Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 28. septembra 1954
bol v New Yorku podpísaný Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti
a dodatok k tomuto dohovoru.
Národná rada Slovenskej republiky s nimi vyslovila súhlas svojím uznesením č. 621
zo 7. decembra 1999 s touto výhradou:
„Slovenská republika nie je viazaná článkom 27 v tom zmysle, že vydá osobný doklad každej osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá
nemá platný cestovný doklad. Slovenská republika vydá osobný doklad len osobám bez
štátnej príslušnosti zdržiavajúcim sa na území Slovenskej republiky, ktorým povolila
dlhodobý alebo trvalý pobyt.“
Listina o prístupe bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov
3. apríla 2000.
Dohovor a dodatok k tomuto dohovoru nadobudli platnosť pre Slovenskú republiku 2.
júla 2000 na základe článku 39 ods. 2.
206/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 06.06.2001
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 206/2001 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti a dodatku k tomuto dohovoru |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 06.06.2001 |
| Dátum účinnosti od: | 06.06.2001 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
206
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
DOHOVOR o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti
PREAMBULA
Vysoké zmluvné strany,
majúc na zreteli, že Charta Organizácie Spojených národov a Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijaté 10. decembra 1948 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov, potvrdzujú zásadu, že všetci ľudia majú požívať základné práva a slobody bez diskriminácie,
uvážiac, že Organizácia Spojených národov prejavila za rôznych okolností svoj hlboký záujem o osoby bez štátnej príslušnosti a usilovala sa zaistiť osobám bez štátnej príslušnosti čo najväčšiu možnosť požívať základné práva a slobody,
uvážiac, že Dohovor o postavení utečencov z 28. júla 1951 sa vzťahuje len na tie osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú zároveň aj utečencami, a že je veľa osôb bez štátnej príslušnosti, na ktoré sa tento dohovor nevzťahuje,
uvážiac, že je žiaduce upraviť a zlepšiť postavenie osôb bez štátnej príslušnosti medzinárodnou dohodou,
dohodli sa takto:
Vysoké zmluvné strany,
majúc na zreteli, že Charta Organizácie Spojených národov a Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijaté 10. decembra 1948 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov, potvrdzujú zásadu, že všetci ľudia majú požívať základné práva a slobody bez diskriminácie,
uvážiac, že Organizácia Spojených národov prejavila za rôznych okolností svoj hlboký záujem o osoby bez štátnej príslušnosti a usilovala sa zaistiť osobám bez štátnej príslušnosti čo najväčšiu možnosť požívať základné práva a slobody,
uvážiac, že Dohovor o postavení utečencov z 28. júla 1951 sa vzťahuje len na tie osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú zároveň aj utečencami, a že je veľa osôb bez štátnej príslušnosti, na ktoré sa tento dohovor nevzťahuje,
uvážiac, že je žiaduce upraviť a zlepšiť postavenie osôb bez štátnej príslušnosti medzinárodnou dohodou,
dohodli sa takto:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Definícia pojmu „osoba bez štátnej príslušnosti“
1.
Na účely tohto dohovoru sa pojem „osoba bez štátnej príslušnosti“ vzťahuje na ktorúkoľvek
osobu, ktorá nie je podľa zákonov žiadneho štátu považovaná za občana takéhoto štátu.
2.
Tento dohovor sa nevzťahuje na
i)
osoby, ktoré v súčasnosti požívajú ochranu alebo podporu iných orgánov alebo zastupiteľstiev
Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených
národov pre utečencov,
ii)
osoby, ktorým kompetentné orgány krajiny, v ktorej majú trvalé bydlisko, priznali
práva a povinnosti, ktoré prislúchajú občanom tejto krajiny,
iii)
osoby, v súvislosti s ktorými existujú vážne dôvody domnievať sa, že
a)
spáchali zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ako sú
definované v medzinárodných dokumentoch, ktoré boli vydané na účely právneho zabezpečenia
proti takýmto zločinom,
b)
spáchali vážny nepolitický zločin mimo krajiny svojho pobytu predtým, než boli prijaté
v tejto krajine,
c)
boli uznané za vinné z prečinov proti cieľom a zásadám Organizácie Spojených národov.
Článok 2
Všeobecné záväzky
Každá osoba bez štátnej príslušnosti má záväzky voči krajine svojho pobytu, ktoré
predovšetkým vyžadujú, aby dodržiavala zákony a predpisy, ako aj opatrenia prijaté
v záujme dodržiavania verejného poriadku.
