242/2001 Z. z.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:242/2001 Z. z.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:31.05.2001
Dátum vyhlásenia:29.06.2001
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Dôchodkové zabezpečenie
  • Sociálne poistenie
Nachádza sa v čiastke:

100/2001

100/1988 Zb. Zákon o sociálnom zabezpečení
274/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni

385/2001 Z. z. Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia
242
ZÁKON
z 31. mája 2001,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 246/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 116/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 278/1997 Z. z., zákona č. 376/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 107/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 344/1999 Z. z., zákona č. 355/1999 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z. a zákona č. 446/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 4a ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
osoby, ktoré vykonávajú umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu1e) mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávajú sústavne a ak súčasne nevykonávajú iné činnosti uvedené v tomto odseku,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie:
„1e)
Zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov.“.
2.
V § 6a ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 4a ods. 1 písm. d) vyhlásením, že činnosť nevykonáva sústavne“.
3.
V § 145a odsek 2 znie:
„(2)
Na nemocenskom poistení môžu byť zúčastnené
a)
samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým nevznikla povinná účasť na nemocenskom poistení,
b)
spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnených na nemocenskom poistení.“.
4.
V § 145a sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odseku 2 písm. a) účasť na nemocenskom poistení vzniká odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na nemocenské poistenie, a zaniká odo dňa odhlásenia sa z nemocenského poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z nemocenského poistenia.“.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
5.
V § 145b ods. 2 sa vypúšťajú slová „od vzniku“.
6.
V § 145b ods. 3 sa za slovo „osobe“ vkladá slovo „prvýkrát“.
7.
V § 145b sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Samostatne zárobkovo činná osoba uvedená v § 145a ods. 2 má po splnení podmienky ustanovenej v odseku 2 alebo 3 nárok na nemocenské, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola zúčastnená na nemocenskom poistení aspoň 270 dní. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie, v ktorom fyzická osoba bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.“.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
8.
V § 145b sa vypúšťa odsek 5.
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 5.
9.
V § 145ba odsek 8 znie:
„(8)
Ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne nárok na nemocenské za to isté obdobie aj podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov16a) alebo podľa osobitného predpisu,16c) nemocenské sa určí najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov16a) alebo podľa osobitného predpisu16c) neprevyšuje za kalendárny deň sumu 230 Sk, ak ide o prvé tri kalendárne dni dočasnej pracovnej neschopnosti, sumu 300 Sk za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň dočasnej pracovnej neschopnosti a sumu 330 Sk pri zvýšení nemocenského pre aktívnu tuberkulózu za každý kalendárny deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.“.
10.
Za § 175i sa vkladá § 175j, ktorý znie:
㤠175j
Povinná účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb podľa § 4a ods. 1 písm. d), f) a g) a ich spolupracujúcich osôb, u ktorých bola do 31. decembra 2000 účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení viazaná na ich vyhlásenie, že zárobkovú činnosť vykonávajú sústavne, prvýkrát sa bude posudzovať podľa ich príjmov za rok 2001.“.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 345/1999 Z. z., zákona č. 232/2000 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 243/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z. a zákona č. 467/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Za § 1 sa vkladá § 1a, ktorý znie:
㤠1a
Tento zákon upravuje aj právne vzťahy z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania1) (ďalej len „poistenie zodpovednosti za škodu“) a vykonávanie poistenia zodpovednosti za škodu Sociálnou poisťovňou.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1)
Zákonník práce.“.
Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označuje ako 1a.
2.
V § 3 odsek 1 znie:
„(1)
Sociálna poisťovňa vykonáva nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitných predpisov1a) a poistenie zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu.1)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a)
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov.“.
3.
V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slovo „poistenie“ vkladá čiarka, vypúšťa sa slovo „a“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „a poistenie zodpovednosti za škodu,“.
4.
V § 3 ods. 2 písm. b) sa odkaz „1“ nahrádza odkazom „1a“.
5.
V § 3 ods. 2 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
„c)
zabezpečuje výplatu náhrady škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom a chorobou z povolania (ďalej len „náhrada škody“) podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,1)“.
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).
6.
V § 7 ods. 1 sa za písmeno g) vkladajú nové písmená h) a i), ktoré znejú:
„h)
dáva súhlas na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 33a),
i)
určuje výšku pohľadávok (§ 42b).“.
Doterajšie písmeno h) sa označuje ako písmeno j).
7.
V § 7 ods. 9 sa na konci pripájajú tieto slová: „ak ďalej nie je ustanovené inak“.
8.
V § 7 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10)
Na prijatie uznesenia podľa odseku 1 písm. h) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov, nadpolovičnej väčšiny prítomných zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami a nadpolovičnej väčšiny prítomných zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky.“.
Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 11.
9.
V § 9 ods. 1 písm. a) sa za slovo „zabezpečenie“ vkladá čiarka, vypúšťa sa slovo „a“ a na konci sa vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová: „a poistenie zodpovednosti za škodu,“.
10.
V § 9 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti ústredia podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu5) v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
11.
V § 10 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
vykonáva poistenie zodpovednosti za škodu, vyberá a vymáha poistné na poistenie zodpovednosti za škodu a zabezpečuje výplatu náhrady škody podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.7a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
„7a)
Zákonník práce.
Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.“.
12.
V § 10 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu5) v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
13.
§ 12 vrátane nadpisu znie:
㤠12
Dozor štátu
(1)
Štát vykonáva dozor nad vykonávaním nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a poistenia zodpovednosti za škodu prostredníctvom orgánov štátneho dozoru, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „orgán štátneho dozoru“). Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
(2)
Orgán štátneho dozoru je povinný dozerať najmä na dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov Sociálnou poisťovňou a na hospodárenie Sociálnej poisťovne podľa rozpočtu na príslušný kalendárny rok.
