9/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.01.2001
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 9/2001 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 13.12.2000 |
| Dátum vyhlásenia: | 12.01.2001 |
| Dátum účinnosti od: | 15.01.2001 |
| Autor: | Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 142/2000 Z. z. | Zákon o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 210/2000 Z. z. | Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole |
9
VYHLÁŠKA
Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky
z 13. decembra 2000,
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo
Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 5, § 9 ods. 7, § 10 ods. 8, § 15 ods. 8, § 18 ods. 4 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:
Čl. I
Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č.
210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení vyhlášky č. 310/2000 Z. z. a vyhlášky
č. 403/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Čas platnosti overenia podľa odseku 1 platí, ak pri schválení typu meradla alebo
pri certifikácii typu meradla nebol určený iný čas platnosti overenia.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
2.
V prílohe č. 1 sa v poznámke pod čiarou k odkazu 2 slová „označených spotrebiteľských
balení" nahrádzajú slovami „spotrebiteľsky balených výrobkov".
3.
V prílohe č. 1 v položke 2.3.3 sa za slová „v autoservisoch" vkladá čiarka a slová
„v pneuservisoch".
4.
V prílohe č. 1 sa položky 7.3 a 7.3.1 vypúšťajú.
5.
V prílohe č. 1 položka 7.5.2 znie:
| „7.5.2 | Analyzátory dychu | áno | áno | 1 rok”. |
6.
V prílohe č. 1 sa položka 7.5.3 vypúšťa.
7.
V prílohe č. 1 sa za položku 8.9 dopĺňa položka 8.10, ktorá znie:
| „8.10 | Stacionárne meradlá používané na vyhľadávanie skrytej rádioaktivity v osobnej a nákladnej doprave | nie | áno | 2 roky”. |
8.
Za prílohu č. 36 sa dopĺňa príloha č. 37, ktorá znie: „Snímače teploty a prevodníky
teploty".
9.
Za prílohu č. 37 sa dopĺňa príloha č. 38, ktorá znie: „Sklené teplomery".
10.
Za prílohu č. 38 sa dopĺňa príloha č. 39, ktorá znie: „Meracie zariadenia na meranie
plošného obsahu usní".
11.
Za prílohu č. 39 sa dopĺňa príloha č. 40, ktorá znie: „Meradlá tlaku krvi".
12.
Za prílohu č. 40 sa dopĺňa príloha č. 41, ktorá znie: „Meradlá dozimetrických veličín
ionizujúceho žiarenia".
13.
Za prílohu č. 41 sa dopĺňa príloha č. 42, ktorá znie: „Meradlá akustického tlaku".
14.
Za prílohu č. 42 sa dopĺňa príloha č. 43, ktorá znie: „Meradlá aktivity rádionuklidov".
Čl. II
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. januára 2001.
Dušan Podhorský v. r.
Príloha č. 37 k vyhláške č. 9/2001 Z. z.
SNÍMAČE TEPLOTY A PREVODNÍKY TEPLOTY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na odporové snímače teploty (ďalej len „snímač teploty“)
a na prevodníky teploty (ďalej len „prevodník“), ktoré sa používajú v meračoch tepla,
v kafilériových zariadeniach a v prístrojoch na stanovenie spalného tepla pri bilančných
meraniach ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2.
Snímače teploty a prevodníky spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky,
ktorých podrobnosti sú uvedené v druhej časti.
3.
Snímače teploty a prevodníky podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
4.
Snímače teploty a prevodníky schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou
schváleného typu.
5.
Snímače teploty a prevodníky, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa
označia overovacou značkou.
6.
Snímače teploty a prevodníky počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overení snímačov teploty a prevodníkov
ODDIEL I
SNÍMAČE TEPLOTY
1 Všeobecné charakteristiky
1.1
Platinový snímač teploty
Platinový snímač teploty pozostáva z teplotne závislého meracieho odporu v ochrannom
puzdre, vnútorných vodičov a vonkajších svoriek na pripojenie k elektrickému meraciemu
zariadeniu. Súčasťou môže byť pripojenie hlavice snímača teploty.
1.2
Vzťahy vyjadrujúce závislosť teploty a elektrického odporu snímača teploty
1.2.1
Pre snímač teploty platia tieto vzťahy vyjadrujúce závislosť elektrického odporu
od jeho teploty:
a)
pre rozsah teplôt od -200 oC do 0 oC:
Rt = R0 [1+At + Bt2 + C (t -100 oC) t3],
Rt = R0 [1+At + Bt2 + C (t -100 oC) t3],
b)
pre rozsah teplôt od 0 oC do 850 oC:
Rt = R0 (1+At + Bt2),
Rt = R0 (1+At + Bt2),
kde Rt je odpor snímača teploty pri teplote t,
R0 je odpor snímača teploty pri teplote t = 0 oC.
1.2.2
Na vyjadrenie kvality platiny používanej na priemyselné snímače teploty v rovniciach
podľa bodu 1.2.1 sa použijú tieto konštanty:
A = 3,908 3 .10-3 oC-1,
B = -5,775 .10-7 oC-2,
C = -4,183 .10-12 oC-4.
1.2.3
Snímač teploty, ktorý spĺňa obidva vzťahy podľa bodu 1.2.1, má teplotný koeficient
kde R100 je odpor pri 100 oC,
R0 je odpor pri 0 oC.
1.2.4
Hodnoty odporu snímača teploty v závislosti od teploty vyjadrenej v Medzinárodnej
teplotnej stupnici ITS-1990 na základe rovníc uvedených v bode 1.2.1 sú uvedené v
príslušnej slovenskej technickej norme.
2 Metrologické požiadavky a technické požiadavky
2.1
Metrologické požiadavky sa vzťahujú na snímače teploty, ktorých elektrický odpor
je definovaný ako funkcia teploty, ktorej rozsah je od -200 oC do + 850 oC.
2.2
Triedy presnosti snímačov teploty
Snímače teploty sa podľa najväčších dovolených chýb zaraďujú do dvoch tried presnosti.
| Trieda presnosti | Najväčšie dovolené chyby (°C) |
| A | 0,15 + 0,002 x |t|*) |
| B | 0,3 + 0,005 x |t| |
*) |t| je absolútna hodnota teploty v ^>oC bez ohľadu na znamienko.
2.3
Snímače teploty triedy presnosti A nemožno použiť pri teplotách nad 650 oC. Snímače teploty s dvoma vnútornými vodičmi, pri ktorých vonkajšie prívodné vedenie
má iba dva vodiče, sa nezaradia do triedy presnosti A.
2.4
Snímač teploty sa konštruuje tak, aby bol vhodný na použitie v meracom systéme používajúcom
jednosmerný alebo striedavý prúd pri frekvencii do 500 Hz.
2.5
Snímače teploty sa konštruujú s rôznym usporiadaním vnútorných vodičov, ktoré si
vyžaduje ich označenie a identifikáciu svoriek.
3 Označenie snímačov teploty
Každý snímač teploty sa označí menovitým odporom, triedou presnosti, druhom pripojenia
a teplotným rozsahom, napríklad takto:
Pt 100 /A/ 3 -100/+ 200.
Ak teplomer obsahuje viac ako jeden snímač teploty, výrobca jednoznačne identifikuje
snímače teploty.
4 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
4.1
Technické skúšky pri schvaľovaní typu snímača teploty sa vykonajú na každú oblasť
teplôt, na ktorú je typ snímača teploty určený. Skúšky sa členia na skúšky vykonávané
na všetkých druhoch snímačov teploty a na prídavné skúšky snímačov teploty používaných
v prostredí so sťaženými podmienkami.
4.2
Skúška snímača teploty triedy presnosti A sa vykoná najmenej pri dvoch teplotách;
ak skúška pri dvoch teplotách nestačí, vykoná sa pri viacerých teplotách v pracovnom
rozsahu snímača teploty.
Skúška snímača teploty triedy presnosti B sa vykoná pri jednej teplote, obvykle v
nulovom bode. Snímače teploty s menovitou hodnotou odporu 100 Ω sa majú skúšať a zaradiť
do tried presnosti podľa stupňa zhody s hodnotami uvedenými v príslušnej slovenskej
technickej norme pri zohľadnení najväčších dovolených chýb uvedených v tabuľke č.
1.
Tabuľka č. 1
Najväčšie dovolené chyby snímača teploty s menovitou hodnotou odporu 100 Ω
| Teplota(°C) | Najväčšie dovolené chyby | |||
| Trieda presnosti A | Trieda presnosti B | |||
| (C°) | (Ω) | (°C) | (Ω) | |
| -200 | ±0,55 | ±0,24 | ± 1,3 | ±0,56 |
| - 100 | ±0,35 | ±0,14 | ±0,8 | ±0,32 |
| 0 | ±0,15 | ±0,06 | ±0,3 | ±0,12 |
| 100 | ±0,35 | ±0,13 | ±0,8 | ±0,30 |
| 200 | ±0,55 | ±0,20 | ± 1,3 | ±0,48 |
| 300 | ±0,75 | ±0,27 | ± 1,8 | ±0,64 |
| 400 | ±0,95 | ±0,33 | ±2,3 | ±0,79 |
| 500 | ± 1,15 | ±0,38 | ±2,8 | ±0,93 |
| 600 | ± 1,35 | ±0,43 | ±3,3 | ± 1,06 |
| 650 | ± 1,45 | ±0,46 | ±3,6 | ± 1,13 |
| 700 | — | — | ±3,8 | ± 1,17 |
| 800 | — | — | ±4,3 | ± 1,28 |
| 850 | — | — | ±4,6 | ± 1,34 |
4.3
Ak je snímač teploty zabudovaný do ochranného puzdra, zmeria sa izolačný odpor medzi
každým prívodom a ochranným puzdrom. Izolačný odpor medzi každou svorkou a puzdrom
nesmie byť menší, ako je uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
| Interval teplôt (°C) | Najmenší izolačný odpor (MΩ) |
| 100 až 300 | 10 |
| 301 až 500 | 2 |
| 501 až 850 | 0,5 |
4.4
Pri meraní odporu snímača teploty sa snímač teploty ponára do média najmenej do hĺbky
ponoru určenej výrobcom.
4.5
Merací prúd sa nastavuje tak, že vznikajúce straty, ktoré spôsobujú samoohrev snímača
teploty, nevyvolávajú zmenu jeho odporu viac ako o ekvivalent 1/5 najväčšej dovolenej
chyby snímača teploty.
4.6
Skúšky snímača teploty sa vykonajú pri dostatočnom počte rozličných teplôt tak, aby
sa potvrdilo, že hodnota odporu snímača teploty v celom teplotnom rozsahu je v súlade
s najväčšími dovolenými chybami snímača teploty.
4.7
Po vystavení snímača teploty teplote zodpovedajúcej hornej aj dolnej hraničnej hodnote
jeho teplotného rozsahu počas 250 hodín sa odpor snímača teploty pri 0 oC nemá zmeniť pri triede presnosti A viac ako o 0,15 oC a pri triede presnosti B viac ako o 0,3 oC.
Ak je dolná hraničná hodnota teplotného rozsahu nižšia ako teplota varu kvapalného
dusíka, teplota pre túto skúšku sa môže zmeniť.
4.8
Prídavné skúšky snímačov teploty používaných v ťažkých podmienkach prostredia sa
vykonávajú podľa príslušnej slovenskej technickej normy. Rozsah skúšok sa dohodne
medzi výrobcom a používateľom s prihliadnutím na prostredie.
5 Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
5.1
Podmienky pri skúšaní
Snímače teploty sa pred meraním temperujú najmenej 12 hodín pri teplote 22,5 ( ± 1,5)
oC s relatívnou vlhkosťou vzduchu menšou ako 80 %.
5.2
Postup pri overení
5.2.1
Vonkajšia obhliadka
Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či snímač teploty nie je poškodený. Pri vonkajšej
obhliadke sa zisťuje aj úplnosť predpísaného označenia.
5.2.2
Skúška odporu izolácie
Ak je meraný odpor zabudovaný do ochranného puzdra, odpor medzi každým prívodom a ochranným
puzdrom sa má merať pri teplote okolia 15 až 35 oC a relatívnej vlhkosti vzduchu nie väčšej ako 80 %. Meranie sa zopakuje po zmene
polarity meracieho prúdu. Izolačný odpor má po stabilizovaní hodnotu najmenej 100
MΩ.
Ďalšie skúšky sa vykonajú pri zodpovedajúcej najväčšej teplote pri jednosmernom napätí
nepresahujúcom 10 V.
5.2.3
Stanovenie chýb snímača teploty
5.2.3.1
Pri meraní odporu snímača teploty sa snímač teploty ponorí do média najmenej do hĺbky
ponoru určenej výrobcom. Merací prúd sa zvolí tak, že vznikajúce straty, ktoré spôsobujú
samoohrev snímača teploty, nevyvolávajú zmenu jeho odporu viac ako o ekvivalent 1/5
najväčšej dovolenej chyby snímača teploty.
5.2.3.2
Skúšky snímača teploty sa vykonajú pri dostatočnom počte bodov tak, aby sa potvrdilo,
že hodnota odporu snímača teploty v celom teplotnom rozsahu je v súlade s najväčšími
dovolenými chybami snímača teploty.
5.2.4
Chyba spôsobená zmenou hĺbky ponoru
Snímač teploty sa skúša ponorený do predpísanej hĺbky ponoru. Skúška spočíva v pomalom
zmenšovaní hĺbky ponoru, ak nie sú indikované teplotné zmeny okolo 0,1 oC. Táto hĺbka ponoru sa odmeria a zaznamená sa ako najmenšia použiteľná hĺbka ponoru.
5.2.5
Každá hodnota výsledku skúšky sa určí ako stredná hodnota výsledkov najmenej troch
meraní. Žiadna z nameraných hodnôt sa nesmie odchyľovať od strednej hodnoty viac ako
o ± 10 %.
ODDIEL II
PREVODNÍKY
1 Termíny a definície
1.1
Prevodník
Prevodník je súčasť meracieho zariadenia, ktorý meranú teplotu prevádza na výstupný
unifikovaný elektrický signál s predpísanou závislosťou od hodnoty meranej teploty.
1.2
Opakovateľnosť
Opakovateľnosť vyjadruje tesnosť zhody po sebe nasledujúcich výsledkov meraní výstupného
signálu pre tú istú hodnotu vstupného signálu za tých istých podmienok a pri rovnakom
smere zmeny vstupného signálu.
1.3
Mŕtve pásmo
Mŕtve pásmo je najväčšia hodnota vstupného signálu, ktorá ešte nespôsobí zistiteľnú
zmenu výstupného signálu.
1.4
Hysteréza
Hysteréza je vlastnosť prevodníka vyjadrujúca rozdiel výstupného signálu pre tú istú
hodnotu vstupného signálu pri vzrastajúcej a klesajúcej teplote.
1.5
Zariadenie na nastavenie nuly
Zariadenie na nastavenie nuly je zariadenie, ktoré je súčasťou prevodníka a umožňuje
nastavenie skutočnej charakteristiky tak, aby pri nulovej hodnote meranej teploty
výstupný signál zodpovedal jeho dolnej hraničnej hodnote.
1.6
Zariadenie na nastavenie hornej hraničnej hodnoty výstupného signálu
Zariadenie na nastavenie hornej hraničnej hodnoty výstupného signálu je zariadenie,
ktoré je súčasťou prevodníka a umožňuje nastavenie skutočnej charakteristiky tak,
aby pri hornej hraničnej hodnote rozsahu meranej teploty zodpovedal výstupný signál
jeho hornej hraničnej hodnote.
2 Metrologické požiadavky
2.1
Triedy presnosti
Prevodníky sa zaraďujú do tried presnosti A a B podľa stupňa zhody s hodnotami uvedenými
v príslušnej slovenskej technickej norme pri zohľadnení najväčších dovolených chýb
uvedených v tabuľke č. 1.
2.2
Hraničné hodnoty vstupného a výstupného signálu
Hraničným hodnotám vstupného signálu zodpovedajú hraničné hodnoty výstupného signálu.