Článok 3
Zákaz diskriminácie
Zmluvné štáty majú aplikovať ustanovenia tohto dohovoru na osoby bez štátnej príslušnosti
bez ich diskriminácie, čo sa týka ich rasy, náboženstva alebo krajiny ich pôvodu.
Článok 4
Náboženstvo
Zmluvné štáty majú zaobchádzať s osobami bez štátnej príslušnosti aspoň takým spôsobom,
akým zaobchádzajú s vlastnými občanmi vo všetkých otázkach, ktoré sa týkajú slobody
náboženstva, ako aj slobody náboženskej výchovy ich detí.
Článok 5
Práva udeľované nezávisle od tohto dohovoru
Žiadne ustanovenie tohto dohovoru nesmie narušiť akékoľvek práva a výsady udelené
osobám bez štátnej príslušnosti ktorýmkoľvek zmluvným štátom nezávisle od tohto dohovoru.
Článok 6
Pojem „za rovnakých okolností“
Na účely tohto dohovoru pojem „za rovnakých okolností“ znamená akékoľvek požiadavky
(vrátane požiadaviek na dĺžku a podmienky pobytu), ktoré musí konkrétny jednotlivec
spĺňať, aby mohol požívať také práva, ako keby nebol osobou bez štátnej príslušnosti,
s výnimkou takých požiadaviek, ktoré sú svojou podstatou pre osobu bez štátnej príslušnosti
nesplniteľné.
Článok 7
Vyňatie z reciprocity
1.
Zmluvné štáty majú zaobchádzať s osobami bez štátnej príslušnosti rovnakým spôsobom
ako s ostatnými cudzincami s výnimkou prípadov, keď ustanovenia tohto dohovoru predpisujú
pre osoby bez štátnej príslušnosti výhodnejšie zaobchádzanie.
2.
Po uplynutí troch rokov pobytu získajú všetky osoby bez štátnej príslušnosti právo
byť vyňaté na území zmluvných štátov zo zásady reciprocity.
3.
Každý zmluvný štát sa zaväzuje poskytovať utečencom práva a výhody, ktoré im prináležali
bez nároku na reciprocitu v čase, keď pre daný štát nadobudol dohovor platnosť.
4.
Zmluvné štáty sa zaväzujú priaznivo posudzovať možnosť udeliť osobám bez štátnej
príslušnosti bez zásady reciprocity také práva a výhody, ktoré presahujú rámec ustanovení
odsekov 2 a 3, a vyňať zo zásady reciprocity osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré
nespĺňajú podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3.
5.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa týkajú práv a výsad uvedených v článkoch 13, 18, 19, 21 a 22 tohto dohovoru, ako aj práv a výsad neuvedených v tomto dohovore.
Článok 8
Vyňatie z výnimočných opatrení
Vzhľadom na výnimočné opatrenia, ktoré možno zaviesť voči osobe, majetku alebo záujmom
občanov alebo bývalých občanov cudzieho štátu, zmluvné štáty sa zaväzujú, že nebudú
takéto opatrenia aplikovať na osobu bez štátnej príslušnosti výhradne na základe toho,
že predtým bola občanom uvedeného cudzieho štátu. Zmluvné štáty, ktoré podľa svojho
zákonodarstva nemôžu použiť všeobecnú zásadu uvedenú v tomto článku, udelia v konkrétnych
prípadoch výnimky v prospech takýchto osôb bez štátnej príslušnosti.
Článok 9
Dočasné opatrenia
Žiadne ustanovenie uvedené v tomto dohovore nemôže zabrániť ktorémukoľvek zmluvnému
štátu, aby v čase vojny alebo za iných závažných a výnimočných okolností nepodnikol
v prípade konkrétnej osoby dočasné opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné z hľadiska
bezpečnosti, až kým nebude rozhodnuté, že daná osoba je skutočne osobou bez štátnej
príslušnosti a že v prípade takejto osoby je pokračovanie v takýchto dočasných opatreniach
v záujme štátnej bezpečnosti.
Článok 10
Kontinuita trvalého pobytu
1.
Ak bola osoba bez štátnej príslušnosti násilne presídlená počas druhej svetovej vojny
a premiestnená na územie zmluvného štátu, kde sa teraz trvale nachádza, považuje sa
doba jej núteného dočasného pobytu za dobu zákonného pobytu na jeho území.
2.
Ak bola osoba bez štátnej príslušnosti násilne presídlená počas druhej svetovej vojny
z územia zmluvného štátu a predtým, než tento dohovor nadobudol platnosť, sa tam opäť
vrátila, aby tam pokračovala v trvalom pobyte, doba pred takýmto násilným presídlením
a po takomto násilnom presídlení sa považuje za nepretržité obdobie na akékoľvek účely,
na aké sa takáto nepretržitá doba trvalého pobytu vyžaduje.
