DOHOVOR O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A DÔSTOJNOSTI ČLOVEKA V SÚVISLOSTI S APLIKÁCIOU BIOLÓGIE
A MEDICÍNY
DOHOVOR O ĽUDSKÝCH PRÁVACH A BIOMEDICÍNE
40/2000 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 40/2000 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny – Dohovor o ľudských právach a biomedicíne |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 10.02.2000 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 494/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o podpísaní Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, týkajúceho sa biomedicínskeho výskumu |
40
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 4. apríla 1997 bol
v Oviede otvorený na podpis Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka
v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny – Dohovor o ľudských právach a biomedicíne.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 734 z 2. októbra 1997 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 22. decembra 1997. Ratifikačná listina bola uložená u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka Rady Európy, 15. januára 1998.
Dohovor nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. decembra 1999 v súlade s článkom 33 ods. 3.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 734 z 2. októbra 1997 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 22. decembra 1997. Ratifikačná listina bola uložená u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka Rady Európy, 15. januára 1998.
Dohovor nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. decembra 1999 v súlade s článkom 33 ods. 3.
PREAMBULA
Členské štáty Rady Európy, ostatné štáty a Európske spoločenstvo ako signatári tohto dohovoru,
berúc do úvahy Všeobecnú deklaráciu ľudských práv vyhlásenú Valným zhromaždením Spojených národov 10. decembra 1948;
berúc do úvahy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950;
berúc do úvahy Európsku sociálnu chartu z 18. októbra 1961;
berúc do úvahy Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach zo 16. decembra 1966;
berúc do úvahy Dohovor o ochrane osobnosti vo vzťahu k automatizovanému spracovaniu osobných údajov z 28. januára 1981;
berúc do úvahy aj Dohovor o právach dieťaťa z 20. novembra 1989;
presvedčené, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členskými štátmi a jednou z metód na dosiahnutie tohto cieľa je dodržiavanie a ďalšie uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd;
vedomé si urýchľujúceho sa rozvoja biológie a medicíny;
presvedčené o nutnosti rešpektovať človeka ako jedinca i ako príslušníka ľudského rodu a uznávajúc dôležitosť zabezpečenia dôstojnosti človeka;
vedomé si toho, že zneužitie biológie a medicíny môže viesť k aktom ohrozujúcim ľudskú dôstojnosť;
potvrdzujúc, že pokrok v biológii a medicíne by sa mal využívať na prospech súčasných a budúcich generácií;
zdôrazňujúc potrebu medzinárodnej spolupráce, aby biológia a medicína slúžili pre dobro všetkých ľudí;
uznávajúc význam podpory verejnej diskusie o otázkach súvisiacich s aplikáciou biológie a medicíny a odpovede na ne;
v úsilí pripomenúť všetkým členom spoločnosti ich práva a povinnosti;
berúc do úvahy prácu Parlamentného zhromaždenia vrátane Odporúčania 1160 (1991) k príprave dohovoru o bioetike;
rozhodnuté prijať potrebné opatrenia na ochranu dôstojnosti človeka a základných práv jedinca v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny,
dohodli sa takto:
Členské štáty Rady Európy, ostatné štáty a Európske spoločenstvo ako signatári tohto dohovoru,
berúc do úvahy Všeobecnú deklaráciu ľudských práv vyhlásenú Valným zhromaždením Spojených národov 10. decembra 1948;
berúc do úvahy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950;
berúc do úvahy Európsku sociálnu chartu z 18. októbra 1961;
berúc do úvahy Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach zo 16. decembra 1966;
