112/2002 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené na mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, list Poprad 4-4.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Začína sa pri juhovýchodnom rohu betónovej šachty drenážnych vôd, ktorá sa nachádza asi 1 m severne od križovatky spevnenej lesnej cesty a chodníka vedúceho k altánku. Od tohto miesta pokračuje hranica ochranného pásma severovýchodným smerom 8 m k päte ľavostranného svahu Dolinky pod Karlovým posedom. Tu sa kolmo lomí smerom na severozápad a prebieha popod ľavostranný svah doliny 25 m na roveň, ktorá vznikla po likvidácii malého umelého jazierka. Tu sa hranica opäť lomí a pokračuje 20 m smerom na západ až po pätu pravostranného svahu doliny. V tomto mieste, kde hranica ochranného pásma dosahuje výškovú úroveň 1 030 m n. m., sa hranica kolmo stáča smerom na juh a vystupuje šikmo do svahu tak, že prechádza ponad pramenný záchyt zdroja SK-1. Od jeho úrovne hranica vo svahu klesá až k jeho päte pri spevnenej lesnej ceste, odkiaľ severovýchodným smerom pokračuje asi 10 m až k betónovej šachte, kde sa hranica ochranného pásma uzatvára.

Ochranné pásmo II. a III. stupňa

Ochranné pásmo II. a III. stupňa je zobrazené na mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list 27-33 Poprad.

Ochranné pásmo II. a III. stupňa chráni infiltračnú a transportno-akumulačnú oblasť. Hranica sa začína pri betónovej šachte drenážnych vôd, ktorá sa nachádza pri križovatke spevnenej lesnej cesty prechádzajúcej Dolinkou pod Karlovým posedom vo výške 1 028 m n. m. a cesty k altánku. Od tohto miesta pokračuje asi 10 m severovýchodne k ľavostrannému svahu doliny. Odtiaľ pokračuje kolmo na vrstevnice severným smerom na Zbojnícku skalu (1 253 m n. m.). Pod Zbojníckou skalou vo výške 1 200 m n. m. sa stáča na severovýchod, sledujúc smer sklonu svahu, prechádza cez cestnú komunikáciu Starý Smokovec - Hrebienok, až dosiahne výšku 1 260 m n. m. Potom v smere sklonu svahu klesá k pozemnej lanovke na Hrebienok. Hranica ochranného pásma ďalej klesá po východnej strane pozemnej lanovky až do mestskej časti Starý Smokovec, kde sa od pozemnej lanovky odkláňa po miestnej cestnej komunikácii k parkovisku osobných motorových vozidiel na západný okraj amfiteátra a ďalej prechádza po spevnenej lesnej ceste až k východiskovému bodu - betónovej šachte, kde sa hranica ochranného pásma uzatvára.

Hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako otvorená s odkrytou výverovou oblasťou. V hydrogeologickej štruktúre je vyčlenená infiltračná oblasť, v ktorej dochádza k dopĺňaniu, transportno-akumulačná oblasť, v ktorej sa formujú základné fyzikálno-chemické vlastnosti, a výverová oblasť, kde minerálne vody samovoľne vystupujú na povrch.

Formovanie a obeh minerálnych vôd sa uskutočňujú v kvartérnych svahových polygenetických sutinových akumuláciách a horninách kryštalinika Slavkovského štítu. Prevažujúcim materiálom sú kryštalinické horniny, najmä biotitický granodiorit. Hlavná zlomová línia podmieňujúca výrony hlbinného CO² má juhozápadno-severovýchodný smer a v rámci hydrogeologickej štruktúry prebieha cez výverovú oblasť.

Za infiltračnú oblasť hydrogeologickej štruktúry sa považuje celý komplex polygenetických sutinových akumulácií, ktorý je ohraničený dolinou Dolinky pod Karlovým posedom a jej pokračovaním do južných svahov Slavkovského štítu (západne od lokality Hrebienok). Kolektorom minerálnych vôd sú aj v transportno-akumulačnej oblasti polygenetické sute s prevažujúcim pórovým typom prostredia. Podzemné vody prúdia cez toto prostredie až do výverovej oblasti, ktorá sa nachádza na styku polygenetických sutí a zvetraných glacifluviálnych štrkov. Vyzdvihnuté podložné horniny flyšovej litofácie pozdĺž juhozápadno-severovýchodnej okrajovej zlomovej línie a južne ležiaca akumulácia glacifluviálnych sedimentov podmieňujú výstup minerálnych vôd na povrch. Vzhľadom na hydrogeochemickú stabilitu prevažujúceho kryštalinického horninového materiálu v polygenetických sutiach a pomerne rýchly obeh podzemných vôd nedochádza počas prestupu cez transportno-akumulačnú oblasť k výrazným mineralizačným procesom. K nasycovaniu vody hlbinným CO² dochádza najmä počas výstupu minerálnej vody na povrch, a to únikmi CO² pozdĺž spomínanej tektonickej línie v podloží.

Pri výstupe na povrch sa minerálne vody nemiešajú s obyčajnými podzemnými vodami, ktoré boli identifikované v širšom okolí zachyteného prameňa.

Určujúcim mineralizačným procesom je hydrolytický rozklad silikátov. Z pohľadu obsahu rozpustených látok ide o slabo mineralizované podzemné vody sekundárne sýtené oxidom uhličitým. Minerálna voda je základného, nevýrazného, sodno-vápenato-hydrogenuhličitanového chemického typu. Geneticky ide o petrogénne, silikatogénne vody vadózneho pôvodu.