Článok 11
Námorníci bez štátnej príslušnosti
V prípade osôb bez štátnej príslušnosti slúžiacich ako členovia posádok na palubách
lodí plaviacich sa pod vlajkou zmluvného štátu tento štát priaznivo posudzuje ich
usadenie sa na jeho území a vydanie cestovných dokladov alebo dočasného povolenia
na pobyt na jeho území takýmto osobám predovšetkým s cieľom uľahčiť im usadenie sa
v inej krajine.
KAPITOLA II
PRÁVNE POSTAVENIE
Článok 12
Osobné postavenie
1.
Osobné postavenie osoby bez štátnej príslušnosti upravujú právne predpisy platné
v krajine jej domovského práva alebo v prípade, že nemá domovské právo, právne predpisy
krajiny jej pobytu.
2.
Práva, ktoré osoba bez štátnej príslušnosti nadobudla skôr a ktoré sa vzťahujú na
jej osobné postavenie, konkrétne práva týkajúce sa sobáša, zmluvný štát rešpektuje,
ak je to potrebné, za predpokladu, že zodpovedajú formalitám požadovaným jeho právnymi
predpismi, a za predpokladu, že právo, ktorého sa to týka, je právom, ktoré by jej
bolo priznané právnymi predpismi takéhoto štátu, keby nebola osobou bez štátnej príslušnosti.
Článok 13
Hnuteľný a nehnuteľný majetok
Čo sa týka nadobúdania hnuteľného a nehnuteľného majetku a ďalších práv s tým súvisiacich
a čo sa týka nájomných a iných zmlúv súvisiacich s hnuteľným a nehnuteľným majetkom,
zmluvné štáty majú poskytnúť osobám bez štátnej príslušnosti čo najpriaznivejšie zaobchádzanie,
v žiadnom prípade nie menej priaznivé, než aké sa všeobecne za rovnakých okolností
poskytuje cudzincom.
Článok 14
Umelecké práva a priemyselné vlastníctvo
Čo sa týka ochrany priemyselného vlastníctva, ako sú vynálezy, dizajny alebo vzory,
obchodné značky, obchodné názvy a literárne, umelecké a vedecké autorské práva, krajina,
v ktorej má osoba bez štátnej príslušnosti obvyklý pobyt, jej zaručí takú istú ochranu,
akú zaručuje svojim vlastným občanom. Na území ktoréhokoľvek iného zmluvného štátu
osoba bez štátnej príslušnosti požíva takú istú ochranu, aká sa tam poskytuje občanom
tej krajiny, v ktorej má táto osoba obvyklý pobyt.
Článok 15
Právo spolčovania
Čo sa týka nepolitických a neziskových združení a odborových zväzov, zmluvné štáty
poskytnú osobám bez štátnej príslušnosti zákonne sa zdržujúcim na ich území čo najvýhodnejšie,
v žiadnom prípade nie menej výhodné podmienky, než aké všeobecne za rovnakých okolností
poskytujú cudzincom.
Článok 16
Prístup k súdom
1.
Osoba bez štátnej príslušnosti má zaručený slobodný prístup k súdom na území všetkých
zmluvných štátov.
2.
Osoba bez štátnej príslušnosti má na území zmluvného štátu, v ktorom má obvyklý pobyt,
právo na rovnaké zaobchádzanie, akého sa dostáva vlastným občanom tohto štátu v záležitostiach
týkajúcich sa slobodného prístupu k súdom vrátane právnej pomoci a oslobodenia od
cautio judicatum solvi.
3.
Osoba bez štátnej príslušnosti má v iných krajinách, než je krajina jej obvyklého
pobytu, v záležitostiach uvedených v odseku 2 rovnaké práva, aké sa priznávajú hociktorému
inému občanovi krajiny jej obvyklého pobytu.
KAPITOLA III
ZÁROBKOVÁ ČINNOSŤ
Článok 17
Zárobková činnosť
1.
Zmluvné štáty poskytnú osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré sa zákonne zdržiavajú
na ich území, čo najvýhodnejšie a v žiadnom prípade nie menej výhodné podmienky, než
aké sa všeobecne za rovnakých okolností poskytujú cudzincom v súvislosti s ich vstupom
do zamestnania.
2.
Zmluvné štáty priaznivo posudzujú prispôsobovanie práv všetkých osôb bez štátnej
príslušnosti týkajúcich sa ich zárobkovej činnosti právam ich vlastných občanov, a
najmä tých osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré prišli na ich územie na základe náboru
pracovných síl alebo v rámci prisťahovaleckých programov.
