Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 10. marca 1988 bol
v Ríme prijatý Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej
plavby.
V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný 9. marca 1989.
Slovenská republika sa stala signatárskym štátom dohovoru na základe sukcesie do podpisu
1. januára 1993.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č.
1106 z 26. októbra 2000 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 26. novembra
2000. Ratifikačná listina bola uložená u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka
Medzinárodnej námornej organizácie, 8. decembra 2000.
Dohovor nadobudol platnosť 1. marca 1992 na základe článku 18 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 8. marca 2001 na základe článku 18 ods. 2.
175/2001 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 175/2001 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 15.05.2001 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
175
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
DOHOVOR o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby
Štáty, zmluvné strany tohto dohovoru,
majúc na mysli účel a princípy Charty Organizácie Spojených národov týkajúcej sa zachovania
medzinárodného mieru a bezpečnosti a podpory priateľských vzťahov a spolupráce medzi
štátmi,
uznávajúc najmä právo každého na život, slobodu a osobnú bezpečnosť tak, ako je toto
právo dané Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a Medzinárodným paktom o občianskych
a politických právach,
súc znepokojené celosvetovým zvyšovaním teroristických činov vo všetkých jeho formách,
ktoré ohrozujú alebo ukončujú nevinné ľudské životy a ohrozujú základné slobody a
vážne ponižujú ľudskú dôstojnosť,
berúc do úvahy skutočnosť, že protiprávne činy proti bezpečnosti námornej plavby ohrozujú
bezpečnosť osôb a majetku, vážne narúšajú prevádzku námorných služieb a ťažkým spôsobom
narúšajú dôveru národov sveta k bezpečnosti námornej plavby,
berúc do úvahy, že výskyt takých činov hlboko znepokojuje celé medzinárodné spoločenstvo,
súc presvedčené o naliehavej potrebe rozvoja medzinárodnej spolupráce medzi štátmi
pri vypracúvaní a prijímaní účinných a praktických opatrení zameraných na prevenciu
všetkých protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby, ako aj na stíhanie
a potrestanie ich páchateľov,
pripomínajúc si rezolúciu č. 40/61 Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov
z 9. decembra 1985, ktorá okrem iného „nalieha na všetky štáty, aby jednotne a v spolupráci
s ostatnými štátmi a príslušnými orgánmi Organizácie Spojených národov prispievali
k postupnému odstraňovaniu príčin medzinárodného terorizmu a venovali zvláštnu pozornosť
všetkým situáciám vrátane kolonializmu a rasizmu, ako aj situáciám, pri ktorých sa
masovo a flagrantne porušujú ľudské práva a základné slobody alebo dochádza k okupácii
cudzích území a ktoré môžu vyvolávať medzinárodný terorizmus a ohroziť medzinárodný
mier a bezpečnosť“,
pripomínajúc si ďalej, že Medzinárodná námorná organizácia bola rezolúciou č. 40/61
prizvaná „študovať problém terorizmu na lodiach alebo proti lodiam s cieľom vypracovať
odporúčania na prijatie príslušných opatrení“,
majúc na mysli rezolúciu č. A 584 (14) z 20. novembra 1985 prijatú Zhromaždením Medzinárodnej
námornej organizácie, ktorá vyzýva na vypracovanie Opatrení na zabránenie protiprávnych
činov ohrozujúcich bezpečnosť lodí a bezpečnosť ich pasažierov a posádok,
berúc na vedomie, že konanie posádok, ktoré podlieha bežnej námornej disciplíne, nepatrí
do pôsobnosti tohto dohovoru,
potvrdzujúc vhodnosť zavedenia monitorovacích pravidiel a noriem týkajúcich sa prevencie
a kontroly protiprávnych činov páchaných proti lodiam a osobám na palubách lodí, ako
aj ich prípadnej aktualizácie, a berúc v tejto súvislosti s uspokojením na vedomie
Opatrenia na zabránenie protiprávnych činov proti pasažierom a posádkam na palubách
lodí, ktoré odporučil výbor pre bezpečnosť na mori Medzinárodnej námornej organizácie,
potvrdzujúc ďalej, že všetky záležitosti, na ktoré sa nevzťahuje tento dohovor, sa
budú naďalej riadiť normami a zásadami všeobecného medzinárodného práva,
uvedomujúc si potrebu dôsledného dodržiavania noriem a zásad všeobecného medzinárodného
práva všetkými štátmi pri potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej
plavby,
dohodli sa takto:
Článok 1
Na účely tohto dohovoru „loď“ znamená plavidlo akéhokoľvek typu, ktoré nie je trvalo
spojené s morským dnom, vrátane pohonových, ponoriteľných alebo akýchkoľvek iných
plávajúcich plavidiel.
