Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. septembra 2000
bola v Štrasburgu uložená ratifikačná listina o prístupe Slovenskej republiky k Dohovoru
Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných
údajov a k dodatkom k tomuto dohovoru.
Národná rada Slovenskej republiky s nimi vyslovila súhlas svojím uznesením č. 940
z 20. júna 2000 a prezident Slovenskej republiky ich ratifikoval 24. augusta 2000.
Dohovor a dodatky k tomuto dohovoru nadobudli pre Slovenskú republiku platnosť 1.
januára 2001 na základe článku 22 ods. 3.
49/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 14.02.2001
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 49/2001 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prístupe Slovenskej republiky k Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a k dodatkom k tomuto dohovoru |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 14.02.2001 |
| Dátum účinnosti od: | 14.02.2001 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
49
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
DOHOVOR
o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov
o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov
PREAMBULA
Členské štáty Rady Európy, ktoré podpísali tento dohovor,
majúc na zreteli, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi,
ktorá by sa zakladala najmä na rešpektovaní zákona, ako aj ľudských práv a základných
slobôd,
majúc na zreteli, že je žiaduce rozšíriť záruky práv a základných slobôd pre každého,
najmä práva na rešpektovanie súkromia vzhľadom na zvyšujúci sa cezhraničný tok osobných
údajov, ktoré sú predmetom automatizovaného spracovania,
opätovne akcentujúc svoju angažovanosť za slobodu informácií bez ohľadu na hranice,
uvedomujúc si, že je nevyhnutné uviesť do súladu základné hodnoty predstavované rešpektovaním
súkromia a voľným tokom informácií medzi ľuďmi,
dohodli sa takto:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet a účel dohovoru
Účelom dohovoru je zabezpečiť pre každého jednotlivca na území každej strany dohovoru
rešpektovanie jeho práv a základných slobôd, najmä práva na súkromie pri automatizovanom
spracovaní osobných údajov o ňom (ďalej len „ochrana údajov“), a to bez ohľadu na
jeho štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto dohovoru
a)
„osobnými údajmi“ sa rozumejú všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na nejakého identifikovaného
alebo identifikovateľného jednotlivca (ďalej len „dotknutá osoba“),
b)
„automatizovaným súborom údajov“ sa rozumie akýkoľvek súbor údajov, ktorý je predmetom
automatizovaného spracovania,
c)
„automatizované spracovanie“ zahŕňa tieto operácie, ak sa úplne alebo čiastočne vykonávajú
automatizovanými prostriedkami: uchovávanie údajov, vykonávanie logických alebo aritmetických
operácií s týmito údajmi, ich zmeny, výmaz, vyhľadanie alebo šírenie,
d)
„prevádzkovateľom súboru“ sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, orgán verejnej
správy, inštitúcia alebo iný orgán, ktorý je podľa vnútroštátneho práva príslušný
rozhodovať o účele automatizovaného súboru údajov, o tom, aké kategórie osobných údajov
sa majú uchovávať a aké operácie by sa mali na ne uplatniť.
Článok 3
Pôsobnosť dohovoru
1.
Strany sa zaväzujú uplatňovať tento dohovor pri automatizovanom spracúvaní súborov
s osobnými údajmi a automatizovanom spracúvaní osobných údajov vo verejnom a súkromnom
sektore.
2.
Ktorýkoľvek štát môže pri podpise tohto dohovoru alebo pri uložení ratifikačnej listiny,
listiny o prijatí, schválení tohto dohovoru alebo o prístupe k nemu, alebo kedykoľvek
neskôr oznámiť prostredníctvom vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady
Európy, že
a)
nebude uplatňovať tento dohovor na isté kategórie automatizovaných súborov osobných
údajov, ktorých zoznam priloží k uloženým listinám. Do tohto zoznamu však nezahrnie
tie kategórie automatizovaných súborov údajov, ktoré sú chránené podľa vnútroštátneho
práva. Následne bude tento zoznam dopĺňať o nové vyhlásenia vždy vtedy, keď sa podľa
vnútroštátneho právneho poriadku stanú predmetom ochrany ďalšie kategórie automatizovaných
súborov osobných údajov,
b)
bude tento dohovor uplatňovať na informácie, ktoré sa vzťahujú na skupiny osôb, združenia,
nadácie, spoločnosti, korporácie a akékoľvek iné orgány, ktoré priamo alebo nepriamo
pozostávajú z jednotlivcov, bez ohľadu na to, či tieto orgány majú alebo nemajú právnu
subjektivitu,
c)
bude tento dohovor uplatňovať aj na súbory osobných údajov, ktoré nie sú predmetom
automatizovaného spracovania.
