95/2002 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 95/2002 Z. z. |
Názov: | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 01.02.2002 |
Dátum vyhlásenia: | 01.03.2002 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
144/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o odbornej skúške poisťovacieho makléra, poisťovacieho agenta a aktuára a o poplatku za jej vykonanie |
155/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti |
171/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 36 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
197/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve |
380/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv v poisťovníctve |
381/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o náležitostiach správy aktuára o činnosti poisťovne a správy aktuára o činnosti zaisťovne |
497/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o spôsobe výpočtu a preukazovania solventnosti poisťovne a solventnosti pobočky zahraničnej poisťovne |
550/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne |
621/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku |
50/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje maximálna výška technickej úrokovej miery v životnom poistení |
441/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o spôsobe výpočtu a preukazovania skutočnej miery solventnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, spôsobe výpočtu požadovanej miery solventnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne a o rizikovom kapitále |
567/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje minimálna výška garančného fondu poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne |
568/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 171/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 36 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
39/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve |
64/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne |
228/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a metódach výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
448/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o odbornej skúške aktuára |
172/2006 Z. z. | Vyhláška Národnej banky Slovenska, ktorou sa ustanovuje maximálna výška technickej úrokovej miery v životnom poistení |
461/2006 Z. z. | Vyhláška Národnej banky Slovenska, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 448/2005 Z. z. o odbornej skúške aktuára |
640/2006 Z. z. | Vyhláška Národnej banky Slovenska, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 228/2005 Z. z. o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a metódach výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
665/2006 Z. z. | Vyhláška Národnej banky Slovenska, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 567/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje minimálna výška garančného fondu poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne |
685/2006 Z. z. | Vyhláška Národnej banky Slovenska, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 441/2004 Z. z. o spôsobe výpočtu a preukazovania skutočnej miery solventnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, spôsobe výpočtu požadovanej miery solventnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne a o rizikovom kapitále |
169/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie v znení neskorších predpisov |
40/1964 Zb. | Občiansky zákonník |
281/2001 Z. z. | Zákon o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov |
381/2001 Z. z. | Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
430/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
186/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
580/2004 Z. z. | Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
645/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
747/2004 Z. z. | Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
7/2005 Z. z. | Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
340/2005 Z. z. | Zákon o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
10/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
262/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
644/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
110/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
209/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
8/2008 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
95
ZÁKON
z 1. februára 2002
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,
vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej
republiky, s pôsobením pobočiek zahraničných poisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní
na území Slovenskej republiky, sprostredkovanie poistenia a výkon dohľadu nad poisťovníctvom.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie zdravotného poistenia, nemocenského poistenia,
dôchodkového zabezpečenia, doplnkového dôchodkového poistenia, poistenia zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania podľa osobitných
predpisov.1)
Vymedzenie základných pojmov
§ 2
(1)
Poisťovacou činnosťou je uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou a pobočkou zahraničnej
poisťovne, správa poistenia, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv a likvidácia poistných
udalostí. Súčasťou poisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv poisťovne
alebo pobočky zahraničnej poisťovne a garančného fondu poisťovne, uzavieranie zaisťovacích
zmlúv poisťovňou so zaisťovňami o zaistení záväzkov poisťovne, ktoré vyplývajú z ňou
uzavretých poistných zmlúv, uzavieranie zmlúv o sprostredkovaní poistenia s poisťovacími
maklérmi a poisťovacími agentmi, ako aj činnosť na predchádzanie škodám.
(2)
Zaisťovacou činnosťou je uzavieranie zaisťovacích zmlúv medzi poisťovňou alebo pobočkou
zahraničnej poisťovne a zaisťovňou alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, správa zaistenia
a poskytovanie plnenia zo zaisťovacích zmlúv. Zaisťovacou zmluvou sa zaisťovňa a pobočka
zahraničnej zaisťovne zaväzujú poskytnúť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne
v dohodnutom rozsahu plnenie, ak vznikne udalosť označená v zaisťovacej zmluve a ak
poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne sa zaväzuje platiť zaisťovni alebo pobočke
zahraničnej zaisťovne zmluvne dohodnutú časť poistného z poistných zmlúv uzavretých
poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, ktoré sú predmetom zaisťovacej zmluvy.
Súčasťou zaisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv zaisťovne alebo
pobočky zahraničnej zaisťovne.
(3)
Správou poistenia je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu stavu poistných
zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých poistných zmlúv, ich evidenciou,
evidenciou platenia poistného a jeho zúčtovania, evidenciou zmien v poistení až po
zánik poistnej zmluvy.
(4)
Správou zaistenia je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu stavu zaisťovacích
zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých zaisťovacích zmlúv, ich
evidenciou, evidenciou platenia zmluvne dohodnutej časti poistného z poistných zmlúv
uzavretých poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, ktoré sú predmetom zaisťovacej
zmluvy a jej zúčtovania, evidenciou zmien v zaistení až po zánik zaisťovacej zmluvy.
(5)
Poistným rizikom je možnosť vzniku náhodnej udalosti, s ktorou je spojená povinnosť
poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne poskytnúť poistné plnenie vo výške dohodnutej
v poistnej zmluve.
(6)
Poistným kmeňom je súbor poistných zmlúv uzavretých poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej
poisťovne, ako aj súbor záväzkov a pohľadávok, ktoré sa vzťahujú na tieto zmluvy.
(7)
Likvidáciou poistnej udalosti je súhrn činností spojených s vybavovaním poistnej
udalosti.
(8)
Osobou podľa tohto zákona sa rozumie právnická osoba a fyzická osoba, ak v jednotlivých
ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba.
§ 3
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
dôveryhodnou osobou fyzická osoba, ktorá
1.
nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin; táto skutočnosť sa preukazuje
výpisom z registra trestov2) nie starším ako tri mesiace, alebo ak ide o cudzinca, obdobným potvrdením o bezúhonnosti
vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa
obvykle zdržiava; ak nie sú tieto dokumenty príslušnými štátmi vydávané, nahradí ich
fyzická osoba čestným vyhlásením,
2.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, alebo
v zaisťovni, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo
vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie jej činnosti,
alebo vo funkcii uvedenej v § 6 ods. 2 písm. d) v pobočke zahraničnej poisťovne, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odňatím tohto povolenia; to neplatí,
ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) alebo v § 6 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, zaisťovne, finančnej inštitúcie alebo
pobočky zahraničnej poisťovne a spôsobiť následky, ktoré viedli k odňatiu tohto povolenia,
a ak Úrad pre finančný trh3) (ďalej len „úrad") v konaní o udelenie povolenia podľa tohto zákona túto osobu uznal
za dôveryhodnú,
3.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, v zaisťovni alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená
nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy;
to neplatí, ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej
v § 5 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, zaisťovne alebo finančnej inštitúcie
a spôsobiť následky, ktoré viedli k zavedeniu nútenej správy, a ak úrad v konaní o
udelenie povolenia podľa tohto zákona túto osobu uznal za dôveryhodnú,
4.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, v zaisťovni alebo vo finančnej inštitúcii, na ktorú bol vyhlásený konkurz,
alebo sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo bol konkurz
zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej
podstaty,4) alebo ktorá vstúpila do likvidácie, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vyhlásením
konkurzu alebo pred vstupom do likvidácie; to neplatí, ak z povahy veci vyplýva, že
z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, zaisťovne alebo finančnej inštitúcie
a spôsobiť následky, ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie,
a ak úrad v konaní o udelenie povolenia podľa tohto zákona túto osobu uznal za dôveryhodnú,
5.
nemala právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť
podľa § 49 ods. 6,
b)
c)
skupinou s úzkymi väzbami dve fyzické osoby alebo právnické osoby alebo viac fyzických
osôb alebo právnických osôb, kde má jedna z právnických osôb alebo fyzických osôb
na druhej právnickej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na
hlasovacích právach najmenej 20 %, alebo túto právnickú osobu priamo či nepriamo kontroluje,
alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých právnických osôb kontrolovaných tou istou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
d)
kvalifikovanou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje
aspoň 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej
osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného
s vkladom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „významný vplyv"),
e)
nepriamym podielom podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej
osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba alebo fyzická
osoba vykonáva kontrolu,
f)
kontrolou
1.
priamy alebo nepriamy podiel najmenej 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo
na hlasovacích právach v právnickej osobe; na účely dohľadu na konsolidovanom základe
sa kontrolou rozumie aj priamy alebo nepriamy podiel najmenej 20 % na základnom imaní
právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, ktorá je súčasťou
konsolidovaného celku,
2.
právo vymenúvať alebo odvolávať predstavenstvo, väčšinu členov predstavenstva, dozornej
rady alebo riaditeľa právnickej osoby,
3.
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim
podielu podľa bodu 1 (ďalej len „rozhodujúci vplyv"), ktorej je iná fyzická osoba
spoločníkom, akcionárom alebo členom, a to na základe zmluvy s právnickou osobou,
stanov právnickej osoby alebo dohody s ostatnými spoločníkmi, akcionármi alebo členmi
právnickej osoby, alebo
4.
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom,
g)
dcérskou spoločnosťou právnická osoba, nad ktorou sa vykonáva kontrola podľa písmena
f), ako aj akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti,
h)
materskou spoločnosťou právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu podľa písmena f).
DRUHÁ ČASŤ
VYKONÁVANIE POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
Sprostredkovanie poistenia
§ 13 - Zrušený od 1. 9. 2005.
(1)
Sprostredkovaním poistenia je
a)
činnosť smerujúca k tomu, aby záujemca o uzavretie poistnej zmluvy alebo zaisťovacej
zmluvy mal príležitosť takú zmluvu uzavrieť,
b)
poskytovanie služieb súvisiacich s činnosťou podľa písmena a),
c)
spolupráca pri likvidácii poistných udalostí,
d)
zisťovanie a hodnotenie poistného rizika,
e)
poskytovanie odborného poradenstva v oblasti poisťovníctva.
(2)
Sprostredkovanie poistenia na území Slovenskej republiky môže vykonávať len poisťovací
maklér alebo poisťovací agent.
(3)
Poisťovacím maklérom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo úradom udelené
povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra a ktorá vykonáva sprostredkovanie
poistenia podľa odseku 1 na základe zmluvy o sprostredkovaní poistenia s osobou, ktorá
má záujem o uzavretie poistnej zmluvy.
(4)
O udelení povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra rozhoduje úrad
na základe žiadosti.
(5)
V žiadosti o povolenie podľa odseku 4 je žiadateľ povinný uviesť
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné
od trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu,
identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu, vrátane mena, priezviska, rodného čísla
a trvalého pobytu fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktoré sú členmi jej štatutárneho
orgánu,
b)
výšku základného imania, ak ide o právnickú osobu.
(6)
Prílohou k žiadosti podľa odseku 4 je
a)
výpis z obchodného registra, ak ide o osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra,
alebo iný doklad preukazujúci jej vznik, ak sa osoba nezapisuje do obchodného registra,
b)
doklady o splnení podmienok podľa odsekov 7 a 8.
(7)
Ak je žiadateľom fyzická osoba, na udelenie povolenia podľa odseku 3 musí spĺňať
tieto podmienky:
a)
dôveryhodnosť podľa § 3 písm. a),
b)
dosiahla vek 18 rokov,
c)
je plne spôsobilá na právne úkony,
d)
má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie a najmenej päťročnú prax v poisťovníctve
alebo má ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročnú prax v poisťovníctve,
alebo zložila odbornú skúšku, ktorej obsahom je najmä preverenie znalostí právnych
predpisov v oblasti poisťovníctva.
(8)
Ak je žiadateľom právnická osoba, na udelenie povolenia podľa odseku 3 musí spĺňať
tieto podmienky:
a)
fyzické osoby, prostredníctvom ktorých bude vykonávať povolenú činnosť, spĺňajú podmienky
podľa odseku 7 písm. a) až c),
(9)
O žiadosti podľa odseku 4 rozhodne úrad v lehote do 30 dní od podania žiadosti.