2.3
Najväčšie dovolené chyby
Najväčšie dovolené chyby prevodníkov pre jednotlivé triedy presnosti sú zhodné s najväčšími
dovolenými chybami snímačov teploty uvedenými v tabuľke č. 1. Najväčšie dovolené chyby
prevodníkov pri schvaľovaní typu, pri prvotnom overení a pri následnom overení sú
zhodné.
2.4
Hysteréza a mŕtve pásmo nepresahujú absolútnu hodnotu najväčšej dovolenej chyby pre
danú triedu presnosti.
2.5
Prevodník spĺňa špecifikácie uvedené v rozhodnutí o schválení typu meradla.
3 Technické požiadavky
Prevodníky sa vyhotovujú tak, aby si zachovali v podmienkach prevádzky, na aké sú
určené, svoje metrologické parametre najmenej počas platnosti overenia.
4 Nápisy a značky
4.1
Na puzdre prevodníka sa uvádzajú najmenej tieto údaje:
a)
meno alebo označenie výrobcu,
b)
typ prevodníka,
c)
výrobné číslo,
d)
merací rozsah,
e)
trieda presnosti,
f)
výstupný signál,
g)
napájanie,
h)
značka schváleného typu meradla.
4.2
Ďalšie označenia môžu byť určené v rozhodnutí o schválení typu meradla.
4.3
Umiestnenie overovacej značky je určené v rozhodnutí o schválení typu meradla.
4.4
Ochrana proti neoprávneným zásahom
Prevodníky sa chránia proti neoprávnenému zásahu zabezpečovacími značkami. Zabezpečovacie
značky sa na prevodníky umiestnia po vykonaní skúšok pri overení. Túto funkciu môžu
plniť aj overovacie značky.
5 Skúšky pri schvaľovaní typu
Skúšky pri schvaľovaní typu sa vykonajú najmenej na dvoch vzorkách prevodníka. Vykonajú
sa úkony podľa bodov 5.1 a 5.2.
5.1
Pri vonkajšej prehliadke sa kontroluje vzhľad a stav prevodníka. Ďalej sa preverí
kompletnosť predloženej dokumentácie.
5.2
Pri overení zhody prevodníka sa zisťuje, či spĺňa ustanovené technické požiadavky
a metrologické požiadavky. Vykonajú sa skúšky podľa bodov 5.2.1 a 5.2.2.
5.2.1
Stanovenie chýb údajov prevodníka
Na stanovenie chýb je potrebné vykonať porovnanie s etalónovým snímačom teploty v
celom meracom rozsahu prevodníka vrátane nuly. Z nameraných hodnôt sa posúdi zhoda
údajov prevodníka s údajmi etalónového teplomera, hysteréza, opakovateľnosť a mŕtve
pásmo prevodníka.
5.2.2
Účinky ovplyvňujúcich veličín
Skúšky účinkov ovplyvňujúcich veličín na údaje prevodníka sa vykonávajú podľa príslušnej
slovenskej technickej normy. Rozsah skúšok sa dohodne medzi výrobcom a používateľom
s prihliadnutím na osobitosti prostredia.
5.3
Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
6 Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
6.1
Vonkajšia prehliadka
Vonkajšia prehliadka sa vykoná podľa bodu 5.1. Ďalej sa kontroluje, či prevodník zodpovedá
schválenému typu.
6.2
Určenie metrologických charakteristík
Pri overení sa vykonajú skúšky podľa bodu 5.2.
6.3
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
Príloha č. 38 k vyhláške č. 9/2001 Z. z.
SKLENÉ TEPLOMERY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na sklené teplomery (ďalej len „teplomer“), ktoré sa používajú
na stanovenie spalného tepla pri bilančných meraniach alebo v objemových meradlách
na lieh ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2.
Teplomery spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti
sú uvedené v druhej časti.
3.
Teplomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy
technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v
druhej časti.
4.
Teplomery schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného typu.
5.
Teplomery, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa označia overovacou
značkou.
6.
Teplomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overení teplomerov
1 Všeobecné údaje
1.1
Teplomer je kontaktný teplomer založený na teplotnej objemovej rozťažnosti teplomerovej
kvapaliny v skle. Na rozlíšenie druhu skleného teplomera sa používa názov kvapaliny,
ktorou je plnený (napr. sklený ortuťový teplomer).
1.2
Teplomer môže byť vyrobený ako obalový (teplomer s vloženou stupnicou) alebo ako
tyčinkový.
1.3
Na obalovom teplomere je stupnica vyznačená na vloženej stupnicovej doštičke, upevnenej
pozdĺžne za meracou kapilárou. Meracia kapilára a stupnicová doštička sú uzavreté
v priehľadnom puzdre, ktoré je pevne spojené s teplomerovou nádobkou. Toto puzdro
tvorí ochranný kryt teplomera.
1.4
Na tyčinkovom teplomere je stupnica vyznačená priamo na povrchu hrubostennej kapiláry.
1.5
Z hľadiska umiestnenia teplomera v meracom prostredí sa teplomery členia na teplomery
a)
s plným ponorom,
b)
s čiastočným ponorom.
1.6
Vyznačenie hĺbky ponoru obalových teplomerov sa umiestňuje na zadnej strane stupnicovej
doštičky.
1.7
Hĺbka ponoru tyčinkových teplomerov sa vyznačuje značkou v mieste ponoru.
1.8
Ak nie je uvedené inak, teplomer je vyrobený pre plný ponor.
2 Materiál
2.1
Materiál teplomerovej nádobky sa vyrába z vhodného teplomerového skla, ktoré zaručuje
splnenie požiadaviek uvedených v prílohe č. 22 v tretej časti.
2.2
Zhoda skla teplomerovej nádobky so sklom spĺňajúcim požiadavky bodu 2.1 sa potvrdzuje
osvedčením o zhode, ktoré vydá výrobca skla.
2.3
Sklo použité na kapiláru sa vyrába z vhodného teplomerového skla, ktoré vykazuje
hydrolytickú odolnosť podľa prílohy č. 22 tretej časti bodu 1.
2.4
Teplomerová kvapalina môže byť zmáčavá alebo nezmáčavá.
3 Metrologické požiadavky
3.1
Meracou jednotkou teploty je oC.
3.2
Rozsah meraných teplôt je od -10 oC do + 360 oC. Tento rozsah môže byť prekrytý väčším počtom teplomerov.
3.3
Teplomer môže byť pri používaní vystavený najviac teplote zodpovedajúcej hornej medzi
rozsahu stupnice.
3.4
Hodnota dielika stupnice môže byť
0,01 oC, 0,02 oC, 0,05 oC, 0,1 oC, 0,2 oC, 0,5 oC alebo 1 oC.
3.5
Najväčšia dovolená chyba je najväčší dovolený rozdiel medzi údajom teplomera a skutočnou
teplotou za predpísaných podmienok.
3.6
Najväčšie dovolené chyby teplomerov s nezmáčavými teplomerovými kvapalinami sú uvedené
v tabuľke č. 1
Tabuľka č. 1
| Rozsah teplôt(°C) | Hodnota dielika (°C) | |||||||
| 0,01 | 0,02 | 0,05 | 0,1 | 0,2 | 0,5 | 1 | ||
| Najväčšie dovolené chyby (°C) | ||||||||
| - 10 | + 50 | 0,05 | 0,08 | 0,15 | 0,2 | 0,3 | 0,5 | 1,0 |
| + 50 | + 100 | 0,05 | 0,08 | 0,2 | 0,3 | 0,4 | 0,7 | 1,0 |
| + 100 | + 200 | - | 0,12 | 0,3 | 0,4 | 0,7 | 1,0 | 2,0 |
| + 200 | + 300 | - | - | 0,3 | 0,6 | 1,0 | 1,5 | 3,0 |
| + 300 | + 360 | - | - | - | 0,9 | 1,5 | 2,0 | 4,0 |
3.7
Najväčšie dovolené chyby teplomerov so zmáčavými teplomerovými kvapalinami sú uvedené
v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
| Rozsah teplôt(°C) | Hodnota dielika (°C) | ||||
| 0,1 | 0,2 | 0,5 | 1 | ||
| Najväčšie dovolené chyby správnosti (°C) | |||||
| - 10 | + 50 | 0,3 | 0,4 | 1 | 1,5 |
| + 50 | + 100 | - | - | 1,5 | 2,0 |
| + 100 | + 200 | - | - | - | 3,0 |
3.8
Teplotná stabilita teplomera spĺňa požiadavky na najväčšiu dovolenú chybu špecifikovanú
v bode 3.6 alebo 3.7.
4 Technické požiadavky
4.1
Vyznačenie stupnice musí byť zreteľné, rovnomerné, trvanlivé a výraznej farby.
4.2
Čiarky stupnice sú kolmé na os kapiláry.
4.3
Hrúbka čiarok stupnice môže byť najviac 3/10 dĺžky dielika stupnice, najviac 0,25
mm.
4.4
Dĺžky čiarok stupnice závisia od hodnoty dielika stupnice. Pomer jednotlivých dĺžok
zodpovedá 1/2, 2/3 a 9/10 šírky stupnicovej doštičky.
4.5
Dĺžka dielika stupnice neprevyšuje 0,7 mm a nie je menšia ako 0,4 mm.
4.6
Na teplomere musí byť miesto na značky a nápisy.
4.7
Na každom teplomere sú uvedené tieto údaje:
a)
meno alebo značka výrobcu,
b)
symbol jednotky teploty oC,
c)
značka schváleného typu,
d)
označenie skla,
e)
hĺbka ponoru (ak je určený pre iný ako plný ponor),
f)
dátum výroby.
5 Skúšky pri schvaľovaní typu
5.1
Skúškami pri schvaľovaní typu sa zisťuje, či daný typ teplomera vyhovuje technickým
požiadavkám a metrologickým požiadavkám tejto prílohy. Vykonajú sa tieto skúšky:
a)
vonkajšia obhliadka a kontrola predpísaných náležitostí teplomera,
b)
kontrola konštrukčného zhotovenia teplomera,
c)
skúška stálosti teplomera,
d)
skúška správnosti teplomera.
5.2
Pri vonkajšej obhliadke teplomera sa zisťujú nedostatky identifikovateľné zrakom
a úplnosť označenia teplomera.
5.3
Pri kontrole konštrukčného zhotovenia teplomera sa zisťuje
a)
tvar a zhotovenie teplomerovej nádobky,
b)
umiestnenie kapiláry a jej vzdialenosť od stupnicovej doštičky (len pri obalových
teplomeroch),
c)
merací rozsah,
d)
dielik a zhotovenie stupnice.
5.4
Skúška stálosti teplomera
5.4.1
Pri skúške stálosti teplomera sa zisťuje stálosť nulového bodu (t = 0 oC). Teplomery, ktoré nemajú nulový bod na stupnici vyznačený, kontrolujú sa pri údaji
najbližšom k nulovému bodu stupnice.
5.4.2
Skúšaný teplomer sa nahreje na najvyššiu teplotu vyznačenú na stupnici teplomera.
Teplomer sa udržuje 3 h pri tejto teplote a potom sa ochladí.
5.4.3
Zmena údaja nulového bodu po skúške stálosti teplomera s dielikom stupnice 0,1 oC nesmie presiahnuť
a)
0,1 oC pri zahriatí teplomera do 100 oC,
b)
0,3 oC pri zahriatí teplomera do 200 oC,
c)
0,5 oC pri zahriatí teplomera do 300 oC,
d)
0,7 oC pri zahriatí teplomera do 360 oC.
5.4.4
Zmena údaja nulového bodu teplomera s iným dielikom stupnice je úmerná zmene podľa
bodu 5.4.3.
5.5
Skúška správnosti teplomera
5.5.1
Správnosť teplomera sa určuje porovnávacou metódou v termostatoch (pod 0 oC v kryostatoch) s etalónovým teplomerom, pričom hodnota dielika stupnice etalónu
je menšia alebo rovnaká ako dielik stupnice skúšaného teplomera.
5.5.2
Teplomery s dielikom stupnice 0,01 oC a 0,02 oC sa spravidla porovnávajú s odporovými teplomermi.
5.5.3
Ak má teplomer nulový bod, skúška správnosti sa začína skúškou v nulovom bode.
5.5.4
Počet skúšobných teplôt závisí od meracieho rozsahu teplomera.
Tabuľka č. 3
| Hodnota dielika (°C) | Interval medzi skúšobnými teplotami (°C) |
| 0,01 | 1 |
| 0,02 | 2 |
| 0,05 | 5 |
| 0,1 | 10 |
| 0,2 | 20 |
| 0,5 | 50 |
| 1,0 | 100 |
5.5.5
Ak je teplomer určený na meranie teploty pri čiastočnom ponore, ten sa vyznačí na
teplomere. Určí sa teplota vyčnievajúceho stĺpca pre jednotlivé teploty. Ak nie je
určená teplota vyčnievajúceho stĺpca, vyhodnotí sa pre teplotu vyčnievajúceho stĺpca
20 oC.
6 Metódy skúšania pri prvotnom overení
6.1
Pri prvotnom overení teplomera sa zisťuje, či zodpovedá schválenému typu a požiadavkám
tejto prílohy.
6.2
Pri prvotnom overení sa vykonajú skúšky ako pri schvaľovaní typu podľa bodu 5.
7 Metódy skúšania pri následnom overení
Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení s výnimkou
skúšky stálosti teplomera (bod 5.4). Pri stanovení hodnoty stálosti teplomera sa vychádza
z hodnoty nulového bodu pri poslednom overení meradla a z hodnoty nulového bodu pri
prvom meraní pri následnom overení.
Príloha č. 39 k vyhláške č. 9/2001 Z. z.
MERACIE ZARIADENIA NA MERANIE PLOŠNÉHO OBSAHU USNÍ
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na meracie zariadenia, ktoré sa používajú na zisťovanie
plošného obsahu nepravidelne ohraničených usní (ďalej len „meracie zariadenie“) ako
určené meradlá podľa § 8 zákona.
2.
Meracie zariadenia sa členia na
a)
dotykové, pri ktorých meranie sprostredkúvajú stopovacie kolíky rovnomerne rozdelené
po obvodoch meracích kotúčov,
b)
bezdotykové, pri ktorých meranie sprostredkúvajú bezdotykové snímače.
3.
Meracie zariadenia podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu.
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené
v druhej časti.
4.
Meracie zariadenia schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného
typu.
5.
Meracie zariadenia, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa
overovacou značkou.
6.
Meracie zariadenia počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy skúšok a metódy skúšania pri
overení meracích zariadení
1 Termíny a definície
1.1
Meracie zariadenia dotykové sú integračné meradlá, pri ktorých je meraná plocha rozdelená
na určitý počet rovnako širokých pruhov, ktorých dĺžka sa meria odvaľovaním meracích
kotúčov s výsuvnými stopovacími kolíkmi, samočinne sa sčítava podľa Simpsonovho pravidla
a prenáša na číselník počítadla. Súčet dĺžok je priamo úmerný k celému plošnému obsahu
a hodnoty na číselníku udávajú priamo veľkosť plošného obsahu.
1.2
Meracie zariadenia bezdotykové sú meradlá, pri ktorých je meraná plocha fiktívne
rozdelená na určitý počet rovnako širokých pruhov daných počtom bezdotykových prvkov
snímacieho radu. Pruhy sú delené na rovnako dlhé úseky zariadením pracujúcim synchrónne
s rýchlosťou podávacieho mechanizmu meracieho zariadenia. Takto vytvorené elementárne
plôšky sú elektronicky sčítané a meraný plošný obsah vyhodnocovaný v príslušných meracích
jednotkách (dm2). Hodnoty sa vysielajú na optický ukazovateľ, do tlačiarenského zariadenia, elektronického
sčítacieho zariadenia, prípadne do počítača.
2 Vyhotovenie a používanie meracích zariadení na meranie plošného obsahu usní
2.1
Meracie zariadenia na meranie plošného obsahu usní a ich príslušenstvo sa vyrábajú
z dostatočne trvanlivých a stabilných materiálov, ktoré sú za bežných podmienok používania
odolné proti vplyvu prostredia.
