podľa
§ 19; ak je sudca disciplinárne stíhaný za priestupok alebo za konanie, ktoré môže byť
postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov, disciplinárny senát postúpi vec v
takom prípade orgánu príslušnému na prejednanie takej veci,
d)
je sudca disciplinárne stíhaný za priestupok, ktorého prejednaniu bráni amnestia,
e)
zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie alebo za priestupok,
f)
o skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie vedie, sa právoplatne rozhodlo v trestnom
konaní.
§ 125
Prerušenie disciplinárneho konania
(1)
Ak sa disciplinárny senát domnieva, že skutočnosti, ktoré sa sudcovi kladú za vinu,
majú znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi príslušnému
orgánu činnému v trestnom konaní.
(2)
Disciplinárny senát preruší disciplinárne konanie aj vtedy, ak sa dozvie, že pre
skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie začalo, sa proti sudcovi vedie trestné
konanie.
(3)
Prerušenie disciplinárneho konania trvá do právoplatnosti rozhodnutia v trestnom
konaní. Ak nie sú splnené podmienky na pokračovanie v disciplinárnom konaní alebo
na konanie v osobitných prípadoch, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.
§ 126
Nariadenie ústneho pojednávania
(1)
Po vykonaní predbežného šetrenia alebo ak nie je také šetrenie potrebné, určí predseda
disciplinárneho senátu termín ústneho pojednávania, upovedomí o ňom orgán, ktorý podal
návrh na začatie disciplinárneho konania, sudcu, proti ktorému návrh smeruje, a ak
má sudca obhajcu, aj jeho obhajcu. Ak ide o disciplinárne konanie za priestupok, upovedomí
sa o termíne ústneho pojednávania aj poškodený, jeho zástupca alebo opatrovník. Sudcovi,
proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, jeho obhajcovi a poškodenému alebo jeho
zástupcovi, alebo opatrovníkovi sa doručí návrh na začatie disciplinárneho konania
spolu s poučením o ich právach.
(2)
Ak treba vypočuť svedkov, predvolá ich predseda disciplinárneho senátu na ústne pojednávanie.
(3)
Termín ústneho pojednávania sa určí tak, aby sudca a jeho obhajca mali od upovedomenia
aspoň päť pracovných dní na prípravu obhajoby. Rovnakú lehotu na prípravu treba poskytnúť
orgánu, ktorý podal návrh na začatie disciplinárneho konania, a poškodenému, prípadne
jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.
(4)
O termíne ústneho pojednávania sa upovedomí aj predseda súdu, na ktorom je sudca,
proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, činný, ak nebol upovedomený už ako navrhovateľ.
§ 127
Ústne pojednávanie
(1)
Ústne pojednávanie sa koná zásadne v prítomnosti sudcu, proti ktorému návrh smeruje.
V jeho neprítomnosti možno vec prejednať iba vtedy, ak bol o termíne ústneho pojednávania
riadne upovedomený a ak sa odmietne dostaviť pred disciplinárny senát alebo ak sa
bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví, alebo ak sa práva účasti na ústnom pojednávaní
výslovne vzdá. Ak si sudca zvolí obhajcu, má obhajca právo zúčastniť sa na ústnom
pojednávaní.
(2)
Na začiatku ústneho pojednávania prednesie navrhovateľ návrh na začatie disciplinárneho
konania a odôvodní ho. Ak navrhovateľ nie je prítomný, prednesie návrh na začatie
disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu alebo ním určený člen disciplinárneho
senátu; obdobne sa postupuje, ak vec disciplinárnemu senátu oznámil príslušný orgán.
(3)
Ak sa vedie disciplinárne konanie za priestupok, môže poškodený, ktorému bola spôsobená
majetková škoda, uplatniť pred začatím dokazovania nárok na jej náhradu. Predseda
disciplinárneho senátu poučí poškodeného o jeho práve, ak sa tak už nestalo v upovedomení
o ústnom pojednávaní.
