Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 20. mája 1980 bol
v Luxemburgu uzavretý Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa
starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti. Dohovor bol podpísaný v mene
Slovenskej republiky v Štrasburgu 2. marca 2000.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č.
1275 z 27. februára 2001 s výhradou tohto znenia: „Slovenská republika v zmysle článku 6 ods. 3 vylučuje použitie ustanovenia odseku 1 písm. b) tohto článku.“ Prezident Slovenskej
republiky dohovor ratifikoval 22. marca 2001. Ratifikačná listina bola uložená 7.
mája 2001 u generálneho tajomníka Rady Európy.
Dohovor nadobudol platnosť 1. septembra 1983 na základe článku 22 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. septembra 2001 na základe článku 22 ods. 2.
Za ústredný orgán podľa článku 2 dohovoru bolo v Slovenskej republike určené Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže v Bratislave.
366/2001 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 366/2001 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskeho dohovoru o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 15.09.2001 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
366
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
EURÓPSKY DOHOVOR o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti
a o obnove starostlivosti o deti
Členské štáty Rady Európy, signatári tohto dohovoru, uznávajúc, že v členských štátoch
Rady Európy má blaho detí pri rozhodovaní týkajúceho sa ich starostlivosti prvoradú
dôležitosť, považujúc vytvorenie mechanizmu, ktorý zabezpečí širšie uznávanie a výkon
rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, za spôsob, ako poskytnúť väčšiu ochranu
blahu detí, považujúc za žiaduce, majúc na zreteli tento cieľ, zdôrazniť, že právo
styku rodičov s dieťaťom je prirodzeným protipólom práva starostlivosti, berúc do
úvahy zvyšujúci sa počet prípadov, v ktorých boli deti neoprávnene premiestnené do
cudziny, a ťažkosti pri zabezpečovaní primeraných riešení problémov, ktoré boli takými
prípadmi spôsobené, želajúc si prijať vhodné opatrenia, ktoré umožnia obnoviť starostlivosť
o dieťa, ktorá bola násilne prerušená, presvedčené o vhodnosti vytvorenia mechanizmu
na tento účel zodpovedajúceho rôznym potrebám a rôznym okolnostiam, želajúc si vytvoriť
právnu spoluprácu medzi svojimi orgánmi, dohodli sa takto:
Článok 1
Na účely tohto dohovoru
a)
dieťa označuje osobu akéhokoľvek štátneho občianstva, ak nedosiahla vek 16 rokov
a nemá právo rozhodovať o mieste svojho pobytu podľa právneho poriadku štátu, v ktorom
má svoj obvyklý pobyt, právneho poriadku štátu, ktorého je občanom, alebo vnútroštátnych
právnych predpisov dožiadaného štátu,
b)
orgán označuje justičný alebo administratívny orgán,
c)
rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti znamená rozhodnutie orgánu v rozsahu, v ktorom
sa týka osobnej starostlivosti o dieťa vrátane práva rozhodovať o mieste jeho pobytu
alebo v ktorom sa týka práva styku s dieťaťom,
d)
neoprávnené premiestnenie dieťaťa označuje premiestnenie dieťaťa do cudziny pri porušení
rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti o dieťa, ktoré bolo vydané v jednom zmluvnom
štáte a ktoré je v tom štáte vykonateľné; neoprávnené premiestnenie tiež zahŕňa
i)
nevrátenie dieťaťa z cudziny po skončení obdobia výkonu práva styku s týmto dieťaťom
alebo po skončení akéhokoľvek iného dočasného pobytu na inom území, než na ktorom
sa starostlivosť vykonáva,
ii)
premiestnenie, ktoré bolo následne vyhlásené za nezákonné podľa článku 12.
ČASŤ I
ÚSTREDNÉ ORGÁNY
Článok 2
1.
Každý zmluvný štát určí ústredný orgán, ktorý bude vykonávať úlohy určené týmto dohovorom.
2.
Federálne štáty a štáty s viac ako s jedným právnym poriadkom môžu určiť viac ako
jeden ústredný orgán a určia rozsah ich pôsobnosti.
3.
Každé určenie podľa tohto článku sa oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Článok 3
1.
Ústredné orgány zmluvných štátov musia navzájom spolupracovať a podporovať spoluprácu
medzi príslušnými orgánmi v ich domovských krajinách. Musia konať bez odkladu.
2.
