706/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2004 do 30.06.2005
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 706/2002 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 29.11.2002 |
| Dátum vyhlásenia: | 20.12.2002 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.2004 |
| Dátum účinnosti do: | 30.06.2005 |
| Autor: | Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 478/2002 Z. z. | Zákon o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) |
| 410/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok |
| 260/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečistujúcich látok v znení vyhlášky č. 410/2003 Z. z. |
| 575/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok v znení neskorších predpisov |
| 631/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok v znení neskorších predpisov |
| 573/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok v znení neskorších predpisov |
| 338/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší |
706
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 29. novembra 2002
o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách
a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii
zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich
látok
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 41 ods. 1 písm. a) zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší)
(ďalej len „zákon") ustanovuje:
§ 1
(1)
Táto vyhláška ustanovuje
a)
emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych
zdrojov znečisťovania ovzdušia (ďalej len „zdroj"), lehoty a podmienky ich platnosti,
b)
nové zdroje a jestvujúce zdroje znečisťovania ovzdušia a ich zariadenia,
c)
zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity, emisné kvóty a všeobecné
podmienky prevádzkovania,
d)
kategorizáciu veľkých zdrojov a stredných zdrojov,
e)
požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok.
(2)
Na účely tejto vyhlášky sa jestvujúcim zdrojom rozumie zdroj
a)
uvedený do prevádzky do 31. marca 1998,
b)
pre ktorý sa vydalo stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. marca 1998
a ktorý bol uvedený do prevádzky do 31. marca 2001, alebo
c)
spĺňajúci podmienky podľa písmena a) alebo b), ak sa pri jeho zmene vydá nové stavebné
povolenie alebo obdobné povolenie po 1. apríli 1998, pričom nedôjde k zmene princípu
celej technológie alebo k obnove celého zdroja.
(3)
Novým zdrojom sa rozumie zdroj, ktorý nie je uvedený v odseku 2.
(4)
Táto vyhláška sa vzťahuje na nové zdroje a jestvujúce zdroje, ak nie je ďalej alebo
vo vykonávacom predpise podľa § 41 ods. 1 písm. a) a j) zákona ustanovené inak.
§ 2
(1)
Zoznam znečisťujúcich látok a vybraných znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú
emisné limity, emisné kvóty a všeobecné podmienky prevádzkovania, je uvedený v prílohe č. 1.
(2)
Kategorizácia veľkých zdrojov a stredných zdrojov je uvedená v prílohe č. 2.
(3)
Všeobecné emisné limity pre znečisťujúce látky (ďalej len „všeobecný emisný limit")
a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov sú uvedené v prílohe č. 3.
(4)
Emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach
(ďalej len „špecifický emisný limit") a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov
sú uvedené v prílohe č. 4.
(5)
Všeobecné emisné limity uvedené v prílohe č. 3 sa vzťahujú na všetky zdroje okrem zdrojov a znečisťujúcich látok, pre ktoré je v
prílohe č. 4 alebo v súhlase okresného úradu podľa § 10 ods. 1 zákona alebo rozhodnutí okresného úradu podľa § 33 ods. 3 písm. l) zákona ustanovené inak.
(6)
Veličiny, jednotky a prepočtové vzťahy, ktorými sú vyjadrené emisné limity, sú uvedené
v prílohe č. 5.
(7)
Požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje sú uvedené
v prílohe č. 6.
(8)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadových
plynoch (ďalej len „hmotnostná koncentrácia") alebo hmotnostný tok znečisťujúcej látky
za jednotku času (ďalej len „hmotnostný tok") platí pre každé miesto odvádzania odpadových
plynov zo zdroja, technologickej časti alebo zariadenia zdroja (ďalej len „časť zdroja")
do ovzdušia, napríklad z technologického potrubia, výduchu, komína a iného obdobného
plošne ohraničeného odvodu, za ktorým už nedochádza k technologicky riadenému znižovaniu
množstva znečisťujúcej látky, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené inak.
(9)
Odpadové plyny sú plyny odvádzané zo zdroja alebo časti zdroja, ktoré obsahujú tuhé,
kvapalné alebo plynné znečisťujúce látky.
(10)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku produkcie
alebo výkonu (ďalej len „emisný faktor"), emisný stupeň, stupeň odsírenia alebo tmavosť
dymu sa vzťahuje na zdroj alebo časť zdroja podľa prílohy č. 4.
(11)
Emisný limit určený pre nový zdroj sa vzťahuje aj na časti jestvujúceho zdroja, pre
ktoré okresný úrad vydá súhlas pri modernizácii podľa § 18 ods. 3 zákona, pri dobudovaní podľa § 22 ods. 1 písm. a), d) a h) zákona a na zmenu jestvujúceho zdroja podľa § 23 ods. 7 zákona po 1. januári 2001, a odpadové plyny z týchto častí zdroja nie sú napojené na spoločné
čistiace zariadenie s inými jestvujúcimi časťami zdroja. Ak podiel výrobnej kapacity
modernizovaných alebo dobudovaných častí jestvujúceho zdroja povolených po 1. januári
2001 je 70 % a viac z celkovej kapacity napojenej na spoločné čistiace zariadenie,
platia pre odpadové plyny z čistiaceho zariadenia emisné limity určené pre nové zdroje.
(12)
Ustanovenie odseku 11 sa nevzťahuje na zariadenie na spaľovanie palív, ak sa jeho
kapacita rozšíri o menovitý tepelný príkon 50 MW a viac; na toto zariadenie sa vzťahuje
príloha č. 4 I. časť bod 1.11.
(13)
Ak je pre časť zdroja určená všeobecná podmienka prevádzkovania, ktorou je určený
maximálny obsah síry v palive, emisný limit pre oxidy síry sa neuplatňuje.
§ 3
(1)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok a tmavosť dymu
sa pri kontinuálnom oprávnenom meraní (ďalej len „kontinuálne meranie") považuje za
dodržaný, ak § 4 a 5 alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak a ak súčasne
a)
žiadna validovaná polhodinová priemerná hodnota neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného
limitu,
b)
žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
c)
najmenej 95 % zo všetkých validovaných polhodinových priemerných hodnôt za kalendárny
mesiac neprekročí 1,2 násobku hodnoty emisného limitu.
(2)
(3)
Validované priemerné hodnoty podľa odseku 1 sa určia z platných polhodinových priemerných
hodnôt a validované priemerné hodnoty podľa odseku 2 z platných denných priemerných
hodnôt po zohľadnení odôvodnenej hodnoty intervalu spoľahlivosti. Odôvodnená hodnota
intervalu spoľahlivosti sa pre nainštalovaný merací systém určuje podľa metodiky oprávneného
merania2) a výsledkov skúšky meracieho systému podľa osobitného predpisu;3) pre vybrané znečisťujúce látky odôvodnená hodnota intervalu spoľahlivosti nesmie
byť vyššia, ako je uvedená v prílohe č. 4 V. časti bode 9.
(4)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok, tmavosť dymu
alebo emisný stupeň sa pri diskontinuálnom oprávnenom meraní (ďalej len „diskontinuálne
meranie") a pri technickom výpočte považuje za dodržaný, ak žiadna jednotlivá hodnota
po pripočítaní odôvodnenej hodnoty neistoty (ďalej len „neistota") výsledku merania
alebo výsledok technického výpočtu po pripočítaní neistoty výpočtu neprekročí hodnotu
emisného limitu; uvedené sa neuplatňuje, ak § 4 a 5 alebo osobitný predpis1) ustanovuje inak.
(5)
Ak sa splnenie požiadavky dodržania emisného limitu podľa odseku 4 nepreukáže, určený
emisný limit sa považuje za dodržaný, ak sa preukáže, že
a)
štatistická možnosť výskytu vyššej jednotlivej hodnoty vyplýva z vlastností technológie
alebo vlastností metódy diskontinuálneho merania,
b)
splniť požiadavku dodržania emisného limitu podľa odseku 4 neumožňuje najlepšia dostupná
technika alebo
c)
na splnenie požiadavky dodržania emisného limitu podľa odseku 4 sú nutné doplnkové
investičné opatrenia na zníženie emisií, ak ide o zdroje uvedené do prevádzky,
a súčasne
1)
doplnková séria meraní a rozbor neistoty potvrdili štatistickú možnosť výskytu jednotlivej
hodnoty, ktorá je po pripočítaní neistoty vyššia ako hodnota emisného limitu,
2)
žiadna jednotlivá hodnota po odčítaní neistoty neprekročí hodnotu emisného limitu,
3)
je vydaný súhlas na osobitné podmienky zisťovania údajov o dodržaní emisného limitu
podľa druhého bodu.
(6)
Emisný limit vyjadrený ako emisný faktor sa považuje za dodržaný, ak žiaden výsledok
merania alebo výsledok technického výpočtu neprekročí 1,5 násobku hodnoty emisného
limitu; uvedené sa neuplatňuje, ak príloha č. 4 alebo osobitný predpis1) ustanovuje inak.
(7)
Ak ide o kontinuálne meranie a kombinované kontinuálne meranie a diskontinuálne meranie,
hodnota výsledku merania veličiny, ktorou je vyjadrený emisný faktor, sa zisťuje a
posudzuje za čas, ktorý je uvedený v prílohe č. 4.
(8)
Ak ide o diskontinuálne meranie, hodnota výsledku merania veličiny, ktorou je vyjadrený
emisný limit, sa zisťuje a vyhodnocuje za reprezentatívnu časovú periódu merania podľa
osobitného predpisu.3)
(9)
Všeobecné podmienky prevádzkovania vyjadrené ako veličina, ktorá sa vzťahuje na odpadové
plyny alebo nečistené plyny, sa pri diskontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak
príloha č. 4 alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak, a ak súčasne
a)
aritmetický priemer žiadnej série jednotlivých meraní neprekročí hodnotu určenej
všeobecnej podmienky prevádzkovania,
b)
žiadna jednotlivá hodnota v každej sérii jednotlivých meraní neprekročí 1,5 násobku
hodnoty určenej všeobecnej podmienky prevádzkovania.
(10)
Všeobecné podmienky prevádzkovania vyjadrené ako veličina, ktorá sa nevzťahuje na
odpadové plyny alebo nečistené plyny, sa pri diskontinuálnom meraní považujú za dodržané,
ak žiadna jednotlivá hodnota v každej sérii jednotlivých meraní neprekročí hodnotu
určenej všeobecnej podmienky prevádzkovania; uvedené sa neuplatňuje, ak príloha č. 4 alebo osobitný predpis1) ustanovuje inak.
(11)
Dodržanie emisného limitu a všeobecných podmienok prevádzkovania zdroja sa posudzuje
počas skutočnej prevádzky zdroja okrem
a)
nábehu, zmeny výrobno-prevádzkového režimu a odstavovania zdroja alebo jeho časti
v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými súhlasom alebo rozhodnutím,
ak príloha č. 4 neustanovuje inak,
b)
funkčnej a inej obdobnej skúšky kontinuálneho meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný
prevádzkový režim zdroja alebo jeho časti,
c)
údržby kontinuálneho meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne
merania,
d)
skúšobnej prevádzky zdroja alebo jeho časti alebo jej časového úseku za podmienok
určených v súhlase,
e)
iného času určeného súhlasom alebo rozhodnutím, ak vzhľadom na danosti technologického
procesu nemožno určené emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania dodržať.
(12)
Ak ide o zdroj alebo jeho časť, ktorého stavba alebo zmena bola povolená do 31. decembra
2002 a ktorý je uvedený do prevádzky do 31. decembra 2003, emisný limit vyjadrený
ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok, tmavosť dymu alebo emisný stupeň sa do
31. decembra 2006 považuje za dodržaný, ak § 4 a 5 neustanovuje inak, ak súčasne
a)
aritmetický priemer žiadnej série jednotlivých meraní neprekročí hodnotu emisného
limitu,
b)
žiadna jednotlivá hodnota v každej sérii jednotlivých meraní neprekročí 1,2 násobku
hodnoty emisného limitu, ktorý je vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný
tok alebo tmavosť dymu a 1,3 násobku hodnoty určeného limitu, ktorý je vyjadrený ako
emisný stupeň alebo stupeň odsírenia.
§ 4
(1)
Emisné limity pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov uvedené
v prílohe č. 4 v V. časti v bodoch 4.2 a 5.3. sa považujú za dodržané, ak sú splnené tieto požiadavky:
a)
žiadna hodnota denného priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.1 alebo bodu 5.3 a 97 % denných priemerov v roku neprekročí emisný limit oxidu uhoľnatého ako denný
priemer podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.5 písm. a),
b)
žiadna hodnota polhodinového priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.2 stĺpca A, alebo ak je to relevantné, najmenej 97 % polhodinových priemerov v roku neprekročí
hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.2 stĺpca B,
c)
žiadna priemerná hodnota koncentrácie ťažkých kovov, dioxínov a furánov za periódu
odberu vzorky pri diskontinuálnom meraní neprekročí hodnotu emisného limitu podľa
prílohy č. 4 V. časti bodov 4.2.3, 4.2.4 a 5.3,
d)
pre krátkodobú koncentráciu oxidu uhoľnatého sa dodržia podmienky hodnotenia oxidu
uhoľnatého podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.5 písm. b) a bodu 5.3,
e)
žiadna priemerná hodnota koncentrácie fluorovodíka, chlorovodíka a oxidu siričitého
za periódu odberu vzorky pri diskontinuálnom meraní neprekročí hodnotu emisného limitu
určeného ako denný priemer podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.1 alebo 5.3.
(2)
Polhodinové priemery a desaťminútové priemery sa pri kontinuálnom meraní posudzujú
počas skutočnej prevádzky okrem nábehu a odstávky, keď sa ešte nespaľujú odpady, a
okrem prípadov podľa § 3 ods. 11 po zohľadnení hodnôt intervalu spoľahlivosti podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 9. Denné priemery sa zisťujú z týchto validovaných priemerných hodnôt.
(3)
Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému sa na zistenie platného
denného priemeru môže vylúčiť najviac päť polhodinových priemerov v niektorom dni.
Z hodnôt použitých na ročné hodnotenie možno z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho
meracieho systému vylúčiť najviac desať denných priemerov.
(4)
Priemerné hodnoty koncentrácie ťažkých kovov, dioxínov a furánov za periódu odberu
vzorky a priemerné hodnoty koncentrácie fluorovodíka, chlorovodíka a oxidu siričitého
za periódu odberu vzorky sa pri diskontinuálnom meraní zisťujú v mieste odberu vzorky
a za časovú periódu podľa podmienok určených v súhlase okresného úradu tak, aby boli
reprezentatívne a zistené podľa slovenských technických noriem, ktorými sa preberajú
európske technické normy, a ak tieto nie sú vydané podľa slovenských technických noriem,
ktorými sa preberajú medzinárodné normy, podľa národných špecifikácií, ktoré zabezpečia
údaje ekvivalentnej vedeckej kvality.
(5)
Podmienky dodržania emisných limitov podľa odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na spaľovne
odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie
súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo
zmeny ich využívania po 31. decembri 2001; na ostatné spaľovne odpadov a zariadenia
na spoluspaľovanie odpadov sa vzťahujú od 28. decembra 2005.
(6)
Na spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, pre ktoré sa začalo
konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických
zariadení alebo zmeny ich využívania do 31. decembra 2001, sa vzťahujú podmienky dodržania
emisných limitov do 27. decembra 2005 pri
a)
kontinuálnom meraní podľa § 3 ods. 1 doplnené o zohľadnenie hodnôt intervalu spoľahlivosti podľa odseku 2,
b)
diskontinuálnom meraní podľa § 3 ods. 12; uvedené sa vzťahuje aj na znečisťujúce látky do času inštalovania technických prostriedkov
na ich kontinuálne meranie.
§ 5
(1)
Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie palív uvedené v prílohe č. 4 v I. časti v bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3 a plynové turbíny uvedené v bode 2.3.1 sa pri kontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní
za skutočný čas prevádzky vyplynie, že v kalendárnom roku
a)
žiadna priemerná hodnota za kalendárny mesiac neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
najmenej 97 % hodnôt zo všetkých štyridsaťosemhodinových priemerov neprekročí 1,1-násobok
hodnoty emisného limitu pre oxidy síry a tuhé znečisťujúce látky,
c)
najmenej 95 % hodnôt zo všetkých štyridsaťosemhodinových priemerov neprekročí 1,1-násobok
hodnoty emisného limitu pre oxidy dusíka.
(2)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia alebo stupeň odsírenia sa pri
diskontinuálnom meraní alebo technickom výpočte považuje za dodržaný, ak žiadna jednotlivá
hodnota v každej sérii jednotlivých meraní alebo výsledok každého iného postupu technického
výpočtu podľa podmienok určených súhlasom alebo rozhodnutím neprekročí hodnotu emisného
limitu.
(3)
Hodnota stupňa odsírenia určeného v prílohe č. 4 v I. časti sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržanú, ak žiadny priemer za kalendárny
mesiac alebo žiadny priemer za 30 po sebe nasledujúcich dní (plávajúci priemer) neprekročí
hodnotu určeného stupňa odsírenia.
(4)
Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie palív uvedené v prílohe č. 4 v I. časti bode 1.2.4 a pre plynové turbíny uvedené v bode 2.3.2 sa pri kontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní
za skutočný čas prevádzky vyplynie, že v kalendárnom roku
a)
žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
najmenej 95 % zo všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok neprekročí
dvojnásobok hodnoty emisného limitu.
(5)
Validované priemerné hodnoty podľa odseku 4 sa určia podľa prílohy č. 4 I. časti bodu 1.14.
(6)
Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému sa na zistenie platného
denného priemeru môžu vylúčiť najviac tri hodinové priemerné hodnoty; priemerná denná
hodnota vypočítaná pri vylúčení viac ako troch hodinových priemerných hodnôt sa na
účely posudzovania dodržania určeného emisného limitu považuje za neplatnú. Z hodnotenia
dodržania určeného emisného limitu možno z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho
meracieho systému vylúčiť najviac desať dní za rok.
(7)
Dodržanie emisného limitu sa posudzuje počas skutočnej prevádzky okrem
a)
nábehu zariadenia (vrátane zmeny paliva alebo zmeny výkonu), najviac však tri hodiny,
a doby ich odstavovania, najviac však 30 minút, ak nie je v platnej dokumentácii alebo
v podmienkach okresného úradu určené inak,
b)
výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií oxidu siričitého a mimoriadnych stavov
uvedených v prílohe č. 4 v I. časti v bode 1.10,
c)
funkčnej alebo inej obdobnej skúšky kontinuálneho meracieho systému vyžadujúcej osobitný
prevádzkový režim zdroja; uvedené sa nezapočítava do času výpadku zariadenia na obmedzovanie
emisií podľa písmena b),
d)
času, v ktorom nie je prevádzka kontinuálneho meracieho systému v súlade s platnou
dokumentáciou a s podmienkami určenými okresným úradom; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne
merania,
e)
skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku za podmienok určených okresným úradom,
f)
iného času určeného okresným úradom, ak vzhľadom na danosti technologického procesu
nemožno určený emisný limit dodržať.
(8)
Na zariadenia na spaľovanie palív uvedené v prílohe č. 4 I. časti bodoch 1.2.1 až 1.2.3 a na plynové turbíny uvedené v bode 2.3.1 sa do lehôt určených v prílohe č. 4 I. časti bode 1.3.1 vzťahuje ustanovenie § 3 ods. 12; to sa vzťahuje aj na znečisťujúce látky do času inštalovania technických prostriedkov
na ich kontinuálne meranie.
§ 6
(1)
Zmeny v začlení alebo v kategorizácii zdroja sa uplatňujú od 1. januára nasledujúceho
po roku, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o zmene.
(2)
Ak sa pri zmene podľa odseku 1 uplatňujú pre zdroj emisné limity a všeobecné podmienky
prevádzkovania, ktoré sa do vykonania zmeny neuplatnili alebo platia prísnejšie emisné
limity, tieto platia po troch rokoch od nadobudnutia platnosti zmeny, ak v prílohe č. 4 nie je určené inak.
(3)
Ak sa pri zmene podľa odseku 1 začlení stredný zdroj alebo malý zdroj medzi veľké
zdroje, prevádzkovatelia vypracujú súbory technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných
opatrení a predložia ich do konca nasledujúceho roka po roku, v ktorom bolo vydané
rozhodnutie o zmene.
(4)
Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov určené pre nové zdroje v prílohe č. 4 v I. časti v bodoch 3.1 a 4.3 a v VI. časti v bode 6.2 platia od 1. januára 2005 pre nové zdroje, pre ktoré sa
vydalo stavebné povolenie do 31. decembra 2000.
(5)
Emisné limity a podmienky prevádzkovania pre nové zdroje sa do 31. decembra 2004
nevzťahujú na
a)
jestvujúce zdroje, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 bodoch 1.6, 3.13, 4.1, 4.39, 5.3, 6.7, 6.12 až 6.15 a v bodoch 6.18,
6.20, 6.99,
b)
veľké zdroje a stredné zdroje, ktoré sú do 31. decembra 2003 kategorizované ako malé
zdroje.
(6)
Ustanovenia o nových zdrojoch, okrem prílohy č. 6, sa vzťahujú na jestvujúce zdroje
od 1. januára 2005, ak v prílohe č. 4 nie je ustanovené inak.
§ 7
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2003.
László Miklós v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 706/2002 Z. z.
ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK A VYBRANÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK, PRE KTORÉ SA URČUJÚ
EMISNÉ LIMITY, EMISNÉ KVÓTY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA
I.
ZÁKLADNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY A VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
tuhé znečisťujúce látky
oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý
oxid uhoľnatý
pachové látky
organické látky, ktoré sú v odpadových plynoch v plynnej fáze vyjadrené ako celkový
organický uhlík
dibenzodioxíny a dibenzofurány uvedené v prílohe č. 4 v V. časti v bode 8
II.
OSTATNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
1.
Skupina znečisťujúcich látok - látky s karcinogénnym účinkom
1.
podskupina
azbest (chryzolit, krokydolit, amozit, antofylit, aktinolit a tremolit)
benzo(a)pyrén
berýlium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Be
dibenzo(a,h)antracén
kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd
2-naftylamín
2.
podskupina
arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As
zlúčeniny šesťmocného chrómu vyjadrené ako Cr
kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Co
nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni
3.
podskupina
akrylonitril
benzén
1,3-butadién
1,2-dibrómetán
epichlórhydrín
etylénoxid
hydrazín
propylénoxid
vinylchlorid
2.
Skupina znečisťujúcich látok - tuhé znečisťujúce anorganické látky
1.
podskupina
ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg
tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Tl
2.
podskupina
selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se
telúr a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Te
3.
podskupina
antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb
cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn
fluoridy vyjadrené ako F-VI
chróm a jeho zlúčeniny (okrem CrVI) vyjadrené ako Cr
kyanidy vyjadrené ako CN-
mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn
meď a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cu
olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb
vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V
zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn
3.
Skupina znečisťujúcich látok - anorganické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár
1.
podskupina
stibín (antimonovodík)
arzín (arzenovodík)
fosfín (fosforovodík)
fosgén
chlórkyán
2.
podskupina
bróm a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HBr
fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF
chlór
kyanovodík
sulfán (sírovodík)
3.
podskupina
amoniak a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako NH3
anorganické plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl
4.
Skupina znečisťujúcich látok - organické plyny a pary
1.
podskupina
acetaldehyd
anilín
benzylchlorid
bifenyl
cyklohexylamín
dietylamín
1,2-dichlóretán
1,1-dichlóretylén
dimetylamín
etanolamín
etylakrylát
fenol
formaldehyd
furfural
krezoly
kyselina akrylová
kyselina mravčia
merkaptány
metylakrylát
metylamín
nitrobenzén
nitrofenoly
nitrokrezoly
nitrotoluén
pyridín
sírouhlík
tetrachlóretán
tioétery
toluidín
trichlóretylén
trichlórmetán
2.
podskupina
benzaldehyd
butylaldehyd
cyklohexanón
1,4-dichlórbenzén
1,1-dichlóretán
etylbenzén
chlórbenzén
2-chloroprén
2-chlórpropán
izopropylbenzén
kyselina octová
metylacetát
metylmetakrylát
1-metylnaftalén
2-metylnaftalén
naftalén
styrén
tetrachlóretylén
toluén
vinylacetát
xylén
3.
podskupina
acetón
alkylalkoholy
cyklické alkoholy
2-butanón
butylacetát
dibutyléter
dietyléter
difenyléter
1,2-dichlóretylén
dichlórmetán
diizopropyléter
dimetyléter
etylacetát
etylénglykol
4-hydroxy-4-metyl-2-pentanón
chlóretán
metylester kyseliny benzoovej
4-metyl-2-pentanón
N-metylpyrolidón
olefíny okrem 1,3-butadiénu (karcinogén)
cykloolefíny
parafíny okrem metánu
cykloparafíny
Pre jestvujúce zdroje
a)
sú cyklohexylamín a cyklohexanón zaradené medzi znečisťujúce látky s platnosťou od
1. januára 2005,
b)
do 31. decembra 2004 je furfural zaradený do 2. podskupiny a bifenyl je zaradený
do 3. podskupiny 4. skupiny znečisťujúcich látok.
