117/2003 Z. z.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.02.04.2003 -
Obsah
button-close
Prílohy
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:117/2003 Z. z.
Názov:Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o readmisii a prevoze osôb
Typ:Oznámenie
Dátum vyhlásenia:02.04.2003
Autor:Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory
  • Cudzinecký režim
  • Evidencia obyvateľstva
  • Štátne občianstvo
Nachádza sa v čiastke:

54/2003

117
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 19. februára 2003 bola v Berlíne podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o readmisii a prevoze osôb.
Na základe článku 11 ods. 1 dohoda nadobudne platnosť 20. mája 2003.
K oznámeniu č. 117/2003 Z. z.
DOHODA medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o readmisii a prevoze osôb
Vláda Slovenskej republiky a vláda Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len „zmluvné strany“), vychádzajúc z priateľských vzťahov medzi oboma štátmi a ich národmi, želajúc si uľahčiť prevzatie osôb, ktoré neoprávnene vstúpili alebo sa neoprávnene zdržiavajú na území štátov zmluvných strán, a prevoz osôb v súlade so všeobecnými medzinárodnoprávnymi normami a v duchu spolupráce,
vedené želaním na základe reciprocity podporovať dobrú spoluprácu medzi oboma zmluvnými stranami v rámci medzinárodného úsilia zameraného na potláčanie nelegálnej migrácie v duchu európskych snáh,
dohodli sa takto:
ČASŤ I
READMISIA OBČANOV ŠTÁTOV ZMLUVNÝCH STRÁN
Článok 1
(1)
Každá zmluvná strana prijme na žiadosť druhej zmluvnej strany každú osobu, ktorá na území štátu žiadajúcej zmluvnej strany nespĺňa alebo prestala spĺňať podmienky na vstup alebo pobyt a je dokázané alebo hodnoverne preukázané, že táto osoba má občianstvo štátu požiadanej zmluvnej strany. Preukázanie identity osoby nie je potrebné.
(2)
To isté platí pre osoby, ktoré boli prepustené zo štátneho zväzku požiadanej zmluvnej strany a nezískali žiadne iné štátne občianstvo ani prísľub jeho udelenia.
(3)
Odsek 1 sa vzťahuje aj na deti narodené v zahraničí a na manželských partnerov iného štátneho občianstva, ako má odovzdávaná osoba, ak majú alebo získajú právo na vstup alebo pobyt na území štátu požiadanej zmluvnej strany.
(4)
Žiadajúca zmluvná strana za rovnakých podmienok prijme späť odovzdanú osobu, ak sa do troch (3) mesiacov po odovzdaní osoby preukáže, že prv uvedené podmienky na prevzatie neboli splnené na strane požiadanej zmluvnej strany.
ČASŤ II
READMISIA OBČANOV TRETÍCH ŠTÁTOV A OSÔB BEZ ŠTÁTNEJ PRÍSLUŠNOSTI
Článok 2
(1)
Každá zmluvná strana prijme na žiadosť druhej zmluvnej strany osobu, ktorá nemá občianstvo štátu žiadnej zo zmluvných strán a nesplnila alebo nespĺňa podmienky na vstup a pobyt platné na území štátu žiadajúcej zmluvnej strany, ak je dokázané alebo hodnoverne preukázané, že táto osoba
a)
má platné vízum alebo platné povolenie na pobyt vydané požiadanou zmluvnou stranou,
b)
vstúpila priamo vzdušnou cestou z územia štátu požiadanej zmluvnej strany na územie štátu žiadajúcej zmluvnej strany alebo
c)
na vstup použila falošné alebo pozmenené doklady štátu požiadanej zmluvnej strany, ktoré ju oprávňujú na prekročenie štátnej hranice.
(2)
Ak vízum alebo povolenie na pobyt na území svojich štátov vydali obidve zmluvné strany, povinnosť uvedenú v odseku 1 má tá zmluvná strana, ktorej platnosť víza alebo povolenia sa skončí neskôr. Ak platnosť udelených víz alebo povolenia na pobyt sa skončí v ten istý deň, je povinná prijať osobu tá zmluvná strana, ktorá udelila vízum alebo povolenie na pobyt na dlhšie obdobie.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak bolo vydané tranzitné vízum.
(4)
Zmluvné strany sa prednostne budú usilovať odovzdať do domovského štátu občana tretieho štátu, ak tomu nebránia iné dôvody.
(5)
Žiadajúca zmluvná strana prevezme späť osobu, ktorá nemá občianstvo štátu žiadnej zo zmluvných strán, ak požiadaná zmluvná strana dodatočne, do tridsiatich (30) dní od jej prevzatia, zistí, že v čase realizácie readmisie neboli splnené podmienky ustanovené touto dohodou.
ČASŤ III
PREVOZY OBČANOV TRETÍCH ŠTÁTOV A OSÔB BEZ ŠTÁTNEJ PRÍSLUŠNOSTI
Článok 3
(1)
Každá zmluvná strana zabezpečí prevoz osoby, ktorá nemá občianstvo štátu žiadnej zo zmluvných strán, cez územie svojho štátu, ak o to druhá zmluvná strana písomne požiada a žiadajúca zmluvná strana zabezpečí prevzatie prevážanej osoby v cieľovom štáte alebo v inom tranzitnom štáte. Pri prevoze po súši cez územie štátu požiadanej zmluvnej strany zabezpečí táto zmluvná strana sprievod svojím personálom.