S cieľom uľahčenia vykonávania dohovoru ústredné orgány zmluvných štátov
a)
zabezpečujú zasielanie žiadostí o informácie od príslušných orgánov, ktoré sa týkajú
právnych alebo skutkových údajov vedeného konania,
b)
poskytujú si navzájom na žiadosť informácie o právnom poriadku svojich štátov týkajúcom
sa starostlivosti o deti a o jeho zmenách,
c)
priebežne sa navzájom informujú o akýchkoľvek ťažkostiach, ktoré sa môžu pri vykonávaní
dohovoru vyskytnúť, a nakoľko je to len možné, odstraňujú prekážky jeho vykonávania.
Článok 4
1.
Každý, kto dosiahol v zmluvnom štáte rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti o dieťa
a kto si chce toto rozhodnutie nechať uznať alebo vykonať v inom zmluvnom štáte, môže
predložiť na tento účel návrh ústrednému orgánu ktoréhokoľvek zmluvného štátu.
2.
K návrhu je potrebné pripojiť doklady uvedené v článku 13.
3.
Ak ústredný orgán, ktorý dostane návrh, nie je ústredným orgánom dožiadaného štátu,
zašle doklady priamo a bez odkladu tomu ústrednému orgánu.
4.
Ústredný orgán, ktorý dostal návrh, môže odmietnuť konať, ak je zrejmé, že nie sú
splnené podmienky vyžadované týmto dohovorom.
5.
Ústredný orgán, ktorý dostal návrh, informuje bez odkladu navrhovateľa o stave vybavovania
jeho návrhu.
Článok 5
1
. Ústredný orgán v dožiadanom štáte prijme všetky kroky, ktoré považuje za primerané,
alebo zabezpečí, aby tieto kroky boli prijaté, ak je to potrebné, tým, že začne konanie
pred príslušnými orgánmi, aby
a)
zistil miesto pobytu dieťaťa,
b)
odvrátil poškodenie záujmov dieťaťa alebo navrhovateľa, najmä prípadnými predbežnými
opatreniami,
c)
zabezpečil uznanie alebo výkon rozhodnutia,
d)
zabezpečil odovzdanie dieťaťa navrhovateľovi, ak bol povolený výkon,
e)
informoval dožadujúci orgán o prijatých opatreniach a o ich výsledku.
2.
Ak ústredný orgán v dožiadanom štáte má dôvod domnievať sa, že dieťa sa nachádza
na území iného zmluvného štátu, zašle doklady priamo a bez odkladu ústrednému orgánu
toho štátu.
3.
S výnimkou nákladov repatriácie nebude žiaden zmluvný štát požadovať žiadne platby
od navrhovateľa v súvislosti s akýmkoľvek opatrením prijatým v jeho prospech podľa
odseku 1 tohto článku ústredným orgánom tohto štátu vrátane trov konania, a pokiaľ
to prichádza do úvahy, trov, ktoré vznikli na základe zastúpenia advokátom.
4.
Ak sa uznanie alebo výkon odmietne a ak sa ústredný orgán dožiadaného štátu domnieva,
že by mal rešpektovať žiadosť navrhovateľa na začatie meritórneho konania v tom štáte,
ústredný orgán sa vynasnaží zabezpečiť pre navrhovateľa zastúpenie v tomto konaní
za rovnako výhodných podmienok, aké majú osoby žijúce v tom štáte a občania toho štátu,
a na tento účel môže predovšetkým začať konanie pred príslušnými orgánmi toho štátu.
Článok 6
1.
Ak nestanovia niečo iné osobitné dohody medzi príslušnými ústrednými orgánmi alebo
dôsledky uplatnenia ustanovenia odseku 3 tohto článku,
a)
písomnosti adresované ústrednému orgánu dožiadaného štátu musia byť vyhotovené v
úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov toho štátu, alebo doplnené prekladom
do toho jazyka,
b)
ústredný orgán dožiadaného štátu musí napriek tomu prijať písomnosti vyhotovené v
anglickom alebo vo francúzskom jazyku, alebo doplnené prekladom do jedného z týchto
jazykov.
2.
Písomnosti, ktoré zasiela ústredný orgán dožiadaného štátu, vrátane výsledkov vykonaných
prešetrení, môžu byť vyhotovené v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov
tohto štátu, alebo v angličtine, alebo vo francúzštine.
3.
Zmluvný štát môže vylúčiť čiastočne alebo úplne použitie ustanovení odseku 1 písm.
b) tohto článku. Ak zmluvný štát uplatní takú výhradu, ostatné zmluvné štáty môžu
proti tomuto štátu uplatniť rovnakú výhradu.
