145/2002 Z. z.

Strednú školu požiarnej ochrany (ďalej len „škola") riadi riaditeľ školy. Riaditeľa školy do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva prezident Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „prezident zboru").

Riaditeľ školy zabezpečuje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, učebných plánov a učebných osnov, odbornú a pedagogickú úroveň výchovno-vzdelávacej činnosti školy, efektívne využívanie prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy a riadne hospodárenie s majetkom v užívaní školy.

Riaditeľ školy rozhoduje najmä o

Riaditeľ školy predkladá prezídiu Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „prezídium zboru") na vyjadrenie najmä

V škole sa zriaďuje funkcia zástupcu riaditeľa školy; do funkcie ho vymenúva a z funkcie odvoláva prezident zboru na návrh riaditeľa školy. Zástupca riaditeľa školy zastupuje riaditeľa školy v čase jeho neprítomnosti v plnom rozsahu práv, povinností a zodpovednosti okrem záležitostí, ktoré si riaditeľ školy vyhradil.

Riaditeľ školy zriaďuje pedagogickú radu a predmetové komisie ako svoje poradné orgány. Podľa potrieb a podmienok školy môže riaditeľ školy zriadiť aj iné poradné orgány.

Riaditeľ školy umožňuje zriadenie a činnosť žiackej rady.

Výchovno-vzdelávaciu činnosť v škole vykonávajú pedagogickí zamestnanci a ďalší príslušníci Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „príslušník zboru") s osobitnou odbornou spôsobilosťou.¹)

Škola pripravuje žiakov na vykonávanie povolaní a činností na úseku požiarnej ochrany a poskytuje im úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie.

Štúdium na škole sa organizuje ako denné štúdium absolventov základných škôl (ďalej len „denné štúdium") alebo ako štúdium popri zamestnaní, ktoré sa organizuje ako nadstavbové štúdium absolventov stredných odborných učilíšť (ďalej len „nadstavbové štúdium"), a pomaturitné špecializačné štúdium absolventov stredných odborných škôl (ďalej len „pomaturitné špecializačné štúdium"). Štúdium popri zamestnaní sa organizuje ako diaľkové a externé.

Štúdium v študijných odboroch denného štúdia trvá štyri roky.

Štúdium popri zamestnaní trvá najmenej dva roky.

Absolvovaním denného štúdia alebo nadstavbového štúdia získava žiak úplné stredné odborné vzdelanie.

Absolvovaním pomaturitného špecializačného štúdia získava žiak vyššie odborné vzdelanie.

Škola zabezpečuje aj ďalšie vzdelávanie, odbornú prípravu a prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov zboru a zamestnancov hasičských jednotiek.

Škola vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti zabezpečuje teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie.

Teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie sa uskutočňujú podľa učebných plánov a učebných osnov.

Vyučovacia hodina teoretického vyučovania a praktického vyučovania trvá 45 minút; ak sa praktické vyučovanie vykonáva mimo priestorov školy, môže vyučovacia hodina trvať 60 minút.

Škola v praktickom vyučovaní uskutočňuje spojenie výchovy a vzdelávania s praxou, osvojenie odborných zručností, návykov a získanie schopností využívať teoretické vedomosti a poznatky v praxi.

Podrobnosti o organizácii štúdia upravuje školský poriadok, ktorý vydáva prezídium zboru.

Na denné štúdium možno prijať uchádzača o štúdium (ďalej len „uchádzač"), ktorý úspešne skončil základnú školu.

Na nadstavbové štúdium možno prijať uchádzača, ktorý má stredné odborné vzdelanie.

Na pomaturitné špecializačné štúdium možno prijať uchádzača, ktorý má úplné stredné odborné vzdelanie.

Riaditeľ školy navrhuje prezídiu zboru profilové predmety na prijímacie skúšky na nasledujúci školský rok a zverejňuje ich do 15. októbra. Profilové predmety na prijímacie skúšky schvaľuje prezident zboru.

Uchádzač alebo jeho zákonný zástupca podáva prihlášku na školu na nasledujúci školský rok do 10. marca.

Riaditeľ školy písomne oznámi uchádzačovi termín, rozsah, obsah a formu prijímacej skúšky najneskôr 14 dní pred jej konaním. Prijímacia skúška na ostatné formy štúdia sa uskutočňuje spravidla v prvý týždeň júla na nasledujúci školský rok.