(3)
Orgán štátneho dozoru je povinný
a)
oznámiť vopred riaditeľovi Sociálnej poisťovne predmet a účel štátneho dozoru a preukázať sa oprávnením na vykonanie štátneho dozoru spolu s preukazom totožnosti zamestnancov orgánu štátneho dozoru,
b)
vydať výkonnému orgánu Sociálnej poisťovne potvrdenie o odobratí prvopisov dokladov a písomností a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto prvopisy už nie sú potrebné na ďalší výkon štátneho dozoru, je povinný ich vrátiť tomu, komu boli odobraté,
c)
vypracovať správu o výsledku výkonu štátneho dozoru (ďalej len „správa“) a prerokovať s riaditeľom Sociálnej poisťovne a s riaditeľom pobočky, ak sa štátny dozor vykonával v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ďalej len „príslušný riaditeľ“) výsledky výkonu štátneho dozoru; ak zistí nedostatky, uloží v správe príslušnému riaditeľovi, aby v určenej lehote prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, predložil písomnú správu o ich splnení vrátane zodpovednosti zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky,
d)
odovzdať správu príslušnému riaditeľovi,
e)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátneho dozoru, ak ho od tejto povinnosti písomne neoslobodil ten, v koho záujme túto povinnosť má, alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu štátneho dozoru; uvedené sa nevzťahuje na povinnosti ustanovené osobitným predpisom,8a)
f)
oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov,8b)
g)
kontrolovať plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
(4)
Orgán štátneho dozoru má právo pri vykonávaní dozoru (odsek 1)
a)
vstupovať do priestorov Sociálnej poisťovne,
b)
požadovať od Sociálnej poisťovne poskytnutie prvopisov dokladov a písomností; na náklady Sociálnej poisťovne primeraný počet fotokópií dokladov, vyjadrenia a informácie potrebné na výkon štátneho dozoru vrátane informácií na technických nosičoch údajov v ním určenej lehote,
c)
v odôvodnených prípadoch odniesť aj mimo priestorov Sociálnej poisťovne prvopisy dokladov a písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov najneskôr do skončenia výkonu štátneho dozoru; Sociálna poisťovňa môže prvopisy na svoje náklady nahradiť kópiami osvedčenými podľa osobitných predpisov,8c) ak s tým orgán štátneho dozoru súhlasí,
d)
vyžadovať súčinnosť orgánov Sociálnej poisťovne potrebnú na výkon štátneho dozoru,
e)
zúčastňovať sa na schôdzach samosprávnych orgánov s poradným hlasom,
f)
navrhovať zvolanie správnej rady a dozornej rady, najmä ak zistí nedostatky v činnosti Sociálnej poisťovne,
g)
ukladať orgánom Sociálnej poisťovne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
h)
podávať návrhy na odvolanie člena správnej rady orgánu, ktorý ho navrhol (§ 7 ods. 2).
(5)
Sociálna poisťovňa je povinná na požiadanie poskytnúť orgánu štátneho dozoru najmä
a)
potrebné doklady a písomnosti,
b)
potrebné informácie a vysvetlenia súvisiace s činnosťou Sociálnej poisťovne.
(6)
Sociálna poisťovňa je povinná
a)
zúčastniť sa na prerokovaní správy,
b)
prijať v určenej lehote opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
c)
predložiť orgánu štátneho dozoru písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov,
d)
uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.
(7)
Sociálna poisťovňa je povinná na požiadanie poskytnúť orgánu štátneho dozoru súčinnosť zodpovedajúcu povinnostiam podľa odseku 2 a utvoriť primerané materiálne a technické podmienky na výkon štátneho dozoru.
(8)
Výkon štátneho dozoru je skončený v deň prerokovania správy s príslušným riaditeľom.
(9)
Na výkon štátneho dozoru môže orgán štátneho dozoru prizvať zamestnancov iných ústredných orgánov štátnej správy alebo znalcov podľa osobitného predpisu,8d) ak to vyžaduje výkon štátneho dozoru. Požadovať uvoľnenie zamestnancov na výkon štátneho dozoru možno najviac na 12 dní v kalendárnom roku; toto uvoľnenie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Ustanovenie odseku 3 písm. e) platí aj pre prizvaných zamestnancov a znalcov. Oprávnenia orgánu štátneho dozoru podľa odseku 4 sa vzťahujú aj na prizvaných zamestnancov a znalcov.
(10)
Orgán štátneho dozoru je za neplnenie povinností podľa odseku 6 písm. a) a odseku 7 oprávnený uložiť Sociálnej poisťovni poriadkovú pokutu od 1 000 Sk do 20 000 Sk. Ak povinnosť nebola splnená v určenej lehote alebo v požadovanom rozsahu, poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, najviac do 50 000 Sk.
(11)
Ak Sociálna poisťovňa pri vykonávaní nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a poistenia zodpovednosti za škodu poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo nesplní opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v určenej lehote alebo v určenom rozsahu, orgán štátneho dozoru jej môže uložiť pokutu až do
a)
2 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy,
b)
5 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.
(12)
Pokuty uložené podľa odsekov 10 a 11 sú príjmom rezervného fondu Sociálnej poisťovne. Pokuty možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho dozoru o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu podľa odseku 11 nemožno uložiť, ak už bola Sociálnej poisťovni za to isté porušenie povinnosti uložená pokuta iným orgánom štátneho dozoru. Orgány štátneho dozoru sa navzájom informujú o uložení pokút. Na rozhodovanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8e)
(13)
Sociálna poisťovňa na úhradu pokút podľa odsekov 10 a 11 použije finančné prostriedky zo správneho fondu.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a až 8e znejú:
„8a)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
8b)
Napríklad § 8 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
8c)
Napríklad § 56 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
8d)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
8e)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).“.
14.