(10)
Poisťovacím agentom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená vykonávať
činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) v mene poisťovne. Právnická osoba alebo fyzická
osoba je oprávnená vykonávať tieto činnosti pre viac ako jednu poisťovňu, len ak jej
bolo úradom udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta.
(11)
O udelení povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta rozhoduje úrad na
základe žiadosti. Na udelenie tohto povolenia sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov
5 až 9.
(12)
Úrad žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo
žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta zamietne,
ak poisťovací maklér alebo poisťovací agent nesplní niektorú podmienku uvedenú v odsekoch
7 a 8.
(13)
Poisťovací maklér alebo poisťovací agent je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
úradu zmeny v skutočnostiach podľa odseku 5 písm. a) a odseku 7 písm. a) a c).
(14)
Poisťovací maklér môže začať vykonávať činnosť podľa odseku 1, až keď sa poistí pre
prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia,
a to s limitom poistného plnenia minimálne 5 000 000 Sk. Kópiu poistnej zmluvy je
poisťovací maklér povinný predložiť úradu do 15 dní odo dňa jej uzavretia. Za škody
spôsobené poisťovacím agentom pri vykonávaní činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c)
zodpovedá poisťovňa.
(15)
Podmienky podľa odsekov 7, 8 a 14 musia byť splnené nepretržite počas celej doby
platnosti povolenia.
(16)
Odbornú skúšku podľa odseku 7 písm. d) zabezpečuje úrad alebo ním poverená právnická
osoba. Za vykonanie odbornej skúšky je žiadateľ povinný zaplatiť poplatok, ktorý sa
pri neúspešne vykonanej odbornej skúške nevracia. Poplatok za vykonanie odbornej skúšky
je príjmom úradu. Ak odbornú skúšku zabezpečuje právnická osoba poverená úradom, je
poplatok za vykonanie odbornej skúšky príjmom tejto osoby.
(17)
Obsah odbornej skúšky, spôsob jej vykonania, výšku poplatku za jej vykonanie a ďalšie
podrobnosti o odbornej skúške ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
(18)
Činnosť poisťovacieho makléra a poisťovacieho agenta podlieha dohľadu podľa tohto
zákona. Pre zánik povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo pre
zánik povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta primerane platí ustanovenie
§ 10.
§ 14
Zriaďovanie pobočiek v zahraničí
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného štátu,
je povinná úradu písomne oznámiť
a)
štát, na ktorého území sa rozhodla zriadiť pobočku,
b)
rozsah predpokladanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti vykonávanej
pobočkou,
c)
predpokladanú adresu pobočky,
d)
meno a priezvisko vedúceho pobočky a jeho zástupcu,
e)
organizačnú štruktúru pobočky.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné bez zbytočného odkladu oznámiť úradu udelenie povolenia
na zriadenie pobočky v inom štáte.
Spolupráca a voľný pohyb v rámci členských štátov
§ 15
(1)
Ak poisťovňa oznámila podľa § 14 ods. 1, že rozhodla o zriadení pobočky na území členského štátu, odovzdá úrad do troch mesiacov
od doručenia tohto oznámenia údaje podľa § 14 ods. 1 a údaje o solventnosti poisťovne podľa tohto zákona príslušnému orgánu dohľadu členského
štátu; o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.
(2)
Ak má úrad dôvody pochybovať o údajoch uvedených v oznámení podľa § 14 ods. 1 alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam,
neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu; o tejto
skutočnosti informuje poisťovňu a svoj postup odôvodní.
(3)
Poisťovňa je povinná oznámiť úradu a príslušnému orgánu dohľadu členského štátu plánované
zmeny v údajoch uvedených v § 14 ods. 1 najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(4)
Dohľad nad pobočkou poisťovne založenej na území členského štátu vykonáva úrad. Táto
pobočka podlieha tiež opatreniam prijatým príslušným členským štátom v rámci jeho
menovej politiky; v prípade štátov, ktoré zaviedli euro ako svoju menu, táto pobočka
podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou.
(5)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu upozorní úrad, že pobočka poisťovne pri
vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy,
úrad prijme potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu.
(6)
Ak pobočka poisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území členského štátu poruší
právne predpisy tohto členského štátu, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia
prijaté príslušným orgánom dohľadu členského štátu.
(7)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 4 môže príslušný orgán dohľadu členského štátu od
pobočky poisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne so sídlom
na jeho území. Príslušný orgán dohľadu členského štátu môže od poisťovne, ktorá má
pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území
na štatistické účely. Poisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
(8)
Ak úrad odníme poisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti, je povinný bez zbytočného
odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu členského štátu, v
ktorom má poisťovňa umiestnenú pobočku.
§ 16
(1)
Poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť v členskom štáte na základe
práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, je povinná pred prvým
vykonaním poisťovacej činnosti písomne oznámiť tento zámer úradu.
(2)
Poisťovňa je povinná v oznámení podľa odseku 1 uviesť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť,
b)
plán činnosti obsahujúci najmä povahu a rozsah poisťovacej činnosti, ktorý sa poisťovňa
rozhodla vykonávať v tomto členskom štáte.
(3)
Údaje uvedené v oznámení podľa odseku 2 zasiela úrad v lehote do 30 dní od jeho doručenia
príslušnému orgánu dohľadu členského štátu.
(4)
Poisťovňa je povinná oznámiť úradu a príslušnému orgánu dohľadu členského štátu každú
zmenu v údajoch poskytnutých podľa odseku 2 písm. b) najmenej 30 dní pred vykonaním
príslušných zmien.
(5)
Ak úrad odníme poisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti, je povinný bez zbytočného
odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu členského štátu, v
ktorom poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť.
§ 17
(1)
Zahraničná poisťovňa so sídlom na území členského štátu môže na území Slovenskej
republiky vykonávať poisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia
podľa § 6, ak má oprávnenie udelené v členskom štáte, a to na základe súhlasného písomného
vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu členského štátu doručeného úradu.
(2)
O doručení oznámenia podľa odseku 1 úrad informuje zahraničnú poisťovňu, a ak je
to potrebné, oznámi jej ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej
republiky, ktoré sa na jej poisťovaciu činnosť budú vzťahovať.
(3)
Po doručení oznámenia podľa odseku 2 úradom môže pobočka zahraničnej poisťovne podľa
odseku 1 začať vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky.
(4)
Pobočka zahraničnej poisťovne podľa odseku 1 je povinná oznámiť úradu zmeny
a)
v rozsahu poisťovacej činnosti,
b)
adresy pobočky zahraničnej poisťovne,
c)
mena a priezviska vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne a jeho zástupcu,
d)
organizačnej štruktúry pobočky zahraničnej poisťovne.
(5)
Pobočka zahraničnej poisťovne je povinná zmeny podľa odseku 4 oznámiť úradu do 30
dní od ich uskutočnenia.
(6)
Na zahraničnú poisťovňu podľa odseku 1 sa nevzťahujú ustanovenia § 6, § 10 ods. 2, § 36 ods. 1 písm. f), § 42 ods. 6 a 7 a § 66 ods. 2.
§ 18
(1)
Zahraničná poisťovňa podľa § 17 ods. 1, ktorá sa rozhodla vykonávať v Slovenskej republike poisťovaciu činnosť na základe
práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, môže výkon tejto činnosti
začať až po doručení oznámenia príslušnému orgánu dohľadu členského štátu v rozsahu
podľa § 16 ods. 2 písm. b) úradu pred prvým vykonaním poisťovacej činnosti.
(2)
O doručení oznámenia podľa odseku 1 úrad informuje zahraničnú poisťovňu, a ak je
to potrebné, oznámi jej ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej
republiky, ktoré sa na jej činnosť budú vzťahovať.
(3)
Zahraničná poisťovňa podľa odseku 1 je povinná oznámiť úradu zmeny v údajoch podľa
§ 16 ods. 2 písm. b) najneskôr 30 dní pred ich uskutočnením.
§ 19
Poisťovacia činnosť zahraničnej poisťovne podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 podlieha príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, na ktorého území má táto zahraničná
poisťovňa svoje sídlo.
§ 20
(1)
Ak úrad zistí, že zahraničná poisťovňa podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 pri vykonávaní poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky poruší všeobecne
záväzné právne predpisy, bez zbytočného odkladu vyzve túto zahraničnú poisťovňu, aby
v určenej lehote uskutočnila nápravu.
(2)
Ak zahraničná poisťovňa podľa odseku 1 v určenej lehote neuskutoční nápravu, informuje
úrad príslušný orgán dohľadu členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných
opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o
prijatých opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 zahraničná poisťovňa naďalej porušuje právne
predpisy, môže úrad po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu dohľadu členského
štátu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane uloženia
opatrení na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a obmedzenia alebo pozastavenia
oprávnenia na uzavieranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Táto zahraničná
poisťovňa je povinná opatrenia vykonať.
(4)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu odoberie zahraničnej poisťovni vykonávajúcej
poisťovaciu činnosť podľa § 17 a 18 povolenie na vykonávanie tejto činnosti, prijme úrad bez zbytočného odkladu po tom,
čo sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej
činnosti tejto zahraničnej poisťovne alebo jej pobočky na území Slovenskej republiky.
§ 21
(1)
Úrad informuje Komisiu Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia"), že odmietol
odovzdať údaje podľa § 15 ods. 1 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, a svoj postup odôvodní.
(2)
Úrad oznamuje komisii
a)
zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne mimo územia členského štátu,
b)
vydanie alebo odňatie povolenia zahraničnej poisťovni so sídlom mimo územia členského
štátu na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom jej pobočky,
c)
skutočnosti, ktoré bránili riadnemu výkonu poisťovacej činnosti na území štátu, ktorý
nie je členským štátom, alebo problémy, ktoré sa vyskytli pri zakladaní poisťovne
alebo zriaďovaní pobočky zahraničnej poisťovne v takom štáte,
d)
že poisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne, ktorá
sa riadi právnym poriadkom štátu, ktorý nie je členským štátom.
(3)
Úrad môže vyžadovať, aby zahraničná poisťovňa so sídlom na území členského štátu,
ktorá vykonáva na území Slovenskej republiky poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky
zahraničnej poisťovne alebo bez zriadenia pobočky, podávala na štatistické účely správy
o svojej činnosti na území Slovenskej republiky.
TRETIA ČASŤ
POŽIADAVKY NA PODNIKANIE V POISŤOVNÍCTVE
§ 22
Technické rezervy poisťovne a zaisťovne
(1)
Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom
podnikania tieto technické rezervy:
a)
technickú rezervu na poistné budúcich období,
b)
technickú rezervu na poistné plnenie,
c)
technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
d)
technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík,
e)
technickú rezervu na životné poistenie,
f)
technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene
poistených,
g)
ďalšie technické rezervy.
(2)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa používajú na úhradu záväzkov poisťovne voči poisteným,
ak nie sú uspokojené zo zaistenia.
(3)
Ďalšie technické rezervy podľa odseku 1 písm. g) môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky
voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z technických rezerv uvedených v odseku
1 písm. a) až f). Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebný predchádzajúci
súhlas úradu vydaný na základe žiadosti poisťovne.
(4)
Pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vytvárať technické rezervy z poisťovacej
činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky podľa tohto zákona.
(5)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy podľa
odseku 1, ak ich tvorba vyplýva z uzavretých zaisťovacích zmlúv, a to do výšky zodpovedajúcej
jej záväzkom vyplývajúcich z týchto zaisťovacích zmlúv.
(6)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne
pre neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od ostatných
záväzkov poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne. Výkaz o tvorbe a výške technických rezerv a o spôsobe umiestnenia prostriedkov
technických rezerv sa predkladá úradu podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu, k 30. septembru
a k 31. decembru bežného roku v lehote do 30 dní od dátumu, ku ktorému sa vykazuje
stav.