Článok 18
Samostatné podnikanie
Zmluvné štáty poskytujú osobám bez štátnej príslušnosti zákonne sa zdržujúcim na ich
území čo najvýhodnejšie, v žiadnom prípade však nie menej priaznivé podmienky, než
aké všeobecne za rovnakých okolností poskytujú cudzincom, čo sa týka ich práva samostatne
podnikať v poľnohospodárstve, priemysle, remeselníctve a obchode a práva zriaďovať
obchodné a priemyselné spoločnosti.
Článok 19
Slobodné povolania
Každý zmluvný štát poskytne osobám bez štátnej príslušnosti zákonne sa zdržujúcim
na jeho území, ktoré sú držiteľmi diplomov uznaných príslušnými orgánmi tohto štátu
a ktoré majú v úmysle vykonávať slobodné povolanie, čo najvýhodnejšie, v žiadnom prípade
však nie menej výhodné podmienky, než aké sa všeobecne za rovnakých okolností poskytujú
cudzincom.
KAPITOLA IV
SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ
Článok 20
Prídelové zásobovanie
Tam, kde bolo pre občanov krajiny zavedené prídelové hospodárstvo upravujúce všeobecné
zásobovanie nedostatkovým tovarom, majú osoby bez štátnej príslušnosti nárok na rovnaké
zaobchádzanie ako občania.
Článok 21
Bývanie
Čo sa týka bývania, zmluvné štáty, ak je táto oblasť upravená zákonmi alebo inými
právnymi predpismi alebo je predmetom kontroly verejnoprávnych orgánov, poskytujú
osobám bez štátnej príslušnosti zákonne sa zdržujúcim na ich území čo najvýhodnejšie,
v žiadnom prípade však nie menej výhodné podmienky, než aké všeobecne za rovnakých
okolností poskytujú cudzincom.
Článok 22
Vzdelávanie
1.
V oblasti základného vzdelania zmluvné štáty poskytnú osobám bez štátnej príslušnosti
rovnaké podmienky ako vlastným občanom.
2.
Zmluvné štáty poskytnú osobám bez štátnej príslušnosti zákonne sa zdržujúcim na ich
území čo najvýhodnejšie, v žiadnom prípade však nie menej výhodné podmienky, než aké
všeobecne za rovnakých okolností poskytujú cudzincom, čo sa týka iného vzdelania,
než je základné vzdelanie, predovšetkým možnosti študovať, uznávania vysvedčení, diplomov
a titulov zahraničných škôl, odpúšťania školného a poplatkov a udeľovania štipendií.
Článok 23
Verejná podpora
Zmluvné štáty poskytnú osobám bez štátnej príslušnosti zákonne sa zdržujúcim na ich
území v súvislosti s verejnou podporou a pomocou rovnaké podmienky ako vlastným občanom.
Článok 24
Pracovné právo a sociálne zabezpečenie
1.
Zmluvné štáty poskytnú osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré sa zákonne nachádzajú
na ich území, rovnaké zaobchádzanie ako vlastným občanom v nasledujúcich záležitostiach:
a)
v rozsahu, v akom tieto záležitosti upravujú zákony a iné právne predpisy alebo podliehajú
kontrole správnych orgánov: plat vrátane rodinných prídavkov, ak sú obsiahnuté v plate,
pracovný čas, práca nadčas, platená dovolenka, obmedzenia kladené na prácu vykonávanú
doma, minimálna veková hranica na vstup do zamestnania, učňovské školstvo a výcvik,
práca žien a mladistvých a využitie výhod kolektívneho vyjednávania,
b)
sociálne zabezpečenie (zákonné ustanovenia týkajúce sa zamestnania, pracovných úrazov,
chorôb z povolania, materskej dovolenky, pracovnej neschopnosti, zabezpečenia v starobe,
úmrtia, nezamestnanosti, rodinných povinností a všetkých ostatných prípadov, ktoré
patria podľa vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov do sociálneho zabezpečenia)
s výnimkou nasledujúcich obmedzení:
i)
môžu existovať primerané opatrenia týkajúce sa práv nadobudnutých a práv len nadobúdaných,
ii)
zákony alebo iné právne predpisy krajiny pobytu môžu obsahovať osobitné ustanovenia
týkajúce sa požitkov alebo ich častí, ktoré sa úplne uhrádzajú z verejných prostriedkov
a príspevkov vyplácaných osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na vyplácanie normálneho
dôchodku.
2.
Právo na kompenzáciu za smrť osoby bez štátnej príslušnosti spôsobenú pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania nemôže ovplyvňovať skutočnosť, že pobyt oprávnenej osoby
je mimo územia zmluvného štátu.