(4)
Ak sa vykonalo predbežné šetrenie, predseda disciplinárneho senátu alebo ním určený
člen disciplinárneho senátu oboznámi disciplinárny senát a účastníkov konania s jeho
výsledkami.
(5)
Predseda disciplinárneho senátu vypočuje sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie
vedie, a vykoná ďalšie potrebné dôkazy. Sudca má právo odoprieť výpoveď. Osoby, ktoré
boli povolané ako svedkovia, prípadne znalci, sú povinné sa na ústne pojednávanie
dostaviť a pred disciplinárnym senátom vypovedať.
(6)
Sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, jeho obhajca a ten, kto návrh
podal, majú právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, klásť svedkom a znalcom otázky
a podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnaké práva prislúchajú aj poškodenému,
prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.
(7)
Po skončení dokazovania sa môže k veci vyjadriť ten, kto návrh podal, poškodený,
prípadne jeho zástupca alebo opatrovník, obhajca a sudca, proti ktorému sa disciplinárne
konanie vedie. Sudcovi, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, patrí vždy posledné
slovo.
(8)
Ústne pojednávanie pred disciplinárnym senátom je verejné.
§ 128
Zápisnica o ústnom pojednávaní a o porade
O ústnom pojednávaní pred disciplinárnym senátom a o porade disciplinárneho senátu
sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisuje predseda disciplinárneho
senátu a zapisovateľ, zápisnicu o porade predseda disciplinárneho senátu, členovia
disciplinárneho senátu a zapisovateľ.
§ 129
Rozhodnutie disciplinárneho súdu
(1)
Disciplinárny senát je povinný rozhodnúť o disciplinárnom previnení alebo o priestupku
sudcu spravidla do troch mesiacov od podania návrhu na disciplinárne konanie alebo
od oznámenia priestupku disciplinárnemu súdu príslušným orgánom.
(2)
Ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia
alebo priestupku, rozhodne, že je vinný, a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa
tohto zákona.
(3)
Ak bol sudca uznaný za vinného priestupkom, disciplinárny senát uloží sudcovi povinnosť
nahradiť škodu, ak poškodený nárok na náhradu škody včas uplatnil a škoda a jej výška
sa spoľahlivo zistili. Inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na občianskoprávne konanie
alebo na konanie pred iným príslušným orgánom, a to i vtedy, ak nárok prizná čo i
len sčasti.
(4)
Ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sa sudca disciplinárneho previnenia alebo
priestupku nedopustil alebo že mu nemožno disciplinárne previnenie alebo priestupok
preukázať, sudcu oslobodí. Poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, odkáže
s jeho nárokom na občianskoprávne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
(5)
Ak disciplinárny senát sudcu oslobodil, má sudca, proti ktorému sa disciplinárne
konanie viedlo, nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti
s disciplinárnym konaním. Disciplinárny senát rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí.
Ak treba vykonať ďalšie vyšetrovanie, rozhodne o nároku sudcu na náhradu trov samostatným
rozhodnutím.
(6)
Disciplinárny senát zastaví disciplinárne konanie, ak vyjde najavo niektorý z dôvodov
zastavenia uvedených v § 124 pri ústnom pojednávaní.
(7)
Predseda disciplinárneho senátu rozhodnutie vyhlási na ústnom pojednávaní a vždy
verejne. Rozhodnutie treba vyhotoviť písomne. Okrem výroku musí rozhodnutie obsahovať
aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
§ 130
Doručenie rozhodnutia
Rozhodnutie disciplinárneho senátu sa doručí sudcovi, proti ktorému sa disciplinárne
konanie vedie, do vlastných rúk. Ďalej sa rozhodnutie doručí obhajcovi, ak ho sudca
má, orgánu, ktorý navrhol začatie disciplinárneho konania, a ak nepodal návrh na začatie
disciplinárneho konania, aj predsedovi súdu, na ktorom je sudca činný.
