Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 26. októbra 1973
bol v Štrasburgu prijatý Dohovor o prevoze tiel mŕtvych osôb.
V mene Slovenskej republiky bol dohovor podpísaný bez výhrady ratifikácie 19. januára
1996 v Štrasburgu.
Dohovor nadobudol platnosť 11. novembra 1975 na základe článku 11 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 20. februára 1996 na základe článku 11 ods. 2.
11/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 10.01.2003
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 10.01.2003 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 11/2003 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru o prevoze tiel mŕtvych osôb |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 10.01.2003 |
| Dátum účinnosti od: | 10.01.2003 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
11
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
K oznámeniu č. 11/2003 Z. z.
DOHOVOR O PREVOZE TIEL MŔTVYCH OSÔB
Séria európskych dohôd č. 80
Členské štáty Rady Európy, signatári tohto dokumentu, uvažujúc, že narastá potreba zjednodušiť formality vzťahujúce sa na medzinárodný prevoz tiel mŕtvych osôb,
majúc na pamäti, že aj keď smrť spôsobila nákazlivá choroba, prevoz tiel mŕtvych osôb nevytvára zdravotné riziko za predpokladu, že sú prijaté vhodné opatrenia, najmä s ohľadom na nepriepustnosť rakvy,
dohodli sa takto:
Členské štáty Rady Európy, signatári tohto dokumentu, uvažujúc, že narastá potreba zjednodušiť formality vzťahujúce sa na medzinárodný prevoz tiel mŕtvych osôb,
majúc na pamäti, že aj keď smrť spôsobila nákazlivá choroba, prevoz tiel mŕtvych osôb nevytvára zdravotné riziko za predpokladu, že sú prijaté vhodné opatrenia, najmä s ohľadom na nepriepustnosť rakvy,
dohodli sa takto:
Článok 1
1.
Zmluvné strany medzi sebou uplatnia opatrenia tohto dohovoru.
2.
Na účely tohto dohovoru sa pod prevozom tiel mŕtvych osôb rozumie medzinárodná preprava
ľudských pozostatkov zo štátu odchodu do štátu určenia. Štát odchodu je ten, v ktorom
sa prevoz začal, v prípade exhumovaných pozostatkov je to ten štát, v ktorom sa uskutočnil
pohreb. Štát určenia je ten, v ktorom sa má po prevoze telo mŕtvej osoby pochovať
alebo spopolniť.
3.
Tento dohovor sa nevzťahuje na medzinárodnú prepravu popola.
Článok 2
1.
Opatrenia tohto dohovoru obsahujú maximálne požiadavky, ktoré možno ustanoviť v spojení
s odoslaním tiel mŕtvych osôb z územia zmluvnej strany, ich prechodom cez územie zmluvnej
strany alebo ich prijatím na území zmluvnej strany.
2.
Zmluvné strany majú možnosť poskytnúť väčšie možnosti buď prostredníctvom bilaterálnych
dohôd, alebo rozhodnutiami na základe spoločnej dohody vo zvláštnych prípadoch, najmä
v prípadoch prevozu v prihraničných oblastiach.
Na to, aby sa takéto dohody mohli použiť v každom danom prípade, musí sa získať súhlas
všetkých zainteresovaných štátov.
Článok 3
1.
Každé telo mŕtvej osoby musí počas prepravy sprevádzať zvláštny dokument (pas pre
mŕtvolu -„laissez-passer for a corpse") vydaný kompetentným úradom štátu odchodu.
2.
Pas pre mŕtvolu obsahuje aspoň tie informácie, ktoré sú uvedené vo vzore priloženom
k tomuto dohovoru. Je vyhotovený v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov
štátu, v ktorom bol vydaný, a v jednom z oficiálnych jazykov Rady Európy.
Článok 4
S výnimkou dokumentov vyžadovaných podľa medzinárodných konvencií a dohôd vzťahujúcich
sa na dopravu všeobecne alebo v budúcnosti prijatých konvencií alebo úprav o prevoze
tiel mŕtvych osôb nebude ani štát určenia, ani tranzitný štát vyžadovať iné doklady
okrem pasu pre mŕtvolu.
Článok 5
Pas pre mŕtvolu vydáva kompetentný úrad uvedený v článku 8 tohto dohovoru, keď sa
uistil, že
a)
sú splnené všetky lekárske, zdravotné, administratívne a právne požiadavky platné
v štáte odchodu tela mŕtvej osoby vzťahujúce sa na prevoz mŕtvol, a tam, kde je to
potrebné, aj požiadavky na pohreb a exhumáciu,
b)
pozostatky sú umiestnené v rakve, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článkoch 6 a 7 tohto dohovoru,
c)
rakva obsahuje pozostatky osoby, ktorej meno je uvedené na priepustke, a taký osobný
majetok, ktorý sa má pochovať alebo spopolniť s telom mŕtvej osoby.
Článok 6
1.