Riaditeľ školy navrhuje kritériá a podmienky prijatia na štúdium. Ak je potrebné na prijatie uchádzača overiť špeciálne zručnosti alebo schopnosti, riaditeľ školy navrhuje požadované špeciálne zručnosti alebo schopnosti a termín ich overenia. Overenie špeciálnych zručností alebo schopností sa uskutoční pred konaním prijímacej skúšky. Kritériá a podmienky prijatia na štúdium, ako aj požadované špeciálne zručnosti alebo schopnosti schvaľuje prezident zboru.

Uchádzač je povinný najneskôr v deň konania prijímacej skúšky predložiť doklad o ukončení požadovaného stupňa vzdelania. Ak ide o denné štúdium, je to vysvedčenie z prvého polroka deviateho ročníka základnej školy. Ak ide o nadstavbové štúdium, je to výučný list. Ak ide o pomaturitné špecializačné štúdium, je to maturitné vysvedčenie.

Riaditeľ školy navrhuje kritériá na prijatie uchádzača bez prijímacej skúšky alebo jej časti. Ak je prihlásených viac uchádzačov, ako možno na príslušný študijný odbor prijať, možno bez prijímacích skúšok prijať najviac 70 % uchádzačov na jednu triedu. Kritériá na prijatie uchádzača bez prijímacej skúšky alebo jej časti schvaľuje a oznamuje prezident zboru najneskôr v termíne podľa odseku 4.

Riaditeľ školy oznámi rozhodnutie o prijatí na štúdium uchádzačovi bez prijímacej skúšky podľa odseku 9 najneskôr 14 dní pred termínom konania prijímacej skúšky.

Riaditeľ školy do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky rozhodne o prijatí uchádzača. Rozhodnutie o prijatí alebo o možnosti zúčastniť sa na prijímacej skúške v náhradnom termíne riaditeľ školy písomne oznámi uchádzačovi alebo jeho zákonnému zástupcovi do 14 dní odo dňa konania prijímacej skúšky.

Podmienkou prijatia uchádzača je prijatie bez prijímacej skúšky podľa odseku 9 alebo úspešné absolvovanie prijímacej skúšky.

Výsledky prijímacej skúšky platia len v školskom roku, na ktorý sa skúška vykonala.

Riaditeľ školy na ústne požiadanie umožní uchádzačovi alebo jeho zákonnému zástupcovi nazrieť do hodnotenia jeho písomnej prijímacej skúšky do desiatich dní odo dňa konania prijímacej skúšky.

Po rozhodnutí o prijatí riaditeľ školy zverejní na škole zoznam všetkých prijatých a neprijatých uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacej skúške a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne, alebo neúspešne.

Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnom termíne, určí riaditeľ školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo jeho zákonný zástupca riaditeľovi školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky v riadnom termíne. Riaditeľ školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

Hodnotenie sa uskutočňuje z jednotlivých vyučovacích predmetov priebežne počas štúdia; klasifikácia žiaka z jednotlivých vyučovacích predmetov sa uskutočňuje počas štúdia v každom ročníku dvakrát.

Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

Ak nemožno žiaka klasifikovať v riadnom termíne, najmä pre jeho neprítomnosť na vyučovaní, riaditeľ školy určí na jeho klasifikovanie náhradný termín. Náhradný termín klasifikovania sa určí spravidla do dvoch mesiacov po skončení riadneho klasifikačného obdobia.

Ak má žiak alebo jeho zákonný zástupca pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže do troch dní odo dňa, keď sa dozvedel jej výsledok, požiadať riaditeľa školy o komisionálne preskúšanie. Ak je vyučujúcim riaditeľ školy, žiadosť žiaka alebo jeho zákonného zástupcu o komisionálne preskúšanie zašle do troch dní prezídiu zboru. O komisionálnom preskúšaní v tomto prípade rozhoduje prezident zboru.

Žiaka nemožno komisionálne preskúšať, ak už bol z toho istého vyučovacieho predmetu v klasifikačnom období raz komisionálne preskúšaný. Riaditeľ školy môže nariadiť komisionálne preskúšanie žiaka z vlastného podnetu.

Podrobnosti o klasifikácii a hodnotení počas štúdia upravuje klasifikačný poriadok, ktorý vydá prezídium zboru.

