192/2001 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 30.05.2001 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 192/2001 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 30.05.2001 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
192
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 30. augusta 1961
bol v New Yorku podpísaný Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti.
Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č.
621 zo 7. decembra 1999. Listina o prístupe bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov 3. apríla 2000.
Pre Slovenskú republiku dohovor nadobudol platnosť 2. júla 2000 na základe článku 18 ods. 2.
DOHOVOR o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti
Zmluvné štáty,
konajúc v súlade s uznesením č. 896 (IX) prijatým Valným zhromaždením Organizácie
Spojených národov 4. decembra 1954,
považujúc za žiaduce redukovať počet osôb bez štátnej príslušnosti medzinárodnou dohodou,
dohodli sa takto:
Článok 1
1. Zmluvný štát udelí štátnu príslušnosť osobe narodenej na jeho území, ktorá by inak
bola bez štátnej príslušnosti. Štátna príslušnosť sa udelí
a)
pri narodení zo zákona alebo
b)
na základe žiadosti podanej príslušnému orgánu danou osobou alebo v jej mene spôsobom
predpísaným vnútroštátnymi právnymi predpismi. Podľa ustanovení bodu 2 tohto článku
takúto žiadosť nemožno zamietnuť.
Zmluvný štát, ktorý udeľuje štátnu príslušnosť podľa písmena b) tohto bodu, môže tiež
udeliť štátnu príslušnosť zo zákona v takom veku a za takých podmienok, ktoré ustanovujú
vnútroštátne právne predpisy.
2.
Zmluvný štát môže udeliť štátnu príslušnosť podľa bodu 1 písm. b) tohto článku na
základe splnenia jednej podmienky alebo viacerých z týchto podmienok:
a)
ak bude žiadosť podaná v lehote ustanovenej daným zmluvným štátom začínajúcej najneskôr
dovŕšením osemnásteho roku veku a končiacej najneskôr dovŕšením dvadsiateho prvého
roku veku, avšak s tým, že táto osoba bude mať najmenej jeden rok na to, aby mohla
podať žiadosť bez toho, aby musela získať zákonné oprávnenie tak urobiť,
b)
ak dotknutá osoba má miesto obvyklého pobytu na území zmluvného štátu po dobu, ktorá
môže byť týmto štátom ustanovená, nesmie však prevyšovať päť rokov bezprostredne predchádzajúcich
podaniu žiadosti alebo celkovo desať rokov,
c)
ak dotknutá osoba nebola odsúdená za prečin proti štátnej bezpečnosti a nebola ani
odsúdená k odňatiu slobody na päť a viac rokov na základe obvinenia z trestného činu,
d)
ak dotknutá osoba bola vždy osobou bez štátnej príslušnosti.
3.
Bez ohľadu na ustanovenia bodu 1 písm. b) a bodu 2 tohto článku dieťa, ktoré sa narodí
z manželského zväzku na území zmluvného štátu a ktorého matka má štátnu príslušnosť
tohto štátu, nadobudne pri narodení jeho štátnu príslušnosť, ak by inak bolo bez štátnej
príslušnosti.
4.
Zmluvný štát udelí štátnu príslušnosť osobe, ktorá by bola inak bez štátnej príslušnosti
a ktorá nemôže nadobudnúť štátnu príslušnosť zmluvného štátu, na ktorého území sa
narodila, pretože prekročila vek na podanie žiadosti alebo nesplnila podmienku dĺžky
pobytu, ak jeden z rodičov tejto osoby v čase jej narodenia mal štátnu príslušnosť
prvého z uvedených zmluvných štátov. Ak jej rodičia nemajú rovnakú štátnu príslušnosť
v čase jej narodenia, otázku, či štátna príslušnosť tejto osoby má sledovať štátnu
príslušnosť otca alebo matky, majú riešiť vnútroštátne právne predpisy tohto zmluvného
štátu. Ak sa na udelenie štátnej príslušnosti vyžaduje podanie žiadosti, žiadosť má
byť podaná žiadateľom alebo v jeho mene na príslušnom orgáne spôsobom predpísaným
vnútroštátnymi právnymi predpismi. Podľa ustanovení bodu 5 tohto článku takúto žiadosť
nemožno zamietnuť.
5.