III.
PLYNNÉ LÁTKY SPÔSOBUJÚCE SKLENÍKOVÝ EFEKT
oxid uhličitý
metán
oxid dusný
fluórované uhľovodíky
plnofluórované uhľovodíky
fluorid sírový
Príloha č. 2 k vyhláške č. 706/2002 Z. z.
KATEGORIZÁCIA VEĽKÝCH ZDROJOV A STREDNÝCH ZDROJOV
| Čís. kateg. |
Názov kategórie | Prahová kapacita | |
| 1 veľký zdroj |
2 stredný zdroj |
||
| 1 | PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL | ||
| 1.1 | Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW | ≥50 | ≥0,3 |
| 1.2 | Triedenie a úprava uhlia, briketárne s projektovaným výkonom v t za hodinu | ≥30 | >0 |
| 1.3 | Výroba koksu | > 0 | - |
| 1.4 | Výroba energetických plynov (generátorový plyn, svietiplyn) a syntéznych plynov | > 0 | - |
| 1.5 | Plynové turbíny s nainštalovaným menovitým tepelným príkonom v MW | ≥50 | >0 |
| 1.6 | Stacionárne piestové spaľovacie motory s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW | - | ≥0,3 |
| 2 | PRIEMYSELNÁ VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV | ||
| 2.1 | Úprava (praženie, spekanie) rúd železných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave | > 0 | - |
| 2.2 | Výroba surového železa (vysoké pece) s projektovanou výrobnou kapacitou v t za hodinu | >2,5 | >0 |
| 2.3 | Výroba ocele (napr. konvertory, Siemens-Martinské pece, dvojnistejové tandemové pece, elektrické pece, März-Böhlerove pece) s projektovanou výrobnou kapacitou v t za hodinu | >2,5 | >0 |
| 2.4 | Zlievanie železných kovov - výroba liatiny a liatinových výrobkov s projektovanou výrobnou kapacitou v t za deň | > 20 | ≥ 1 |
| 2.5 | Hutnícka druhovýroba a spracovanie kovov (napr. valcovne, lisovne, kováčovne, drôtovne a iné prevádzky tepelného spracovania) | ||
| - valcovne s projektovanou výrobou surovej ocele v t za hodinu | > 20 | >0 | |
| - kováčovne s kladivami s projektovaným výkonom v kJ na jedno | > 50 | ≥ 1 | |
| kladivo a súčasne s projektovanou spotrebou tepelnej energie v MW, | > 20 | ≥ 1 | |
| - lisovne a tepelné spracovanie neželezných kovov s projektovanou výrobou v t za hodinu | - | ≥ 1 | |
| 2.6 | Úprava rúd neželezných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave | > 0 | - |
| 2.7 | Výroba neželezných kovov a ich zliatin z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickým, chemickým alebo elektrolytickým procesom | >2,5 | >0 |
| 2.8 | Tavenie neželezných kovov vrátane zlievania zliatin, pretavovania a rafinácie kovového šrotu s projektovanou taviacou kapacitou v t za deň | ||
| - pre olovo a kadmium | > 4 | >0 | |
| - pre ostatné neželezné kovy | > 20 | >0 | |
| 2.9 | Povrchové úpravy kovov, nanášanie povlakov a súvisiace činnosti (bez používania organických rozpúšťadiel) | ||
| Povrchové úpravy | |||
| - pri použití elektrolytických postupov s objemom kúpeľov v m3 | > 30 | > 1 | |
| - pri použití chemických postupov s objemom kúpeľov v m3 | > 100 | ≥ 3 | |
| - nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele v tavenine s projektovanou kapacitou v kg za hodinu | > 1 000 | ≥ 10 | |
| - nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele plameňovým, elektrooblúkovým, plazmovým a iným striekaním s projektovanou kapacitou nanášania v kg za hodinu | > 20 | ≥ 2 | |
| - nanášanie ochranných povlakov zo surovej ocele s projektovanou kapacitou nanášania v kg za hodinu | > 2 | >0 | |
| - anodická oxidácia hliníkových materiálov | - | >0 | |
| - nanášanie nekovových povlakov (smalty, iné obdobné povrchové úpravy) s projektovanou kapacitou nanášania v m2 za hodinu | - | ≥ 20 | |
| Súvisiace činnosti: | |||
| - opieskovanie okrem kazetových zariadení s projektovanou kapacitou v m2 opieskovaného materiálu za hodinu | - | ≥ 20 | |
| - termické čistenie s celkovým inštalovaným tepelným výkonom v MW | >2 | >0,2 | |
| - elektrolyticko-plazmové čistenie, odmasťovanie a leštenie s projektovanou kapacitou v dm2 za hodinu | - | >20 | |
| 2.99 | Ostatné priemyselné výroby a spracovania kovov | ||
| - súčasťou technológie je spaľovanie paliva s menovitým tepelným príkonom v MW | ≥ 50 | ≥ 0,3 | |
| - podiel hmotnostného toku znečisťujúcej látky emisií pred odlučovačom a hmotnostného toku znečisťujúcej látky, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 pre nové zdroje: | |||
| a) organické plyny a pary | > 10 | ≥ 0,2 | |
| b) ostatné znečisťujúce látky ako v písmene a) | > 10 | > 1 | |
| 3 | VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV | ||
| 3.1 | Spracovanie azbestu a výroba výrobkov obsahujúcich azbest | > 0 | - |
| 3.2 | Výroba cementu s projektovanou výrobnou kapacitou cementového slinku v t za deň | > 500 | >0 |
| 3.3 | Výroba vápna s projektovanou výrobnou kapacitou v t za deň | > 50 | >0 |
| 3.4 | Výroba magnezitu a výroba bázických žiaruvzdorných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v t za deň | > 50 | >0 |
| 3.5 | Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou zmesi v t za hodinu | ≥ 80 | >0 |
| 3.6 | Zariadenia na tavenie nerastných látok vrátane spracovania taveniny a výroby nerastných vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t za deň | > 20 | ≥ 0,l |
| 3.7 | Výroba skla, sklárskych výrobkov a sklených vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t za deň | > 20 | ≥ 0,5 |
| 3.8 | Výroba keramických výrobkov pálením najmä škridiel, tehál, obkladačiek, porcelánu, keramiky, kameniny a žiaruvzdorných materiálov podľa | ||
| - projektovanej výrobnej kapacity v t za deň | > 75 | ≥ 1 | |
| - menovitej kapacity taviacich pecí v m3 pri hustote vsádzky nad 300 kg/m3 | > 4 | ≥ 0,l | |
| - objemu vypáľovacieho zariadenia okrem diskontinuálnych elektrických pecí v m3 | > 3 | > 0,5 | |
| 3.9 | Výroba ľahčených nekovových minerálnych produktov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3 za deň | >20 | >0 |
| 3.10 | Kameňolomy a súvisiace spracovanie kameňa | - | >0 |
| 3.11 | Ťažba, úprava, spracovanie silikátových surovín iných, ako je stavebný piesok a štrk | - | >0 |
| 3.12 | Výroba nepálených murovacích materiálov a prefabrikátov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3 za hodinu | - | >0 |
| 3.13 | Priemyselná výroba betónu, malty alebo iných stavebných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3 za hodinu | - | ≥ 10 |
| 3.99 | Ostatné priemyselné výroby nekovových minerálnych produktov - členenie podľa bodu 2.99 | ||
| 4 | CHEMICKÝ PRIEMYSEL | ||
| 4.1 | Ťažba ropy a súvisiaca doprava a skladovanie | > 0 | - |
| 4.2 | Ťažba zemného plynu naftového a súvisiaca doprava a skladovanie | > 0 | - |
| 4.3 | Rafinérie ropy | > 0 | - |
| 4.4 | Petrochemické spracovanie ropy | > 0 | - |
| 4.5 | Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín podľa | ||
| - nainštalovaného súhrnného objemu skladovania v m3 | ≥ 1 000 | >0 | |
| - projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3 (ktorý je väčší) | ≥ 10 000 | >0 | |
| 4.6 | Výroba syntetického kaučuku | > 0 | - |
| 4.7 | Výroba základných plastických hmôt (na báze syntetických a prírodných polymérov) okrem syntetického kaučuku | > 0 | - |
| 4.8 | Výroba jednoduchých uhľovodíkov (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické) | > 0 | - |
| 4.9 | Výroba organických halogénovaných zlúčenín (halogénderivátov) | > 0 | - |
| 4.10 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich kyslík | > 0 | - |
| 4.11 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich síru | > 0 | - |
| 4.12 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich dusík okrem močoviny | > 0 | - |
| 4.13 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich fosfor | > 0 | - |
| 4.14 | Výroba organokovových zlúčenín | > 0 | - |
| 4.15 | Výroba prípravkov na ochranu rastlín a biocídov | > 0 | - |
| 4.16 | Výroba gumárenských pomocných prípravkov | > 0 | - |
| 4.17 | Výroba a spracovanie viskózy | > 0 | - |
| 4.18 | Výroba celulózy a jej derivátov vrátane spracovania odpadov na produkty z tejto výroby | > 0 | - |
| 4.19 | Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb, gleja a lepidiel s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 100 | ≥ 5 |
| 4.20 | Výroba farmaceutických produktov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 50 | ≥ 5 |
| 4.21 | Výroba anorganických plynných látok a zlúčenín okrem amoniaku | > 0 | - |
| 4.22 | Výroba anorganických kyselín | > 0 | - |
| 4.23 | Výroba anorganických hydroxidov | > 0 | - |
| 4.24 | Výroba anorganických solí (okrem hnojív) | > 0 | - |
| 4.25 | Výroba nekovov, oxidov kovov a iných obdobných anorganických zlúčenín, ako je sodík, vápnik, kremík, fosfor, karbid kremíka, karbid vápnika | > 0 | |
| 4.26 | Výroba síry (Clausov proces) | > 0 | - |
| 4.27 | Výroba amoniaku | > 0 | - |
| 4.28 | Výroba močoviny | > 0 | - |
| 4.29 | Výroba priemyselných hnojív na báze dusíka (okrem močoviny), fosforu a draslíka (jednozložkové alebo kombinované, kvapalné alebo tuhé) | > 0 | |
| 4.30 | Výroba anorganických pigmentov, rafinačných a bieliacich prípravkov | > 0 | - |
| 4.31 | Výroba priemyselných výbušnín | > 0 | - |
| 4.32 | Výroba a spracovanie uhlikatých materiálov | ||
| - výroba drevného uhlia s projektovanou výrobou v kg za deň | ≥ 1 000 | >0 | |
| - výroba sadzí | > 0 | - | |
| - vypaľovanie uhlikatých materiálov vrátane impregnácie | > 0 | - | |
| - spracovanie uhlikatých materiálov (mechanické) | - | >0 | |
| 4.33 | Výroba a spracovanie gumy | ||
| - projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel v t za rok | > 15 | ≥ 0,6 | |
| - výroba surových gumárenských zmesí | > 0 | - | |
| - projektované spracovanie gumovej zmesi v kg za hodinu | - | ≥ 5 | |
| 4.34 | Výroba mydiel, saponátov a kozmetiky s projektovanou výrobnou kapacitou v kg za hodinu | ||
| - saponáty | - | ≥ 100 | |
| - kozmetika | - | ≥ 10 | |
| 4.35 | Priemyselná extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 10 | ≥ 0,6 |
| 4.36 | Výroba a zušľachťovanie papiera, lepenky s projektovaným výkonom v t za deň | ≥ 20 | > 1 |
| 4.37 | Výroba hydroizolačných materiálov a podlahových krytín s projektovaným množstvom spracovaných surovín v kg za hodinu | - | ≥ 500 |
| 4.38 | Priemyselné spracovanie plastov | ||
| - výroba vlákien s projektovanou kapacitou v t za rok | - | ≥ 1 000 | |
| - výroba fólie a iných výrobkov s projektovaným množstvom spracovaného polyméru v kg za hodinu | - | ≥ 100 | |
| - spracovanie fenolových živíc a aminoplastov s projektovanou spotrebou surovín v kg za deň | - | ≥ 150 | |
| - spracovanie polyesterových živíc s prídavkom styrénu a epoxidových živíc s amínmi (najmä člny, vozíky, automobilové diely) s projektovanou spotrebou surovín v kg za deň | - | ≥ 100 | |
| - spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t za rok: | |||
| a) nanášanie lepidiel (lepenie) | > 5 | ≥ 0,6 | |
| b) laminovanie plastov (povrchové) | > 5 | ≥ 0,6 | |
| c) nanášanie náterov (povlakov) | > 15 | ≥ 0,6 | |
| 4.39 | Výroba, regenerácia a zneškodňovanie akumulátorov a monočlánkov | - | > 0 |
| 4.40 | Čerpacie stanice pohonných látok okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov podľa projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3 za rok (ktorý je väčší) | - | ≥ 100 |
| 4.99 | Ostatné organické a anorganické chemické výroby - členenie podľa bodu 2.99 | ||
| 5 | NAKLADANIE S ODPADMI | ||
| 5.1 | Spaľovne odpadov | ||
| - klasifikovaných ako nebezpečné s projektovanou kapacitou v t za deň | > 10 | > 0 | |
| - komunálnych s projektovanou kapacitou v t za hodinu | > 3 | > 0 | |
| - iného odpadu ako nebezpečného odpadu a komunálneho odpadu s projektovanou kapacitou v t za deň | > 50 | > 0 | |
| - experimentálne zariadenia na vývoj a testovanie s projektovaným výkonom spáleného odpadu v t za rok | — | ≥ 50 | |
| 5.2 | Veterinárne asanačné zariadenia s projektovanou kapacitou spracovania v t za deň | > 10 | >0 |
| 5.3 | Čistiarne odpadových vôd s projektovanou kapacitou čistenia podľa ekvivalentných obyvateľov | ||
| - čistiarne komunálnych odpadových vôd | - | ≥ 5 000 | |
| - centrálne čistiarne priemyselných podnikov | - | ≥ 2 000 | |
| 5.4 | Kompostárne s projektovaným výkonom spracovaného odpadu v t za hodinu | - | ≥ 0,75 |
| 5.5 | Krematóriá | - | > 0 |
| 5.99 | Ostatné zariadenia a technológie spracovania a nakladania s odpadmi - členenie podľa bodu 2.99 | ||
| 6 | OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA | ||
| 6.1 | Lakovanie v priemysle výroby automobilov a iné obdobné sériové (strojové) lakovanie kovov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 15 | |
| 6.2 | Opravy náterov, prestriekavanie áut, nanášanie náterov na veľkorozmerné výrobky (napr. autobusy, nákladné vozidlá, koľajové vozidlá, lode) s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 15 | > 0,5 |
| 6.3 | Nanášanie náterov (povlakov) na povrchy, lakovanie s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok: | ||
| - plasty, guma, textílie, fólie, papier, kovy (nenáležiace do 6.1 a 6.2) | > 5 | ≥ 0,6 | |
| - navíjané drôty | > 5 | ≥ 0,6 | |
| - pásové a svitkové materiály | > 25 | ≥ 0,6 | |
| 6.4 | Odmasťovanie a čistenie povrchov kovov, elektrosúčiastok a iných materiálov vrátane odstraňovania starých náterov (povlakov) organickými rozpúšťadlami s projektovanou spotrebou v t za rok: | ||
| - rozpúšťadlá klasifikované ako látky s karcinogénnymi, mutagénnymi a teratogénnymi účinkami (označené ako R45, R46, R49, R60, R61) | > 1 | >0 | |
| - ostatné organické rozpúšťadla | > 2 | ≥ 0,6 | |
| 6.5 | Čistenie, bielenie a farbenie textílii a ostatných vláknitých materiálov prírodného pôvodu (napríklad ľan, bavlna, juta) podľa | ||
| - projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t za rok | - | >0 | |
| - projektovaného množstva bielených alebo farbených textílií alebo vlákien v t za deň | > 20 | ≥ 1 | |
| 6.6 | Nanášanie lepidiel - lepenie ostatných materiálov okrem dreva, výrobkov z dreva a aglomerovaných materiálov, kože a výroby obuvi s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 5 | ≥ 0,6 |
| 6.7 | Polygrafia podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t za rok: | ||
| - tepelný ofset a ostatné polygrafické techniky | > 15 | ≥ 0,6 | |
| - publikačná hĺbkotlač | > 25 | ≥ 0,6 | |
| 6.8 | Nanášanie povlakov s použitím práškových hmôt (bez použitia organických rozpúšťadiel) s projektovanou spotrebou práškovej hmoty v t za rok | ≥ 200 | ≥ 1 |
| 6.9 | Priemyselné spracovanie dreva | ||
| - mechanické spracovanie kusového dreva s projektovaným množstvom spracovaného dreva v m3 za deň | — | ≥ 50 | |
| - mechanické spracovanie dezintegrovanej drevnej hmoty (piliny, stružliny, triesky, štiepky) s projektovaným množstvom spracovania v m3 za deň | ≥ 100 | ||
| - výroba aglomerovaných plošných materiálov s projektovanou spotrebou polykondenzačných lepidiel v t sušiny za rok | ≥ 1 000 | ≥ 10 | |
| - spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t za rok: | |||
| a) nanášanie lepidiel (lepenie) | > 5 | ≥ 0,6 | |
| b) laminovanie dreva | > 5 | ≥ 0,6 | |
| c) nanášanie náterov (povlakov) | > 15 | ≥ 0,6 | |
| d) impregnácia | > 25 | ≥ 0,6 | |
| 6.10 | Priemyselná výroba a spracovanie kože | ||
| - výroba kože (garbiareň) s projektovaným množstvom výrobkov v t za deň | > 12 | > 0 | |
| - spracovanie kože (okrem výroby obuvi), lakovanie a iné nanášanie náterov (povlakov) na kožu s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 10 | ≥ 0,6 | |
| 6.11 | Výroba obuvi s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 5 | ≥ 0,6 |
| 6.12 | Veľkochov hospodárskych zvierat s projektovaným počtom chovných miest: | ||
| - ošípané (nad 30 kg) | > 2 000 | ≥ 500 | |
| - prasnice | > 750 | ≥ 100 | |
| - hydina | > 40 000 | ≥ 5 000 | |
| - hovädzí dobytok | - | ≥ 200 | |
| - ovce | - | ≥ 2 000 | |
| - kone | - | ≥ 300 | |
| - kožušinové a iné obdobné úžitkové zvieratá | - | ≥ 1 500 | |
| 6.13 | Bitúnky a ostatné porážkarne s projektovanou kapacitou v t živej hmotnosti za rok | ||
| - hydina | > 250 | ≥ 25 | |
| - ostatné | > 5 000 | ≥ 200 | |
| 6.14 | Cukrovary s projektovanou výrobnou kapacitou cukru v t za hodinu | - | ≥ 1 |
| 6.15 | Konzervárne a iné potravinárske prevádzky s projektovanou výrobnou kapacitou v t za deň | ||
| - mäsových výrobkov | > 75 | ≥ 2,5 | |
| - rastlinných výrobkov (v priemere za štvrťrok) | > 300 | ≥ 10 | |
| 6.16 | Liehovary s projektovanou výrobnou kapacitou v t 100 % liehu za rok | - | ≥ 100 |
| 6.17 | Pivovary s projektovanou výrobou v hl za rok | - | ≥ 5 000 |
| 6.18 | Potravinárske mlyny s projektovaným výkonom v t za hodinu | - | ≥ 5 |
| 6.19 | Výroba priemyselných krmív a organických hnojív s projektovaným výkonom v t za hodinu | - | ≥ 1 |
| 6.20 | Sušiarne poľnohospodárskych a potravinárskych produktov s projektovaným výkonom v t za hodinu | - | ≥ 1 |
| 6.21 | Zariadenia na praženie a balenie kávy a kávovín s projektovanou kapacitou v kg za hodinu | - | ≥ 75 |
| 6.22 | Zariadenia na údenie mäsa a rýb s projektovanou kapacitou údenia v kg za týždeň | - | ≥ 1 000 |
| 6.23 | Výroba plsti a spracovanie inej vláknitej biomasy s projektovanou kapacitou spracovanej suroviny v t za deň | - | ≥ 1 |
| 6.99 | Ostatné priemyselné technológie, výroba a zariadenia nenáležiace do bodov 1 až 5 - členenie podľa bodu 2.99 | ||
1. Technológia je kategorizovaná ako veľký zdroj, ak jej kapacita zodpovedá určenej prahovej kapacite pre veľké zdroje. Ako stredný zdroj je technológia kategorizovaná, ak jej kapacita zodpovedá určenej prahovej kapacite pre stredné zdroje a súčasne je nižšia ako prahová kapacita pre veľké zdroje. Technológia s kapacitou menšou ako je prahová kapacita pre stredné zdroje, je kategorizovaná ako malý zdroj.
2. Technológia, pre ktorú je prahová kapacita vyjadrená viacerými veličinami, je kategorizovaná ako veľký zdroj, ak sa kapacita najmenej jednej časti rovná prahovej kapacite alebo je vyššia, ak v tabuľke nie je uvedené inak. Ak kapacita žiadnej časti nezodpovedá prahovej kapacite pre veľký zdroj, technológia je kategorizovaná ako stredný zdroj; ak kapacita žiadnej časti nezodpovedá ani prahovej kapacite pre stredný zdroj, technológia je kategorizovaná ako malý zdroj.
3. Technológia, ktorá je kategorizovaná ako veľký zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie s doplnením čísla 1 za bodkou. Technológia, ktorá je kategorizovaná ako stredný zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie s doplnením čísla 2 za bodkou.
4. Technológia, ktorá nie je v kategorizácii uvedená, je kategorizovaná ako veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa prahových kapacít, ktoré sú uvedené v bode 2.99; označuje sa príslušným číslom skupiny kategórie s doplnením čísla 1 alebo 2 za číslom 99. Ak zaradenie do kategórie 2.99 až 5.99 podľa technického princípu alebo účelu technológie nie je zrejmé, zaraďuje sa medzi ostatné technológie a výroby a označí sa číslom 6.99.1 alebo 6.99.2.
5. Zdroj, ktorý podľa svojho účelu slúži výhradne na výskum, vývoj alebo skúšanie technológie, zariadení alebo výrobkov, výuku, umeleckú a inú obdobnú činnosť, je kategorizovaný ako stredný zdroj, ak zodpovedá prahovej kapacite pre veľké zdroje, a ako malý zdroj, ak zodpovedá prahovej kapacite pre stredné zdroje, ak sa jednotka prahovej veličiny vzťahuje na kapacitu za deň. Ak povolený čas využívania takéhoto zdroja nie je vyšší ako 500 hodín za kalendárny rok, zdroj je kategorizovaný ako malý zdroj.
6. Ak ten istý prevádzkovateľ v rámci jedného funkčného a priestorového celku prevádzkuje viac technológií, prevádzok alebo výrobných zariadení, ktoré sa označujú spoločným číslom, ich kapacity sa na účely kategorizácie sčítajú.
7. Prahová hodnota vyjadrená ako projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel sa vyjadruje ako celková hmota organických rozpúšťadiel vrátane množstva rozpúšťadla, ktoré je súčasťou náterovej hmoty. Ak je v dokumentácii uvedená len spotreba rozpúšťadla vyjadrená ako celkový organický uhlík a spotreba celkovej hmoty nie je zrejmá, vypočíta sa vynásobením koeficientom 1,2. Ak je v dokumentácii uvedená spotreba náterovej hmoty a podiel množstva rozpúšťadla nie je zrejmý, vypočíta sa vynásobením koeficientom 0,6.
8. Odpady sú klasifikované na účely kategorizácie ako nebezpečné podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 704/2002 Z. z.
VŠEOBECNÉ EMISNÉ LIMITY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV
I.
EMISNÉ LIMITY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV EMITUJÚCICH ZÁKLADNÉ ZNEČISŤUJÚCE
LÁTKY
1.
EMISNÝ LIMIT A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV EMITUJÚCICH TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE
LÁTKY
1.1
Emisný limit pre nové zdroje
a)
Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok menšom ako 0,5 kg.h-1 nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
150 mg.m-3.
b)
Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok 0,5 kg.h-1 a vyššom nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť
hodnotu 50 mg.m-3.
1.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
a)
Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok menšom ako 2,5 kg.h-1 nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
200 mg.m-3.
b)
Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok 2,5 kg.h-1 a vyššom nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť
hodnotu 150 mg.m-3.
1.3
Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov emitujúcich tuhé znečisťujúce látky -
nové zdroje
Pri činnostiach, pri ktorých môžu vznikať prašné emisie, a v zariadeniach, v ktorých
sa vyrábajú, upravujú, dopravujú, vykladajú, nakladajú alebo skladujú prašné látky,
je potrebné využiť technicky dostupné prostriedky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov
na obmedzenie prašných emisií. Pri posudzovaní rozsahu opatrení je potrebné vychádzať
najmä z nebezpečnosti prachu, hmotnostného toku emisií, trvania emisií, meteorologických
podmienok a podmienok okolia.
Výroba, úprava, doprava, vykladanie a nakladanie prašných materiálov.