2.2
Meracie zariadenie sa umiestňuje v suchej miestnosti s teplotou 20 (± 5) oC, zbavenej
prachu a škodlivých výparov.
2.3
Na meranie je potrebné zvoliť meracie zariadenie s meracím rozsahom zodpovedajúcim
meranému plošnému obsahu a s takou pracovnou šírkou meracieho zariadenia, aby ním
useň bezpečne prechádzala.
3 Technické požiadavky na meracie zariadenia dotykové
3.1
Meracie zariadenia dotykové sa vyrábajú vhodnej a pevnej konštrukcie.
3.2
Meracie zariadenia dotykové sa vyrábajú vo veľkostiach a vo vyhotoveniach podľa tabuľky
č. 1.
Tabuľka č. 1
| Merací rozsah | Dolná medza zaručenej správnosti 1% (l/10 hornej medze meracieho rozsahu) | Odporučený merací rozsah | Pracovná šírka meracieho zariadenia | Priechod usne*) | |
| Veľkosť meracieho zariadenia (horná medza meracieho rozsahu) | Dolná medza meracieho rozsahu (1/20 hornej medze meracieho rozsahu) | ||||
| dm2 | mm | ||||
| 150 | 7,5 | 15 | 10 až 150 | 810 | vratný |
| 225 | 11,25 | 22,5 | 15 až 225 | 1 220 | vratný |
| 300 | 15 | 30 | 20 až 300 | 1 625 | vratný |
| vratný aj priebežný | |||||
| 450 | 22,5 | 45 | 30 až 450 | 2440 | vratný aj priebežný |
| 600 | 30 | 60 | 40 až 600 | 3250 | vratný aj priebežný |
*) Podľa vyhotovenia môže byť meracie zariadenie na vratný priechod (obsluha jednou osobou) alebo na vratný aj priebežný priechod (obsluha jednou alebo dvoma osobami).
3.3
Stupnica počítadla meracieho zariadenia sa vyznačuje zreteľne a trvalým spôsobom
na kovovej doske alebo na doske z plastickej hmoty, ktorá môže byť priesvitná, aby
sa mohla zo zadnej strany presvetľovať. Teplo vznikajúce pri presvetľovaní nemá stupnicu
deformovať.
3.4
Meracie zariadenia môžu mať počítadlá s dvoma stupnicami, ktorých údaje sú vždy zhodné.
3.5
Na číselníku meracieho zariadenia sa uvádza meracia jednotka slovami štvorcový decimeter
alebo symbolom dm2.
3.6
Stupnica sa delí na dm2. Čiarka stupnice udávajúca najväčšiu hodnotu meracieho rozsahu môže byť totožná s
čiarkou zodpovedajúcou nule. Vzdialenosť čiarky stupnice zodpovedajúcej 1/20 meracieho
rozsahu (dolná medza meracieho rozsahu) od čiarky zodpovedajúcej nule je aspoň 50
mm. Vzdialenosťou sa rozumie dĺžka oblúka preloženého stredom dĺžky najkratších čiarok
stupnice.
3.7
Ak je meracie zariadenie vybavené zariadením zaručujúcim odstránenie chvenia ukazovateľa
a vylúčenie vôle v ozubení segmentu a pastorka, ktoré majú vplyv na výsledok merania,
vzdialenosť čiarok stupnice zodpovedajúcich hodnote 1 dm2 je najmenej 2,5 mm. Ak meracie zariadenie nie je vybavené takým zariadením, vzdialenosť
čiarok stupnice je najmenej 4 mm.
3.8
Šírka čiarok stupnice a konca ukazovateľa nemá byť väčšia ako 0,5 mm. Čiarky stupnice
určujúce desaťnásobky dm2 sa majú od ostatných líšiť dĺžkou a sú označené číselnými hodnotami udávajúcimi príslušnú
veľkosť plošného obsahu. Číslice na číselníku sú vzhľadom na pozorovateľa vo zvislej
polohe. Výška číslic je najmenej 10 mm.
3.9
Stupnica počítadla sa delí rovnomerne. Vzdialenosť ukazovateľa od stupnice nie je
väčšia ako 2 mm.
3.10
Meracie zariadenie je vybavené zariadením, ktorým sa dá merací mechanizmus po skončení
merania uvoľniť tak, aby sa celý merací mechanizmus vrátane ukazovateľa uviedol do
východiskového postavenia (do nulovej polohy).
3.11
Počítadlá sú vybavené zariadením na nastavenie ukazovateľa na nulu.
3.12
Konštrukčné vyhotovenie meracieho zariadenia má zaručovať, že meracie kotúče sa na
meranej usni bezpečne a bez prešmyku odvalia. Rýchlosť otáčania podávacieho valca
je 60 (± 2) otáčok za minútu pri priemere podávacieho valca 100 mm.
3.13
Konštrukcia meracích prvkov má zaručovať správnosť meracieho zariadenia pri použití
akýchkoľvek skupín meracích prvkov a bez ohľadu na hrúbku meranej usne. Vzdialenosť
jednotlivých meracích prvkov aj šírka meracích kotúčov je rovnaká.
3.14
Meracie prvky majú na ukazovateľ prenášať rovnomerne a navzájom nezávisle dráhu,
ktorú meracie kotúče odvaľujú na meranej usni.
3.15
Pri chode meracieho zariadenia naprázdno má zostať ukazovateľ v pokoji.
3.16
Na nastavenie správnosti sa meracie zariadenie vybavuje justovacím zariadením, ktoré
sa upravuje tak, aby sa znemožnila manipulácia s ním po overení meracieho zariadenia.
3.17
Meracie zariadenie sa môže vybaviť zariadením na rovnomerné vedenie usní.
3.18
Na výrobnom štítku pripevnenom na meracom zariadení sa zreteľne a nezmazateľne vyznačujú
tieto údaje:
a)
typ meracieho zariadenia,
b)
meno alebo značka výrobcu meracieho zariadenia a jeho sídlo,
c)
výrobné číslo a rok výroby,
d)
merací rozsah a symbol meracej jednotky [dm2],
e)
značka schváleného typu meradla.
3.19
Štítok sa umiestňuje na prednej strane meracieho zariadenia tak, aby ho nebolo možné
odstrániť bez porušenia overovacích značiek.
3.20
Ku každému meraciemu zariadeniu sa prikladá návod na používanie a prevádzkový merací
hárok podľa tabuľky č. 2.
Tabuľka č. 2
Veľkosť meracieho zariadenia (horná medza meracieho rozsahu) |
dm2 | 150 | 225 | 300 | 450 | 600 |
| Veľkosť meracieho hárka | dm2 | 50 | 100 | |||
3.21
Merací hárok sa zhotovuje z tenkého materiálu, ktorý je taký pružný, aby nedošlo
k trvalej deformácii ani pri priehybe pri nesprávnom zavedení do meracieho zariadenia.
Jeho lineárne rozmery sa vo všetkých smeroch môžu meniť iba tak, aby sa plošný obsah
hárka nezmenil o viac ako 0,1 % jeho pôvodného skutočného plošného obsahu. Najvhodnejším
materiálom na merací hárok je bavlnený pogumovaný textil.
4 Technické požiadavky na bezdotykové meracie zariadenia
4.1
Konštrukčné vyhotovenie bezdotykových meracích zariadení zaručuje, že podávacie zariadenie
podá meraný materiál miestom merania bez prešmyku pri podávacej rýchlosti do 0,5 m/s.
4.2
Konštrukcia usporiadania snímacích bezdotykových prvkov v snímacom rade zaručuje
správnosť meracieho zariadenia. Vzdialenosti jednotlivých svetlovodičov aj ich priemery
majú byť rovnaké.
4.3
Intenzita osvetlenia snímacieho radu zabezpečuje spoľahlivé snímanie a rovnomernosť
rozloženia po celej šírke nad snímacím radom.
4.4
Konštrukčné usporiadanie snímacieho zariadenia zabezpečuje bezchybné nasnímanie svetla
zo všetkých snímacích bezdotykových prvkov.
4.5
Všetky elektrické impulzy zo snímacieho zariadenia sa prenášajú bez chýb do elektronického
vyhodnocovacieho zariadenia.
4.6
Vyhodnocovacie zariadenie správne sčíta všetky elektrické impulzy vyslané fototranzistormi
snímacieho zariadenia, zaokrúhli a vyhodnotí meraný plošný obsah v meracom prvku.
4.7
Tlačiarenské zariadenie vytlačí čísla presne podľa výsledkov vyhodnocovacieho zariadenia,
zaručuje čitateľné vytlačenie veľkosti odmeraného plošného obsahu.
4.8
Meracie zariadenie môže byť vybavené jedným alebo dvoma optickými ukazovateľmi hodnôt
odmeraného plošného obsahu umiestnenými tak, aby hodnoty na každom optickom ukazovateli
boli dobre čitateľné z miesta obsluhy. Optický ukazovateľ má typy čísiel s výškou
najmenej 15 mm.
4.9
Meracie zariadenie možno vybaviť počítadlom kusov odmeraného materiálu. Počítadlo
kusov sa dá vynulovať.
4.10
Meracie zariadenie sa vybavuje zariadením na vynulovanie všetkých počítacích obvodov
pred začatím merania.
4.11
Všetky prvky meracieho zariadenia, ktorými možno ovplyvniť jeho správnosť, sú upravené
tak, aby po overení meracieho zariadenia nebolo možné s nimi manipulovať.
4.12
Na výrobnom štítku pripevnenom na meracom zariadení sa zreteľne a nezmazateľne vyznačujú
tieto údaje:
a)
typ meracieho zariadenia,
b)
meno alebo značka výrobcu meracieho zariadenia a jeho sídlo,
c)
výrobné číslo a rok výroby,
d)
merací rozsah a symbol meracej jednotky [dm2],
e)
značka schváleného typu meradla.
4.13
Štítok sa umiestňuje na prednej strane meracieho zariadenia tak, aby ho nebolo možné
odstrániť bez porušenia overovacích značiek.
4.14
Ku každému meraciemu zariadeniu sa dodáva návod na používanie s potrebnou sprievodnou
dokumentáciou a meracie hárky vo veľkosti 50 dm2 a 100 dm2 na kontrolu meracieho zariadenia obsluhou.
4.15
Meracie zariadenie možno vybaviť zariadením na vytlačenie veľkosti odmeraného plošného
obsahu na meraný materiál, ktoré má umožňovať ľahkú zmenu farby tlače.
5 Metrologické požiadavky
Stredná hodnota údajov (aritmetický priemer) počítadla meracieho zariadenia zistená
meraním meracieho hárka a vypočítaná z desiatich opakovaných meraní tej istej plochy
vykonaných striedavo na celej pracovnej šírke meracieho zariadenia sa môže líšiť od
správnej hodnoty najviac o ± 1 %. Výsledky jednotlivých meraní sa môžu od strednej
hodnoty líšiť najviac o ± 2 %.
6 Overovacie značky
Na umiestnenie overovacej značky sa vyhradzuje miesto tak, aby sa zabezpečila neodnímateľnosť
výrobného štítku meracieho zariadenia.
7 Schválenie typu, prvotné a následné overenie
Pri schvaľovaní typu sa kontroluje vyhotovenie a správnosť funkcie meracieho zariadenia
a vykoná sa skúška jeho správnosti.
7.1
Skúšky pri schvaľovaní typu
7.1.1
Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či meracie zariadenie svojimi náležitosťami
zodpovedá požiadavkám uvedeným v bodoch 3 a 4, príslušnej slovenskej technickej norme
a technickej dokumentácii.
7.1.2
Pri kontrole správnosti funkcie meracieho zariadenia sa preverí
a)
snímacie zariadenie,
b)
funkcia tlačiarenského zariadenia,
c)
funkcia snímacieho a vyhodnocovacieho zariadenia,
d)
nulovanie údajov.
7.1.3
Pri skúške správnosti meracieho zariadenia sa kladú obdĺžnikové etalónové hárky na
dopravník meradla vždy šikmo tak, aby vstupovali pod snímacie zariadenie niektorým
svojím rohom. Najmenšia vzdialenosť kladenia hárkov od okraja podávacieho zariadenia
je 5 cm. Pri použití niekoľkých hárkov na vytvorenie potrebného plošného obsahu treba
dbať na to, aby medzi jednotlivými hárkami v smere pohybu podávacieho zariadenia nebola
žiadna medzera. Počas snímania plošného obsahu hárkov sa tieto hárky vyrovnávajú do
roviny podávacieho zariadenia.
7.1.4
Skúškou pri schvaľovaní typu meradla sa zisťuje správnosť meracieho zariadenia v
týchto bodoch jeho meracieho rozsahu:
a)
pri dolnej medzi meracieho rozsahu,
b)
pri veľkostiach plošného obsahu: 30, 40, 50, 60, 70, 80, 90, 100, 150, 200, 250,
300, 350, 400, 450, 500, 550, 600, 650, 700, 750, 800, 950 dm2,
c)
pri hornej medzi meracieho rozsahu.
Do veľkosti plošného obsahu 200 dm2 sa použijú jednotlivé veľkosti etalónových meracích hárkov. Plošné obsahy nad 200
dm2 sa skúšajú pri použití vhodnej kombinácie jednotlivých veľkostí etalónových meracích
hárkov podľa bodu 7.1.8.
7.1.5
Každá predpísaná veľkosť plošného obsahu určená v bode 7.1.4 sa pri schvaľovaní typu
meradla meria 20-krát, pričom sa hárky po každom meraní kladú na iné miesto podávacieho
zariadenia.
7.1.6
Po skúške správnosti meracieho zariadenia podľa bodu 7.1.4 sa výsledky merania vyhodnotia
podľa bodu 7.1.7.
7.1.7
Vyhodnotením výsledkov merania sa určí relatívna chyba meradla Δ pre každý meraný
plošný obsah podľa vzťahu:
[%],
kde Ā – stredná hodnota plošného obsahu opakovaných meraní toho istého hárka:
,
kde n – počet meraní,
Ai – nameraná hodnota i-teho merania,
As – skutočný plošný obsah reprezentovaný etalónovým hárkom.
Hodnota Δ nemá prekročiť hodnotu najväčšej dovolenej chyby, t. j. ± 1 %.
Relatívna chyba jednotlivých meraní je daná vzťahom:
.[%]
Hodnota Ai jednotlivého merania sa môže líšiť od strednej hodnoty najviac o ± 2 %
nameranej hodnoty plošného obsahu.
7.1.8
Pri určovaní skladby hárkov sa postupuje takto:
a)
na kontrolu správnosti meracieho zariadenia sa najskôr použijú jednotlivé hárky zodpovedajúce
veľkosti podľa bodu 7.1.4 písm. b), ak ich menovitá veľkosť zodpovedá skúšobným bodom
meracieho rozsahu,
b)
ostatné skúšobné body meracieho rozsahu sa kontrolujú skladbou dvoch, troch alebo
štyroch hárkov zavedených do meracieho zariadenia bezprostredne za sebou. Za skutočnú
hodnotu plošného obsahu sa považuje súčet skutočných hodnôt použitých hárkov. Z nameraných
hodnôt veľkosti plošného obsahu sa určia chyby podľa bodu 7.1.7.
7.1.9
Rozšírená neistota stanovenia plošného obsahu pri skúške typu meracieho zariadenia
neprekročí 1/5 najväčšej dovolenej chyby meracieho zariadenia. Pri výpočte rozšírenej
neistoty sa použije koeficient pokrytia k = 2.
7.1.10
Postup skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická norma.
7.2
Skúška pri prvotnom a následnom overení
7.2.1
Prvotné a následné overenie meracieho zariadenia pozostáva z vonkajšej obhliadky,
kontroly správnosti funkcie meracieho zariadenia a zo skúšky správnosti meracieho
zariadenia.