§ 131
Odvolanie
(1)
Proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu možno podať odvolanie do
15 dní odo dňa, keď sa rozhodnutie odvolateľovi doručilo. Odvolanie treba podať na
disciplinárnom súde. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.
(2)
Odvolanie môže podať
a)
sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie,
b)
predseda príslušného súdu, ktorý podal návrh na začatie disciplinárneho konania alebo
ktorému vec postúpil orgán činný v trestnom konaní,
c)
aj orgán, ktorý návrh podal.
(3)
O odvolaní rozhoduje odvolací disciplinárny senát.
(4)
Ak odvolací disciplinárny senát odvolanie nezamietne, napadnuté rozhodnutie úplne
alebo sčasti zruší a rozhodne spravidla sám vo veci alebo vec vráti na nové prejednanie
a rozhodnutie.
§ 132
Obnova disciplinárneho konania
(1)
V lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho senátu môže sudca
podať návrh na obnovu disciplinárneho konania.
(2)
Iný mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu disciplinárneho
senátu nie je prípustný.
§ 133
Výkon rozhodnutia
(1)
Opatrenia potrebné na výkon uloženého disciplinárneho opatrenia vykoná osobný úrad
sudcu.
(2)
Výnos pokút uložených v disciplinárnom konaní je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastníkom
prepadnutých vecí sa stáva štát.
(3)
Disciplinárne opatrenia podľa § 117 ods. 2 písm. b) až d) sa vykonávajú aj vtedy, ak sudcovi, ktorému sa uložili, funkcia sudcu zanikla. Na
rozhodnutie o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti podľa osobitných predpisov
je príslušný disciplinárny súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(4)
Disciplinárne opatrenia uložené za priestupok alebo jeho zvyšok nemožno vykonať,
ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
(5)
Rozhodnutie o povinnosti sudcu nahradiť škodu možno vykonať podľa osobitného predpisu.29)
Zahladenie disciplinárneho postihu
§ 134
Disciplinárny postih za disciplinárne previnenie, za ktoré nebolo uložené disciplinárne
opatrenie odvolanie z funkcie sudcu (§ 117 ods. 4), alebo za priestupok sa zahladzuje v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia
o uložení disciplinárneho opatrenia. Ak sa výkon disciplinárneho opatrenia do tohto
času neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje vykonaním disciplinárneho opatrenia
alebo právoplatnosťou rozhodnutia o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti.
§ 135
Na sudcu, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5, sa po uplynutí štyroch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto disciplinárneho
opatrenia hľadí, akoby nebol za disciplinárne previnenie stíhaný.
ŠTVRTÁ HLAVA
KONANIE DISCIPLINÁRNEHO SÚDU V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH
§ 136
(1)
V stanovisku k návrhu na odvolanie sudcu podľa § 18 ods. 1 na vyžiadanie národnej rady disciplinárny súd potvrdí právoplatnosť a vykonateľnosť
rozhodnutí, na ktorých základe má byť sudca odvolaný z funkcie.
(2)
V stanovisku k návrhu na odvolanie sudcu podľa § 18 ods. 2 na vyžiadanie národnej rady disciplinárny súd po vykonaní dokazovania vysloví, či
je alebo nie je daný dôvod odvolania sudcu z funkcie.
(3)
Pri vydávaní stanoviska podľa odseku 2 sa použijú primerane ustanovenia osobitného
predpisu.30)
§ 137
O námietkach sudcu proti hodnoteniu podľa § 27 ods. 7 rozhodne disciplinárny súd v konaní, v ktorom sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu.30)
§ 138
(1)
Ak bol sudca právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, disciplinárny
súd rozhodne, či ide o čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Ak rozhodne,
že ide o taký čin, môže mu uložiť disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu,
inak konanie zastaví.