3.
Štát, ktorý na základe niektorého z vyhlásení uvedených v odseku 2 písm. b) alebo
c) rozšíri pôsobnosť tohto dohovoru, môže v rámci vyhlásenia oznámiť, že rozšírenie
sa použije len na isté kategórie súborov osobných údajov, ktorých zoznam priloží k
uloženým listinám.
4.
Strana, ktorá na základe niektorého z vyhlásení uvedených v odseku 2 písm. a) vylúčila
isté kategórie automatizovaných súborov osobných údajov, nemôže požadovať uplatnenie
tohto dohovoru na tieto kategórie od strany, ktorá ich z pôsobnosti dohovoru nevylúčila.
5.
Rovnako strana, ktorá nevykonala jedno z rozšírení ustanovených v odseku 2 písm.
b) alebo c), nemôže od strany, ktorá takéto rozšírenie vykonala, požadovať uplatňovanie
tohto dohovoru v týchto písmenách.
6.
Vyhlásenia ustanovené v odseku 2 nadobudnú platnosť v okamihu, keď dohovor nadobudne
platnosť pre štát, ktorý je pôvodcom týchto vyhlásení, ak boli urobené pri podpise
tohto dohovoru alebo pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení
tohto dohovoru alebo o prístupe k nemu, alebo tri mesiace po ich prijatí generálnym
tajomníkom Rady Európy, ak boli tieto vyhlásenia urobené neskôr. Tieto vyhlásenia
možno úplne alebo čiastočne odvolať, a to na základe oznámenia adresovaného generálnemu
tajomníkovi Rady Európy. Odstúpenie nadobudne platnosť tri mesiace odo dňa prijatia
oznámenia.
KAPITOLA II
ZÁKLADNÉ PRINCÍPY OCHRANY ÚDAJOV
Článok 4
Povinnosti strán dohovoru
1.
Každá strana prijme vo vnútroštátnom právnom poriadku opatrenia potrebné na aplikáciu
základných princípov ochrany údajov, ktoré sú uvedené v tejto kapitole.
2.
Tieto opatrenia sa prijmú najneskôr do nadobudnutia platnosti dohovoru pre príslušnú
stranu.
Článok 5
Kvalita údajov
Osobné údaje, ktoré sú predmetom automatizovaného spracovania, musia byť
a)
získané a spracované korektným a zákonným spôsobom,
b)
uchovávané na konkrétne a oprávnené účely a nesmú sa využívať spôsobom nezlučiteľným
s týmito účelmi,
c)
adekvátne, relevantné a nie nadbytočné vzhľadom na účely, na ktoré sa uchovávajú,
d)
správne a v prípade potreby aj aktualizované,
e)
uchovávané v podobe, ktorá umožní identifikáciu dotknutej osoby počas doby nie dlhšej,
ako sa požaduje na účely, na ktoré sa údaje uchovávajú.
Článok 6
Osobitné kategórie údajov
Osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový pôvod, politické postoje alebo náboženskú vieru
či iný svetonázor, ako aj osobné údaje o zdraví a sexuálnom živote nie je možné automatizovane
spracúvať, ak vnútroštátne právo neposkytne primerané záruky. To isté sa použije aj
na osobné údaje, ktoré sa týkajú odsúdenia.
Článok 7
Bezpečnosť údajov
Prijmú sa primerané bezpečnostné opatrenia na ochranu osobných údajov v automatizovaných
súboroch údajov pred náhodným alebo nepovoleným zničením alebo pred náhodnou stratou,
ako aj pred nepovoleným prístupom, zmenami alebo šírením.