Žiak je klasifikovaný na základe výsledkov komisionálnej skúšky, ak

Termín konania komisionálnej skúšky určí riaditeľ školy.

Riaditeľ školy vymenúva komisiu pre komisionálnu skúšku. Komisia je najmenej trojčlenná a má nepárny počet členov. Členmi komisie sú predseda, skúšajúci učiteľ, ktorým je spravidla učiteľ vyučujúci príslušný predmet, a učiteľ, ktorý má aprobáciu na skúšaný predmet alebo príbuzný predmet.

Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky; tento výsledok je pre klasifikáciu žiaka konečný. O priebehu a výsledku komisionálnej skúšky sa vyhotovuje písomný protokol.

Žiak, ktorý bol klasifikovaný na záver školského roku najviac z dvoch vyučovacích predmetov stupňom nedostatočný, môže so súhlasom riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku. Termín opravnej skúšky určí riaditeľ školy.

Žiadosť o povolenie vykonať opravnú skúšku podá žiak alebo jeho zákonný zástupca písomne riaditeľovi školy do troch dní odo dňa, keď bol oboznámený s výsledkami klasifikácie. Opravnú skúšku môže žiak vykonať iba raz.

Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel pri klasifikácii podľa § 6 ods. 1 zo všetkých povinných predmetov.

Ak žiak v školskom roku neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov a neurobil ani opravnú skúšku z týchto predmetov, riaditeľ školy môže na základe písomnej žiadosti žiaka alebo jeho zákonného zástupcu povoliť opakovanie ročníka.

Ak žiak v školskom roku neprospel z viacerých ako dvoch vyučovacích predmetov, riaditeľ školy môže na základe písomnej žiadosti žiaka alebo jeho zákonného zástupcu povoliť opakovanie ročníka.

Žiak môže opakovať každý ročník štúdia iba raz.

Štúdium možno prerušiť na základe písomnej žiadosti žiaka alebo jeho zákonného zástupcu z vážnych zdravotných, rodinných alebo pracovných dôvodov.

O prerušení štúdia rozhoduje riaditeľ školy.

Štúdium možno prerušiť najviac na tri roky.

Po uplynutí času prerušenia štúdia pokračuje žiak v tom ročníku, v ktorom štúdium prerušil. Ak štúdium prerušil po úspešnom ukončení ročníka, nastúpi po uplynutí času prerušenia štúdia do nasledujúceho ročníka. Ak čas prerušenia štúdia uplynul v priebehu školského roka, riaditeľ školy umožní žiakovi dodatočne vykonať skúšky za príslušné obdobie.

Ak pominú dôvody prerušenia štúdia, môže sa na žiadosť žiaka alebo jeho zákonného zástupcu prerušenie štúdia ukončiť aj pred uplynutím určeného času prerušenia.

Ak sa žiakovi štúdium prerušilo, prestáva byť žiakom školy počas prerušenia štúdia.

Štúdium nemožno prerušiť žiakovi, ktorý opakuje ročník a nebol klasifikovaný v klasifikačnom období z dôvodov, ktoré nie sú uvedené v odseku 1 a ktorý písomne neodôvodnil svoju neprítomnosť na vyučovaní alebo v náhradnom termíne klasifikácie. Na takého žiaka sa prihliada, akoby štúdium zanechal [§ 11 písm. b)].

Ak žiak neoznámi najneskôr v deň, keď mal na štúdium nastúpiť po prerušení štúdia, dôvod nenastúpenia na štúdium, prestáva byť žiakom školy dňom nasledujúcim po dni určeného nástupu na štúdium po prerušení štúdia.

Denné štúdium a nadstavbové štúdium na získanie úplného stredného odborného vzdelania sa ukončia úspešným vykonaním maturitnej skúšky.²)

Pomaturitné špecializačné štúdium na získanie vyššieho odborného vzdelania sa ukončí úspešným vykonaním absolventskej skúšky.³)

Podmienkou vykonania maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka štúdia.

Riaditeľ školy navrhuje termín maturitnej skúšky a absolventskej skúšky. Termín maturitnej skúšky a absolventskej skúšky schvaľuje prezident zboru.

Maturitná skúška je odborná skúška, na ktorej sa overuje úroveň získaných teoretických vedomostí a praktických zručností žiaka a úroveň jeho prípravy na vykonávanie povolania.