7.2.2
Pred samotným meraním sa uskutoční vonkajšia obhliadka meracieho zariadenia, pri
ktorej sa zisťuje
a)
úplnosť všetkých častí meracieho zariadenia, ktoré sú predpísané v bode 3 alebo 4,
b)
či je meracie zariadenie funkčne spôsobilé na skúšku,
c)
či nemá viditeľné poškodenie znemožňujúce skúšku.
7.2.3
Pri kontrole správnosti funkcie meracieho zariadenia sa preverí
a)
snímacie zariadenie,
b)
funkcia tlačiarenského zariadenia,
c)
funkcia snímacieho a vyhodnocovacieho zariadenia,
d)
nulovanie údajov.
7.2.4
Pri prvotnom a následnom overení sa zisťuje správnosť meracieho zariadenia v týchto
bodoch jeho meracieho rozsahu:
a)
pri dolnej medzi meracieho rozsahu,
b)
pri veľkostiach plošného obsahu: 30, 50, 100, 150, 200, 300 dm2,
c)
pri hornej medzi meracieho rozsahu.
Pritom je potrebné voliť vždy takú menovitú veľkosť plošného obsahu, ktorá je najbližšie
realizovateľná k určenému bodu meracieho rozsahu pri použití vhodných rozmerov hárkov
alebo pri skladbe hárkov podľa bodu 7.2.6.
7.2.5
Každá predpísaná veľkosť plošného obsahu určená v bode 7.2.3 sa meria 10-krát, pričom
sa hárky po každom meraní kladú na iné miesto podávacieho zariadenia.
7.2.6
Po skúške správnosti meracieho zariadenia podľa bodu 7.2.3 sa výsledky merania vyhodnotia
podľa bodu 7.1.7.
7.2.7
Pri určovaní skladby hárkov sa postupuje takto:
a)
na kontrolu správnosti meracieho zariadenia sa najskôr použijú jednotlivé hárky zodpovedajúce
veľkosti podľa bodu 7.1.4 písm. b), ak ich menovitá veľkosť zodpovedá skúšobným bodom
meracieho rozsahu,
b)
ostatné skúšobné body meracieho rozsahu sa kontrolujú skladbou dvoch, troch alebo
štyroch hárkov zavedených do meracieho zariadenia bezprostredne za sebou. Za skutočnú
hodnotu plošného obsahu sa považuje súčet skutočných hodnôt použitých hárkov. Z nameraných
hodnôt veľkosti plošného obsahu sa určia chyby podľa bodu 7.1.7.
7.2.8
Rozšírená neistota stanovenia plošného obsahu pri prvotnom a následnom overení meracieho
zariadenia neprekročí 1/3 najväčšej dovolenej chyby meracieho zariadenia. Pri výpočte
rozšírenej neistoty sa použije koeficient pokrytia k = 2.
7.2.9
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
Príloha č. 40 k vyhláške č. 9/2001 Z. z.
MERADLÁ TLAKU KRVI
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na mechanické a kvapalinové meradlá tlaku krvi a ich príslušenstvo
(ďalej len „tlakomer“), ktoré sa pomocou nafukovacej manžety používajú na neinvazívne
meranie arteriálneho tlaku krvi v klinickej praxi ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2.
Tlakomery sa členia na
a)
mechanické (deformačné),
b)
kvapalinové (ortuťové).
3.
Tlakomery spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky, ktorých podrobnosti
sú uvedené v druhej časti.
4.
Tlakomery podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy
technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v
druhej časti.
5.
Tlakomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
6.
Tlakomery, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa označia overovacou
značkou.
7.
Tlakomery podliehajú počas ich používania ako určené meradlá následnému overeniu.
Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overení tlakomerov
1 Technické požiadavky
1.1
Manžeta
Manžeta zahŕňa vzduchotesnú vložku. Pre opakovane používané manžety výrobca uvedie
v návode metódu čistenia. Optimálna veľkosť vzduchotesnej vložky je taká, že jej šírka
je 40 % obvodu ramena v strede rozsahu pre každú veľkosť manžety a jej dĺžka je 80
% až 100 % obvodu ramena v strede rozsahu pre každú veľkosť manžety.
1.2
Displej
1.2.1
Displej sa navrhuje a usporiada tak, aby informácie vrátane nameraných hodnôt boli
viditeľné, čitateľné a ľahko rozoznateľné.
1.2.2
Ak sú použité skratky na displeji, majú takýto tvar:
„S“ alebo „SYS“ pre systolický tlak krvi,
„D“ alebo „DIA“ pre diastolický tlak krvi,
„M“ alebo „MAP“ pre strednú hodnotu tlaku krvi.
Skratky s jediným písmenom sa umiestňujú tak, aby sa nemohli považovať za symbol meracej
jednotky alebo symbol predpony násobku meracej jednotky.
1.2.3
Meracie jednotky
Tlak krvi sa udáva v milimetroch ortuťového stĺpca (mm Hg) alebo v kilopascaloch (kPa).
1.3
Bezpečnosť
Tlakomery spĺňajú požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy.
1.4
Odolnosť proti vibráciám a rázom
Tlakomery spĺňajú požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy.
2 Metrologické požiadavky
2.1
Najväčšia dovolená chyba merania tlaku v manžete
Najväčšia dovolená chyba merania tlaku v manžete vo všetkých bodoch meracieho rozsahu
je ± 3 mm Hg ( ± 0,4 kPa) pri teplote okolia v rozsahu od 15 oC do 25 oC a relatívnej vlhkosti v rozsahu od 20 % do 85 %, a to pri vzrastajúcom aj klesajúcom
tlaku.
2.2
Vplyv skladovania
Tlakomer spĺňa požiadavky po skladovaní počas 24 h pri teplote -20 oC a počas 24 h pri teplote 70 oC a relatívnej vlhkosti 85 % (bez kondenzácie). Skúška sa vykoná podľa bodu 4.2 potom,
čo skúšobná vzorka bola vystavená počas 24 h teplote -20 oC, a bezprostredne potom, keď vzorka bola vystavená počas 24 h teplote 70 oC v klimatizovanej komore.
2.3
Vplyv teploty okolia
Pri teplote okolia v rozsahu 10 oC až 40 oC a relatívnej vlhkosti 85 % (bez kondenzácie) chyba indikácie tlaku v manžete tlakomera
neprekročí 3 mm Hg (0,4 kPa).
2.4
Spoločné požiadavky na deformačné a ortuťové tlakomery
2.4.1
Pneumatický systém
2.4.1.1
Netesnosť
Netesnosť nespôsobí pokles tlaku väčší ako 4 mm Hg/min (0,5 kPa/min).
2.4.1.2
Rýchlosť poklesu tlaku
2.4.1.2.1
Ručne ovládané a samolinearizačné výpustné ventily sa dajú nastaviť na rýchlosť poklesu
tlaku 2 mm Hg/s až 3 mm Hg/s (0,3 kPa/s až 0,4 kPa/s).
2.4.1.2.2
Ručne ovládané výpustné ventily sa dajú ľahko nastaviť na hodnoty uvedené v bode
2.4.1.2.1.
2.4.1.2.3
Samolinearizačné výpustné ventily sa skúšajú podľa príslušnej slovenskej technickej
normy.
2.4.2
Rýchle zníženie tlaku
Počas rýchleho zníženia tlaku v pneumatickom systéme pri plne otvorenom ventile čas
na zníženie tlaku z 260 mm Hg na 15 mm Hg (z 35 kPa na 2 kPa) neprekročí 10 s.
2.4.3
Zariadenia indikácie tlaku
2.4.3.1
Merací rozsah
Merací rozsah pre pretlak v manžete je od 0 mm Hg do najmenej 260 mm Hg (od 0 kPa
do najmenej 35 kPa).
2.4.3.2
Analógová indikácia
2.4.3.2.1
Stupnica
Stupnica sa navrhuje a usporiada tak, aby merané hodnoty boli zreteľne a ľahko rozoznateľné.
Skúška sa vykoná vizuálnou kontrolou.
2.4.3.2.1.1
Prvá ryska stupnice
Vyznačenie stupnice (graduácia) sa začína prvou ryskou stupnice pri 0 mm Hg (0 kPa).
Skúška sa vykoná vizuálnou kontrolou.
2.4.3.2.1.2
Dielik stupnice
Dielik stupnice má hodnotu vyjadrenú v kilopascaloch (kPa) alebo v milimetroch ortuťového
stĺpca (mm Hg) takto:
a)
po 0,2 kPa na stupnici vyznačenej v kPa,
b)
po 2 mm Hg na stupnici vyznačenej v mm Hg.
2.4.3.2.1.3
Na stupnici s hodnotou dielika 2 mm Hg (0,2 kPa) má každá piata ryska stupnice väčšiu
dĺžku a každá desiata ryska stupnice sa očísluje. Skúška sa vykoná vizuálnou kontrolou.
2.4.3.2.1.4
Dĺžka dielika a hrúbka rysiek stupnice
Dĺžka dielika nie je menšia ako 0,7 mm. Hrúbka rysiek stupnice neprekročí 20 % najmenšej
dĺžky dielika.
2.4.3.2.1.5
Hrúbka rysiek
Všetky rysky stupnice majú rovnakú hrúbku.
2.5
Dodatočné požiadavky na deformačné tlakomery
2.5.1
Ryska stupnice zodpovedajúca nulovej hodnote
Ak je v okolí rysky zodpovedajúcej nulovej hodnote uvedená tolerančná zóna, potom
neprekročí ± 3 mm Hg ( ± 0,4 kPa) a jasne sa vyznačí. Ryska stupnice označujúca nulu
sa vyznačí.
2.5.2
Nula
Pohyb pružného citlivého prvku vrátane ručičky neovplyvňuje až do 6 mm Hg (0,8 kPa)
pod nulu. Používateľ nemá možnosť nastaviť ani ručičku, ani číselník. Skúška sa vykoná
vizuálnou kontrolou.
2.5.3
Ručička
Ručička zakrýva najkratšiu rysku stupnice vo vzdialenosti medzi jednou a dvoma tretinami
jej dĺžky. Na konci nie je hrubšia ako ryska stupnice. Vzdialenosť medzi ručičkou
a číselníkom neprekročí 2 mm.
2.5.4
Chyba hysterézy
Chyba hysterézy v celom meracom rozsahu je v rozsahu 0 mm Hg až 4 mm Hg (0 kPa až
0,5 kPa).
2.5.5
Konštrukcia a materiály
Konštrukcia deformačného tlakomera a materiál na pružné citlivé prvky zabezpečia dostatočnú
stabilitu merania. Pružné citlivé prvky sa vystarnú z hľadiska pôsobenia tlaku a teploty.
2.5.6
Rozdiel v údaji deformačného tlakomera pred 10 000 striedavými tlakovými cyklami
a po nich nie je väčší ako 3 mm Hg (0,4 kPa) v celom meracom rozsahu.
2.6
Dodatočné požiadavky na ortuťové tlakomery
2.6.1
Vnútorný priemer trubice s ortuťou
Menovitý vnútorný priemer trubice s ortuťou je najmenej 3,5 mm. Tolerancia priemeru
neprekročí ± 0,2 mm.
2.6.2
Prenosné zariadenie
Prenosné zariadenie má nastavovací alebo uzatvárací mechanizmus, ktorý ho zabezpečuje
v špecifikovanej polohe na použitie.
2.6.3
Trubica s ortuťou a nádržka
Medzi nádržkou a trubicou sa umiestňuje uzatváracie zariadenie, ktoré zabraňuje vyliatiu
ortuti počas prepravy.
2.6.4
Zastavovacie zariadenie v trubici s ortuťou a nádržke
V nádržke a v trubici sa zabudováva zastavovacie zariadenie, ktoré zabraňuje, aby
sa ortuť počas prepravy a používania vyliala. Oneskorenie nastavenia ortuťového stĺpca
spôsobené zastavovacím zariadením nemá prekročiť 1,5 s pri prúdení ortuti z 200 mm
Hg na 50 mm Hg (z 25 kPa na 5 kPa), keď tlak v systéme rýchlo klesne z 200 mm Hg na
0 mm Hg (z 25 kPa na 0 kPa).
2.6.5
Kvalita ortuti
Ortuť má čistotu najmenej 99,99 %.
2.6.6
Mierka
Rysky stupnice sa vyznačujú na trubici s ortuťou. Ak sú očíslované na každej piatej
ryske, čísluje sa striedavo na pravej a ľavej strane vedľa trubice.
3 Nápisy a značky
Všetky nápisy sú viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné v bežných podmienkach
používania tlakomera a neprekážajú odčítaniu údajov indikačného zariadenia.
3.1
Nápisy
Na tlakomeroch sa uvádzajú tieto nápisy:
3.1.1
na číselníku
a)
symbol meranej veličiny: Pm,
b)
symbol meracej jednotky: mm Hg alebo kPa,
3.1.2
na číselníku, štítku alebo samotnom tlakomere
a)
meno alebo značka výrobcu,
b)
typové označenie tlakomera,
c)
značka schváleného typu.
3.2
Voliteľné nápisy
Na tlakomeroch môžu byť uvedené aj doplnkové nápisy za predpokladu, že neprekážajú
odčítaniu údajov indikačného zariadenia.
3.3
Overovacie značky a plomby
3.3.1
Na umiestnenie overovacích značiek sa vyhradzuje vhodné miesto.
3.3.2
Tlakomer možno zaplombovať tak, aby nebolo možné bez porušenia plomby zmeniť jeho
metrologické charakteristiky.
4 Metódy skúšania
4.1
Stanovenie chyby merania tlaku v manžete
4.1.1
Zariadenie
a)
pevná kovová nádoba s objemom 500 ml ± 5 %,
b)
kalibrovaný referenčný tlakomer s chybou menšou ako 0,8 mm Hg (0,1 kPa),
c)
generátor tlaku, t. j. balónová (ručná) pumpa s výpustným ventilom.
4.1.2
Postup
Manžeta tlakomera sa nahradí nádobou (podľa bodu 4.1.1). Kalibrovaný referenčný tlakomer
sa pripojí k pneumatickému systému. Po odpojení elektromechanického čerpadla (ak je
súčasťou meradla) sa pripojí generátor tlaku do tlakového systému. Skúška sa vykoná
v bodoch stupnice vzdialených nie viac ako 50 mm Hg medzi 0 mm Hg a hornou medzou
meracieho rozsahu.
4.2
Stanovenie vplyvu teploty
4.2.1
Zariadenie
a)
zariadenie špecifikované v bode 4.1.1,
b)
klimatizovaná komora.
4.2.2
Postup
Základný postup je rovnaký ako v bode 4.1.2.
Pre každú z nasledujúcich kombinácií teploty a vlhkosti sa ponechá zariadenie najmenej
3 h v klimatizovanej komore, aby sa dosiahol rovnovážny stav zariadenia:
a)
teplota okolia 10 oC, relatívna vlhkosť 85 % (bez kondenzácie),
b)
teplota okolia 20 oC, relatívna vlhkosť 85 % (bez kondenzácie),
c)
teplota okolia 40 oC, relatívna vlhkosť 85 % (bez kondenzácie).
Vykoná sa skúška podľa bodu 4.1.2 pre každú vyššie uvedenú kombináciu teploty a vlhkosti.
5 Schválenie typu
5.1
Pri schvaľovaní typu sa vykonajú skúšky aspoň na dvoch tlakomeroch. Príslušné laboratóriá
na základe výsledkov prebiehajúcich skúšok môžu požiadať o predloženie ďalších tlakomerov.
5.2
Overenie zhody s technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami
5.2.1
Tlakomery predložené na schválenie typu sa skúšajú, či spĺňajú technické požiadavky
a metrologické požiadavky podľa bodov 1, 2 a 4.
5.2.2
Pomocou referenčných tlakomerov sa vykonajú skúšky podľa bodu 4.
5.3
Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
6 Prvotné a následné overenie
6.1
Overenie zhody so schváleným typom
6.2
Overenie zhody s metrologickými požiadavkami
Vykonajú sa skúšky, či tlakomery spĺňajú metrologické požiadavky podľa bodu 2. Pomocou
referenčných tlakomerov sa vykonajú skúšky podľa bodu 4.
