482/2001 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Holíč 1-8, Holíč 1-9, Holíč 0-9, Kúty 2-0, Kúty 1-0.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť a akumuláciu peloidu. Hranica na východe sa začína východne od obce Smrdáky a vedie juhovýchodným smerom popri štátnej ceste Smrdáky – Senica. Približne 100 m za križovaním štátnej cesty so Záhučským potokom sa hranica stáča juhozápadným smerom a pokračuje paralelne so Záhučským potokom po ľavej strane údolia až k vrstevnici 240, po ktorej ide juhozápadným a západným smerom. Ďalej hranica prechádza na vrstevnicu 230, 214 a 208, pričom stále vedie juhozápadným smerom po ľavej strane údolia Smrdáckeho potoka. Pod obcou Koválov pokračuje hranica po ľavej strane údolia Koválovského potoka až po miesto jeho pravostranného prítoku, kde prechádza naprieč údolím Koválovského potoka a ide ďalej v jeho aluviálnej nive severovýchodným smerom. Obchádza obec Koválov z východnej strany a na jej severnom konci sa napája na štátnu cestu Koválov – Smrdáky, po ktorej pokračuje do obce Smrdáky. Cez ňu hranica vedie ďalej popod cintorín, popri záhradách, futbalovom ihrisku a ovocných sadoch, až sa stáča južným smerom k štátnej ceste Smrdáky – Senica, kde sa napája na východiskový bod hranice ochranného pásma I. stupňa.

Ochranné pásmo II. stupňa

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy Skalica 34-24, Myjava 35-13.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť. Hranica na severe sa začína na rozvodnici asi 700 m východne od kóty 287 a pokračuje východným smerom do údolia Pavlovského potoka. Pokračuje severovýchodnovýchodným smerom ponad kótu Úbočie (282), za ktorou mení smer a ide popri štátnej ceste Vieska – Oreské na juhovýchod a ďalej popod obec Oreské pokračuje údolím potoka Chvojnica smerom na východ. Pred obcou Lopašov sa hranica stáča na juhovýchod, ide cez kótu Za bôrom (352), oblúkom mení smer na juhozápad a pokračuje naprieč údoliami potoka Bôrik, Rohovského potoka a Rybčianskeho potoka. Ďalej ide stále v tom istom smere, pričom pretína štátnu cestu Smrdáky – Senica a prechádza cez kótu Vrchy (246) a kótu 222 k sútoku Smrdáckeho a Dojčianskeho potoka. Pokračuje severozápadným smerom cez kótu Repniská (259) a kótu 395, na ktorej zároveň prekračuje rozvodnicu, obchádza z východnej strany kótu Zámčisko (434) a v severovýchodnom smere sa napája na rozvodnicu, po ktorej vedie až do východiskového bodu hranice ochranného pásma II. stupňa.

Ochranné pásmo III. stupňa

Ochranné pásmo III. stupňa nebolo stanovené.

Ochranné pásma sú vymedzené na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu a návrhu záverečnej správy vypracovanej J. Dzúrikom a kolektívom: Smrdáky, stanovenie podkladov pre ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov, rok 1994.

V oblasti Smrdákov sú vyčlenené dve samostatné hydrogeologické štruktúry. Prvá hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako zatvorená so zakrytou výverovou oblasťou s minerálnou vodou nátrium-chloridového typu s obsahom jódu a brómu. Druhá hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako polozatvorená s poloodkrytou až polozakrytou výverovou oblasťou s minerálnou vodou nátrium-chloridovo-hydrogenuhličitého typu s vysokým obsahom sírovodíka. Vzhľadom na charakter štruktúr sú vyčlenené len akumulačné oblasti, v ktorých sa formujú základné fyzikálno-chemické vlastnosti, a výverové oblasti. Obidve štruktúry sa nachádzajú tesne vedľa seba, ale sú odizolované farskými a smrdáckymi zlomami. Komunikácia minerálnych vôd oboch štruktúr je minimálna.

Formovanie a obeh minerálnych vôd prvej hydrogeologickej štruktúry sa uskutočňujú v bazálnych klastikách egenburg-otnangu. Formovanie a obeh minerálnych vôd druhej hydrogeologickej štruktúry sa uskutočňuje v karbonátoch vrchného triasu mezozoických príkrovov, porušených karbonátoch bradlového pásma a v bazálnych klastikách spodného miocénu. Významný vplyv na obeh a tvorbu minerálnych vôd má tektonická stavba územia, pretože zlomy tu vytvorili kryhovú stavbu. Významné zlomové systémy sú: farský východozápadného smeru, koválovský severovýchodno-juhozápadného smeru, štefanovský východoseverovýchodno-západojuhozápadného smeru, smrdácky východoseverovýchodno-západojuhozápadného smeru a protiklonný zlomový systém západovýchodného smeru.

Hydrogeologické štruktúry nemajú infiltračné oblasti.

Akumulačnú oblasť minerálnych vôd prvej hydrogeologickej štruktúry tvoria bazálne zlepence egenburg-otnangu uzavreté v nepriepustnom nadloží i podloží. Akumulačná oblasť druhej hydrogeologickej štruktúry je zložitejšia, podieľajú sa na nej triasové karbonáty mezozoických príkrovov, bradla a bazálnych zlepencov spodného miocénu. Obidve akumulačné oblasti majú veľké horizontálne rozšírenie vo východnej časti viedenskej panvy a obsahujú len statické zásoby minerálnych vôd.

Prvá hydrogeologická štruktúra nemá prirodzenú výverovú oblasť, je tektonicky horizontálne ohraničená zlomovými líniami a vertikálne uzavretá nadložnými ílovitými sedimentmi neogénu. Exploatácia minerálnych vôd je možná len hydrogeologickými vrtmi v akumulačnej oblasti. Vo výverovej oblasti druhej hydrogeologickej štruktúry nevystupujú kolektory na povrch, ale sú prekryté izolátormi a vývery vystupujú po priepustných štefanovských zlomoch. V mieste výstupu cez neogénne sedimenty dochádza k miešaniu minerálnych vôd s vadóznymi vodami, ktoré predstavujú dynamické zásoby. Minerálne vody sa môžu využívať pomocou hydrogeologických vrtov vo výverovej i akumulačnej oblasti.

V oblasti Smrdákov sa nachádza prírodné anorganické bahno akumulované v pleistocén-holocéne za prínosu organickej hmoty. Po obidvoch stranách povrchových tokov vytvára bahno akumulácie misovitých tvarov s premenlivou mocnosťou do 10 m. Prírodné anorganické bahno je dobrým východiskovým materiálom na ďalšie balneotechnické spracovanie v prírodných alebo umelých zrecích bazénoch. Akumulácie peloidu boli stanovené v celkovom objeme 1,5 mil. m³.