(2)
Konanie sa začína na návrh orgánu uvedeného v § 120 ods. 2.
(3)
O odvolaní z funkcie sudcu rozhodne národná rada.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRÍSEDIACI
§ 139
Predpoklady na voľbu prísediaceho
(1)
Za prísediaceho môže byť zvolený občan, ktorý
a)
v deň zvolenia dosiahol vek najmenej 30 rokov,
b)
je spôsobilý na právne úkony a zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prísediaceho,
c)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prísediaceho bude
riadne vykonávať,
d)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
e)
súhlasí so svojou voľbou k určitému súdu.
(2)
Predpoklady na voľbu prísediaceho uvedené v odseku 1 písm. b) až e) a podmienku štátneho
občianstva Slovenskej republiky musí prísediaci súčasne spĺňať po celý čas trvania
funkcie prísediaceho.
(3)
Prísediaci vojenského súdu musí byť profesionálny vojak alebo príslušník Policajného
zboru alebo Slovenskej informačnej služby, alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky, alebo Železničnej polície.
Voľba prísediacich
§ 140
(1)
Prísediacich volia obecné zastupiteľstvá v obvode príslušného súdu z kandidátov z
radov občanov, ktorí majú trvalý pobyt alebo pracujú v obvode súdu. Prísediacich navrhujú
starostovia obcí a primátori miest. Ku kandidátom navrhovaným na voľbu si obecné zastupiteľstvo
vyžiada vyjadrenie predsedu príslušného súdu.
(2)
Prísediacich vojenských súdov volí príslušné zhromaždenie príslušníkov vojenských
síl a ozbrojených zborov (ďalej len „zhromaždenie“) na návrh komisií ustanovených
príslušnými veliteľmi podľa obvodov vojenských súdov.
(3)
Obecné zastupiteľstvo a zhromaždenie vydá zvolenému prísediacemu osvedčenie o zvolení.
§ 141
(1)
Prísediaci sú volení na obdobie štyroch rokov.
(2)
Dňom zloženia sľubu sa prísediaci ujíma funkcie.
§ 142
Sľub
(1)
Po svojom zvolení alebo ustanovení do funkcie skladajú prísediaci sľub podľa § 10 ods. 1. Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok stratu
funkcie.
(2)
Zloženie sľubu sa neopakuje, ak bol prísediaci zvolený znova.
(3)
Sľub skladá prísediaci do rúk predsedu príslušného súdu a potvrdzuje ho svojím podpisom.
§ 143
Odvolanie z funkcie prísediaceho
(1)
Na návrh predsedu príslušného súdu odvolá prísediaceho z funkcie obecné zastupiteľstvo
alebo zhromaždenie, ktoré ho zvolilo, ak
a)
závažným spôsobom porušil povinnosti prísediaceho,
b)
prestal spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom na výkon funkcie prísediaceho.
(2)
Pred rozhodnutím o odvolaní si obecné zastupiteľstvo alebo zhromaždenie vyžiada vyjadrenie
prísediaceho.
(3)
Dňom, keď bolo prísediacemu doručené rozhodnutie o odvolaní, jeho funkcia zaniká.
§ 144
Vzdanie sa funkcie prísediaceho
Prísediaci sa môže vzdať svojej funkcie. Funkcia prísediaceho zaniká uplynutím troch
kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa
funkcie doručené predsedovi súdu.
§ 145
Zánik funkcie prísediaceho
Funkcia prísediaceho zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol prísediaci
odsúdený za úmyselný trestný čin, pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým
bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
§ 146
Podmienky výkonu funkcie
(1)
Prísediacim, ktorí sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, patrí
počas výkonu funkcie prísediaceho alebo plnenia iných povinností spojených s touto
funkciou náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
(2)
Prísediacim, ktorí nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, patrí
počas výkonu funkcie prísediaceho alebo plnenia iných povinností spojených s touto
funkciou náhrada.