6.3
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
Príloha č. 41 k vyhláške č. 9/2001 Z. z.
MERADLÁ DOZIMETRICKÝCH VELIČÍN IONIZUJÚCEHO ŽIARENIA
Vymedzenie meradiel, ich charakteristika a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na meradlá dozimetrických veličín ionizujúceho žiarenia,
ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona:
a)
meradlá používané na určenie terapeuticky absorbovaných dávok ionizujúceho žiarenia
aplikovaných pacientom,
b)
zostavy na meranie dozimetrických veličín používané v osobnej dozimetrii,
c)
meradlá a zostavy na meranie dozimetrických veličín používané na kontrolu dodržiavania
limitov ožiarenia a zásahových úrovní v oblasti radiačnej ochrany a na dôkazové meranie
v rámci radiačnej monitorovacej siete:
1.
fotónový dozimeter,
2.
neutrónový dozimeter,
d)
osobné hlásiče vopred nastavenej úrovne dozimetrických veličín a priamo odčítacie
osobné dozimetre,
e)
meradlá kvality zväzkov a zdrojov röntgenového žiarenia.
2.
Charakteristika meradiel
2.1
Meradlá uvedené v bode 1 písm. a) sú klinické dozimetre, ktoré sa používajú na určenie
terapeuticky absorbovaných dávok ionizujúceho žiarenia v tele pacienta pri liečbe
nádorových ochorení. Klinický dozimeter je prenosné meradlo určené na meranie absorbovanej
dávky ionizujúceho žiarenia vo vode alebo kermy vo vzduchu alebo ich príkonov. Pozostáva
z jedného alebo viacerých detektorov a zodpovedajúcej vyhodnocovacej jednotky.
2.2
Meradlá uvedené v bode 1 písm. b) sú pasívne dozimetre spolu s vyhodnocovacím zariadením.
Ako pasívne dozimetre možno použiť filmové dozimetre pre fotóny alebo termoluminiscenčné
dozimetre pre mäkké žiarenie, fotóny alebo neutróny. Uvedené zostavy sa používajú
na osobnú dozimetriu na určenie osobného dávkového ekvivalentu monitorovaných pracovníkov
so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a ich výsledky slúžia na zhodnotenie veľkosti ožiarenia
monitorovaných osôb.
2.2.1
Osobný fotónový filmový dozimeter je meradlo určené na stanovenie osobného dávkového
ekvivalentu od fotónov na účely osobnej dozimetrie, pozostávajúce z jedného alebo
viacerých filmových detektorov fotónov.
2.2.2
Osobný fotónový termoluminiscenčný dozimeter je meradlo určené na stanovenie osobného
dávkového ekvivalentu od mäkkého žiarenia, fotónov alebo neutrónov na účely osobnej
dozimetrie, pozostávajúce z jedného alebo viacerých termoluminiscenčných detektorov
fotónov.
2.2.3
Vyhodnocovacie zariadenie slúži na vyhodnotenie pasívnych dozimetrov zodpovedajúcou
metódou.
2.3
Meradlá uvedené v bode 1 písm. c) sú fotónové a neutrónové dozimetre, ktoré sa používajú
na kontrolu dodržiavania limitov ožiarenia a zásahových úrovní v oblasti radiačnej
ochrany a na dôkazové meranie v rámci radiačnej monitorovacej siete. Ďalej sú to meradlá
používané pri výkone štátneho zdravotného dozoru na kontrolu pracovísk oprávnených
na nakladanie s rádioaktívnymi žiaričmi a meradlá, ktoré sa používajú na úradné meranie.
2.3.1
Fotónový dozimeter je prenosné alebo stacionárne meradlo určené na stanovenie kermy
fotónov vo vzduchu alebo príkonu kermy fotónov vo vzduchu, pozostávajúce z jedného
alebo viacerých detektorov a zodpovedajúcej vyhodnocovacej jednotky.
2.3.2
Neutrónový dozimeter je prenosné meradlo určené na stanovenie príkonu priestorového
dávkového ekvivalentu od neutrónov, pozostávajúce z jedného alebo viacerých detektorov
neutrónov a zodpovedajúcej vyhodnocovacej jednotky.
2.4
Meradlá uvedené v bode 1 písm. d) sú fotónové a neutrónové osobné priamo odčítacie
dozimetre, ktoré sa používajú na osobnú dozimetriu na stanovenie osobného dávkového
ekvivalentu monitorovaných pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
2.4.1
Priamo odčítací osobný dozimeter žiarenia fotónov a neutrónov gama a žiarenia X je
meradlo určené na stanovenie osobného fotónového dávkového ekvivalentu na účely osobnej
dozimetrie. Pozostáva z jedného alebo viacerých detektorov fotónov alebo neutrónov.
2.5
Meradlá kvality zväzkov a zdrojov röntgenového žiarenia podľa bodu 1 písm. e) sú
určené na
a)
meranie kermy vo vzduchu vo fotónovom radiačnom poli používanom pri röntgenových
prístrojoch a röntgenových zariadeniach na počítačovú tomografiu na röntgenové žiarenie
s generovanými napätiami menšími než 150 kV,
b)
neinvazívne meranie vysokého napätia na röntgenovej trubici,
c)
meranie charakteristík expozície - súčin expozičného času a prúdu röntgenovou trubicou.
Meradlo kvality zväzkov a zdrojov röntgenového žiarenia pozostáva z jedného alebo
viacerých detektorov príslušnej veličiny a zodpovedajúcej vyhodnocovacej jednotky.
3.
Meradlá dozimetrických veličín spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky,
ktorých podrobnosti sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.
4.
Meradlá dozimetrických veličín podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a
prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania
pri overení sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.
5.
Meradlá dozimetrických veličín schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou
schváleného typu.
6.
Na meradlá dozimetrických veličín, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky,
sa vystaví doklad o overení alebo sa označia overovacou značkou.
7.
Meradlá dozimetrických veličín podliehajú počas ich používania ako určené meradlá
následnému overeniu.
Príloha č. 42 k vyhláške č. 9/2001 Z. z.
MERADLÁ AKUSTICKÉHO TLAKU
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na meradlá akustického tlaku ako na určené meradlá podľa
§ 8 zákona:
a)
zvukomery a integrujúce zvukomery,
b)
pásmové filtre,
c)
osobné zvukové expozimetre.
2.
Zvukomery a integrujúce zvukomery sú elektronické meracie prístroje určené na meranie
zvuku.
3.
Pásmové filtre sú prístroje schopné zabezpečiť spektrálnu informáciu pre široký rozsah
zvukových signálov, napríklad časovo premenných, prerušovaných a ustálených, širokopásmových
a s diskrétnou frekvenciou, s dlhým a krátkym časom trvania. Pásmové filtre sú samostatné
meradlá alebo sú modulovo zabudované do zvukomerov a integrujúcich zvukomerov.
4.
Osobné zvukové expozimetre sú prenosné elektronické meracie prístroje určené na meranie
zvukovej expozície, ktorá je podkladom na vyhodnotenie možného poškodenia sluchu.
5.
Meradlá akustického tlaku podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
6.
Meradlá akustického tlaku schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
7.
Meradlá akustického tlaku, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa označia
overovacou značkou.
8.
Meradlá akustického tlaku podliehajú počas ich používania ako určené meradlá následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overení meradiel akustického tlaku
ODDIEL I
ZVUKOMERY A INTEGRUJÚCE ZVUKOMERY
1 Termíny a definície
1.1
Zvukomer je merací prístroj, ktorým sa merajú zvuky za presne definovaných podmienok
tak, že výsledky získané používateľom prístroja sú vždy reprodukovateľné v rámci určených
tolerancií.
1.2
Integrujúci zvukomer (integrujúci – priemerujúci zvukomer) je zvukomer, ktorý má
ďalšie prídavné zariadenie umožňujúce merať ekvivalentnú hladinu akustického tlaku
alebo v niektorých prípadoch aj hladinu zvukovej expozície.
1.3
Akustický tlak je premenlivý tlak superponovaný na statický tlak prítomnosťou zvuku;
vyjadruje sa v pascaloch (Pa).
1.4
Vážená hladina akustického tlaku vyjadrená v decibeloch (dB) je dvadsaťnásobok dekadického
logaritmu pomeru frekvenčne váženého akustického tlaku k referenčnému akustickému
tlaku. Referenčný akustický tlak je 20 µPa (20 µN.m-2). Hladina zvuku sa má udávať s vyznačeným frekvenčným a časovým vážením.
1.5
Ekvivalentná hladina akustického tlaku A; priemerná hladina akustického tlaku A vyjadrená
v decibeloch (dB) je desaťnásobok dekadického logaritmu pomeru v čase priemerovaného
kvadrátu akustického tlaku frekvenčne váženého funkciou A počas priemerovania T ku
kvadrátu štandardného referenčného akustického tlaku.
1.6
Zvuková expozícia je časový integrál kvadrátu okamžitej hodnoty akustického tlaku
A za stanovený čas, napríklad pracovný deň.
1.7
Rozsah linearity je rozdiel medzi hornou a dolnou hladinou zodpovedajúci efektívnej
hodnote pre spojité sínusové signály pripojené na vstup zvukomera, vnútri ktorého
sú splnené požiadavky na linearitu.
1.8
Referenčný smer je smer dopadu zvuku určený výrobcom na stanovenie absolútnej akustickej
citlivosti a frekvenčnej charakteristiky.
1.9
Referenčná frekvencia je frekvencia určená výrobcom v rozsahu 200 Hz až 1 kHz na
stanovenie absolútnej akustickej citlivosti.
1.10
Referenčná hladina akustického tlaku je hladina akustického tlaku určená výrobcom
na stanovenie absolútnej akustickej citlivosti.
1.11
Referenčný rozsah zvukomera je merací rozsah určený výrobcom na kalibračné účely.
Tento rozsah obsahuje referenčnú hladinu akustického tlaku.
2 Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1
Konštrukcia prístrojov
Zvukomer je kombinácia mikrofónu, zosilňovača s požadovanými váženými filtrami a zariadením
usmerňovač – indikátor s požadovanými časovými váženými charakteristikami.
Zvukomer má jednu alebo viac frekvenčných vážených charakteristík označených A, B,
C. Voliteľné frekvenčné vážené charakteristiky, ktoré môžu byť zabudované, sú:
a)
charakteristika označená Lin, ktorej frekvenčná charakteristika je konštantná v závislosti
od frekvencie,
b)
charakteristika označená D je vážený filter na meranie leteckého hluku.
Zvukomer má jednu alebo viac časových vážených charakteristík označených S, F, I.
Časová charakteristika Peak môže byť takisto zabudovaná do zvukomera. Zvukomer s časovými
váženými charakteristikami I alebo Peak má takisto aspoň jednu charakteristiku F alebo
S. Zvukomer a integrujúci zvukomer majú mať indikátor prebudenia.
Integrujúci zvukomer navyše obsahuje integrátor, t. j. zariadenie priemerujúce v čase.
Zvukomery a integrujúce zvukomery majú aj ďalšie prídavné zariadenia, ako sú indikátory
so širokým rozsahom, číslicové zobrazovače, záznamové zobrazovače alebo automatické
prepínače meracích rozsahov. Ďalšie prídavné zariadenia (napr. predlžovacie nadstavce,
korektory pre náhodný dopad) sa považujú za súčasti zvukomerov a integrujúcich zvukomerov.
Pretože je dôležitá len celková činnosť skutočného prístroja, nie je potrebná oddeliteľnosť
jeho jednotlivých funkčných prvkov.
Výrobca zabezpečí prostriedky na nahradenie elektrického vstupného signálu v mieste
mikrofónu na účely vykonania skúšok úplného prístroja bez mikrofónu.
Výrobca môže vybaviť prístroj na vykonanie elektrických skúšok prístupným vstupným
skúšobným bodom alebo odporučiť a zabezpečiť ekvivalent mikrofónu alebo ekvivalentný
vstupný adaptér (elektrický alebo neelektrický). K dispozícii môže byť voliteľný (ale
odporúčaný) prístupný výstupný skúšobný bod.
2.2
Meracie jednotky
Meracou jednotkou na vyjadrenie akustického tlaku v sústave meracích jednotiek SI
je pascal (Pa). Na vyjadrenie zvuku v akustike sa používa logaritmická stupnica a
s ňou súvisiace hladinové vyjadrenie v jednotke decibel (dB). Decibel nie je absolútna,
ale relatívna jednotka vzťahujúca sa na dohodnutú referenčnú hodnotu 20 µPa. Hodnote
20 µPa zodpovedá hodnota 0 dB.
2.3
Merací rozsah
Rozsah linearity a impulzný dynamický rozsah určuje výrobca prístroja a spĺňa najmenej
požiadavky uvedené v príslušných slovenských technických normách.
Rozsah analógového alebo číslicového indikátora je najmenej 15 dB. Ak je zabudovaný
analógový indikátor, jeho stupnica sa graduuje v dielikoch najviac 1 dB v rozsahu
najmenej 15 dB. Dĺžka dielika zodpovedajúceho hodnote 1 dB je najmenej 1 mm.
Ak je zabudovaný číslicový indikátor alebo iný indikátor s nespojitým zobrazovaním
(napr. diódy), má zvukomer obsahovať režim, v ktorom je maximum hladiny zvuku v meracom
intervale zachované na zobrazovači. Priemerujúci režim má indikovať hladinu zodpovedajúcu
efektívnej hodnote.
2.4
Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby
Zvukomery a integrujúce zvukomery sa zaraďujú do štyroch tried presnosti, ktoré sa
označujú ako trieda presnosti 0, 1, 2 a 3. Najväčšie dovolené chyby sa zväčšujú s
rastúcim číslom triedy presnosti.
Zvukomer a integrujúci zvukomer triedy presnosti 0 je určeným meradlom s metrologickými
charakteristikami zodpovedajúcimi etalónu. Trieda presnosti 1 je určená na presné
laboratórne meranie a prevádzkové meranie v miestach, kde akustické prostredie môže
byť určené alebo ovládané. Presnosť meraní s takýmto prístrojom nie je vo všeobecnosti
zabezpečená za bežných podmienok. Zvukomer a integrujúci zvukomer triedy presnosti
2 je vhodný na použitie na bežné prevádzkové merania. Trieda presnosti 3 je určená
na informatívne merania. Predmetom tejto prílohy sú iba zvukomery a integrujúce zvukomery
triedy presnosti 0, 1 a 2.
Zvukomer a integrujúci zvukomer určený na prevádzkové merania vyhovuje prísnym technickým
parametrom prostredia. Ďalšie zvukomery a integrujúce zvukomery sa používajú iba v
laboratóriách, kde je prostredie ovládané a nie je opodstatnené vyžadovať, aby prístroje
vyhovovali technickým požiadavkám ako prístroje určené na prevádzkové merania.
Chyba údaja zvukomera a integrujúceho zvukomera pri referenčných podmienkach neprekročí najväčšiu
dovolenú chybu ± 0,4 dB, ± 0,7 dB a ± 1,0 dB pre prístroje triedy presnosti 0,1 a
2 po uplynutí času zahriatia prístrojov určenej výrobcom.
Najväčšie dovolené chyby zvukomerov a integrujúcich zvukomerov v stanovenom rozsahu
podmienok prostredia sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.
2.5
Vlastnosti meraného média
Zvukomery a integrujúce zvukomery sú určené na meranie zvuku vyvolaného ustálenými,
prerušovanými, premennými, nepravidelnými alebo impulznými signálmi. Zvukomery a integrujúce
zvukomery spolu s pásmovými filtrami sú schopné zabezpečiť spektrálnu informáciu pre
široký okruh signálov, napríklad časovo premenných, prerušovaných a ustálených, širokopásmových
a s diskrétnou frekvenciou, s dlhým a krátkym časom trvania.