V § 13 ods. 1 písm. a) sa za slovo „poistenie“ vkladá čiarka, vypúšťa sa slovo „a“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „a na poistenie zodpovednosti za škodu“.
15.
V § 13 sa odsek 1 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú:
„h)
prostriedky poskytnuté z Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
i)
prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky.“.
16.
V § 13 ods. 2 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
„c)
náhrady škôd,“.
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).
17.
Nadpis pod § 14 sa umiestňuje nad § 14.
18.
Za § 14 sa vkladá § 14a, ktorý znie:
㤠14a
Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu platí zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca.“.
19.
V § 15 ods. 4 a 5 sa slová „§ 16 ods. 12“ nahrádzajú slovami „§ 16 ods. 14“.
20.
Za § 15 sa vkladá § 15a, ktorý znie:
㤠15a
(1)
Zamestnávateľ je povinný si poistné na poistenie zodpovednosti za škodu vypočítať sám, pričom použije sadzby poistného na poistenie zodpovednosti za škodu podľa hlavného druhu činnosti vykonávanej zamestnávateľom uvedené v prílohe. Najnižšie poistné na poistenie zodpovednosti za škodu za poistné obdobie je 70 Sk. Poistné obdobie na účely poistenia zodpovednosti za škodu je predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
(2)
Ak zamestnávateľ vykonáva rôzne druhy činností, použije sa sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujúca sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného.“.
21.
V § 16 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dobrovoľne zúčastnenej na nemocenskom poistení je ňou určená suma.“.
Doterajšie odseky 10 až 13 sa označujú ako odseky 11 až 14.
22.
V § 16 ods. 11 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odsekov 9 a 10“.
23.
V § 16 ods. 13 sa slová „1 až 9 a odseku 11“ nahrádzajú slovami „1 až 10 a odseku 12“.
24.
V § 16 ods. 14 sa za slová „v § 14 ods. 9 a 10“ vkladajú slová „je v sume ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok“ a slová „§ 14 ods. 12“ sa nahrádzajú slovami „§ 14 ods. 11“.
25.
§ 16 sa dopĺňa odsekmi 15 a 16, ktoré znejú:
„(15)
Osoby uvedené v odsekoch 6, 7, 9 a 10 sú povinné zmenu vymeriavacieho základu písomne oznámiť príslušnej pobočke. Zmenený vymeriavací základ sa použije najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola zmena oznámená.
(16)
Vymeriavací základ zistený podľa odseku 5 a odseku 8 písm. a) sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.“.
26.
Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý znie:
㤠16a
Vymeriavacím základom na určenie poistného na poistenie zodpovednosti za škodu je úhrn vymeriavacích základov na určenie poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie všetkých jeho zamestnancov za poistné obdobie. Na určenie vymeriavacieho základu zamestnancov platia ustanovenia § 16 ods. 1 až 4 a 12 rovnako.“.
27.
V § 18 ods. 1 písm. b) sa za slovo „zabezpečení,“ vkladajú slová „podľa osobitného predpisu20g)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 20g znie:
„20g)
§ 6 ods. 1 písm. c) a § 145a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.“.
28.
V § 18 ods. 4 sa za slová „osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení“ vkladajú slová „podľa osobitného predpisu20g)“.
29.
§ 18 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
„(9)
Ak koniec lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pripadne na deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je nasledujúci pracovný deň.“.
30.
Za § 19 sa vkladá § 19a, ktorý znie:
㤠19a
Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu zamestnávateľ odvádza na účet príslušnej pobočky po uplynutí poistného obdobia (§ 15a ods. 1) v termínoch podľa § 21 ods. 1. Ustanovenia § 20 ods. 4 a § 21 ods. 4 platia rovnako.“.
31.
V § 21 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.“.
32.
V § 21 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.“.
33.
V § 22 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Tento výkaz je zamestnávateľ povinný predložiť v lehotách uvedených v § 21.“.
34.
V § 22 odsek 3 znie:
„(3)
Príslušná pobočka predpíše zamestnávateľovi uvedenému v odsekoch 1 a 2 platobným výmerom a samostatne zárobkovo činnej osobe rozhodnutím poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ak tento zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba neodviedli poistné vôbec alebo ak ho odviedli v nesprávnej sume. Ak je takto zistená suma dlžného poistného nižšia ako 100 Sk, príslušná pobočka nepredpíše poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.“.
35.
§ 22 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4)
Ak zamestnávateľ uvedený v odsekoch 1 a 2 nepredloží na výzvu príslušnej pobočky podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, môže mu príslušná pobočka predpísať platobným výmerom poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie na základe podkladov iného zamestnávateľa obdobného charakteru. Druhá veta odseku 3 platí rovnako.
(5)
Príslušná pobočka predpíše zamestnávateľovi platobným výmerom poistné na poistenie zodpovednosti za škodu, ak zamestnávateľ nezaplatil toto poistné vôbec alebo ak ho zaplatil v nesprávnej sume. Ak je takto zistená suma dlžného poistného nižšia ako 100 Sk, príslušná pobočka nepredpíše poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.“.
36.
§ 23 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Odseky 1 až 3 platia rovnako aj na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.“.
37.
V § 24 ods. 2 sa slová „tri roky“ nahrádzajú slovami „šesť rokov“ a za slovo „rozhodnutia“ sa vkladajú slová „alebo platobného výmeru (ďalej len „rozhodnutie“),“.
38.
V § 24 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Odseky 1 a 2 platia rovnako aj na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
39.
§ 25 znie:
㤠25
(1)
Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov21) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
(2)
Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní21aa) sa nepoužijú.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia rovnako aj na pohľadávky na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 a 21aa znejú:
„21)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
21aa)
§ 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.“.
40.
V § 26 sa slovo „predpíše“ nahrádza slovami „môže predpísať“.
41.