ČASŤ II
UZNANIE A VÝKON ROZHODNUTÍ O STAROSTLIVOSTI O DETI A O JEJ OBNOVE
Článok 7
Rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti vydané v jednom zmluvnom štáte sa uznáva a
je vykonateľné v inom zmluvnom štáte za predpokladu, že je vykonateľné v štáte pôvodu.
Článok 8
1.
V prípade neoprávneného premiestnenia ústredný orgán dožiadaného štátu zabezpečí
okamžité prijatie opatrení na obnovenie starostlivosti o dieťa, ak
a)
v čase začatia konania v štáte, kde bolo rozhodnutie vydané, alebo v čase neoprávneného
premiestnenia, ak toto nastalo skôr, dieťa a jeho rodičia mali výlučne štátne občianstvo
toho štátu a dieťa malo svoj obvyklý pobyt na území toho štátu a
b)
žiadosť o obnovenie sa uplatnila na ústrednom orgáne v lehote do šiestich mesiacov
odo dňa neoprávneného premiestnenia.
2.
Ak podľa právneho poriadku dožiadaného štátu sa požiadavky odseku 1 tohto článku
nemôžu splniť bez zapojenia justičného orgánu, žiadne z dôvodov odmietnutia uvedené
v dohovore sa nevzťahujú na súdne konanie.
3.
Ak existuje dohoda medzi osobou, ktorá má dieťa v starostlivosti, a inou osobou,
ktorá umožňuje osobe právo styku, pričom táto dohoda bola úradne schválená príslušným
orgánom, a dieťa nebolo z cudziny vrátené po uplynutí dohodnutého času osobe, ktorá
ho má v starostlivosti, starostlivosť sa obnoví podľa odseku 1 písm. b) a odseku 2
tohto článku. To isté sa týka rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým sa priznáva také
právo osobe, ktorá nemá dieťa v starostlivosti.
Článok 9
1.
V prípade neoprávneného premiestnenia, iného ako uvedeného v článku 8, v ktorom bol návrh podaný ústrednému orgánu v lehote šiestich mesiacov odo dňa neoprávneného
premiestnenia, môžu byť uznanie a výkon odmietnuté, iba
a)
ak v prípade rozhodnutia vydaného v neprítomnosti odporcu alebo jeho právneho zástupcu
nebola odporcovi riadne doručená písomnosť, ktorou sa konanie začalo, alebo obdobná
písomnosť v lehote primeranej na to, aby si mohol zabezpečiť svoju obhajobu; také
nedoručenie nemôže byť dôvodom na odmietnutie uznania alebo výkonu, ak sa doručenie
nevykonalo z dôvodu, že odporca utajoval svoje miesto pobytu pred osobou, ktorá konanie
začala v štáte pôvodu,
b)
ak v prípade rozhodnutia vydaného v neprítomnosti odporcu alebo jeho právneho zástupcu,
právomoc orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nebola založená na základe
i)
obvyklého pobytu odporcu alebo
ii)
posledného spoločného obvyklého pobytu rodičov dieťaťa, pričom aspoň jeden z týchto
rodičov musí mať naďalej tento obvyklý pobyt, alebo
iii)
obvyklého pobytu dieťaťa,
c)
ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozhodnutím týkajúcim sa starostlivosti, ktoré sa
stalo vykonateľné v dožiadanom štáte pred premiestnením dieťaťa, okrem prípadov, keď
dieťa malo svoj obvyklý pobyt na území dožadujúceho štátu najmenej jeden rok pred
jeho premiestnením.
2.
Ak návrh nebol zaslaný ústrednému orgánu, použijú sa ustanovenia odseku 1 tohto článku
rovnako na žiadosť o uznanie alebo výkon, ktorá bola podaná v lehote šiestich mesiacov
odo dňa neoprávneného premiestnenia.
3.
Za žiadnych okolností sa cudzie rozhodnutie nesmie preskúmať vo veci samej.
Článok 10
1.