Článok 2
1. Tento dohovor sa nevzťahuje na
a)
vojnové lode alebo
b)
lode vlastnené alebo prevádzkované štátom ako pomocné mechanizmy, alebo plavidlá
na colné či policajné účely, alebo
c)
lode, ktoré boli stiahnuté z plavby alebo vyradené.
2.
Nič z toho, čo je uvedené v tomto dohovore, nemá vplyv na imunity vojnových lodí
a iných vládnych plavidiel používaných na neobchodné účely.
Článok 3
1. Trestného činu sa dopustí každá osoba, ktorá protiprávne a úmyselne
a)
obsadí loď alebo získa nad ňou kontrolu použitím sily alebo hrozby silou, prípadne
inej formy zastrašovania, alebo
b)
spácha násilie na osobe nachádzajúcej sa na palube, ak takýto násilný čin môže ohroziť
bezpečnú plavbu lode, alebo
c)
zničí loď, alebo poškodí loď alebo jej náklad tak, že to môže ohroziť bezpečnú plavbu
lode, alebo
d)
umiestni na lodi alebo akýmkoľvek spôsobom zariadi na lodi umiestnenie zariadenia
alebo látky, ktoré môžu loď zničiť, prípadne loď alebo jej náklad poškodiť tak, že
to môže ohroziť jej bezpečnú plavbu, alebo
e)
zničí, alebo vážne poškodí námorné navigačné zariadenia, alebo vážne zasiahne do
ich prevádzky, ak takéto konanie môže ohroziť bezpečnú plavbu lode, alebo
f)
vedome poskytne nepravdivú informáciu, čím ohrozí bezpečnú plavbu lode, alebo
g)
zraní, alebo usmrtí akúkoľvek osobu v súvislosti so spáchaním alebo s pokusom o spáchanie
ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v písmenách a) až f).
2.
Trestného činu sa tiež dopustí každá osoba, ktorá
a)
sa pokúsi o spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v odseku 1 alebo
b)
napomáha spáchať niektoré z trestných činov uvedených v odseku 1 akoukoľvek osobou,
alebo je inak spolupáchateľom osoby, ktorá takýto trestný čin pácha, alebo
c)
sa vyhráža, kladúc si podmienku alebo nie, podľa ustanovení vnútroštátneho právneho
poriadku, s cieľom prinútiť fyzickú osobu či právnickú osobu konať alebo zdržať sa
určitého konania a tým spáchať niektorý z trestných činov uvedených v odseku 1 písm.
b), c) a e), ak môže takáto hrozba ohroziť bezpečnú plavbu predmetnej lode.
Článok 4
1.
Tento dohovor sa uplatňuje, ak loď pláva alebo má podľa plavebného plánu vplávať
do vôd, plávať cez ne alebo vyplávať z vôd za vonkajšou hranicou územného mora jedného
štátu alebo za bočnými hranicami jeho územného mora so susednými štátmi.
2.
Dohovor sa vzťahuje aj na prípady nevymedzené v odseku 1, ak bol páchateľ alebo údajný
páchateľ nájdený na území štátu, zmluvnej strany, ktorý je iný ako štát podľa odseku
1.
Článok 5
Každý štát, zmluvná strana, bude trestné činy uvedené v článku 3 postihovať primeranými trestami, pri ktorých výške sa bude brať do úvahy závažnosť
týchto trestných činov.
Článok 6
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia na to, aby stanovil svoju
právomoc k trestným činom uvedeným v článku 3 v prípade, že trestný čin je spáchaný
a)
proti jeho lodi alebo na palube lode plávajúcej pod jeho vlajkou v čase, keď je trestný
čin spáchaný, alebo
b)
na jeho území vrátane územného mora, alebo
c)
občanom tohto štátu.
2.
