66/2000 Z. z.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.01.03.2000 -
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:66/2000 Z. z.
Názov:Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Trenčianskych Miticiach
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:28.02.2000
Dátum vyhlásenia:01.03.2000
Autor:Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Zdravotná a liečebná starostlivosť
  • Ochrana životného prostredia
Nachádza sa v čiastke:

30/2000

277/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti
66
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 28. februára 2000,
ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Trenčianskych Miticiach
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z. ustanovuje:
§ 1
(1)
Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Trenčianskych Miticiach je v okrese Trenčín, v katastrálnom území Trenčianske Mitice; ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý tvorí prílohu č. 1.
(2)
Územie ochranného pásma II. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Trenčianskych Miticiach je v okrese Trenčín, v katastrálnych územiach Trenčianske Mitice, Trenčianske Jastrabie, Mníchova Lehota a Soblahov; ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý tvorí prílohu č. 2.
(3)
Popis hraníc ochranných pásiem uvedených v odsekoch 1 a 2 tvorí prílohu č. 3.
(4)
Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Trenčianskych Miticiach tvorí prílohu č. 4.
(5)
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem uvedených v odsekoch 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Trenčíne, na Okresnom úrade v Trenčíne a na Obecnom úrade v Trenčianskych Miticiach.
§ 2
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Tibor Šagát v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 66/2000 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TRENČIANSKYCH MITICIACH
Príloha č. 2 k vyhláške č. 66/2000 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO II. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TRENČIANSKYCH MITICIACH
Príloha č. 3 k vyhláške č. 66/2000 Z. z.
POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TRENČIANSKYCH MITICIACH
Ochranné pásmo I. stupňa
Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1:5 000, listy Trenčín 7-7, Trenčín 7-6.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Južné ohraničenie sa začína pri existujúcej zástavbe severovýchodne nad časťou Nad záhradami. Pokračuje ľavostrannou hranicou štátnej cesty Mníchova Lehota – Svinná a končí sa až za križovaním potoka Kyslá voda s touto cestou. Pokračuje kolmo severovýchodným smerom k vrstevnici 320. Na spojnici s poľnou cestou sa stáča na severozápad a prebieha po ľavostrannej vonkajšej hranici poľnej cesty smerom k časti Hroblica, tvoriac tak severnú hranicu ochranného pásma (v podstate sleduje vrstevnicu 315). Od miesta ohybu poľnej cesty nad prameňom Červený hostinec vedie hranica severovýchodno-juhozápadným smerom po vrstevnici 320 až k štátnej ceste, kde sa napája na južné ohraničenie.
Ochranné pásmo II. stupňa
Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1:50 000, list Bánovce nad Bebravou 35-23.
Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť. Západné ohraničenie sa začína pri horárni v Mitickej doline, pokračuje po západnej hranici pásma hygienickej ochrany druhého stupňa poza železničnú stanicu Mníchova Lehota po hranicu oddeľujúcu povodia 4-21-09 a 4-21-11. Po nej vedie ďalej cez kótu Humienec severovýchodno-juhozápadným smerom až ku kóte Javorie, obchádza ju z východnej strany a pokračuje juhovýchodným smerom. Ďalej vedie po hranici medzi čiastkovými povodiami 4-21-11-147 a 4-21-11-145, ktorá tvorí južné až juhovýchodné ohraničenie. Pokračuje severovýchodným a severným smerom po hranici čiastkových povodí 4-21-11-148 a 4-21-11-151 po kótu Ostrý vrch. Severnú hranicu tvorí hranica Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy až po Mitickú dolinu, ktorou pokračuje do východiskového miesta k horárni.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 66/2000 Z. z.
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TRENČIANSKYCH MITICIACH
Ochranné pásma sú vymedzené na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu a geologického návrhu v záverečnej správe G. Vandrová: Trenčianske Mitice – vrt MP-1 (prečistenie vrtu, HDS a geologické práce potrebné na vyhlásenie vrtu MP-1 za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody), rok 1999.
Záujmové územie je zaradené do hydrogeologickej štruktúry – hydrogeologický masív s krasovo-puklinovou priepustnosťou (jadrové pohorie – neogén a mezozoikum).
Hydrogeologická štruktúra prírodných minerálnych vôd v Trenčianskych Miticiach sa charakterizuje ako otvorená (infiltračná, akumulačná a výverová oblasť), výverová oblasť ako polozakrytá. Z hydraulického hľadiska ide o štruktúru s napätou hladinou podzemnej vody (artézskou) s pozitívnou výtlačnou výškou.