V iných prípadoch, než sú uvedené v článkoch 8 a 9, sa môže uznanie a výkon odmietnuť nielen na základe dôvodov uvedených v článku 9, ale aj na základe jedného z týchto dôvodov:
a)
ak sa preukáže, že dôsledky rozhodnutia sú zjavne nezlučiteľné so základnými zásadami
právneho poriadku dožiadaného štátu, ktoré sa týkajú rodiny a dieťaťa,
b)
ak sa preukáže, že z dôvodu zmeny okolností vrátane uplynutia času, ale nie výlučne
z dôvodu zmeny pobytu dieťaťa po neoprávnenom premiestnení, dôsledky pôvodného rozhodnutia
sú zjavne v rozpore s blahom dieťaťa,
c)
ak v čase, keď bolo začaté konanie v štáte pôvodu,
i)
dieťa bolo štátnym občanom dožiadaného štátu alebo v ňom malo svoj obvyklý pobyt
a ak taká väzba neexistovala so štátom pôvodu,
ii)
dieťa bolo štátnym občanom štátu pôvodu a súčasne aj dožiadaného štátu a malo svoj
obvyklý pobyt v dožiadanom štáte,
d)
ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v dožiadanom štáte alebo s rozhodnutím
vydaným v treťom štáte, ktoré je vykonateľné v dožiadanom štáte v dôsledku konania
začatého pred podaním žiadosti o uznanie alebo výkon, a ak odmietnutie je v súlade
s blahom dieťaťa.
2.
V rovnakých prípadoch sa uznávacie alebo vykonávacie konanie môže prerušiť na základe
jedného z týchto dôvodov:
a)
ak sa začalo konanie o riadnom opravnom prostriedku proti pôvodnému rozhodnutiu,
b)
ak sa v dožiadanom štáte vedie konanie týkajúce sa starostlivosti o dieťa, ktoré
sa začalo skôr, ako sa začalo konanie v štáte pôvodu,
c)
ak je iné rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti o dieťa predmetom vykonávacieho
konania alebo akéhokoľvek iného konania týkajúceho sa uznania tohto rozhodnutia.
Článok 11
1.
Rozhodnutia o práve styku a výroky rozhodnutí o práve starostlivosti, ktoré sa týkajú
práva styku, sa uznávajú a vykonávajú za rovnakých podmienok ako iné rozhodnutia týkajúce
sa starostlivosti.
2.
Ústredný orgán dožiadaného štátu však môže určiť podmienky na dodržiavanie a výkon
práva styku, pričom vezme do úvahy najmä záruky poskytnuté vo veci stranami.
3.
Ak neexistuje rozhodnutie upravujúce právo styku alebo ak bolo odmietnuté uznanie
alebo výkon rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti, ústredný orgán dožiadaného štátu
môže podať návrh príslušnému orgánu na vydanie rozhodnutia upravujúceho právo styku,
ak osoba, ktorá uplatňuje právo na styk, o to požiada.
Článok 12
Ak v čase premiestnenia dieťaťa do cudziny neexistuje vykonateľné rozhodnutie týkajúce
sa starostlivosti o toto dieťa vydané v zmluvnom štáte, ustanovenia dohovoru sa uplatnia
na akékoľvek následné rozhodnutie, ktoré sa týka starostlivosti o toto dieťa a ktoré
vyhlasuje premiestnenie za nezákonné, vydané v zmluvnom štáte na žiadosť osoby, ktorá
má vo veci právny záujem.
ČASŤ III
KONANIE
Článok 13
1.
K žiadosti o uznanie alebo výkon rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti v druhom
zmluvnom štáte sa musí pripojiť
a)
doklad, ktorý oprávňuje ústredný orgán dožiadaného štátu konať v prospech navrhovateľa
alebo určiť ďalšieho zástupcu na tento účel,
b)
odpis rozhodnutia, ktorý spĺňa všetky potrebné náležitosti hodnovernosti,
c)
v prípade rozhodnutia vydaného v neprítomnosti odporcu alebo jeho právneho zástupcu,
doklad, ktorý osvedčuje, že odporcovi bola riadne doručená písomnosť, ktorou sa začalo
konanie, alebo obdobná písomnosť,
d)
ak je to potrebné, doklad, ktorý osvedčuje v súlade s právnym poriadkom štátu pôvodu,
že rozhodnutie je vykonateľné,
e)
ak je to možné, vyhlásenie, z ktorého vyplýva miesto pobytu alebo pravdepodobné miesto
pobytu dieťaťa v dožiadanom štáte,
f)
návrh na spôsob obnovy starostlivosti o dieťa.
2.
Ak je to potrebné, musia byť uvedené doklady doplnené prekladom podľa ustanovení
článku 6.
Článok 14
Každý zmluvný štát použije jednoduchý a rýchly procesný postup na uznanie a výkon
rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti o dieťa. Na ten účel zabezpečí, aby žiadosť
o výkon mohla byť podaná formou jednoduchého návrhu.
Článok 15
1.