Štát, zmluvná strana, môže stanoviť svoju právomoc ku ktorémukoľvek z týchto trestných
činov aj vtedy, ak
a)
trestný čin spácha osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má obvyklý pobyt v tomto
štáte, alebo
b)
pri trestnom čine dôjde k zadržaniu, ohrozeniu, ublíženiu na zdraví alebo usmrteniu
občana tohto štátu, alebo
c)
trestný čin je spáchaný s úmyslom prinútiť tento štát, aby vykonal nejaký čin alebo
sa zdržal jeho vykonania.
3.
Každý štát, zmluvná strana, ktorý stanovil svoju právomoc uvedenú v odseku 2, informuje
o tom generálneho tajomníka Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „generálny
tajomník“). Ak sa tento štát, zmluvná strana, potom vzdá svojej právomoci, oznámi
to generálnemu tajomníkovi.
4.
Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia na stanovenie svojej právomoci
k trestným činom uvedeným v článku 3 v prípadoch, keď sa údajný páchateľ nachádza na jeho území, a nevydá ho žiadnemu
inému štátu, zmluvnej strane, ktorý si stanovil svoju právomoc podľa odsekov 1 a 2
tohto článku.
5.
Tento dohovor nevylučuje trestnú právomoc stanovenú v súlade s vnútroštátnym právnym
poriadkom.
Článok 7
1.
Po ubezpečení o tom, že to okolnosti umožňujú, ktorýkoľvek štát, zmluvná strana,
na ktorého území sa páchateľ či údajný páchateľ nachádza, ho v súlade so svojím právnym
poriadkom zadrží alebo prijme také opatrenia, ktoré zabezpečia jeho prítomnosť počas
doby potrebnej na začatie trestného konania alebo konania vo veci vydania.
2.
Takýto štát okamžite vykoná predbežné zisťovanie skutočností v súlade s vlastnou
legislatívou.
3.
Ktorákoľvek osoba, proti ktorej sa prijímajú opatrenia podľa odseku 1, má nárok
a)
na bezodkladné nadviazanie kontaktu s najbližším kompetentným zástupcom štátu, ktorého
je občanom, prípadne s osobou, ktorá je inak oprávnená takýto kontakt nadviazať, alebo
v prípade, že ide o osobu bez štátnej príslušnosti, so zástupcom štátu, na ktorého
území má táto osoba obvyklý pobyt,
b)
na návštevu zástupcu takéhoto štátu.
4.
Práva podľa odseku 3 sa budú uplatňovať v súlade so zákonmi a predpismi štátu, na
ktorého území sa páchateľ či údajný páchateľ nachádza, ale za predpokladu, že tieto
zákony a predpisy umožňujú, aby bol splnený účel, na ktorý sú práva podľa odseku 3
určené.
5.
Ak štát, zmluvná strana, na základe tohto článku vezme určitú osobu do väzby, okamžite
oznámi štátom, ktoré si stanovili svoju právomoc podľa článku 6 ods. 1, a ak to považuje za vhodné, aj iným štátom, skutočnosť, že takáto osoba bola vzatá
do väzby, a dôvody, ktoré jej vzatie do väzby opodstatňujú. Štát, ktorý vykonáva predbežné
zisťovanie podľa odseku 2 tohto článku, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
výsledky takéhoto zisťovania uvedeným štátom, pričom uvedie, či chce uplatniť svoju
právomoc.
Článok 8
1.
Veliteľ lode štátu, zmluvnej strany (ďalej len „vlajkový štát“), môže odovzdať orgánom
ktoréhokoľvek štátu, zmluvnej strany (ďalej len „prijímajúci štát“), určitú osobu
vtedy, ak má primerané dôvody domnievať sa, že táto osoba spáchala hociktorý z činov
uvedených v článku 3.
2.
Vlajkový štát zabezpečí, aby bol veliteľ jeho lode povinný v prípade, že má na palube
osobu, ktorú chce odovzdať podľa odseku 1, kedykoľvek je to možné, a podľa možnosti
ešte pred vplávaním do územného mora prijímajúceho štátu, oznámiť orgánom prijímajúceho
štátu svoj úmysel im túto osobu odovzdať a dôvody na jej odovzdanie.
3.
Prijímajúci štát je povinný prijať odovzdávanú osobu okrem prípadov, keď má dôvody
domnievať sa, že tento dohovor sa nevzťahuje na konanie, pre ktoré má byť dotknutá
osoba odovzdaná, pričom postupuje podľa ustanovení článku 7. Odmietnutie prijať odovzdávanú osobu sa musí zdôvodniť.