3.
Zmluvné štáty rozšíria na osoby bez štátnej príslušnosti výhody z dohôd, ktoré vzájomne
uzavreli alebo v budúcnosti môžu uzavrieť v súvislosti so zachovaním nadobudnutých
a nadobúdaných práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, a budú sa na ne vzťahovať len
podmienky, ktoré uplatňujú voči občanom signatárskych štátov uvedených dohôd.
4.
Zmluvné štáty budú v čo najväčšej miere priaznivo posudzovať poskytovanie požitkov
osobám bez štátnej príslušnosti vyplývajúcich z podobných dohôd, ktoré môžu kedykoľvek
nadobudnúť platnosť medzi zmluvnými a nezmluvnými štátmi dohovoru.
KAPITOLA V
ADMINISTRATÍVNE OPATRENIA
Článok 25
Administratívna podpora
1.
Ak by osoba bez štátnej príslušnosti pri využívaní svojho práva potrebovala pomoc
orgánov cudzej krajiny, na ktoré sa nemôže obrátiť, zmluvný štát, na ktorého území
má takáto osoba pobyt, zabezpečí, aby jej takúto pomoc poskytli jeho orgány.
2.
Orgán alebo orgány uvedené v odseku 1 tohto článku osobám bez štátnej príslušnosti
vydajú alebo zabezpečia vydanie dokladov alebo osvedčení, aké by normálne doručili
cudzincom od ich alebo prostredníctvom ich štátnych orgánov.
3.
Takto vydané doklady alebo osvedčenia nahrádzajú úradné doklady doručované cudzincom
od ich alebo prostredníctvom ich štátnych orgánov a považujú sa za platné, ak neexistuje
dôkaz o opaku.
4.
Za takéto výnimočné služby, ktoré možno poskytnúť všetkým osobám, ktoré to potrebujú,
môžu byť vyrubené poplatky, ktoré však musia byť primerané a úmerné poplatkom vyberaným
za podobné služby od občanov zmluvného štátu.
5.
Ustanovenia tohto článku sa netýkajú článkov 27 a 28.
Článok 26
Sloboda pohybu
Každý zmluvný štát umožní osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré sa zákonne zdržiavajú
na jeho území, vybrať si miesto svojho pobytu a slobodne sa pohybovať na jeho území
v súlade s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa všeobecne za rovnakých okolností na
cudzincov.
Článok 27
Osobné doklady
Zmluvné štáty vystavia osobné doklady každej osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá
sa zdržiava na ich území a nemá platný cestovný doklad.
Článok 28
Cestovné doklady
Zmluvné štáty vystavia osobám bez štátnej príslušnosti zákonne sa zdržujúcim na ich
území cestovné doklady na účely cestovania mimo ich územia, ak tomu nebránia závažné
dôvody týkajúce sa štátnej bezpečnosti alebo verejného poriadku; na takéto cestovné
doklady sa vzťahujú ustanovenia uvedené v dodatku k tomuto dohovoru. Zmluvné štáty
môžu vystaviť takýto cestovný doklad každej inej osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá
sa zdržiava na ich území; zvlášť priaznivo posudzujú vystavenie takéhoto cestovného
dokumentu osobám bez štátnej príslušnosti zdržujúcim sa na ich území, ktoré nemajú
možnosť získať cestovný doklad od krajiny ich zákonného pobytu.
Článok 29
Finančné dávky
1.
Zmluvné štáty nebudú ukladať osobám bez štátnej príslušnosti dávky, poplatky a dane
akéhokoľvek druhu, ktoré by boli iné alebo vyššie než tie, ktoré sú alebo môžu byť
vymáhané v podobných situáciách od ich vlastných občanov.
2.
Ustanovenie odseku 1 nebráni použitiu zákonov a právnych predpisov týkajúcich sa
poplatkov v súvislosti s vydávaním úradných vrátane osobných dokladov cudzincom voči
osobám bez štátnej príslušnosti.
Článok 30
Prevod majetku
1.
Zmluvný štát v súlade so svojimi zákonmi a inými právnymi predpismi povolí osobám
bez štátnej príslušnosti previesť majetok, ktorý si priniesli na jeho územie, do inej
krajiny, kam im bolo povolené vstúpiť na účely presídlenia.
2.
Zmluvný štát bude priaznivo posudzovať žiadosti osôb bez štátnej príslušnosti o povolenie
prevodu majetku, kdekoľvek by sa mohol nachádzať, ktorý je potrebný na ich presídlenie
do inej krajiny, ktorá ich prijala.
Článok 31
Vyhostenie
1.