Maturitná skúška sa skladá z písomnej skúšky a z ústnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, zo skúšky z odborných predmetov a z ústnej skúšky z voliteľného predmetu.

Maturitná skúška z odborných predmetov sa skladá z teoretickej časti a z praktickej časti.

Teoretická časť maturitnej skúšky z odborných predmetov je ústne overenie vedomostí žiaka z témy, ktorú si vyžrebuje, prípadne z témy vo vzťahu k praktickej časti skúšky.

Praktická časť maturitnej skúšky z odborných predmetov je overenie zručností žiaka z vyžrebovanej témy alebo z určenej témy a overenie schopností aplikovať získané vedomosti na konkrétnom riešení zadanej úlohy. Súčasťou praktickej časti maturitnej skúšky z odborných predmetov môže byť písomné alebo grafické riešenie úlohy, obhajoba komplexnej odbornej práce žiaka alebo skupiny žiakov, ktorú vypracovali v priebehu štúdia.

Riaditeľ školy určí odborné predmety a voliteľné predmety maturitnej skúšky v súlade s učebnými plánmi jednotlivých druhov štúdia.

Na ústnu skúšku maturitnej skúšky schvaľuje riaditeľ školy pre každý predmet najmenej 25 tém a určí učebné pomôcky, ktoré môže žiak používať.

Maturitná skúška a absolventská skúška sa konajú v riadnom skúšobnom období v júni, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roku.

Písomná maturitná skúška sa koná v apríli.

Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, na ktorej sa overuje úroveň teoretických vedomostí a praktických zručností žiaka a úroveň jeho prípravy na vykonávanie povolania. Obsahuje písomnú absolventskú prácu a jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných predmetov, ktoré určuje riaditeľ školy.

Zadanie a vedúceho písomnej absolventskej práce žiaka určuje riaditeľ školy spravidla v prvom polroku posledného ročníka štúdia.

Na komplexnú skúšku z odborných predmetov schvaľuje riaditeľ školy najmenej 30 tém a určuje učebné pomôcky, ktoré môže žiak používať.

Na základe úspešného vykonania absolventskej skúšky udeľuje škola absolventovi absolutórium.

Maturitná skúška a absolventská skúška sú verejné okrem písomnej maturitnej skúšky.

Ústna skúška sa organizuje po skupinách tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. Skúšobná komisia môže v jednom dni vyskúšať

Žiak posledného ročníka štúdia do konca februára písomne oznámi triednemu učiteľovi voliteľné predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Ak žiak v tomto termíne neoznámi predmet, ktorý si zvolil, určí mu ho triedny učiteľ.

Žiak posledného ročníka štúdia, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho vyučovacieho predmetu, písomne oznámi triednemu učiteľovi do konca februára predmet, ktorý si na skúšku zvolil.

Písomná maturitná skúška trvá 240 minút.

Príprava na ústnu maturitnú skúšku aj absolventskú skúšku trvá najviac 30 minút.

Ústna maturitná skúška z jedného vyučovacieho predmetu trvá najviac 20 minút.

Obhajoba písomnej absolventskej práce trvá najviac 30 minút; komplexná skúška z odborných predmetov trvá najviac 25 minút.

Žiak, ktorý sa z vážnych zdravotných, rodinných alebo pracovných dôvodov nedostavil na maturitnú skúšku alebo na absolventskú skúšku, je povinný podať písomné ospravedlnenie riaditeľovi školy najneskôr do troch dní odo dňa konania maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky. Ak riaditeľ školy žiaka ospravedlní, určí mu náhradný termín na vykonanie maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

Ak žiak svoju neúčasť na maturitnej skúške alebo na absolventskej skúške neospravedlní v lehote uvedenej v odseku 1 alebo ak jeho ospravedlnenie sa neuznalo, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po dni maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky štúdium zanechal.

Žiak môže maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku vykonať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník štúdia.

Ak sa žiak správa počas maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky v rozpore so školským poriadkom, predseda skúšobnej komisie alebo v jeho neprítomnosti podpredseda skúšobnej komisie skúšku žiaka preruší.

Predseda skúšobnej komisie po prerokovaní s jej členmi posúdi správanie žiaka počas maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky a rozhodne o ďalšom pokračovaní skúšky alebo o ukončení skúšky.