Skôr ako príslušný orgán dožiadaného štátu vydá rozhodnutie podľa článku 10 ods. 1 písm. b),
a)
zistí názory dieťaťa, ak ich zistenie nie je neúčelné najmä z dôvodov jeho veku a
rozumovej vyspelosti, a
b)
môže žiadať o vykonanie akýchkoľvek primeraných prešetrení.
2.
Náklady prešetrení v inom zmluvnom štáte hradia orgány štátu, v ktorom sa vykonávajú.
3.
Žiadosti o prešetrenia a ich výsledky sa môžu zaslať príslušnému orgánu prostredníctvom
ústredných orgánov.
Článok 16
Na účely tohto dohovoru sa nesmie vyžadovať overenie alebo akákoľvek iná podobná formálna
náležitosť.
ČASŤ IV
VÝHRADY
Článok 17
1.
Zmluvný štát môže uplatniť výhradu, že v prípadoch uvedených v článkoch 8 a 9 alebo v jednom z týchto článkoch môže odmietnuť uznanie a výkon rozhodnutia týkajúceho
sa starostlivosti na základe toho z dôvodov uvedených v článku 10, ktorý určí vo výhrade.
2.
Uznanie a výkon rozhodnutia vydaného v zmluvnom štáte, ktorý uplatnil výhradu podľa
odseku 1 tohto článku, možno odmietnuť v inom zmluvnom štáte z ktoréhokoľvek dodatočného
dôvodu uvedeného vo výhrade.
ČASŤ V
INÉ ZMLUVNÉ NÁSTROJE
Článok 19
Tento dohovor nebráni možnosti uplatnenia akéhokoľvek iného medzinárodného zmluvného
nástroja platného medzi štátom pôvodu a dožiadaným štátom alebo akejkoľvek inej právnej
normy dožiadaného štátu, ktorá nevyplýva z medzinárodnej zmluvy, na účely získania
uznania alebo výkonu rozhodnutia.
Článok 20
1.
Tento dohovor nemá vplyv na záväzky, ktoré má zmluvný štát k nezmluvnému štátu na
základe medzinárodného zmluvného nástroja, ktorý sa zaoberá otázkami upravenými týmto
dohovorom.
2.
Ak dva zmluvné štáty prijali alebo niekoľko zmluvných štátov prijalo unifikovanú
právnu úpravu týkajúcu sa starostlivosti o deti alebo ak vytvorili osobitný systém
uznávania alebo výkonu rozhodnutí v tejto oblasti, alebo ak tak urobia v budúcnosti,
môžu vo vzájomnom vzťahu používať tieto normy alebo systém namiesto dohovoru alebo
ktorejkoľvek jeho časti. Na to, aby mohli použiť toto ustanovenie, musia štáty oznámiť
svoje rozhodnutie generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Rovnako musia oznámiť každú
zmenu alebo zrušenie tohto svojho rozhodnutia.
ČASŤ VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 21
Dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy. Dohovor podlieha ratifikácii,
prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení
budú uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.
Článok 22
1.
Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov
odo dňa, keď tri členské štáty Rady Európy vyjadrili súhlas byť viazané dohovorom
podľa článku 21.
2.
Vo vzťahu ku každému členskému štátu, ktorý prejaví súhlas byť viazaný týmto dohovorom
následne, nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí
troch mesiacov odo dňa uloženia jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo
schválení.
Článok 23
1.
Po nadobudnutí platnosti dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy prizvať ktorýkoľvek
nečlenský štát Rady Európy na prístup k tomuto dohovoru na základe rozhodnutia väčšiny
podľa článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy a jednohlasného schválenia zástupcami
zmluvných štátov, ktoré sú oprávnené zasadať vo Výbore ministrov.
2.
Vo vzťahu k pristupujúcemu štátu nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka
Rady Európy.
Článok 24
1.
Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny
o prijatí, schválení, alebo prístupe označiť územie alebo územia, v ktorých sa dohovor
uplatní.
2.
Každý štát môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi
Rady Európy rozšíriť územnú pôsobnosť tohto dohovoru na akékoľvek iné územie označené
vo vyhlásení. Vo vzťahu k tomuto územiu nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa doručenia takého vyhlásenia generálnemu
tajomníkovi.
3.
Každé vyhlásenie vykonané podľa predchádzajúcich dvoch odsekov možno odvolať vo vzťahu
ku ktorémukoľvek územiu označenému v takom vyhlásení oznámením adresovaným generálnemu
tajomníkovi. Odvolanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa doručenia takého oznámenia generálnemu tajomníkovi.