Článok 8
Ďalšie záruky pre dotknutú osobu
Komukoľvek bude umožnené
a)
dozvedieť sa o existencii automatizovaného súboru osobných údajov, jeho hlavných
účeloch, ako aj o totožnosti a obvyklom mieste pobytu alebo o hlavnom mieste pôsobenia
prevádzkovateľa tohto súboru,
b)
získavať v primeraných intervaloch a bez zbytočného odkladu alebo výdavkov potvrdenie
o tom, či osobné údaje vzťahujúce sa na danú osobu sa uchovávajú v automatizovanom
súbore údajov, a tiež získať tieto údaje v zrozumiteľnej podobe,
c)
v prípade potreby dosiahnuť opravu alebo výmaz týchto údajov, ak boli spracované
v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho zákona, ktorým sa vykonávajú základné princípy
uvedené v článkoch 5 a 6 tohto dohovoru,
d)
uplatniť opravný prostriedok v prípade, že sa nevyhovelo žiadosti o potvrdenie, oznámenie,
opravu alebo o výmaz uvedenej v písmenách b) a c) tohto článku.
Článok 9
Výnimky a obmedzenia
1.
Z článkov 5, 6 a 8 tohto dohovoru nie sú prípustné nijaké výnimky okrem tých, ktoré sú stanovené v tomto
článku.
2.
Derogácia ustanovení článkov 5, 6 a 8 tohto dohovoru sa pripúšťa, ak je to v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom danej
strany a ak to predstavuje opatrenie potrebné v demokratickej spoločnosti na
a)
ochranu bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, menových záujmov štátu alebo potláčanie
trestnej činnosti,
b)
ochranu dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných.
3.
Je možné legislatívne upraviť obmedzenia výkonu práv špecifikovaných v článku 8 písm. b), c) a d) v prípade automatizovaných súborov osobných údajov, ktoré sa používajú na účely štatistiky
alebo vedeckého výskumu, ak evidentne neexistuje nebezpečenstvo narušenia súkromia
dotknutých osôb.
Článok 10
Sankcie a opravné prostriedky
Strany sa zaväzujú ustanoviť primerané sankcie a opravné prostriedky pre prípad porušenia
ustanovení vnútroštátneho zákona, ktorým sa vykonávajú základné princípy ochrany údajov
uvedené v tejto kapitole.
Článok 11
Rozšírená ochrana
Ani jedno z ustanovení tejto kapitoly sa nemá vykladať tak, aby obmedzilo alebo inak
nepriaznivo ovplyvnilo možnosť, že strana dohovoru poskytne dotknutým osobám širší
rozsah ochrany ako tento dohovor.
KAPITOLA III
CEZHRANIČNÝ TOK ÚDAJOV
Článok 12
Cezhraničné toky osobných údajov a vnútroštátny právny poriadok
1.
Nasledujúce ustanovenia sa použijú na prenos osobných údajov, ktoré sú predmetom
automatizovaného spracovania alebo sa zhromažďujú na účely automatizovaného spracovania,
cez štátne hranice prostredníctvom akéhokoľvek média.
2.
Strana nemôže len z titulu ochrany súkromia zakázať cezhraničné toky osobných údajov,
ktoré smerujú na územie druhej strany, alebo ich podmieniť osobitným povolením.
3.
Napriek tomu však bude mať každá strana právo derogovať ustanovenie odseku 2,
a)
ak jej legislatíva obsahuje osobitné predpisy pre isté kategórie osobných údajov
alebo automatizovaných súborov osobných údajov, ktoré vyplynuli z povahy týchto údajov
alebo súborov, okrem prípadov, keď predpisy druhej strany poskytujú ekvivalentnú ochranu,
b)
ak sa prenos uskutočňuje z jej územia na územie štátu, ktorý nie je stranou dohovoru,
cez sprostredkovateľa, ktorý sa nachádza na území druhej strany, aby sa predišlo prenosom,
ktoré by obchádzali legislatívu strany uvedenú v písmene a).
KAPITOLA IV
VZÁJOMNÁ POMOC
Článok 13
Spolupráca medzi stranami
1.
Strany dohovoru súhlasia s tým, že si v záujme implementácie tohto dohovoru budú
navzájom poskytovať pomoc.
2.
Na tento účel
a)
každá strana určí jeden alebo viac orgánov a ich názov a adresu oznámi generálnemu
tajomníkovi Rady Európy,
b)
každá strana, ktorá určila viac ako jeden orgán, vymedzí v oznámení uvedenom v písmene
a) právomoci týchto jednotlivých orgánov.
3.