(3)
Náhradu mzdy podľa odseku 1 a náhradu podľa odseku 2 je povinný poskytovať štát prostredníctvom
správy príslušného súdu. Prísediaci majú tiež nárok na náhradu hotových výdavkov,
ktoré vzniknú výkonom funkcie prísediaceho alebo iných povinností spojených s touto
funkciou.
(4)
Prísediacim patrí okrem náhrady podľa odsekov 1 až 3 za každý deň pojednávania paušálna
náhrada za výkon ich funkcie.
(5)
Náhrady za výkon funkcie prísediaceho ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
(6)
Za výkon funkcie prísediaceho sa považuje aj jeho účasť na odbornom vzdelávaní prísediacich.
(7)
Prísediaci môže vykonávať funkciu najviac 12 pracovných dní v kalendárnom roku, ak
vyšší počet dní na výkon funkcie nevyžaduje charakter veci, na ktorej prejednanie
bol rozvrhom práce pridelený.
§ 147
Základné práva a povinnosti prísediacich
(1)
Prísediaci má v súvislosti s výkonom funkcie právo na poskytnutie potrebnej literatúry
a právnych predpisov nevyhnutných na riadny výkon funkcie a na bezplatné poskytnutie
sudcovského talára. Ustanovenia tohto zákona o ochrane sudcov sa primerane vzťahujú
aj na ochranu prísediacich.
(2)
Prísediaci sú povinní vykonávať svoje povinnosti svedomito a pri výkone funkcie aj
v občianskom živote zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojnosť funkcie prísediaceho
alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
(3)
Prísediaci sú povinní zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie, o veciach,
o ktorých sa dozvedeli pri výkone funkcie, ak neboli tejto povinnosti zbavení podľa
tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachovávajú. Z vážnych dôvodov
je oprávnený zbaviť prísediaceho povinnosti zachovávať mlčanlivosť aj predseda súdu,
na ktorom prísediaci pôsobí.
(4)
Prísediaci, ktorý bol najmenej desať dní vopred upovedomený o svojej povinnosti zúčastniť
sa na zasadaní senátu a svoju neúčasť včas bez vážnych dôvodov neospravedlnil, je
povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla štátu náhradou trov v dôsledku zmarenia pojednávania
neúčasťou prísediaceho. Na konanie o náhrade škody platí primerane ustanovenie § 114 tohto zákona.
PIATA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA O SUDCOCH VOJENSKÝCH SÚDOV A O SUDCOCH POVOLANÝCH NA VOJENSKÉ
SÚDY
§ 148
(1)
Sudca vojenského súdu okrem predpokladov podľa § 5 ods. 1 musí byť profesionálnym vojakom a mať hodnosť dôstojníka alebo generála.
(2)
Kde sa v tomto zákone hovorí o sudcovi, predsedovi senátu alebo predsedovi okresného
súdu, rozumie sa tým aj sudca, predseda senátu alebo predseda vojenského obvodového
súdu; kde sa v tomto zákone hovorí o sudcovi, predsedovi senátu alebo predsedovi krajského
súdu, rozumie sa tým aj sudca, predseda senátu alebo predseda vyššieho vojenského
súdu. Kde sa v tomto zákone hovorí o okresnom súde, rozumie sa tým aj vojenský obvodový
súd; kde sa v tomto zákone hovorí o krajskom súde, rozumie sa tým aj vyšší vojenský
súd.
(3)
Pridelenie, dočasné pridelenie, preloženie na iný ako vojenský súd, dočasné pozastavenie
výkonu funkcie alebo prerušenie výkonu funkcie sudcu vojenského súdu je možné len
po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky.
(4)
Sudcu vojenského súdu nemožno prepustiť zo služobného pomeru, ak predtým nebol z
funkcie sudcu odvolaný alebo sa tejto funkcie nevzdal.
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa nepoužije, ak je sudca prepustený z vojenskej služby na vlastnú
žiadosť.
