Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 23. decembra 1999
bolo v Bratislave podpísané Rozhodnutie č. 1/1999 a Rozhodnutie č. 2/1999 Spoločného
výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou
o zmene Protokolu 4 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou
republikou (oznámenie č. 375/2000 Z. z.).
Rozhodnutie č. 1/1999 v súlade s článkom 2 a Rozhodnutie č. 2/1999 v súlade s článkom 2 ods. 1 nadobudli platnosť výmenou nót, t. j. 20. decembra 2000.
87/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 17.03.2001
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 17.03.2001 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 87/2001 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o podpísaní Rozhodnutia č. 1/1999 a Rozhodnutia č. 2/1999 Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou o zmene Protokolu 4 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 17.03.2001 |
| Dátum účinnosti od: | 17.03.2001 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 375/2000 Z. z. | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o podpísaní Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou |
87
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
ROZHODNUTIE č. 1/1999
Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou o zmene Protokolu 4 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou
Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou o zmene Protokolu 4 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou
Majúc na zreteli Dohodu o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou na jednej strane
a Litovskou republikou na druhej strane podpísanú v Bratislave 27. novembra 1996 a
Protokol 4 k tejto dohode týkajúci sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej
spolupráce,
majúc na zreteli ustanovenia článku 37 Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou
a Litovskou republikou,
vzhľadom na nevyhnutnosť úpravy pojmu „pôvodné výrobky“ v Protokole 4 na zabezpečenie
správneho fungovania rozšíreného systému kumulácie, ktorý umožní použitie materiálov
pôvodných v Európskom spoločenstve, Poľsku, Maďarsku, Českej republike, na Slovensku,
v Bulharsku, Rumunsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku, Slovinsku, na Islande, v Nórsku
a vo Švajčiarsku,
vzhľadom na to, že by bolo vhodné do 31. decembra 2000 zachovať systém plošných paušálnych
sadzieb podľa článku 15 Protokolu 4 v súvislosti so zákazom vrátenia cla alebo oslobodenia
od cla,
vzhľadom na to, že by bolo primerané rozšíriť systém kumulácie takisto na výrobky
pôvodné v Turecku,
vzhľadom na to, že je žiaduce zmeniť znenie článkov 3, 4 a 12 Protokolu 4, aby sa
uľahčila a zjednodušila administratívna práca,
vzhľadom na dôvod zohľadniť zmeny v spracovateľských postupoch a nedostatok určitých
surovín je nevyhnutné vykonať niektoré úpravy v zozname požiadaviek na opracovanie
a spracovanie, ktoré musia nepôvodné materiály splniť na získanie štatútu pôvodu,
Spoločný výbor zložený zo zástupcov zúčastnených strán
rozhodol takto:
Článok 1
Protokol 4 týkajúci sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej
spolupráce sa mení takto:
1.
V článku 1 písm. i) znie:
„i)
pridanou hodnotou sa rozumie cena zo závodu znížená o colnú hodnotu všetkých použitých
materiálov pôvodných v ostatných krajinách, uvedených v článku 4, alebo ak colná hodnota
nie je známa alebo sa nedá zistiť, znížená o prvú cenu preukázateľne zaplatenú za
tieto výrobky v strane,“.
2.
Článok 3 sa zrušuje.
3.
Článok 4 znie:
„Článok 4
Kumulácia pôvodu
1.
Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2, výrobky sa považujú za pôvodné
v strane, ak tam boli získané, obsahujúce materiály pôvodné v Európskom spoločenstve,
Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, Českej republike, na Slovensku, v Rumunsku, Litve, Lotyšsku,
Estónsku, Slovinsku, na Islande, v Nórsku, vo Švajčiarsku (vrátane Lichtenštajnska)1) alebo v Turecku, v súlade s ustanoveniami opatrení Protokolu o pravidlách pôvodu
medzi touto stranou a každou z týchto strán, za predpokladu, že opracovanie alebo
spracovanie, vykonané v tejto strane presahuje operácie uvedené v článku 7 tohto protokolu.
Nie je nevyhnutné, aby tieto materiály boli podrobené dostatočnému opracovaniu alebo
spracovaniu.