berúc do úvahy Dohovor o ochrane osobnosti vo vzťahu k automatizovanému spracovaniu osobných údajov z 28. januára 1981;
berúc do úvahy aj Dohovor o právach dieťaťa z 20. novembra 1989;
presvedčené, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členskými štátmi a jednou z metód na dosiahnutie tohto cieľa je dodržiavanie a ďalšie uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd;
vedomé si urýchľujúceho sa rozvoja biológie a medicíny;
presvedčené o nutnosti rešpektovať človeka ako jedinca i ako príslušníka ľudského rodu a uznávajúc dôležitosť zabezpečenia dôstojnosti človeka;
vedomé si toho, že zneužitie biológie a medicíny môže viesť k aktom ohrozujúcim ľudskú dôstojnosť;
potvrdzujúc, že pokrok v biológii a medicíne by sa mal využívať na prospech súčasných a budúcich generácií;
zdôrazňujúc potrebu medzinárodnej spolupráce, aby biológia a medicína slúžili pre dobro všetkých ľudí;
uznávajúc význam podpory verejnej diskusie o otázkach súvisiacich s aplikáciou biológie a medicíny a odpovede na ne;
v úsilí pripomenúť všetkým členom spoločnosti ich práva a povinnosti;
berúc do úvahy prácu Parlamentného zhromaždenia vrátane Odporúčania 1160 (1991) k príprave dohovoru o bioetike;
rozhodnuté prijať potrebné opatrenia na ochranu dôstojnosti človeka a základných práv jedinca v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny,
dohodli sa takto:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ OPATRENIA
Článok 1
Účel a predmet
Zmluvné strany budú chrániť dôstojnosť a identitu všetkých ľudí a zaručia každému
bez diskriminácie rešpektovanie jeho integrity a iných práv a základných slobôd v
súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny.
Každá zmluvná strana prijme v rámci svojho vnútroštátneho zákonodarstva nevyhnutné
opatrenia potrebné na realizáciu článkov tohto dohovoru.
Článok 2
Priorita ľudskej bytosti
Záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.
Článok 3
Spravodlivý prístup k starostlivosti o zdravie
Zmluvné strany prijmú v rámci svojej jurisdikcie zodpovedajúce opatrenia na zabezpečenie
spravodlivého prístupu k starostlivosti o zdravie, pričom sa bude brať do úvahy tak
potreba zdravotnej starostlivosti, ako aj dostupné zdroje.
Článok 4
Profesionálne štandardy
Každý zásah do oblasti zdravia vrátane výskumu sa musí robiť v súlade s príslušnými
zmluvnými záväzkami a štandardmi.
KAPITOLA II
SÚHLAS
Článok 5
Všeobecné pravidlá
Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola
informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.
Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o
následkoch a rizikách zákroku.
Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť.
Článok 6
Ochrana osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas
(1)
Ako je ustanovené v článkoch 17 a 20, zákrok na osobe, ktorá nie je spôsobilá vyjadriť súhlas, sa vykoná iba v prípade,
ak ide o jej priamy prospech.
(2)
Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa
môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu
ustanoveného zákonom.
Názor maloletého sa bude brať vo zvyšujúcej miere do úvahy úmerne k jeho veku a stupňu
zrelosti.
(3)
Ak v zmysle zákona dospelá osoba nie je spôsobilá vyjadriť súhlas vzhľadom na duševnú
poruchu či chorobu, alebo podobné dôvody, zákrok sa môže vykonať len so súhlasom jej
zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom. Daná osoba sa podľa
možnosti zúčastní pri rozhodovaní o vyslovení súhlasu.
(4)
Zástupca, inštitúcia alebo osoba, či orgán uvedení v odsekoch 2 a 3 dostanú za rovnakých
podmienok informácie uvedené v článku 5.
(5)
Súhlas uvedený v odsekoch 2 a 3 sa môže kedykoľvek v záujme zúčastnenej osoby zrušiť.
Článok 7
Ochrana osôb s duševnou poruchou
S prihliadnutím na ochranné ustanovenia zákona vrátane dozoru, kontroly a odvolacieho
konania môže byť osoba s ťažkou duševnou chorobou podrobená zákroku zameranému na
liečbu duševnej poruchy bez jej súhlasu iba vtedy, ak by jej bez takej liečby hrozilo
vážne poškodenie zdravia.