Zmluvný štát môže udeliť štátnu príslušnosť podľa bodu 4 tohto článku na základe
splnenia jednej podmienky alebo viacerých z týchto podmienok:
a)
ak je žiadosť podaná skôr, než žiadateľ dovŕši určitý vek ustanovený zmluvným štátom,
nie však menej ako dvadsaťtri rokov,
b)
ak dotknutá osoba mala obvyklý pobyt na území zmluvného štátu počas obdobia bezprostredne
predchádzajúceho podaniu žiadosti, ktorého dĺžku môže štát ustanoviť; nemôže však
prevyšovať tri roky,
c)
ak dotknutá osoba bola vždy osobou bez štátnej príslušnosti.
Článok 2
O dieťati nájdenom na území zmluvného štátu sa predpokladá, ak neexistuje dôkaz o
opaku, že sa narodilo na tomto území rodičom majúcim štátnu príslušnosť tohto štátu.
Článok 3
Na účely určenia záväzkov zmluvných štátov vyplývajúcich z tohto dohovoru sa v prípadoch
narodenia dieťaťa na palube lode alebo lietadla predpokladá, že k narodeniu došlo
na území štátu, pod ktorého vlajkou loď pláva, alebo na území štátu, kde je lietadlo
registrované, podľa toho, o aký prípad ide.
Článok 4
1. Zmluvný štát udelí svoju štátnu príslušnosť osobe, ktorá sa nenarodila na území
zmluvného štátu, ktorá by inak bola osobou bez štátnej príslušnosti, ak jeden z jej
rodičov mal v čase jej narodenia štátnu príslušnosť tohto štátu. Ak jej rodičia nemali
v čase jej narodenia rovnakú štátnu príslušnosť, to, či jej štátna príslušnosť má
sledovať štátnu príslušnosť otca alebo matky, určia vnútroštátne právne predpisy zmluvného
štátu. Štátna príslušnosť udeľovaná podľa ustanovenia tohto bodu sa udelí
a)
pri narodení zo zákona alebo
b)
na základe žiadosti podanej príslušnému orgánu dotknutou osobou alebo v jej mene
spôsobom predpísaným vnútroštátnymi právnymi predpismi. Podľa ustanovení bodu 2 tohto
článku nemožno takúto žiadosť zamietnuť.
2.
Zmluvný štát môže udeliť štátnu príslušnosť v súlade s ustanoveniami bodu 1 tohto
článku na základe splnenia jednej podmienky alebo viacerých z týchto podmienok:
a)
ak je žiadosť podaná skôr, než žiadateľ dovŕši vek ustanovený zmluvným štátom; takto
ustanovený vek však nemôže byť nižší ako dvadsaťtri rokov,
b)
ak dotknutá osoba mala obvyklý pobyt na území zmluvného štátu počas obdobia bezprostredne
predchádzajúceho podaniu žiadosti, ktorého dĺžku môže ustanoviť tento štát; dĺžka
takéhoto obdobia však nemôže prevyšovať tri roky,
c)
ak dotknutá osoba nebola odsúdená za trestný čin proti národnej bezpečnosti,
d)
ak dotknutá osoba bola vždy osobou bez štátnej príslušnosti.
Článok 5
1.
Ak z právnych predpisov zmluvného štátu vyplýva strata štátnej príslušnosti z dôvodu
akejkoľvek zmeny osobného postavenia osoby, ako je uzatvorenie manželstva, skončenie
manželstva, zistenie otcovstva, uznanie alebo adopcia, strata sa podmieni inou štátnou
príslušnosťou alebo jej nadobudnutím.
2.
Ak podľa právnych predpisov zmluvného štátu stráca dieťa narodené z nemanželského
vzťahu jeho štátnu príslušnosť v dôsledku uznania otcovstva, musí mu byť daná príležitosť
opätovne nadobudnúť túto štátnu príslušnosť na základe písomnej žiadosti podanej príslušnému
orgánu a podmienky vzťahujúce sa na podanie takejto žiadosti nesmú byť prísnejšie
než podmienky uvedené v článku 1 bode 2 tohto dohovoru.
Článok 6
Ak právne predpisy zmluvného štátu ustanovujú stratu štátnej príslušnosti manžela
(manželky) alebo detí v dôsledku straty alebo odňatia štátnej príslušnosti tejto osobe,
takáto strata sa podmieni inou štátnou príslušnosťou alebo jej nadobudnutím.