4.
Vlajkový štát zabezpečí, aby bol veliteľ jeho lode povinný predložiť orgánom prijímajúceho
štátu dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré sa týkajú údajného trestného činu.
5.
Prijímajúci štát, ktorý prijal odovzdávanú osobu podľa odseku 3, môže potom požadovať
od vlajkového štátu prijatie odovzdávanej osoby. Vlajkový štát túto požiadavku zváži,
a ak jej vyhovie, postupuje podľa článku 7. V prípade, že vlajkový štát túto žiadosť zamietne, predloží prijímajúcemu štátu
zdôvodnenie takéhoto zamietnutia.
Článok 9
Ustanovenia tohto dohovoru sa netýkajú noriem medzinárodného práva vzťahujúcich sa
na vyšetrovaciu alebo trestnú príslušnosť štátov na palubách lodí neplávajúcich pod
ich vlajkou.
Článok 10
1.
Ak páchateľa či údajného páchateľa nevydá štát, zmluvná strana, na ktorého území
bol páchateľ či údajný páchateľ nájdený, v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 6, je tento štát, zmluvná strana, povinný bez akejkoľvek výnimky a bez ohľadu na to,
či bol trestný čin spáchaný na jeho území, alebo nie, postúpiť prípad bezodkladne
svojim príslušným orgánom na trestné stíhanie v konaní v súlade s vnútroštátnym právnym
poriadkom. Príslušné orgány prijmú rozhodnutie rovnakým spôsobom, ako ho prijímajú
v prípadoch akéhokoľvek iného trestného činu závažnej povahy podľa vnútroštátneho
právneho poriadku.
2.
Každá osoba, vo vzťahu ku ktorej prebieha konanie v súvislosti s niektorým z trestných
činov uvedených v článku 3, musí mať garantované spravodlivé a primerané zaobchádzanie vo všetkých štádiách
konania vrátane priznania všetkých práv a záruk, ktoré účastníkom konania dáva právny
poriadok štátu, na ktorého území sa nachádza.
Článok 11
1.
Trestné činy uvedené v článku 3 sa budú považovať za trestné činy podliehajúce vydávaniu na základe existujúcej zmluvy
o vydávaní medzi štátmi, zmluvnými stranami. Štáty, zmluvné strany, budú považovať
tieto trestné činy za trestné činy podliehajúce vydávaniu v každej zmluve o vydávaní
uzavretej medzi nimi.
2.
Ak štát, zmluvná strana, ktorý podmieňuje vydávanie existenciou príslušnej zmluvy,
prijme požiadavku na vydanie od iného štátu, zmluvnej strany, s ktorým nemá uzavretú
žiadnu zmluvu o vydávaní, dožiadaný štát, zmluvná strana, môže podľa vlastnej úvahy
považovať tento dohovor za právny základ na vydanie vzhľadom na trestné činy uvedené
v článku 3. Vydanie podlieha všetkým ostatným podmienkam, ktoré preň stanovuje právny poriadok
dožiadaného štátu, zmluvnej strany.
3.
Štáty, zmluvné strany, ktoré vydávanie nepodmieňujú existenciou príslušnej zmluvy,
môžu navzájom uznať trestné činy uvedené v článku 3 za trestné činy podliehajúce vydaniu, pričom vydanie bude podliehať podmienkam stanoveným
právnym poriadkom dožiadaného štátu.
4.
V prípade potreby sa budú trestné činy uvedené v článku 3 považovať na účely vydávania medzi štátmi, zmluvnými stranami, ako keby boli spáchané
nielen na mieste, kde sa stali, ale aj na mieste patriacom do právomoci štátu, zmluvnej
strany, požadujúceho vydanie.
5.
Štát, zmluvná strana, ktorý prijme viac než jednu žiadosť o vydanie od štátov uplatňujúcich
si právomoc podľa článku 7 a ktorý sa rozhodne sám nezačínať trestné stíhanie, bude pri rozhodovaní o tom, ktorému
štátu páchateľa či údajného páchateľa vydá, brať do náležitej úvahy záujmy a zodpovednosť
štátu, zmluvnej strany, pod ktorého vlajkou loď plávala v čase spáchania trestného
činu.
6.