Zariadenia na výrobu, úpravu a dopravu prašných materiálov treba zakapotovať. Ak nemožno
zabezpečiť prachotesnosť, je potrebné odvádzať prašnú vzdušninu na odprášenie. Pri
plnení uzatvorených nádob prašnými látkami je potrebné vytlačovaný vzduch odvádzať
na odprášenie.
Skladovanie a skládkovanie prašných materiálov.
Pri skladovaní prašných materiálov je potrebné vykonať opatrenia, ako napr.:
- skladovať prašné materiály najmä v silách,
- zastrešiť a uzatvoriť sklad prašných materiálov zo všetkých strán,
- zakryť povrch skladovaných prašných materiálov,
- zazeleniť povrch skladovaných prašných materiálov,
- založiť protiveterné zazelenené zemné valy alebo zasadiť protiveternú ochrannú zeleň,
- udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu uskladnených prašných materiálov.
2.
EMISNÝ LIMIT PRE OXIDY SÍRY
2.1
Emisný limit pre nové zdroje
Pri hmotnostnom toku oxidov síry vyššom ako 5 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov síry v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid siričitý.
2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
Pri hmotnostnom toku oxidov síry vyššom ako 20 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov síry v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid siričitý.
3.
EMISNÝ LIMIT PRE OXIDY DUSÍKA
3.1
Emisný limit pre nové zdroje
Pri hmotnostnom toku oxidov dusíka vyššom ako 5 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov dusíka v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid dusičitý.
3.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
Pri hmotnostnom toku oxidov dusíka vyššom ako 10 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov dusíka v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid dusičitý.
II.
EMISNÉ LIMITY PRE OSTATNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
1.
EMISNÉ LIMITY PRE ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY S KARCINOGÉNNYM ÚČINKOM
(1. skupina)
(1. skupina)
1.1
Emisné limity pre 1. podskupinu karcinogénnych látok
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,5 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 1. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
0,1 mg.m-3.
1.2
Emisné limity pre 2. podskupinu karcinogénnych látok
1.2.1
Emisné limity pre nové zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 5 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 2. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
1 mg.m-3.
1.2.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 2. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
2 mg.m-3.
1.3
Emisné limity pre 3. podskupinu karcinogénnych látok
1.3.1
Emisné limity pre nové zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 25 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 3. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
5 mg.m-3.
1.3.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 50 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 3. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
5 mg.m-3.
2.
EMISNÉ LIMITY PRE TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE ANORGANICKÉ LÁTKY
(2. skupina)
(2. skupina)
2.1
Emisné limity pre 1. podskupinu tuhých znečisťujúcich látok
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 1 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 1. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
0,2 mg.m-3.
2.2
Emisné limity pre 2. podskupinu tuhých znečisťujúcich látok
2.2.1
Emisné limity pre nové zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 5 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 2. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
1 mg.m-3.
2.2.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 2. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
2 mg.m-3.
2.3
Emisné limity pre 3. podskupinu tuhých znečisťujúcich látok
2.3.1
Emisné limity pre nové zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 25 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 3. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
5 mg.m-3.
2.3.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 50 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 3. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
5 mg.m-3.
3.
EMISNÉ LIMITY PRE PLYNNÉ ANORGANICKÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
(3. skupina)
(3. skupina)
3.1
Emisné limity pre 1. podskupinu plynných anorganických znečisťujúcich látok
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 1. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
1 mg.m-3.
3.2
Emisné limity pre 2. podskupinu plynných anorganických znečisťujúcich látok
3.2.1
Emisné limity pre nové zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 50 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 2. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
5 mg.m-3.
3.2.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 100 g.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 2. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
10 mg.m-3.
3.3
Emisné limity pre 3. podskupinu plynných anorganických znečisťujúcich látok
3.3.1
Emisné limity pre nové zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,3 kg.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 3. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
30 mg.m-3.
3.3.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,5 kg.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 3. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
50 mg.m-3.
4.
EMISNÉ LIMITY PRE ORGANICKÉ PLYNY A PARY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV
EMITUJÚCICH ORGANICKÉ PLYNY A PARY
(4. skupina)
(4. skupina)
4.1
Emisné limity pre 1. podskupinu organických plynov a pár
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,1 kg.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 1. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
20 mg.m-3.
4.2
Emisné limity pre 2. podskupinu organických plynov a pár
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 2 kg.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 2. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
100 mg.m-3.
4.3
Emisné limity pre 3. podskupinu organických plynov a pár
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 3 kg.h-1 nesmie celková koncentrácia látok 3. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu
150 mg.m-3.
4.4
Emisný limit pri súčasnom výskyte znečisťujúcich látok viacerých podskupín v odpadovom
plyne
Pri výskyte organických znečisťujúcich látok viacerých podskupín, pri ich celkovom
hmotnostnom toku vyššom ako 3 kg.h-1 nesmie celková koncentrácia týchto látok v odpadovom plyne prekročiť súčasne hodnotu
150 mg.m-3, pričom sa nesmú prekročiť emisné limity podľa bodov 4.1 až 4.3.
4.5
Emisný limit pre organické znečisťujúce látky ustanovený ako celkový organický uhlík
Pri určení špecifického emisného limitu pre organické znečisťujúce látky uvedené v
prílohe č. 4 ako celkový organický uhlík neplatia emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce
látky podľa bodov 4.1 až 4.4. Emisné limity pre 1. skupinu znečisťujúcich látok (karcinogénne
látky) ostávajú nedotknuté.
4.6
Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov emitujúcich organické plyny a pary - nové
zdroje
Pri všetkých technologických procesoch a operáciách, počas ktorých sa pracuje s plynmi
alebo s kvapalnými látkami s vysokým parciálnym tlakom pár, je potrebné využiť všetky
technicky dostupné opatrenia s prihliadnutím na primeranosť nákladov, množstvo manipulovanej
látky a jej vlastnosti na zamedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia. To platí aj pre
organické znečisťujúce látky menovite uvedené v prílohe č. 1 v skupine č. 4 a pre
ostatné prchavé organické zlúčeniny (VOC) antropogénnej povahy, ktoré môžu s oxidmi
dusíka v prítomnosti slnečného žiarenia produkovať fotochemické oxidanty.
Ide najmä o tieto opatrenia:
a)
Pri skladovaní kvapalných organických látok s tlakom pár väčším ako 1,32 kPa (13
mbar) pri teplote 20o C do 76 kPa pri pracovnej teplote je potrebné
1.
používať skladové nádrže s plávajúcou strechou,
2.
nádrže s pevnou strechou vybaviť vnútornou plávajúcou membránou s tesnením,
3.
zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na ich spätné získavanie alebo zneškodňovanie,
4.
vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným postupom vyrovnajú.
V prípade odvodu pár z nádrže na zneškodnenie musí byť emisný stupeň organických látok
5 % a nižší (účinnosť zariadenia 95 % a vyššia). Nádrže s plávajúcou strechou, s pevnou
strechou a plávajúcou membránou alebo s pevnou strechou a plávajúcim zakrytím hladiny
je potrebné vybaviť účinným tesnením z elastických materiálov.
b)
Pri prečerpávaní organických kvapalín uvedených v bode a), ako napr. pri stáčaní
z automobilových alebo železničných cisterien, pri plnení cisterien zo skladových
nádrží alebo pri inom prečerpávaní, je potrebné použiť osobitné opatrenia, ako recirkuláciu
plynnej fázy, vedenie vytláčaných plynov na zneškodňovacie zariadenie, alebo iné obdobne
účinné opatrenia.
c)
Dýchanie nádrží eliminovať na čo najmenšiu mieru, napr. znížením teplotných výkyvov
obsahu nádrže jej vhodnou izoláciou alebo reflexným náterom.
d)
Pri prečerpávaní kvapalín I. a II. triedy horľavosti s teplotou varu do 200o C je potrebné používať čerpadlá s účinnými tesniacimi systémami, ktoré majú nízke
straty, ako napr. čerpadlá s mechanickými upchávkami.
e)
Osobitne účinné opatrenia na zamedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia je potrebné
vykonať pri manipulácii (čerpanie, komprimovanie, doprava potrubím, uskladňovanie)
s kvapalnými organickými látkami, ktoré obsahujú viac ako 10 mg.kg-1 látok 1. podskupiny 1. skupiny a viac ako 5 % látok 2. a 3. podskupiny 1. skupiny
a 1. podskupiny 4. skupiny:
1.
pri čerpaní je potrebné použiť osobitne tesné čerpadlá, napr. čerpadlá s dvojitou
mechanickou upchávkou s externým preplachom a bezupchávkové čerpadlá, a tak zabezpečiť
uzavretý okruh čerpaných látok,
2.
pri stláčaní plynov a pár nesmie byť odplynenie uzavieracej kvapaliny (oleja) upchávok
kompresora odvedené do ovzdušia,
3.
obmedzovať počet prírubových spojení potrubí, ktorými sú dopravované plyny a pary,
ak je to z hľadiska technológie, bezpečnosti práce a údržby možné,
4.
v prípade vysoko stabilných látok a látok 1. skupiny a látok 1. podskupiny 4. skupiny
je potrebné vybaviť prírubové spojenia účinnými tesneniami,
5.
klasické ventily a posúvače s pohyblivými vretenami je potrebné nahradiť vlnovcovými
ventilmi vybavenými pomocnými upchávkami alebo iným rovnocenným spôsobom.
Pri látkach, ktoré sú vysoko stabilné a toxické, ako napr. polychlórované bifenyly
(PCB), polychlórované dibenzodioxíny (PCDD), polychlórované dibenzofurány (PCDF),
je potrebné hmotnostný tok podľa technických možností maximálne obmedziť. Preto je
potrebné popri čistení spalín alebo odpadových plynov vykonať technické opatrenia
v technologickom procese, ako aj opatrenia s dosahom na povahu vstupných látok, ktorých
cieľom bude znížiť tvorbu týchto zlúčenín.
4.7
Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov emitujúcich pachové látky - nové zdroje
Pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť pri prevádzke alebo
pri drobných poruchách emitované látky s intenzívnym zápachom, je potrebné vykonať
technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napr. zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie
časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia, vhodné skladovanie
surovín, výrobkov a zvyškov. Technologické operácie, pri ktorých vznikajú zapáchajúce
látky, treba umiestniť do uzavretých priestorov.
Odpadové plyny s intenzívnym zápachom je potrebné odviesť na čistenie alebo inú vhodnú
likvidáciu. Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch je potrebné
vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov, hmotnostný tok zapáchajúcej
látky, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia od najbližšej
uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 704/2002 Z. z.
ŠPECIFICKÉ EMISNÉ LIMITY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA
I.
PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL
1.
TECHNOLOGICKÉ CELKY OBSAHUJÚCE STACIONÁRNE ZARIADENIA NA SPAĽOVANIE PALÍV (TEPLÁRNE,
ELEKTRÁRNE, VÝHREVNE A ZARIADENIA NA PROCESNÉ SPAĽOVANIE) SO SÚHRNNÝM TEPELNÝM PRÍKONOM
0,3 MW A VYŠŠÍM
1.1
Zariadenia na spaľovanie palív
Zariadenie na spaľovanie palív je každý kotol alebo technický aparát, ktorý slúži
na oxidáciu palív na účely využitia vzniknutého tepla.
Emisné limity a podmienky prevádzkovania uvedené v tomto bode platia pre zariadenia
určené na výrobu energie okrem tých zariadení, ktoré využívajú produkty spaľovania
priamo vo výrobe, najmä:
a)
zariadenia, v ktorých sa produkty spaľovania používajú na priame vykurovanie, sušenie
alebo iné tepelné spracovanie materiálov a predmetov,
b)
dopaľovacie zariadenia, t. j. zariadenia, ktoré sú určené na čistenie odpadových
plynov spaľovaním, ak nie sú prevádzkované ako samostatné zariadenia na spaľovanie
palív,
c)
zariadenia na regeneráciu katalyzátorov na katalytické krakovanie,
d)
zariadenia na premenu sírovodíka na síru,
e)
reaktory používané v chemickom priemysle okrem procesného spaľovania,
f)
koksárenské pece,
g)
ohrievače vetra,
h)
technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí a lietadiel,
i)
plynové turbíny,
j)
stacionárne piestové motory.
1.2
Členenie zariadení na spaľovanie palív vo vzťahu k platnosti emisných limitov
1.2.1
Zariadenia zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie, alebo ak také nie sú,
povolenie na užívanie do 30. júna 1987.
1.2.2
Zariadenia zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie, alebo ak také nie sú,
povolenie na užívanie od 1. júla 1987 do 31. marca 1998, alebo bolo vydané stavebné
povolenie do 31. marca 1998 a povolenie na užívanie do 31. marca 2001.
1.2.3
Zariadenia zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie od 31. marca 1998 a
ktoré sú uvedené do prevádzky do 27. novembra 2003.
1.2.4
Zariadenia zdrojov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie od
27. novembra 2002, alebo zariadenia zdrojov, ktoré budú uvedené do prevádzky od 27.
novembra 2003.
1.3
Zariadenia pre jestvujúce zdroje a nové zdroje
1.3.1
Zariadenie pre jestvujúce zdroje
Za zariadenie sa považuje kotol alebo skupina kotlov (aparátov), ktoré podľa posúdenia
okresného úradu vypúšťajú alebo môžu vypúšťať odpadové plyny cez spoločný odvod spalín
a ktorých jednotlivé tepelné príkony sú nižšie ako 62 MW, alebo jednotlivé kotly a
zariadenia na procesné spaľovanie s menovitým tepelným príkonom 62 MW a vyšším. Na
priradenie emisného limitu podľa príkonu sa spočítavajú príkony kotlov spaľujúcich
palivo rovnakého typu (tuhé, kvapalné, plynné). Pri dvojpalivovom systéme, ak podiel
privedeného tepla druhým palivom neprekročí 30 %, sa z hľadiska priradenia emisného
limitu berie kotol, ako keby spaľoval len palivo privádzajúce prevažujúci tepelný
príkon. Ak kotol spaľuje prídavné palivo vo väčšom podiele ako 30 % privedeného tepla,
príkon tohto kotla sa k príkonom kotlov spaľujúcich len jedno palivo (alebo považovaných
za také) nepripočítava a na priradenie emisného limitu sa počíta príkon každého takého
kotla samostatne. Osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou vrstvou
a pretlakovou fluidnou vrstvou a osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s výtavným
ohniskom.
Pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1 platí toto ustanovenie do 31. decembra 2007 a
pre zariadenia uvedené v bode 1.2.2 do dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení
Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám.
1.3.2
Zariadenie pre nové zdroje
Za zariadenie sa považuje kotol alebo skupina kotlov (prípadne procesných ohrevov),
ktoré podľa posúdenia okresného úradu vypúšťajú alebo môžu vypúšťať odpadové plyny
cez spoločný odvod spalín. Na priradenie emisného limitu podľa príkonu sa spočítavajú
príkony kotlov spaľujúcich palivo rovnakého typu (tuhé, kvapalné, plynné). Pri viacpalivovom
systéme sa pripočítava príkon kotla k ostatným kotlom podľa prevládajúceho paliva.
V prípade, že do jedného komína sú zaústené len kotly s viacpalivovým systémom, spočítajú
sa ich príkony bez ohľadu na prevládajúce palivo. Osobitne sa spočítavajú príkony
kotlov s cirkulujúcou fluidnou alebo pretlakovou vrstvou a osobitne kotlov s výtavným
ohniskom.
Pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1 platí toto ustanovenie od 1. januára 2008. Pre
zariadenia uvedené v bode 1.2.2 platí ustanovenie o spočítavaní kotlov okrem spočítavania
kotlov s viacpalivovým systémom odo dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení
Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám. Pre zariadenia uvedené
v bodoch 1.2.2 a 1.2.3 platí spočítavanie príkonu kotlov s viacpalivovým systémom
od 1. januára 2008.
1.4
Zariadenia na procesné spaľovanie
Zariadenia na procesné spaľovanie sú iné zariadenia na spaľovanie palív, ako sú elektrárne,
teplárne a výhrevne, pri ktorých je množstvo a zloženie emisií závislé len od množstva
a zloženia paliva, pričom spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou
teplovýmennou plochou.
1.5
Palivá
Palivo je každá tuhá, kvapalná alebo plynná látka používaná na spaľovanie v zariadeniach
na spaľovanie palív okrem odpadov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia časti V. tejto
prílohy; sú to fosílne palivá a palivá z nich vyrobené (hnedé a čierne palivové uhlie,
lignit, rašelina, koks, brikety, nafta, vykurovacie oleje a ťažké ropné frakcie štandardizovanej
kvality spaľované v rafinériách ako vlastná produkcia), biomasa, zemný plyn naftový,
skvapalnené uhľovodíkové plyny, bioplyn, prípadne priemyselné plyny osobitne uvedené
v bodoch 1.8.2 a 1.8.3.
Za palivo sa do 27. decembra 2005 považujú aj odpadové oleje, ak neobsahujú chlór
v množstve väčšom ako 0,5 % hmot. a PCB a PCT v množstve väčšom ako 10 mg.kg-1.
Biomasa sú produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo z časti rastlinnej hmoty,
pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré možno využiť na
výrobu energie. Drevný odpad a rastlinný odpad sú tiež biomasou, ak sú uvedené v bode
1.2 písm. b) v bodoch 1 až 5 V. časti tejto prílohy.
Zemný plyn je prírodný metán, ktorý neobsahuje viac ako 20 % obj. inertných plynov
alebo iných zložiek.
1.6
Emisné limity na spaľovanie tuhých palív
1.6.1
Podmienky platnosti emisných limitov
Všetky emisné limity uvedené v bode 1.6 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý
plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0o C a pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 6 % obj. Pre zariadenia s menovitým tepelným
príkonom nižším ako 50 MW platia pri spaľovaní biomasy emisné limity pri obsahu kyslíka
11 %; pre zariadenia s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším uvedené v bodoch
1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3 platia pri spaľovaní biomasy emisné limity pri referenčnom obsahu
kyslíka v spalinách 11 % obj. do 31. decembra 2007.
1.6.2
Emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky.
1.6.2.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1 s platnosťou do 31. decembra 2007
a pre zariadenia uvedené v bode 1.2.2 s platnosťou do dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám s výnimkou
zariadení s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším do 2,5 MW vrátane, pre ktoré platia
emisné limity do 31. decembra 2007.
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 62 MW a vyšší | 100 |
| Vyšší ako 2,5 MW až do 62 MW | 150 |
| Zariadenia na fluidné spaľovanie s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s príkonom vyšším ako 2,5 MW | 100 |
| 0,3 MW a vyšší až do 2,5 MW vrátane | Emisný limit sa neurčuje a neplatia ani všeobecné emisné limity |
1.6.2.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.3, pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1
s platnosťou od 1. januára 2008 a pre zariadenia uvedené v bode 1.2.2 s platnosťou
odo dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej
únii a Európskym spoločenstvám s výnimkou zariadení s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším
do 2,5 MW vrátane, pre ktoré platia emisné limity od 1. januára 2008.
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 50 MW a vyšší | 501) |
| Vyšší ako 2,5 MW až do 50 MW | 150 |
| Fluidný kotol s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s príkonom vyšším ako 2,5 MW do 500 MW | 100 |
| 0,3 MW a vyšší až do 2,5 MW vrátane | 250 |
1) Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 500 MW, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2001, platí emisný limit 100 mg.m-3. Tento emisný limit platí do 31. decembra 2007 pre všetky zariadenia v bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3 uvedených príkonov. Pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1, ktoré spaľujú tuhé palivá s nižšou výhrevnosťou ako 5 800 kJ.kg-1, s obsahom vody vyšším ako 45 % hmot., s kombinovaným obsahom vody a popola vyšším ako 60 % hmot. a s obsahom oxidu vápenatého vyšším ako 10 % hmot., platí emisný limit 100 mg.m-3.
1.6.2.3
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4.
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| Vyšší ako 100 MW | 30 |
| 50 MW a vyšší do 100 MW vrátane | 50 |
| Vyšší ako 2,5 MW až do 50 MW | 150 |
| Zariadenia na fluidné spaľovanie s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s príkonom vyšším ako 2,5 MW do 50 MW | 100 |
| 0,3 MW a vyšší až do 2,5 MW vrátane | 250 |
1.6.3
Emisný limit pre oxid siričitý.
1.6.3.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1 s platnosťou do 31. decembra 2007
a pre zariadenia uvedené v bode 1.2.2 s platnosťou do dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám s výnimkou
zariadení s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším do 7 MW vrátane, pre ktoré platia emisné
limity do 31. decembra 2007.
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| Vyšší ako 400 MW | 5001) |
| 62 MW a vyšší až do 400 MW vrátane | 1 7002) |
| Vyšší ako 7 MW až do 62 MW | 2 500 |
| Zariadenia na fluidné spaľovanie s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s príkonom vyšším ako 2,5 MW | 4003) |
| 0,3 MW a vyšší až do 7 MW vrátane | 2 500 pri hmotnostnom toku vyššom ako 20 kg.h-1 |
1) Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu, nesmie byť stupeň odsírenia nižší ako 85 %.
2) Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu bez odsírenia, nesmie byť stupeň odsírenia nižší ako 40 %. V takom prípade koncentrácia oxidu siričitého v spalinách nesmie zároveň prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
3) Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno túto hodnotu dosiahnuť, nesmie byť stupeň odsírenia nižší ako 85 %.
1.6.3.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.3, pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1
s platnosťou od 1. januára 2008 a pre zariadenia uvedené v bode 1.2.2 s platnosťou
odo dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej
únii a Európskym spoločenstvám s výnimkou zariadení s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším
do 50 MW, pre ktoré platia emisné limity od 1. januára 2008.
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 500 MW a vyšší | 400 |
| 175 MW a vyšší až do 500 MW | od 1 700 do 4001) |
| 50 MW a vyšší až do 175 MW | 1 700 |
| Fluidné spaľovacie zariadenia s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s príkonom vyšším ako 2,5 MW | 400 |
| 0,3 MW a vyšší až do 50 MW | 2 500 pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 kg.h-1 |
1) Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 2 400 - 4 × MTP, kde EL je emisný limit a MTP je menovitý tepelný príkon. Pre všetky zariadenia pri spaľovaní biomasy platí emisný limit 200 mg.m-3 od 1. januára 2008.
Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť určené koncentračné emisné
limity pre zariadenia s tepelným príkonom 50 MW a vyšším, a pri fluidných zariadeniach
s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s príkonom vyšším ako 2,5 MW, nesmie
byť s platnosťou do 31.12. 2007 stupeň odsírenia nižší, ako je uvedené v tabuľke:
| Menovitý tepelný príkon | Stupeň odsírenia [%] |
| 500 MW a vyšší | 90 |
| 167 MW a vyšší až do 500 MW | Vypočíta sa podlá vzťahu |
| SO = 15 + 0,15 x MTP, kde | |
| SO je stupeň odsírenia | |
| MTP je menovitý tepelný príkon | |
| 50 MW a vyšší až do 167 MW | 40 |
| Fluidné spaľovacie zariadenia s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s príkonom vyšším ako 2,5 MW | 85 |
Ak sa uplatní stupeň odsírenia, koncentrácia oxidu siričitého v spalinách nesmie zároveň
prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
S platnosťou od 1. januára 2008, ak vzhľadom na vlastnosti paliva nemožno dosiahnuť
určený emisný limit, nesmie byť stupeň odsírenia nižší, ako je uvedené v tejto tabuľke:
| Menovitý tepelný príkon | Stupeň odsírenia [%] |
| 50 MW a vyšší až do 100 MW vrátane | 60 |
| Vyšší ako 100 MW do 300 MW vrátane | 75 |
| Vyšší ako 300 MW do 500 MW vrátane | 90 |
| Vyšší ako 500 MW | 94 |
Pre fluidné spaľovacie zariadenia s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou
s príkonom vyšším ako 2,5 MW do 300 MW vrátane platí stupeň odsírenia najmenej 85
%.
1.6.3.3
Emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4.
Emisný limit pre tuhé palivá okrem biomasy
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 100 MW a vyšší | 200 |
| 50 MW a vyšší až do 100 MW | 850 |
| 0,3 MW a vyšší až do 50 MW | 2 500 pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 kg.h-1 |
Emisný limit osobitne pre biomasu: pre zariadenia s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším
platí emisný limit 200 mg.m-3.
Ak vzhľadom na vlastnosti paliva nemožno dosiahnuť určený emisný limit pre zariadenia
s tepelným príkonom od 100 MW do 300 MW vrátane, nesmie koncentrácia oxidov síry v
spalinách prekročiť hodnotu 300 mg.m-3 alebo stupeň odsírenia nesmie byť nižší ako 92 %; pre zariadenia s tepelným príkonom
vyšším ako 300 MW nesmie byť stupeň odsírenia nižší ako 95 % a súčasne koncentrácia
oxidov síry v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 400 mg.m-3.