Článok 7
1.
a)
Ak právne predpisy zmluvného štátu umožňujú zrieknutie sa štátnej príslušnosti, takéto
zrieknutie nebude mať za následok stratu štátnej príslušnosti, ibaže osoba, ktorej
sa to týka, má alebo nadobudne štátnu príslušnosť iného štátu.
b)
Ustanovenia písmena a) tohto bodu sa nemajú aplikovať v prípadoch, keď by ich aplikácia
nebola v súlade s princípmi uvedenými v článkoch 13 a 14 Všeobecnej deklarácie ľudských práv prijatej 10. decembra 1948 Valným zhromaždením
Organizácie Spojených národov.
2.
Štátny príslušník zmluvného štátu, ktorý sa uchádza o udelenie štátneho občianstva
v inom štáte, nestráca svoju štátnu príslušnosť, kým nemá štátnu príslušnosť iného
štátu alebo prísľub nadobudnutia jeho štátnej príslušnosti.
3.
Podľa bodov 4 a 5 tohto článku nemôže štátny príslušník zmluvného štátu stratiť svoju
štátnu príslušnosť a stať sa osobou bez štátnej príslušnosti z dôvodu odchodu z krajiny,
usídlenia sa v zahraničí, zanedbania zaregistrovania sa alebo z iného podobného dôvodu.
4.
Osoba, ktorá nadobudla štátnu príslušnosť iného štátu, môže stratiť svoju pôvodnú
štátnu príslušnosť z dôvodu pobytu v zahraničí počas obdobia určeného právnymi predpismi
dotknutého zmluvného štátu, najmenej však sedem po sebe nasledujúcich rokov, ak príslušnému
orgánu neohlási svoj úmysel ponechať si štátnu príslušnosť.
5.
V prípade štátneho príslušníka zmluvného štátu, ktorý sa narodil mimo jeho územia,
právne predpisy tohto štátu môžu pozastaviť jeho štátnu príslušnosť po uplynutí jedného
roka od dovŕšenia plnoletosti a podmieniť ju miestom bydliska v tom čase na území
tohto štátu alebo registráciou na príslušnom orgáne.
6.
S výnimkou okolností uvedených v tomto článku nemôže osoba stratiť štátnu príslušnosť
zmluvného štátu, ak by takáto strata spôsobila, že by sa stala osobou bez štátnej
príslušnosti, bez ohľadu na to, že takúto stratu iné ustanovenie tohto dohovoru nezakazuje.
Článok 8
1.
Zmluvný štát nemôže odňať osobe štátnu príslušnosť, ak by takéto odňatie malo za
následok, že by ostala bez štátnej príslušnosti.
2.
Bez ohľadu na ustanovenia bodu 1 tohto článku možno odňať štátnu príslušnosť zmluvného
štátu
a)
za okolností, za ktorých je podľa článku 7 bodov 4 a 5 povolené odňatie štátnej príslušnosti,
b)
ak bola štátna príslušnosť získaná na základe falošných informácií alebo podvodom.
3.
Bez ohľadu na ustanovenia bodu 1 tohto článku si môže zmluvný štát ponechať právo
odňať štátnu príslušnosť, ak v čase podpisu, ratifikácie alebo pristúpenia k tomuto
dohovoru uvedie ponechanie si takéhoto práva z jedného dôvodu alebo viacerých týchto
dôvodov v čase podpisu, ratifikácie alebo pristúpenia k tomuto dohovoru uvedených
v jeho právnych predpisoch:
a)
ak osoba v rozpore so svojím záväzkom dodržiavať zákony zmluvného štátu
i)
napriek výslovnému zákazu vydanému zmluvným štátom poskytla alebo pokračovala v poskytovaní
služieb inému štátu, alebo prijala alebo pokračovala v prijímaní odmien za služby
od iného štátu, alebo
ii)
sa chovala spôsobom vážne poškodzujúcim životné záujmy štátu,
b)
ak osoba zložila prísahu alebo vykonala formálne vyhlásenie o oddanosti inému štátu,
alebo poskytla jednoznačný dôkaz o svojom odhodlaní vypovedať oddanosť zmluvnému štátu.
4.
Zmluvný štát nemôže využiť svoju právomoc priznanú bodmi 2 a 3 tohto článku odňať
štátnu príslušnosť s výnimkou prípadov, keď tak urobí v súlade s právnymi predpismi,
ktoré umožňujú dotknutej osobe právo na riadne vypočutie pred súdom alebo iným nezávislým
orgánom.
