477/2001 Z. z.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.01.12.2001 -
Obsah
button-close
§ 1
(1)
(2)
§ 2
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 3
Prílohy
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:477/2001 Z. z.
Názov:Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje zdroj podzemnej vody v obci Mošovce za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody a vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:08.11.2001
Dátum vyhlásenia:28.11.2001
Autor:Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Zdravotná a liečebná starostlivosť
  • Ochrana životného prostredia
Nachádza sa v čiastke:

192/2001

277/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti
477
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 8. novembra 2001,
ktorou sa vyhlasuje zdroj podzemnej vody v obci Mošovce za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody a vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z. a zákona č. 80/2000 Z. z. ustanovuje:
§ 1
(1)
Za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody sa vyhlasuje zdroj podzemnej vody s označením vrt MH-1 v obci Mošovce, v katastrálnom území Mošovce.
(2)
Prírodný zdroj minerálnej stolovej vody uvedený v odseku 1 je prírodná minerálna voda stredne mineralizovaná, uhličitá, hydrogenuhličitanová, vápenato-horečnatá, so zvýšeným obsahom horčíka, slabo alkalická, studená, hypotonická, s celkovou mineralizáciou 1697 mg.l-1, s teplotou vody 15,6 oC, s obsahom plynu CO2 1140 mg.l-1 a s výdatnosťou 0,75 l.s-1.
§ 2
(1)
Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach je v okrese Turčianske Teplice, v katastrálnom území Mošovce. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.
(2)
Územie ochranného pásma II. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach je v okrese Turčianske Teplice, v katastrálnom území Mošovce. Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.
(3)
Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3.
(4)
Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach je uvedený v prílohe č. 4.
(5)
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Žiline, na Okresnom úrade v Turčianskych Tepliciach a na Obecnom úrade v Mošovciach.
§ 3
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2001.
Roman Kováč v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 477/2001 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V MOŠOVCIACH
Príloha č. 2 k vyhláške č. 477/2001 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO II. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V MOŠOVCIACH
Príloha č. 3 k vyhláške č. 477/2001 Z. z.
POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V MOŠOVCIACH
Ochranné pásmo I. stupňa
Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Horná Štubňa 3-3, Horná Štubňa 3-4, Horná Štubňa 4-3, Horná Štubňa 4-4.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Hranicu ochranného pásma I. stupňa vymedzuje štvorec okolo vrtu MH-1 so stranou dĺžky 50 m.
Ochranné pásmo II. stupňa
Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list Turčianske Teplice 36-11.
Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú a infiltračnú oblasť. Na západe sa ohraničenie začína na križovaní štátnej cesty z Turčianskych Teplíc s Mošovským potokom. Popri štátnej ceste pokračuje severovýchodným smerom na Martin až po križovatku s cestou vedúcou z Mošoviec. Ďalej ide po vrstevnici 500 m n. m. až po pravostranný prítok Čiernej vody. Stáča sa na juhovýchod a pokračuje kolmo na svah až po napojenie sa na horský chrbát Jelenca, ktorým vedie po kótu Jelenec. Mení smer na západ a ide po horskom chrbte smerujúcom do údolia potoka Rybník. Pokračuje po pravej strane potoka Rybník a Mošovského potoka až k východiskovému bodu ohraničenia.
Ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach sa nachádzajú v CHKO Veľká Fatra.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 477/2001 Z. z.
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V MOŠOVCIACH
Hydrogeologická štruktúra sa klasifikuje ako otvorená (infiltračná, akumulačná a výverová oblasť) s poloodkrytou až polozakrytou výverovou oblasťou. Kolektor minerálnych vôd nevystupuje priamo na povrch, ale je prekrytý izolátormi. Minerálne vody sa stále dopĺňajú prirodzenou infiltráciou a odvodňujú prirodzenými vývermi.
Obeh, režim a formovanie podzemných minerálnych vôd sa uskutočňujú v kombinovanom puklinovom, puklinovo-pórovom, resp. pórovo-puklinovom prostredí a vo veľkej miere sú podmienené regionálnymi a lokálnymi zlomovými líniami.
Vzhľadom na hĺbku obehových ciest a dobu obehu sa v oblasti Mošoviec formujú minerálne vody relatívne plytkého obehu. Nasvedčuje tomu teplota minerálnej vody a celkové množstvo rozpustených látok. Vzhľadom na geologické prostredie nemajú minerálne vody dobré podmienky na formovanie väčších zásob.
Obeh a tvorba minerálnych vôd sa pravdepodobne uskutočňujú v dolomitoch a vápencoch Veľkej Fatry a v neogénnych sedimentoch Turčianskej kotliny. Minerálne vody sa viažu na klastické prostredie neogénnych hornín, pričom ide o obeh vo vápencovo-dolomitickom prostredí. Predpokladaným prostredím tvorby minerálnych vôd sú wetersteinské vápence, ramsauské dolomity, pieskovce a zlepence martinského súvrstvia.
Na obehu a výstupe minerálnych vôd sa podieľajú predovšetkým pozdĺžne zlomové línie juhozápadno-severovýchodného smeru a priečne zlomové línie severozápadno-juhovýchodného smeru.
Vodná zložka je vadózneho pôvodu – ide o infiltráciu atmosférických zrážok do karbonatického prostredia a prestup podzemných vôd do neogénnych súvrství. Pôvod oxidu uhličitého sa pravdepodobne viaže na podložie mezozoických komplexov a jeho výstup umožňujú hlbinné zlomy na križovaní dvoch na seba kolmých systémov zlomov.
Hlavný chemický proces podieľajúci sa na tvorbe podzemných vôd je rozpúšťanie karbonátov. Z pohľadu množstva rozpustených látok ide o stredne mineralizované podzemné vody sekundárne sýtené oxidom uhličitým. Minerálna voda je základného, výrazného kalciovo-magnéziovo-hydrogenuhličitanového chemického typu. Geneticky ide o petrogénne, karbonátogénne vody vadózneho pôvodu.