Zmluvné štáty nemôžu vyhostiť osobu bez štátnej príslušnosti zákonne sa zdržujúcu
na ich území s výnimkou prípadov odôvodnených štátnou bezpečnosťou alebo verejným
poriadkom.
2.
Vyhostenie takejto osoby bez štátnej príslušnosti možno vykonať len na základe rozhodnutia
prijatého zákonným postupom. S výnimkou závažných dôvodov vyžadovaných štátnou bezpečnosťou
má byť osobe bez štátnej príslušnosti daná možnosť predložiť dôkazy na svoju obranu,
odvolať sa a byť na tieto účely právne zastúpená pred kompetentným úradom alebo osobou,
alebo osobami týmto úradom zvlášť poverenými.
3.
Zmluvné štáty poskytnú takejto osobe bez štátnej príslušnosti dostatočnú dobu, v
rámci ktorej by mohla získať povolenie na vstup do inej krajiny. Zmluvné štáty si
vyhradzujú právo uplatniť v rámci takejto doby také vnútorné opatrenia, ktoré môžu
považovať za potrebné.
Článok 32
Udelenie štátnej príslušnosti
Zmluvné štáty majú uľahčovať, nakoľko je to len možné, asimiláciu a udelenie štátneho
občianstva osobám bez štátnej príslušnosti. Konkrétne majú vyvinúť maximálne možné
úsilie na urýchlenie konania v tejto záležitosti a v čo najväčšej miere redukovať
poplatky a náklady takéhoto konania.
KAPITOLA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 33
Informácia o vnútroštátnom zákonodarstve
Zmluvné štáty budú informovať generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov
o obsahu zákonov a iných právnych predpisov, ktoré môžu prijať na realizáciu tohto
dohovoru.
Článok 34
Riešenie sporov
Akýkoľvek spor medzi zmluvnými stranami tohto dohovoru týkajúci sa jeho výkladu alebo
vykonávania, ktorý nie je možné vyriešiť iným spôsobom, bude predložený Medzinárodnému
súdnemu dvoru na návrh ktorejkoľvek zmluvnej strany zúčastnenej v spore.
Článok 35
Podpis, ratifikácia a pristúpenie
1.
Tento dohovor bude otvorený na podpis v sídle Organizácie Spojených národov do 31.
decembra 1955.
2.
Bude otvorený na podpis pre
a)
ktorýkoľvek členský štát Organizácie Spojených národov,
b)
ktorýkoľvek iný štát pozvaný na konferenciu o postavení osôb bez štátnej príslušnosti
a
c)
ktorýkoľvek iný štát, ktorý Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov môže
vyzvať na podpis alebo na pristúpenie.
3.
Dohovor podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú uložené u generálneho tajomníka
Organizácie Spojených národov.
4.
Dohovor bude otvorený na pristúpenie pre štáty uvedené v odseku 2 tohto článku. Pristúpenie
sa vykoná uložením listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Organizácie Spojených
národov.
Článok 36
Doložka o územnej pôsobnosti
1.
Ktorýkoľvek štát môže v čase podpisu, ratifikácie alebo pristúpenia vyhlásiť, že
tento dohovor bude rozšírený na všetky alebo na ktorékoľvek územia, za medzinárodné
vzťahy ktorých je zodpovedný. Takéto vyhlásenie nadobudne platnosť dňom, keď tento
dohovor pre daný štát nadobudne platnosť.
2.
Podobné rozšírenie možno vykonať kedykoľvek neskôr formou oznámenia adresovaného
generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a nadobudne platnosť deväťdesiaty
deň po prijatí takéhoto oznámenia generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov
alebo dňom nadobudnutia platnosti dohovoru pre daný štát, podľa neskoršieho dátumu.
3.
S ohľadom na územia, na ktoré nebola platnosť tohto dohovoru rozšírená v čase jeho
podpísania, ratifikácie alebo pristúpenia k nemu, každý štát, ktorého sa to týka,
posúdi možnosť podniknúť čo najskôr potrebné opatrenia na rozšírenie pôsobnosti tohto
dohovoru na takéto územia so súhlasom vlád takýchto území, kde to ústavne pomery vyžadujú.