V § 27 odseky 1 až 3 znejú:
„(1)
Osobám uvedeným v § 19 ods. 1 až 3, ktoré neodviedli poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej výške, pobočka predpíše penále vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do dňa poukázania dlžnej sumy na účet pobočky banky alebo v hotovosti v príslušnej pobočke banky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za kontrolované obdobie. Pobočka penále nepredpíše, ak penále podľa odseku 1 za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk.
(3)
Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 19 ods. 1 až 3, ktorá je povinná odvádzať poistné, v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále podľa odseku 1 alebo znížiť výšku penále na polovicu predpísanej sumy. Sociálna poisťovňa môže odpustiť povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť výšku penále, ak osoby uvedené v § 19 ods. 1 až 3 zaplatili dlžné sumy poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie najneskôr v deň podania žiadosti.“.
42.
Za § 27 sa vkladá nový § 27a, ktorý znie:
㤠27a
Ak poistné na poistenie zodpovednosti za škodu nebolo zaplatené včas a v správnej sume, zvyšuje sa o 2 % za každý aj začatý mesiac omeškania, najmenej o 100 Sk. Výška sumy sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nadol.“.
43.
V § 32 ods. 1 sa slová „deväť mesiacov“ nahrádzajú slovami „osemnásť mesiacov“.
44.
V § 32 ods. 3 sa za slová „Sociálna poisťovňa“ vkladajú slová „alebo neplnenia povinnosti platiť poistné“ a na konci sa pripája táto veta: „Zaplatená suma, ktorá sa rovná zvýšeniu dlžných súm poistného o úroky, použije sa na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne v nemocenskom poistení a v dôchodkovom zabezpečení.“.
45.
V § 32 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
V období trvania povolených splátok dlžných súm poistného sa ustanovenie § 27 ods. 1 nepoužije.“.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
46.
V § 32 ods. 5 sa slová „penále (§ 27) a pokuty (§ 28)“ nahrádzajú slovami „poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti (§ 26), penále (§ 27) a pokuty (§ 28).“.
47.
V § 33 sa slová „všeobecné ustanovenia zákona o správnom konaní24)“ nahrádzajú slovami „všeobecné predpisy o správnom konaní.8e)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24 sa vypúšťa.
48.
Za § 33 sa vkladajú § 33a a 33b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠33a
Postúpenie pohľadávky
(1)
Pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie podľa § 22 ods. 3 a pohľadávku podľa piatej časti voči osobe uvedenej v § 19 ods. 1 (ďalej len „dlžník“) okrem pohľadávok na poistnom za rok 1993 na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie vrátane penále podľa osobitného predpisu24a) môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe.
(2)
Pohľadávka podľa odseku 1 môže byť len predpísaná neuhradená pohľadávka alebo jej neuhradená časť,
a)
ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenia o opravných prostriedkoch podľa všeobecných predpisov o správnom konaní24b) a
b)
ktorej vymáhanie bolo v období najmenej troch rokov neúspešné.
(3)
Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach podľa § 32 ods. 1 a 5; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 32 ods. 3.
(4)
O postúpení pohľadávky uvedenej v odsekoch 1 a 2 vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“) za odplatu.
(5)
Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky podľa tohto zákona.
(6)
Na uzatvorenie zmluvy podľa odseku 4 sa vyžaduje predchádzajúci súhlas správnej rady Sociálnej poisťovne.
(7)
Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.
(8)
Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, zostávajú dlžníkovi zachované aj po postúpení pohľadávky.
(9)
Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne.
(10)
Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka stráca charakter pohľadávky Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká
a)
povinnosť dlžníka splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b)
oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.
(11)
Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká
a)
povinnosť dlžníka splniť záväzok voči tretej osobe v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b)
právo tretej osoby vyžadovať peňažné plnenie od dlžníka v rozsahu postúpenej pohľadávky,
c)
právo tretej osoby vymáhať postúpenú pohľadávku v konaniach podľa osobitného predpisu.24c)
(12)
Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis24d) nepoužije.
(13)
Na účely tohto zákona sa odplaty za postúpenie pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie považujú za príjmy Sociálnej poisťovne z poistného na nemocenské poistenie a odplaty za postúpenie pohľadávok na poistnom na dôchodkové zabezpečenie za príjmy z poistného na dôchodkové zabezpečenie; odplaty za postúpenie pohľadávok podľa piatej časti zákona sa považujú za príjmy z poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti, z penále a z pokút. Na použitie príjmov podľa prvej vety sa primerane použijú ustanovenia šiestej časti zákona.
§ 33b
Odpísanie pohľadávky
(1)
Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa na účely tohto zákona považuje pohľadávka, ktorú nemožno postúpiť podľa § 33a, a
a)
ak je pravdepodobné, že by náklady na jej vymáhanie presiahli výťažok vymáhania,
b)
ak je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery dlžníka by vymáhanie neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
c)
pre ktorú sa v období najmenej troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu21) alebo
d)
ktorej vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky.
(2)
O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa dlžníkovi nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania.
(3)
Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
(4)
Na konanie podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8e)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 24a až 24d znejú:
„24a)
Čl. I § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24b)
§ 53 až 68 zákona č. 71/1967 Zb.
24c)
Občiansky súdny poriadok.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24d)
§ 524 až 530 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.“.
49.
V § 34 ods. 3 sa za slová „základný fond dôchodkového zabezpečenia (§ 37)“ vkladá čiarka a slová „základný fond poistenia zodpovednosti za škodu (§ 37b)“.
50.
V § 35 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
„c)
základný fond poistenia zodpovednosti za škodu,“.
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená d) a e).
51.
Za § 37a sa vkladá § 37b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠37b
Základný fond poistenia zodpovednosti za škodu
(1)
Základný fond poistenia zodpovednosti za škodu je určený na výplatu náhrady škody.