Článok 8
Núdzové situácie
Ak v dôsledku núdze nie je možné získať zodpovedajúci súhlas, môže sa lekársky zákrok
uskutočniť bezodkladne v záujme zdravia danej osoby.
Článok 9
Predchádzajúce prianie
U pacienta, ktorý v čase zákroku nie je v takom stave, že môže vyjadriť svoje prianie,
treba prihliadať na prianie, ktoré vyslovil s vykonaním zákroku skôr.
KAPITOLA III
SÚKROMNÝ ŽIVOT A PRÁVO NA INFORMÁCIE
Článok 10
Súkromný život a právo na informácie
(1)
Každý má právo, aby sa rešpektoval jeho súkromný život v súvislosti s informáciami
o jeho zdraví.
(2)
Každý má právo na všetky informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Prianie jednotlivca
nebyť o ňom informovaný sa dodrží.
(3)
Vo výnimočných prípadoch možno v záujme pacienta zákonom obmedziť práva pacienta
uvedené v odseku 2.
KAPITOLA IV
ĽUDSKÝ GENÓM
Článok 11
Zákaz diskriminácie
Akákoľvek forma diskriminácie osoby na základe jej genetickej vybavenosti je zakázaná.
Článok 12
Prediktívne genetické testy
Skríningové testy genetických chorôb alebo také, ktoré slúžia na identifikáciu nosičov
génu recesívnej choroby alebo detekciu predispozície, alebo náchylnosti k chorobe,
možno vykonať výhradne na zdravotné účely a vedecký výskum s nimi spojený, pričom
ho musí sprevádzať primerané genetické poradenstvo.
Článok 13
Zákrok do ľudského genómu
Zákrok, ktorého cieľom je modifikácia ľudského genómu, sa môže vykonať len na preventívne,
diagnostické alebo terapeutické účely a len do tej miery, aby sa neporušila zárodočná
bunková línia.
Článok 14
Zákaz výberu pohlavia
Použitie techník lekársky asistovanej prokreácie nie je dovolené na účely voľby pohlavia
budúceho dieťaťa s výnimkou prípadu, kde by sa malo vyhnúť vážnemu dedičnému ochoreniu
viažucemu sa na pohlavie.
KAPITOLA V
VEDECKÝ VÝSKUM
Článok 15
Všeobecné pravidlá
Vedecký výskum v oblasti biológie a medicíny sa bude vykonávať slobodne a s prihliadnutím
na ustanovenia tohto dohovoru a iných právnych noriem zabezpečujúcich ochranu ľudskej
bytosti.
Článok 16
Ochrana osôb, ktoré sú zaradené do výskumu
Výskum sa môže vykonávať na ľuďoch iba po splnení všetkých týchto podmienok:
a)
neexistuje iná porovnateľne efektívna alternatíva k výskumu na ľuďoch,
b)
riziká pre danú osobu nie sú v disproporcii s možným prospechom výskumu,
c)
výskumný projekt schválil kompetentný orgán po nezávislom zhodnotení jeho vedeckého
prínosu vrátane zhodnotenia dôležitosti cieľa výskumu a multidisciplinárneho preverenia
jeho etickej prijateľnosti,
d)
osoby podstupujúce výskum boli informované o svojich právach a zárukách, ktoré im
na ich ochranu poskytuje zákon,
e)
nevyhnutný súhlas podľa článku 5 bol výslovne vyjadrený a zdokumentovaný. Takýto súhlas možno kedykoľvek slobodne
zrušiť.