(7)
Pri umiestnení prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej
poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať tieto zásady:
a)
zásadu bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú uložené tak,
aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov technických rezerv,
b)
zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technických rezerv zabezpečujú výnos
z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
c)
zásadu likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických rezerv je uložená
tak, aby sa dala ihneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení,
d)
zásadu diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú umiestnené
u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti
alebo dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.15)
§ 23
Technická rezerva na poistné budúcich období
(1)
Technická rezerva na poistné budúcich období sa tvorí v neživotnom poistení a v životnom
poistení s výnimkou životných poistení za jednorazové poistné z tej časti predpísaného
poistného, ktorá sa vzťahuje na budúce účtovné obdobia. Jej výška sa určuje ako súhrn
technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
(2)
Ak nie je možné technickú rezervu na poistné budúcich období určiť ako súhrn technických
rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv, použijú sa na určenie jej
výšky matematickoštatistické metódy.
(3)
V druhoch poistenia, v ktorých sa poistené riziko v priebehu roka opakovane mení,
sa na určenie výšky technickej rezervy na poistné budúcich období používajú matematickoštatistické
metódy, ktoré prihliadajú na tento vývoj poisteného rizika.
§ 24
Technická rezerva na poistné plnenie
(1)
Technická rezerva na poistné plnenie sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom
poistení a je určená na poistné plnenie z poistných udalostí
a)
nahlásených do konca bežného účtovného obdobia, ale v tom účtovnom období nevybavených,
b)
vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.
(2)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
sa určuje ako súhrn technických rezerv na poistné plnenia v životnom poistení a v
neživotnom poistení vypočítaných pre jednotlivé poistné udalosti. Ak výšku technickej
rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení nemožno určiť
uvedeným spôsobom, použijú sa matematickoštatistické metódy.
(3)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
zahŕňa aj všetky predpokladané náklady spojené s vybavením poistných udalostí.
(4)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
sa na poistné udalosti, ktoré vznikli do konca bežného účtovného obdobia, ale neboli
poisťovni nahlásené, určí matematickoštatistickými metódami.
(5)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
sa znižuje o predpokladanú výšku vymožených pohľadávok, na ktoré má poisťovňa nárok
v súvislosti s poistným plnením.
(6)
Ak sa v jednotlivých druhoch životných poistení a neživotných poistení poskytne poistné
plnenie vo forme dôchodku, technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení
a v neživotnom poistení sa tvorí na základe poistnomatematických metód.
§ 25
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom
poistení v súlade s poistnou zmluvou a je určená na poskytovanie prémií a zliav na
poistnom. Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa určuje ako súhrn technických
rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
§ 26
Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík
Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa tvorí v neživotnom poistení
z časti poistného a je určená na vyrovnávanie výkyvov vo výplatách poistných plnení
budúcich rokov alebo na pokrytie mimoriadnych rizík v jednotlivých poistných odvetviach
neživotného poistenia. Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa určuje
metódou kvalifikovaného odhadu, a to podľa objemu poistného a poistného rizika vyplývajúceho
z uzavretých poistných zmlúv a spôsobu ich zaistenia.
§ 27
Technická rezerva na životné poistenie
(1)
Technická rezerva na životné poistenie sa tvorí ako súhrn technických rezerv podľa
jednotlivých zmlúv životného poistenia a predstavuje hodnotu budúcich záväzkov poisťovne
alebo pobočky zahraničnej poisťovne v životnom poistení vypočítanú poistnomatematickými
metódami vrátane podielov na zisku alebo podielov na prebytku poistného a nákladov
spojených so správou poistení po odpočítaní hodnoty budúceho poistného.
(2)
Pri výpočte technických rezerv sa vychádza z takej časti predpísaného poistného v
životnom poistení, ktorá kryje poistné riziko a nezahŕňa náklady a zisk poisťovne,
pričom je povolená zillmerizácia do výšky obstarávacích nákladov započítaných do poistného
v životnom poistení. Zillmerizáciou sa rozumie postupné odpisovanie obstarávacích
nákladov spojených so životným poistením počas platenia poistného. Pri výpočte technických
rezerv sa použijú tie isté úmrtnostné tabuľky a úroková miera ako pri určovaní sadzieb
poistného. Výnimočne možno použiť matematickoštatistické metódy, ak ich výsledky sú
približne rovnaké ako pri individuálnych výpočtoch pre jednotlivú poistnú zmluvu.
(3)
Ak má technická rezerva zápornú hodnotu, nahradí sa nulou.
(4)
Ak v čase výpočtu technickej rezervy na životné poistenie má poisťovňa podľa poistnej
zmluvy aj záväzky na výplatu sumy pre prípad predčasného vypovedania poistnej zmluvy,
tvorba technickej rezervy na životné poistenie sa zvyšuje o hodnotu týchto záväzkov.
§ 28
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
sa tvorí v životnom poistení, ak ekonomické riziko premenlivosti výnosov alebo rastu
investovaných prostriedkov poistného nesie výlučne osoba, ktorá uzavrela s poisťovňou
alebo pobočkou zahraničnej poisťovne poistnú zmluvu. Táto technická rezerva sa určuje
ako aktuálna hodnota finančných prostriedkov investovaných v mene poistených za všetky
takéto poistné zmluvy v životnom poistení v súlade s poistnými zmluvami. Ak poistná
zmluva obsahuje aj plnenie v dohodnutej výške, vytvára sa aj technická rezerva podľa
§ 27.
§ 29
Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv
(1)
Prostriedky technických rezerv môže poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne
a pobočka zahraničnej zaisťovne umiestniť len takto:
a)
kúpiť dlhopisy vydané Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska a dlhopisy,
za ktoré prevzala záruku Slovenská republika,
b)
kúpiť dlhopisy vydané bankami,
c)
kúpiť pokladničné poukážky,
d)
kúpiť dlhopisy prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov
alebo zahraničnej burzy cenných papierov,
e)
kúpiť akcie prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo
zahraničnej burzy cenných papierov alebo takéto akcie upísať,
f)
kúpiť podielové listy uzavretých podielových fondov prijatých na trh kótovaných cenných
papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov,
g)
kúpiť podielové listy otvorených podielových fondov,
h)
uložiť na termínované účty v bankách,5)
i)
kúpiť hypotekárne záložné listy,
j)
kúpiť vkladové listy,
k)
kúpiť nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky,
l)
poskytnúť pôžičky poisteným, ktorí uzavreli s poisťovňou poistné zmluvy na životné
poistenie,
m)
poskytnúť pôžičky alebo úvery zabezpečené bankovou zárukou,
n)
kúpiť zmenky zabezpečené bankovou zárukou,
o)
kúpiť štátne dlhopisy, ktorých emitentmi sú členské štáty alebo centrálne banky týchto
štátov, a dlhopisy vydané Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu
a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj,
p)
kúpiť zahraničné cenné papiere, s ktorými sa obchoduje na zahraničnej burze cenných
papierov alebo na inom zahraničnom regulovanom verejnom trhu cenných papierov v členskom
štáte alebo v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné umiestňovať prostriedky technických rezerv podľa odseku 1 len v limitoch
ustanovených pre jednotlivé spôsoby ich umiestnenia podľa odseku 1, pričom najmenej
30 % technických rezerv vytvorených podľa tohto zákona musí byť umiestnených podľa
odseku 1 písm. a), b), c), h), i) alebo j).
(3)
Limity jednotlivých spôsobov umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
investovanie prostriedkov technickej rezervy podľa § 28.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné udržiavať prostriedky technických rezerv umiestnených podľa odseku 1 najmenej
vo výške technických rezerv vytvorených podľa tohto zákona. Spôsob určenia hodnoty
cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických
rezerv podľa odseku 1, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
zostavujú prehľad o umiestnení prostriedkov technických rezerv podľa odseku 1 a výšku
prostriedkov technických rezerv zodpovedajúcu príslušnému spôsobu umiestnenia podľa
odseku 1. Tento prehľad je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka
zahraničnej zaisťovne povinná predkladať úradu vždy podľa stavu k 31. marcu, k 30.
júnu, k 30. septembru a k 31. decembru bežného roku do 30 dní od dátumu, ku ktorému
sa vykazuje stav.
§ 30
Odvod časti poistného
(1)
Osem percent z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za predchádzajúci kalendárny rok
je poisťovňa, ktorá vykonáva toto poistenie, povinná odviesť na osobitný účet Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky do konca februára príslušného roka.
(2)
Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky hasičským jednotkám
a zložkám záchrannej zdravotnej služby na úhradu nákladov spojených s obstarávaním,
údržbou a prevádzkovaním prostriedkov na záchranu ľudských životov a materiálnych
hodnôt v cestnej doprave do konca júna príslušného roka.
§ 31
Solventnosť poisťovne a solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne
(1)
Solventnosťou poisťovne alebo solventnosťou pobočky zahraničnej poisťovne sa rozumie
schopnosť trvale zabezpečiť vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých
poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv.
(2)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná dodržiavať najmenej minimálnu
mieru solventnosti po celú dobu svojej činnosti; minimálnou mierou solventnosti poisťovne
alebo pobočky zahraničnej poisťovne sa rozumie minimálna hodnota jej vlastných zdrojov.
(3)
Jednu tretinu hodnoty minimálnej miery solventnosti tvorí garančný fond, ktorého
hodnota nesmie byť nižšia ako
a)
40 000 000 Sk pre životné poistenie,
b)
40 000 000 Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného poistenia alebo viac poistných
odvetví neživotného poistenia uvedených v prílohe pod číslom 10, 11, 12, 13, 14 a
15,
c)
30 000 000 Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného poistenia alebo viac poistných
odvetví neživotného poistenia uvedených v prílohe pod číslom 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,
8, 16 a 18,
d)
20 000 000 Sk pre poistné odvetvia neživotného poistenia uvedené v prílohe pod číslom
9 a 17.
(4)
Ak poisťovňa vykonáva niekoľko poistných odvetví neživotného poistenia s rôznou požiadavkou
na hodnotu garančného fondu, určujúca je najvyššia hodnota garančného fondu podľa
odseku 3.
(5)
Ak poisťovňa vykonáva činnosť podľa § 4 ods. 11 písm. a) alebo b), hodnota garančného fondu pre neživotné poistenie sa zvyšuje o hodnotu garančného
fondu pre životné poistenie.
(6)
Na činnosť pobočky zahraničnej poisťovne sa odseky 3 až 5 použijú obdobne.
(7)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné preukazovať úradu solventnosť
a dodržiavanie minimálnej miery solventnosti vypočítanej podľa stavu k 31. decembru
vždy do 31. marca nasledujúceho roka.
(8)
Upravenou solventnosťou sa rozumie schopnosť poisťovacieho konsolidovaného celku
(§ 43 ods. 5) trvale zabezpečiť vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných
zmlúv a zaisťovacích zmlúv poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré sú
súčasťou poisťovacieho konsolidovaného celku. Poisťovací konsolidovaný celok je povinný
dodržiavať najmenej upravenú minimálnu mieru solventnosti po celú dobu vykonávania
činnosti subjektov, ktoré tvoria poisťovací konsolidovaný celok.
(9)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne kontrolujúca poisťovací konsolidovaný
celok (§ 43 ods. 5) je povinná preukazovať úradu upravenú solventnosť a dodržiavanie upravenej minimálnej
miery solventnosti.
(10)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
spôsob preukazovania solventnosti poisťovne a solventnosti pobočky zahraničnej poisťovne,
b)
spôsob výpočtu solventnosti poisťovne a solventnosti pobočky zahraničnej poisťovne,
c)
spôsob výpočtu minimálnej miery solventnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne,
d)
spôsob preukazovania dodržiavania minimálnej miery solventnosti poisťovne a solventnosti
pobočky zahraničnej poisťovne,
e)
čo tvorí vlastné zdroje,
f)
spôsob preukazovania upravenej solventnosti poisťovacieho konsolidovaného celku,
g)
spôsob výpočtu upravenej minimálnej miery solventnosti poisťovacieho konsolidovaného
celku,
h)
spôsob preukazovania dodržiavania upravenej minimálnej miery solventnosti poisťovacieho
konsolidovaného celku.
Obchodná dokumentácia
§ 32
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné viesť účtovníctvo o stave a pohybe majetku a záväzkov, nákladoch a výnosoch
a zisku alebo o strate v súlade s osobitnými predpismi.16) Účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej
zaisťovne musí byť overená audítorom.