Článok 25
1.
Štát s dvoma alebo viacerými územnými celkami, v ktorých sa uplatňujú vo veciach
týkajúcich sa starostlivosti o deti a uznávania a výkonu rozhodnutí o starostlivosti
o deti rôzne právne poriadky, môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej
listiny alebo listiny o prijatí, schválení, alebo prístupe vyhlásiť, že tento dohovor
sa uplatní na všetky jeho územné celky alebo len na jeden, alebo na niekoľko z nich.
2.
Každý štát môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi
Rady Európy rozšíriť územnú pôsobnosť tohto dohovoru na akékoľvek iné územie označené
vo vyhlásení. Vo vzťahu k tomuto územiu nadobudne dohovor platnosť v prvý deň mesiaca
nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa doručenia takého vyhlásenia generálnemu
tajomníkovi.
3.
Každé vyhlásenie urobené podľa predchádzajúcich dvoch odsekov možno odvolať vo vzťahu
ku ktorémukoľvek územiu označenému v takom vyhlásení oznámením adresovaným generálnemu
tajomníkovi. Odvolanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa doručenia takého oznámenia generálnemu tajomníkovi.
Článok 26
1.
Vo vzťahu k štátu, ktorý má vo veciach starostlivosti o deti dva alebo viaceré právne
poriadky použiteľné pre rôzne územné celky,
a)
odkaz na právny poriadok štátu, v ktorom má osoba obvyklý pobyt, alebo právny poriadok
štátu, ktorého je osoba občanom, sa považuje za odkaz na právny poriadok určený pravidlami
platnými v tomto štáte, alebo ak takéto pravidlá neexistujú, na ten právny poriadok,
s ktorým má dotknutá osoba najužšiu väzbu,
b)
odkaz na štát pôvodu alebo dožiadaný štát sa podľa okolností považuje za odkaz na
územný celok, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, alebo na územný celok, v ktorom sa
žiada o uznanie alebo výkon rozhodnutia, alebo o obnovu starostlivosti.
2.
Odsek 1 písm. a) tohto článku sa uplatní mutatis mutandis na štáty, ktoré majú vo
veciach týkajúcich sa starostlivosti o deti dva alebo viaceré právne poriadky použiteľné
na rôzne kategórie osôb.
Článok 27
1.
Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny
o prijatí, schválení, alebo pristúpení vyhlásiť, že uplatňuje jednu výhradu alebo
viaceré z výhrad uvedených v článku 6 ods. 3, článku 17 alebo článku 18 tohto dohovoru. Iné výhrady nie sú prípustné.
2.
Každý zmluvný štát, ktorý uplatnil výhradu podľa predchádzajúceho odseku, ju môže
úplne alebo čiastočne odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Odvolanie nadobudne platnosť dňom doručenia takého oznámenia generálnemu tajomníkovi.
Článok 28
Koncom tretieho roka, ktorý uplynie odo dňa nadobudnutia platnosti tohto dohovoru,
a kedykoľvek neskôr z vlastného podnetu pozve generálny tajomník Rady Európy zástupcov
ústredných orgánov ustanovených zmluvnými štátmi na stretnutie s cieľom analyzovať
a uľahčiť vykonávanie dohovoru. Ktorýkoľvek členský štát Rady Európy, ktorý nie je
zmluvnou stranou dohovoru, môže vyslať pozorovateľa. Z každého takého stretnutia sa
pripraví správa a predloží sa Výboru ministrov Rady Európy na informáciu.
Článok 29
1.
Každá zmluvná strana môže tento dohovor kedykoľvek vypovedať oznámením adresovaným
generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
2.
Takáto výpoveď nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi.
Článok 30
Generálny tajomník Rady Európy bude informovať členské štáty Rady Európy a každý iný
štát, ktorý pristúpil k tomuto dohovoru, o
a)
každom podpise,
b)
uložení každej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení, alebo prístupe,
c)
každom dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa článkov 22, 23, 24 a 25,
d)
každom inom úkone, oznámení alebo informácii týkajúcich sa dohovoru.
Na dôkaz toho podpísaní, súc na to riadne splnomocnení, podpísali tento dohovor.
Dané v Luxemburgu 20. mája 1980 v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe znenia
majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady Európy.
Generálny tajomník Rady Európy zašle overené kópie každému členskému štátu Rady Európy
a ktorémukoľvek štátu prizvanému na prístup k tomuto dohovoru.
Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti
a o obnove starostlivosti o deti v anglickom jazyku