2.6
Referenčné podmienky
Referenčné podmienky okolitého prostredia (ďalej len „referenčné podmienky“) sú:
a)
atmosférický tlak 101,3 kPa,
b)
teplota vzduchu 20 oC,
c)
relatívna vlhkosť vzduchu 65 %
a neprítomnosť významných interferencií spôsobených okolitými zvukmi, prúdením vzduchu
cez mikrofón, vibráciami, magnetickými poľami, elektromagnetickými poľami alebo elektrostatickými
poľami.
2.7
Špecifikácia pracovných podmienok
2.7.1
Atmosférický tlak
Pri kolísaní statického tlaku v rozsahu ± 10 % sa citlivosť celého prístroja nezmení
o viac ako ± 0,3 dB pre prístroje triedy presnosti 0 a 1 a o viac ako ± 0,5 dB pre
prístroje triedy presnosti 2, ak sa skúšajú na frekvenciách medzi 200 Hz až 1 kHz.
2.7.2
Teplota okolia
Výrobca určí teplotný rozsah, v ktorom kalibrácia celého prístroja vrátane mikrofónu
nie je ovplyvnená viac ako 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2 vzhľadom
na údaj pri 20 °C. Ak zmena pri kalibrácii prístroja určeného na prevádzkové meranie
presahuje 0,5 dB v teplotnom rozsahu - 10 °C až +50 °C, výrobca poskytne údaj o korekcii.
Skúška sa vykoná na frekvenciách medzi 200 Hz až 1 kHz.
2.7.3
Relatívna vlhkosť vzduchu
Výrobca určí rozsah relatívnej vlhkosti vzduchu, pri ktorom môže prístroj pracovať
vrátane mikrofónu. Pri prístrojoch určených na prevádzkové meranie sa údaj nemení
viac ako ± 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2 vzhľadom na údaj pri 65
%, keď sa relatívna vlhkosť mení z 30 % na 90 %. Skúška sa vykoná pri teplote 40 °C
na frekvenciách medzi 200 Hz až 1 kHz.
2.7.4
Magnetické a elektrostatické polia
Vplyv magnetických a elektrostatických polí sa zníži na minimum. Zvukomery a integrujúce
zvukomery s pripevneným mikrofónom sa skúšajú v magnetickom poli s intenzitou 80 A.m-1 pri 50 Hz alebo 60 Hz. Prístroje sa orientujú v smere najväčšieho údaja indikátora
zvukomera a vplyv polí sa určí pre všetky dostupné vážené charakteristiky. Pre meracie
prístroje, ktoré používajú predlžovací kábel medzi mikrofónom a indikačnou jednotkou,
sa skúšky vykonajú aj na mikrofóne. Skúšobnú frekvenciu určí výrobca.
2.7.5
Mechanické vibrácie
Vplyv mechanických vibrácií na činnosť zvukomerov a integrujúcich zvukomerov sa obmedzí
na minimum.
Účinok vibrácií s frekvenciou medzi 20 Hz až 1 kHz určí výrobca. Ak sa neuvažuje, že mikrofón bude pri bežnom používaní pripojený na predlžovací kábel, vzťahuje sa táto informácia na celý prístroj. V ďalších prípadoch sa uvedie táto informácia najmenej pre mikrofón. Prístroj sa podrobí skúške sínusovými vibráciami so zrýchlením 1 m.s-2. Aby sa zabezpečilo, že žiadny zvuk vyvolaný vibráciami neovplyvní výsledok skúšky, použije sa referenčný zvukomer, ktorý nie je vystavený vibráciám. Údaje oboch zvukomerov, skúšobného a referenčného, sa zaznamenajú. Skúška sa vykoná pre zabudovanú frekvenčnú váženú charakteristiku s najširším frekvenčným pásmom. Skúšaný zvukomer sa upevní v mieste, ktoré je určené na pripevnenie statívu, ak je k dispozícii, a vibrácie sa vyvolajú v smere osi upevnenia. Ak sú možné dve metódy upevnenia, skúška sa vykoná pre obidve metódy upevnenia. Ak miesto upevnenia k statívu nie je zabudované, výrobca určí metódu upevnenia zvukomera pri skúške. V tomto prípade a v prípade nastaviteľného upevnenia zvukomera sa vibrácie vyvolajú v smere kolmom na rovinu membrány mikrofónu.
Účinok vibrácií s frekvenciou medzi 20 Hz až 1 kHz určí výrobca. Ak sa neuvažuje, že mikrofón bude pri bežnom používaní pripojený na predlžovací kábel, vzťahuje sa táto informácia na celý prístroj. V ďalších prípadoch sa uvedie táto informácia najmenej pre mikrofón. Prístroj sa podrobí skúške sínusovými vibráciami so zrýchlením 1 m.s-2. Aby sa zabezpečilo, že žiadny zvuk vyvolaný vibráciami neovplyvní výsledok skúšky, použije sa referenčný zvukomer, ktorý nie je vystavený vibráciám. Údaje oboch zvukomerov, skúšobného a referenčného, sa zaznamenajú. Skúška sa vykoná pre zabudovanú frekvenčnú váženú charakteristiku s najširším frekvenčným pásmom. Skúšaný zvukomer sa upevní v mieste, ktoré je určené na pripevnenie statívu, ak je k dispozícii, a vibrácie sa vyvolajú v smere osi upevnenia. Ak sú možné dve metódy upevnenia, skúška sa vykoná pre obidve metódy upevnenia. Ak miesto upevnenia k statívu nie je zabudované, výrobca určí metódu upevnenia zvukomera pri skúške. V tomto prípade a v prípade nastaviteľného upevnenia zvukomera sa vibrácie vyvolajú v smere kolmom na rovinu membrány mikrofónu.
2.7.6
Kontrola napájacieho zdroja
Ak je zvukomer alebo integrujúci zvukomer napájaný z batérií, výrobca zabezpečí vhodný
prostriedok na kontrolu napájacieho zdroja tak, aby sa v súlade s technickými požiadavkami
na prístroj dodržalo predpísané napätie napájacieho zdroja.
2.8
Nápisy a značky
2.8.1
Nápisy
Zvukomer spĺňajúci všetky požiadavky medzinárodnej normy IEC 651 sa označí uvedením
IEC 651 a označením triedy presnosti 0 (triedy presnosti 1 alebo triedy presnosti
2) podľa tejto normy.
Integrujúci zvukomer spĺňajúci všetky požiadavky medzinárodnej normy IEC 651 a IEC
804 sa označí uvedením IEC 651, označením triedy presnosti 0 (triedy presnosti 1 alebo
triedy presnosti 2) podľa tejto normy a uvedením IEC 804, roku výroby, označením triedy
presnosti 0 (triedy presnosti 1 alebo triedy presnosti 2) podľa tejto normy.
Ak je zvukomer a integrujúci zvukomer určený iba na laboratórne meranie, označuje
sa prídavným písmenom „L“ (napr. trieda presnosti 2 L). Ak je zvukomer a integrujúci
zvukomer kalibrovaný pre difúzne zvukové pole, označuje sa prídavným písmenom „R“.
Zvukomery a integrujúce zvukomery majú vyznačené
a)
meno výrobcu (obchodnú značku),
b)
typové označenie,
c)
výrobné číslo.
2.8.2
Značky
Značka schváleného typu a overovacia značka sú na zvukomeroch a integrujúcich zvukomeroch
umiestnené na viditeľnom mieste a sú čitateľné a neodstrániteľné.
2.9
Návod na používanie
Každý zvukomer a integrujúci zvukomer sa dodávajú s návodom na používanie v slovenskom
jazyku, ktorý obsahuje najmenej informácie uvedené v príslušných slovenských technických
normách.
2.10
Ochrana proti neoprávneným zásahom
Zvukomery a integrujúce zvukomery výrobca zabezpečí proti neoprávneným zásahom.
Overovacie značky sa umiestňujú na zvukomere a integrujúcom zvukomere tak, aby neoprávnený
zásah do kalibračných prvkov bol evidentný.
3 Metrologická kontrola zvukomerov a integrujúcich zvukomerov
3.1
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
3.1.1
Zvukomery
Pri schvaľovaní typu zvukomerov sa vykonajú tieto úkony:
a)
Skúšky akustických vlastností, ktorých predmetom je
1.
indikácia za referenčných podmienok,
2.
relatívna frekvenčná charakteristika pre voľné pole v referenčnom smere,
3.
relatívna frekvenčná charakteristika pre voľné pole s príslušenstvom (ak obsahuje
príslušenstvo),
4.
smerovosť,
5.
frekvencia, hladina a skreslenie akustických kalibrátorov (ak sú obsiahnuté ako integrálna
časť zvukomera).
b)
Skúšky elektrických vlastností, ktorých predmetom je
1.
RMS usmerňovač,
2.
časové váženie,
3.
prepínač meracích rozsahov,
4.
indikátor,
5.
indikácia prebudenia (ak je zabudovaný indikátor),
6.
výstupy,
7.
stálosť indikácie,
8.
napätie batérie.
c)
Skúšky citlivosti na vplyv prostredia, ktorých predmetom je
1.
statický tlak,
2.
teplota,
3.
relatívna vlhkosť,
4.
vysoké hladiny akustického tlaku,
5.
mechanické vibrácie,
6.
meniace sa magnetické polia.
d)
Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú
1.
nápisy a značky,
2.
návod na používanie.
3.1.2
Integrujúce zvukomery
Pri schvaľovaní typu integrujúcich zvukomerov sa vykonajú tieto úkony:
a)
Skúšky akustických vlastností, ktorých predmetom je
1.
indikácia za referenčných podmienok,
2.
frekvenčná charakteristika,
3.
frekvenčná charakteristika s príslušenstvom (ak obsahuje príslušenstvo),
4.
smerovosť,
5.
frekvencia, hladina, skreslenie akustických kalibrátorov (ak sú obsiahnuté ako integrálna
časť zvukomera).
b)
Skúšky elektrických vlastností, ktorých predmetom je
1.
RMS usmerňovač,
2.
časové váženie,
3.
presnosť prepínača meracích rozsahov,
4.
indikátor (pre linearitu),
5.
frekvenčné váženie, elektrický vstup,
6.
nelineárne skreslenie,
7.
AC výstup,
8.
DC výstup,
9.
stálosť indikácie,
10.
kontrola napätia batérie.
c)
Skúšky elektrických vlastností špeciálne pre integrujúco-priemerujúce prístroje,
ktorých predmetom je
1.
rozsah linearity (na 4 kHz),
2.
impulzný rozsah,
3.
indikácia prebudenia,
4.
časové priemerovanie,
5.
priemerné AI vážená hladina akustického tlaku (ak je zabudované),
6.
príslušenstvo „Reset“ a „Pauza“,
7.
zobrazovanie času, ktorý uplynul (ak je zabudované).
d)
Skúšky citlivosti na vplyv prostredia, ktorých predmetom je
1.
statický tlak,
2.
teplota,
3.
vlhkosť,
4.
vysoké hladiny akustického tlaku,
5.
mechanické vibrácie,
6.
magnetické polia.
e)
Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú
1.
nápisy a značky,
2.
návod na používanie.
3.1.3
Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
3.2
Metódy skúšania pri overení
3.2.1
Zvukomery
Pri prvotnom a následnom overení zvukomerov sa vykonajú tieto úkony:
a)
Skúšky akustických vlastností, ktorých predmetom je
1.
indikácia za referenčných podmienok,
2.
relatívna frekvenčná charakteristika pre voľné pole v referenčnom smere (váženie
pre vybraté frekvencie),
3.
relatívna frekvenčná charakteristika pre voľné pole s príslušenstvom (ak príslušenstvo
tvorí časť konfigurácie, predkladá sa na overenie pre vybraté frekvencie),
4.
frekvencia, hladina a skreslenie akustických kalibrátorov (ak sú obsiahnuté ako integrálna
časť zvukomera).
b)
Skúšky elektrických vlastností, ktorých predmetom je
1.
RMS usmerňovač (pri vybratých crest faktoroch),
2.
časové váženie (pri vybratých úrovniach signálu),
3.
prepínač meracích rozsahov,
4.
indikátor,
5.
indikácia prebudenia (ak je zabudovaný indikátor).
c)
Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú nápisy a značky.
3.2.2
Integrujúce zvukomery
Pri prvotnom a následnom overení integrujúcich zvukomerov sa vykonajú tieto úkony:
a)
Skúšky akustických vlastností, ktorých predmetom je
1.
indikácia za referenčných podmienok,
2.
frekvenčná charakteristika (pre vybraté frekvencie),
3.
frekvenčná charakteristika s príslušenstvom (ak obsahuje príslušenstvo, pre vybraté
frekvencie),
4.
frekvencia, hladina, skreslenie akustických kalibrátorov (ak sú obsiahnuté ako integrálna
časť zvukomera).
b)
Skúšky elektrických vlastností, ktorých predmetom je
1.
RMS usmerňovač (pri vybratých crest faktoroch),
2.
časové váženie (pri vybratých úrovniach signálu),
3.
presnosť prepínača meracích rozsahov,
4.
indikátor (pre linearitu),
5.
frekvenčné váženie, elektrický vstup.
c)
Skúšky elektrických vlastností špeciálne pre integrujúco-priemerujúce prístroje,
ktorých predmetom je
1.
indikácia prebudenia (pre vybraté frekvencie),
2.
časové priemerovanie,
3.
priemerné AI vážená hladina akustického tlaku (ak je zabudované).
d)
Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú nápisy a značky.
3.2.3
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
ODDIEL II
PÁSMOVÉ FILTRE
1 Termíny a definície
1.1
Pásmový filter je filter s jedným pásmom prenosu (alebo s priepustným pásmom s relatívne
malým útlmom) v rozsahu od dolnej medznej frekvencie väčšej ako nula ku konečnej hornej
medznej frekvencii pásma.
1.2
Oktávový filter je pásmový filter, ktorého menovitý pomer hornej medznej frekvencie
k dolnej medznej frekvencii sa rovná dvom.
1.3
Zlomkovooktávový filter je pásmový filter, ktorého pomer hornej medznej frekvencie
f2 k dolnej medznej frekvencii f1 zodpovedá pomeru frekvencií v oktáve umocnenému exponentom, ktorý zodpovedá platnému
označeniu šírky pásma.
1.4
Analógový filter je filter, ktorý spojito spracúva vstupný signál, aby vytváral filtrovaný
výstup.
1.5
Filter navzorkovaných dát je výpočtový postup, ktorý spracúva vzorky vstupného signálu,
aby vytváral filtrovaný výstup.
1.6
Číslicový filter je čiastkový súbor filtrov navzorkovaných dát, ktorý spracúva vzorky
číslicových vstupných dát.
1.7
Oktáva je menovitý pomer frekvencií 2:1. Pomer frekvencií oktávových alebo zlomkovooktávových
filtrov sa určuje a označuje podľa základu desať alebo základu dva.
1.8
Označenie šírky pásma je prevrátená celočíselná hodnota kladného čísla vrátane 1
na označenie zlomku pásma jednej oktávy.
1.9
Referenčná frekvencia je frekvencia 1 kHz.
1.10
Presná stredná frekvencia pásma je frekvencia, ktorá má presne určený vzťah k referenčnej
frekvencii tak, že pomer presných stredných frekvencií dvoch ľubovoľných susedných
pásmových filtrov je rovnaký pre všetky filtre zo súboru filtrov so stanovenou šírkou
pásma.
1.11
Menovité stredné frekvencie pásma sú zaokrúhlené stredné frekvencie pásma na označenie
pásmových filtrov.
1.12
Medzné frekvencie pásma sú také dolné a horné frekvencie medze priepustného pásma
filtra, že presná stredná frekvencia pásma je geometrickým priemerom dolnej a hornej
frekvencie.
1.13
Útlm filtra je pre pásmový filter na ľubovoľnej frekvencii priemerná úroveň druhej
mocniny vstupného signálu zmenšená o nameranú priemernú úroveň druhej mocniny výstupného
signálu, pričom úrovne oboch signálov sa vzťahujú na rovnakú referenčnú veličinu.