Článok 17
Ochrana osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas s výskumom
(1)
Výskum na osobe, ktorá nie je spôsobilá vyjadriť súhlas, ako je uvedené v článku 5, sa môže vykonať iba po splnení všetkých týchto podmienok:
a)
podmienky uvedené v článku 16 písm. a) až e) boli splnené,
b)
výsledky výskumu budú mať skutočný a priamy priaznivý účinok na zdravie danej osoby,
c)
výskum s porovnateľným účinkom sa nemôže vykonať na osobách, ktoré sú spôsobilé dať
súhlas,
d)
potrebný súhlas podľa článku 6 bol udelený špecificky a písomne,
e)
daná osoba nemá námietky.
(2)
Výnimočne a za ochranných opatrení ustanovených zákonom sa môže schváliť výskum,
ktorého výsledky nebudú mať skutočný a priamy priaznivý účinok na zdravie danej osoby,
ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až e), ako aj tieto dodatočné
podmienky:
a)
cieľom výskumu je výrazným zlepšením vedeckého pochopenia stavu, choroby alebo poruchy
jedinca prispieť ku konečnému dosiahnutiu výsledkov, ktoré by mali priaznivý vplyv
na zdravie danej osoby alebo iných osôb rovnakej vekovej kategórie, alebo osôb postihnutých
tou istou chorobou alebo poruchou, alebo osôb s rovnakým zdravotným stavom,
b)
výskum je spojený len s minimálnym rizikom a minimálnou záťažou pre danú osobu.
Článok 18
Výskum na embryách in vitro
(1)
Ak zákon dovoľuje výskum na embryách in vitro, zákon zabezpečí primeranú ochranu
embrya.
(2)
Vytváranie ľudských embryí na výskumné účely je zakázané.
KAPITOLA VI
ODBER ORGÁNOV A TKANÍV OD ŽIVÝCH DARCOV NA ÚČELY TRANSPLANTÁCIE
Článok 19
Všeobecné pravidlá
(1)
Získavanie orgánov alebo tkanív od živých darcov na účely transplantácie je možné
výlučne iba vtedy, ak ide o priamy terapeutický prospech príjemcu a nie je možné získať
vhodný orgán od mŕtvych osôb a nie je známa žiadna alternatívna liečebná metóda s
porovnateľným výsledkom.
(2)
Nevyhnutný súhlas stanovený v článku 5 musí byť vyjadrený výslovne a špecificky v písomnej forme alebo pred zodpovedným
orgánom.
Článok 20
Ochrana osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas s odberom orgánov
(1)
Žiaden orgán sa nemôže odobrať osobám, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas s odberom
orgánov podľa článku 5.
(2)
Výnimočne, v súlade s ochrannými ustanoveniami ustanovenými zákonom, a po splnení
týchto podmienok možno schváliť odobratie regeneratívneho tkaniva osobám, ktoré nie
sú spôsobilé vyjadriť svoj súhlas:
a)
nie je k dispozícii kompatibilný darca, ktorý je spôsobilý vyjadriť súhlas,
b)
príjemca je brat alebo sestra darcu,
c)
darcovstvo musí mať pre príjemcu život zachraňujúci potenciál,
d)
súhlas uvedený v článku 6 ods. 2 a 3 je vyjadrený špecificky a písomne v súlade so zákonom a so schválením kompetentného
orgánu,
e)
potenciálny darca nemá námietky.
KAPITOLA VII
ZÁKAZ FINANČNÉHO ZISKU A POKYNY NA DISPONOVANIE S ČASŤAMI ĽUDSKÉHO TELA
Článok 21
Zákaz finančného zisku
Ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu.
Článok 22
Pokyny na disponovanie s odstránenými časťami ľudského tela
Ak sa počas lekárskeho zákroku odoberie nejaká časť ľudského tela, môže sa uchovať
a použiť na iný účel, ako bol ten, ktorý viedol k jej odobratiu, iba ak sa dodržali
postupy týkajúce sa informovania darcu a jeho súhlasu.
KAPITOLA VIII
PORUŠENIE USTANOVENÍ DOHOVORU
Článok 23
Porušenie práv alebo princípov
Zmluvné strany zabezpečia príslušnú súdnu ochranu na zabránenie protiprávnym zásahom
do práv a princípov uvedených v tomto dohovore alebo na ich zastavenie.