Na základe regionálneho geologického členenia Západných Karpát sa vrt MP-1 nachádza na kontakte dvoch jadrových pohorí fatranského pásma – Považského Inovca a Strážovských vrchov.
Vhodné podmienky na infiltráciu zrážkových vôd vytvárajú predovšetkým mohutné dolomity stredného triasu s vložkami wetternsteinských vápencov a vrchnotriasové členy chočského príkrovu v nadloží málo priepustných mladších členov krížňanského príkrovu.
Na tektonickom kontakte chočského a krížňanského príkrovu je lokalizovaný rad prameňov obyčajných podzemných vôd. Pravdepodobne analogická, aj keď v menšom rozsahu, je situácia na styku dolomitov a vápencov (anis-karn) bazálnej časti krížňanského príkrovu s podložnými spodnokriedovými a strednokriedovými členmi obalovej jednotky.
Rozhodujúci vplyv na akumuláciu a obeh podzemných vôd má paleogénna a popaleogénna tektonika, ktorou vznikla rozsiahla sieť zlomov a priebežných vrásových štruktúr. Zvlnenie a tektonické porušenie príkrovových plôch neskoroalpinskou kompresiou je sprevádzané smernými zdvihmi a prešmykmi. Pohyb vody usmerňujú najmä zdvihy jednotlivých pozdĺžnych krýh premenlivej hrúbky. Osobitný význam majú smerné zlomy pri okraji bánovskej kotliny, kde zlomy severovýchodno-juhozápadného smeru koso usekávajú priebeh neskoroalpínskych štruktúr. Hydrogeologicky sú významné priečne zlomy vyššieho rádu a hlbšieho dosahu severozápadno-juhovýchodného smeru (jastrabský, timoradzský, peťovský), ktoré oddeľujú väčšie kryhy jednostranného sklonu a vytvárajú kaskádovitý štýl stavby.
Práve miesta, kde sa jastrabský priečny zlom, resp. jeho laterálne zlomy pretínajú s tzv. mitickými zlomami severojužného smeru na styku juhozápadnej časti Strážovských vrchov a Bánovskej kotliny, predstavovali miesta výstupu prírodných minerálnych vôd v Trenčianskych Miticiach.
Za infiltračnú oblasť prírodných minerálnych vôd sa považujú strednotriasové karbonátové komplexy chočského príkrovu. Jednotlivé tektonické kryhy, ktoré môžu vytvárať relatívne samostatné režimy a ktoré poklesávajú smerom do bánovskej kotliny, umožňujú vstup vôd do nižších horizontov, možno aj do krížňanskej jednotky. V miestach tektonického kontaktu s neogénom bánovskej kotliny sa časť vôd odvodňuje v podobe bariérových prameňov (prameň Červený Hostinec) a časť podzemných vôd sa pretláča do priepustnejších polôh eggenburgu (brekcie, kryštalické karbonáty, rekryštalizované karbonáty a dolomity, resp. hrubší detrit). Zlomami najmä hlbšieho založenia sa privádza voľný oxid uhličitý, ktorý umožňuje vyššiu rozpúšťaciu schopnosť vody a podmieňuje výstup vody po zlomoch smerom na povrch.
Výverová oblasť v Trenčianskych Miticiach je orientovaná na južnú až juhozápadnú časť Strážovských vrchov a čiastočne na severovýchodnú časť Považského Inovca. Z geologického hľadiska ju budujú predovšetkým horniny mezozoika, ktoré sú v týchto miestach prekryté sedimentmi neogénu a kvartéru. Podložie mezozoika tvoria horniny kryštalinika, ktoré sa v severovýchodnej časti Považského Inovca vynárajú na povrch. Mezozoikum na západnom okraji prieskumného územia utvára príbradlová manínska jednotka a vo vlastnej výverovej oblasti krížňanská jednotka a chočská jednotka.
Načrtnutá schéma tvorby a obehu prírodných minerálnych vôd umožňuje pochopiť vedľa seba existujúce obehy (pramene) obyčajných podzemných vôd a prírodných minerálnych vôd obohatených oxidom uhličitým.
Z genetického hľadiska sú prírodné minerálne vody v Trenčianskych Miticiach zrážkového pôvodu (vadózne vody). Podľa tvorby chemického obsahu a výsledného chemického zloženia sú to vody petrogénne. Rozhodujúcim procesom formovania chemického zloženia prírodnej minerálnej vody je rozpúšťanie karbonátov.