(2)
Základný fond poistenia zodpovednosti za škodu sa tvorí z
a)
poistného na poistenie zodpovednosti za škodu,
b)
prostriedkov poskytnutých z Fondu národného majetku Slovenskej republiky (§ 51f),
c)
prostriedkov z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky (§ 51f),
d)
náhrad za vyplatené plnenie (§ 44f),
e)
úrokov z vkladov v bankách alebo v pobočkách zahraničnej banky so sídlom v Slovenskej republike,
f)
darov, ak spôsob využitia nie je určený darcom inak,
g)
ostatných príjmov.
(3)
Súčasťou základného fondu poistenia zodpovednosti za škodu sú aj
a)
finančné prostriedky z rezerv [§ 51e ods. 2 písm. d)],
b)
prostriedky z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky [§ 51f ods. 2 písm. a)].
(4)
Základný fond poistenia zodpovednosti za škodu nemožno použiť na iný účel ako na výplatu náhrady škody.“.
52.
V § 38 ods. 2 písm. a) sa za slovo „poistenie“ vkladá čiarka, vypúšťa sa slovo „a“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „a poistenie zodpovednosti za škodu“.
53.
§ 40 sa vypúšťa.
54.
Za § 41 sa vkladá § 41a, ktorý znie:
㤠41a
(1)
Ak Sociálnej poisťovni vykonávaním poistenia zodpovednosti za škodu vznikne majetková ujma, má právo na úhradu majetkovej ujmy zo štátneho rozpočtu.
(2)
Majetková ujma je záporný rozdiel medzi kalkulovanými nákladmi na poistné plnenia a skutočnými nákladmi na vyplatené poistné plnenia zo zodpovednosti za škodu vykázané Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka.
(3)
Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť výsledky hospodárenia vykonávania poistenia zodpovednosti za škodu za predchádzajúci kalendárny rok Ministerstvu financií Slovenskej republiky v rámci účtovnej závierky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky uhradí vykázanú majetkovú ujmu za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
(4)
Účtovnú evidenciu o poistení zodpovednosti za škodu vedie Sociálna poisťovňa oddelene od ostatných činností.
(5)
Ak pri zániku zamestnávateľa neprejdú práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu na iného zamestnávateľa, má zamestnanec uvedený v § 44b ods. 1 (pozostalý) právo na náhradu škody od Sociálnej poisťovne v takom rozsahu, v akom by mu ju bol povinný nahradiť sám poistený zamestnávateľ.“.
55.
V § 42 ods. 2 sa za slovo „poskytnúť“ vkladá čiarka a tieto slová: „ak ďalej nie je ustanovené inak,“.
56.
Za § 42 sa vkladajú § 42a a 42b, ktoré znejú:
㤠42a
Informácie o platiteľoch poistného na poistenie zodpovednosti za škodu a o príjemcoch náhrady škody možno poskytnúť, ak ďalej nie je ustanovené inak, len s ich súhlasom okrem prípadov, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.
§ 42b
(1)
Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam dlžníkov.
(2)
Dlžník na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná odvádzať poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie zodpovednosti za škodu, voči ktorej Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky na poistnom. Výšku pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do zoznamu dlžníkov, určí správna rada.
(3)
Zoznam dlžníkov obsahuje
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo sídlo prevádzkarne,
b)
obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo.“.
57.
§ 44 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c)
osobitne určenými zamestnancami, ak ide o kontrolu výberu a vymáhania poistného na poistenie zodpovednosti za škodu.“.
58.
Za šiestu časť sa vkladá nová siedma časť, ktorá vrátane nadpisu znie:
„SIEDMA ČASŤ
POISTENIE ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU
§ 44a
(1)
Poistenie zodpovednosti za škodu vzniká dňom nástupu do zamestnania prvého zamestnanca a trvá do skončenia zamestnania posledného zamestnanca zamestnávateľa.
(2)
Zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu, a chorobou z povolania, ktorá bola prvý raz preukázaná počas poistenia zodpovednosti za škodu.
(3)
Poistná udalosť je poškodenie zdravia alebo smrť, ktoré boli spôsobené v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(4)
Ak o náhrade škody rozhoduje príslušný súd, platí, že poistná udalosť nastala až v deň, keď rozhodnutie, podľa ktorého má Sociálna poisťovňa plniť, nadobudlo právoplatnosť.
§ 44b
(1)
Sociálna poisťovňa uhradí náhradu škody podľa § 44a ods. 2 zamestnancovi, u ktorého vznikla škoda na zdraví spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, v slovenských korunách.
(2)
Ak zamestnávateľ uhradil zamestnancovi uvedenému v odseku 1 škodu alebo jej časť podľa § 44a ods. 2, má právo, aby Sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to až do výšky, v akej bol povinný nahradiť škodu tomuto zamestnancovi.
(3)
Ak tou istou poistnou udalosťou vzniknú zamestnancovi práva z niekoľkých poistení zodpovednosti za škodu u jedného zamestnávateľa alebo u viacerých zamestnávateľov, možno v rozsahu, v akom sa zhodujú, plniť len z jedného poistenia zodpovednosti za škodu.
§ 44c
(1)
Ak Sociálna poisťovňa uhradila za zamestnávateľa škodu, prechádza na ňu právo zamestnávateľa na náhradu voči tomu, kto zamestnancovi uvedenému v § 44b ods. 1 za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu.27) Zamestnávateľ je povinný voči inému toto právo zabezpečiť. Ak zamestnávateľ poruší túto povinnosť, Sociálna poisťovňa je oprávnená požadovať od tohto zamestnávateľa náhradu až do výšky vyplatenej náhrady škody.
(2)
Na Sociálnu poisťovňu neprechádzajú nároky zamestnávateľa voči fyzickým osobám, ktoré so zamestnancom uvedeným v § 44b ods. 1 žijú v domácnosti alebo ktoré sú naň odkázané výživou. To však neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.