2.
Ak opracovanie alebo spracovanie vykonané v strane nepresahuje operácie uvedené v
článku 7, získaný výrobok sa považuje za pôvodný v strane, len ak hodnota tam pridaná
je vyššia ako hodnota použitých materiálov pôvodných v ktorejkoľvek z krajín uvedených
v odseku 1. Ak tak nie je, získaný výrobok sa považuje za pôvodný v tej krajine, v
ktorej pôvodné materiály použité vo výrobe v strane predstavujú najvyššiu hodnotu.
3.
Výrobky pôvodné v jednej z krajín uvedených v odseku 1, ktoré neboli podrobené žiadnemu
opracovaniu ani spracovaniu v strane, si zachovajú pôvod, ak sú vyvezené do niektorej
z uvedených krajín.
4.
Kumulácia uvedená v tomto článku sa môže uplatniť len na materiály a výrobky, ktoré
získali štatút pôvodu uplatnením pravidiel pôvodu identických s pravidlami v tomto
protokole.“.
4.
Článok 12 znie:
„Článok 12
Územný princíp
1.
Podmienky na získanie štatútu pôvodu ustanovené v hlave II musia byť v strane splnené
po celý čas bez prerušenia s výnimkou ustanovení článku 4 a odseku 3 tohto článku.
2.
Ak sa pôvodný tovar vyvezený zo strany do inej krajiny vracia späť, musí sa považovať
s výnimkou ustanovení článku 4 za nepôvodný, ak nemožno uspokojivo preukázať colným
orgánom, že
a)
tovar, ktorý sa vracia späť, je totožný s vyvezeným a
b)
nebol podrobený inej operácii ako operácii nevyhnutnej na jeho uchovanie v dobrom
stave v danej krajine alebo pri vývoze.
3.
Získanie štatútu pôvodu podľa podmienok uvedených v hlave II nie je dotknuté opracovaním
ani spracovaním vykonaným mimo územia strany na materiáloch vyvezených z jednej zo
strán a následne tam späť dovezených za predpokladu, že
a)
uvedené materiály sú úplne získané v jednej zo strán, alebo boli podrobené opracovaniu
alebo spracovaniu nad rámec nedostatočných operácií uvedených v článku 7 predtým,
ako boli vyvezené, a
b)
možno uspokojivo preukázať colným orgánom, že
i)
späť dovezený tovar bol získaný opracovaním alebo spracovaním vyvezených materiálov
a
ii) celková pridaná hodnota získaná mimo strany uplatnením ustanovení tohto článku
nepresahuje 10 % ceny zo závodu konečného výrobku, pre ktorý sa štatút pôvodu požaduje.
4.
Na účely odseku 3 sa podmienky na získanie štatútu pôvodu podľa hlavy II neuplatnia
na opracovanie ani spracovanie vykonané mimo územia strany. Ak však pravidlo v prílohe
II ustanovuje najvyššiu hodnotu všetkých použitých nepôvodných materiálov pri určení
štatútu pôvodu konečného výrobku, celková hodnota nepôvodných materiálov použitých
na území príslušnej strany spolu s celkovou pridanou hodnotou získanou mimo územia
strany podľa ustanovení tohto článku nesmie presiahnuť uvedené percento.
5.
Na účely uplatnenia ustanovení odsekov 3 a 4 sa „celkovou pridanou hodnotou“ rozumejú
všetky náklady vzniknuté mimo strán vrátane hodnoty materiálov tam použitých.
6.
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa neuplatnia na výrobky, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené
v zozname v prílohe II alebo ktoré sa môžu považovať za dostatočne opracované alebo
spracované len uplatnením všeobecných hodnôt uvedených v článku 6 ods. 2.
7.
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa neuplatnia na výrobky patriace do kapitol 50 až 63 Harmonizovaného
systému.
8.
Akékoľvek opracovanie alebo spracovanie podľa ustanovení tohto článku vykonané mimo
územia strán sa musí vykonať v režime pasívneho zušľachťovacieho styku alebo podľa
obdobného postupu.“.
5.
V článku 15 ods. 6 sa dátum „31. december 1998“ nahrádza dátumom „31. december 2000“.