(2)
Ak poisťovňa podľa § 4 ods. 11 písm. b) vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie, je povinná
a)
zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie
a neživotné poistenie; oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo
k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy
v príslušnom druhu poistenia využívali iba v prospech poistených v tomto poistnom
druhu a minimálna miera solventnosti bola dodržaná v každom poistnom druhu,
b)
viesť oddelenú analytickú evidenciu pre jednotlivé poistné druhy, aby sa celkové
náklady a výnosy viedli osobitne pre životné poistenie a osobitne pre neživotné poistenie
tak, aby bolo možno hospodársky výsledok zistiť za každú činnosť samostatne; položky
analytickej evidencie spoločné pre obidva poistné druhy sa delia pomerne podľa podielu
životného poistenia a neživotného poistenia na poisťovacej činnosti,
c)
uviesť v prílohe účtovnej závierky údaje osobitne pre obidva poistné druhy v rozsahu
ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom na základe
osobitného zákona.16)
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné písomne oznámiť úradu, ktorý audítor bol poverený preskúmaním ročnej účtovnej
závierky po schválení dozornou radou poisťovne alebo zaisťovne, a to do 30. júna kalendárneho
roka, za ktorý sa má audit vykonať. Úrad je oprávnený do 30 dní po doručení tohto
oznámenia výber audítora odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
o odmietnutí audítora je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná písomne oznámiť úradu nového
audítora schváleného dozornou radou poisťovne alebo zaisťovne. Ak úrad odmietne aj
výber ďalšieho audítora, úrad sám určí, ktorý audítor ročnú účtovnú závierku poisťovne
alebo zaisťovne vykoná.
§ 33
(1)
Poisťovne a zaisťovne zostavujú aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho
štvrťroka.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné denne prepočítavať majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na slovenské
koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska17) platného k tomuto dňu.
(3)
Audítor, ktorý overuje účtovnú závierku poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, je povinný informovať úrad o akejkoľvek
skutočnosti, ktorá
a)
svedčí o porušení povinností zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
poisťovňou alebo zaisťovňou,
b)
môže ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
c)
môže viesť k vyjadreniu výhrad voči účtovnej závierke.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje rovnako na audítora, ktorý overuje účtovné závierky
osôb, ktoré tvoria s poisťovňou alebo zaisťovňou skupinu s úzkymi väzbami.
Oznamovacia povinnosť
§ 34
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné najneskôr do dvoch mesiacov po skončení kalendárneho
polroka predložiť ministerstvu a úradu správu o svojom hospodárení za prvý polrok
(ďalej len „polročná správa") a najneskôr do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho
roka predložiť ministerstvu a úradu výročnú správu o svojom hospodárení (ďalej len
„ročná správa").
(2)
Ročná správa obsahuje
a)
účtovnú závierku overenú audítorom,
b)
správu o finančnej situácii, ktorá obsahuje najmä prehľad o prijatých bankových úveroch
a iných úveroch a údaje o ich splatnosti v členení na krátkodobé a dlhodobé, ako aj
iné údaje ovplyvňujúce finančnú situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
c)
návrh na rozdelenie zisku,
d)
informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom kalendárnom
roku,
e)
správu zodpovedného aktuára.
(3)
Ak nie je v lehote na predloženie ročnej správy účtovná závierka overená audítorom,
je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná predložiť ministerstvu a úradu správu audítora
bez zbytočného odkladu potom, keď túto správu prijme.
(4)
Polročná správa musí obsahovať
a)
účtovnú závierku za uplynulý polrok a výrok audítora, ak účtovnú závierku overil
audítor,
b)
správu o finančnej situácii v rozsahu podľa odseku 2 písm. b) za uplynulý polrok,
c)
informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom kalendárnom
polroku.
(5)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná bez meškania oznámiť úradu každú zmenu vo svojej
finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky
vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné predkladať ministerstvu a úradu údaje z účtovnej evidencie a štatistickej
evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov ustanoveným spôsobom a v ustanovených
termínoch; takéto poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti
podľa § 41. Rozsah, spôsob a termíny predkladania údajov z účtovnej evidencie a štatistickej
evidencie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné vypracovať a predkladať úradu aj ďalšie údaje a informácie vo forme výkazov,
hlásení a iných správ ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch. Obsah, formu,
členenie, termíny, spôsob a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Údaje podľa odsekov 6 a 7 a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných
správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz
o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak výkazy, hlásenia a iné
správy nie sú predložené predpísaným spôsobom alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o
ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne
a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné na vyžiadanie úradu predložiť podklady
a podať vysvetlenie v ním určenej lehote.
(9)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
je povinná vždy k 31. decembru zostaviť zoznam poisťovacích agentov, ktorí vykonávajú
sprostredkovanie poistenia v jej mene, a predložiť ho úradu vždy do 31. marca nasledujúceho
roka. V zozname uvedú meno a priezvisko poisťovacieho agenta, jeho trvalý pobyt, ak
ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo,
ako aj meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt osôb, ktoré sú členmi predstavenstva,
ak ide o právnickú osobu.
§ 35
(1)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa rozhodla znížiť svoj podiel na základnom
imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni
tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 66 %, 50 %, 33 %, 20 % alebo pod 10 % podielu
na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni
alebo zaisťovni priamo alebo konaním v zhode,15) musí túto skutočnosť vopred oznámiť úradu.
(2)
Písomné oznámenie podľa odseku 1 musí obsahovať tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu fyzickej osoby podľa odseku
1 alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby podľa odseku 1,
b)
rozsah, v akom chce právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1 znížiť podiel
na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať úrad o každej zmene na svojom základnom
imaní, pri ktorej dôjde k prekročeniu 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % podielu na
základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni
alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode15) alebo k zníženiu podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích
právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich
v zhode15) tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 66 %, 50 %, 33 %, 20 % alebo 10 % po tom, ako
sa to dozvie.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná vždy podľa stavu k 31. decembru zostavovať zoznam
svojich akcionárov a predkladať ho ministerstvu a úradu vždy do 31. marca nasledujúceho
roka.
§ 36
Predchádzajúci súhlas úradu
(1)
Predchádzajúci súhlas úradu je podmienkou na
a)
nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne
alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni tak, že sa prvýkrát dostane
nad limit 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo
zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni priamo alebo
konaním v zhode,15)
b)
zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, ak nejde o zníženie základného
imania z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
voľbu osôb navrhovaných za členov predstavenstva a prokuristu poisťovne alebo zaisťovne,
vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúceho pobočky zahraničnej zaisťovne,
d)
zlúčenie alebo splynutie poisťovne s inou poisťovňou, zaisťovňou alebo inou právnickou
osobou alebo zlúčenie alebo splynutie zaisťovne s inou poisťovňou, zaisťovňou alebo
inou právnickou osobou; predchádzajúci súhlas úradu je podmienkou aj na rozdelenie
poisťovne alebo zaisťovne,
e)
vrátenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
f)
predaj podniku poisťovne alebo zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky
zahraničnej zaisťovne, alebo ich časti.14)
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu úradu
a)
podľa odseku 1 písm. a) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. e), f) a g) pre nadobúdateľa podielu rovnako,
b)
podľa odseku 1 písm. c) platí podmienka uvedená v § 5 ods. 2 písm. d) rovnako,
c)
podľa odseku 1 písm. d) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. c), e), f) a g) rovnako,
d)
podľa odseku 1 písm. f) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. a), c), e), f), g) a i) rovnako.
(3)
Na vydanie prechádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), d) a f) musí byť preukázaný
aj prehľadný a dôveryhodný pôvod, dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných
prostriedkov na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu.
(4)
Ustanoveniami odseku 1 písm. a), b), d), e) a f) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného
predpisu.18)
(5)
Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa
a)
odseku 1 písm. a) podávajú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sa rozhodli
nadobudnúť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odseku 1 písm. b) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa,
c)
odseku 1 písm. c) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne
alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, alebo akcionár poisťovne, alebo akcionár zaisťovne,
d)
odseku 1 písm. d) podávajú právnické osoby, ktoré sa zlučujú alebo splývajú, alebo
poisťovňa, alebo zaisťovňa, ktorá sa rozdeľuje,
e)
odseku 1 písm. e) podáva poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná
zaisťovňa,
f)
odseku 1 písm. f) podáva spoločne poisťovňa alebo zaisťovňa, zahraničná poisťovňa
alebo zahraničná zaisťovňa a osoba, ktorá nadobúda poisťovňu alebo zaisťovňu, pobočku
zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, alebo jej časť.
(6)
Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Ak nadobúdateľom podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích
právach uvedených v odseku 1 písm. a) je zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa
so sídlom v členskom štáte, alebo materská spoločnosť zahraničnej poisťovne alebo
zahraničnej zaisťovne a ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 písm. a) touto
osobou by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala dcérskou spoločnosťou tejto osoby, udelenie
predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) je úrad povinný prerokovať s príslušným
orgánom dohľadu členského štátu podľa § 8.
(8)
O žiadosti podľa odseku 1 písm. c) rozhodne úrad v lehote do 15 dní od jej doručenia.
§ 37
Zodpovedný aktuár
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom
potvrdzovať správnosť
a)
výpočtu sadzieb poistného a ich primeranosť,
b)
určenia výšky technických rezerv a ich umiestnenia,
c)
výpočtu solventnosti a minimálnej miery solventnosti,
d)
rozdelenia výnosov z investovania finančných prostriedkov v mene poistených v životnom
poistení medzi poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a poistníkom, poisteným
alebo inou oprávnenou osobou,
e)
použitia poistnomatematických metód pri výpočte sadzieb poistného v neživotnom poistení,
f)
použitia poistnomatematických metód pri určovaní výšky technických rezerv v životnom
poistení a v neživotnom poistení.
(2)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom
potvrdzovať správnosť skutočností podľa odseku 1 písm. b) a c) a použitia poistnomatematických
metód pri vykonávaní zaisťovacej činnosti.
(3)
Zodpovedný aktuár svojím podpisom potvrdzuje správnosť údajov podľa odseku 1 na výkaze,
ktorý predkladá poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne úradu, a správnosť údajov
podľa odseku 2 na výkaze, ktorý predkladá zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
úradu. Na požiadanie úradu vypracuje zodpovedný aktuár k týmto výkazom vysvetľujúcu
správu, ktorú predloží úradu a predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúcemu
pobočky zahraničnej poisťovne, alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Výber zodpovedného aktuára poisťovne alebo zaisťovne schvaľuje dozorná rada poisťovne
alebo zaisťovne z fyzických osôb zapísaných do zoznamu aktuárov, ktorý vedie úrad.
(5)
Fyzická osoba je oprávnená vykonávať činnosť aktuára, len ak je zapísaná do zoznamu
aktuárov. Úrad na základe žiadosti zapíše fyzickú osobu do zoznamu aktuárov, ak spĺňa
tieto podmienky:
a)
ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického, prírodovedného alebo technického
zamerania,
b)
minimálne trojročná odborná prax v oblasti poistnej matematiky,
c)
úspešné absolvovanie odbornej skúšky aktuára,
d)
úplná spôsobilosť na právne úkony,
e)
dôveryhodnosť podľa § 3 písm. a).
(6)
V žiadosti podľa odseku 5 je fyzická osoba povinná uviesť
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt,
b)
doklady o splnení podmienok podľa odseku 5 písm. a), b), c) a e).
(7)
O žiadosti podľa odseku 5 rozhodne úrad v lehote do 30 dní od podania žiadosti.
(8)
Úrad nezapíše fyzickú osobu do zoznamu aktuárov, ak nespĺňa podmienky uvedené v odseku
5.
(9)
Zoznam aktuárov obsahuje údaje podľa odseku 6 písm. a) s výnimkou rodného čísla fyzickej
osoby.
(10)
Aktuár je povinný oznamovať úradu bez zbytočného odkladu každú zmenu skutočnosti
podľa odseku 5 písm. d) a e) a údajov podľa odseku 9.