Článok 24
Odškodnenie za neprimerané poškodenie
Osoba, ktorá utrpela neprimerané poškodenie ako výsledok zákroku, má nárok na spravodlivé
odškodnenie podľa podmienok a postupov ustanovených zákonom.
Článok 25
Sankcie
Zmluvné strany zabezpečia primerané sankcie, ktoré sa použijú pri porušení ustanovení
uvedených v tomto dohovore.
KAPITOLA IX
VZŤAH MEDZI DOHOVOROM A INÝMI USTANOVENIAMI
Článok 26
Obmedzenia vykonávania práv
(1)
Výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v tomto dohovore nebude podliehať iným
obmedzeniam ako tým, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti
v záujme verejnej bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného
zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných.
Článok 27
Širšia ochrana
Žiadne z ustanovení tohto dohovoru sa nesmie vykladať ako obmedzujúce alebo inak ovplyvňujúce
možnosti zmluvnej strany prijať v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny ďalšie
ochranné opatrenia ako tie, ktoré sú uvedené v tomto dohovore.
KAPITOLA X
VEREJNÁ DISKUSIA
Článok 28
Verejná diskusia
Zmluvné strany tohto dohovoru zabezpečia, aby základné otázky súvisiace s pokrokom
v biológii a medicíne boli predmetom verejnej diskusie, a to hlavne z relevantných
lekárskych, sociálnych, ekonomických, etických a právnych dôsledkov a aby ich možná
aplikácia bola predmetom primeraných konzultácií.
KAPITOLA XI
VÝKLAD A ROZVOJ DOHOVORU
Článok 29
Výklad dohovoru
Európsky súd pre ľudské práva môže bez priameho odvolania sa na špecifické súdne konanie
poskytnúť poradnú mienku k právnym otázkam týkajúcim sa výkladu dohovoru na požiadanie
a)
vlády zmluvnej strany po informovaní ostatných zmluvných strán,
b)
výboru ustanoveného podľa článku 32, v ktorom je členstvo obmedzené na zástupcov zmluvných strán tohto dohovoru na základe
rozhodnutia, ktoré bolo prijaté dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov.
Článok 30
Správy o vykonávaní dohovoru
Po prijatí žiadosti generálneho tajomníka Rady Európy každá strana predloží vysvetlenie
o spôsoboch, akými jej vnútroštátne zákonodarstvo zabezpečuje efektívne uplatnenie
ustanovení dohovoru.
KAPITOLA XII
PROTOKOLY
Článok 31
Protokoly
Protokoly sa môžu uzavrieť na základe článku 32 s cieľom rozvíjať princípy uvedené v tomto dohovore v špecifických oblastiach.
Protokoly budú otvorené na podpis signatárom dohovoru. Budú podliehať ratifikácii,
prijatiu alebo schváleniu. Signatár nemôže ratifikovať, prijať alebo schváliť protokoly
bez toho, aby predtým alebo súčasne neratifikoval, neprijal alebo neschválil dohovor.
KAPITOLA XIII
DODATKY K DOHOVORU
Článok 32
Dodatky k dohovoru
(1)
Úlohy, ktorými je poverený výbor týmto článkom a článkom 29, vykoná Riadiaci výbor pre bioetiku (CDBI) alebo iný výbor určený Výborom ministrov.
(2)
Bez ohľadu na špecifické ustanovenia článku 29 každý členský štát Rady Európy, ako aj každá zmluvná strana dohovoru, ktorá nie je
členom Rady Európy, môže byť zastúpená a mať jeden hlas vo výbore počas plnenia úloh
vyplývajúcich pre výbor z tohto dohovoru.