6.
V článku 26 ods. 1 sa odkaz „C2/CP3“ nahrádza odkazom „CN22/CN23“.
7.
V prílohe I v poznámke 5.2 sa medzi slová „umelé chemické nekonečné vlákna“ a „syntetické
chemické strižné vlákna z polypropylénu“ vkladajú slová „elektricky vodivé vlákna“.
8.
V prílohe I v poznámke 5.2 sa vypúšťa piaty príklad („Všívaný koberec so slučkami
... hmotnostnú požiadavku“.).
9.
V prílohe II sa za pravidlo pre číslo HS 2202 vkladá tento text:
| „Číslo HS | Názov tovaru | Opracovanie alebo spracovanie nepôvodných materiálov, ktoré poskytuje charakter pôvodu | |
| (1) | (2) | (3) alebo (4) | |
| 2207 | Etylalkohol nedenaturovaný s objemovým alkoholometrickým titrom 80 % alebo viac; etylalkohol a ostatné destiláty denaturované s akýmkoľvek alkoholometrickým titrom | Výroba: - z materiálov nezaradených do čísel 2207 alebo 2208”. |   |
10.
V prílohe II pravidlo pre kapitolu 57 znie:
| „kapitola 57 | Koberce a iné textilné podlahové krytiny: | ||
| - Z vpichovanej plsti | Výroba z1): | ||
| - prírodných vlákien | |||
| alebo | |||
| - chemických materiálov alebo textilnej vlákniny | |||
| Možno však použiť: - polypropylénový hodváb čísla 5402, | |||
| - polypropylénové vlákna čísla 5503 alebo 5506, | |||
| - polypropylénový káblik čísla 5501, ktorého označenie jednotlivého hodvábu alebo vlákna je menej ako 9 decitexov za predpokladu, že ich hodnota nepresahuje 40 % ceny výrobku zo závodu | |||
| Jutovú tkaninu možno použiť ako podklad | |||
| - Z inej plsti | Výroba z1): | ||
| - prírodných vlákien nemykaných, nečesaných ani inak nespracovaných na spriadanie, | |||
| alebo | |||
| - chemických materiálov alebo textilnej vlákniny | |||
| - Ostatné | Výroba z1): | ||
| - priadze z kokosových alebo jutovýcha) vlákien, | |||
| - syntetickej alebo umelej priadze, | |||
| - prírodných vlákien, | |||
| alebo | |||
| - chemických strižových vlákien nemykaných, nečesaných ani inak nespracovaných na spriadanie Jutovú tkaninu možno použiť ako podklad |
11.
V prílohe II pravidlo pre číslo HS 7006 znie:
| „7006 | Sklo čísiel 7003, 7004 alebo 7005 ohýbané, s brúsenými hranami, ryté, vŕtané, smaltované alebo inak opracované, ale nie zarámované, alebo spájané s inými materiálmi: |   |   |
|   | - ploché sklené podložky potiahnuté tenkým dielektrickým filmom polovodičovej čistoty v súlade s normami SEMII1) | Výroba z nezarámovaných sklených platní (podložiek) čísla 7006 | |
| - ostatné | Výroba z materiálov čísla 7001 |
12.
V prílohe II pravidlo pre číslo HS 7601 znie:
| „7601 | Surový (neopracovaný) hliník | Výroba, v ktorej: |   |
|   |   | - všetky použité materiály sú zaradené do iného čísla, ako je výrobok, a | |
| - hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 50 % ceny výrobku zo závodu, | |||
| alebo | |||
| výroba tepelným alebo elektrolytickým spracovaním z nelegovaného hliníka alebo hliníkového odpadu a šrotu”. |
Článok 2
Toto rozhodnutie podlieha schváleniu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi
oboch zmluvných strán a nadobudne platnosť dňom výmeny nót po tomto vnútroštátnom
schválení.
Podpísaní splnomocnenci, plne oprávnení na tento úkon, podpísali toto rozhodnutie.
Dané v Bratislave 23. decembra 1999 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom,
litovskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické. V prípade
rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.
Za Slovenskú republiku:
Peter Brňo v. r.
Algimantas Rimkunas v. r.