Pri zvažovaní žiadosti o vydanie údajného páchateľa podľa tohto dohovoru bude brať
dožiadaný štát riadny ohľad na to, či si táto osoba bude môcť v dožadujúcom štáte
uplatňovať práva uvedené v článku 7 ods. 3.
7.
Vzhľadom na trestné činy definované v tomto dohovore sa menia ustanovenia všetkých
zmlúv a mechanizmov o vydávaní uplatňované medzi štátmi, zmluvnými stranami, a to
v rozsahu, v ktorom nie sú s týmto dohovorom kompatibilné.
Článok 12
1.
Štáty, zmluvné strany, si navzájom poskytnú maximálnu pomoc v súvislosti s trestným
konaním vedeným pre trestné činy uvedené v článku 3 vrátane pomoci pri získavaní dôkazov a ich poskytovaní pre potreby konania.
2.
Štáty, zmluvné strany, si splnia záväzky podľa odseku 1 v súlade so všetkými zmluvami
o vzájomnej pomoci, ktoré medzi sebou uzavreli. V prípade neexistencie týchto zmlúv
si štáty, zmluvné strany, poskytnú vzájomnú pomoc v súlade so svojím vnútroštátnym
právnym poriadkom.
Článok 13
1. Štáty, zmluvné strany, budú navzájom spolupracovať pri prevencii trestných činov
uvedených v článku 3 najmä tým, že
a)
budú prijímať praktické opatrenia zamerané v rámci svojho územia na prevenciu príprav
trestných činov páchaných na svojom území alebo mimo neho,
b)
si budú vymieňať informácie v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a
koordinovať administratívne a iné opatrenia prijímané s cieľom zabraňovať páchaniu
trestných činov uvedených v článku 3.
2.
Keď sa z dôvodu spáchania trestného činu uvedeného v článku 3 plavba lode omešká alebo preruší, štát, zmluvná strana, na ktorého území sa loď,
jej pasažieri alebo posádka nachádzajú, je povinný vynaložiť všetko možné úsilie,
aby loď, pasažieri, posádka alebo náklad neboli nenáležite zadržiavaní alebo zdržiavaní.
Článok 14
Každý štát, zmluvná strana, ktorý má dôvod domnievať sa, že bude spáchaný trestný
čin uvedený v článku 3, poskytne v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a čo možno najskôr všetky
súvisiace informácie, ktoré má k dispozícii, tým štátom, o ktorých sa domnieva, že
by mohli mať právomoc podľa článku 6.
Článok 15
1. Každý štát, zmluvná strana, v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom
predloží generálnemu tajomníkovi čo možno najskôr všetky súvisiace informácie, ktoré
má, týkajúce sa
a)
okolností trestného činu,
b)
krokov podniknutých podľa článku 13 ods. 2,
c)
opatrení podniknutých vo vzťahu k páchateľovi či údajnému páchateľovi, a najmä výsledok
akéhokoľvek konania o jeho vydaní či iného právneho konania.
2.
Štát, zmluvná strana, v ktorom je údajný páchateľ trestne stíhaný, informuje v súlade
so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom generálneho tajomníka o konečnom výsledku
konania.
3.
Generálny tajomník poskytne informácie získané podľa odsekov 1 a 2 všetkým štátom,
zmluvným stranám, všetkým členom Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „organizácia“),
ostatným zainteresovaným štátom a príslušným medzinárodným medzivládnym organizáciám.
Článok 16
1.
Každý spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúci sa výkladu
alebo vykonávania tohto dohovoru, ktorý nemožno urovnať vzájomným rokovaním v primeranej
lehote, sa na požiadanie jedného z nich postúpi na arbitráž. Ak sa do šiestich mesiacov
od dátumu žiadosti o arbitrážne rozhodnutie sporné strany nedokážu dohodnúť na organizácii
arbitráže, môže ktorákoľvek zo strán spor postúpiť na Medzinárodný súdny dvor formou
žiadosti v súlade so Štatútom Medzinárodného súdneho dvora.
2.
Pri podpise alebo pri ratifikácii, prijatí, alebo schválení tohto dohovoru, prípadne
pri prístupe k nemu, môže každý štát, zmluvná strana, vyhlásiť, že sa nepovažuje byť
viazaný niektorými alebo všetkými ustanoveniami odseku 1. Ostatné štáty, zmluvné strany,
nebudú týmito ustanoveniami viazané vo vzťahu k tomu štátu, zmluvnej strane, ktorý
urobil takúto výhradu.