Článok 37
Federálna doložka
Na prípad federálneho alebo neunitárneho štátu sa vzťahujú nasledujúce ustanovenia:
a)
ak ide o také články tohto dohovoru, ktoré patria do zákonodarnej právomoci federálneho
zákonodarného orgánu, povinnosti federálneho štátu majú byť rovnaké ako povinnosti
tých zmluvných štátov, ktoré nie sú federálnymi štátmi,
b)
ak ide o také články tohto dohovoru, ktoré patria do zákonodarnej právomoci zákonodarného
orgánu členských štátov federácie, provincií alebo kantónov, ktoré nie sú zaviazané
podľa ústavného poriadku federácie prijímať legislatívne opatrenia, federálna vláda
predloží takéto články s priaznivým odporúčaním na vedomie príslušným orgánom štátov,
provincií alebo kantónov v najkratšom možnom čase,
c)
federálny zmluvný štát tohto dohovoru na požiadanie ktoréhokoľvek iného zmluvného
štátu podané prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov poskytne
vyhlásenie o práve a praxi federácie a jej členov, z ktorých pozostáva, v súvislosti
s ktorýmkoľvek ustanovením dohovoru, v ktorom uvedie rozsah realizácie takéhoto ustanovenia
legislatívnym alebo iným spôsobom.
Článok 38
Výhrady
1.
Pri podpise, ratifikácii alebo pristúpení k dohovoru môže ktorýkoľvek štát vzniesť
výhrady k článkom tohto dohovoru s výnimkou článkov 1, 3, 4, 16 ods. 1 a článkov 33 až 42 vrátane.
2.
Ktorýkoľvek štát, ktorý urobil výhradu v súlade s odsekom 1 tohto článku, môže kedykoľvek
výhradu odvolať vo forme oznámenia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
Článok 39
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento dohovor nadobúda platnosť deväťdesiaty deň nasledujúci po dni uloženia šiestej
ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení k dohovoru.
2.
Pre každý štát, ktorý ratifikoval dohovor alebo pristúpil k dohovoru po dni uloženia
šiestej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení k dohovoru, dohovor nadobudne
platnosť deväťdesiaty deň po uložení jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení.
Článok 40
Odstúpenie
1.
Ktorýkoľvek zmluvný štát môže kedykoľvek odstúpiť od tohto dohovoru oznámením generálnemu
tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
2.
Takéto odstúpenie nadobudne platnosť pre daný zmluvný štát jeden rok po prijatí oznámenia
o odstúpení generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov.
3.
Ktorýkoľvek štát, ktorý uplatnil vyhlásenie alebo oznámenie podľa článku 36, môže kedykoľvek neskôr vyhlásiť vo forme oznámenia generálnemu tajomníkovi Organizácie
Spojených národov, že dohovor sa na takéto územie prestane vzťahovať po uplynutí jedného
roka od dátumu prijatia oznámenia generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov.
Článok 41
Zmeny
1.
Ktorýkoľvek zmluvný štát môže kedykoľvek požiadať o zmenu tohto dohovoru vo forme
oznámenia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
2.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov odporučí, aké kroky, ak sú vôbec
potrebné, treba vykonať v súvislosti s takouto žiadosťou.
Článok 42
Oznámenia generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov informuje všetkých členov Organizácie
Spojených národov a nečlenské štáty uvedené v článku 35 o
a)
podpisoch, ratifikáciách a pristúpeniach k dohovoru podľa článku 35,
b)
vyhláseniach a oznámeniach podľa článku 36,
c)
výhradách a ich odvolaniach podľa článku 38,
d)
dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa článku 39,
e)
odstúpeniach a oznámeniach podľa článku 40,
f)
žiadostiach o zmeny podľa článku 41.
Na dôkaz toho podpísané, riadne splnomocnené osoby podpísali tento dohovor v mene
svojich vlád.
Dané v New Yorku 28. septembra 1954 v jednom vyhotovení, ktorého anglické, francúzske
a španielske znenie má rovnakú platnosť a ktoré zostane uložené v archíve Organizácie
Spojených národov a ktorého overené kópie budú doručené všetkým členským štátom Organizácie
Spojených národov a nečlenským štátom uvedeným v článku 35.
DOHOVOR
o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti
o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti
DODATOK
Článok 1
1.
Cestovný doklad, ktorý sa uvádza v článku 28 tohto dohovoru, obsahuje údaj, že jeho
držiteľ je osobou bez štátnej príslušnosti podľa podmienok dohovoru z 28. septembra
1954.
2.
Doklad má byť vystavený aspoň dvojjazyčne, pričom jeden jazyk musí byť anglický jazyk
alebo francúzsky jazyk.
3.
Zmluvné štáty uvážia vhodnosť prijatia vzoru cestovného dokladu priloženého k tomuto
dohovoru.
Článok 2
V súlade s predpismi vydávajúcej krajiny deti možno zapísať do cestovného dokladu
jedného z rodičov alebo – vo výnimočných prípadoch – inej dospelej osoby.