Orgán určený jednou stranou na požiadanie orgánu určeného druhou stranou
a)
poskytne informácie o právnej úprave ochrany údajov vo svojej krajine a príslušných
administratívnych postupoch,
b)
prijme v súlade s vnútroštátnym zákonom a výlučne na účel ochrany súkromia všetky
primerané opatrenia na zabezpečenie vecných informácií o určitom automatizovanom spracovaní
prebiehajúcom na území jeho krajiny s výnimkou osobných údajov, ktoré sú predmetom
spracovania.
Článok 14
Pomoc dotknutým osobám, ktoré sú rezidentmi inej krajiny
1.
Každá strana dohovoru pomôže ktorejkoľvek osobe, ktorá je rezidentom inej krajiny,
pri uplatňovaní práv, ktoré tejto osobe plynú z vnútroštátneho zákona, ktorým sa vykonávajú
princípy uvedené v článku 8 tohto dohovoru.
2.
Ak je táto osoba rezidentom druhej strany dohovoru, bude mať možnosť postúpiť požiadavku
prostredníctvom orgánu určeného touto stranou.
3.
Žiadosť o pomoc obsahuje všetky potrebné náležitosti, ktoré sa okrem iného týkajú
a)
mena, adresy a všetkých ďalších relevantných údajov, ktoré identifikujú osobu žiadateľa,
b)
automatizovaného súboru osobných údajov, ktorý je predmetom žiadosti, alebo prevádzkovateľa
tohto súboru,
c)
účelu žiadosti.
Článok 15
Záruky pri pomoci poskytnutej určeným orgánom
1.
Orgán určený jednou stranou, ktorý dostane informácie od orgánu určeného druhou stranou
v súvislosti so žiadosťou o pomoc alebo ako odpoveď na vlastnú žiadosť o pomoc, nepoužije
tieto informácie na iné účely ako tie, ktoré sú vymedzené v žiadosti o pomoc.
2.
Každá strana dohliadne na to, aby osoby patriace do kompetencie určeného orgánu alebo
konajúce v jeho mene boli viazané povinnosťou mlčanlivosti alebo dôvernosťou týchto
informácií.
3.
Určený orgán v nijakom prípade nemôže len na vlastný podnet a bez výslovného súhlasu
dotyčnej osoby podať žiadosť podľa článku 14 ods. 2 v mene dotknutej osoby, ktorá je rezidentom inej krajiny.
Článok 16
Odmietnutie žiadosti o pomoc
Určený orgán, ktorému je adresovaná žiadosť o pomoc v súlade s článkom 13 alebo 14 tohto dohovoru, nesmie odmietnuť túto žiadosť s výnimkou prípadu, že
a)
ochrana údajov, ktorá je predmetom žiadosti, nepatrí do kompetencie orgánu, ktorý
zodpovedá za odpoveď,
b)
žiadosť nie je v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru,
c)
vyhovením žiadosti by sa porušila suverenita, bezpečnosť alebo verejný poriadok (ordre
public) strany dohovoru, ktorou boli stanovené, alebo práva a základné slobody osôb
v jurisdikcii tejto strany.
Článok 17
Náklady a postupy pri poskytovaní pomoci
1.
S pomocou, ktorú si strany dohovoru poskytnú podľa článku 13, a s pomocou, ktorú strany poskytnú dotknutým osobám v zahraničí podľa článku 14, nie je spojená povinnosť úhrady nákladov alebo poplatkov s výnimkou nákladov alebo
poplatkov na expertov a tlmočníkov. Náklady a poplatky na expertov a tlmočníkov hradí
strana, ktorá určila orgán, ktorý podal žiadosť o pomoc.
2.
Dotknutej osobe nie je možné účtovať náklady alebo poplatky v súvislosti s krokmi,
ktoré boli v jej mene prijaté na území druhej strany, okrem tých nákladov a poplatkov,
ktoré majú zo zákona hradiť osoby, ktoré sú jej rezidentmi.
3.
Podrobnosti o pomoci, najmä o formách, postupoch a použitom jazyku, si príslušné
strany dohodnú priamo medzi sebou.
KAPITOLA V
KONZULTATÍVNY VÝBOR
Článok 18
Zloženie výboru
1.
Po nadobudnutí platnosti dohovoru sa ustanoví konzultatívny výbor.
2.