(6)
Ak je sudca prepustený z vojenskej služby na vlastnú žiadosť a nevzdá sa funkcie
sudcu, minister ho pridelí podľa zásad uvedených v § 11 na voľné miesto sudcu na iný ako vojenský súd rovnakého stupňa, prípadne so súhlasom
sudcu na nižší stupeň. Ak sudcu nemožno podľa tohto ustanovenia prideliť, nemá nárok
na plat.
(7)
(8)
Kde sa v tomto zákone v ustanoveniach o sociálnom zabezpečení sudcov hovorí o ministerstve
alebo o ministrovi, rozumie sa tým vo vzťahu k sudcom profesionálnym vojakom Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky alebo minister obrany Slovenskej republiky.
(9)
Na účely príplatku k dôchodku sudcu sa za starobný a invalidný dôchodok podľa § 95 u sudcu profesionálneho vojaka považuje výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu.31) Výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok spolu s príplatkom k dôchodku
sudcu vojenského súdu nesmie presiahnuť výšku dôchodku sudcu spolu s príplatkom k
dôchodku sudcu, ktorý vykonával funkciu sudcu rovnaký počet rokov.
§ 149
(1)
Sudca, ktorý je povolaný podľa osobitného predpisu32) na vojenské cvičenie ako dôstojník v zálohe, môže byť rozhodnutím ministra obrany
Slovenskej republiky poverený na tento čas výkonom funkcie sudcu, ktorú inak vykonáva
sudca vojenského súdu.
(2)
Spôsob a podmienky povolania sudcov na vojenské súdy za brannej pohotovosti štátu
ustanovuje osobitný predpis.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 150
Spoločné ustanovenia
(1)
Na osobitný vzťah sudcu s výnimkou sudcov vojenských súdov sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu,33) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Na disciplinárne konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu,34) ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
§ 151
Prechodné ustanovenia
(1)
Sudcovia a prísediaci ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov sa považujú
za sudcov a prísediacich ustanovených podľa tohto zákona.
(2)
Predsedovia senátov ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov sa považujú
za ustanovených do funkcie predsedov senátov podľa tohto zákona.
(3)
Predsedovia kolégií sa zvolia podľa tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona. Zvolením predsedov kolégií sa skončí funkcia predsedov kolégií,
ktorí boli do funkcie ustanovení podľa doterajších predpisov.
(4)
Zloženie sudcovského sľubu podľa doterajších predpisov sa považuje za sľub podľa
tohto zákona, ak ho sudca do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nevypovie.
(5)
Za čas výkonu funkcie sudcu sa na účely ustanovené v § 21 ods. 2, § 50 ods. 1, § 95 ods. 3 považuje aj čas výkonu funkcie arbitra a štátneho notára, čas výkonu funkcie v správe
súdov a čas výkonu funkcie prokurátora, ako aj čas vykonávania inej právnickej činnosti,
ak sa oprávnený stal sudcom do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Rovnako sa
započítava aj čas, v ktorom sudca nemohol vykonávať funkcie z dôvodov uvedených v
osobitnom predpise.20)
(6)
Minister môže so súhlasom Rady sudcov Slovenskej republiky na odstránenie tvrdosti
zákona započítať do času výkonu funkcie sudcu aj inú právnu prax.
(7)
Kde sa v tomto zákone používa pojem
a)
rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely peňažnej pomoci v materstve materská
dovolenka,
b)
ďalšia rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely rodičovského príspevku ďalšia
materská dovolenka.