Článok 3
Poplatky účtované za vydanie cestovného dokladu nesmú prevýšiť najnižšiu sadzbu platnú
pre poplatky za vystavenie pasov pre občanov daného štátu.
Článok 4
Okrem osobitných a výnimočných prípadov má byť cestovný doklad vystavený s platnosťou
pre čo najvyšší počet štátov.
Článok 5
Cestovný doklad má byť platný najmenej tri mesiace a najviac dva roky.
Článok 6
1.
Obnovenie alebo predĺženie platnosti cestovného dokladu je záležitosťou orgánu, ktorý
ho vydal, pokým sa jeho držiteľ zákonne neusadí na území iného štátu a má zákonný
pobyt na území štátu, kde má sídlo uvedený orgán. Vystavenie nového cestovného dokladu
je za rovnakých podmienok záležitosťou orgánu, ktorý vydal predchádzajúci cestovný
doklad.
2.
Diplomatické alebo konzulárne úrady môžu byť splnomocnené na predlžovanie platnosti
cestovných dokladov vystavených ich vládami na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov.
3.
Zmluvné štáty priaznivo posudzujú obnovovanie alebo predlžovanie platnosti cestovných
dokladov alebo vydávanie nových dokladov osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré už
nemajú zákonný pobyt na ich území a ktoré nemajú možnosť získať cestovný doklad v
krajine ich zákonného pobytu.
Článok 7
Zmluvné štáty uznávajú platnosť cestovných dokladov vystavených v súlade s ustanoveniami
článku 28 tohto dohovoru.
Článok 8
Príslušné orgány krajiny, do ktorej osoba bez štátnej príslušnosti hodlá vycestovať,
majú, ak sú ochotné povoliť takejto osobe vstup a ak požadujú vízum, udeliť toto vízum
do dokladu, ktorého je táto osoba držiteľom.
Článok 9
1.
Zmluvné štáty sa zaväzujú udeľovať tranzitné víza osobám bez štátnej príslušnosti,
ktoré dostali víza na územie konečného cieľa ich cesty.
2.
Udelenie takých víz možno odmietnuť z dôvodov, ktoré by oprávňovali odmietnutie vystavenia
víza ktorémukoľvek inému cudzincovi.
Článok 10
Poplatky za udelenie výstupných, vstupných a tranzitných víz nesmú prevýšiť najnižšiu
sadzbu poplatkov za udelenie víz do cestovných dokladov cudzincovi.
Článok 11
Ak osoba bez štátnej príslušnosti získa povolenie na zákonný pobyt na území iného
zmluvného štátu, má niesť zodpovednosť za vystavenie nového dokladu podľa podmienok
uvedených v článku 28 príslušný orgán na tomto území, na ktorom je osoba bez štátnej príslušnosti oprávnená
podať si žiadosť.
Článok 12
Orgán vystavujúci nový doklad odoberie starý doklad a vráti ho štátu, ktorý ho vystavil,
ak je v doklade uvedené, že sa má vrátiť; inak má doklad odobrať a znehodnotiť ho.
Článok 13
1.
Cestovný doklad vydaný podľa článku 28 tohto dohovoru, ak neobsahuje opačné ustanovenie, oprávňuje držiteľa kedykoľvek počas
jeho platnosti na návrat na územie štátu, ktorý doklad vydal. V každom prípade obdobie,
počas ktorého sa môže držiteľ vrátiť do štátu, ktorý doklad vydal, nemá byť kratšie
než tri mesiace s výnimkou prípadov, keď štát, do ktorého chce osoba bez štátnej príslušnosti
cestovať, netrvá na cestovnom doklade s právom na návrat.
2.
V súlade s ustanoveniami predchádzajúceho odseku môže zmluvný štát vyžadovať od držiteľa
cestovného dokladu splnenie formalít, ktoré sú predpísané v súvislosti s opustením
alebo návratom na jeho územie.
Článok 14
S výnimkou podmienok článku 13 ustanovenia tohto dodatku sa nijako netýkajú zákonov a iných právnych predpisov upravujúcich
podmienky vstupu, tranzitu, pobytu, usídlenia sa a odchodu z územia zmluvných štátov.
Článok 15
Vystavenie cestovného dokladu ani v ňom uvedené záznamy neurčujú ani neovplyvňujú
právne postavenie držiteľa, obzvlášť jeho štátnu príslušnosť.
Článok 16
Vystavenie cestovného dokladu žiadnym spôsobom neoprávňuje držiteľa na ochranu diplomatickými
a konzulárnymi úradmi krajiny, ktorá doklad vydala, a týmto orgánom ipso facto neukladá
právo ochrany.
Vzor cestovného dokladu