Každá strana vymenuje jedného člena konzultatívneho výboru a jeho zástupcu. Ktorýkoľvek
členský štát Rady Európy, ktorý nie je stranou tohto dohovoru, má právo byť v tomto
výbore zastúpený prostredníctvom pozorovateľa.
3.
Konzultatívny výbor môže na základe jednomyseľného rozhodnutia vyzvať štát, ktorý
nie je členom Rady Európy ani stranou tohto dohovoru, aby vyslal na určité rokovanie
pozorovateľa ako svojho zástupcu.
Článok 19
Funkcie výboru
Konzultatívny výbor
a)
môže podávať návrhy s cieľom napomôcť alebo zlepšiť uplatňovanie tohto dohovoru,
b)
môže podávať návrhy na zmeny tohto dohovoru podľa článku 21,
c)
pripravuje stanoviská k návrhom na zmeny tohto dohovoru, ktoré sú mu doručené, a
to podľa článku 21 ods. 3,
d)
môže na požiadanie niektorej zo strán zaujať stanovisko k akejkoľvek otázke týkajúcej
sa vykonávania tohto dohovoru.
Článok 20
Postup
1.
Konzultatívny výbor zvoláva generálny tajomník Rady Európy. Jeho prvé rokovanie sa
bude konať dvanásť mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru. Potom bude zasadať
najmenej raz za dva roky a vždy vtedy, keď jedna tretina zástupcov strán požiada o
zvolanie jeho zasadnutia.
2.
Podmienkou uznášaniaschopnosti na zasadnutí konzultatívneho výboru je prítomnosť
väčšiny zástupcov strán.
3.
Po každom svojom zasadnutí predloží konzultatívny výbor Výboru ministrov Rady Európy
správu o svojej činnosti a o uplatňovaní dohovoru.
4.
V nadväznosti na ustanovenia tohto dohovoru vypracuje konzultatívny výbor svoj vlastný
rokovací poriadok.
KAPITOLA VI
ZMENY
Článok 21
Zmeny
1.
Zmeny k tomuto dohovoru môže navrhnúť každá zo strán dohovoru, Výbor ministrov Rady
Európy alebo konzultatívny výbor.
2.
Každý návrh na zmenu oznámi generálny tajomník Rady Európy členským štátom Rady Európy
a každému nečlenskému štátu, ktorý pristúpil k dohovoru alebo bol vyzvaný, aby k nemu
pristúpil v súlade s ustanoveniami článku 23.
3.
Okrem toho bude s každou zmenou, ktorú navrhne strana dohovoru alebo Výbor ministrov,
oboznámený aj konzultatívny výbor, ktorý k navrhovanej zmene predloží Výboru ministrov
svoje stanovisko.
4.
Výbor ministrov posúdi navrhovanú zmenu a všetky stanoviská predložené konzultatívnym
výborom a môže túto zmenu schváliť.
5.
Text zmeny schválenej Výborom ministrov v súlade s odsekom 4 tohto článku sa predloží
stranám na prijatie.
6.
Zmena schválená podľa odseku 4 tohto článku nadobudne platnosť tridsiaty deň po tom,
čo strany informovali generálneho tajomníka o jej prijatí.
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 22
Nadobudnutie platnosti
1.
Dohovor bude otvorený na podpis pre členské štáty Rady Európy. Dohovor podlieha ratifikácii,
prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo o schválení
dohovoru budú uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.
2.
Tento dohovor nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí
troch mesiacov odo dňa, keď päť členských štátov Rady Európy vyjadrí svoju ochotu
riadiť sa dohovorom v súlade s ustanoveniami odseku 1.
3.
Pre členský štát, ktorý sa následne zaviaže, že sa bude riadiť týmto dohovorom, nadobudne
dohovor platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa
uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o schválení dohovoru.
Článok 23
Prístup nečlenských štátov
1.
Po nadobudnutí platnosti dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy vyzvať akýkoľvek
štát, ktorý nie je členom Rady Európy, aby pristúpil k dohovoru na základe rozhodnutia
väčšiny ustanovenej v článku 20.d Štatútu Rady Európy a na základe jednomyseľného
hlasovania zástupcov zmluvných štátov, ktoré majú právo zúčastňovať sa na zasadnutiach
výboru.
2.
Pre pristupujúci štát nadobudne tento dohovor platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho
po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka
Rady Európy.