Článok 9
Zmluvný štát nemôže odňať žiadnej osobe alebo skupine osôb ich štátnu príslušnosť
z rasových, etnických, náboženských alebo politických dôvodov.
Článok 10
1.
Každá zmluva medzi zmluvnými štátmi ustanovujúca odstúpenie územia musí obsahovať
opatrenia určené na zabezpečenie, aby sa žiadna osoba v dôsledku takéhoto odstúpenia
nestala osobou bez štátnej príslušnosti. Zmluvný štát vynaloží všetko úsilie na zabezpečenie
toho, aby akákoľvek takáto zmluva uzatvorená ním so štátom, ktorý nie je zmluvným
štátom tohto dohovoru, obsahovala takéto ustanovenia.
2.
Ak zmluva takéto ustanovenia neobsahuje, zmluvný štát, ktorému je územie odstúpené
alebo ktorý získal územie iným spôsobom, udelí svoju štátnu príslušnosť tým osobám,
ktoré by sa inak stali osobami bez štátnej príslušnosti v dôsledku odstúpenia alebo
získania územia.
Článok 11
Zmluvné štáty podporia, akonáhle to bude možné po uložení šiestej ratifikačnej listiny
alebo listiny o pristúpení, zriadenie inštitúcie v rámci Organizácie Spojených národov,
u ktorej bude môcť osoba nárokujúca si výhody vyplývajúce z tohto dohovoru požiadať
o preskúmanie svojho nároku a o pomoc pri jeho predložení príslušnému orgánu.
Článok 12
1.
Vo vzťahu k zmluvným štátom, ktoré podľa ustanovení bodu 1 článku 1 alebo článku
4 tohto dohovoru neudeľujú svoju štátnu príslušnosť pri narodení dieťaťa zo zákona,
sa aplikujú ustanovenia bodu 1 článku 1 alebo článku 4, podľa toho, o aký prípad ide, na osoby narodené pred, ako aj na osoby narodené po
nadobudnutí platnosti tohto dohovoru.
2.
Ustanovenia článku 1 bodu 4 tohto dohovoru sa aplikujú na osoby narodené pred, ako
aj na osoby narodené po nadobudnutí jeho platnosti.
3.
Ustanovenia článku 2 tohto dohovoru sa aplikujú len na deti nájdené na území zmluvného
štátu po nadobudnutí jeho platnosti pre daný štát.
Článok 13
Dohovor nemožno vykladať tak, že ovplyvňuje akékoľvek ustanovenia vedúce k redukovaniu
počtu osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré môžu byť obsiahnuté v právnych predpisoch
ktoréhokoľvek zmluvného štátu platných teraz alebo v budúcnosti, alebo ktoré by mohli
byť obsiahnuté v akomkoľvek dohovore, zmluve, alebo dohode platnej teraz alebo v budúcnosti
medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi.
Článok 14
Akýkoľvek spor medzi zmluvnými štátmi týkajúci sa výkladu alebo vykonávania tohto
dohovoru, ktorý nemožno vyriešiť iným spôsobom, bude na návrh ktorejkoľvek zmluvnej
strany zúčastnenej v spore predložený Medzinárodnému súdnemu dvoru.
Článok 15
1.
Tento dohovor sa vzťahuje na všetky nesamosprávne, poverenecké, koloniálne a iné
nemetropolitné územia, za ktorých zahraničné vzťahy je ktorýkoľvek zmluvný štát zodpovedný;
príslušný zmluvný štát podľa ustanovení bodu 2 tohto článku vyhlási v čase podpísania,
ratifikácie alebo pristúpenia, na ktoré nemetropolitné územia alebo územia sa má dohovor
vzťahovať ipso facto na základe podpísania, ratifikácie alebo pristúpenia.
2.
Vo všetkých prípadoch, keď na účely štátnej príslušnosti sa nemetropolitné územie
nepovažuje za celok s metropolitným územím alebo sa na základe ústavných zákonov alebo
ústavnej praxe zmluvného štátu vyžaduje predchádzajúci súhlas nemetropolitného územia,
sa takýto zmluvný štát bude snažiť zadovážiť potrebný súhlas nemetropolitného územia
v priebehu dvanástich mesiacov od dátumu podpísania tohto dohovoru týmto zmluvným
štátom a po získaní takéhoto súhlasu bude o tom informovať generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov. Tento dohovor sa bude na územie alebo územia uvedené v tomto oznámení
vzťahovať od dátumu jeho prijatia generálnym tajomníkom.