(11)
Úrad vyčiarkne aktuára zo zoznamu aktuárov, ak závažne poruší povinnosti ustanovené
týmto zákonom alebo prestane spĺňať podmienky podľa odseku 5. Takáto osoba nemôže
byť opätovne zapísaná do zoznamu aktuárov počas desiatich rokov odo dňa, ku ktorému
úrad túto osobu zo zoznamu vyčiarkol. Svoje rozhodnutie o vyčiarknutí aktuára, ktorý
vykonáva funkciu zodpovedného aktuára, zo zoznamu aktuárov oznámi úrad písomne do
piatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia poisťovni alebo zaisťovni,
pre ktorú táto osoba vykonáva funkciu zodpovedného aktuára.
(12)
Úrad uverejňuje polročne zoznam aktuárov vo vestníku úradu.
(13)
Odbornú skúšku podľa odseku 5 písm. c) zabezpečuje úrad alebo ním poverená právnická
osoba. Za vykonanie odbornej skúšky je žiadateľ povinný zaplatiť poplatok, ktorý sa
pri neúspešne vykonanej odbornej skúške nevracia. Poplatok za vykonanie odbornej skúšky
je príjmom úradu. Ak odbornú skúšku zabezpečuje právnická osoba poverená úradom, poplatok
za vykonanie odbornej skúšky je príjmom tejto osoby.
(14)
Obsah odbornej skúšky aktuára, spôsob jej vykonania, výšku poplatku za jej vykonanie
a ďalšie podrobnosti o odbornej skúške ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
(15)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť zodpovednému aktuárovi prístup k informáciám o svojich činnostiach,
ktoré si zodpovedný aktuár v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiada.
(16)
Zodpovedný aktuár je v prípade zistenia nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo
zaisťovne, ktoré súvisia s výkonom jeho činnosti podľa tohto zákona, povinný navrhnúť
predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne opatrenia na nápravu týchto nedostatkov.
Túto povinnosť má zodpovedný aktuár aj v prípade zistenia nedostatkov v hospodárení
pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne voči vedúcemu pobočky
zahraničnej poisťovne alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne. Ak tieto opatrenia
nie sú uskutočnené a ďalší vývoj hospodárenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne ohrozuje schopnosť poisťovne, zaisťovne,
zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, je zodpovedný aktuár povinný o tejto
skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať úrad.
(17)
Zodpovedný aktuár je povinný do 31. marca nasledujúceho roka predkladať úradu správu
o činnosti poisťovne alebo zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok alebo správu
o činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne za predchádzajúci
kalendárny rok, ktorej náležitosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
Organizácia a riadenie poisťovne a zaisťovne
§ 38
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné v stanovách upraviť vzťahy medzi predstavenstvom,
dozornou radou, zodpovedným aktuárom, vedúcimi zamestnancami10) poisťovne alebo zaisťovne a útvarom vnútornej kontroly. Poisťovňa a zaisťovňa sú
tiež povinné v stanovách rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne
na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa bez zbytočného odkladu poskytne úradu overenú kópiu platných
stanov po ich každej zmene. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo
pobočka zahraničnej zaisťovne poskytne úradu bez zbytočného odkladu organizačnú štruktúru
po jej každej zmene.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné vypracovať a dodržiavať pravidlá činnosti, ktoré musia upravovať účinný
systém vnútornej kontroly zodpovedajúci charakteru a povahe poisťovacej činnosti a
zaisťovacej činnosti.
(4)
Organizačná štruktúra a systém riadenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí zabezpečovať riadne a bezpečné vykonávanie
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. V organizačnej štruktúre poisťovne,
zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť
zahrnutý útvar vnútornej kontroly.
(5)
Vnútornou kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie kontrola dodržiavania zákonov
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia a postupov
v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej
zaisťovne vykonávaná útvarom vnútornej kontroly poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo inými osobami na základe zmluvy.
(6)
Dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne je oprávnená požiadať útvar vnútornej kontroly
o vykonanie vnútornej kontroly poisťovne alebo zaisťovne v ňou vymedzenom rozsahu.
(7)
Útvar vnútornej kontroly je povinný bez zbytočného odkladu informovať dozornú radu
poisťovne alebo zaisťovne a úrad o skutočnosti, o ktorej sa v priebehu svojej činnosti
dozvie, svedčiacu o porušení povinností poisťovne alebo zaisťovne ustanovených všeobecne
záväznými právnymi predpismi a ktorá môže ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej
činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovne alebo zaisťovne.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
predkladajú do 31. marca kalendárneho roka úradu správu o výsledkoch činnosti útvaru
vnútornej kontroly za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach na nápravu
zistených nedostatkov v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
a pobočky zahraničnej zaisťovne a plán kontrolnej činnosti na nasledujúci kalendárny
rok.
(9)
Zamestnanec zodpovedný za vykonávanie vnútornej kontroly nesmie byť členom predstavenstva,
členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne alebo zaisťovne, ktorej je zamestnancom.
(10)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri uzavieraní poistnej zmluvy
v životnom poistení požadovať preukázanie totožnosti klienta a klient je povinný takejto
žiadosti vyhovieť. V prípadoch, keď sa poistná zmluva v životnom poistení uzaviera
prostredníctvom poisťovacieho agenta alebo poisťovacieho makléra, môže totožnosť zisťovať
aj poisťovací agent alebo poisťovací maklér. Uzavieranie poistnej zmluvy v životnom
poistení so zachovaním anonymity klienta je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne,
poisťovací agent alebo poisťovací maklér povinný odmietnuť.
(11)
Na účely odseku 10 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta.
Pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení prostredníctvom technických zariadení
sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý
poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne pridelí klientovi a autentifikačným
údajom, ktorý poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne dohodne s klientom alebo
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá
doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu
alebo iného zástupcu oprávneného konať v mene maloletého vrátane dokladu, z ktorého
je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, a tiež rodný list maloletého klienta.
(12)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri každom uzavieraní poistnej
zmluvy v životnom poistení, pri ktorom poistné v danom roku presiahne hodnotu 40 000
Sk alebo jednorazové poistné presiahne hodnotu 100 000 Sk, zisťovať vlastníctvo finančných
prostriedkov použitých klientom na uzavretie takejto poistnej zmluvy; táto povinnosť
platí aj pre prípad zvýšenia hodnoty poistného na 40 000 Sk alebo viac. Na účely tohto
ustanovenia sa vlastníctvo finančných prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením
klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom
a či uzavretie poistnej zmluvy vykonáva na vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom
inej osoby alebo ak je poistná zmluva uzavretá na účet inej osoby, vo vyhlásení je
klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu
trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej
osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú finančné prostriedky a na účet ktorej
je poistná zmluva uzavretá; v takomto prípade je klient povinný odovzdať poisťovni
alebo pobočke zahraničnej poisťovne aj písomný súhlas tejto osoby na použitie jej
finančných prostriedkov na uzavretie poistnej zmluvy a na uzavretie tejto zmluvy na
jej účet. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, poisťovňa a pobočka zahraničnej
poisťovne sú povinné odmietnuť uzavretie takejto poistnej zmluvy.
(13)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné uschovávať údaje a kópie dokladov
o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých
klientom na uzavretie poistnej zmluvy najmenej desať rokov od skončenia zmluvného
vzťahu s klientom.
§ 39
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovací maklér sú povinní
a)
vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká,
b)
vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,
c)
poskytnúť klientovi dôležité informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy a upozorniť
ho na dôležité skutočnosti a riziká súvisiace s touto činnosťou,
d)
nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti,
nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť.
(2)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovací maklér sú povinní na žiadosť
klienta alebo úradu hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Vynaložením
odbornej starostlivosti sa rozumie, najmä ak poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne
a poisťovací maklér
a)
dokumentuje spôsob vykonávania svojej činnosti, kontroluje objektívnosť evidovaných
údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát,
b)
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti vykonávania svojej činnosti z dostupných
informácií.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné upraviť právne vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou,
na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis19) a ktorá je v súlade s odsekom 4. Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci
pobočky zahraničnej zaisťovne je povinný upraviť svoje právne vzťahy so zahraničnou
poisťovňou a zahraničnou zaisťovňou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis19) a ktorá je v súlade s odsekom 5.
(4)
Člen predstavenstva je zodpovedný za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie,
ak poruší povinnosti člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúce pre
neho zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.
(5)
Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovedá
za škodu spôsobenú porušením povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych
predpisov a z vnútorných aktov riadenia pri výkone svojej funkcie.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena predstavenstva poisťovne
alebo zaisťovne, člena dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúceho pobočky
zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v súvislosti s poistením
jeho zodpovednosti za škodu podľa odsekov 4 a 5 alebo v súvislosti s jeho poistením
pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak tieto osoby poisťovňa, zaisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne odvolá z funkcie z dôvodu
nedôveryhodnosti podľa § 49 ods. 6, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi;
právo na takúto odmenu zaniká.
(7)
Dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne je povinná zabezpečiť, aby sa škody, ktoré
vznikli poisťovni alebo zaisťovni podľa odseku 4, riadne a včas vymáhali.
§ 40
Konflikt záujmov
Členom predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristom poisťovne alebo zaisťovne
nesmie byť
a)
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky alebo
štátny tajomník; štátny tajomník môže byť členom predstavenstva alebo dozorného orgánu
poisťovne alebo zaisťovne, ak ide o výkon akcionárskych práv štátu,
b)
člen orgánu alebo zamestnanec Najvyššieho kontrolného úradu, člen orgánu Národnej
banky Slovenska alebo jej zamestnanec, osoba zúčastnená pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom,
c)
člen predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokurista, alebo zamestnanec inej
poisťovne alebo zaisťovne, doplnkovej dôchodkovej poisťovne, banky alebo obchodníka
s cennými papiermi, člen orgánu spoločnosti vykonávajúcej sprostredkovanie poistenia
podľa tohto zákona; to neplatí, ak je táto právnická osoba súčasťou konsolidovaného
celku,
d)
poisťovací agent, poisťovací maklér, zodpovedný aktuár, zamestnanec centrálneho depozitára
alebo burzy.
§ 41
Mlčanlivosť
(1)
Členovia predstavenstva a dozorných orgánov, zamestnanci poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, prokuristi, likvidátori, správcovia
konkurznej podstaty, vyrovnací správcovia, poisťovací agenti, zodpovední aktuári,
poisťovací makléri, ako aj iné osoby podieľajúce sa na ich činnosti sú povinní zachovávať
mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia
alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného
trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov.
(2)
Osoby podľa odseku 1 sú povinné zachovávať mlčanlivosť o činnosti poisťovne alebo
zaisťovne aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.
(3)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia
poskytne na vyžiadanie
a)
úradu pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom alebo kapitálovým trhom podľa osobitného
zákona,3)
b)
súdu na účely občianskeho súdneho konania,20) ak je účastníkom konania klient poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak je predmetom konania majetok klienta poisťovne,
zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
orgánu činného v trestnom konaní na účely trestného konania,21)
d)
daňových orgánov vo veciach daňového konania,22) ak je účastníkom konania poisťovňa alebo zaisťovňa, poistník alebo poistený,
e)
službe kriminálnej polície a službe finančnej polície policajného zboru na účely
plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom,23)
f)
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného zákona,24)
g)
správcu konkurznej podstaty alebo vyrovnacieho správcu,4) ak je účastníkom konania klient poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Za porušenie mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami,
zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní a pobočkami zahraničných zaisťovní,
ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistníkov a poistených, ak u týchto
osôb došlo k zániku poistných zmlúv z dôvodu nezaplatenia poistného alebo z dôvodu
poistného podvodu.
(5)
Ustanoveniami odsekov 1 až 4 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť
prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
DOHĽAD NAD POISŤOVNÍCTVOM
§ 42
Výkon dohľadu
(1)
Dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, poisťovacieho makléra, poisťovacieho
agenta, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok podľa § 20 ods. 3 a 4 podlieha dohľadu podľa tohto zákona aj poisťovacia činnosť zahraničnej poisťovne
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a činnosť iných osôb súvisiaca s činnosťou alebo
riadením poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne. Dohľad sa tiež vykonáva nad konsolidovanými celkami podľa § 43, ktorých súčasťou sú poisťovne a zaisťovne.
(2)
Predmetom dohľadu podľa odseku 1 je
a)
dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho
a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie,
b)
dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa tohto zákona.