Článok 24
Územná klauzula
1.
Pri podpise dohovoru alebo pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení
dohovoru alebo o prístupe k nemu štát môže určiť územie alebo územia, na ktoré sa
bude dohovor vzťahovať.
2.
Štát môže kedykoľvek neskôr rozšíriť pôsobnosť tohto dohovoru aj na ďalšie územie,
ktoré určí vo vyhlásení pre generálneho tajomníka Rady Európy. Pre toto územie nadobudne
dohovor platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa,
keď generálny tajomník prijal príslušné vyhlásenie.
3.
Každé vyhlásenie o určení územia, ktoré bolo urobené podľa odsekov 1 a 2, možno odvolať
na základe oznámenia adresovaného generálnemu tajomníkovi. Odvolanie nadobudne platnosť
v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď generálny
tajomník prijal toto oznámenie.
Článok 25
Výhrady
K ustanoveniam tohto dohovoru nie je možné uplatniť výhrady.
Článok 26
Vypovedanie dohovoru
1.
Ktorákoľvek strana môže tento dohovor kedykoľvek vypovedať na základe oznámenia adresovaného
generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
2.
Výpoveď nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa, keď generálny tajomník prijal toto oznámenie.
Článok 27
Oznámenia
Generálny tajomník Rady Európy bude informovať členské štáty Rady Európy a ktorýkoľvek
iný štát, ktorý pristúpil k tomu dohovoru, o
a)
každom novom signatárovi,
b)
uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení dohovoru alebo o prístupe
k nemu,
c)
dátume nadobudnutia platnosti dohovoru v súlade s článkami 22, 23 a 24,
d)
každom inom akte, oznámení alebo o komunikácii, ktorá sa týka tohto dohovoru.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení zástupcovia podpísali tento dohovor.
Dané v Štrasburgu 28. januára 1981 v jednom pôvodnom vyhotovení v anglickom a vo francúzskom
jazyku, ktoré bude uložené v archívoch Rady Európy, pričom obe znenia sú autentické.
Generálny tajomník Rady Európy doručí overené kópie každému členskému štátu Rady Európy
a každému štátu, ktorý bol vyzvaný, aby pristúpil k dohovoru.
DODATKY
k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov
(ets č. 108) umožňujúce Európskym spoločenstvám pristúpiť k dohovoru
k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov
(ets č. 108) umožňujúce Európskym spoločenstvám pristúpiť k dohovoru
(prijaté Výborom ministrov v Štrasburgu 15. júna 1999)
Článok 1
V článku 3 dohovoru odseky 2, 3 a 6 znejú:
„2.
Akýkoľvek štát alebo Európske spoločenstvá môžu pri podpise alebo pri uložení svojich
ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení tohto dohovoru alebo o prístupe
k nemu, alebo kedykoľvek neskôr podať oznámenie prostredníctvom vyhlásenia adresovaného
generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že
a)
nebudú uplatňovať tento dohovor na určité kategórie automatizovaných súborov osobných
údajov, ktorých zoznam bude predložený. Do tohto zoznamu však nesmú byť zahrnuté kategórie
automatizovaných súborov údajov, ktoré sú predmetom ochrany údajov v zmysle vnútroštátneho
právneho poriadku. Tento zoznam rovnako doplnia novým vyhlásením vtedy, keď sa ďalšie
automatizované súbory osobných údajov stanú predmetom ochrany údajov v zmysle ustanovení
vnútroštátnych zákonov,
b)
budú uplatňovať tento dohovor aj na informácie týkajúce sa skupín osôb, asociácií,
nadácií, spoločností, podnikov alebo akýchkoľvek iných subjektov, ktoré sa priamo
alebo nepriamo skladajú z jednotlivcov, či už takéto subjekty majú právny charakter,
alebo nie,
c)
budú tento dohovor uplatňovať aj na súbory osobných údajov, ktoré nie sú automatizovane
spracúvané.
3.
Akýkoľvek štát alebo Európske spoločenstvá, ktoré rozšíria rámec tohto dohovoru akýmkoľvek
iným vyhlásením uvedeným v odseku 2 písm. b) alebo c), môžu v takomto vyhlásení oznámiť,
že sa takéto rozšírenia budú uplatňovať na určité kategórie súborov osobných údajov,
ktorých zoznam bude predložený.