3.
Po uplynutí dvanásťmesačného obdobia uvedeného v bode 2 tohto článku budú príslušné
zmluvné štáty informovať generálneho tajomníka o výsledku konzultácií s nemetropolitnými
územiami, za ktorých zahraničné vzťahy sú zodpovedné, a ktoré mohli odoprieť súhlas
s vykonávaním tohto dohovoru.
Článok 16
1.
Tento dohovor bude sprístupnený na podpis v sídle Organizácie Spojených národov od
30. augusta 1961 do 31. mája 1962.
2.
Tento dohovor bude otvorený na podpis pre
a)
ktorýkoľvek členský štát Organizácie Spojených národov,
b)
ktorýkoľvek iný štát prizvaný zúčastniť sa konferencie o eliminácii alebo redukovaní
počtu osôb bez štátnej príslušnosti,
c)
ktorýkoľvek iný štát, ktorý môže Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov
vyzvať na podpísanie alebo pristúpenie k tomuto dohovoru.
3.
Tento dohovor podlieha ratifikácii a po ratifikácii budú ratifikačné listiny uložené
u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
4.
Tento dohovor bude sprístupnený na pristúpenie pre štáty uvedené v bode 2 tohto článku.
Pristúpenie sa vykonaná uložením listín o pristúpení u generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov.
Článok 17
1.
Pri podpise, ratifikácii alebo pristúpení môže ktorýkoľvek štát vzniesť výhrady k
článkom 11, 14 a 15.
2.
Žiadne ďalšie výhrady k tomuto dohovoru nie sú prípustné.
Článok 18
1.
Tento dohovor nadobúda platnosť dva roky po dni uloženia šiestej ratifikačnej listiny
alebo listiny o pristúpení.
2.
Pre každý štát, ktorý ratifikoval alebo pristúpil k tomuto dohovoru po dni uloženia
šiestej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení, má dohovor nadobudnúť platnosť
deväťdesiatym dňom po uložení ratifikačnej listiny tohto štátu alebo listiny o pristúpení
alebo v deň nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v súlade s ustanovením bodu 1 tohto
článku, podľa neskoršieho dátumu.
Článok 19
1.
Ktorýkoľvek zmluvný štát môže kedykoľvek odstúpiť od tohto dohovoru písomným oznámením
generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov. Takéto odstúpenie nadobudne
pre daný zmluvný štát platnosť jeden rok po prijatí oznámenia o odstúpení generálnym
tajomníkom Organizácie Spojených národov.
2.
V prípadoch, keď v súlade s ustanoveniami článku 15 tento dohovor nadobudol platnosť pre nemetropolitné územia zmluvného štátu, takýto
štát môže kedykoľvek neskôr oznámiť generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených
národov so súhlasom dotknutého územia odstúpenie od tohto dohovoru v súvislosti s
týmto územím. Odstúpenie nadobudne platnosť jeden rok po dátume prijatia oznámenia
generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov, ktorý informuje všetky ostatné
členské štáty o oznámení a o dátume jeho prijatia.
Článok 20
1. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov oznámi všetkým členským štátom
Organizácie Spojených národov a nečlenským štátom uvedeným v článku 16
a)
podpisy, ratifikácie a pristúpenia podľa článku 16,
b)
výhrady podľa článku 17,
c)
dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa článku 18,
d)
odstúpenia podľa článku 19.
2.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov po uložení šiestej ratifikačnej
listiny alebo listiny o pristúpení prednesie Valnému zhromaždeniu otázku týkajúcu
sa zriadenia inštitúcie v súlade s článkom 11, o ktorej sa tento článok zmieňuje.
Článok 21
Tento dohovor zaregistruje generálny tajomník Organizácie Spojených národov k dátumu
nadobudnutia jeho platnosti.
Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci podpísali tento dohovor.
Dané v New Yorku 30. augusta 1961 v jednom vyhotovení, ktorého čínska, anglická, francúzska,
ruská a španielska verzia majú rovnakú platnosť a ktoré budú uložené v archívoch Organizácie
Spojených národov a ktorých overené kópie generálny tajomník Organizácie Spojených
národov doručí všetkým členským štátom Organizácie Spojených národov a nečlenským
štátom uvedeným v článku 16 tohto dohovoru.