Rakva musí byť nepriepustná. Vnútro musí obsahovať absorpčný materiál. Ak to kompetentný
úrad štátu odchodu považuje za nevyhnutné, musí byť rakva vybavená čistiacim zariadením
na vyrovnanie vnútorného a vonkajšieho tlaku. Môže pozostávať
a)
buď z vonkajšej drevenej rakvy so stenami najmenej 20 mm hrubými a z dôkladne spájkovanej
vnútornej rakvy zo zinku alebo z iného materiálu, ktorý je samorozpadajúci,
b)
alebo z jednej drevenej rakvy, ktorej steny sú najmenej 30 mm hrubé, obloženej zinkovým
plechom alebo iným materiálom, ktorý je samorozpadajúci.
2.
Ak príčinou smrti bola nákazlivá choroba, telo sa zabalí do ochranného plášťa impregnovaného
antiseptickým roztokom.
3.
Bez toho, aby to bolo na úkor odsekov 1 a 2 tohto článku, sa rakva, ak sa má prevážať
letecky, vybaví čistiacim zariadením, alebo ak nie, musí zaručiť takú odolnosť, ktorú
kompetentný úrad štátu odchodu uzná za zodpovedajúcu.
Článok 7
Ak sa má rakva prepravovať ako obyčajná zásielka, zabalí sa tak, aby nepripomínala
rakvu, a označí sa tak, aby sa s ňou zaobchádzalo opatrne.
Článok 8
Každá zmluvná strana oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy určenie kompetentného
úradu, na ktorý sa vzťahuje článok 3 ods. 1, článok 5 a článok 6 ods. 1 a 3 tohto dohovoru.
Článok 9
Ak sa prevoz (mŕtvol) týka tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou Berlínskeho dohovoru
z 10. februára 1937 o preprave mŕtvol, môže každá zmluvná strana vyžadovať od inej
zmluvnej strany prijatie opatrení nevyhnutných na splnenie záväzkov tretieho štátu
vyplývajúcich z Berlínskeho dohovoru.
Článok 10
1.
Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy, ktoré sa môžu stať
jeho zmluvnými stranami buď
a)
podpisom bez výhrady ratifikácie alebo prijatia,
b)
podpisom s výhradou ratifikácie alebo prijatia s následnou ratifikáciou alebo prijatím.
2.
Listiny o ratifikácií alebo prijatí sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.
Článok 11
1.
Tento dohovor nadobudne platnosť jeden mesiac odo dňa, keď sa tri členské štáty Rady
Európy stanú zmluvnými stranami dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 10.
2.
Ak ide o ktorýkoľvek členský štát, ktorý následne podpíše dohovor bez výhrady ratifikácie
alebo prijatia alebo ktorý ho bude ratifikovať, alebo ho prijme, dohovor nadobudne
platnosť jeden mesiac po dátume takého podpisu alebo po dátume uloženia listín o ratifikácii
alebo o prijatí.
Článok 12
1.
Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy vyzvať ktorýkoľvek
nečlenský štát, aby sa k dohovoru pripojil.
2.
Také pripojenie sa vykoná uložením listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Rady
Európy a stane sa účinným jeden mesiac po dátume uloženia listiny.
Článok 13
1.
Každá zmluvná strana môže pri podpise alebo pri uložení svojich listín o ratifikácii,
prijatí alebo pristúpení určiť územia, na ktorých bude tento dohovor platiť.
2.
Každá zmluvná strana môže pri uložení svojich listín o ratifikácii, prijatí alebo
pristúpení alebo kedykoľvek neskôr rozšíriť prostredníctvom deklarácie adresovanej
generálnemu tajomníkovi Rady Európy tento dohovor na každé iné územie alebo územia
určené v deklarácii, za ktorých medzinárodné vzťahy je zodpovedná alebo v ktorých
mene je oprávnená dávať záväzky.
3.
Každá deklarácia urobená v zmysle predchádzajúceho odseku sa môže vo vzťahu ku ktorémukoľvek
územiu uvedenému v takej deklarácii stiahnuť v súlade s postupom uvedeným v článku 14 tohto dohovoru.
Článok 14
1.
Tento dohovor sa uzatvára na neurčitú dobu.
2.
Každá zmluvná stana môže, ak sa jej to týka, odstúpiť od tohto dohovoru formou oznámenia
adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
3.
Takto oznámené odstúpenie nadobudne platnosť šesť mesiacov od dátumu doručenia oznámenia
generálnemu tajomníkovi.
Článok 15
Generálny tajomník Rady Európy upovedomí členské štáty Rady Európy a každý štát, ktorý
pristúpil k tomuto dohovoru, o
a)
každom podpise bez výhrady ratifikácie alebo prijatia,
b)
každom podpise s výhradou ratifikácie alebo prijatia,
c)
uložení každej listiny o ratifikácii, prijatí alebo pristúpení,
d)
dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v súlade s jeho článkom 11,
e)
každej deklarácii prijatej podľa ustanovení článku 13 ods. 2 a 3,
f)
každom oznámení prijatom podľa článku 14 a o dátume, keď odstúpenie nadobudne platnosť,
g)
každom oznámení, ktoré sa urobilo podľa článku 8.
Dané v Štrasburgu 26. októbra 1973 v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe
znenia sú rovnocenné; jeden výtlačok z nich sa uloží v archíve Rady Európy. Generálny
tajomník Rady Európy odovzdá overené kópie každej zmluvnej strane alebo pristupujúcej
strane.