1.6.4
Emisný limit pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý
1.6.4.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3 s platnosťou emisného
limitu do 31. decembra 2007
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší | 650 |
| Pre palivá s obsahom menej ako 10 % prchavých zložiek | 1 300 |
| Zariadenia na fluidné spaľovanie s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s príkonom vyšším ako 2,5 MW | 400 |
1.6.4.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 až 1.2.3 s platnosťou od 1. januára
2008
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší do 50 MW | 650 |
| 50 MW a vyšší do 500 MW vrátane | 600 |
| Vyšší ako 500 MW1) | 500 |
| Zariadenia na fluidné spaľovanie s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s príkonom vyšším ako 2,5 MW | 400 |
| 0,3 MW a vyšší pre palivá s obsahom menej ako 10 % prchavých zložiek2) | 1 200 |
| Vyšší ako 500 MW od 1. januára 20163) | 200 |
1) Pre zariadenia, ktoré od roku 2008 nebudú prevádzkované viac ako 2 000 hodín ročne (prevádzkový priemer v období 5 rokov), platí emisný limit 600 mg.m-3.
2) Platí do 1. januára 2018 pre zariadenia, ktoré začali prevádzkovať s uvedeným palivom pred 1. januárom 2001.
3) Pre zariadenia, ktoré nebudú prevádzkované viac ako 1 500 hodín ročne (prevádzkový priemer v období 5 rokov), platí emisný limit 450 mg.m-3.
1.6.4.3
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.4
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší do 50 MW | 650 |
| Zariadenia na fluidné spaľovanie s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s príkonom vyšším ako 2,5 MW do 50 MW | 400 |
| 50 MW a vyšší do 100 MW | 400 |
| 100 MW a vyšší do 300 MW vrátane Tuhé palivá všeobecne | 200 |
| Biomasa | 300 |
| Vyšší ako 300 MW | 200 |
1.6.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý
1.6.5.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.3 a 1.2.4 a s platnosťou od 1. januára
2008 pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 a 1.2.2
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| Vyšší ako 7 MW | 250 |
| 0,3 MW a vyšší až do 7 MW vrátane | 850 pri hmotnostnom toku vyššom ako 5 kg.h-1 |
1.6.5.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 a 1.2.2 s platnosťou do 31. decembra
2007
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| Vyšší ako 7 MW | 250 |
| 0,3 MW a vyšší až do 7 MW vrátane | 850 pri hmotnostnom toku vyššom ako 5 kg.h-1 |
| Roštové kúrenisko s pohadzovačom s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW | 1 100 |
| Roštové kúreniská všetkých typov s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 2,5 MW vrátane | Emisný limit sa neurčuje |
1.6.6
Emisný limit pre organické látky vyjadrené ako celkový organický uhlík pri spaľovaní
biomasy
1.6.6.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 a 1.2.2 s platnosťou do 31. decembra
2007
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| Vyšší ako 7 MW | 50 |
1.6.6.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.3 a 1.2.4 a s platnosťou od 1. januára
2008 pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 a 1.2.2
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší do 1 MW vrátane | 100 |
| Vyšší ako 1 MW | 50 |
1.6.7
Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1
Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecné
emisné limity. Pritom však treba využiť dostupné opatrenia s prihliadnutím na primeranosť
nákladov na obmedzenie ich emisií (napr. technika spaľovania, voľba kvality palív).
1.7
Emisné limity na spaľovanie kvapalných palív
1.7.1
Podmienky platnosti emisných limitov
Všetky emisné limity uvedené v bode 1.7 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý
plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 o C a pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 3 % obj.
1.7.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
1.7.2.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 50 MW a vyšší | 5012) |
| 0,3 MW a vyšší až do 50 MW | 1001) |
1) Ak sa emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity pre druhú skupinu znečisťujúcich látok (príloha č. 3 časť II bod 2) sa neuplatňujú.
2) Pre zariadenia s tepelným príkonom od 50 MW do 500 MW, ktoré spaľujú kvapalné palivá s obsahom popola viac ako 0,06 %, platí emisný limit 100 mg.m-3.
1.7.2.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| Vyšší ako 100 MW | 301) |
| 50 MW a vyšší do 100 MW vrátane | 501) |
| 0,3 MW a vyšší až do 50 MW | 1001) |
1) Ak sa emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity pre druhú skupinu znečisťujúcich látok (príloha č. 3 časť II bod 2) sa neuplatňujú.
1.7.3
Emisné limity pre oxid siričitý
1.7.3.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1 s platnosťou do 31. decembra 2007
a pre zariadenia uvedené v bode 1.2.2 s platnosťou emisného limitu do dňa nadobudnutia
platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| Vyšší ako 400 MW | 5001) |
| Vyšší ako 7 MW až do 400 MW vrátane | 1 700 |
1.7.3.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.3, uvedené v bode 1.2.2 s platnosťou
odo dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej
únii a Európskym spoločenstvám a uvedené v bode 1.2.1 s platnosťou od 1. januára 2008
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 500 MW a vyšší | 400 |
| Vyšší ako 300 MW až do 500 MW | od 1 700 do 4001) |
| Vyšší ako 7 MW až do 300 MW vrátane | 1 700 |
1.7.3.3
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 300 MW a vyšší | 200 |
| 100 MW a vyšší do 300 MW | od 400 do 2001) |
| 50 MW a vyšší do 100 MW | 850 |
| Vyšší ako 7 MW až do 50 MW | 1 700 |
1) Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 500 - 1 × MTP, kde EL je emisný limit a MTP je menovitý tepelný príkon.
1.7.3.4
Všeobecné podmienky prevádzkovania - obmedzenie obsahu síry v palive
V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším
až do 7 MW vrátane sa nesmie spaľovať palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % hmot. Toto
obmedzenie neplatí pri spaľovaní vlastných technologických olejov, pritom však koncentrácia
oxidov síry v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3.
1.7.4
Emisný limit pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý
1.7.4.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3 s platnosťou emisného
limitu do 31. decembra 2007
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| Vyšší ako 7 MW | 450 |
| 0,3 MW a vyšší až do 7 MW vrátane | 500 |
1.7.4.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3 s platnosťou od
1. januára 2008
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| Vyšší ako 500 MW | 400 |
| Vyšší ako 7 MW do 500 MW vrátane | 450 |
| 0,3 MW a vyšší až do 7 MW vrátane | 500 |
1.7.4.3
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 100 MW a vyšší | 200 |
| 50 MW a vyšší do 100 MW | 400 |
| Vyšší ako 7 MW do 50 MW | 450 |
| 0,3 MW a vyšší až do 7 MW vrátane | 500 |
1.7.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 až 1.2.4
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší | 175 |
1.7.6
Emisné limity pri spaľovaní odpadových olejov
1.7.6.1
Emisné limity pre zariadenia, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie
stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania
po 31. decembri 2001
Pri spaľovaní odpadových olejov platia emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania
ako pre spoluspaľovanie odpadov podľa V. časti.
1.7.6.2
Emisné limity pre iné zariadenia ako v bode 1.7.6.1 s platnosťou do 27. decembra
2005
Pri spaľovaní odpadových olejov platia emisné limity pre základné znečisťujúce látky
podľa bodov 1.7.1 až 1.7.5 okrem poznámky č. 1 k bodu 1.7.2, ktorá sa pri spaľovaní
odpadových olejov neuplatňuje. Ďalšie podmienky spaľovania odpadových olejov určí
okresný úrad.
Od 28. decembra 2005 platia emisné limity podľa bodu 1.7.6.1.
1.8
Emisné limity na spaľovanie plynných palív
1.8.1
Podmienky platnosti emisných limitov
Všetky emisné limity v bode 1.8 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn
pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 o C a pre obsah kyslíka v odpadových plynoch vo výške 3 % obj.
1.8.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
1.8.2.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3
| Menovitý tepelný príkon - palivo | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší - všeobecne plynné palivá | 51) |
| 0,3 MW a vyšší - spaľovanie vysokopecného plynu | 10 |
| 0,3 MW a vyšší - spaľovanie ostatných využiteľných plynov z výroby ocele | 50 |
1) Emisný limit platí pre zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby od 1. januára 2002. Pre zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2001, platí do 31. decembra 2004 emisný limit 10 mg.m-3. Od 1. januára 2005 platí pre všetky zariadenia uvedený emisný limit.
1.8.2.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4
| Menovitý tepelný príkon - palivo | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší - všeobecne plynné palivá | 5 |
| 0,3 MW a vyšší - spaľovanie vysokopecného plynu | 10 |
| 0,3 MW a vyšší - spaľovanie ostatných využiteľných plynov z výroby ocele | 30 |
1.8.3
Emisný limit pre oxid siričitý
1.8.3.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3
| Menovitý tepelný príkon - palivo | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší - všeobecne plynné palivá | 35 |
| 0,3 MW a vyšší - spaľovanie plynov z rafinérií | 100 |
| 0,3 MW a vyšší - spaľovanie nízkovýhrevných priemyselných plynov1) | 800 |
| 0,3 MW a vyšší - spaľovanie skvapalnených uhľovodíkových plynov | 5 |
1) Napríklad vysokopecný plyn, koksárenský plyn, kalový plyn a ich zmesi.
1.8.3.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4
| Menovitý tepelný príkon - palivo | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší - všeobecne plynné palivá | 35 |
| 0,3 MW a vyšší do 50 MW - spaľovanie plynov z rafinérií | 100 |
| 0,3 MW a vyšší do 50 MW - spaľovanie nízkovýhrevných priemyselných plynov1) | 800 |
| 50 MW a vyšší - spaľovanie koksárenského plynu s nízkou výhrevnosťou | 400 |
| 50 MW a vyšší - spaľovanie vysokopecného plynu s nízkou výhrevnosťou | 200 |
| 0,3 MW a vyšší - spaľovanie skvapalnených uhľovodíkových plynov | 5 |
1) Napríklad vysokopecný plyn, koksárenský plyn, kalový plyn a ich zmesi
1.8.4
Emisný limit pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý
1.8.4.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1, 1.2.2, 1.2.3
| Menovitý tepelný príkon - palivo | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší - všeobecne plynné palivá | 200 |
| 0,3 MW a vyšší - skvapalnené uhľovodíkové plyny | 300 |
1.8.4.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4
| Menovitý tepelný príkon - palivo | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší do 50 MW - všeobecne plynné palivá | 200 |
| 0,3 MW a vyšší do 50 MW - skvapalnené uhľovodíkové plyny | 300 |
| 50 MW a vyšší do 300 MW vrátane - zemný plyn | 150 |
| Vyšší ako 300 MW - zemný plyn | 100 |
| 50 MW a vyšší - ostatné plyny | 200 |
1.8.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 až 1.2.4
| Menovitý tepelný príkon - palivo | Emisný limit [mg.m-3] |
| 0,3 MW a vyšší | 100 |
1.9
Viacpalivové zariadenia na spaľovanie palív
1.9.1
Viacpalivové zariadenie na spaľovanie palív je zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne
alebo striedavo dva alebo viac druhov palív.
1.9.2
Spaľovanie viacerých druhov palív v jednom zariadení postupne
Pri spaľovaní viacerých druhov palív v jednom spaľovacom zariadení tak, že je spaľovaný
vždy len jeden druh paliva, platí emisný limit pre spaľovaný druh paliva.
1.9.3
Spaľovanie viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení
1.9.3.1
Podmienky spaľovania viacerých druhov paliva v jednom zariadení pre zariadenia uvedené
v bode 1.2.3 a 1.2.4, pre zariadenia uvedené bode 1.2.1 s platnosťou od 1. januára
2008 a pre zariadenia uvedené v bode 1.2.2 s platnosťou odo dňa nadobudnutia platnosti
Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám:
a)
pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení sa emisný limit určí
ako modifikovaný vážený priemer emisných limitov používaných palív podľa vzťahu
kde Qi je tepelný príkon v i-tom palive,
Qcelk je celkový tepelný príkon,
ELi je emisný limit pre dané palivo a ref. kyslík, zodpovedajúci menovitému tepelnému
príkonu zariadenia
ELmix,Oref je celkový emisný limit,
Oref je referenčný kyslík pre prevládajúce palivo podľa príkonu v obj. %,
Or,i je referenčný kyslík pre i-te palivo v obj. %,
b)
ak podiel tepelného príkonu jedného paliva je 70 % a viac, platí emisný limit podľa
tohto paliva.
1.9.3.2
Podmienky spaľovania viacerých druhov paliva v jednom zariadení pre zariadenia uvedené
v bode 1.2.1 s platnosťou do 31. decembra 2007 a pre zariadenia uvedené v bode 1.2.2
s platnosťou do dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii a Európskym spoločenstvám.
Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení je emisný limit určený
tým druhom paliva, ktorého podiel na tepelnom príkone je najväčší; za zariadenie sa
v tomto prípade považuje každý jednotlivý kotol.
1.9.4
Osobitné podmienky spaľovania viacerých druhov paliva v jednom zariadení platné v
rafinériách
1.9.4.1
Pri spaľovaní destilačných zvyškov alebo zvyškov z konverzie z rafinérskej výroby
samostatne alebo v zmesi s inými palivami vo vlastných zariadeniach na spaľovanie
palív sa určuje emisný limit podľa paliva, pre ktoré je určený najvyšší emisný limit
(určujúce palivo), ak tepelný príkon tohto paliva je najmenej 50 % z celkového tepelného
príkonu privedeného do zariadenia všetkými palivami.
Ak je tepelný príkon určujúceho paliva menší ako 50 %, vypočíta sa emisný limit podľa
tohto postupu:
a)
určí sa emisný limit pre každé palivo a znečisťujúcu látku podľa tepelného príkonu
zariadenia,
b)
vypočíta sa emisný limit pre určujúce palivo (v prípade dvoch palív s rovnakým emisným
limitom palivo s najväčším tepelným príkonom); táto hodnota sa získa vynásobením hodnoty
emisného limitu platného pre uvedené palivo dvomi a odčítaním hodnoty emisného limitu
pre palivo s najnižším emisným limitom,
c)
vypočíta sa vážený podiel emisného limitu pre jednotlivé palivá; tieto hodnoty sa
získajú, keď vypočítanú hodnotu emisného limitu určujúceho paliva vynásobíme príkonom
určujúceho paliva a hodnoty emisných limitov ostatných palív vynásobíme príkonom každého
daného paliva a tieto jednotlivé násobky vydelíme celkovým príkonom,
d)
nakoniec sa vážené podiely emisných limitov jednotlivých palív spočítajú.
Uvedený postup je možné vyjadriť týmto matematickým vzťahom:
1.9.4.2
Odchylne od bodu 1.9.4.1 môže okresný úrad za podmienok, ak nedôjde k celkovému zvýšeniu
množstva emisií, upraviť emisný limit pre oxidy síry takto:
a)
1 000 mg.m-3 pre všetky zariadenia na spaľovanie palív uvedené v bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3 v
rámci jednej rafinérie,
b)
600 mg.m-3 pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 v rámci jednej rafinérie.
1.9.5
Súčasné spaľovanie viacerých druhov palív v rôznych typoch stacionárnych zariadení
na spaľovanie palív
Ak sú v rámci jedného zdroja znečisťovania odpadové plyny z viacerých zariadení alebo
skupín zariadení odvádzané spoločným odvodom spalín a pre jednotlivé zariadenia alebo
skupiny sú týmto nariadením určené rôzne emisné limity, môže sa na účely preukázania
dodržania emisných limitov použiť vzťah uvedený v bode 1.9.3.1 písm. a).
1.10
Podmienky prevádzkovania zariadení počas mimoriadnych stavov
1.10.1.
Podmienky prevádzkovania pre zariadenia uvedené bode 1.2.1 s platnosťou do 31. decembra
2007 a zariadenia uvedené v bodoch 1.2.2 a 1.2.3 s platnosťou do dňa nadobudnutia
platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám.
Zariadenie na spaľovanie palív možno prevádzkovať aj pri výpadku zariadenia na obmedzenie
emisií oxidu siričitého, ak čas výpadku neprekročí 96 hodín nasledujúcich po sebe
a počas kalendárneho roka spolu 360 hodín.
1.10.2
Podmienky prevádzkovania pre zariadenia uvedené bode 1.2.4, v bode 1.2.1 s platnosťou
od 1. januára 2008 a v bodoch 1.2.2 a 1.2.3 s platnosťou odo dňa nadobudnutia platnosti
Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám.
Zariadenie na spaľovanie palív možno prevádzkovať pri výpadku zariadenia na čistenie
odpadových plynov najdlhšie 24 hodín, potom treba obmedziť prevádzku, prípadne ju
úplne odstaviť. Za žiadnych okolností nesmie celkový čas prevádzkovania zariadenia
bez odlučovača presiahnuť v akomkoľvek dvanásťmesačnom období 120 hodín.
1.10.3
Odchylne od bodu 1.10.2 môže okresný úrad povoliť iný čas,
a)
ak preváži potreba zabezpečenia dodávky energie,
b)
keď by odstavené zariadenie na spaľovanie palív bolo na obmedzený čas nahradené iným
zariadením, ktorého prevádzka by spôsobila celkové zvýšenie emisií.
1.10.4
Okresný úrad môže na obmedzený čas, najviac však na šesť mesiacov, povoliť vyššie
emisie oxidov síry, ako sú určené emisné limity, pre zariadenia spaľujúce palivo s
takým obsahom síry, že emisný limit sa zabezpečuje bez odsírenia a prevádzkovateľ
z dôvodu prerušenia dodávky takéhoto paliva, vyplývajúceho z vážneho nedostatku, nemôže
splniť emisný limit.
1.10.5
Okresný úrad môže na obmedzený čas, najviac však na 10 dní, povoliť vyššie emisie
oxidov síry, ako sú určené emisné limity pre zariadenia, ktoré za normálnych podmienok
spaľujú len plynné palivo a z dôvodov náhleho výpadku dodávky paliva by sa na zabezpečenie
prednostnej dodávky energie muselo spaľovať iné palivo, ktoré by si na zabezpečenie
emisného limitu vyžadovalo odsírenie.
1.10.6
Pre zariadenia na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom do 50 MW, ktoré
sú podľa dokumentácie používané na núdzovú a inú obdobnú prevádzku, ktorá má trvanie
najviac 240 hodín ročne, sa emisné limity neuplatňujú. Emisie z takýchto zariadení
majú zodpovedať požiadavkám podľa technických noriem a iných obdobných špecifikácií,
ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú.
1.11
Platnosť emisných limitov pri rozširovaní kapacity a pri zmenách
Ak sa kapacita zriadenia na spaľovanie palív rozšíri o menovitý príkon 50 MW a viac,
pre novú časť sa uplatňuje emisný limit pre zariadenia uvedené v bode v 1.2.4 podľa
tepelného príkonu celého zariadenia; to sa nevzťahuje na prípady uvedené v bode 1.9.4.
Ak sa na zariadení na spaľovanie palív vykoná podstatná zmena podľa osobitného predpisu,2) uplatňujú sa emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4.
1.12
Kombinovaná výroba tepla a elektriny
Pri príprave výstavby zariadení uvedených v bode 1.2.4 alebo pri rozširovaní zariadení
uvedených v bodoch 1.2.1 až 1.2.3 podľa bodu 1.11 treba prešetriť technické a ekonomické
podmienky kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ak sa ukážu trhové a distribučné
možnosti, treba kombinovanú výrobu tepla a elektriny realizovať.
1.13
Platnosť emisných limitov pri obmedzenom počte prevádzkových hodín
1.13.1
Pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1, ktoré na základe záväzku prevádzkovateľa nebudú
v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2015 prevádzkované viac ako 20 000 hodín,
sa emisné limity platné pre uvedené zariadenia od 1. januára 2008 neuplatňujú, pričom
naďalej platia emisné limity platné do 31. decembra 2007. Podmienkou na takéto uplatňovanie
emisných limitov je písomný záväzok prevádzkovateľa, ktorý sa musí predložiť okresnému
úradu najneskôr do 30. júna 2004. Prevádzkovateľ predloží každoročne správu, v ktorej
uvedie počet využitých prevádzkových hodín za uplynulý rok a počet zvyšných prevádzkových
hodín, ktoré ostávajú do vyčerpania časového limitu.
1.13.2
Pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1 až 1.2.3 s menovitým tepelným príkonom 400 MW
a vyšším, ktoré od lehôt uvedených v bodoch 1.6.3.1, 1.6.3.2, 1.7.3.1 a 1.7.3.2 nebudú
v prevádzke viac ako 2 000 h/r do 31. decembra 2015 a 1 500 h/r od 1. januára 2016
(prevádzkový priemer v období piatich rokov), platí emisný limit pre oxidy síry 800
mg.m-3.
1.14
Interval spoľahlivosti merania
Hodnoty 95 % intervalov spoľahlivosti jednotlivého výsledku merania nesmú prekročiť
tieto percentuálne podiely z hodnôt určeného emisného limitu:
oxid siričitý - 20 %
oxidy dusíka - 20 %
TZL - 30 %
Validované hodinové a denné priemerné hodnoty sa určia z nameraných platných priemerných
hodinových hodnôt po odčítaní hodnoty uvedeného intervalu spoľahlivosti.
2.
PLYNOVÉ TURBÍNY
2.1
Plynová turbína je rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu,
a jej hlavnými strojovotechnologickými prvkami sú kompresor, spaľovacia komora, v
ktorej sa palivo spaľuje na vyhriatie pracovného média, a turbína.
2.2
Podmienky platnosti emisných limitov
Emisné limity určené ako koncentrácie znečisťujúcich látok v odpadových plynoch platia
pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa
a 0 oC a pri obsahu kyslíka 15 % obj. Emisné limity platia pre jednotlivé turbíny pri základnom
zaťažení vyššom ako 70 %. Pre plynové turbíny používané na núdzovú prevádzku, ktorá
má trvanie menej ako 500 hodín ročne, sa emisné limity neuplatňujú.
2.3
Emisný limit pre znečisťujúce látky
2.3.1
Emisný limit pre plynové turbíny jestvujúcich a nových zdrojov, pre ktoré sa začalo
konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 27. novembra 2002 a ktoré sú uvedené
do prevádzky do 27. novembra 2003
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] pre tuhé znečisťujúce látky - stupeň podľa Bacharachovej stupnice | |||
| TZL | SO21) | NOx ako NO2 | CO | |
| 20 MW a vyšší (objem spalín > 60 000 m3.h-1) | 2. stupeň - trvalá prevádzka | Nové zdroje 600 | 3002) | 100 |
| Jestvujúce zdroje 1 700 | ||||
| 3. stupeň - nábeh | ||||
| Do 20 MW (objem spalín < 60 000 m3.h-1) | 4. stupeň všetky stavy | Nové zdroje 600 | 3502) | 100 |
| Jestvujúce zdroje 1 700 | ||||
1) Emisný limit pre SO2 platí pri spaľovaní kvapalných palív s obsahom síry.
2) Emisné limity platia pre jednotlivé plynové turbíny s tepelnou účinnosťou do 30 % vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením hodnotou podielu η/30, kde η je skutočná účinnosť v %.
2.3.2
Emisný limit pre plynové turbíny nových zdrojov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie
súhlasu na povolenie stavby od 27. novembra 2002 alebo ktoré budú uvedené do prevádzky
od 27. novembra 2003
2.3.2.1
Emisný limit pre oxidy dusíka vyjadrené ako NO2 pre plynové turbíny s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším
| Palivo | Emisný limit [mg.m-3] |
| Zemný plyn | 501) |
| Kvapalné palivá2) | 120 |
| Iné plynné palivá ako zemný plyn | 120 |
Emisné limity sa pre núdzovú prevádzku, ktorá má trvanie menej ako 500 hodín ročne, neuplatňujú.
1) Odchylne od uvedenej hodnoty je emisný limit 75 mg.m-3 pre tieto prípady: - plynové turbíny použité pri kombinovanej výrobe tepla a elektriny s celkovou účinnosťou viac ako 75 %, - plynové turbíny použité v kombinovanom cykle s celkovou elektrickou účinnosťou viac ako 55 %, - plynové turbíny použité na mechanický pohon.
Pre jednostupňové plynové turbíny, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených kategórií a ktoré majú účinnosť vyššiu ako 35 % - pri základnom zaťažení určenom podľa podmienok ISO, sa emisný limit vypočíta podľa vzťahu:
EL = 50 × η/35,
kde η je účinnosť plynovej turbíny v % pri základnom zaťažení podľa ISO.
2) Emisný limit platí pre spaľovanie ľahkých a stredných destilátov.
2.3.2.2
Emisné limity platné pre TZL, SO2, CO a emisný limit pre oxidy dusíka vyjadrené ako NO2 platný pre plynové turbíny s menovitým tepelným príkonom nižším ako 50 MW
| Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] pre tuhé znečisťujce látky - stupeň podľa Bacharachovej stupnice | |||
| TZL | SO21) | NOx ako NO2 | CO | |
| 20 MW a vyšší (objem spalín > 60 000 m3.h-1) | 2. stupeň - trvalá | Nové zdroje 600 | plyn. palivá 1502) | 100 |
| 3. stupeň - nábeh | 1 700 | kvap. palivá 2002) | ||
| Do 20 MW (objem spalín < 60 000 m3.h-1) | 4. stupeň - všetky stavy | Nové zdroje 600 | plyn. palivá 1502) | 100 |
| Jestvujúce zdroje 1 700 | kvap. palivá 2002) | |||
1) Emisný limit pre SO2 platí pri spaľovaní kvapalných palív s obsahom síry.