6.
Vyhlásenia uvedené v odseku 2 nadobudnú platnosť od okamihu, keď nadobudne platnosť
dohovor týkajúci sa štátu alebo Európskych spoločenstiev, ktoré vyhlásenia uplatnili,
v prípade, že ich uplatnili pri podpise dohovoru alebo pri uložení svojich ratifikačných
listín, listín o prijatí, schválení dohovoru alebo o prístupe k nemu, alebo tri mesiace
po ich prijatí generálnym tajomníkom Rady Európy v prípade, že sa uplatnili neskôr.
Tieto vyhlásenia možno čiastočne alebo úplne odvolať prostredníctvom oznámenia adresovaného
generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Takéto odvolania nadobudnú platnosť tri mesiace
odo dňa prijatia takýchto oznámení.“.
Článok 2
1.
V článku 20 dohovoru sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„3. Každá strana má hlasovacie právo. Každý štát, ktorý je stranou dohovoru, bude mať
jeden hlas. Pokiaľ ide o otázky v rámci kompetencie, budú Európske spoločenstvá uplatňovať
svoje hlasovacie právo a hlasovať počtom hlasov zhodným s počtom členských štátov,
ktoré sú stranami dohovoru a svoje kompetencie týkajúce sa príslušných záležitostí
postúpili Európskym spoločenstvám. V takomto prípade takéto členské štáty Rady Európy
nebudú hlasovať a ostatné členské štáty môžu hlasovať. Európske spoločenstvá nehlasujú
vtedy, keď ide o otázky, ktoré nepatria do ich kompetencie.“.
2.
V článku 20 dohovoru sa doterajšie odseky 3 a 4 označujú ako odseky 4 a 5.
Článok 3
V článku 21 dohovoru odsek 2 znie:
„2. Akýkoľvek návrh na dodatok bude tlmočiť generálny tajomník Rady Európy členským štátom
Rady Európy, Európskym spoločenstvám a každému nečlenskému štátu, ktorý pristúpil
k tomuto dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 23.“.
Článok 4
Článok 23 dohovoru vrátane nadpisu znie:
„Článok 23
Pristúpenie nečlenských štátov alebo Európskych spoločenstiev k dohovoru
1.
Po nadobudnutí platnosti dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy vyzvať akýkoľvek
štát, ktorý nie je členským štátom Rady Európy, aby pristúpil k dohovoru prostredníctvom
rozhodnutia uskutočneného väčšinou ustanovenou v článku 20.d Štatútu Rady Európy a
neanonymného hlasovania zástupcov zmluvných štátov oprávnených zúčastniť sa na zasadnutí
výboru.
2.
Európske spoločenstvá môžu pristúpiť k dohovoru.
3.
V prípade akéhokoľvek štátu pristupujúceho k dohovoru alebo pristupujúcich Európskych
spoločenstiev nadobudne dohovor platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí
troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy.“.
Článok 5
Článok 24 dohovoru vrátane nadpisu znie:
„Článok 24
Územná klauzula
1.
Akýkoľvek štát alebo Európske spoločenstvá môžu pri podpise dohovoru alebo pri uložení
svojich ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení dohovoru alebo o prístupe
k nemu špecifikovať územie alebo územia, na ktoré sa bude tento dohovor uplatňovať.
2.
Akýkoľvek štát alebo Európske spoločenstvá môžu kedykoľvek neskôr rozšíriť prostredníctvom
vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy uplatňovanie tohto dohovoru
na akékoľvek iné územie určené v takomto vyhlásení. V prípade takéhoto územia nadobudne
dohovor platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa,
keď generálny tajomník prijal takéto vyhlásenie.“.
Článok 6
Článok 27 dohovoru vrátane nadpisu znie:
„Článok 27
Oznámenia
Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, Európskym spoločenstvám
a akémukoľvek inému štátu, ktorý pristúpil k tomuto dohovoru,
a)
akýkoľvek podpis,
b)
uloženie ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe,
c)
akýkoľvek dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v súlade s článkami 22, 23
a 24,
d)
akýkoľvek ďalší krok, oznámenie alebo komunikáciu súvisiace s týmto dohovorom.“.
Príloha k č. 49/2001 Z. z.