(3)
Každý zo štátov uvedených v článku 33 alebo štát, ktorý nie je zmluvnou stranou dohovorou a bol vyzvaný, aby v súlade s
ustanoveniami článku 34 pristúpil k dohovoru, môže byť vo výbore zastúpený pozorovateľom. Ak Európske spoločenstvo
nie je zmluvnou stranou, môže byť vo výbore zastúpené pozorovateľom.
(4)
V rámci monitorovania vedeckého pokroku výbor preskúma dohovor najneskôr do piatich
rokov po tom, čo nadobudne platnosť, a neskôr v takých intervaloch, o ktorých rozhodne
výbor.
(5)
Každý návrh na dodatok k tomuto dohovoru a každý návrh na protokol či dodatok k protokolu
predložený zmluvnou stranou, výborom alebo Výborom ministrov sa oznámi generálnemu
tajomníkovi Rady Európy, ktorý ho poskytne členským štátom Rady Európy, Európskemu
spoločenstvu, všetkým signatárom, každej zmluvnej strane a každému štátu, ktorý bol
vyzvaný na podpísanie tohto dohovoru v súlade s ustanovením článku 33, ako aj každému štátu vyzvanému na pristúpenie k tomuto dohovoru v súlade s ustanoveniami
článku 34.
(6)
Výbor prerokuje návrh najskôr dva mesiace po tom, ako bol návrh v súlade s odsekom
5 predložený generálnemu tajomníkovi. Výbor predloží text schválený dvojtretinovou
väčšinou odovzdaných hlasov Výboru ministrov na schválenie. Po schválení sa text predloží
jednotlivým zmluvným stranám na ratifikáciu, prijatie alebo schválenie.
(7)
Každý dodatok prijatý zmluvnými stranami nadobúda vo vzťahu k zmluvným stranám, ktoré
ho prijali, platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia jedného
mesiaca po dni, keď päť zmluvných strán vrátane najmenej štyroch členských štátov
Rady Európy informovali generálneho tajomníka, že návrh prijali.
Vo vzťahu k zmluvnej strane, ktorá návrh následne prijme, nadobudne tento platnosť
prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty jedného mesiaca od dátumu, keď
zmluvná strana informovala generálneho tajomníka o jeho prijatí.
KAPITOLA XIV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 33
Podpis, ratifikácia a nadobudnutie platnosti
(1)
Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy, štátom, ktoré nie
sú členmi Rady Európy, ale podieľali sa na vypracovaní dohovoru, a Európskemu spoločenstvu.
(2)
Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny,
ako aj listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho tajomníka Rady
Európy.
(3)
Tento dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej
lehoty od dátumu, keď päť štátov vrátane najmenej štyroch členských štátov Rady Európy
vyjadrilo svoj súhlas s tým, aby boli viazané dohovorom v súlade s odsekom 2 tohto
článku.
(4)
Pre každého signatára, ktorý následne vyjadrí súhlas s dohovorom, nadobudne dohovor
platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej lehoty od dátumu,
keď boli uložené jeho ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení.
Článok 34
Nečlenské štáty
(1)
Po nadobudnutí platnosti dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy po konzultácii
so zmluvnými stranami vyzvať ktorýkoľvek štát, ktorý nie je členom Rady Európy, aby
k tomuto dohovoru pristúpil rozhodnutím prijatým väčšinou, ako je uvedené v článku
20 písm. d) Štatútu Rady Európy, a po jednohlasnom schválení zástupcami zmluvných
štátov oprávnených zasadať vo Výbore ministrov.
(2)
Vo vzťahu k štátu pristupujúcemu k dohovoru nadobudne dohovor platnosť prvým dňom
mesiaca po uplynutí trojmesačnej lehoty od dátumu, keď boli listiny o jeho pristúpení
k dohovoru uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.
Článok 35
Územia
(1)
Každý signatár môže pri podpise dohovoru alebo pri uložení ratifikačných listín,
listín o prijatí alebo schválení špecifikovať územie alebo územia, kde bude tento
dohovor platiť. Každý iný štát môže vykonať rovnaké vyhlásenie pri uložení listín
o pristúpení k dohovoru.