2) Emisné limity platia pre jednotlivé plynové turbíny s tepelnou účinnosťou do 30 % vrátane.
Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením
hodnotou podielu η/30, kde η je skutočná účinnosť v %.
2.4
Integrácia kotla s plynovou turbínou
2.4.1
Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania
V prípade zaradenia spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky
ich platnosti ako pre plynové turbíny. V prípade prikurovania spalinového kotla s
príkonom vyšším ako 30 % príkonu plynovej turbíny sa počíta emisný limit ako vážený
priemer emisného limitu pre plynovú turbínu a spalinový kotol podľa vzťahu uvedeného
v bode 1.9.3.1 písm. a).
2.4.2.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania
V prípade zaradenia spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky
ich platnosti ako pre plynové turbíny.
3.
ZARIADENIA NA SUŠENIE ALEBO INÉ TEPELNÉ UPRAVY, PRI KTORÝCH DOCHÁDZA K PRIAMEMU STYKU
SPALÍN ALEBO PLAMEŇA S OHRIEVANÝM MÉDIOM
3.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy možno spaľovať len plynné palivá,
skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti
alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g.MJ-1.
3.2
Emisné limity
Ak ide o zariadenie na sušenie alebo iné tepelné úpravy, uplatňujú sa emisné limity
pre znečisťujúce látky, ktorých emisia závisí len od paliva a od spôsobu jeho spaľovania,
ktoré platia pre príslušné zariadenie na spaľovanie palív podľa menovitého tepelného
príkonu zariadenia a druhu paliva pri referenčnom obsahu kyslíka 17 % objemu.
3.3
Platnosť všeobecných podmienok prevádzkovania a emisných limitov
Všeobecné podmienky prevádzkovania podľa bodu 3.1 a emisné limity podľa bodu 3.2 platia
pre všetky kategórie zdrojov, ak táto príloha neustanovuje inak.
4.
STACIONÁRNE PIESTOVÉ SPAĽOVACIE MOTORY - NOVÉ ZDROJE
4.1
Podmienky platnosti emisného limitu
Emisné limity platia pri štandardných podmienkach 101,32 kPa, teplote 0o C a pri obsahu kyslíka 5 % obj. Emisné limity neplatia pre agregáty používané výlučne
na núdzovú prevádzku.
4.2
Emisné limity
| Typ motora Menovitý tepelný príkon | Emisný limit [mg.m-3] | ||
| TZL | NOx ako NO2 | CO | |
| Všetky typy motorov 0,3 MW a vyšší | 650 | ||
| Vznetové motory od 0,3 MW do 3 MW | 1301) | 4 000 | |
| 3 MW a vyšší | 1301) | 2 000 | |
| Ostatné motory 0,3 MW a vyšší | |||
| Štvortaktné | 500 | ||
| Dvojtaktné | 800 | ||
1) Emisný limit na spaľovanie kvapalných palív.
4.3
Všeobecné podmienky prevádzkovania - obmedzenie obsahu síry v palive
V stacionárnych spaľovacích motoroch možno spaľovať len plynné palivá a kvapalné palivá
s obsahom síry najviac 0,2 % hm.
5.
TMAVOSŤ DYMU PRE ZARIADENIA S MENOVITÝM TEPELNÝM PRÍKONOM NIŽŠÍM AKO 0,3 MW - NOVÉ
ZDROJE
a)
Pri spaľovaní tuhých palív v zariadeniach s tepelným príkonom nižším ako 0,3 MW nesmie
byť vypúšťaný dym tmavší ako druhý stupeň Ringelmannovej stupnice alebo hodnota opacity
pri meraní optickým prístrojom nesmie byť väčšia ako 40 %. Výnimočne môže byť dym
tmavší ako uvedené hodnoty počas rozkurovania zo studeného stavu alebo pri odstavovaní
zariadenia po čas, ktorý stanoví výrobca zariadenia na spaľovanie palív, najviac však
3 hodiny pri nábehu a 30 minút pri odstavovaní zariadenia. Ani vtedy však nesmie byť
dym tmavší ako tretí stupeň Ringelmanovej stupnice alebo hodnota opacity väčšia ako
60 %.
b)
Pri spaľovaní kvapalných palív v zariadeniach s tepelným príkonom nižším ako 0,3
MW nesmie byť tvorba sadzí väčšia ako štvrtý stupeň podľa Bacharachovej stupnice pri
žiadnom z troch po sebe idúcich testoch, pričom aspoň dva z troch po sebe idúcich
testov nesmú mať hodnotu vyššiu ako tretí stupeň podľa Bacharacha. Pri rozkurovaní
sa Bacharachov test nerobí.
6.
VÝROBA KOKSU
6.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
6.1.1
Vykurovanie koksárenských batérií
Koncentrácia sulfánu vo vykurovacom plyne nesmie prekročiť hodnotu 500 mg.m-3.
6.1.2
Príprava koksárenskej vsádzky
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa
technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním,
odprašovaním, hermetizáciou).
6.1.3
Plnenie koksovacích komôr
Plniace plyny je potrebné zaviesť do technologického plynu alebo do inej koksovacej
komory, ak je taký odvod s ohľadom na ďalšie spracovanie surového dechtu možný. V
opačnom prípade sa musia spaľovať.
Všetky otvory koksárenských batérií musia byť utesnené tak, aby v uzavretom stave
pri vizuálnej kontrole podiel dymiacich otvorov oproti celkovému počtu otvorov na
koksovacej batérii nebol vyšší ako 10 %.
6.1.4
Vytláčanie koksu
Vytláčať možno len úplne skoksovanú vsádzku. Pri vytláčaní koksu sa musia odpadové
plyny odviesť do odprašovacieho zariadenia.
6.1.5
Chladenie koksu
Pri chladení koksu je potrebné zaviesť procesy s nízkymi emisiami tuhých znečisťujúcich
látok, napr. suché chladenie koksu.
6.1.6
Triediarne koksu
Zariadenia na drvenie a triedenie koksu sa musia odsávať a odprašovať.
6.1.7
Chemické prevádzky koksární
a)
Zariadenia chemických prevádzok musia byť zabezpečené proti únikom prchavých látok
do ovzdušia.
b)
Odpadové vody z priameho chladenia plynu nesmú byť v priamom styku s ovzduším.
c)
Koksárenský plyn na výstupe z chemických prevádzok môže obsahovať max. 500 mg.m-3 sulfánu (sírovodíka).
d)
Koksárenský plyn sa nesmie priamo vypúšťať do ovzdušia.
6.2
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre jestvujúce zdroje
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre jestvujúce zdroje podľa bodu 6.1.5 budú platiť
od 1. januára 2015 a podľa bodov 6.1.1 , 6.1.7/b a 6.1.7/c budú platiť od 1. januára
2010.
6.3
Emisné limity
| Technologický uzol | Emisný limit | |
| Tuhé znečisťujúce látky | Oxidy dusíka ako NO2 | |
| Vykurovanie koksárenských batérií - dym vypúšťaný z koksárenskej batérie | 2. stupeň Ringelmanovej stupnice | 500 mg.m-3 1) |
| Príprava koksárenskej vsádzky | ||
| Nové zdroje | 50 mg.m-3 | |
| Jestvujúce zdroje | 100 mg.m-3 | |
| Plnenie koksovacích komôr - odpadové plyny zo spaľovania plniacich plynov | 50 mg.m-3 | |
| Vytláčanie koksu - celkové emisie | 0,035 kg na tonu koksu v mesačnom priemere | |
| Chladenie koksu - suché chladenie | 0,02 kg na tonu koksu v mesačnom priemere | |
| Triediarne koksu | ||
| Nové zdroje | 50 mg.m-3 | |
| Jestvujúce zdroje | 100 mg.m-3 | |
1) Emisný limit platí pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 5 % obj.
II.
VÝROBA A SPRACÚVANIE KOVOV
1.
ÚPRAVA ŽELEZNEJ RUDY
1.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Príprava vsádzky pre aglomeráciu.
Chladenie, drvenie, triedenie a manipulácia s pražencom.
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa
technických možností a s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním,
odprašovaním, hermetizáciou).
1.2
Emisné limity
| Technologický uzol | Emisný limit1) [mg.m-3] | ||||
| TZL | Oxidy síry ako SO2 | Oxidy dusíka ako NO2 | Oxid uhoľnatý | Ortuť v plyn. skupenstve | |
| Príprava vsádzky pre aglomeráciu | |||||
| Nové zdroje | 50 | ||||
| Jestv. zdroje | 100 | ||||
| Aglomerácia | 100 | 400 | 400 | 6000 | 1 |
| 1 0002) | 8 0003) | ||||
| Magnetizačné praženie rúd a ich peletizácia v rotačných peciach | |||||
| Nové zdroje | 100 | 2 5004) | |||
| Jestv. zdroje | 100 | 3 500 | |||
| Drvenie, triedenie a manipulácia s pražencom | 50 | ||||
| Chladenie | 100 | ||||
1) Všetky emisné limity platia pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 19 % obj.
2) Emisný limit pri spracúvaní sulfidických rúd.
3) Emisný limit pri spracúvaní karbonátových rúd.
4) Ak nemožno túto hodnotu dosiahnuť bez odsírenia, stupeň odsírenia nesmie byť nižší ako 40 %.
2.
VÝROBA SUROVÉHO ŽELEZA, VYSOKÉ PECE
2.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa
technických možností a s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním,
odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
2.2
Emisné limity
| Technologický uzol | Emisný limit [mg.m-3] | |
| TZL | CO | |
| Doprava a manipulácia s vysokopecnou vsádzkou | ||
| Nové zdroje | 50 | |
| Jestvujúce zdroje | 100 | |
| Odlievanie | 100 | |
| Ohrievače vetra | 1001) | 6 0001) |
1) Emisné limity platia pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 7 % obj.
3.
VÝROBA OCELE
3.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
a)
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia
podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr.
odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
b)
Konvertorový plyn a ostatné odpadové plyny s obsahom CO je potrebné podľa možnosti
zachytávať na ďalšie využitie alebo zneškodniť spaľovaním. Ak sa odpadové plyny privádzajú
na dodatočné spaľovanie, okresný úrad určí podmienky spaľovania, najmä účinnosť spaľovania,
koncentráciu oxidu uhoľnatého, teplotu spaľovania a potrebnú zádrž.
c)
Pri delení ťažkého kovového odpadu na vsádzku rezaním kyslíkom je potrebné podľa
technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov zabezpečiť odsávanie
a odprášenie odpadových plynov.
3.2
Emisné limity
| Technologický uzol | Emisný limit [mg.m-3] | ||
| TZL | NOx ako NO2 |   | |
| Kyslíkové konvertory |   |   |   |
| Odpadové plyny z konvertora | 50 |   |   |
| Odpadové plyny z odsávania dopravy a manipulácie so vsádzkou |   |   |   |
| Nové zdroje | 50 |   |   |
| Jestvujúce zdroje | 100 |   |   |
| Elektrické oblúkové pece a indukčné pece |   |   |   |
| Spaliny z pecí do 20 t vsádzky | 75 | 400 |   |
| Spaliny z pecí 20 t a viac vsádzky | 50 | 400 |   |
| Odpadové plyny z odsávania z dopravy a manipulácie so vsádzkou a z delenia kovového odpadu rezaním kyslíkom |   |   |   |
| Nové zdroje | 50 |   |   |
| Jestvujúce zdroje | 100 |   |   |
3.3
Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje
Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity
pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.
4.
ZLIEVARENSKÉ TECHNOLÓGIE
4.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
a)
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia
podľa technických možností a s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr.
odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
b)
Pri výrobe jadier a foriem je potrebné vznikajúce organické znečisťujúce látky odsávať
a zachytávať.
5.
VÝROBA LIATINY - KUPLOVÉ PECE
5.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Emisie znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických
možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním,
hermetizáciou zariadenia, využívaním alebo spaľovaním CO). Ak sa odpadové plyny privádzajú
na dodatočné spaľovanie, okresný úrad určí podmienky spaľovania, najmä účinnosť spaľovania,
koncentráciu oxidu uhoľnatého, teplotu spaľovania a potrebnú zádrž.
5.2
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky z kuplových pecí
| Technologický uzol | Emisný limit [mg.m-3] | |
| TZL | Oxid uhoľnatý | |
| Spaliny z kuplových pecí | ||
| - taviaci výkon do 10 t.h.-1 | 100 | 1 0001) |
| - taviaci výkon 10 t.h.-1 a vyšší | 75 | 1 0001) |
| Odpadové plyny z odsávania z dopravy a manipulácie | ||
| Nové zdroje | 50 | |
| Jestvujúce zdroje | 100 | |
1) Platí pre horúcoveterné kuplové pece s rekupeátorom.
5.3
Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje
Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity
pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.
6.
HUTNÍCKA DRUHOVÝROBA (napr. valcovne, drôtovne, kováčovne a iná tepelná úprava)
6.1.
Emisné limity
| Emisný limit [mg.m-3] | |||
| Tuhé znečisťujúce látky | Oxidy síry ako SO2 | Oxidy dusíka ako NO2 | Zinok (pri žiarových úpravách) |
| 50 nové zdroje | 8001) | 400 bez predhrievača vzduchu | 20 |
| 100 jestvujúce zdroje | 800 s predhrievačom vzduchu | ||
1) Pri použití vykurovacieho plynu ako zmesi vysokopecného a koksárenského plynu.
6.2
Podmienky platnosti emisného limitu
Emisný limit pre zinok platí pri obsahu kyslíka 19 % obj., pre ostatné znečisťujúce
látky platí emisný limit pri obsahu kyslíka 5 % obj.
7.
VÝROBA A SPRACÚVANIE NEŽELEZNÝCH KOVOV A FEROZLIATIN
7.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa
technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním,
odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
7.2
Emisné limity
| Technologický uzol | Emisný limit [mg.m-3] | |
| Tuhé znečisťujúce látky | Oxidy síry ako SO2 | |
| Spaliny z pecných agregátov | ||
| Nové zdroje | 50 | |
| Jestvujúce zdroje | 50 | |
| Odpadové plyny z odsávania z dopravy a manipulácie | ||
| Nové zdroje | 50 | |
| Jestvujúce zdroje | 100 | |
| Spracúvanie odpadových plynov na kyselinu sírovú pri výrobe medi | 1 5001) | |
1) Pri zabezpečení opatrení na minimalizáciu emisií SO3.
7.3
Spoločné ustanovenia
Ustanovenia uvedené v bode 7 sa netýkajú výroby a spracúvania ortuti a hliníka.
8.
VÝROBA ORTUTI NA BÁZE TETRAEDRITOVÝCH KONCENTRÁTOV
8.1
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky
| Emisný limit [mg.m-3] | |||
| Tuhé znečisťujúce látky | Arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As | Ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg | Antimón a meď a ich zlúčeniny vyjadrené ako súčet Sb + Cu |
| 50 | 4 | 7 | 19 |
9.
VÝROBA HLINÍKA
9.1
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky
| Technologické uzly | Emisný limit [mg.m-3] | |||
| Tuhé znečisťujúce látky | Zlúčeniny fluóru vyjadrené ako fluorovodík | Oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý | Oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý | |
| Odpadový plyn odsávaný z elektrolyzérov | 301) | 22) | ||
| Odpadový plyn odsávaný z výrobných priestorov elektrolýzy | 12) | |||
| Výroba oxidu hlinitého a uhlíkatých elektród | ||||
| - všetky operácie | 50 | |||
| - spaliny z rotačných pecí s využitím tepla spalín | 400 | 1 300 | ||
| bez využitia tepla spalín | 1 800 | |||
1) Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok vrátane odsávania výrobných priestorov elektrolýzy nesmú prekročiť v dennom priemere hodnotu 5 kg na tonu hliníka.
2) Emisie zlúčenín fluóru vyjadrené ako fluorovodík nesmú prekročiť v dennom priemere hodnotu 0,5 kg na tonu hliníka.
III.
VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV
1.
VÝROBA CEMENTU
1.1
Podmienky platnosti emisných limitov pre nové zdroje
Emisné limity pre znečisťujúce látky v odpadových plynoch z rotačných cementárskych
pecí platia pri koncentráciách prepočítaných na obsah kyslíka 11 % obj.
1.2
Emisný limit pre jednotlivé znečisťujúce látky
| Technologické uzly | Emisný limit [mg.m-3] | ||
| Tuhé znečisťujúce látky | Oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý | Oxidy dusíka vyjadrené ako NO2 | |
| Všetky operácie | 501) | ||
| Výpal slinku | 400 | ||
| Nové zdroje | |||
| Rotačné pece s disperzným predhrievačom | 1 300 | ||
| Ostatné pece | 1 500 | ||
| Jestvujúce zdroje | |||
| Rotačné pece | |||
| - s využitím tepla spalín | 1 300 | ||
| - bez využitia tepla spalín | 1 800 | ||
| Šachtové pece | 1 500 | ||
1) Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok nesmú prekročiť hodnotu 1,5 kg na tonu vypáleného slinku v mesačnom priemere.
2.
VÝROBA VÁPNA
2.1
Podmienky platnosti emisných limitov pre nové zdroje
Emisné limity pre znečisťujúce látky v odpadových plynoch z rotačných vápenných pecí
platia pre koncentrácie prepočítané na obsah kyslíka 11 % obj.
2.2
Emisný limit pre jednotlivé znečisťujúce látky
| Technologické uzly | Emisný limit [mg.m-3] | |
| Tuhé znečisťujúce látky | Oxidy dusíka vyjadrené ako NO2 | |
| Všetky operácie okrem hydrátora vápna | 501) | |
| Nové zdroje | ||
| - vypaľovacie pece | 1 500 | |
| Jestvujúce zdroje | ||
| - rotačné pece | 1 800 | |
| - ostatné pece | 1 500 | |
3.
OBAĽOVNE BITÚMENOVÝCH ZMESÍ A MIEŠIARNE BITÚMENOV
3.1
Podmienky platnosti emisného limitu pre nové zdroje
Emisné limity platia prepočítané na koncentrácie pre obsah kyslíka v spalinách 17
% objemu.
3.2
Emisný limit pre nové zdroje
3.2.1
Koncentrácia emisií tuhých znečisťujúcich látok nesmie pri všetkých operáciách prekročiť
hodnotu 30 mg.m-3.
3.2.2
Koncentrácia emisií oxidu uhoľnatého nesmie pri všetkých operáciách prekročiť hodnotu
500 mg.m-3.
3.2.3
Koncentrácia emisií organických plynov a pár vyjadrených ako celkový organický uhlík
nesmie pri všetkých operáciách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
3.3
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
3.3.1
Koncentrácia emisií tuhých znečisťujúcich látok nesmie pri všetkých operáciách prekročiť
hodnotu 50 mg.m-3.
3.3.2
Emisný limit pre oxid uhoľnatý a organické plyny a pary vyjadrené ako celkový organický
uhlík sa pre zdroje povolené do 31. decembra 2003 neuplatňuje.
3.4
Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie obsahu síry v palive pre nové zdroje
Pri výrobe bitúmenových zmesí sa nesmie používať kvapalné palivo s obsahom síry vyšším
ako 1% alebo tuhé palivo s merným obsahom síry vyšším ako 0,5 g.MJ-1.
4.
VÝROBA MAGNEZITU
4.1
Podmienky platnosti emisných limitov pre nové zdroje
Emisné limity pre znečisťujúce látky v odpadových plynoch z rotačných vypaľovacích
pecí platia pre koncentrácie prepočítané na obsah kyslíka 11 % objemu.
4.2
Emisný limit pre jednotlivé znečisťujúce látky
| Technologické uzly | Emisný limit [mg.m-3] | ||
| Tuhé znečis- ťujúce látky |
Oxidy síry vyjadrené ako SO2 |
Oxidy dusíka vyjadre- né ako NO2 |
|
| Všetky operácie a všetky suroviny |
501) | ||
| Výpal slinku z vyťažených (primárnych) magnezitových surovín |
400 | ||
| Nové zdroje | |||
| - všetky typy pecí | 1 500 | ||
| Jestvujúce zdroje | |||
| - rotačné pece - ostatné pece |
1 800 1 500 |
||
| Výpal slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov |
Emisný limit sa neurčuje2) |
||
| Nové zdroje - všetky typy pecí |
1 500 | ||
| Jestvujúce zdroje | |||
| - rotačné pece | 2 500 | ||
| - ostatné typy pecí | 1 500 | ||
2 ) Pri vypaľovaní slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov sa môžu použiť kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti.
4.3
Platnosť emisného limitu pre jestvujúce zdroje
Emisný limit pre oxidy dusíka vyjadrené ako NO2 pre rotačné pece pri výpale slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z
čistenia odpadových plynov určený pre nové zdroje platí pre jestvujúce zdroje od 1.
januára 2009.
5.
VÝROBA SKLA A SKLÁRSKYCH VÝROBKOV A SKLENENÝCH VLÁKEN
5.1
Podmienky platnosti emisných limitov
Emisné limity uvedené v bodoch 5.2 až 5.5 platia pre suché spaliny pri štandardných
stavových podmienkach pri tlaku 101,325 kPa a teplote 0 oC. Pre taviace agregáty platia emisné limity pri obsahu kyslíka v odpadových plynoch
13 % obj. pre kontinuálne taviace agregáty a 17 % obj. pre diskontinuálne taviace
agregáty.
5.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
5.2.1
Emisný limit pre nové zdroje
a)
Pri všetkých operáciách, pri ktorých vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok,
nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Súčet koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok nesmie prekročiť pre
ba)
arzén
chróm
kadmium
kobalt
nikel
selén
pri hmotnostnom toku 0,005 kg.h-1 a vyššom hodnotu 1 mg.m-3,
bb)
antimón
cín
mangán
meď
olovo
vanád
pri hmotnostnom toku 0,025 kg.h-1 a vyššom hodnotu 5 mg.m-3.
5.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
a)
Pri všetkých operáciách, pri ktorých vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok,
nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu
| aa) pri hmotnostnom toku nižšom ako | 2,5 kg.h-1 | 100 mg.m-3, |
| ab) pri hmotnostnom toku | 2,5 kg.h-1 a vyššom | 50 mg.m-3. |
b)
Súčet koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok nesmie prekročiť pre
ba)
arzén
chróm
kadmium
kobalt
nikel
selén
pri hmotnostnom toku 0,01 kg.h-1 a vyššom hodnotu 2 mg.m-3,
bb)
antimón
cín
mangán
meď
olovo
vanád
pri hmotnostnom toku 0,05 kg.h-1 a vyššom hodnotu 5 mg.m-3.
5.3
Emisný limit pre oxidy síry
Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý nesmie prekročiť hodnotu
a)
pri palive zemný plyn 500 mg.m-3,
b)
pri palive generátorový plyn 1 750 mg.m-3.
5.4
Emisný limit pre oxidy dusíka
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť v spalinách
hodnotu
a)
pre rekuperatívne kontinuálne taviace agregáty 1 600 mg.m-3,
b)
pre regeneratívne kontinuálne taviace agregáty 2 500 mg.m-3,
c)
pre diskontinuálne taviace agregáty 1 100 mg.m-3.
Ak je z dôvodu kvality výrobku nutné nitrátové čerenie, koncentrácia oxidov dusíka
vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť dvojnásobok hodnôt uvedených v písmenách
a) až c).
5.5
Emisný limit pre plynné zlúčeniny fluóru
5.5.1
Emisný limit pre nové zdroje
Koncentrácia plynných zlúčenín fluóru vyjadrená ako fluorovodík nesmie prekročiť pri
hmotnostnom toku 0,05 kg.h-1 a pri vyššom hodnotu 7 mg.m-3.
5.5.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
Koncentrácia plynných zlúčenín fluóru vyjadrená ako fluorovodík nesmie prekročiť pri
hmotnostnom toku 0,1 kg.h-1 a pri vyššom hodnotu 10 mg.m-3.
5.6
Emisný limit pre plynné zlúčeniny chlóru
5.6.1
Emisný limit pre nové zdroje
Koncentrácia plynných zlúčenín chlóru vyjadrená ako chlorovodík nesmie prekročiť pri
hmotnostnom toku 0,3 kg.h-1 a pri vyššom hodnotu 30 mg.m-3.
5.6.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
Koncentrácia plynných zlúčenín chlóru vyjadrená ako chlorovodík nesmie prekročiť pri
hmotnostnom toku 0,5 kg.h-1 a pri vyššom hodnotu 50 mg.m-3.
6.
ZARIADENIA NA TAVENIE MINERÁLNYCH LÁTOK VRÁTANE SPRACOVANIA TAVENINY
6.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy,
manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení, ktoré emitujú tuhé znečisťujúce látky,
nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
6.2
Emisné limity pre kuplové pece
Koncentrácia znečisťujúcich látok pri tavení čadiča v kuplových peciach nesmie prekročiť
hodnotu
a)
v odpadových plynoch z pecí s taviacim výkonom do 10 t.h-1 pre
tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m-3,
oxid uhoľnatý 1 000 mg.m-3,
b)
v odpadových plynoch z pecí s taviacim výkonom 10 t.h-1 a vyšším pre
tuhé znečisťujúce látky 75 mg.m-3,
oxid uhoľnatý 1 000 mg.m-3.