Algimantas Rimkunas v. r.
Za Litovskú republiku:
ROZHODNUTIE č. 2/1999
Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou o zmene Protokolu 4 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou
Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou o zmene Protokolu 4 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Litovskou republikou
Majúc na zreteli Dohodu o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou na jednej strane
a Litovskou republikou na druhej strane podpísanú v Bratislave 27. novembra 1996 a
Protokol 4 k tejto dohode týkajúci sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej
spolupráce,
majúc na zreteli ustanovenia článku 37 Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou
a Litovskou republikou,
vzhľadom na nevyhnutnosť úpravy pojmu „pôvodné výrobky“ v Protokole 4 na zabezpečenie
správneho fungovania rozšíreného systému kumulácie, ktorý umožní použitie materiálov
pôvodných v Európskom spoločenstve, Poľsku, Maďarsku, Českej republike, na Slovensku,
v Bulharsku, Rumunsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku, Slovinsku, Turecku, na Islande,
v Nórsku a vo Švajčiarsku,
vzhľadom na to, že je žiaduce revidovať znenie článkov 21, 26 a 30 predmetného Protokolu
4 týkajúcich sa súm, aby sa úplne vzal do úvahy vstup eura do platnosti,
vzhľadom na dôvod zohľadniť zmeny v spracovateľských postupoch a na nedostatok určitých
surovín je nevyhnutné vykonať niektoré úpravy v zozname požiadaviek na opracovanie
a spracovanie, ktoré musia nepôvodné materiály splniť na získanie štatútu pôvodu,
Spoločný výbor zložený zo zástupcov zúčastnených strán
rozhodol takto:
Článok 1
Protokol 4 týkajúci sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej
spolupráce sa mení takto:
1.
V článkoch 21 a 26 sa slovo „ECU“ nahrádza slovom „euro“.
2.
Článok 30 znie:
„Článok 30
Sumy vyjadrené v eure
1.
Sumy v národnej mene vyvážajúcej zmluvnej strany, ktoré zodpovedajú sumám vyjadreným
v eure, určí vyvážajúca zmluvná strana a oznámi ich dovážajúcej zmluvnej strane.
2.
Ak tieto sumy prevyšujú zodpovedajúce sumy určené dovážajúcou zmluvnou stranou, uzná
ich táto strana za predpokladu, že výrobky sú fakturované v mene vyvážajúcej zmluvnej
strany. Ak sú výrobky fakturované v mene niektorej z krajín uvedených v článku 4,
uzná dovážajúca zmluvná strana sumu oznámenú touto krajinou.
3.
Sumy vyjadrené v ktorejkoľvek národnej mene sú ekvivalentom tejto národnej meny voči
euru podľa kurzu platného v prvý pracovný deň mesiaca októbra 1999.
4.
Sumy vyjadrené v eure a ich ekvivalenty v národnej mene zmluvnej strany preskúma
Spoločný výbor, ak o to zmluvná strana požiada. Pri preskúmaní Spoločný výbor zabezpečí,
že nedôjde k zníženiu súm vyjadrených v ktorejkoľvek národnej mene, a posúdi potrebu
zachovania účinkov týchto limitov v reálnych hodnotách. Na tento účel môže rozhodnúť
aj o úprave súm vyjadrených v eure.“.
3.