(3)
Dohľad podľa odseku 1 vykonáva úrad.
(4)
Predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek
zahraničných poisťovní alebo pobočiek zahraničných zaisťovní a ich klientov, na ktorých
prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy20) alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.
(5)
Na základe dohody uzavretej medzi úradom a orgánom dohľadu iného štátu môže orgán
dohľadu iného štátu vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky
zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej
poisťovne a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá je poisťovňou alebo
zaisťovňou.
(6)
Úrad môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia
na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne a dcérskou spoločnosťou
zaisťovne, ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou na území iného štátu, ak to pripúšťajú
právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi úradom a orgánmi dohľadu tohto
štátu.
(7)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 1 formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi úradom
a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného zákona.3)
(8)
Osoby podliehajúce dohľadu podľa odseku 1 sú v úradom určenej lehote povinné odovzdať
úradu ním požadované údaje, doklady a informácie potrebné na riadny výkon tohto dohľadu.
Dohľad na konsolidovanom základe
§ 43
(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa na účely tohto zákona rozumie dohľad nad plnením
povinností podľa § 31 a dohľad nad obchodnými vzťahmi a finančnými vzťahmi poisťovne alebo zaisťovne v
rámci poisťovacích konsolidovaných celkov a finančných konsolidovaných celkov na účely
obmedzenia rizík, ktorým je poisťovňa alebo zaisťovňa vystavená z dôvodu jej účasti
v poisťovacom konsolidovanom celku alebo finančnom konsolidovanom celku.
(2)
Dohľad na konsolidovanom základe nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými
do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon dohľadu nad jednotlivými poisťovňami,
zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní a pobočkami zahraničných zaisťovní podľa
tohto zákona, ani dohľad nad inštitúciami podľa osobitného zákona.5)
(3)
Úrad vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad poisťovacím konsolidovaným celkom
a nad finančným konsolidovaným celkom, ak právnická osoba kontrolujúca finančný konsolidovaný
celok je finančnou inštitúciou, ktorá nepodlieha dohľadu podľa osobitného zákona.5)
(4)
Konsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie skupina právnických osôb,
v ktorej jedna právnická osoba kontroluje ostatné právnické osoby a ktorá nie je kontrolovaná
žiadnou inou právnickou osobou.
(5)
Poisťovacím konsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie konsolidovaný
celok kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorého členmi sú poisťovne, zaisťovne,
zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, pričom aspoň jedna kontrolovaná osoba
musí byť poisťovňou alebo zaisťovňou.
(6)
Finančným konsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie konsolidovaný celok
kontrolovaný právnickou osobou, ktorá nie je poisťovňou, zaisťovňou, zahraničnou poisťovňou
alebo zahraničnou zaisťovňou, pričom aspoň jedna kontrolovaná osoba musí byť poisťovňou
alebo zaisťovňou.
§ 44
Úrad vedie zoznam právnických osôb, ktoré kontrolujú poisťovacie konsolidované celky
a finančné konsolidované celky.
§ 45
(1)
Úrad je oprávnený nezahrnúť do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného
konsolidovaného celku na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe právnickú
osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu
informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
c)
ktorej zaradenie do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného
celku je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Úrad je oprávnený vyňať z dohľadu na konsolidovanom základe poisťovňu alebo zaisťovňu,
ktorá je súčasťou iného konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom
základe orgán dohľadu iného štátu na základe písomnej dohody uzavretej medzi úradom
a orgánom dohľadu iného štátu.
(3)
Úrad oznámi nezahrnutie právnickej osoby podľa odseku 1 písm. b) a c) do poisťovacieho
konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku tejto právnickej osobe.
§ 46
(1)
Právnická osoba, ktorá je zahrnutá do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného
konsolidovaného celku, je povinná vypracúvať a predkladať úradu priamo alebo prostredníctvom
osoby kontrolujúcej tieto konsolidované celky alebo prostredníctvom poisťovne alebo
zaisťovne určenej úradom všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na
vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe ustanoveným spôsobom a v ustanovených
termínoch. Poisťovňa alebo zaisťovňa kontrolujúca poisťovací konsolidovaný celok je
povinná vypracúvať a predkladať úradu za tento konsolidovaný celok všetky výkazy,
hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe
ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch. Právnická osoba kontrolujúca finančný
konsolidovaný celok je povinná zabezpečiť, aby poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je
súčasťou ňou kontrolovaného finančného konsolidovaného celku, vypracúvala a predkladala
úradu za konsolidovaný celok všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné
na výkon dohľadu na konsolidovanom základe ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch;
ak tieto výkazy, hlásenia a iné správy nie sú poskytnuté poisťovňou alebo zaisťovňou
ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch, úrad je oprávnený požadovať vypracovanie
a predloženie týchto výkazov, hlásení a iných správ od právnickej osoby kontrolujúcej
finančný konsolidovaný celok.
(2)
Podrobnosti o obsahu, forme, členení, termínoch, spôsoboch a o miestach predkladania
výkazov, hlásení a správ podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Audítor právnickej osoby, ktorá je zahrnutá do poisťovacieho konsolidovaného celku
alebo finančného konsolidovaného celku, je povinný poskytnúť informácie úradu a audítorom
osoby kontrolujúcej poisťovací konsolidovaný celok alebo finančný konsolidovaný celok
na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
(4)
Právnická osoba kontrolujúca poisťovací konsolidovaný celok alebo finančný konsolidovaný
celok oznámi úradu audítorov, ktorí budú vykonávať audit právnických osôb zahrnutých
do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku, najneskôr
do konca kalendárneho roka, za ktorý sa má audit vykonať.
§ 47
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je zahrnutá do poisťovacieho konsolidovaného celku
alebo finančného konsolidovaného celku, je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy,
ktoré zabezpečujú správnosť informácií poskytovaných na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom
základe.
(2)
Úrad je oprávnený vykonať kontrolu na mieste alebo je oprávnený požiadať o vykonanie
kontroly na mieste iný príslušný orgán dohľadu nad právnickými osobami, ktoré sú zahrnuté
do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku, na
účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe; tento orgán dohľadu je povinný požadovanú
kontrolu vykonať.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa kontrolujúca poisťovací konsolidovaný celok je povinná
zabezpečiť vykonanie auditu v právnických osobách zahrnutých do poisťovacieho konsolidovaného
celku na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto právnické osoby sú
povinné na žiadosť poisťovne alebo zaisťovne kontrolujúcej poisťovací konsolidovaný
celok uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.
§ 48
(1)
Ak je poisťovňa alebo zaisťovňa súčasťou poisťovacieho konsolidovaného celku alebo
finančného konsolidovaného celku, ktorý kontroluje zahraničná poisťovňa, zahraničná
zaisťovňa alebo právnická osoba, ktorá má sídlo na území iného štátu, úrad je oprávnený
dohodnúť podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe v písomnej dohode uzavretej
medzi úradom a orgánom bankového dohľadu alebo orgánom dohľadu nad finančnými inštitúciami
a poisťovňami iného štátu a ich vzájomnú výmenu informácií.
(2)
Úrad na požiadanie príslušného orgánu dohľadu členského štátu vykoná dohľad na mieste
na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu na mieste na konsolidovanom základe
povereným osobám príslušného orgánu dohľadu členského štátu v poisťovacích konsolidovaných
celkoch alebo finančných konsolidovaných celkoch; podrobnosti o výkone tohto dohľadu
môže upraviť dohoda podľa odseku 1.
§ 49
Sankcie a opatrenia
(1)
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených
v povolení podľa § 5, 6 alebo § 12 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich
z iných rozhodnutí úradu uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne
alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení
tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, môže podľa
závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov,
b)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne vypracovať ozdravný plán,
c)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
d)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne skončiť nepovolenú činnosť,
e)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne pokutu až do výšky 20 000 000 Sk,
f)
obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo
pobočke zahraničnej zaisťovne oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích
zmlúv a rozširovanie záväzkov,
g)
nariadiť poisťovni prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na inú poisťovňu,
h)
obmedziť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne voľné nakladanie s aktívami,
i)
odňať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré
poistenia v rámci poistného odvetvia, odňať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne,
ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, povolenie na vykonávanie
poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie,
j)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne opravu účtovnej alebo inej evidencie,
k)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú
uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
l)
uložiť poisťovni alebo zaisťovni zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním
po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo
zisku,
m)
zaviesť nútenú správu nad poisťovňou alebo zaisťovňou (ďalej len „nútená správa"),
n)
odňať poisťovni alebo zaisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo
zaisťovacej činnosti z dôvodov uvedených v § 62.
(2)
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovacieho makléra alebo poisťovacieho agenta
spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 13, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí úradu uložených poisťovaciemu
maklérovi alebo poisťovaciemu agentovi alebo v nedodržiavaní, alebo v obchádzaní iných
ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo poisťovacieho
agenta, môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť poisťovaciemu maklérovi alebo poisťovaciemu agentovi sankcie podľa odseku
1 písm. a), d) a e),
b)
odňať povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo povolenie na
vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta.
(3)
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov spočívajúce
v nedodržiavaní podmienok podľa osobitného zákona,25) je oprávnený podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov uložiť
Slovenskej kancelárii poisťovateľov sankcie podľa odseku 1 písm. a), c), e) a j).
(4)
Ak úrad zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba vykonáva činnosti, na ktoré
je potrebné povolenie podľa tohto zákona, bez povolenia, je oprávnený uložiť fyzickej
osobe alebo právnickej osobe podľa závažnosti a miery zavinenia pokutu až do výšky
1 000 000 Sk a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.21)
(5)
Úrad môže uložiť právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku, nad
ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom základe podľa závažnosti, miery zavinenia
a povahy zistených nedostatkov, pokutu až do výšky 20 000 000 Sk, ak táto právnická
osoba
a)
neumožní vykonať dohľad formou kontroly na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom
základe,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne
nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosť podľa § 31 ods. 9.
(6)
Úrad môže uložiť členovi predstavenstva alebo členovi dozornej rady poisťovne alebo
zaisťovne, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne a jeho zástupcovi, alebo vedúcemu
pobočky zahraničnej zaisťovne a jeho zástupcovi, nútenému správcovi, zástupcovi núteného
správcu, zodpovednému aktuárovi, prokuristovi, zamestnancovi zodpovednému za výkon
vnútornej kontroly, alebo vedúcemu zamestnancovi10) poisťovne alebo zaisťovne za porušenie povinností, ktoré im vyplývajú z tohto zákona
alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie
poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, zo stanov poisťovne alebo zaisťovne, alebo
za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným úradom, pokutu
podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov až do výšky dvanásťnásobku
mesačného priemeru jeho celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, alebo konsolidovaného celku, do ktorého
patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej
zaisťovne; vedúcemu zamestnancovi10) možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho
celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky
zahraničnej zaisťovne, alebo konsolidovaného celku, do ktorého patrí poisťovňa, zaisťovňa,
pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne. Osobu, ktorá na
základe právoplatného uloženia pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou podľa § 3 písm. a), je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej
zaisťovne povinná bez zbytočného odkladu odvolať z funkcie alebo zabezpečiť jej odvolanie.
(7)
Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 6 možno ukladať samostatne alebo súbežne a
opakovane.
(8)
Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 5 možno uložiť do dvoch rokov od zistenia
nedostatkov, najneskôr však do piatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 6
možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov
od ich vzniku.
(9)
Úrad je oprávnený aj mimo konania o uložení sankcie alebo opatrenia prerokovať nedostatky
v činnosti poisťovne alebo zaisťovne s členmi predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne,
v činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne s vedúcim
pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, s členmi dozornej
rady poisťovne alebo zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami,10) zamestnancami zodpovednými za vykonávanie vnútornej kontroly alebo zodpovedným aktuárom,
ktorí sú povinní poskytnúť úradu ním požadovanú súčinnosť.
(10)
O každej sankcii a opatrení podľa odseku 1 udeleným pobočke zahraničnej poisťovne
alebo pobočke zahraničnej zaisťovne úrad bez zbytočného odkladu informuje príslušný
orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa,
ktorej pobočke bola udelená sankcia alebo opatrenie podľa odseku 1.