6.3
Emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky z usadzovania, vytvrdzovania a sušenia
minerálnych vláken
Pri usadzovaní, vytvrdzovaní a sušení minerálnych vláken nesmie koncentrácia tuhých
znečisťujúcich látok v odpadových plynoch prekročiť hodnotu 75 mg.m-3.
7.
OSTATNÉ ZDROJE PRIEMYSLU VÝROBY NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV
7.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa
technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním,
odprašovaním, hermetizáciou).
7.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
7.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Pri všetkých operáciách, pri ktorých vznikajú tuhé znečisťujúce látky, nesmie prekročiť
ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m-3.
7.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
8.
ZARIADENIA NA VYPAĽOVANIE KERAMICKÝCH VÝROBKOV PRI POUŽITÍ HLINY AKO SUROVINY (napr.
výroba tehál)
8.1
Podmienky platnosti emisných limitov pre nové zdroje
Emisné limity platia prepočítané na obsah kyslíka v odpadových plynoch 18 % obj.
8.2
Emisný limit pre oxidy síry
8.2.1
Emisný limit pre nové zdroje
a)
Pri obsahu síry vo vstupných surovinách menej ako 0,12 % nesmie koncentrácia oxidov
síry v odpadových plynoch vyjadrená ako oxid siričitý pri hmotnostnom toku 10 kg.h-1 a vyššom prekročiť hodnotu 500 mg.m-3.
b)
Pri obsahu síry vo vstupných surovinách 0,12 % a vyššom nesmie koncentrácia oxidov
síry v odpadových plynoch vyjadrená ako oxid siričitý pri hmotnostnom toku 10 kg.h-1 a vyššom prekročiť hodnotu 1 500 mg.m-3.
8.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania.
IV.
CHEMICKÝ PRIEMYSEL
1.
VÝROBA CHLÓRU
1.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
a)
Všetky druhy koncových, technologických a iných odpadových plynov obsahujúcich chlór
sa musia zaviesť do vhodného zariadenia na odstránenie chlóru.
b)
Z pracovného priestoru elektrolýzy je potrebné zabezpečiť centrálne odsávanie a odvádzanie
odpadových plynov.
1.2
Emisný limit pre chlór
Koncentrácia chlóru v odpadovom plyne opúšťajúcom odchlórovacie zariadenie nesmie
prekročiť hodnotu 6 mg.m-3.
1.3
Emisný limit pre ortuť
Emisie ortuti v odpadovom plyne odsávanom z priestoru elektrolýzy nesmú prekročiť
hodnotu 1,5 g ortuti na tonu vyrobeného chlóru v ročnom priemere.
2.
VÝROBA CHLOROVODÍKA A KYSELINY CHLOROVODÍKOVEJ
2.1
Emisný limit pre chlorovodík
a)
Koncentrácia chlorovodíka v odpadových plynoch odchádzajúcich z čistenia odpadového
plynu nesmie prekročiť hodnotu 25 mg.m-3. Súčasne emisie chlorovodíka pri výrobe kyseliny chlorovodíkovej nesmú prekročiť 0,05
kg chlorovodíka na tonu vyrobenej 36 % kyseliny chlorovodíkovej v mesačnom priemere.
b)
Emisné limity uvedené v písmene a) platia pre tieto procesy:
ba)
spaľovanie chlóru vo vodíku,
bb)
reakcie solí s kyselinou sírovou (Mannheimov proces, sulfátový proces),
bc)
chlorácia organických zlúčenín.
3.
VÝROBA KYSELINY SÍROVEJ
3.1
Emisný limit pre oxidy síry
Emisie oxidov síry vyjadrené ako oxid siričitý vo vypúšťanom plyne nesmú prekročiť
hodnotu 2,2 kg na tonu vyrobenej kyseliny sírovej v ročnom priemere (prepočítané na
100 % kyselinu sírovú).
4.
VÝROBA AMONIAKU
4.1
Emisný limit pre amoniak
Emisie amoniaku vo vypúšťanom plyne nesmú prekročiť hodnotu 0,2 kg na jednu tonu vyrobeného
amoniaku v mesačnom priemere. Emisia amoniaku sa sleduje pred spálením vypúšťaných
plynov v technologickom ohreve alebo v poľnom horáku.
5.
VÝROBA KYSELINY DUSIČNEJ
5.1
Emisný limit pre oxidy dusíka
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť v odpadovom
plyne hodnotu 300 mg.m-3.
5.2
Emisný limit pre amoniak
Ak sa použije na znižovanie emisií oxidov dusíka katalytická redukcia oxidov dusíka
amoniakom, koncentrácia amoniaku v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 300 mg.m-3.
6.
VÝROBA SÍRY (CLAUSOV PROCES)
6.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Odpadové plyny s obsahom sulfánu (sírovodíka) sa musia dodatočne spaľovať.
6.2
Emisný limit pre sulfán
Koncentrácia sulfánu v odpadovom plyne po spaľovaní nesmie prekročiť hodnotu 10 mg.m-3.
6.3
Emisný limit pre zlúčeniny síry
a)
Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou do 10 ton síry vrátane nesmie
prekročiť 6 %.
b)
Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou väčšou ako 10 ton do 20 ton síry
vrátane nesmie prekročiť 3 %.
c)
Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou väčšou ako 20 ton do 50 ton síry
vrátane nesmie prekročiť 2 %.
d)
Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou nad 50 ton síry nesmie prekročiť
1 %.
7.
VÝROBA A SPRACOVANIE VISKÓZY
7.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Odpadové plyny z výroby a spracovania viskózy je potrebné podľa technických možností
a primeranosti nákladov odvádzať na zneškodňovanie alebo regeneráciu.
7.2
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky
a)
V odpadovom plyne odchádzajúcom zo zneškodňovania nesmie koncentrácia prekročiť hodnotu
pre
aa)
sulfán (sírovodík) 10 mg.m-3,
ab)
sírouhlík 100 mg.m-3.
b)
Celkové emisie vrátane odsávania výrobných priestorov a prídavného odsávania zvlákňovacích
strojov nesmú prekročiť hodnotu pre
ba)
sulfán (sírovodík) 50 mg.m-3,
bb)
sírouhlík z výroby striže, textilného hodvábu a fólie 150 mg.m-3,
bc)
sírouhlík z výroby kordového hodvábu 400 mg.m-3.
7.3
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre jestvujúce zdroje
Všeobecné podmienky prevádzkovania podľa bodu 7.1 sa vzťahujú na jestvujúce zdroje
s účinnosťou od 1. 1. 1999.
8.
VÝROBA POLYVINYLCHLORIDU (PVC)
8.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Odpadové plyny s obsahom vinylchloridu je potrebné odvádzať na čistenie alebo na termickú
likvidáciu.
8.2
Emisný limit pre vinylchlorid
a)
Koncentrácia vinylchloridu v odpadovom plyne z čistenia alebo z likvidácie nesmie
prekročiť hodnotu 5 mg.m-3.
b)
Na mieste prechodu z uzatvoreného systému na úpravu alebo na sušenie v otvorenom
systéme nesmie zvyškový obsah vinylchloridu prekročiť v mesačnom priemere
ba)
v hotovom výrobku 10 mg VC na kg PVC,
bb)
v suspenzii homopolyméru 100 mg VC na kg PVC,
bc)
v suspenzii kopolyméru 400 mg VC na kg kopolyméru,
bd)
v suspenzii mikropolyméru a emulzii polyméru 1 500 mg VC na kg PVC.
9.
RAFINÉRIE ROPY, PETROCHEMICKÉ SPRACOVANIE ROPY
9.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
9.1.1
Skladovanie a prečerpávanie
a)
Pri skladovaní surovín, medziproduktov a produktov s tlakom pár vyšším ako 1,32 kPa
(13 mbar) pri teplote 20 oC do 76 kPa pri pracovnej teplote je potrebné
aa)
používať skladové nádrže s plávajúcou strechou vybavené účinným tesnením okrajov
strechy,
ab)
nádrže s pevnou strechou vybaviť vnútornou plávajúcou membránou s tesnením,
ac)
zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na spätné získavanie alebo na zneškodňovanie,
ad)
vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným metódam vyrovnajú.
Tieto opatrenia musia zabezpečiť zníženie emisií aspoň o 90 % v porovnaní s nádržou
s pevnou strechou bez plávajúceho zakrytia hladiny. V prípade odvádzania pár na zneškodňovanie
alebo na spätné získavanie nesmie byť emisný stupeň vyšší ako 5 % (účinnosť zariadenia
minimálne 95 %).
b)
Pri prečerpávaní kvapalín podľa písmena a), ako napr. pri stáčaní z automobilových
alebo zo železničných cisterien, pri plnení cisterien zo skladových nádrží alebo pri
inom prečerpávaní je potrebné použiť zvláštne opatrenia, ako napr. recirkuláciu plynnej
fázy, alebo viesť vytlačované plyny do zneškodňovacieho zariadenia. Emisný stupeň
uhľovodíkov zo zariadenia na ich zneškodňovanie alebo na spätné získavanie nesmie
byť vyšší ako 5 % (účinnosť zariadenia 95 %).
c)
Opatrenia uvedené v písmenách a) a b) na skladovanie a prečerpávanie platia pre každú
skladovú nádrž s objemom 1 000 m3 a vyšším alebo pre ročný obrat 10 000 m3 a viac.
d)
Dýchanie nádrží je potrebné eliminovať na čo najmenšiu mieru, napr. znížením teplotných
výkyvov obsahu nádrže jej vhodnou izoláciou alebo reflexným náterom s celkovou odrazovosťou
sálavého tepla 70 %.
e)
Na prečerpávanie je potrebné používať tesné čerpadlá bez odkvapov, napr. čerpadlá
s mechanickou upchávkou.
f)
Pri skladovaní kvapalín, ktoré obsahujú látky 1. podskupiny 1. skupiny z prílohy č. 1 vo väčšom množstve ako 10 mg.kg-1 alebo látky 2. a 3. podskupiny 1. skupiny a látky 1. podskupiny 4. skupiny podľa
prílohy č. 1 vo väčšom množstve ako 5 %, je potrebné počítať s nádržami s pevnou strechou s núteným
dýchaním a odvádzané plyny a pary zaviesť do zberného systému plynov alebo na spaľovanie,
ak očakávané hodnoty emisných tokov prekročia hodnoty uvedené v prílohe č. 3.
g)
Technické podrobnosti pri skladovaní a prečerpávaní benzínov v distribučných skladoch
a na čerpacích staniciach sú určené osobitným predpisom.2)
9.1.2
Armatúry na odľahčenie tlaku a vyprázdňovacie zariadenia
Plyny a pary, ktoré vystupujú zo zariadení na odľahčenie tlaku a z vyprázdňovacích
zariadení, je potrebné odvádzať do zberného systému plynov. To neplatí pre prípady
havárií a požiarov alebo pre prípady, keď môže nastať zvýšenie tlaku následkom polymerizácie
alebo z iných obdobných dôvodov. Zachytené plyny je potrebné spaľovať v procesných
peciach; ak to nie je možné, treba ich odviesť na poľný horák.
9.1.3
Odvádzanie odpadových plynov
Odpadové plyny z procesných zariadení, ktoré odchádzajú pri bežnej prevádzke, ako
aj odpadové plyny vznikajúce pri regenerácii katalyzátorov je potrebné odviesť na
koncové spaľovanie alebo realizovať obdobné účinné opatrenie na zníženie emisií.
9.1.4
Spustenie a odstavenie výroby
Plyny, ktoré odchádzajú pri spustení a odstavení výroby, je potrebné zaviesť do zberného
systému plynov. Ak to nie je možné, treba ich odviesť na poľný horák. Poľný horák
musí byť skonštruovaný a nastavený tak, aby bolo zabezpečené bezdymové spaľovanie.
9.1.5
Sulfán (sírovodík)
a)
Plyny z odsírovacích zariadení alebo z iných zdrojov s obsahom sulfánu väčším ako
0,4 % obj. a pri hmotnostnom toku sulfánu väčšom ako 2 t za deň je potrebné spracovať.
Plyny, ktoré sa nebudú ďalej spracúvať, je potrebné odviesť na koncové spaľovanie,
pričom koncentrácia sulfánu nesmie prekročiť hodnotu 10 mg.m-3.
Odpadové vody a technologické vody s obsahom sulfánu sa musia odvádzať tak, aby sa
zabránilo úniku sulfánu do ovzdušia.
b)
Plyny z vákuotvorných systémov, ktoré obsahujú okrem sulfánu aj zapáchajúce heterocyklické
zlúčeniny síry a dusíka, sa môžu spaľovať v technologických peciach. Koncentrácia
oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v odpadových plynoch zo spaľovania nesmie
prekročiť hodnotu 800 mg.m-3.
9.1.6
Technologické odpadové vody
Čistiarne odpadových vôd, do ktorých sú odvedené technologické odpadové vody, je potrebné
zakryť a odsávané plyny odvádzať na čistenie. Opatrenie platí pre kapacitu čistiarne
200 m3.h-1 a väčšiu. Emisný stupeň organických látok nesmie byť vyšší ako 20 % (účinnosť zariadenia
na čistenie plynov musí byť najmenej 80 %).
9.1.7
Kontrola úniku pár organických látok
V technologických prevádzkach je potrebné vykonávať pravidelnú kontrolu únikov prchavých
organických látok najmä z čerpadiel a armatúr a pri zistení únikov operatívne vykonať
nápravu.
9.2
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre jestvujúce zdroje
a)
Ustanovenia bodu 9.1.1 písm. a) až c) platia pre jestvujúce zdroje od 1. januára
2010.
b)
Ustanovenia bodu 9.1.5 písm. b) platia pre jestvujúce zdroje od 1. apríla 1996.
9.3
Emisný limit pre jednotlivé znečisťujúce látky a technologické procesy
9.3.1
Emisný limit pre sulfán (sírovodík)
Koncentrácia sulfánu v odpadových plynoch zo spaľovania plynov s obsahom sulfánu nesmie
prekročiť hodnotu 10 mg.m-3.
9.3.2
Emisný limit pre katalytické štiepenie - pre nové zdroje znečisťovania
Emisie jednotlivých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch zo zariadenia na regeneráciu
katalyzátora z katalytického štiepenia procesom fluidného lôžka nesmú prekročiť hodnotu
pre
tuhé znečisťujúce látky 50 mg.m-3,
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 700 mg.m-3,
oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý 1 700 mg.m-3.
10.
VÝROBA CELULÓZY
10.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Pri výrobe celulózy je potrebné využiť dostupné technické možnosti s prihliadnutím
na primeranosť nákladov na zachytávanie a likvidáciu zapáchajúcich látok (zlúčeniny
obsahujúce redukovanú síru) z jednotlivých zdrojov (napr. z varne, odparky, vyvarovacej
kolóny) lokálnym alebo centrálnym odsávaním do zariadení na ich zachytávanie a likvidáciu.
10.2
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky zo spaľovania lúhov z výroby buničiny
10.2.1
Sulfitový spôsob a neutrálsulfitový spôsob výroby:
tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m-3,
oxid siričitý 700 mg.m-3,
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 400 mg.m-3,
sulfán (sírovodík) 40 mg.m-3.
10.2.2
Sulfátový spôsob výroby:
tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m-3,
oxid siričitý 450 mg.m-3,
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 300 mg.m-3,
zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru vyjadrené ako H2S 20 mg.m-3.
10.2.3
Podmienky platnosti emisných limitov
Emisné limity uvedené v bodoch 10.2.1 a 10.2.2 platia pri obsahu kyslíka 11 % obj.
11.
VÝROBA PRÍPRAVKOV NA OCHRANU RASTLÍN
11.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
11.1.1
Emisný limit pre nové zdroje
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok s obsahom účinných látok v odpadových plynoch
nesmie pri hmotnostnom toku 25 g.h-1 a vyššom prekročiť hodnotu 5 mg.m-3.
11.1.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
12.
VÝROBA PRIEMYSELNÝCH HNOJÍV
12.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky pri výrobe priemyselných hnojív okrem močoviny
12.1.1
Emisný limit pre nové zdroje
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo všetkých technologických
operácií nesmie prekročiť hodnotu 75 mg.m-3.
12.1.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
12.2
Emisný limit pre znečisťujúce látky pri výrobe močoviny
12.2.1
Emisné limity pre nové zdroje a jestvujúce zdroje, pre ktoré sa začalo konanie o
vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2002
12.2.1.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo všetkých technologických
operácií nesmie prekročiť hodnotu 75 mg.m-3.
12.2.1.2
Emisný limit pre amoniak
Koncentrácia amoniaku v odpadovom plyne zo všetkých technologických operácií nesmie
prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
12.2.2
Emisný limit pre nové zdroje, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie
stavby od 1. januára 2003
12.2.2.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo všetkých technologických
operácií nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
12.2.2.2
Emisný limit pre amoniak
Koncentrácia amoniaku v odpadovom plyne zo všetkých technologických operácií nesmie
prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
13.
ZARIADENIA NA VÝROBU A SPRACÚVANIE UHLÍKATÝCH MATERIÁLOV
13.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Emisie organických znečisťujúcich látok z tepelných procesov pri výrobe uhlíkatých
materiálov je potrebné podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov
obmedzovať (napr. odsávať a zneškodňovať).
13.2
Emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky
13.2.1
Emisný limit pre nové zdroje
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky, nesmie ich koncentrácia
v odpadových plynoch prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
13.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
13.3.
Emisné limity pre plynné organické látky pri výrobe uhlíkatých materiálov vypaľovaním
13.3.1
Emisný limit pre nové zdroje
13.3.1.1
Miešanie a tvarovanie
Koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v odpadových
plynoch zo zariadení na miešanie a tvarovanie s použitím smoly, dechtov a podobných
organických prchavých látok ako spájadla nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
13.3.1.2
Vypaľovanie
a)
koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách
z komorových a tunelových pecí nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3,
b)
koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách
z kruhových pecí na vypaľovanie grafitových a uhlíkatých elektród nesmie prekročiť
hodnotu 200 mg.m-3.
13.3.1.3
Impregnácia
Koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v odpadových
plynoch z impregnačných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
13.3.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
14.
VÝROBA OXIDU TITANIČITÉHO
14.1
Podmienky platnosti emisných limitov
Emisné limity platia pri štandardných podmienkach (tlaku 101,325 kPa a 0 oC) a pri prevádzkových podmienkach vlhkosti a obsahu kyslíka.
14.2
Sulfátový proces výroby oxidu titaničitého
14.2.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania
14.2.1.1
Pri všetkých operáciách, pri ktorých môžu unikať do ovzdušia kvapôčky kyseliny sírovej,
je potrebné inštalovať odlučovače kvapiek.
14.2.1.2
S cieľom zníženia emisií oxidov síry pri zariadeniach na praženie solí, vznikajúcich
pri úprave odpadov, sa musí voliť najlepšia dostupná technika pri zohľadnení primeranosti
výdavkov.
14.2.2
Emisné limity pre znečisťujúce látky
14.2.2.2
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu
a)
50 mg.m-3 z hlavných technologických operácií,
b)
150 mg.m-3 z ostatných operácií.
Emisné limity platia pre všetky tuhé znečisťujúce látky z výrobného zariadenia, najmä
rudný prach a prachový pigment.
14.2.2.3
Merná emisia oxidov síry vyjadrených ako SO2 z rozkladu a z kalcinácie nesmie prekročiť hodnotu 10 kg na tonu vyrobeného oxidu
titaničitého.
Na určenie mernej emisie je potrebné vykonať meranie koncentrácie a objemového prietoku
odpadových plynov v rovnakom čase a za rovnakých podmienok teploty a vlhkosti.
14.2.2.4
Koncentrácia oxidov síry vyjadrených ako SO2 zo zariadení na zahusťovanie kyslého odpadu nesmie prekročiť hodnotu 500 mg.m-3.
Emisné limity platia pre oxid siričitý a oxid sírový, ktoré sú uvoľňované v rôznych
štádiách výrobného procesu a procesu úpravy inertného odpadu, vrátane kvapôčiek kyseliny
sírovej.
14.3
Chlórový proces výroby oxidu titaničitého
14.3.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu
a)
50 mg.m-3 z hlavných technologických operácií,
b)
150 mg.m-3 z ostatných operácií.
Emisné limity platia pre všetky tuhé znečisťujúce látky z výrobného zariadenia, najmä
rudný prach, prachový pigment a prach zo zuhoľnatených zvyškov.
14.3.2
Emisný limit pre chlór
Koncentrácia chlóru v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu
a)
5 mg.m-3 - denný priemer,
b)
40 mg.m-3 - každá nameraná hodnota.
Emisný limit platí pre plynný chlór uvoľňovaný v rôznych štádiách výrobného procesu.
V.
SPAĽOVANIE A SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV
1.
ROZSAH PLATNOSTI
1.1
Ustanovenia V. časti tejto prílohy platia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie
odpadov.
1.2
Ustanovenia V. časti tejto prílohy neplatia pre
a)
experimentálne zariadenia používané na výskum, vývoj a testovanie spaľovacích procesov,
ak nespaľujú viac ako 50 t/r odpadu,
b)
spaľovacie zariadenia, v ktorých sa nakladá len s týmito odpadmi:
1.
rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
2.
rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na
výrobu energie,
3.
vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak
je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie,
4.
drevný odpad okrem drevného odpadu, ktorý by v dôsledku ošetrenia konzervačnými látkami
alebo ochrannými nátermi mohol obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké
kovy, do ktorého patrí najmä drevný odpad pochádzajúci z odpadu zo stavebných a búracích
prác,
5.
korkový odpad,
6.
plynné odpady vypúšťané do ovzdušia,
7.
rádioaktívny odpad,
8.
mŕtve telá zvierat,
9.
odpad, ktorý pochádza z prieskumu nálezísk ropy a plynu a ich ťažby, ak sa ťažba
zabezpečuje z ťažobných ostrovov, kde sa odpad aj spaľuje.
2.
VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA
2.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne komunálnych odpadov - nové zdroje,
pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra
2001, platné do 27. decembra 2005
2.1.1
Pri všetkých zariadeniach na spaľovanie komunálnych odpadov musí byť zásobník odpadov
vyhotovený tak, aby sa v ňom mohol trvalo udržiavať podtlak a aby sa odsávaný vzduch
privádzal do ohniska. Ak je spaľovacie zariadenie mimo prevádzky, musí sa vzduch zo
zásobníka odpadov odvádzať do výduchu určeného okresným úradom.
2.1.2
Všetky zariadenia na spaľovanie komunálnych odpadov musia v spaľovacom priestore
za posledným prívodom vzduchu zabezpečiť dodržanie teploty najmenej 850 oC počas zotrvania spalín v tomto priestore najmenej dve sekundy a pri obsahu kyslíka
v spalinách najmenej 6 % obj. Pre špeciálne spaľovacie zariadenia, napr. typu pyrolýznych
pecí alebo iných, individuálne určí podmienky spaľovania okresný úrad.
2.1.3
Zariadenie na spaľovanie komunálnych odpadov musí byť vyhotovené tak, aby sa zabezpečilo
dostatočné zdržanie spaľovaného odpadu v spaľovacom priestore na dokonalé vyhorenie.
2.1.4
Odpad možno pridávať do ohniska postupne vtedy a v takom množstve, aby sa vždy dodržali
podmienky podľa bodu 2.1.2.
2.1.5
Od 28. decembra 2005 platia všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové a jestvujúce
zdroje znečisťovania - spaľovne komunálnych odpadov podľa bodu 2.3.
2.2
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne nebezpečných odpadov - nové zdroje,
pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra
2001, platné do 27. decembra 2005
2.2.1
Pri všetkých zariadeniach na spaľovanie nebezpečných odpadov musí byť zásobník tuhého
odpadu vyhotovený tak, aby sa v ňom mohol trvalo udržiavať podtlak a aby sa odsávaný
vzduch privádzal do ohniska. Pri kvapalných odpadoch vzdušnina odsávaná z miesta odčerpávania
a odvzdušnenia nádrží musí byť zavedená do spaľovacieho priestoru. Ak je spaľovacie
zariadenie mimo prevádzky, musí sa odsávaný vzduch rozptyľovať vo výške určenej okresným
úradom.
2.2.2
Všetky zariadenia na spaľovanie nebezpečných odpadov musia byť vybavené dodatočným
spaľovaním. V spaľovacom priestore sa za posledným prívodom vzduchu musí udržiavať
taká teplota, ktorá zabezpečuje termickú a oxidačnú deštrukciu všetkých odchádzajúcich
nebezpečných látok a ktorá bude najmenej 900 oC počas najmenej dvoch sekúnd a pri obsahu kyslíka najmenej 6 % obj., pri spaľovaní
kvapalných odpadov najmenej 3 % obj. Pre špeciálne spaľovacie zariadenia, napr. typu
pyrolýznych pecí alebo iných, osobitné podmienky spaľovania určí okresný úrad.