§ 44d
(1)
Sociálna poisťovňa poskytne náhradu škody najneskôr do 15 dní od skončenia zisťovania nevyhnutného na určenie rozsahu povinnosti plniť.
(2)
Zisťovanie nevyhnutné na určenie rozsahu povinnosti Sociálnej poisťovne plniť je skončené, ak
a)
zamestnávateľ splnil podmienky podľa § 44c ods. 1,
b)
zamestnávateľ preukáže dôvody na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za škodu a so súhlasom Sociálnej poisťovne alebo s jej dodatočným schválením dohodne so zamestnancom uvedeným v § 44b ods. 1 výšku náhrady škody alebo ak je výška náhrady škody určená vykonateľným rozhodnutím príslušného súdu.
(3)
Sociálna poisťovňa nenahradí škodu,
a)
ktorú uhradil zamestnávateľ alebo ktorú sa zamestnávateľ zaviazal uhradiť nad rozsah ustanovený osobitným predpisom1) alebo nad rozsah právoplatného rozhodnutia o náhrade škody,
b)
ktorá vznikla vynaložením nákladov na zdravotnú starostlivosť, na dávky nemocenského poistenia a dávky dôchodkového zabezpečenia poskytované z dôvodu škody na zdraví podľa § 44a ods. 2.
§ 44e
(1)
Zamestnávateľ je bez zbytočného odkladu povinný Sociálnej poisťovni
a)
poskytnúť súčinnosť potrebnú na zistenie príčin škody a výšky škody,
b)
písomne oznámiť, že
1.
nastala udalosť, ktorá môže byť dôvodom na vznik práva na náhradu škody,
2.
mu vznikla povinnosť poskytnúť náhradu škody, ktorú má Sociálna poisťovňa uhradiť, a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške,
3.
bolo proti nemu uplatnené právo na náhradu škody na súde,
4.
škoda bola spôsobená zavineným porušením pracovných povinností v pracovnoprávnych vzťahoch,
c)
umožniť účasť na konaní o náhrade škody, ktorú má Sociálna poisťovňa uhradiť,
d)
vyhotoviť o vzniku udalosti, o jej príčinách a rozsahu škody zápisnicu,
e)
preukázať zaplatenie poistného na poistenie zodpovednosti za škodu od vzniku poistenia.
(2)
Zamestnávateľ umožní Sociálnej poisťovni overiť príčinu, rozsah a výšku škody a oznámi jej, či uplatní právo na plnenie z iného poistenia zodpovednosti za škodu.
(3)
Zamestnávateľ bez zbytočného odkladu orgánom činným v trestnom konaní písomne oznámi, že nastala udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom na vznik práva na plnenie Sociálnej poisťovne, ak vznikla za okolností vzbudzujúcich podozrenie zo spáchania trestného činu.
(4)
Ak zamestnávateľ nepostupoval podľa ustanovení uvedených v odsekoch 1 až 3, a tým sťaží zistenie právneho dôvodu, rozsahu alebo výšky škody, Sociálna poisťovňa má voči nemu právo na náhradu až do polovice súm, ktoré z dôvodu poistnej udalosti vyplatila.
(5)
Zamestnávateľ v konaní o náhrade škody, ktorú má Sociálna poisťovňa nahradiť, postupuje v súlade s pokynmi Sociálnej poisťovne, dohodne sa s ňou o tom, kto ho bude v tomto konaní zastupovať. Ak zamestnávateľ bez súhlasu Sociálnej poisťovne nevznesie námietku premlčania alebo ak sa zaviaže bez tohto súhlasu premlčanú pohľadávku uznať, Sociálna poisťovňa nie je povinná plniť.
(6)
Sociálna poisťovňa má voči zamestnávateľovi právo na náhradu vyplateného plnenia až do jeho výšky, ak zamestnávateľ alebo zamestnanec uvedený v § 44b ods. 1
a)
spôsobil škodu úmyselne, pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
b)
porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
(7)
Právo na náhradu podľa odseku 6 má Sociálna poisťovňa voči zamestnávateľovi, ak škoda bola spôsobená zavineným porušením pracovných povinností jeho zamestnancov, až do výšky, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zodpovedného zamestnanca podľa pracovnoprávnych predpisov.
§ 44f
(1)
Sociálna poisťovňa pri kontrole a evidencii podkladov potrebných na výpočet poistného na poistenie zodpovednosti za škodu spolupracuje so správcom dane.
(2)
Zamestnávateľ je na požiadanie Sociálnej poisťovne povinný predložiť hodnoverné podklady rozhodujúce pre určenie základu na výpočet poistného na poistenie zodpovednosti za škodu.
(3)
Sociálna poisťovňa je oprávnená preskúmať správnosť podkladov na výpočet poistného na poistenie zodpovednosti za škodu, ako aj údaje nevyhnutné na vybavovanie poistných udalostí.
(4)
Proti zamestnávateľovi, ktorý v čase vzniku poistnej udalosti, v ktorej dôsledku škoda vznikla, nezaplatil poistné na poistenie zodpovednosti za škodu včas a v správnej výške, Sociálna poisťovňa má právo na náhradu 50 % súm, ktoré vyplatila z dôvodu poistných udalostí.
(5)
Od uplatnenia práva uvedeného v odseku 4 môže Sociálna poisťovňa v odôvodnených prípadoch upustiť čiastočne alebo úplne.
§ 44g
(1)
Sociálna poisťovňa uhradí trovy súdneho konania alebo mimosúdneho prerokovania vynaložené zamestnávateľom v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá by mohla byť dôvodom na vznik práva na plnenie Sociálnej poisťovne, len ak sa vopred písomne zaviaže ich uhradiť, alebo ak súd rozhodoval o nárokoch, ktoré nemožno uhradiť bez súdneho rozhodnutia.