(8)
Odborná skúška, ktorá bola predpokladom na výkon funkcie podľa doterajších predpisov
a bola vykonaná pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa považuje za skúšku podľa
tohto zákona. Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) sa nevzťahuje na justičného čakateľa, ktorý vykonal odbornú justičnú skúšku do dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(9)
Funkčným platom sa do 1. januára 2003 na účely § 22 ods. 5, § 24 ods. 8, § 36 ods. 2, § 37 ods. 5, § 47 ods. 3, § 48, § 58 ods. 5, § 63 ods. 4, § 64, § 84, § 86 ods. 1 a 2, § 93 ods. 1, § 94, § 96, § 105 ods. 2, § 110 a § 117 ods. 1 písm. b) rozumie plat určený podľa doterajších predpisov.
(10)
Disciplinárne konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a disciplinárne
previnenia a priestupky spáchané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia a posudzujú podľa tohto zákona.
(11)
Sudcovi nemožno uložiť za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, prísnejšie disciplinárne opatrenie, než aké bolo
možné uložiť podľa doterajších predpisov.
(12)
Za právnické vzdelanie podľa § 5 ods. 1 písm. b) sa považuje aj vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte so sídlom na
území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§ 152
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
149/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z.,
2.
§ 4 ods. 3 zákona č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.,
3.
§ 2, § 3, § 4 ods. 1 a 2, § 5 až 14, § 16 až 20 zákona č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 148/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994
Z. z. a zákona č. 57/1999 Z. z.,
4.
§ 28, § 30 až 33, § 36 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a
obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a
o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov).
Čl. II
Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992 Zb. , zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995
Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z. sa mení a dopĺňa
takto:
1.
§ 4 a 5 sa vypúšťajú.
2.
V § 8 sa vypúšťa odsek 3.
3.
§ 34 a 35 sa vypúšťajú.
4.
§ 37 a 38 sa vypúšťajú.
5.
V § 39 sa vypúšťajú odseky 2 a 4. Doterajšie odseky 3 a 5 sa označujú ako odseky
2 a 3.
6.
§ 40 až 42 sa vypúšťajú.
7.
V § 43 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
8.
§ 44 a 45 sa vypúšťajú.
9.
§ 47 až 49 sa vypúšťajú.
10.
V § 50 sa vypúšťajú odseky 3 až 6.
11.
§ 51 až 54 sa vypúšťajú.
12.
§ 56 a 57 sa vypúšťajú.
13.
V § 58a odsek 1 znie:
„(1)
Rada sudcov Slovenskej republiky je koordinačným orgánom sudcovských rád a orgánom
zúčastňujúcim sa na štátnej správe súdov v rozsahu a spôsobom vymedzeným osobitným
predpisom.5a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a)
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.“.
14.
V § 59 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
15.
§ 60 sa vypúšťa.
16.
§ 64 až 73a sa vypúšťajú.
Čl. III
Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 4 ods. 2 písm. e) sa za slovo „zabezpečenia“ vkladá slovo „sudcov,“.
2.
V poznámke pod čiarou k odkazu 20 sa citácia „Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon
č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej
službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č.
54/1999 Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č.
114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej
službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.“.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 43 sa citácia „Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Napríklad zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných
činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov
prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 385/2000
Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001 okrem čl. I § 35 ods. 1, § 44, § 50 ods. 4, § 52 a 94, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002, a čl. I § 65 až 80, § 81 ods. 1 prvej vety, § 82 až 91 a § 152 tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Napríklad Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok.
2)
§ 25 ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
3)
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 141/1991 Zb. o nostrifikácii diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.
6)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
7)
§ 58a ods. 4 písm. a) zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z.
8)
§ 98 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní
sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších
predpisov.
10)
§ 58 a 58a zákona č. 335/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 307/1995 Z. z. a zákona č. 385/2000 Z. z.
11)
Čl. 3 ods. 1 písm. a) až e), ch) a i) ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych
funkcionárov.
14)
Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z.
15)
Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
17)
§ 6 ods. 10 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
18)
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského
poistenia v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
21)
§ 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
22)
Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom.
27)
Napríklad § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
28)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
222/1996 Z. z.
31)
Zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z.
32)
Zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.
33)
Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