2.2.3
Ak sa spaľuje nebezpečný odpad obsahujúci vysokostabilné organické látky, napr. typu
polychlórovaných bifenylov (PCB), musí sa v spaľovacom priestore za posledným prívodom
vzduchu udržiavať teplota najmenej 1 100 oC počas zotrvania spalín v tomto priestore najmenej dve sekundy a pri obsahu kyslíka
najmenej 6 % obj., pri spaľovaní kvapalných odpadov 3 % obj.
2.2.4
Od 28. decembra 2005 platia všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové a jestvujúce
zdroje znečisťovania - spaľovne nebezpečných odpadov podľa bodu 2.3.
2.3
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne odpadov, pre ktoré sa začne konanie
o vydanie súhlasu na povolenie stavby, zmeny technologických zariadení alebo zmeny
ich využívania od 1. januára 2002 a pre spoluspaľovanie odpadov v zariadeniach uvedených
do prevádzky od 1. januára 2002
2.3.1
Pri prevádzkovaní spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sa musia
vykonať všetky preventívne opatrenia, aby sa pri dodávke a príjme a medziskladovaní
odpadov zabránilo zaťaženiu životného prostredia, a ak to nie je možné, v maximálnej
miere obmedzilo najmä znečistenie ovzdušia, obťažovanie zápachom, ako aj priame ohrozenie
zdravia ľudí.
2.3.2
Spaľovne odpadov musia byť prevádzkované s takou účinnosťou spaľovania, aby obsah
celkového organicky viazaného uhlíka (TOC) vo zvyškovej škváre a popolčeku bol nižší
ako 3 % alebo spaľovacie straty boli nižšie ako 5 % suchej hmotnosti spaľovaných odpadov.
Ak sa táto hodnota nezabezpečí, musí sa odpad pred spálením vhodne upraviť.
2.3.3
Všetky spaľovne odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované
tak, aby teplota spalín za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu riadeným a rovnomerným
spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach dosahovala hodnotu 850 oC počas minimálne dvoch sekúnd pri obsahu kyslíka najmenej 6 %; teplota sa musí merať
v blízkosti vnútornej steny spaľovacej komory alebo na inom reprezentatívnom mieste
v súlade s povolením okresného úradu. Ak sa spaľujú nebezpečné odpady s obsahom organických
zlúčenín chlóru viac ako 1 % vyjadrených ako chlór, musí sa teplota zvýšiť na 1 100
oC.
2.3.4
Každá spaľovacia linka spaľovne odpadov musí byť vybavená najmenej jedným prídavným
horákom. Tieto horáky musia byť automaticky uvedené do prevádzky, ak teplota spalín
po poslednom prívode spaľovacieho vzduchu klesne pod 850 oC, resp. 1 100 oC. Prídavné horáky musia byť v prevádzke aj počas nábehu a odstavovania, aby teplota
v žiadnom intervale spaľovania neklesla pod 850 oC, resp. 1 100 oC po celý čas, kým sa v spaľovacom priestore nachádza ešte nespálený odpad.
Počas nábehu a odstavovania, keď teplota spalín nedosahuje 850 oC, resp. 1 100 oC, môžu sa prídavné horáky prevádzkovať len s kvapalnými palivami, pri ktorých nebudú
vyššie emisie ako pri spaľovaní plynového oleja s obsahom síry maximálne 0,2 % objemu,
skvapalnenými plynmi alebo zemným plynom.
2.3.5
Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a
prevádzkované tak, aby teplota spalín pri spaľovaní odpadov po poslednom prívode spaľovacieho
vzduchu riadeným a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach dosahovala
hodnotu 850 oC počas najmenej dvoch sekúnd. Ak sa spoluspaľuje nebezpečný odpad s obsahom organických
zlúčenín chlóru viac ako 1 % vyjadrených ako chlór, musí sa teplota zvýšiť na 1 100
oC.
2.3.6
Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť vybavené automatickým
systémom, ktorý zabezpečí odstavenie prísunu odpadu
a)
pri nábehu, keď sa ešte nedosiahla teplota 850 oC, resp. 1 100 oC alebo teplota určená okresným úradom v zmysle bodov 2.3.7 a 2.3.8,
b)
pri každom poklese teploty pod 850 oC, resp. 1 100 oC alebo pod teplotu určenú okresným úradom v zmysle bodov 2.3.7 a 2.3.8,
c)
v každom prípade, keď kontinuálne meranie zabudované podľa podmienok osobitného predpisu3) ukáže, že v dôsledku poruchy zariadení na čistenie odpadových plynov boli prekročené
emisné limity.
2.3.7
Okresný úrad môže pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy, ktoré
musia byť vyšpecifikované v povolení, povoliť aj iné prevádzkové podmienky, ako sú
uvedené v bode 2.3.3. Odlišné prevádzkové podmienky však nesmú spôsobiť vyššiu tvorbu
zvyškov zo spaľovania alebo vyšší obsah organického uhlíka vo zvyškoch, ako je uvedené
v bode 2.3.2.
2.3.8
Okresný úrad môže pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy, ktoré
musia byť vyšpecifikované v povolení, povoliť aj iné prevádzkové podmienky, ako sú
uvedené v bode 2.3.5, za podmienok, že emisné limity pre organický uhlík a CO v odpadových
plynoch nebudú prekročené.
V priemysle výroby celulózy a papiera je podmienkou udelenia takého povolenia, že
pri spaľovaní vlastných odpadov v kotle na drevnú kôru v mieste vzniku odpadu nebude
prekročený emisný limit pre plynné organické látky vyjadrené ako celkový organický
uhlík podľa bodu 4.2.
2.3.9
Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené,
vybudované a prevádzkované tak, aby emisie vypúšťané do ovzdušia nespôsobili významné
znečistenie prízemného ovzdušia; osobitne je potrebné odpadové plyny kontrolovane
vypúšťať cez komín za podmienok dodržania kvality ovzdušia podľa osobitného predpisu.4) Výška komína sa musí voliť tak, aby sa zaručila ochrana zdravia ľudí a životného
prostredia v súlade s prílohou č. 6.
2.3.10
Teplo vznikajúce pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní odpadov musí byť podľa možnosti
využité.
2.3.11
Infekčný nemocničný odpad sa podáva do spaľovacieho zariadenia bez predbežného zmiešania
s inými druhmi odpadov a bez priameho kontaktu obsluhy.
3.
PODMIENKY PLATNOSTI EMISNÝCH LIMITOV
3.1
Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne komunálnych odpadov, pre ktoré
sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2001, platné
do 27. decembra 2005
3.1.1
Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie komunálnych odpadov platia pre koncentrácie
prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 oC a pri obsahu kyslíka v spalinách pre zariadenia s kapacitou 1 tony a menšou za hodinu
17 % obj. a pre zariadenia s kapacitou vyššou ako 1 tona za hodinu 11 % obj.
3.1.2
Od 28. decembra 2005 podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne komunálnych
odpadov platia podľa bodu 3.3.
3.2
Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne nebezpečných odpadov, pre ktoré
sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2001, platné
do 27. decembra 2005
3.2.1
Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie nebezpečných odpadov platia pre koncentrácie
prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 oC a pri obsahu kyslíka v spalinách 11 % obj.
3.2.2
Od 28. decembra 2005 podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne nebezpečných
odpadov platia podľa bodu 3.3.
3.3
Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne odpadov, pre ktoré sa začne konanie
o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení
alebo zmeny ich využívania od 1. januára 2002 a pre spoluspaľovanie odpadov v zariadeniach
uvedených do prevádzky od 1. januára 2002
Podmienky platnosti emisných limitov sú:
a)
teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, obsah kyslíka 11 %, suchý plyn,
b)
teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, obsah kyslíka 3 %, suchý plyn, ak sa spaľujú výlučne
odpadové oleje,5)
c)
ak sa odpad spaľuje alebo spoluspaľuje v atmosfére obohatenej kyslíkom, môže okresný
úrad určiť iný obsah referenčného kyslíka, ktorý zodpovedá týmto podmienkam,
d)
pri spoluspaľovaní odpadov sa emisné limity vzťahujú na celkový obsah kyslíka určeného
podľa bodu 5.3.1,
e)
ak sa v spaľovni odpadov alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov spaľujú nebezpečné
odpady a na týchto zariadeniach je zabudované a prevádzkované zariadenie na čistenie
spalín, výsledky merania emisných hodnôt sa prepočítajú na referenčný kyslík len v
tom prípade, ak je skutočná koncentrácia kyslíka meraná v rovnakom intervale (perióde),
ako je príslušná znečisťujúca látka spaľovaná, vyššia ako hodnota určeného referenčného
kyslíka.
4.
EMISNÉ LIMITY PRE SPAĽOVNE ODPADOV
4.1
Emisné limity pre spaľovne odpadov, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu
na povolenie stavby do 31. decembra 2001, platné do 27. decembra 2005
4.1.1
Emisné limity pre spaľovne komunálnych odpadov
| Znečisťujúca látka - kapacita | 1 t.h-1 a menej | 1 až 3 t.h-1 vrátane | Viac ako 3 t.h-1 |
| Emisný limit [mg.m-3] | |||
| Tuhé znečisťujúce látky spolu | 50 | 30 | 20 |
| Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík | 20 | 20 | 20 |
| Ťažké kovy | * | ||
| Pb, Cu, Mn | spolu 5 | spolu 5 | |
| As, Ni, Cr, Co | spolu 1 | spolu 1 | |
| Hg, Tl, Cd | spolu 0,2 | spolu 0,2 | |
| Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl | 30 | 30 | 15 |
| Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF | * | 2 | 1 |
| Oxid uhoľnatý (CO) | 100 | 100 | 100 |
| Oxidy síry (SO2) | * | 300 | 100 |
| Oxidy dusíka ako NO2 | * | 400 | 400 |
* Platia všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3.
Poznámky:
1.
Do 31. decembra 2004 platí emisný limit 2 mg.m-3 pre jestvujúce zdroje pre As, Ni, Cr a Co.
2.
Referenčný kyslík pre zariadenia s kapacitou 1 t.h-1 a menej je 17 %.
3.
Pre spaľovne odpadov s kapacitou menej ako 6 t.h-1 platí uvedený emisný limit pre oxidy dusíka aj od 27. decembra 2005.
4.
Emisné limity pre ďalšie znečisťujúce látky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3.
4.1.2
Emisné limity pre spaľovne nebezpečných odpadov
| Znečisťujúca látka - kapacita | 3 t.h-1 a menej | Viac ako 3 t.h-1 |
| Emisný limit [mg.m-3] | ||
| Tuhé znečisťujúce látky spolu | 30 | 20 |
| Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík | 20 | 20 |
| Ťažké kovy | ||
| Pb, Cu, Mn | spolu 5 | spolu 5 |
| As, Ni, Cr, Co | spolu 1 | spolu 1 |
| Cd, Hg, Tl | spolu 0,2 | spolu 0,2 |
| Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl | 30 | 15 |
| Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF | 2 | 1 |
| Oxid uhoľnatý (CO) | 100 | 100 |
| Oxidy síry (SO2) | 300 | 100 |
| Oxidy dusíka ako NO2 | 500 | 500 |
Poznámky:
1.
Do 31. decembra 2004 platí emisný limit 2 mg.m-3 pre jestvujúce zdroje pre As, Ni, Cr a Co.
2.
Ak nemožno dosiahnuť uvedený emisný limit pre SO2 bez odsírenia (napr. pri spaľovaní nebezpečných odpadov s vysokým obsahom síry),
emisný stupeň oxidov síry nesmie prekročiť hodnotu 10 %.
3.
Pre spaľovne odpadov s kapacitou menej ako 6 t.h-1 platí emisný limit pre oxidy dusíka 400 mg.m-3 aj od 27. decembra 2005.
4.
Emisné limity pre ďalšie znečisťujúce látky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3.
4.1.3
Platnosť emisných limitov od 28. decembra 2005
Od 28. decembra 2005 platia emisné limity podľa bodu 4.2 okrem emisných limitov pre
oxidy dusíka pre spaľovne odpadov s menovitou kapacitou menej ako 6 t.h-1.
4.2
Emisné limity pre spaľovne odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu
na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich
využívania od 1. januára 2002
4.2.1
Emisné limity určené ako denné priemery
| Znečisťujúca látka | Emisný limit [mg.m-3] |
| Celkové tuhé znečisťujúce látky | 10 |
| Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík | 10 |
| Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl | 10 |
| Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF | 1 |
| Oxid siričitý (SO2) | 50 |
| Oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO2) vyjadrené ako oxid dusičitý | 200* |
* Pre spaľovne odpadov s kapacitou do 6 t.h-1 vrátane, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny pred 31. decembrom 2001, platia uvedené emisné limity aj od 27. decembra 2005 podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2.
4.2.2
Emisné limity určené ako polhodinové priemery
| Znečisťujúca látka | (100 %) A | (97 %) B |
| Emisný limit [mg.m-3] | ||
| Celkové tuhé znečisťujúce látky | 30 | 10 |
| Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík | 20 | 10 |
| Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl | 60 | 10 |
| Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF | 4 | 2 |
| Oxid siričitý (SO2) | 200 | 50 |
| Oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO2) vyjadrené ako oxid dusičitý | 400* | 200* |
* Pre spaľovne odpadov s kapacitou do 6 t.h-1 vrátane, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny pred 31. decembrom 2001, platia uvedené emisné limity aj od 27. decembra 2005 podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2 a § 3 tejto vyhlášky.
Podmienky dodržania emisného limitu:
A - žiadna hodnota polhodinového priemeru v roku nesmie prekročiť uvedené hodnoty,
B - 97 % polhodinových priemerov v roku nesmie prekročiť uvedené hodnoty.
4.2.3
Emisné limity pre ťažké kovy
| Znečisťujúce látky | Emisný limit [mg.m-3] |
| Tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako tálium (Tl) | Spolu 0,05 |
| Kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako kadmium (Cd) | |
| Ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako ortuť (Hg) | 0,05 |
| Antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako antimón (Sb) | Spolu 0,5 |
| Arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako arzén (As) | |
| Olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako olovo (Pb) | |
| Chróm a jeho zlúčeniny vyjadrené ako chróm (Cr) | |
| Kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako kobalt (Co) | |
| Meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako meď (Cu) | |
| Mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako mangán (Mn) | |
| Nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako nikel (Ni) | |
| Vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako vanád (V) |
Emisné limity sú určené ako priemerné hodnoty merania pri trvaní odberu vzorky minimálne
30 min. a maximálne 8 hodín.
Priemerné hodnoty platia aj pre plynné formy emisií ťažkých kovov a ich zlúčenín.
4.2.4
Emisné limity pre dioxíny a furány
| Dioxíny a furány | 0,1 ng.m-3 |
Emisné limity sú určené ako priemerné hodnoty pri trvaní odberu vzorky minimálne 6
hodín a maximálne 8 hodín. Hodnota emisného limitu sa vzťahuje na celkovú koncentráciu
dioxínov a furánov prepočítaných na toxický ekvivalent podľa bodu 8.
4.2.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Pre oxid uhoľnatý platia tieto limitné koncentrácie v odpadových plynoch s výnimkou
nábehových a odstavných fáz:
a)
50 mg.m-3 ako denný priemer,
b)
150 mg.m-3 pre najmenej 95 % zo všetkých 10-minútových priemerných hodnôt alebo 100 mg.m-3 pre všetky polhodinové priemerné hodnoty, ktoré sú namerané počas ľubovoľného 24-hodinového
intervalu (plávajúci časový interval).
Okresný úrad môže určiť pre spaľovne odpadov na princípe fluidného lôžka iné emisné
hodnoty CO, nie však vyššie ako 100 mg.m-3 ako hodinový priemer.
4.2.6
Emisné limity pre ďalšie znečisťujúce látky
Emisné limity pre ďalšie znečisťujúce látky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3.
5.
EMISNÉ LIMITY PRE ZARIADENIA NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV
5.1
Emisné limity pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov uvedené do prevádzky do 31.
decembra 2001, ktoré začnú spoluspaľovanie do 29. decembra 2004, platné do 27. decembra
2005
Pri spaľovaní odpadov v iných zariadeniach, ako sú spaľovne odpadov, platia pre vybrané
znečisťujúce látky pre danú technológiu alebo zariadenie špecifické emisné limity,
ktoré sú určené v tejto prílohe.
Pre znečisťujúce látky, ktoré sa v spalinách vyskytujú len v dôsledku spaľovania odpadov,
platia emisné limity pre spaľovne odpadov podľa bodov 3.1 a 4.1 tejto časti.
Pre znečisťujúce látky, ktoré sú vnášané súčasne palivom alebo surovinou a spaľovaným
odpadom alebo vznikajú pri danom technologickom procese aj bez spaľovania odpadu,
platia emisné limity pre spaľovne odpadov (vrátane referenčného kyslíka), ak podiel
vznikajúcej znečisťujúcej látky vnášanej odpadom alebo pri spaľovaní odpadu z celkového
hmotnostného toku danej znečisťujúcej látky odvádzanej spalinami je vyšší ako 30 %.
Hmotnostný tok danej znečisťujúcej látky odvádzanej spalinami sa zistí ako rozdiel
hmotnostného toku pri spaľovaní odpadu a bez spaľovania odpadu. Ak je hmotnostný podiel
30 % a menší, platia všeobecne platné emisné limity (bez prepočtu na referenčný kyslík),
ak v tejto prílohe nie je pre danú technológiu a znečisťujúcu látku určené inak. Pre
rotačné cementárske pece platí emisný limit pre NOx 800 mg.m-3 bez ohľadu na podiel spaľovaného odpadu.
Pre ostatné znečisťujúce látky platia všeobecné emisné limity. Emisné limity platia
pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach. Špecifické
emisné limity platia pre referenčný obsah kyslíka, ktorý je určený v tejto prílohe.
Prírastok hmotnostného toku jednotlivých znečisťujúcich látok odvádzaných spalinami
(okrem tuhých znečisťujúcich látok, NOx, SO2 a CO) zistený ako rozdiel hmotnostných tokov pri spaľovaní a bez spaľovania odpadov
nesmie byť vyšší ako 1,2-násobok hmotnostného toku znečisťujúcich látok odvádzaných
spalinami z technologicky a výkonovo zodpovedajúcej spaľovne odpadov (hmotnostné toky
zodpovedajúce príslušným koncentračným limitom pre spaľovne odpadov).
Pre rotačné cementárske pece možno považovať za palivo aj odpadové ropné oleje, ak
neobsahujú chlór vo väčšom množstve ako 0,5 % a PCB a PCT vo väčšom množstve ako 50
mg.kg-1.
Podmienky spaľovania odpadov (z hľadiska ochrany ovzdušia) v iných zariadeniach, ako
sú spaľovne, určí okresný úrad. Všeobecné podmienky prevádzkovania (body 2.1 a 2.2)
sa uplatňujú primerane v závislosti od charakteru a množstva spaľovaného odpadu a
času spaľovania.
5.2
Emisné limity pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky
do 31. decembra 2001 a ktoré začnú spoluspaľovanie do 29. decembra 2004, platné od
28. decembra 2005
Od 28. decembra 2005 platia emisné limity pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov,
ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. decembra 2001 a ktoré začnú spoluspaľovanie
do 29. decembra 2004 podľa bodu 5.3.
5.3
Emisné limity na spoluspaľovanie odpadov pre zariadenia uvedené do prevádzky od 1.
januára 2002
5.3.1
Všeobecné podmienky určenia emisných limitov pri spoluspaľovaní odpadov
Ak nie je v uvedených tabuľkách pre jednotlivé technológie uvedený celkový emisný
limit „C“, použije sa na výpočet emisného limitu pre danú znečisťujúcu látku zmesný
vzťah.
Emisný limit pre každú príslušnú znečisťujúcu látku a CO v odpadových plynoch zo zariadení,
v ktorých sa spoluspaľujú odpady, sa vypočíta podľa tohto vzťahu:
Vodpad: Objem spalín výlučne zo spaľovania odpadov určený podľa odpadu s najnižšou výhrevnosťou
uvedenou v povolení a vztiahnutý na podmienky tejto vyhlášky.
Pokiaľ je uvoľnené teplo zo spaľovania odpadu menšie ako 10 % z celkového uvoľneného
tepla, vypočíta sa hodnota Vodpad z takého predpokladaného množstva odpadu, ktorého
spálením by sa uvoľnilo 10 % z celkového uvoľneného tepla.
Codpad: Emisné limity pre relevantné znečisťujúce látky a CO platné pre spaľovne odpadov
podľa bodu 4.2.
Vproces: Objem odpadových plynov zo zariadenia využívaného (príslušného) procesu vrátane
spaľovania povolených a v procese bežne používaných palív (s vylúčením odpadov) pri
zohľadnení referenčného kyslíka určeného pre daný proces, resp. zariadenie. V prípade,
že pre daný proces alebo zariadenie nie je určený referenčný kyslík, treba vziať za
základ skutočný obsah kyslíka v odpadových plynoch bez zriedenia prívodom vzduchu,
ktorý pre proces nie je potrebný. Ostatné podmienky určenia emisných limitov (tlak,
teplota, suchý plyn) sú určené v bodoch 5.3.2 až 5.3.4.
Cproces: Emisné limity pre vybrané technologické procesy, uvedené v bode 5.3.3, alebo emisné
limity pre iné technologické procesy spaľovaní štandardných povolených palív (bez
odpadov). Ak takéto emisné limity nie sú určené právnym predpisom, použijú sa emisné
limity určené v povolení. Ak v povolení nie sú určené emisné limity, použijú sa skutočné
emisné koncentrácie.
C: Celková hodnota emisného limitu a referenčného kyslíka určeného pre vybrané technológie
alebo vypočítaného podľa uvedeného vzťahu, ktorá nahradí určené emisné limity.
Ak sa v zariadení na spoluspaľovanie odpadov získa viac ako 40 % energie zo spaľovania
nebezpečných odpadov alebo ak sa v zariadení na spoluspaľovanie odpadov spaľuje neupravený
zmesný komunálny odpad, platia emisné limity ako pre spaľovne odpadov podľa bodu 4.2
a ustanovenia na určenie emisného limitu pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov
sa neuplatňujú. Pod zmesným komunálnym odpadom sa myslí odpad z domácností, komerčný
priemyselný odpad, ktorý je v dôsledku svojej povahy a zloženia podobný odpadu z domácností
mimo skupín odpadu 2001 a 2002 podľa osobitného predpisu.6)
5.3.2
Osobitné podmienky pre cementárske rotačné pece
Denné priemery pri kontinuálnom meraní: periódy odberu vzoriek a ostatné požiadavky
merania sa uplatňujú podľa ustanovení tejto vyhlášky a osobitného predpisu.4) Všetky hodnoty sú v mg.m-3, pre dioxíny v ng.m-3. Priemerné polhodinové koncentrácie sú potrebné len na výpočet denného priemeru.
Výsledky merania musia byť prepočítané na tieto štandardné podmienky: teplota 273
K, tlak 101,325 kPa pri obsahu kyslíka 10 % obj. v suchom plyne.
5.3.2.1
C - celkové emisné limity
| Znečisťujúca látka | C[mg.m-3] |
| Celkové tuhé znečisťujúce látky | 30 |
| Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl | 10 |
| Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF | 1 |
| NOx vyjadrené ako NO2 | 5001) |
| Cd + Tl | 0,05 |
| Hg | 0,05 |
| Sb, As, Pb, Cr, Co, Cu, Mn, Ni, V | 0,5 |
| Dioxíny a furány | 0,1 ng.m-3 |
1) Pre cementárske rotačné pece, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. decembra 2001, platí emisný limit pre oxidy dusíka vyjadrené ako NO2 800 mg.m-3, aj keď začnú spoluspaľovanie od 29. decembra 2004.
Do 1. januára 2008 môže okresný úrad určiť inú hodnotu emisného limitu pre oxidy dusíka pre cementárske pece pracujúce mokrým spôsobom, alebo ktoré spaľujú menej ako 3 t.h-1 odpadu, ak určená koncentrácia NOx vyjadrených ako NO2 nebude vyššia ako 1 200 mg.m-3.
Do 1. januára 2008 môže okresný úrad určiť inú hodnotu emisného limitu pre tuhé znečisťujúce látky pre cementárske pece, ktoré spaľujú menej ako 3 t.h-1 odpadu, ak určená koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok nebude vyššia ako 50 mg.m-3.
5.3.2.2
C - celkové emisné limity pre SO2 a celkový organický uhlík
| Znečisťujúca látka | C[mg.m-3] |
| SO2 | 50 |
| Celkový organický uhlík (TOC) | 10 |
Okresný úrad môže určiť inú hodnotu emisného limitu, keď SO2 a TOC nepochádzajú zo spaľovania odpadov.
5.3.2.3
Emisné limity pre CO
Emisné limity pre CO
Emisné limity pre CO môže určiť okresný úrad.
5.3.3
Osobitné podmienky na spoluspaľovanie odpadov v zariadeniach na spaľovanie palív
Spoluspaľovať odpady možno len v kotloch na spaľovanie palív s tepelným príkonom 5
MW a viac. Podľa druhu, zloženia a množstva odpadu, ak nehrozí riziko ohrozenia životného
prostredia, možno spoluspaľovanie povoliť aj v kotli s tepelným príkonom od 0,3 MW
do 5 MW.