(2)
Ak má zamestnávateľ voči zamestnancovi uvedenému v § 44b ods. 1 alebo voči inej osobe právo na vrátenie vyplatenej sumy, na zníženie náhrady alebo na zastavenie jej výplaty, toto právo prechádza na Sociálnu poisťovňu, ak za zamestnávateľa sumu Sociálna poisťovňa zaplatila alebo za neho vypláca náhradu škody.
(3)
Na Sociálnu poisťovňu prechádza aj právo zamestnávateľa na náhradu trov uvedených v odseku 1, ktoré boli zamestnávateľovi priznané proti odporcovi, ak ich Sociálna poisťovňa uhradila za zamestnávateľa.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:
„27)
Občiansky zákonník.“.
Doterajšia siedma časť sa označuje ako ôsma časť.
59.
Za § 51c sa vkladajú § 51d až 51f, ktoré znejú:
㤠51d
(1)
Predmetom postúpenia pohľadávky Sociálnej poisťovne podľa § 33a môže byť aj pohľadávka, ktorá vznikla pred 1. júlom 2001.
(2)
Sociálna poisťovňa môže odpísať aj pohľadávky, ktoré vznikli pred 1. júlom 2001, ak sú splnené podmienky uvedené v § 33b.
§ 51e
(1)
Výkon poistenia zodpovednosti za škodu prechádza zo Slovenskej poisťovne, a. s., na Sociálnu poisťovňu od 1. januára 2002.
(2)
Slovenská poisťovňa, a. s., je povinná odovzdať Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2001
a)
evidenciu o zákonnom poistení zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vyhotovenej v písomnej forme a elektronickej forme,
b)
finančné prostriedky súvisiace s výkonom zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,
c)
finančné prostriedky poskytnuté podľa § 51f,
d)
finančné prostriedky z rezerv utvorených na poistné udalosti podľa osobitných predpisov.28)
(3)
Podrobnosti o prevode evidencie a o prevode finančných prostriedkov upraví dohoda uzatvorená Slovenskou poisťovňou, a.s., a Sociálnou poisťovňou do 30. septembra 2001. Na uzatvorenie tejto dohody je potrebný súhlas orgánov štátneho dozoru (§ 12) a Úradu pre finančný trh.29)
§ 51f
(1)
Nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty a na ktorých uspokojenie sa nevzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu alebo povinné zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov, uspokojí štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne z prostriedkov osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky.
(2)
Na uspokojovanie nárokov zamestnancov podľa odseku 1 sa použijú prostriedky
a)
z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ak ide o zamestnancov organizácií zrušených v dôsledku predaja majetku štátu podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické osoby alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov,
b)
z Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ak ide o zamestnancov akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je Fond národného majetku Slovenskej republiky podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorá zanikla podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov,
c)
z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky, ak ide o zamestnancov štátneho podniku alebo akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je štát, pri ktorých zrušení bola vykonaná likvidácia alebo ktoré zanikli podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
(3)
Prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky a z Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa použijú iba v prípadoch, ak o zrušení štátneho podniku alebo akciovej spoločnosti likvidáciou bolo rozhodnuté alebo ak konkurz bol vyhlásený pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý upraví úrazové poistenie, a to až do úplného uspokojenia nárokov zamestnancov uvedených v odseku 1.
(4)
Prostriedky z Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa poskytnú preddavkovo v sume 10 miliónov slovenských korún ročne vždy do 30. januára kalendárneho roka až do nadobudnutia účinnosti zákona, ktorý upraví úrazové poistenie. Zúčtovanie za predchádzajúci kalendárny rok vykoná Sociálna poisťovňa do 31. marca nasledujúceho roka. Prostriedky na ďalšie obdobie poskytne Fond národného majetku Slovenskej republiky jednorazovo v sume určenej Sociálnou poisťovňou.
(5)
Prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky sa budú Sociálnej poisťovni uhrádzať priebežne podľa skutočne vynaložených nákladov.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 28 a 29 znejú:
„28)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 136/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spôsob umiestnenia prostriedkov rezerv poisťovne v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon č. 329/2000 Z. z. o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
60.
§ 52 sa dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:
„4.
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 280/1993 Z. z., ktorou sa ustanovujú bližšie podmienky a sadzby poistného zákonného poistenia organizácie pre prípad zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 61/1994 Z. z.“.
Čl. III
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 345/1999 Z. z., zákona č. 232/2000 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 243/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 467/2000 Z. z., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom.
Čl. IV
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2001 okrem ustanovení čl. II bodov 1 až 5, 9, 11, 14 až 16, 18, 20, 26 a 30, § 22 ods. 5 v bode 35, bodov 36 a 38, § 25 ods. 3 v bode 39, bodov 42, 49 až 52, § 42a v bode 56, bodov 57 a 58, § 51e ods. 1 v bode 59, § 51f v bode 59 a bodu 60, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 242/2001 Z. z.