(11)
Pokuta podľa odsekov 1 až 6 je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 50
Ozdravný plán
(1)
Úrad nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne predložiť na schválenie ozdravný plán, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
a)
závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán alebo neplní povinnosti
ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi26) a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
b)
má hodnotu vlastných zdrojov nižšiu, ako je minimálna miera solventnosti, ale vyššiu
ako garančný fond podľa § 31 ods. 3,
c)
vykazuje straty, ktorých výška by pri úhrade týchto strát z disponibilných prostriedkov
poisťovne viedla k zníženiu základného imania pod hodnoty podľa § 4 ods. 12 alebo k zníženiu základného imania zaisťovne pod hodnotu podľa § 11 ods. 8.
(2)
Ozdravný plán musí schváliť predstavenstvo a dozorná rada poisťovne, zaisťovne, zahraničnej
poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne. Poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa
alebo zahraničná zaisťovňa je povinná predložiť tento ozdravný plán úradu v lehote
ním určenej. Úrad je povinný do desať dní od doručenia ozdravného plánu schváleného
predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo
zahraničnej zaisťovne, ho schváliť alebo zamietnuť. Ak úrad v tejto lehote predložený
ozdravný plán nezamietne, považuje sa ozdravný plán za schválený.
Nútená správa
§ 51
(1)
Účelom nútenej správy je najmä
a)
pozastavenie výkonu funkcií orgánom poisťovne alebo zaisťovne zodpovedným za zhoršujúcu
sa hospodársku situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti poisťovne alebo zaisťovne
s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie poisťovne alebo zaisťovne,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa poisťovňa alebo zaisťovňa nachádza vo všetkých
oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana práv klientov poisťovne alebo zaisťovne pred vznikom alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného režimu, ak možno odôvodnene predpokladať, že jeho prijatím sa
zabezpečí ekonomické ozdravenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane prijatia a vykonania
organizačných opatrení na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie
jej solventnosti, najmä v súčinnosti s akcionármi vykonávajúcimi kontrolu nad poisťovňou
alebo zaisťovňou,
f)
v nevyhnutnom prípade zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov klientov,
g)
vykonanie nevyhnutných úkonov smerujúcich k vyhláseniu konkurzu alebo vstúpeniu do
likvidácie, ak to vyžaduje ekonomická situácia poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Ak hodnota vlastných zdrojov poisťovne klesne pod hodnotu garančného fondu podľa
§ 31 ods. 3, úrad je povinný zaviesť nútenú správu.
(3)
Úrad môže nútenú správu zaviesť vtedy, ak poisťovňa alebo zaisťovňa nesplnila opatrenia
ozdravného plánu podľa § 50 alebo úrad ozdravný plán zamietol, alebo nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne
ohrozujú bezpečné fungovanie poisťovníctva a akcionári poisťovne alebo zaisťovne neurobili
potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov.
(4)
Nútenú správu nemožno zaviesť nad pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej
zaisťovne.
(5)
Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy
nad poisťovňou alebo zaisťovňou a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a
voči iným osobám. Začatie konania o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.
(6)
Výrok rozhodnutia o zavedení nútenej správy úrad bezodkladne zverejní aspoň v jednom
denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla poisťovne
alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa a vo všetkých jej pobočkách.
Subjekty, ktoré úrad o uverejnenie takéhoto rozhodnutia požiada, sú povinné tejto
žiadosti vyhovieť.
§ 52
(1)
Nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného
správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva
úrad. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní na dobu určitú.
(2)
Núteným správcom a zástupcom núteného správcu môže byť len fyzická osoba, ktorá je
odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť núteného správcu a zástupcu núteného správcu
sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9.
(3)
Núteným správcom a zástupcom núteného správcu nemôže byť osoba, ktorá
a)
je zamestnancom úradu alebo ktorá bola zamestnancom úradu kedykoľvek počas dvoch
rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
bola právoplatne odsúdená za akýkoľvek trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej
funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin,
c)
kedykoľvek v období troch rokov pred zavedením nútenej správy vykonávala v poisťovni
alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady,
člena predstavenstva, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca,10)
d)
kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy poskytovala poisťovni
alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia
výhrad k činnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne,
e)
má k poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný
vzťah podľa § 64 ods. 4,
f)
je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená
správa,
g)
je zamestnancom alebo členom predstavenstva, alebo dozorného orgánu právnickej osoby,
ktorá je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená
nútená správa,
h)
je členom predstavenstva alebo dozorného orgánu inej poisťovne alebo zaisťovne, vedúcim
pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcom alebo vedúcim pobočky zahraničnej
zaisťovne alebo jeho zástupcom.
(4)
Nútený správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov.
Kompetencie núteného správcu sú vymedzené týmto zákonom a zmluvou podľa § 55 ods. 1. Nútený správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí úradu o zavedení nútenej
správy alebo v zmluve podľa § 55 ods. 1.
(5)
Zástupca núteného správcu je zodpovedný za nútenému správcovi zverenú oblasť činnosti
poisťovne alebo zaisťovne a podlieha pri výkone nútenej správy nútenému správcovi.
Kompetencie zástupcu núteného správcu sú vymedzené zmluvou podľa § 55 ods. 1. Po predchádzajúcom súhlase úradu môže nútený správca splnomocniť niektorého svojho
zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene na základe písomného plnomocenstva s podpisom
osvedčeným podľa osobitných predpisov;27) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 55 ods. 1.
(6)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je nútený správca po predchádzajúcom súhlase
úradu oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v poisťovni alebo
zaisťovni pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený
priamo v zmluve podľa § 55 ods. 1. Odborným poradcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú
spôsobilosť odborného poradcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9. Odborným poradcom nemôže byť osoba podľa odseku 3.
(7)
Výkon funkcie núteného správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej
správy alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo ich odvolaním z funkcie.
Nútený správca a zástupcovia núteného správcu môžu byť odvolaní na základe porušenia
tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s výkonom
nútenej správy, alebo porušenia zmluvy podľa§ 55 ods. 1.
§ 53
(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne
alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov10) poisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza na
núteného správcu. Ak ide o členov predstavenstva a členov dozornej rady, pozastavuje
sa plynutie ich funkčného obdobia. Týmto nie je dotknuté právo predstavenstva podať
opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti
predstavenstva a dozornej rady sa na núteného správcu nevzťahuje osobitný predpis.28)
(2)
Nútený správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne,
riadiť jeho priebeh a má právo na ňom predkladať návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať
rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase úradu.
(3)
Nútený správca je oprávnený urobiť nevyhnutné opatrenia na postupnú stabilizáciu
poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä
nakladať s pohľadávkami a iným majetkom vrátane predaja pobočky poisťovne, pobočky
zaisťovne alebo organizačnej jednotky poisťovne alebo zaisťovne ako časti podniku
poisťovne alebo zaisťovne, alebo predaja podniku poisťovne alebo zaisťovne za primeranú
cenu, uzavrieť pobočku poisťovne alebo pobočku zaisťovne, alebo inú organizačnú jednotku
poisťovne alebo zaisťovne alebo ukončiť činnosť poisťovne alebo zaisťovne; týmto nie
je dotknuté ustanovenie § 36 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Nútený správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť
úradu projekt ekonomického ozdravenia poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená
nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v poisťovni alebo v zaisťovni.
(5)
Ak to vyžaduje situácia v poisťovni alebo zaisťovni, môže nútený správca po predchádzajúcom
súhlase úradu čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s prostriedkami poisťovne
alebo zaisťovne, najdlhšie však na 30 dní.
(6)
Na základe predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia môže nútený správca podať
návrh na vyrovnanie.29)
(7)
Nútený správca môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu,30) ak je poisťovňa alebo zaisťovňa v úpadku alebo predĺžená.
(8)
Nútený správca môže podať úradu návrh na odňatie povolenia na vykonávanie poisťovacej
činnosti alebo zaisťovacej činnosti, ak zistí skutočnosti uvedené v § 62.
§ 54
(1)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať
svoju činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú
svojou činnosťou. Nútený správca a ním poverený zástupca núteného správcu sú povinní
pravidelne informovať úrad o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať
informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy vo svoj prospech ani v prospech
iných osôb a nesmú nakladať s majetkom poisťovne alebo zaisťovne vo svoj prospech
a v prospech im blízkych osôb.31)
(3)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať
mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči
všetkým osobám s výnimkou úradu v súvislosti s plnením jeho úloh podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu; povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti
súvisiacej s vykonávaním nútenej správy. Ustanovenie § 41 ods. 3 týmto nie je dotknuté.
§ 55
(1)
Úrad uzavrie s núteným správcom mandátnu zmluvu,32) ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za
škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Úrad uzavrie so zástupcom núteného
správcu mandátnu zmluvu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví
jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
(2)
Pribranie odborných poradcov podľa § 52 ods. 6 nútený správca uskutoční na zmluvnom základe a za podmienok odsúhlasených úradom.
(3)
Výšku odmeny núteného správcu a zástupcu núteného správcu za výkon funkcie určí úrad.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien núteného správcu, zástupcov
núteného správcu a odborných poradcov uhrádza poisťovňa alebo zaisťovňa, nad ktorou
bola zavedená nútená správa.
§ 56
(1)
Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci,10) vedúci útvaru vnútornej kontroly a zodpovedný aktuár sú povinní na požiadanie núteného
správcu spolupracovať s núteným správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie
podklady vyžiadané núteným správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom predstavenstva a členom dozornej
rady vyplatená žiadna odmena v prípade skončenia členstva v týchto orgánoch poisťovne
alebo zaisťovne vyplývajúca zo zmluvy medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a členom predstavenstva
alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi poisťovne alebo zaisťovne.
§ 57
(1)
Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky
voči poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a započítavať
vzájomné pohľadávky medzi takou poisťovňou alebo takou zaisťovňou a inými osobami.
(2)
Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu,34) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle
ukrátiť poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť
poisťovni alebo zaisťovni známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel poisťovne alebo zaisťovne ukrátiť jej
veriteľa.
§ 58
Zavedenie nútenej správy, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt núteného správcu
a jeho zástupcu, skončenie nútenej správy a zmeny týchto skutočností sa zapisujú do
obchodného registra.28) Návrh na zápis nútenej správy podáva úrad; pri zápise tejto skutočnosti sa nepoužije
ustanovenie osobitného predpisu.35)
§ 59
(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia úradu o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na poisťovňu alebo zaisťovňu,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy,
d)
odňatím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie
zaisťovacej činnosti.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 úrad bez zbytočného odkladu zverejní
aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch
sídla poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa a vo všetkých
jej pobočkách. Osoby, ktoré úrad o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné
tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Po skončení nútenej správy je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná bez zbytočného odkladu
zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia
nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je poisťovňa alebo zaisťovňa
povinná zaradiť odvolanie doterajších a voľbu nových členov predstavenstva poisťovne
alebo zaisťovne a dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne.
§ 60
Pozastavenie uzavierania poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovania záväzkov
(1)
Úrad môže pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke
zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie
záväzkov, ak je ohrozená schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv a sankcie
uložené úradom podľa § 49 neviedli k zlepšeniu hospodárskej situácie. Úrad môže pozastaviť poisťovni alebo zaisťovni
uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov aj v
súvislosti so zavedením nútenej správy.
(2)
Pozastavenie podľa odseku 1 sa môže týkať uzavierania poistných zmlúv na všetky alebo
niektoré poistné odvetvia v rámci jednotlivých poistných druhov, na ktorých vykonávanie
bolo poisťovni udelené povolenie podľa tohto zákona. Pozastavenie podľa odseku 1 oznámi
úrad bez zbytočného odkladu aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Subjekty,
ktoré úrad o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
V prípade pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne úrad informuje
o pozastavení podľa odseku 1 príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná
poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takúto pobočku.