Emisné limity platia ako denné priemery pri štandardných podmienkach: teplota 273
K, tlak 101,325 kPa, suchý plyn. Polhodinové priemery sú potrebné len na výpočet denných
priemerov. Emisné limity sú členené podľa tepelného príkonu v MW.
5.3.3.1
Cproces pre tuhé palivá v mg.m-3 pri obsahu kyslíka 6 % obj.
| Znečisťujúca látka | < 50 MW1) | 50 - 100 MW | 100 - 300 MW | > 300 MW |
| [mg.m-3] | ||||
| SO2 | ||||
| Všeobecne | 850 | 850 až 200 | 200 | |
| Domáce palivo | alebo účinnosť odsírenia ≥ 90 % | lineárne znižovanie od 100 do 300 MW alebo účinnosť odsírenia ≥ 92 % | alebo účinnosť odsírenia ≥ 95 % | |
| NOx vyjadrené ako NO2 | 400 | 300 | 200 | |
| Tuhé znečisťujúce látky | 50 | 50 | 30 | 30 |
1) Pre SO2 a NOx platia emisné limity podľa časti I bodov 1.6.3.2 a 1.6.4.2.
Do 1. januára 2007 pre zariadenia s tepelným príkonom vyšším ako 50 MW, v ktorých
sa spoluspaľujú výlučne nebezpečné odpady, platí emisný limit pre NOx podľa časti I bod 1.6.
Do 1. januára 2008 môže určiť okresný úrad inú hodnotu emisného limitu pre NOx a SO2 pre zariadenia na spaľovanie tuhých palív na princípe fluidného spaľovania s tepelným
príkonom 100 MW až 300 MW uvedené do prevádzky do 31. decembra 2001, ak v povolení
určená koncentrácia Cproces pre NOx vyjadrené ako NO2 nebude vyššia ako 350 mg.m-3 a pre SO2 nebude vyššia od 850 mg.m-3 do 400 mg.m-3 v lineárnej závislosti od tepelného príkonu 100 MW až 300 MW.
5.3.3.2
Cproces pre biomasu v mg.m-3 pri obsahu kyslíka 6 % obj.
Cproces pre biomasu v mg.m-3 pri obsahu kyslíka 6 % obj.
| Znečisťujúca látka | < 50 MW1) | 50 - 100 MW | 100 - 300 MW | > 300 MW |
| [mg.m-3] | ||||
| SO2 | 200 | 200 | 200 | |
| NOx vyjadrené ako NO2 | 350 | 300 | 300 | |
| Tuhé znečisťujúce látky | 50 | 50 | 30 | 30 |
1) Pre SO2 a NOx platia emisné limity podľa časti I bodov 1.6.3.2 a 1.6.4.2.
Do 1. januára 2008 môže určiť okresný úrad inú hodnotu emisného limitu pre NOx pre zariadenia na spaľovanie tuhých palív na princípe fluidného spaľovania s príkonom
100 až 300 MW uvedené do prevádzky do 31. decembra 2001, ak koncentrácia Cproces pre NOx určená v povolení nebude vyššia ako 350 mg.m-3.
5.3.3.3
Cproces pre kvapalné palivá v mg.m-3 pri obsahu kyslíka 3 % obj.
| Znečisťujúca látka | < 50 MW1) | 50 - 100 MW | 100 - 300 MW | > 300 MW |
| [mg.m-3] | ||||
| SO2 | 850 | 850 až 200 lineárne znižovanie od 100 do 300 MW | 200 | |
| NOx vyjadrené ako NO2 | 400 | 300 | 200 | |
| Tuhé znečisťujúce látky | 50 | 50 | 30 | 30 |
1) Pre SO2 a NOx platia emisné limity podľa časti I bodov 1.7.3.2 a 1.7.4.2.
5.3.3.4
C - celkový emisný limit pre ťažké kovy, dioxíny a furány
C v mg.m-3 pri obsahu kyslíka 6 % obj. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky min. 30
minút a max. 8 hodín.
| Znečisťujúca látka | C[mg.m-3] |
| Cd + Tl | 0,05 |
| Hg | 0,05 |
| Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni + V | 0,5 |
C v ng.m-3 pri obsahu kyslíka 6 % obj. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní
min. 6 hodín a max. 8 hodín.
| Znečisťujúca látka | C[ng.m-3] |
| Dioxíny a furány | 0,1 |
5.3.4
Osobitné podmienky pre ostatné neuvedené technologické procesy
C - celkové emisné limity pre dioxíny, furány a ťažké kovy
C v ng.m-3. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní min. 6 hodín a max. 8 hodín.
| Znečisťujúca látka | C[ng.m-3] |
| Dioxíny a furány | 0,1 |
C v mg.m-3. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky min. 30 minút a max. 8 hodín.
| Znečisťujúca látka | C[mg.m-3] |
| Cd + Tl | 0,05 |
| Hg | 0,05 |
6.
Zvyšky
Zvyškami sa rozumejú všetky kvapalné a tuhé látky (vrátane roštového popola a škvary,
kotlového a filtračného popolčeka, tuhých reakčných produktov z čistenia spalín, kalov
z čistenia odpadových vôd, použitých katalyzátorov a aktívneho uhlia), ktoré vznikajú
pri spaľovaní, čistení spalín, čistení odpadových vôd alebo pri iných procesoch v
rámci spaľovania odpadu.
Pri prevádzke spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov treba predchádzať
tvorbe zvyškov alebo ich tvorbu podľa množstva a škodlivosti obmedziť na minimum.
Zvyšky sa musia podľa možnosti zhodnotiť (recyklovať) priamo v zariadení na spaľovanie
odpadov alebo mimo neho pri dodržaní osobitných predpisov.7) Suché zvyšky vo forme prachu, napr. kotlový popolček a vysušené zvyšky z čistenia
spalín, sa musia dopravovať a medziskladovať tak, aby sa zamedzilo ich rozprašovaniu
do prostredia, napr. v uzavretých kontajneroch.
Pri zneškodňovaní alebo zužitkovaní zvyškov zo spaľovania alebo spoluspaľovania odpadov
sa postupuje podľa osobitných predpisov.
7.
Mimoriadne prevádzkové stavy
Prevádzkovateľ musí v prípade poruchy prevádzku v čo najkratšom čase obmedziť alebo
odstaviť, kým sa prevádzka uvedie do riadneho prevádzkového stavu.
Ak sa prekročí emisný limit, nemôžu sa odpady v spaľovni alebo v zariadení na spoluspaľovanie
odpadov bez prerušenia ďalej spaľovať alebo spaľovacie linky ďalej neprerušene prevádzkovať
viac ako štyri hodiny; celkový čas takého stavu počas roka nesmie prekročiť 60 hodín.
Priemerná polhodinová koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v emisiách nesmie v
žiadnom prípade prekročiť hodnotu 150 mg.m-3; emisný limit CO a organických látok vyjadrených ako celkový organický uhlík sa nesmie
prekročiť. Všetky ostatné prevádzkové podmienky a požiadavky podľa bodu 2 a požiadavky
týkajúce sa emisií CO sa musia dodržať.
8.
Ekvivalentné faktory pre dibenzodioxíny a dibenzofurány
Na určenie kumulatívnej hodnoty emisie dioxínov a furánov treba hmotnostné koncentrácie
jednotlivých uvedených dioxínov a furánov pred ich sčítaním vynásobiť nasledovnými
faktormi:
| Názov | Toxický ekvivalent | |
| 2,3,7,8 | tetrachlórdibenzodioxín (TCDD) | 1 |
| 1,2,3,7,8 | pentachlórdibenzodioxín (PeCDD) | 0,5 |
| 1,2,3,4,7,8 | hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) | 0,1 |
| 1,2,3,6,7,8 | hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) | 0,1 |
| 1,2,3,7,8,9 | hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) | 0,1 |
| 1,2,3,4,6,7,8 | heptachlórdibenzodioxín (HpCDD) | 0,01 |
| oktachlórdibenzodioxín (OCDD) | 0,001 | |
| 2,3,7,8 | tetrachlórdibenzofurán (TCDF) | 0,1 |
| 2,3,4,7,8 | pentachlórdibenzofurán (PeCDF) | 0,5 |
| 1,2,3,7,8 | pentachlórdibenzofurán (PeCDF) | 0,05 |
| 1,2,3,4,7,8 | hexachlórdibenzofurán (HxCDF) | 0,1 |
| 1,2,3,6,7,8 | hexachlórdibenzofurán (HxCDF) | 0,1 |
| 1,2,3,7,8,9 | hexachlórdibenzofurán (HxCDF) | 0,1 |
| 2,3,4,6,7,8 | hexachlórdibenzofurán (HxCDF) | 0,1 |
| 1,2,3,4,6,7,8 | heptachlórdibenzofurán (HpCDF) | 0,01 |
| 1,2,3,4,7,8,9 | heptachlórdibenzofurán (HpCDF) | 0,01 |
| oktachlórdibenzofurán (OCDF) | 0,001 |
9.
Interval spoľahlivosti merania
Hodnoty 95 % intervalov spoľahlivosti jednotlivého výsledku merania nesmú prekročiť
uvedené percentuálne podiely z hodnôt emisných limitov určených ako denný priemer:
| oxid uhoľnatý | - | 10 % |
| oxid siričitý | - | 20 % |
| oxidy dusíka | - | 20 % |
| tuhé znečisťujúce látky | - | 30 % |
| chlorovodík | - | 40 % |
| fluorovodík | - | 40 % |
| celkový organický uhlík | - | 30 % |
VI.
OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA
1.
SPRACOVANIE DREVA
1.1
Spracovanie dreva
a)
pri všetkých technologických operáciách, pri ktorých vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich
látok, nesmie ich koncentrácia prekročiť hodnotu 50 mg.m-3,
b)
pri brúsení vo výrobe dýh, preglejok, dosiek a nábytku nesmie koncentrácia tuhých
znečisťujúcich látok prekročiť hodnotu 10 mg.m-3.
2.
VÝROBA A RAFINÁCIA CUKRU
2.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
2.1.1
Emisný limit pre nové zdroje
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu
75 mg.m-3 počítanú vo vlhkom plyne.
2.1.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
3.
SUŠIARNE ZELENÝCH KRMÍV
3.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
3.1.1
Emisný limit pre nové zdroje
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu
150 mg.m-3 počítanú vo vlhkom plyne.
3.1.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
3.2
Emisný limit pre ostatné znečisťujúce látky
3.2.1
Emisný limit pre nové zdroje
Pre ostatné znečisťujúce látky okrem oxidu uhoľnatého platia emisné limity podľa I.
časti bodu 3.2 tejto prílohy. Emisný limit pre oxid uhoľnatý sa určí osobitne podľa
§ 33 ods. 3 písm. l) zákona.
3.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
3.3
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje-obmedzenie obsahu síry v palive
pre nové zdroje
V zariadeniach na sušenie možno spaľovať len zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové
plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou
sírnatosťou najviac 0,5 g.MJ-1.
4.
ZARIADENIA NA ÚDENIE MÄSA A RÝB
4.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania
Na obmedzenie emisií zapáchajúcich látok treba odpadové plyny z procesu údenia zachytávať
a odvádzať na čistenie alebo realizovať iné rovnocenné opatrenia.
4.2
Platnosť všeobecných podmienok prevádzkovania
Všeobecné podmienky prevádzkovania platia pre veľké zdroje a stredné zdroje, pre ktoré
sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby od 1. januára 2003. Pre zdroje,
pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra
2002, platia všeobecné podmienky prevádzkovania od 1. januára 2006
5.
ZARIADENIA NA PRAŽENIE A BALENIE KÁVY A KÁVOVÍN
5.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania
Technologické zariadenia vrátane skladovania materiálov, pri ktorých môžu vznikať
zapáchajúce látky, je potrebné umiestniť do uzavretých priestorov. Zapáchajúce odpadové
plyny treba zachytávať a odvádzať na čistenie alebo realizovať iné rovnocenné opatrenia.
5.2
Emisné limity pri zneškodňovaní zapáchajúcich látok v odpadových plynoch spaľovaním
Pri spaľovaní odpadových plynov nesmie koncentrácia plynných organických látok vyjadrených
ako celkový organický uhlík prekročiť hodnotu 50 mg.m-3. Okresný úrad určí podmienky spaľovania, najmä teplotu spaľovania, potrebnú zádrž.
5.3
Platnosť všeobecných podmienok prevádzkovania a emisných limitov
Všeobecné podmienky prevádzkovania a emisné limity platia pre zdroje, pre ktoré sa
začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby od 1. januára 2003. Pre zdroje,
pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra
2002, platia všeobecné podmienky prevádzkovania a emisné limity od 1. januára 2006.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 706/2002 Z. z.
VELIČINY, JEDNOTKY A PREPOČTOVÉ VZŤAHY, KTORÝMI SÚ VYJADRENÉ EMISNÉ LIMITY
I.
VELIČINY A JEDNOTKY EMISIÍ A EMISNÝCH LIMITOV
Na vyjadrenie emisií a emisných limitov sa používajú tieto veličiny a jednotky:
1.
Hmotnostná koncentrácia
Hmotnostná koncentrácia (ďalej len „koncentrácia“) je hmotnosť znečisťujúcej látky
vztiahnutá na jednotku objemu odpadového plynu. Vyjadruje sa v jednotkách ng.m-3 , mg.m-3, prípadne g.m-3.
a)
Podmienky určenia emisného limitu ako hmotnostnej koncentrácie pre nové zdroje
Hmotnostná koncentrácia, pokiaľ to nie je uvedené inak, sa vyjadruje ako koncentrácia
v suchom plyne po prepočítaní na štandardné stavové podmienky (tlak 101,325 kPa, teplota
0 oC) a určený referenčný obsah kyslíka.
Odchylne od ustanovenia predchádzajúceho odseku pri výrobe vápenatého a horečnatého
hydrátu, výrobe uhoľných brikiet, výrobe perlitov, výrobe a rafinácii cukru, sušení
zelených krmív, sušení dreva, výrobe cementu mokrým spôsobom a pri špeciálnych zariadeniach,
ako sú varáky a odparky, sa počítajú koncentrácie vo vlhkom plyne (t. j. taká vlhkosť
plynu, ktorá vyplýva z technologického procesu).
Pre znečisťujúce látky, pre ktoré nie je určený referenčný obsah kyslíka pri emisných
limitoch pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach
(príloha č. 4), je koncentrácia vztiahnutá na zloženie a množstvo odpadového plynu,
ktoré vyplýva z podstaty technologického procesu. Množstvo vzduchu privádzané do zariadenia
na riedenie spalín alebo odpadových plynov alebo na ich ochladzovanie sa pri zisťovaní
koncentrácie odpočítava.
b)
Podmienky určenia emisného limitu ako hmotnostnej koncentrácie pre jestvujúce zdroje
Hmotnostná koncentrácia, pokiaľ to nie je uvedené inak, sa udáva ako koncentrácia
vo vlhkom plyne (t. j. taká vlhkosť, ktorá vyplýva z technologického procesu) po prepočítaní
na štandardné stavové podmienky (tlak 101,325 kPa, teplota 0 oC) a referenčný obsah kyslíka.
Ak nie je určený referenčný obsah kyslíka, je koncentrácia vztiahnutá na zloženie
a množstvo odpadového plynu, ktoré vyplýva z podstaty technologického procesu. Množstvo
vzduchu privádzané do zariadenia na riedenie spalín alebo odpadových plynov alebo
na ich ochladzovanie sa pri zisťovaní koncentrácie odpočítava.
2.
Hmotnostný tok
Hmotnostný tok je hmotnosť znečisťujúcej látky v odpadovom plyne vztiahnutá na jednotku
času. Vyjadruje sa najmä v jednotkách kg.h-1, g.s-1, t.rok-1.
3.
Emisný faktor
Emisný faktor je pomer hmotnosti znečisťujúcej látky vypúšťanej zo zdroja alebo z
jeho časti k jednotke hmotnosti alebo k inej jednotke množstva výrobku, polotovaru,
suroviny, alebo výkonu výrobnej technológie znečisťujúcej ovzdušie. Je údajom charakterizujúcim
pomerné množstvo emisií (merná výrobná emisia) vystupujúcich z daného technologického
procesu (vrátane zariadenia na obmedzenie emisií) do ovzdušia. Vyjadruje sa najmä
v jednotkách kg.t-1, kg.GJ-1.
4.
Emisný stupeň
Emisný stupeň je pomer hmotnosti znečisťujúcej látky vypúšťanej zo zdroja, jeho časti
alebo zo zariadenia na obmedzovanie emisií k hmotnosti tejto látky privedenej do procesu.
Vyjadruje sa v percentách.
5.
Stupeň odsírenia
Stupeň odsírenia je pomer množstva síry, ktorá sa za určitú časovú jednotku zo zariadenia
nevypustí do ovzdušia k množstvu síry, ktorá sa za tú istú časovú jednotku privedie
do zariadenia v palive. Vyjadruje sa v percentách.
6.
Tmavosť dymu
Tmavosť dymu je optická vlastnosť dymu, vyvolaná pohltením svetla. Pri spaľovaní tuhých
palív sa vyjadruje v stupňoch podľa Ringelmanna (0 až 5) alebo opacitou v percentách
(pri použití optických prístrojov). Opacita vyjadrená v percentách sa na stupne Ringelmanna
prepočíta delením číslom 20. Ak sa pri spaľovaní kvapalných palív kontroluje obsah
sadzí meraním tmavosti škvrny na filtri z odsatej vzorky podľa Bacharacha, vyjadruje
sa v stupňoch (0 až 9).
II.
PLYNNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY A TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
Za plynné znečisťujúce látky v odpadovom plyne sa okrem plynov a pár považujú aj také
jemne disperzné suspenzie kvapalín a tuhých látok, ktoré v daných podmienkach prechádzajú
predsadeným odlučovacím zariadením (filter z kremičitej vlny, odlučovač kondenzátu
a pod.) a pri analytických metódach vytvárajú merný signál.
Látky, ktoré sa v odlučovacích zariadeniach zachytili, sa vykazujú ako tuhé znečisťujúce
látky.
III.
PREPOČTOVÉ VZŤAHY
Ak sú koncentrácie zistené za iných než za štandardných stavových podmienok, použijú
sa na prepočet na štandardné stavové podmienky alebo na referenčný obsah kyslíka tieto
prepočtové vzťahy:
a)
prepočet koncentrácií na štandardné stavové podmienky vlhkého plynu:
b)
prepočet koncentrácií na štandardné stavové podmienky suchého plynu:
c)
prepočet koncentrácií na štandardné stavové podmienky suchého plynu a referenčný
obsah kyslíka v spalinách:
Význam symbolov v uvedených vzťahoch:
cn - koncentrácia po prepočte na štandardný stav vo vlhkom plyne,
csn - koncentrácia po prepočte na štandardný stav v suchom plyne,
crn - koncentrácia po prepočte na štandardný stav v suchom plyne a referenčné podmienky
dané obsahom kyslíka ,
cp - koncentrácia zodpovedajúca prevádzkovým podmienkam (nameraná),
t - teplota odpadového plynu pri prevádzkových podmienkach (oC),
p - tlaková defirencia oproti štandardnému tlaku zodpovedajúca prevádzkovým podmienkam
(kPa),
W - obsah vody v spalinách (obj. %),
Qr2 - referenčný obsah kyslíka v spalinách (obj. %),
Qp2 - obsah kyslíka v spalinách zodpovedajúci prevádzkovým podmienkam (nameraný) (obj.
%).
Príloha č. 6 k vyhláške č. 706/2002 Z. z.
POŽIADAVKY ZABEZPEČENIA ROZPTYLU EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK PRE NOVÉ ZDROJE
1.
Odpadové plyny je potrebné odvádzať tak, aby bol umožnený ich nerušený transport
voľným prúdením s cieľom zabezpečiť taký rozptyl emitovaných znečisťujúcich látok,
aby neboli prekročené ich prípustné koncentrácie v ovzduší vztiahnuté k predmetnému
zdroju. Výška, v ktorej sa vypúšťajú odpadové plyny do ovzdušia, musí byť určená tak,
aby bola zabezpečená ochrana zdravia a životného prostredia.
2.
Výška komína alebo výduchu musí byť najmenej 5 m nad terénom. Prevýšenie komína alebo
výduchu nad hrebeňom strechy budovy musí byť v zariadeniach na spaľovanie palív s
tepelným príkonom do 50 kW najmenej 0,5 m, v zariadeniach na spaľovanie palív s tepelným
príkonom od 50 kW do 1 MW najmenej 1 m a v zariadeniach na spaľovanie palív s tepelným
príkonom 1 MW a viac najmenej 3 m. Pri malých, stredných a veľkých technologických
zdrojoch je potrebné voliť prevýšenie komína alebo výduchu nad hrebeňom strechy primerane
prevýšeniam komínov alebo výduchov určených pre zariadenia na spaľovanie palív v závislosti
od množstva a škodlivosti vypúšťaných znečisťujúcich látok.
Pri sklone strechy menej ako 20o alebo pri plochej streche je potrebné voliť rovnaké prevýšenie, aké je určené pre
šikmú strechu podľa tepelného príkonu zariadení na spaľovanie palív alebo veľkosti
zdroja znečisťovania, zvýšené o 0,5 m. Pri určení prevýšenia treba v prípade plochej
strechy vychádzať z výšky atiky a v prípade šikmej strechy so sklonom menej ako 20o treba požadované prevýšenie vzťahovať k miestu vyvedenia komína alebo výduchu nad
strechu. V osobitných prípadoch možno aj pri šikmej streche so sklonom viac ako 20o vzťahovať prevýšenie k miestu vyvedenia komína alebo výduchu nad strechu, ak sa na
základe odborného posudku preukáže rozptyl emisií, ktorý zabezpečí požiadavky podľa
bodu 1. Prevýšenie komína alebo výduchu určí príslušný orgán ochrany ovzdušia podľa
konkrétnych podmienok.
Zariadenia na spaľovanie zemného plynu s tepelným príkonom do 35 kW, u ktorých z technických
dôvodov nie je možné odviesť spaliny nad strechu budovy, môžu mať za osobitných podmienok
zverejnených vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vyústenie
na vonkajšiu stenu budovy. To sa nevzťahuje na budovy, pre ktoré bolo vydané stavebné
povolenie po 1. januári 2004, okrem zariadení s prirodzeným odvodom spalín a bez núteného
prívodu spaľovacieho vzduchu s tepelným výkonom 10 kW a menším.
Ak sú na plochej streche situované iné časti stavby, napríklad nadstavby, strojovne
výťahov, treba z hľadiska zabezpečenia optimálneho rozptylu prevýšenie komína alebo
výduchu osobitne posudzovať vo vzťahu k výške týchto objektov a ich vzdialenosti od
komína alebo výduchu.
Osobitne je potrebné posudzovať aj prípady, keď nejde o komíny alebo výduchy na odvod
spalín alebo iných odpadových plynov, ale o iné technické riešenie zodpovedajúce stavu
techniky odvádzania znečisťujúcich látok.
3.
Pri projektovaní a realizácii stavieb zdrojov znečisťovania treba voliť také technické
riešenie, aby vzhľadom na danosti technologického procesu boli emisie znečisťujúcich
látok vypúšťané do ovzdušia čo najmenším počtom výduchov alebo komínov.
4.
Komín alebo výduch môže presiahnuť výšku 250 m, ak sú vyčerpané všetky možnosti dostupných
technických opatrení, pri primeranosti výdavkov, na zníženie množstva vypúšťaných
znečisťujúcich látok.
5.
Minimálna výška komína alebo výduchu sa určí na základe hmotnostného toku a koeficientu
podľa charakteru znečisťujúcej látky, prípadne ďalších parametrov. Postup výpočtu
a príslušné koeficienty budú zverejnené vo Vestníku Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky. Ak sa jedným komínom alebo výduchom vypúšťa viac znečisťujúcich
látok, výška komína alebo výduchu sa určí podľa najväčšej z výšok vypočítaných pre
jednotlivé znečisťujúce látky.
6.
Pri určovaní výšky komína alebo výduchu sa do výšky komína alebo výduchu môže zarátať
aj rozdiel medzi nadmorskou výškou základu budovy zdroja a päty komína alebo výduchu
(napr. v prípade situovania dymovodu a komína alebo výduchu vo svahu).
1)
Napríklad vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 704/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zariadení
používaných na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu, vyhláška Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 409/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá.
2)
Výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1/2003-6 z 15. mája
2003 o technickom zabezpečení oprávnených meraní a o metodikách monitorovania emisií
a kvality ovzdušia (oznámenie č. 204/2003 Z. z.).
3)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 408/2003 Z. z. o monitorovaní emisií a kvality ovzdušia.
1)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
2)
§ 8 ods. 7 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
3)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 474/2000 Z. z. o zisťovaní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok, o spôsobe a podmienkach zisťovania,
sledovania a preukazovania údajov o dodržaní určených emisných limitov a všeobecných
podmienok prevádzkovania a o požiadavkách na technické prostriedky na monitorovanie
emisií a imisií.
4)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 705/2002 Z. z. o kvalite ovzdušia.
5)
§ 42 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky č. 409/2002 Z. z.
7)
Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z.