SADZBY POISTNÉHO NA POISTENIE ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU PODĽA HLAVNÉHO DRUHU ČINNOSTI VYKONÁVANEJ ZAMESTNÁVATEĽOM
OKEČ - kód Ekonomická činnosť (podľa platnej Odvetvovej klasifikácie ekonomických činností - OKEČ) Z vymeriavacieho základu v ‰
10.1 Ťažba čierneho uhlia a výroba brikiet z čierneho uhlia 12
12 Ťažba a úprava uránových a tortových rúd
13 Ťažba a úprava rúd
15.1 Výroba, spracovanie a konzervovanie mäsa a výroba mäsových výrobkov 7
15.2 Spracovanie a konzervovanie rýb a výroba rybích výrobkov
15.4 Výroba rastlinných a živočíšnych olejov a tukov
20.1 Pílenie, hoblbvanie a impregnovanie dreva
24.11 Výroba technických plynov
26.11 Výroba plochého skla
26.7 Spracovanie prírodného kameňa
27.5 Odlievanie kovov
37.1 Recyklovanie kovového odpadu a šrotu
45 Stavebníctvo
75.25 Protipožiarna ochrana a ostatné záchranárske práce
02 Lesníctvo, ťažba dreva a súvisiace služby 6
10.2 Ťažba hnedého uhlia a lignitu a výroba brikiet z hnedého uhlia
11 Ťažba ropy a zemného plynu; súvisiace služby okrem prieskumu
14.1 Ťažba a úprava kameňa
15.5 Úprava a spracovanie mlieka
15.83 Výroba cukru
15.9 Výroba nápojov
17.14 Príprava a spriadame ľanárskych vlákien
17.25.4 Tkanie jutárskych textílií
17.53 Výroba netkaných textílií a výrobkov z nich okrem odevov
20.2 Výroba dyhy; výroba preglejky, latovky, drevotrieskovej dosky, drevovláknitej dosky a iných panelov a dosiek
20.3 Výroba stavebnostolárska a tesárska
20.4 Výroba drevených obalov
21.1 Výroba celulózy, papiera a lepenky
24.3 Výroba náterových látok, lakov a podobných krycích materiálov, tlačiarenských farieb a tmelov
24.64 Výroba chemických výrobkov na fotografické účely
24.7 Výroba chemických vlákien
25.11 Výroba gumových pneumatík a duší
25.12 Protektorovanie a prestavba gumových pneumatík
26.13 Výroba dutého skla
26.26 Výroba žiaruvzdorných keramických výrobkov
26.3 Výroba keramických obkladov a dlaždíc
26.5 Výroba cementu, vápna a sadry
26.6 Výroba výrobkov z betónu, sadry a cementu
26.81 Výroba brúsnych výrobkov
27 Výroba kovov (okrem 27.5 - Odlievanie kovov) 6
28 Výroba kovových konštrukcií a kovových výrobkov okrem výroby strojov a zariadení
29 Výroba strojov a zariadení inde neklasifikovaná
31.3 Výroba izolovaných drôtov a káblov
35.1 Stavba a oprava lodí a člnov
36.1 Výroba nábytku
37.2 Recyklovanie nekovového odpadu a zvyškov
60.2 Iná pozemná doprava
85.2 Veterinárne činnosti
90 Čistenie odpadových vôd a likvidácia odpadov, hygienické a podobné činnosti
01 Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby 4
16 Spracovanie tabaku 2,2
17.23 Tkanie česaných vinárskych textílií
17.24 Tkanie hodvábnických textílií
17.25.3 Tkanie ľanárskych textílií
17.25.9 Tkanie iných textílií
17.4 Výroba textilných výrobkov okrem odevov
17.51 Výroba kobercov a dlážkových textílií
17.52.1 Výroba povraznícka
17.54.1 Výroba stúh, strapcov a brmbolcov
17.54.2 Výroba tylov, čipiek, záclon a výšiviek
17.6 Výroba pletených textilných materiálov
17.7 Výroba pleteného tovaru
18 Odevná výroba; spracovanie a farbenie kožušín
19 Vyčiňovanie a úprava kože; výroba brašnárskeho a sedlárskeho tovaru a obuvi
26.21 Výroba keramických a porcelánových výrobkov pre domácnosť a ozdobných predmetov
26.22 Výroba keramických výrobkov na sanitárne účely
30.02 Výroba počítačov a iných zariadení na spracovanie údajov
32 Výroba rádiových, televíznych a spojových zariadení a prístrojov
33 Výroba zdravotníckych, presných a optických prístrojov a hodín
35.3 Výroba lietadiel a kozmických lodí
36.2 Výroba zlatníckych a šperkárskych predmetov
41 Výroba a rozvod vody
55 Hotely a reštaurácie
60.3 Potrubná doprava
61.1 Námorná a pobrežná doprava
62 Vzdušná doprava
63.3 Činnosti cestovných kancelárií a cestovných dopravcov; turistické služby inde neklasifikované
64.2 Telekomunikácie
70 Činnosti v oblasti nehnuteľností
73.1 Výskum a experimentálny vývoj v oblasti prírodných a technických vied
74.1 Právne, daňové a podnikateľské poradenstvo; činnosti účtovnej evidencie, vedenie účtovných kníh, revízie účtov; prieskum trhu a verejnej mienky; holdingy
74.2 Architektonické a inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo
75 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (okrem 75.25 -Protipožiarna ochrana a ostatné záchranárske práce)
80 Školstvo
85.1 Zdravotníctvo 2,2
85.3 Činnosti sociálnej starostlivosti
91 Činnosti členských organizácií inde neklasifikované
92.2 Činnosti rozhlasu a televízie
22.1 Vydavateľské činnosti 2
65 Peňažníctvo
66 Poisťovníctvo okrem povinného sociálneho zabezpečenia
67 Činnosti súvisiace s finančným sprostredkovaním
72 Počítačové a súvisiace činnosti
73.2 Výskum a experimentálny vývoj v oblasti humanitných a spoločenských vied
74.4 Činnosti reklamy
74.81 Fotografické činnosti
92.1 Tvorba a distribúcia filmov a videozáznamov
92.5 Činnosti knižníc, archívov, múzeí a podobných kultúrnych zariadení (okrem 92.53 - Činnosti botanických a zoologických záhrad a prírodných rezervácií)
93.02 Kadernícke a kozmetické činnosti
23.3 Výroba jadrových palív 7,1
&nbsp Činnosti, v ktorých sa pracuje hlavne s výbušninami, rádioaktívnymi látkami, infekčným materiálom, jedmi, vo veľkých výškach alebo v hĺbkach
&nbsp Ostatné ekonomické činnosti 3