§ 61
Prevod poistného kmeňa
(1)
Úrad môže poisťovni nariadiť previesť na inú poisťovňu poistný kmeň alebo jeho časť,
ak poisťovňa nesplní opatrenia uložené úradom v súvislosti s ohrozením schopnosti
poisťovne splniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv alebo v súvislosti
so zavedením nútenej správy, alebo v súvislosti s pozastavením uzavierania poistných
zmlúv a rozširovania záväzkov alebo s odňatím povolenia na vykonávanie poisťovacej
činnosti. Poisťovňa je povinná v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti predložiť úradu na schválenie návrh postupu
tohto prevodu. Súčasťou návrhu musí byť vyjadrenie preberajúcej poisťovne, že s prevodom
poistného kmeňa alebo jeho časti súhlasí.
(2)
Preberajúca poisťovňa je povinná do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
úradu, ktorým bol schválený návrh postupu prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti,
oznámiť osobám, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka, obchodné meno
a sídlo preberajúcej poisťovne a dátum, dokedy sa musí prevod poistného kmeňa skončiť.
(3)
Súčasne s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti dôjde k prevodu finančných prostriedkov
z odovzdávajúcej poisťovne do preberajúcej poisťovne vo výške technických rezerv zodpovedajúcich
prevádzanému poistnému kmeňu alebo jeho časti.
(4)
Preberajúca poisťovňa vstupuje do všetkých práv a záväzkov odovzdávajúcej poisťovne,
ktoré boli predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, dňom dohodnutým v zmluve
o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti. Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti
musí byť skončený najneskôr do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu
podľa odseku 1 alebo 5.
(5)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže uskutočniť i na základe žiadosti
poisťovne, o ktorej úrad rozhodne do 30 dní od jej podania.
(6)
V návrhu postupu podľa odseku 1 alebo v žiadosti podľa odseku 5 sa uvedú
a)
dôvody prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, ak ide o prevod poistného kmeňa
alebo jeho časti na základe žiadosti poisťovne,
b)
opis prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti,
c)
predpokladané zmeny v hospodárení odovzdávajúcej poisťovne a preberajúcej poisťovne
ako dôsledok prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti,
d)
spôsob a obsah oznámenia osobám, s ktorými boli uzavreté poistné zmluvy, ktoré sú
predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane dátumu, do ktorého má byť
tento prevod skončený.
(7)
Prílohou návrhu postupu podľa odseku 1 alebo žiadosti podľa odseku 5 je zmluva o
prevode poistného kmeňa alebo jeho časti medzi odovzdávajúcou poisťovňou a preberajúcou
poisťovňou; preberajúca poisťovňa môže byť iba poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie
na vykonávanie poisťovacej činnosti pre tie poistné odvetvia v rámci poistných druhov,
ktoré sa týkajú prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti.
(8)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti úrad neschváli, ak by týmto prevodom bola
ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom
prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo stabilita preberajúcej poisťovne,
alebo stabilita odovzdávajúcej poisťovne, ak sa prevod poistného kmeňa alebo jeho
časti uskutočňuje na základe žiadosti podľa odseku 5.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 66
(1)
Na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne
sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno;
zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
(3)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný zákon3), ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Ak tento zákon požaduje uvedenie identifikačného čísla alebo rodného čísla, tieto
čísla sa neuvádzajú u osôb, ktorým neboli pridelené.
§ 67
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 68
(1)
Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane
zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou nesmie byť na ujmu veriteľov
poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Právnická osoba, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti
alebo odňaté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo ktorej zaniklo toto
povolenie, vykonáva činnosti podľa § 63 ods. 1 ako poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej
zaisťovne podľa tohto zákona dovtedy, kým vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosti
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne
predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia podľa tohto zákona sa na
takúto právnickú osobu nevzťahujú.
§ 69
Bez predchádzajúceho súhlasu úradu podľa § 36 je každý úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je
tiež každý úkon vykonaný na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe
nepravdivých údajov.
§ 70
(1)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti poisťovníctva
v súlade s doterajšími predpismi, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami
tohto zákona najneskôr do 1. marca 2003. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 4 ods. 11 písm. b).
(2)
Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť
v súlade s doterajšími predpismi, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú
za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľa
tohto zákona.
§ 71
(1)
Poisťovací maklér, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona vykonával činnosť podľa doterajších
predpisov, je povinný do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona podať úradu žiadosť
o udelenie povolenia podľa § 13. Ak poisťovací maklér v tejto lehote žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13 nepodá, povolenie udelené podľa doterajších predpisov uplynutím tejto lehoty zaniká.
Ak poisťovací maklér podal žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13 úradu včas, povolenie udelené podľa doterajších predpisov zaniká dňom právoplatnosti
rozhodnutia úradu o tejto žiadosti.
(2)
V žiadosti podľa odseku 1 je žiadateľ povinný uviesť údaje podľa § 13 ods. 5 písm. a) a b).
(3)
Prílohou žiadosti podľa odseku 1 sú doklady podľa § 13 ods. 6.
(4)
Na rozhodovanie o žiadosti podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje § 13.
§ 72
(1)
Konania o uložení pokút alebo iných sankcií začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa nedostatky zistené v činnosti poisťovní
a zaisťovní a iných osôb, ku ktorým došlo podľa doterajších predpisov a o ktorých
sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov, posudzujú a prejednávajú podľa tohto
zákona, ak ide o také nedostatky, ktoré sa posudzujú ako nedostatky aj podľa tohto
zákona. Odo dňa účinnosti tohto zákona však možno uložiť len také opatrenie na odstránenie
protiprávneho stavu, opatrenie na nápravu, pokutu alebo inú sankciu, ktoré umožňuje
tento zákon. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.
(2)
Na lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neskončili, sa
vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. Ak doterajšie predpisy neustanovovali
lehoty na vydanie rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých
a právoplatne neukončených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehoty podľa
tohto zákona sa uplatnia tým, že začínajú plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.
§ 73
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 25/1992 Zb., zákona Slovenskej
národnej rady č. 197/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1995
Z. z., zákona č. 356/1997 Z. z., zákona č. 101/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z.
a zákona č. 381/2001 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 136/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spôsob umiestnenia prostriedkov technických
rezerv poisťovne v znení vyhlášky č. 177/1999 Z. z. a vyhlášky č. 1/2000 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982
Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č . 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona
č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991
Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997
Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z.,
zákona č. 261/2001 Z. z. a zákona č. 281/2001 Z. z. sa mení takto:
V § 788 ods. 2 sa vypúšťajú slová „schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve".
Čl. III
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
1.
V § 6 ods. 2 sa v prvej vete vypúšťajú slová „schválené dozorným orgánom" a vypúšťa
sa druhá veta.
2.
V § 6 ods. 3 sa slovo „úrad" nahrádza slovami „Úrad pre finančný trh11) (ďalej len „úrad")."
Čl. IV
Zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií
a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov sa mení takto:
V § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a schválené všeobecné poistné podmienky Úradom pre
finančný trh podľa osobitného predpisu9)".
Čl. V
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2002 s výnimkou ustanovení § 8, § 15 až 21, § 36 ods. 7, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskym spoločenstvám.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 95/2002 Z. z.
KLASIFIKÁCIA POISTNÝCH ODVETVÍ PODĽA POISTNÝCH DRUHOV
A - životné poistenie
Poistné odvetvie
1. Poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad
smrti alebo dožitia.
2. Poistenie vena alebo prostriedkov na výživu detí.
3. Poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami.
4. Poistenie podľa bodov 1 a 3 spojené s investičným fondom.
5. Dôchodkové poistenie.
6. Poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením podľa tohto poistného
odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 4.
B - neživotné poistenie
Poistné odvetvie
1. Poistenie úrazu
a) s jednorazovým plnením,
b) s opakovaným plnením,
c) s kombinovaným plnením,
d) cestujúcich.
2. Poistenie choroby
a) s jednorazovým plnením,
b) s opakovaným plnením,
c) s kombinovaným plnením,
d) zmluvné poistenie a pripoistenie.
3. Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových
a) motorových,
b) nemotorových.
4. Poistenie škôd na koľajových dopravných prostriedkoch.
5. Poistenie škôd na leteckých dopravných prostriedkoch.
6. Poistenie škôd na plávajúcich dopravných prostriedkoch
a) riečnych,
b) jazerných,
c) námorných.
7. Poistenie dopravy tovaru počas prepravy vrátane batožín a iného majetku bez ohľadu
na použitý dopravný prostriedok.
8. Poistenie škôd na inom majetku, ako je uvedené v bodoch 3 až 7, spôsobených
a) požiarom,
b) výbuchom,
c) víchricou,
d) prírodnými živlami inými ako víchrica,
e) jadrovou energiou,
f) zosuvom alebo zosadaním pôdy.
9. Poistenie iných škôd na inom majetku, ako je uvedené v bode 3 až 7, vzniknutých
krupobitím alebo mrazom, alebo inými príčinami (napr. krádežou), ak nie sú tieto príčiny
zahrnuté v bode 8.
10. Poistenie zodpovednosti
a) za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
b) dopravcu.
11. Poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva alebo z používania
leteckého dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
12. Poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva alebo z používania
riečneho, jazerného alebo námorného dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
13. Všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu iné, ako je uvedené v bodoch 10 až
12.
14. Poistenie úveru
a) všeobecná platobná neschopnosť,
b) exportný úver,
c) splátkový úver,
d) hypotekárny úver,
e) poľnohospodársky úver.
15. Poistenie kaucie
a) priame záruky,
b) nepriame záruky.
16. Poistenie rôznych finančných strát vyplývajúcich z
a) výkonu povolania,
b) nedostatočného príjmu,
c) zlých poveternostných podmienok,
d) straty zisku,
e) trvalých všeobecných nákladov,
f) neočakávaných obchodných výdajov,
g) straty trhovej hodnoty,
h) straty pravidelného zdroja príjmov,
i) inej nepriamej obchodnej finančnej straty,
j) ostatných finančných strát.
17. Poistenie právnej ochrany.
18. Poistenie pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho
trvalého pobytu.
C - Skupiny neživotného poistenia (B)
Na vykonávanie poisťovacej činnosti pre viaceré poistné odvetvia sa povolenie orgánu
dohľadu v poisťovníctve vydáva pod označením týchto skupín:
a) „Poistenie úrazov a chorôb“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 a 2,
b) „Poistenie motorových vozidiel“ pre poistné odvetvia podľa bodov 3, 7 a 10,
c) „Námorné a dopravné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 6, 7 a 12,
d) „Letecké poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 5, 7 a 11,
e) „Poistenie požiarov a iných majetkových škôd“ pre poistné odvetvia podľa bodov
8 a 9,
f) „Poistenie zodpovednosti za škodu“ pre poistné odvetvia podľa bodov 10 až 13,
g) „Poistenie úveru a kaucie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 14 a 15,
h) „Všeobecné neživotné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 až 18.
Poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre jedno
poistné odvetvie alebo viaceré poistné odvetvia, môže uzavrieť poistnú zmluvu aj na
poistné riziko patriace do poistného odvetvia, pre ktoré jej nebolo udelené povolenie
(doplnkové poistenie) za predpokladu, že toto riziko
a) je spojené s hlavným poistným rizikom,
b) sa týka predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku, a
c) je poistené poistnou zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.
Doplnkovým poistením nemôže byť poistné riziko patriace do poistných odvetví uvedených
v bodoch 14 a 15.
1)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 409/2000 Z. z.
2)
§ 8 zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.
3)
Zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch).
7)
§ 5 zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní.
8)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9)
11)
§ 30 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
12)
§ 37 zákona č. 96/2002 Z. z.
13)
§ 35 zákona č. 96/2002 Z. z.
14)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka.
15)
§ 66b Obchodného zákonníka v znení zákona č. 127/1999 Z. z.
16)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
17)
§ 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
18)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.
19)
§ 66 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
21)
22)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
26)
Napríklad Obchodný zákonník, zákon č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
28)
§ 154 až 229 Obchodného zákonníka.
29)
§ 46 až 66 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
30)
§ 4 až 33 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
§ 566 až 576 Obchodného zákonníka.
33)
35)
§ 31 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
36)
§ 68 ods. 7 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.