2 Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1
Všeobecne
Pásmové filtre môžu byť súčasťou rôznych meracích zariadení alebo môžu vytvárať integrálnu
časť určitého prístroja. Pracujú v reálnom čase. Technické požiadavky platia pre ľubovoľnú
metódu zvolenú výrobcom na návrh filtra za predpokladu, že výsledný prístroj vyhovuje
všetkým požiadavkám príslušných slovenských technických noriem. Možno použiť ľubovoľnú
realizáciu návrhu filtra, a to sústavu so základom desať alebo sústavu so základom
dva. Rozsah oblasti priepustného pásma reprezentovaný charakteristikou pomerného útlmu
filtra je pre všetky filtre s danou šírkou pásma určený konštantným percentom strednej
frekvencie pásma.
Oktávové a zlomkovooktávové pásmové filtre sa identifikujú alebo označujú štítkami
s menovitými strednými frekvenciami pásma, ktoré predstavujú zaokrúhlené hodnoty presných
stredných frekvencií pásma. Presné a menovité stredné frekvencie pásma pre oktávové
a tretinovooktávové filtre a postupy na určenie menovitých stredných frekvencií pásma
pre zlomkovooktávové filtre s označením šírky pásma od 1/4 do 1/24 sú uvedené v príslušných
slovenských technických normách.
Výrobca špecifikuje referenčný útlm v priepustnom pásme. Referenčný útlm je rovnaký
pre všetky filtre v súbore filtrov.
Na každý merací rozsah výrobca určí najväčšiu efektívnu hodnotu napätia vstupného
sínusového signálu.
Výrobca určí vstupné a výstupné zakončovacie impedancie potrebné na zabezpečenie správnej
činnosti prístroja.
2.2
Meracie jednotky
Meracou jednotkou na vyjadrenie akustického tlaku v sústave meracích jednotiek SI
je pascal (Pa). Na vyjadrenie zvuku v akustike sa používa logaritmická stupnica a
s ňou súvisiace hladinové vyjadrenie v jednotke decibel (dB). Decibel nie je absolútna,
ale relatívna jednotka vzťahujúca sa na dohodnutú referenčnú hodnotu 20 µPa. Hodnote
20 µPa zodpovedá hodnota 0 dB.
2.3
Merací rozsah
Meracie rozsahy, ak ich je viac ako jeden, sa prekrývajú tak, aby sa rozsahy linearity
prekrývali aspoň o 40 dB pre filtre triedy presnosti 0 a 1 a najmenej o 30 dB pre
filtre triedy presnosti 2.
Pre filtre s viac ako jedným meracím rozsahom, ak nejde o referenčný rozsah, je prípustné
zmenšenie rozsahu linearity na najcitlivejšom meracom rozsahu.
Pre filtre, ktorých neoddeliteľnou časťou je displej, alebo ak sa výstup filtra prenáša
na vonkajší displej alebo do iného zariadenia a rozsah displeja je väčší ako rozsah
linearity, výrobca špecifikuje najväčšie dovolené chyby linearity amplitúdovej charakteristiky,
ktoré sa udržujú mimo rozsahu linearity.
2.4
Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby
Pásmové filtre sa zaraďujú do troch tried presnosti, ktoré sa označujú triedou presnosti
0, 1 a 2. Najväčšie dovolené chyby sa zväčšujú s rastúcim číslom triedy presnosti.
Oktávové filtre triedy presnosti 0, 1 alebo 2 majú na špecifikovaných hodnotách normalizovanej
frekvencie oktávového pásma pomerný útlm ľubovoľného filtra v medziach najväčších
dovolených chýb uvedených v príslušných slovenských technických normách pre najmenší
a najväčší pomerný útlm.
Integrovaná charakteristika filtra neprekročí pre žiadny pásmový filter v prístroji
± 0,15 dB, ± 0,3 dB a ± 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2.
Pre všetky šírky pásma filtra, pre plochú frekvenčnú charakteristiku, ak je zabudovaná,
a pre každý prístupný merací rozsah platí, že chyby linearity amplitúdovej charakteristiky
neprekročia v rozsahu linearity ± 0,3 dB, ± 0,4 dB a ± 0,5 dB v rozsahu linearity
najmenej 60 dB, 50 dB a 40 dB pre filtre triedy presnosti 0, 1 a 2.
Výrobca uvedie označenie šírky pásma a zodpovedajúce frekvenčné rozsahy, v ktorých
úroveň výstupného signálu v odozve na sínusový vstupný signál s konštantnou amplitúdou,
ktorého logaritmus frekvencie sa mení s konštantnou rýchlosťou, je s presnosťou ±
0,3 dB teoretickej úrovne výstupného signálu pre prístroje triedy presnosti 0 a 1
a s presnosťou ± 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 2.
Pre sínusový vstupný signál ľubovoľnej frekvencie medzi dvoma nasledujúcimi strednými
frekvenciami oktávového alebo zlomkovooktávového pásma neprekročí rozdiel úrovní vstupného
signálu mínus referenčný útlm a úrovní súčtu priemerných hodnôt druhých mocnín výstupných
signálov z rôznych filtrov so stanovenou šírkou pásma ±1,0 dB, +1,0 dB, -2,0 dB a
+2,0 dB, -4,0 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1, resp. 2.
Ak má prístroj rozsah s frekvenčne nezávislým prenosom (t. j. s plochou frekvenčnou
charakteristikou), výrobca určí rozsah frekvencií, v ktorom je pomerný útlm v rozsahu
± 0,15 dB, ± 0,3 dB a ± 0,5 dB, vzhľadom na pomerný útlm na referenčnej frekvencii
pre prístroje triedy presnosti 0, 1, resp. 2. Pri meraniach pomerného útlmu s plochou
frekvenčnou charakteristikou je referenčný útlm rovnaký ako pri meraniach pomerného
útlmu pásmového filtra. Najväčšie dovolené chyby pásmových filtrov v stanovenom rozsahu
podmienok prostredia sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.
2.5
Vlastnosti meraného média
Pásmové filtre zabezpečujú spektrálnu informáciu pre široký okruh signálov, napríklad
časovo premenných, prerušovaných a ustálených, širokopásmových a s diskrétnou frekvenciou,
s dlhým a krátkym časom trvania. Pri aplikáciách obsahujúcich prechodové signály môžu
rozdielne filtre, ktoré spĺňajú požiadavky technických noriem, viesť k rozdielnym
výsledkom.
2.6
Referenčné podmienky
Referenčné podmienky sú:
a)
atmosférický tlak 101,3 kPa,
b)
teplota vzduchu 20 oC,
c)
relatívna vlhkosť vzduchu 65 %
a neprítomnosť významných interferencií spôsobených okolitými zvukmi, prúdením vzduchu
cez mikrofón, vibráciami, magnetickými poľami, elektromagnetickými poľami alebo elektrostatickými
poľami.
2.7
Špecifikácia pracovných podmienok
2.7.1
Atmosférický tlak
Zmeny atmosférického tlaku nemajú zásadný vplyv na činnosť pásmových filtrov.
2.7.2
Teplota okolia
Najmenej v rozsahu teploty okolia od 0 oC do +50 oC sa na menovitej strednej frekvencii pásma nelíši pomerný útlm ľubovoľného filtra
v prístroji od pomerného útlmu na rovnakej frekvencii za referenčných podmienok o
viac ako ± 0,15 dB, ± 0,3 dB a ± 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2.
2.7.3
Relatívna vlhkosť vzduchu
Výrobca určí rozsah relatívnej vlhkosti vzduchu a zodpovedajúcu teplotu vzduchu, pri
ktorej môže prístroj trvalo pracovať. Po 24-hodinovom vystavení vo vlhkej atmosfére
s relatívnou vlhkosťou 75 %, pri teplote okolia +40 oC a bez kondenzácie na vnútorných súčiastkach skúšaného prístroja sa pomerný útlm
na menovitej strednej frekvencii pásma ľubovoľného filtra v prístroji neodlišuje od
pomerného útlmu na rovnakej frekvencii za referenčných podmienok prostredia o viac
ako ± 0,15 dB, ± 0,3 dB a ± 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2.
2.7.4
Striedavé magnetické polia
Vplyv striedavých magnetických polí s frekvenciou 50 Hz alebo 60 Hz na činnosť súboru
filtrov sa zníži na minimum.
2.7.5
Elektrostatické výboje
Vplyv elektrostatického výboja na činnosť súboru filtrov sa zníži na minimum.
2.7.6
Vysokofrekvenčné elektromagnetické polia
Vplyv vysokofrekvenčných elektromagnetických polí na činnosť súboru filtrov sa zníži
na minimum.
2.7.7
Kontrola napájacieho zdroja
Pre prístroje vyžadujúce napájanie z batérie výrobca zabezpečí vhodný prostriedok
na kontrolu napájacieho zdroja, ktorý má v okamihu kontroly dostatočnú kapacitu na
prevádzku prístroja.
2.8
Nápisy a značky
2.8.1
Nápisy
Pásmové filtre sa označujú informáciou o šírke pásma a triede presnosti v tvare YYY
filter, trieda presnosti X, kde YYY je šírka pásma, napríklad oktáva, a X je 0, 1
alebo 2. Pásmové filtre majú vyznačené
a)
meno výrobcu (obchodnú značku),
b)
typové označenie,
c)
výrobné číslo.
Pásmové filtre spĺňajúce všetky požiadavky medzinárodnej normy IEC 1260 sa označia
uvedením IEC 1260.
2.8.2
Značky
Značka schváleného typu a overovacia značka sa umiestnia na pásmových filtroch na
viditeľnom mieste a sú čitateľné a neodstrániteľné.
2.9
Návod na používanie
Každý pásmový filter sa dodáva s návodom na používanie v slovenskom jazyku, ktorý
obsahuje najmenej informácie uvedené v príslušných slovenských technických normách.
2.10
Ochrana proti neoprávneným zásahom
Pásmové filtre zabezpečí výrobca proti neoprávneným zásahom.
Overovacie značky sa umiestnia na pásmovom filtri tak, aby neoprávnený zásah do kalibračných
prvkov bol evidentný.
3 Metrologická kontrola pásmových filtrov
3.1
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
3.1.1
Pri schvaľovaní typu pásmových filtrov sa vykonajú skúšky, ktorých predmetom je
1.
pomerný útlm,
2.
integrovaná charakteristika filtra,
3.
rozsah linearity,
4.
prevádzka v reálnom čase,
5.
predradený filter rušivých vplyvov,
6.
sčítavanie výstupných signálov,
7.
plochá frekvenčná charakteristika (ak je zabudovaná),
8.
citlivosť na teplotu vzduchu,
9.
citlivosť na vlhkosť vzduchu.
3.1.2
Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
3.2
Metódy skúšania pri overení
3.2.1
Pri prvotnom a následnom overení pásmových filtrov sa vykonajú skúšky, ktorých predmetom
je
1.
pomerný útlm (niekoľko frekvencií),
2.
rozsah linearity,
3.
predradený filter rušivých vplyvov,
4.
sčítavanie výstupných signálov,
5.
plochá frekvenčná charakteristika (ak je zabudovaná).
3.2.2
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
ODDIEL III
OSOBNÉ ZVUKOVÉ EXPOZIMETRE
1 Termíny a definície
1.1
Osobný zvukový expozimeter je prenosný elektronický merací prístroj určený na meranie
zvukovej expozície v blízkosti hlavy osoby, ktorá zvukový expozimeter nosí. Meranie
zvukovej expozície môže byť podkladom na vyhodnotenie možného poškodenia sluchu.
1.2
Zvuková expozícia je časový integrál kvadrátu okamžitej hodnoty akustického tlaku
A za určený čas, napríklad pracovný deň.
1.3
Ekvivalentná hladina akustického tlaku A, priemerná hladina akustického tlaku A vyjadrené
v decibeloch (dB) je desaťnásobok dekadického logaritmu pomeru v čase priemerovaného
kvadrátu akustického tlaku frekvenčne váženého funkciou A počas priemerovania T ku
kvadrátu štandardného referenčného akustického tlaku.
1.4
Normalizovaná 8-hodinová priemerná hladina akustického tlaku A vyjadrená v decibeloch
(dB) je taká hladina časovo priemerovaného kvadrátu akustického tlaku A počas normalizovanej
doby Tn = 8 h, že zvuková expozícia je zhodná so zvukovou expozíciou pre premenný zvuk na
mieste, kde sa vyskytuje celková zvuková expozícia počas doby, ktorá nie je nevyhnutne
8 h.
1.5
Rozsah hladín akustického tlaku A vyjadrený v decibeloch (dB) určujú dolné a horné
v čase priemerované hladiny akustického tlaku A určené bez exponenciálneho časového
váženia, určené výrobcom, v ktorých rozmedzí sú podľa tejto prílohy splnené požiadavky
na amplitúdovú linearitu.
1.6
Rozsah zvukovej expozície je rozsah medzi hornou a dolnou zvukovou expozíciou, vnútri
ktorého sú splnené požiadavky tejto prílohy a ktoré sa zobrazujú na indikátore zvukovej
expozície. Hornú a dolnú zvukovú expozíciu určí výrobca.
1.7
Referenčný smer je smer dopadu zvuku určený výrobcom na určenie absolútnej akustickej
citlivosti a frekvenčnej charakteristiky.
1.8
Referenčná frekvencia je frekvencia 1 kHz na určenie absolútnej akustickej citlivosti.
1.9
Referenčná hladina akustického tlaku je hladina akustického tlaku určená výrobcom
na určenie absolútnej akustickej citlivosti.
1.10
Referenčná zvuková expozícia je vypočítaná zvuková expozícia zodpovedajúca referenčnej
hladine akustického tlaku na referenčnej frekvencii, vzťahujúca sa na referenčnú integračnú
dobu.
2 Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1
Konštrukcia prístroja
Osobný zvukový expozimeter je kombinácia mikrofónu, zosilňovača s požadovanou frekvenčnou
váženou funkciou A, zariadením na kvadratizáciu signálu frekvenčne váženého akustického
tlaku, časového integrátora, indikátora zvukovej expozície a samočinne blokujúceho
indikátora preťaženia. Indikátor zvukovej expozície môže byť vstavaný alebo môže byť
oddelený od častí prístroja, ktoré sa nosia. Zvukové expozície, ktoré sa naakumulovali
počas meracej periódy, sa uchovávajú v pamäti dovtedy, kým sa prístroj nevynuluje
a pritom sa nevymažú spustením samočinne blokujúceho indikátora preťaženia.
Rozhodujúca je celková činnosť prístroja, a preto nie je potrebné, aby jeho jednotlivé
funkčné prvky boli oddeliteľné. Avšak na opis požadovaných charakteristík je výhodné
považovať prístroj za kombináciu jednotlivých funkčných prvkov.
Výrobca zabezpečí prostriedky na nahradenie elektrického vstupného signálu v mieste
mikrofónu na účely vykonania skúšok úplného prístroja bez mikrofónu.
Výrobca môže vybaviť prístroj na vykonanie elektrických skúšok prístupným vstupným
skúšobným bodom alebo odporučiť a zabezpečiť ekvivalent mikrofónu alebo ekvivalentný
vstupný adaptér (elektrický alebo neelektrický). K dispozícii môže byť voliteľný (ale
odporúčaný) prístupný výstupný skúšobný bod.
2.2
Meracie jednotky
Meracou jednotkou na vyjadrenie zvukovej expozície je pascal na druhú krát sekunda
(Pa2.s). Na meranie zvukovej expozície na pracovnom mieste sa používa odvodená jednotka
pascal na druhú krát hodina (Pa2.h).
Indikovanie zvukovej expozície v iných jednotkách ako pascal na druhú krát hodina
(Pa2.h) sa pripúšťa za predpokladu, že výrobca určí postup na prevod údaja osobného zvukového
expozimetra v jednotke pascal na druhú krát hodina (Pa2.h), napríklad zobrazenie „dávky“ ako zlomku alebo ako percenta stanovenej zvukovej
expozície v jednotke pascal na druhú krát hodina (Pa2.h).
2.3
Merací rozsah
Výrobca v návode na používanie uvedie rozsah zvukovej expozície a rozsah hladín akustického
tlaku. V príslušných slovenských technických normách sú uvedené normalizované 8-hodinové
priemerné hladiny akustického tlaku A v dB a zodpovedajúce zvukové expozície v Pa2.h.