Príloha II sa mení takto:
a)
pravidlo pre číslo HS 1904 znie:
| „1904 | Výrobky z obilia získané napučaním alebo pražením (napr. pražené kukuričné vločky) ; obilniny iné ako kukurica v zrnách alebo vo forme vločiek alebo inak spracované zrno (okrem múky a krupice), predvarené alebo inak pripravené, inde neuvedené ani nezahrnuté | Výroba: |   |
|   | - z materiálov nepatriacich do čísla 1806; | ||
| - pri ktorej všetky použité obilniny a výrobky z nich (okrem tvrdej pšenice a jej derivátov a kukurice Zea indurata) už musia byť úplne získané; 1) | |||
| - pri ktorej hodnota akýchkoľvek iných materiálov kap. 17 nepresahuje 30 % ceny výrobku zo závodu |
b)
pravidlo pre číslo HS 2207 znie:
| „2207 | Etylalkohol nedenaturovaný s objemovým alkoholometrickým titrom 80% vol alebo väčším; etylalkohol a ostatné destiláty denaturované s akýmkoľvek alkoholometrickým titrom | Výroba: |   |
|   | - z materiálov nepatriacich do čísiel 2207 alebo 2208, | ||
| - pri ktorej všetko použité hrozno alebo akékoľvek materiály získané z hrozna musia byť úplne získané, alebo ak všetky ostatné použité materiály sú už pôvodné, arak možno použiť do limitu 5 % objemu”. |
c)
pravidlo pre kapitolu HS 57 znie:
| „kapitola | Koberce a iné textilné podlahové krytiny: | ||
| 57 | - Z vpichovanej plsti | Výroba z1): | |
| - prírodných vlákien | |||
| alebo | |||
| - chemických materiálov, alebo textilnej vlákniny | |||
| Možno však použiť: | |||
| - polypropylénový hodváb čísla 5402, | |||
| - polypropylénové vlákna čísla 5503 alebo 5506, | |||
| alebo | |||
| - polypropylénový káblik čísla 5501 , ktorého označenie vo všetkých prípadoch pre jednotlivý hodváb alebo vlákno je menšie ako 9 decitexov za predpokladu, že ich hodnota nepresahuje 40 % ceny výrobku zo závodu | |||
| Jutovú tkaninu možno použiť ako podklad | |||
| - Z inej plsti | Výroba z1): | ||
| - prírodných vlákien nemykaných alebo nečesaných, alebo inak nespracovaných na spriadame | |||
| alebo | |||
| - chemických materiálov, alebo z textilnej vlákniny | |||
| - Z ostatných textilných materiálov | Výroba z1): | ||
| - kokosovej alebo jutovej priadze, | |||
| - syntetickej alebo umelej priadze, | |||
| - prírodných vlákien, | |||
| alebo | |||
| - chemických strižových vlákien nemykaných, nečesaných ani inak nespracovaných na spriadame Jutovú tkaninu možno použiť ako podklad |
d)
pravidlo pre číslo HS 8401 znie:
| „ex 8401 | Jadrové palivové články | Výroba, pri ktorej všetky použité materiály sú zaradené do iného čísla ako výrobok1) | Výroba, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 30 % ceny zo závodu konečného výrobku |
e)
za pravidlo pre čísla HS 9606 sa vkladá text:
| „9608 | Guľôčkové perá; perá s plsteným a iným pórovitým hrotom a značkovače; plniace perá, rysovacie perá a iné perá; rydla na rozmnožovače; patentné ceruzky; rúčky na perá, rúčky na ceruzky a podobné výrobky; časti a súčasti týchto výrobkov (vrátane ochranných krytov a príchytiek), okrem výrobkov čísla 9609 | Výroba, pri ktorej všetky použité materiály sú zaradené do iného čísla, ako je číslo výrobku. Možno však použiť oceľové perá (do rúčky) alebo hroty oceľových pier zaradené do rovnakého čísla”. |   |
Článok 2
1.
Toto rozhodnutie podlieha schváleniu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi
oboch zmluvných strán a nadobudne platnosť dňom výmeny nót po tomto vnútroštátnom
schválení.
2.
Ak toto rozhodnutie nenadobudne platnosť v súlade s odsekom 1 tohto článku 1. januára
2000, bude sa predbežne vykonávať od tohto dátumu.
Podpísaní splnomocnenci, oprávnení na tento úkon, podpísali toto rozhodnutie.
Dané v Bratislave 23. decembra 1999 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom, litovskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.
Za Slovenskú republiku:
Peter Brňo v. r.
Za Litovskú republiku:
Algimantas Rimkunas v. r.
Dané v Bratislave 23. decembra 1999 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom, litovskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.
Za Slovenskú republiku:
Peter Brňo v. r.
Za Litovskú republiku:
Algimantas Rimkunas v. r.
1)
Lichtenštajnské kniežatstvo má colnú úniu so Švajčiarskom a je zmluvnou stranou Dohody
o Európskom hospodárskom priestore.