3.
Každý štát, ktorý urobil výhradu podľa odseku 2, môže kedykoľvek takúto výhradu odvolať
formou oznámenia tejto skutočnosti generálnemu tajomníkovi.
Článok 17
1.
Tento dohovor bude otvorený na podpis v Ríme 10. marca 1988 štátom zúčastneným na
medzinárodnej konferencii o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej
plavby a v sídle organizácie všetkým štátom od 14. marca 1988 do 9. marca 1989. Potom
zostane otvorený na prístup.
2.
Štáty môžu vyjadriť súhlas byť viazané týmto dohovorom
a)
podpisom bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia, alebo
b)
podpisom s výhradou ratifikácie, prijatia alebo schválenia, po ktorom nasleduje ratifikácia,
prijatie alebo schválenie, alebo
c)
prístupom.
3.
Ratifikačné listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe sa zaregistrujú
u generálneho tajomníka.
Článok 18
1.
Tento dohovor nadobudne platnosť po uplynutí deväťdesiatich dní od dátumu, keď ho
podpísalo pätnásť štátov bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia alebo
uložilo ratifikačnú listinu, listinu o prijatí, schválení alebo o prístupe.
2.
Pre štát, ktorý uloží ratifikačnú listinu, listinu o prijatí, schválení alebo o prístupe
k tomuto dohovoru potom, ako boli splnené podmienky na nadobudnutie platnosti dohovoru,
nadobudne ratifikácia, prijatie, schválenie alebo prístup platnosť deväťdesiat dní
od dátumu tohto uloženia.
Článok 19
1.
Každý štát, zmluvná strana, môže tento dohovor vypovedať kedykoľvek po uplynutí jedného
roka odo dňa nadobudnutia jeho platnosti vo vzťahu k tomuto štátu.
2.
Vypovedanie sa vykoná uložením listiny o výpovedi u generálneho tajomníka.
3.
Výpoveď nadobudne účinnosť po uplynutí jedného roka alebo dlhšieho časového obdobia
uvedeného v listine o výpovedi odo dňa, keď generálny tajomník prijme listinu o výpovedi.
Článok 20
1.
Organizácia môže zvolať konferenciu o revízii alebo zmene tohto dohovoru.
2.
Generálny tajomník zvolá konferenciu štátov, zmluvných strán tohto dohovoru, s cieľom
revidovať alebo zmeniť dohovor, ak o to požiada jedna tretina štátov, zmluvných strán,
alebo desať štátov, zmluvných strán, podľa toho, ktorý počet je vyšší.
3.
Každá ratifikačná listina, listina o prijatí, schválení alebo o prístupe uložená
po dátume nadobudnutia platnosti dodatku k tomuto dohovoru sa bude považovať za listinu
vzťahujúcu sa k takto doplnenému dohovoru.
Článok 21
1.
Tento dohovor sa uloží u generálneho tajomníka.
2.
Generálny tajomník
a)
informuje všetky štáty, ktoré tento dohovor podpísali alebo k nemu pristúpili, a
všetkých členov organizácie o
i)
každom novom podpise alebo o uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení
alebo o prístupe spolu s dátumom podpisu alebo uloženia,
ii)
dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru,
iii)
uložení každej listiny o výpovedi tohto dohovoru spolu s dátumom jej prijatia a s
dátumom, keď výpoveď nadobudne účinnosť,
iv)
prijatí každej deklarácie alebo oznámenia vykonaného podľa tohto dohovoru.
b)
doručí overené pôvodné vyhotovenia tohto dohovoru všetkým štátom, ktoré tento dohovor
podpísali alebo k nemu pristúpili.
3.
Okamžite po tom, ako tento dohovor nadobudne platnosť, depozitár doručí generálnemu
tajomníkovi Organizácie Spojených národov jeho overené pôvodné vyhotovenie na zaregistrovanie
a zverejnenie v súlade s článkom 102 Charty Organizácie Spojených národov.
Článok 22
Tento dohovor je vyhotovený v jednom pôvodnom vyhotovení v arabskom, čínskom, anglickom,
francúzskom, ruskom a španielskom jazyku, pričom všetky znenia sú autentické.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení svojimi vládami, podpísali tento
dohovor.
Dané v Ríme desiateho marca roku tisícdeväťstoosemdesiatosem.