Rozsah zvukovej expozície je najmenej od 0,1 Pa2.h do 99 Pa2.h. Najmenší prírastok indikátorom zobrazovanej zvukovej expozície neprevyšuje 0,1
Pa2.h.
Rozsah hladín akustického tlaku sa nastavuje najmenej od 80 dB do 130 dB.
Ak je stanovená dolná medza rozsahu hladiny akustického tlaku nižšia ako 80 dB, potom
dolná medza rozsahu zvukovej expozície je nižšia ako 0,1 Pa2.h.
Ak výrobcom určené rozsahy zvukovej expozície a hladiny akustického tlaku prekračujú
požiadavky meracích rozsahov, potom všetky technické požiadavky a najväčšie dovolené
chyby sa vzťahujú na konkrétne rozsahy určené výrobcom.
2.4
Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby
Príslušné slovenské technické normy ustanovujú akustické a elektrické požiadavky na
činnosť osobných zvukových expozimetrov jedného stupňa presnosti. Stupeň presnosti
zodpovedá stupňu presnosti integrujúceho zvukomera, ktorý spĺňa požiadavky príslušnej
slovenskej technickej normy pre triedu presnosti 2 v rozsahu hladín akustického tlaku
A od 80 dB do 130 dB a v menovitom frekvenčnom rozsahu od 63 Hz do 8 kHz.
Najväčšie dovolené chyby osobných zvukových expozimetrov podľa podmienok prostredia
sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.
2.5
Absolútna akustická citlivosť
Používateľ disponuje prostriedkami na kontrolu a dodržiavanie citlivosti osobného
zvukového expozimetra, aby za referenčných podmienok neboli prekročené najväčšie dovolené
chyby uvedené v príslušných slovenských technických normách pre referenčnú zvukovú
expozíciu. Ak je týmto prostriedkom akustický kalibrátor, spĺňa požiadavky príslušných
slovenských technických noriem.
2.6
Vlastnosti meraného média
Osobné zvukové expozimetre sú určené na meranie zvukovej expozície vyvolanej ustálenými,
prerušovanými, premennými, nepravidelnými alebo impulznými zvukmi.
2.7
Referenčné podmienky
Referenčné podmienky sú:
a)
atmosférický tlak 101,3 kPa,
b)
teplota vzduchu 20 oC,
c)
relatívna vlhkosť vzduchu 65 %
a neprítomnosť významných interferencií spôsobených okolitými zvukmi, prúdením vzduchu
cez mikrofón, vibráciami, magnetickými poľami, elektromagnetickými poľami alebo elektrostatickými
poľami. Významná interferencia nastáva, keď účinok na indikovanú zvukovú expozíciu
prekračuje 10 % príslušnej medze najväčšej dovolenej chyby.
2.8
Špecifikácia pracovných podmienok
2.8.1
Atmosférický tlak
Pre zmeny referenčného atmosférického tlaku o ± 10 % sa nemení indikovaná zvuková
expozícia v odozve na referenčnú hladinu akustického tlaku s frekvenciou 1 kHz počas
referenčnej integračnej doby o viac ako od -11 % do +12 % vzhľadom na indikovanú zvukovú
expozíciu pri atmosférickom tlaku 101,3 kPa.
2.8.2
Teplota okolia
Pre teplotu okolia v rozsahu najmenej od 0 oC do 40 oC sa nemení indikovaná zvuková expozícia v odozve na referenčnú hladinu akustického
tlaku s frekvenciou 1 kHz počas referenčnej integračnej doby o viac ako od -11 % do
+12 % vzhľadom na indikovanú zvukovú expozíciu pri teplote 20 oC. Menovitá relatívna vlhkosť vzduchu v čase skúšky sa uvedie do protokolu.
2.8.3
Relatívna vlhkosť vzduchu
Pre relatívnu vlhkosť vzduchu v rozsahu najmenej od 30 % do 90 % sa nemení indikovaná
zvuková expozícia v odozve na referenčnú hladinu akustického tlaku s frekvenciou 1
kHz počas referenčnej integračnej doby o viac ako od -11 % do +12 % vzhľadom na indikovanú
zvukovú expozíciu pri relatívnej vlhkosti vzduchu 65 %. Skúška sa vykoná pri teplote
40 oC.
2.8.4
Magnetické pole
V návode na používanie sa uvedie zvuková expozícia indikovaná po uplynutí integračnej
periódy 1 h, ak je osobný zvukový expozimeter s mikrofónom nahradeným ekvivalentnou
elektrickou impedanciou, ak je to realizovateľné, vložený do homogénneho magnetického
poľa s intenzitou 80 A.m-1 a skúšobnou frekvenciou 50 ± 1 Hz alebo 60 ± 1 Hz orientovaný v smere najväčšej odozvy.
Frekvenciu, ako aj smer určí výrobca, ktorý tiež určí konfiguráciu mikrofónových predlžovacích
káblov.
2.8.5
Vysokofrekvenčné elektromagnetické polia
Vplyv vysokofrekvenčných elektromagnetických polí na činnosť osobného zvukového expozimetra
sa čo najviac obmedzí. V návode na používanie sa uvedú obmedzenia použitia osobného
zvukového expozimetra v blízkosti zdroja elektromagnetického žiarenia. Výrobca určí
vplyv vysokofrekvenčných elektromagnetických polí.
2.8.6
Elektrostatické výboje
Vplyv elektrostatických výbojov na činnosť osobného zvukového expozimetra sa čo najviac
obmedzí. V návode na používanie sa uvedú medze použitia osobného zvukového expozimetra
v blízkosti zdroja elektrostatického výboja.
2.8.7
Mechanické vibrácie
Vplyv mechanických vibrácií na činnosť osobného zvukového expozimetra sa má obmedziť
na minimum. V návode na používanie sa uvedú obmedzenia vyplývajúce z pôsobenia mechanických
vibrácií.
2.8.8
Napájanie
Druh napájania odporúčaný výrobcom zabezpečí najmenej počas 8 h a pri akejkoľvek teplote
v rozsahu určenom výrobcom činnosť osobného zvukového expozimetra v súlade s technickými
požiadavkami. Ak je osobný zvukový expozimeter napájaný z batérie, výrobca zabezpečí
metódu kontroly, aby napätie batérie v čase kontroly bolo dostatočné na činnosť prístroja
v súlade s technickými požiadavkami. Kontrola stavu batérie nenarúša zvukové expozície.
2.9
Nápisy a značky
2.9.1
Nápisy
V blízkosti alebo vnútri indikátora sa uvádza, ak je to praktické, názov zobrazovanej
veličiny (zvukovej expozície) a jej meracej jednotky alebo jej symbolu. Ak takéto
označenie nie je praktické, umiestňuje sa v návode na používanie popísaný spôsob určenia
zvukovej expozície. Štítok môže byť napríklad označený nápisom „OSOBNÝ ZVUKOVÝ EXPOZIMETER“
a indikátor môže byť označený v Pa2.h. Ak je údaj prístroja v percentách, uvádza sa tiež expozícia v jednotke pascal
na druhú krát hodina zodpovedajúca 100 percentám, napríklad 3,2 Pa2.h = 100 %, ak 100 % zodpovedá normalizovanej 8-hodinovej priemernej hladine akustického
tlaku A 90 dB.
Na osobnom zvukovom expozimetri sa ďalej vyznačuje
a)
meno výrobcu (obchodná značka),
b)
typové označenie,
c)
výrobné číslo.
Osobný zvukový expozimeter spĺňajúci všetky požiadavky medzinárodnej normy IEC 1252
sa označí uvedením IEC 1252.
2.9.2
Značky
Značka schváleného typu a overovacia značka sa umiestňujú na osobnom zvukovom expozimetri
na viditeľnom mieste čitateľne a neodstrániteľne. Časti prístroja, do ktorých nemá
používateľ prístup, sú chránené pomocou ochranných prvkov (štítky, značky a pod.).
2.10
Návod na používanie
Každý osobný zvukový expozimeter sa dodáva s návodom na používanie v slovenskom jazyku,
ktorý obsahuje najmenej informácie uvedené v príslušných slovenských technických normách.
2.11
Ochrana proti neoprávneným zásahom
Osobný zvukový expozimeter výrobca zabezpečí proti neoprávneným zásahom.
Overovacie značky sa umiestňujú na osobnom zvukovom expozimetri tak, aby neoprávnený
zásah do kalibračných prvkov bol evidentný.
3 Metrologická kontrola osobných zvukových expozimetrov
3.1
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
3.1.1
Pri schvaľovaní typu osobných zvukových expozimetrov sa vykonajú tieto úkony:
a)
Skúšky akustických a elektrických vlastností, ktorých predmetom je
1.
smerovosť,
2.
absolútna akustická citlivosť,
3.
frekvencia, hladina a skreslenie akustických kalibrátorov (ak sú obsiahnuté ako integrálna
časť osobného zvukového expozimetra),
4.
frekvenčná charakteristika,
5.
amplitúdová linearita odozvy na ustálené signály,
6.
odozva na signály s krátkym trvaním,
7.
odozva na unipolárne impulzy,
8.
samočinne blokujúci indikátor preťaženia,
9.
kontrola napätia batérie.
b)
Skúšky citlivosti na vplyv prostredia, ktorých predmetom je
1.
statický tlak,
2.
teplota,
3.
relatívna vlhkosť vzduchu,
4.
magnetické polia,
5.
vysokofrekvenčné elektromagnetické polia,
6.
elektrostatické výboje,
7.
mechanické vibrácie.
c)
Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú
1.
nápisy a značky,
2.
návod na používanie.
3.1.2
Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
3.2
Metódy skúšania pri overení
3.2.1
Pri prvotnom a následnom overení osobných zvukových expozimetrov sa vykonajú tieto
úkony:
a)
Skúšky akustických a elektrických vlastností, ktorých predmetom je
1.
absolútna akustická citlivosť,
2.
frekvenčná charakteristika,
3.
amplitúdová linearita odozvy na ustálené signály,
4.
odozva na signály s krátkym trvaním,
5.
odozva na unipolárne impulzy,
6.
samočinne blokujúci indikátor preťaženia.
b)
Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú nápisy a značky.
3.2.2
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
Príloha č. 43 k vyhláške č. 9/20001 Z. z.
MERADLÁ AKTIVITY RÁDIONUKLIDOV
Vymedzenie meradiel, ich charakteristika a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na meradlá aktivity rádionuklidov, ktoré sa používajú ako
určené meradlá podľa § 8 zákona:
a)
meradlá na kontrolu dodržiavania prevádzkových limitov a na kontrolu referenčných
úrovní aktivity a objemovej aktivity z výpustí jadrových zariadení, zo zariadení na
ťažbu alebo úpravu rádioaktívnych surovín, spracovanie alebo aplikáciu rádioaktívnych
materiálov a z úpravní rádioaktívneho odpadu a na stanovenie radiačnej záťaže okolia
v dôsledku výpustí,
b)
meradlá aktivity diagnostických a terapeutických preparátov aplikovaných pacientom
in vivo,
c)
meradlá vnútornej rádioaktívnej kontaminácie osôb,
d)
meradlá objemovej aktivity radónu 222 vo vzduchu a vo vode a ekvivalentnej objemovej
aktivity radónu 222 vo vzduchu,
e)
meradlá a zostavy na meranie veličín rádioaktívnej premeny používané na kontrolu
dodržiavania limitov v oblasti radiačnej ochrany a na dôkazové meranie v rámci radiačnej
monitorovacej siete,
f)
stacionárne meradlá používané na vyhľadávanie skrytej rádioaktivity v osobnej a nákladnej
preprave.
2.
Charakteristika meradiel
2.1
Meradlá uvedené v bode 1 písm. a) sú zariadenia na kontinuálne monitorovanie rádionuklidov
emitujúcich žiarenie beta a gama v kvapalných výpustiach alebo v povrchových vodách
a zariadenia na kontinuálne monitorovanie aktivity v plynných výpustiach, menovite
rádioaktívnych aerosolov, vzácnych plynov, jódu, trícia a transuránových aerosolov.
2.2
Meradlá uvedené v bode 1 písm. b) sú priamo ukazujúce meradlá aktivity rádionuklidov
(tzv. meradlá aplikovanej aktivity alebo kalibrátory rádionuklidov) používané na oddeleniach
a klinikách nukleárnej medicíny na kontrolu a odmeriavanie množstva rádionuklidu pred
podaním pacientom.
2.3
Meradlá uvedené v bode 1 písm. c) sú meradlá aktivity rádionuklidov deponovaných
v ľudskom organizme alebo v jednotlivých orgánoch používané pri cielenom skríningu
pracovníkov s podozrením na vnútornú rádioaktívnu kontamináciu alebo pri lekárskom
vyšetrení funkčnosti niektorých orgánov s použitím rádionuklidov, ak je výsledkom
merania absolútny údaj o veľkosti aktivity deponovanej v orgáne alebo v organizme.
2.4
Meradlá uvedené v bode 1 písm. d) sú meradlá objemovej aktivity radónu, objemovej
aktivity dcérskych produktov radónu a ekvivalentnej objemovej aktivity radónu vo vzorkách
životného prostredia, v pobytových a pracovných priestoroch. Sú to meradlá, ktoré
sa používajú na účely kontroly splnenia požiadaviek ochrany zdravia obyvateľstva a
pracovníkov na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov.1) Ďalej sú to meradlá, ktoré sa používajú na úradné meranie radónových veličín s následným
navrhnutím a uskutočnením nápravných opatrení.
2.5
Meradlá uvedené v bode 1 písm. e) sú najmä laboratórne meradlá na meranie aktivity
vzoriek zo životného prostredia, technologických procesov, úložísk odpadov, ako aj
vzoriek biologického materiálu a meradlá rádioaktívnej kontaminácie pracovného a životného
prostredia alebo rádioaktívnej kontaminácie predmetov a materiálov uvádzaných do životného
prostredia. Ďalej sú to meradlá používané pri výkone štátneho zdravotného dozoru na
kontrolu pracovísk oprávnených na nakladanie s rádioaktívnymi žiaričmi a meradlá,
ktoré sa používajú na úradné meranie.
2.6
Meradlá uvedené v bode 1 písm. f) sú meradlá umiestnené spravidla v dopravných uzloch
a prevádzkované orgánmi štátnej a verejnej správy, ktoré slúžia na vyhľadávanie skrytých
rádioaktívnych žiaričov v dopravných prostriedkoch cestnej, železničnej, lodnej a
leteckej prepravy. Do skupiny určených meradiel nepatria prevádzkové meradlá používané
na obdobný účel v rámci technologickej kontroly vlastných alebo zmluvných dopravných
prostriedkov, prípadne osôb a materiálu.
3.
Meradlá aktivity rádionuklidov spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky,
ktorých podrobnosti sú uvedené v príslušných slovenských technických normách. Odchýlky
alebo osobitné požiadavky sú predmetom dohody medzi dodávateľom a schvaľovacím orgánom.
4.
Meradlá aktivity rádionuklidov pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a
prvotnému overeniu okrem meradiel uvedených v bode 1 písm. c), d) a f) a gamaspektrometrických
prístrojov a zostáv podľa písmena e), ktoré nepodliehajú schváleniu typu. Metódy technických
skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v príslušných
slovenských technických normách, prípadne v odsúhlasených dokumentoch (pracovných
postupoch) Slovenského metrologického ústavu, určenej organizácie alebo autorizovanej
osoby.
5.
Meradlá aktivity rádionuklidov schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou
schváleného typu alebo k sprievodnej dokumentácii priloží kópiu rozhodnutia o schválení
typu.
6.
Na meradlá aktivity rádionuklidov, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky,
sa vystaví doklad o overení. Tieto meradlá môžu byť označené overovacou značkou.
7.
Meradlá aktivity rádionuklidov podliehajú počas ich používania ako určené meradlá
následnému overeniu.
1)
Napr. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov.