(2)
Vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy môže každá zmluvná strana
kedykoľvek neskôr rozšíriť platnosť tohto dohovoru na ktorékoľvek iné územie, za ktorého
medzinárodné vzťahy zodpovedá alebo je v jeho zastúpení oprávnená prijímať záväzky.
Na tomto území nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí trojmesačnej
lehoty od dátumu, keď toto vyhlásenie prijal generálny tajomník.
(3)
Každé vyhlásenie uvedené v niektorom z predchádzajúcich dvoch odsekov a týkajúce
sa ktoréhokoľvek územia špecifikovaného v takom vyhlásení sa môže zrušiť notifikáciou
zaslanou generálnemu tajomníkovi. Odvolanie vyhlásenia nadobúda platnosť prvým dňom
mesiaca po uplynutí trojmesačnej lehoty od dátumu, keď ho prijal generálny tajomník.
Článok 36
Výhrady
(1)
Každý štát a Európske spoločenstvo môžu pri podpise tohto dohovoru alebo pri uložení
ratifikačných listín uplatniť výhradu k jednotlivému ustanoveniu dohovoru do tej miery,
do akej nie je zákon platný na jeho území v súlade s ustanovením dohovoru. Výhrady
všeobecného charakteru nie sú podľa tohto článku prípustné.
(2)
Výhrada podľa tohto článku musí obsahovať stručný výklad relevantného zákona.
(3)
Zmluvná strana, ktorá rozširuje platnosť tohto dohovoru o územie uvedené vo vyhlásení
podľa článku 35 ods. 2, môže pre toto územie uplatniť výhradu v súlade s ustanoveniami predchádzajúcich
odsekov.
(4)
Zmluvná strana, ktorá uplatnila výhradu, o ktorej je zmienka v tomto článku, môže
ju odvolať formou vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie
nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí jednomesačnej lehoty od dátumu,
keď ho prijal generálny tajomník.
Článok 37
Výpoveď zmluvy
(1)
Každá zmluvná strana môže tento dohovor kedykoľvek vypovedať oznámením generálnemu
tajomníkovi Rady Európy.
(2)
Výpoveď zmluvy nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí trojmesačnej lehoty
od dátumu, keď bol o vypovedaní oboznámený generálny tajomník.
Článok 38
Notifikácie
Generálny tajomník Rady Európy bude informovať členské štáty Rady Európy, Európske
spoločenstvo, každého signatára, každú zmluvnú stranu a každý iný štát prizvaný k
pripojeniu sa k dohovoru o
a)
každom podpise,
b)
uložení každej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení, či pristúpení
k Dohovoru,
c)
každom dátume, keď tento dohovor nadobúda platnosť v súlade s článkom 33 alebo 34,
d)
každom dodatku alebo protokole prijatom v súlade s článkom 32 a o dátume, keď tento dodatok alebo protokol nadobudol platnosť,
e)
každom vyhlásení urobenom podľa ustanovení článku 35,
f)
každej výhrade alebo odvolaní výhrady podľa ustanovení článku 36,
g)
akomkoľvek akte, notifikácii alebo korešpondencii týkajúcej sa tohto dohovoru.
Na dôkaz súhlasu s uvedeným textom dolupodpísaní, riadne oprávnení, podpísali tento
dohovor.
Dané v Oviede 4. apríla 1997 v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe znenia,
z ktorých jeden výtlačok bude uložený v archíve Rady Európy, majú rovnakú platnosť.
Generálny tajomník Rady Európy odovzdá overené kópie každému členskému štátu Rady
Európy, Európskemu spoločenstvu, nečlenským štátom, ktoré sa podieľali na vypracovaní
tohto dohovoru, a každému štátu vyzvanému na pripojenie sa k tomuto dohovoru.