Ak predseda skúšobnej komisie nepovolí žiakovi z dôvodov uvedených v odseku 1 ďalej pokračovať v skúške, žiak opakuje skúšku alebo jej časť v náhradnom termíne, ktorý určí riaditeľ školy.

Maturitná skúška a absolventská skúška sa konajú pred skúšobnou komisiou.

Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda, podpredseda a triedny učiteľ. Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú skúšajúci učiteľ a prísediaci učiteľ.

Riaditeľ školy môže na maturitnú skúšku alebo na absolventskú skúšku prizvať odborníkov z praxe.

Predsedu skúšobnej komisie vymenúva prezident zboru. Predsedom skúšobnej komisie môže byť príslušník zboru s osobitnou odbornou spôsobilosťou, ktorý má najmenej päť rokov praxe, alebo odborník z oblasti ochrany pred požiarmi. Predsedu skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa skúška koná.

Predsedom skúšobnej komisie na maturitnej skúške alebo na absolventskej skúške konanej v náhradnom termíne je riaditeľ školy alebo jeho zástupca.

Podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať len pedagogického zamestnanca školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

Prísediaceho učiteľa na každý predmet ústnej maturitnej skúšky a absolventskej skúšky určí riaditeľ školy z učiteľov školy, ktorí učia daný predmet.

Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšky a hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšky.

Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastupuje ho podpredseda komisie.

Otázky kladie žiakovi spravidla skúšajúci učiteľ, ktorý vyučuje predmet, z ktorého je žiak skúšaný. Ostatní prítomní, ktorí nie sú členmi skúšobnej komisie, môžu dávať žiakovi otázky len so súhlasom predsedu skúšobnej komisie; nepodieľajú sa však na hodnotení žiaka.

Predseda skúšobnej komisie po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu skúšobnej komisie, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň skúšok, a vyhotoví o tom písomný záznam.

Prospech žiaka na maturitnej skúške alebo na absolventskej skúške sa klasifikuje týmito stupňami:

Klasifikáciu žiaka schvaľuje na návrh skúšajúceho učiteľa skúšobná komisia hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie.

Písomnú maturitnú skúšku klasifikujú vyučujúci príslušných predmetov.

Klasifikácia z písomnej maturitnej skúšky sa zohľadní pri výslednom hodnotení žiaka v príslušnom predmete. Ak má žiak z písomnej maturitnej skúšky stupeň prospechu nedostatočný, koná písomnú maturitnú skúšku aj ústnu maturitnú skúšku z príslušného predmetu v opravnom termíne, ktorý určí riaditeľ školy.

Písomnú absolventskú prácu klasifikuje vedúci absolventskej práce a obhajobu absolventskej práce klasifikuje skúšobná komisia.

Žiak sa oboznámi s klasifikáciou absolventskej práce v deň obhajoby.

Ak je písomná absolventská práca hodnotená stupňom nedostatočný, žiak nepokračuje v jej obhajobe a môže absolvovať len druhú časť absolventskej skúšky.

Obhajoba absolventskej práce, ktorú žiak po hodnotení klasifikačným stupňom nedostatočný prepracoval v súlade s pripomienkami, koná sa v opravnom termíne, ktorý určí riaditeľ školy.

Skúšobná komisia pri celkovom hodnotení žiaka prihliada na jeho prospech počas štúdia a klasifikuje ho takto:

Do celkového hodnotenia skúšky sa nezapočítava prospech z predmetu, z ktorého sa žiak prihlási na skúšku dobrovoľne.

Celkové hodnotenie vrátane hodnotenia z jednotlivých predmetov skúšky a z obhajoby absolventskej práce oznámi žiakovi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak skúšku vykonal; toto hodnotenie je konečné.

Ak bol žiak na skúške klasifikovaný najviac z dvoch predmetov alebo z písomnej absolventskej práce a jej obhajoby stupňom nedostatočný, môže riaditeľ školy na návrh skúšobnej komisie povoliť z týchto predmetov alebo z obhajoby absolventskej práce opravnú skúšku.

Žiakovi, ktorý bol na skúške klasifikovaný stupňom nedostatočný z viacerých ako dvoch predmetov a z písomnej absolventskej práce a jej obhajoby, môže riaditeľ školy na návrh skúšobnej komisie povoliť opakovanie celej skúšky. Túto skúšku vykoná žiak v nasledujúcom školskom roku v riadnom skúšobnom období.

Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z jednotlivých predmetov alebo z písomnej absolventskej práce a jej obhajoby, môže riaditeľ školy povoliť na jeho žiadosť druhú opravnú skúšku z tohto predmetu alebo z písomnej absolventskej práce a jej obhajoby z vážnych, najmä zo zdravotných dôvodov.

Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z dvoch predmetov a z písomnej absolventskej práce a jej obhajoby, alebo na druhej opravnej skúške z jedného predmetu alebo z písomnej absolventskej práce a jej obhajoby, môže riaditeľ školy na návrh skúšobnej komisie povoliť opakovanie celej skúšky. Táto skúška sa koná v nasledujúcom školskom roku v riadnom skúšobnom období.

Žiadosť o povolenie vykonať opravnú skúšku alebo opakovať celú skúšku podá žiak alebo jeho zákonný zástupca písomne riaditeľovi školy do troch dní odo dňa oznámenia výsledku skúšky.

Žiak môže celú skúšku opakovať iba raz.

Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, vydá sa vysvedčenie o maturitnej skúške alebo absolventský diplom najneskôr do piatich dní od konania skúšky.

Žiak prestáva byť žiakom školy dňom nasledujúcim po dni úspešného vykonania skúšky.

Ak žiak v určenom termíne skúšku nevykonal a povolila sa mu opravná skúška alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium ukončiť.

Zánikom práv a povinností žiaka podľa odseku 3 nie je dotknutá možnosť vykonať maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku.

Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi školy. Ak je žiak neplnoletý, vyžaduje sa súhlas zákonného zástupcu.

Žiak prestáva byť žiakom školy dňom nasledujúcim po dni, keď sa riaditeľovi školy doručilo jeho oznámenie o zanechaní štúdia.

Žiakom školy prestáva byť aj ten žiak, ktorému sa povolilo opakovať ročník alebo skúšku.

Ak sa žiak nezúčastní na vyučovaní v trvaní najmenej piatich vyučovacích dní v jednom klasifikačnom období a jeho neúčasť nie je ospravedlnená, riaditeľ školy písomne vyzve žiaka, aby do 14 dní písomne odôvodnil svoju neúčasť na vyučovaní. Riaditeľ školy posúdi dôvody neúčasti a rozhodne, či je ospravedlnená. Ak riaditeľ školy neúčasť žiaka neospravedlní a rozhodnutie o tejto skutočnosti oznámi žiakovi do troch dní od doručenia písomného odôvodnenia, bude sa posudzovať, akoby žiak štúdium zanechal [§ 11 písm. b)].

Ak žiak chce prestúpiť na inú školu, oznámi to písomne riaditeľovi školy. Žiak prestáva byť žiakom školy dňom prestupu na inú školu.

Ak žiak zvlášť závažným spôsobom porušil školský poriadok, môže riaditeľ školy rozhodnúť o jeho vylúčení zo štúdia. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku.

Práva a povinnosti žiakov školy upravuje školský poriadok, ktorý vydá prezídium zboru.

Pedagogická dokumentácia školy je súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, a súbor písomností, na ktorých základe vydáva škola verejné listiny a rozhodnutia.

Pedagogickú dokumentáciu školy tvoria najmä

Pedagogickú dokumentáciu školy podľa § 27 ods. 2 písm. a) až d) schvaľuje prezídium zboru.

Pedagogická dokumentácia školy podľa § 27 ods. 2 písm. e) až l) sa vedie na úradných tlačivách schválených ministerstvom alebo Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

Kontrolu výchovno-vzdelávacej činnosti školy vykonáva riaditeľ školy, zástupca riaditeľa školy a ďalší pedagogickí zamestnanci určení riaditeľom školy.

Inšpekciu výchovno-vzdelávacej činnosti školy vykonáva ministerstvo.⁴)

Na zriaďovanie a zrušovanie tried denného štúdia, nadstavbového štúdia a pomaturitného špecializačného štúdia, na výchovné opatrenia žiaka denného štúdia a na celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroku a druhého polroku sa použijú rovnako ustanovenia osobitného predpisu.⁵)

Na prijímaciu skúšku na dennú formu štúdia sa použijú rovnako ustanovenia osobitného predpisu.⁶)