(2)
Pri prevoze po súši sa nevyžaduje žiadne vízum. To platí aj pre prevoz leteckou cestou, ak to nie je v rozpore s právnymi úpravami Európskej únie.
(3)
Prevoz leteckou cestou zabezpečí žiadajúca zmluvná strana až do cieľového štátu. V priestoroch tranzitu na území štátu požiadanej zmluvnej strany táto zmluvná strana poskytne potrebnú pomoc.
(4)
Ak cieľový štát alebo ďalší tranzitný štát odmietne prevziať osobu prevážanú podľa odseku 1, žiadajúca zmluvná strana ju prijme späť.
Článok 4
(1)
Prevoz možno odmietnuť, ak
a)
prevážanej osobe v cieľovom štáte alebo v tranzitnom štáte hrozí nebezpečenstvo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, alebo trestu smrti alebo ak by jej život alebo sloboda boli ohrozené z dôvodov rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre jej politické presvedčenie,
b)
prevážanej osobe hrozí na území štátu požiadanej zmluvnej strany trestné stíhanie alebo výkon trestu.
(2)
Požiadaná zmluvná strana je povinná oznámiť žiadajúcej zmluvnej strane odmietnutie prevozu podľa odseku 1 pred jeho uskutočnením.
(3)
Ak požiadaná zmluvná strana dodatočne zistí skutočnosti uvedené v odseku 1, môže prevážanú osobu vrátiť späť žiadajúcej zmluvnej strane.
ČASŤ IV
OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV
Článok 5
(1)
Osobné údaje odovzdávané na účel vykonávania tejto dohody sú chránené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvných strán.
(2)
Ak je medzi zmluvnými stranami pri vykonávaní tejto dohody potrebná výmena údajov o osobách, ktoré majú byť readmitované alebo prevážané, môže sa týkať iba
a)
osobných údajov readmitovanej alebo prevážanej osoby, alebo jej blízkych príbuzných (meno, priezvisko, rodné priezvisko, ďalšie priezviská, prezývka, falošné meno, dátum a miesto narodenia, pohlavie, štátne občianstvo),
b)
pasu, preukazu totožnosti, iných dokladov totožnosti alebo cestovných dokladov a priepustiek (číslo, doba platnosti, dátum a miesto vydania, vydávajúci orgán),
c)
iných údajov potrebných na identifikáciu readmitovanej alebo prevážanej osoby,
d)
miest pobytu a trasy cesty,
e)
ostatných údajov na žiadosť jednej zo zmluvných strán, ktorá ich potrebuje na kontrolu predpokladov na prevzatie podľa tejto dohody.
(3)
Ak sa osobné údaje poskytujú v rámci tejto dohody, platia pri zohľadnení právnych predpisov každej zo zmluvných strán tieto ustanovenia:
a)
používanie údajov príjemcom je prípustné iba na uvedený účel a za podmienok predpísaných poskytujúcim orgánom,
b)
príjemca informuje poskytujúci orgán na žiadosť o použití poskytnutých údajov a o výsledkoch, ktoré boli nimi dosiahnuté,
c)
osobné údaje možno poskytnúť iba príslušným subjektom; ďalšie poskytovanie iným subjektom sa môže uskutočniť iba po predbežnom súhlase poskytujúceho orgánu,
d)
poskytujúci orgán je povinný dbať na správnosť údajov, ktoré majú byť poskytnuté, ako aj na nutnosť a primeranosť účelu, ktorý sa poskytnutím sleduje; pritom sa musí prihliadať na platné zákazy poskytovania podľa zodpovedajúceho vnútroštátneho práva; ak sa ukáže, že boli poskytnuté nesprávne údaje alebo údaje, ktoré nesmeli byť poskytnuté, musí sa to bezodkladne oznámiť príjemcovi, ktorý je povinný vykonať ich opravu alebo zničenie,
e)
poskytujúci orgán a prijímajúci orgán sú povinné poskytnutie a prijatie osobných údajov písomne zaznamenať,
f)
poskytujúci orgán a prijímajúci orgán sú povinné účinne chrániť osobné údaje pred neoprávneným prístupom, neoprávneným pozmeňovaním a neoprávneným zverejňovaním.
ČASŤ V
HRADENIE NÁKLADOV
Článok 6
(1)
Náklady potrebné na odovzdávanie osôb podľa článku 1 ods. 1 až 3 a článku 2 ods. 1 až po hranicu štátu požiadanej zmluvnej strany idú na ťarchu žiadajúcej zmluvnej strany. V prípade prijatia späť podľa článku 1 ods. 4 a článku 2 ods. 5 idú nevyhnutné náklady na cestu späť na ťarchu žiadajúcej zmluvnej strany.
(2)
Náklady potrebné na prevoz osoby podľa článku 3 ods. 1 až po hranice cieľového štátu, ako i náklady na prevoz späť osoby podľa článku 3 ods. 4 idú na ťarchu žiadajúcej zmluvnej strany.
ČASŤ VI
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 7
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Spolkové ministerstvo vnútra Spolkovej republiky Nemecko určia vo vykonávacom protokole k tejto dohode
a)
dokumenty a iné prostriedky dokazujúce alebo hodnoverne preukazujúce občianstvo štátov zmluvných strán,
b)
obsah žiadostí o readmisiu a prevoz, ich vzory, spôsob ich podávania a vybavovania,
c)
prostriedky dokazujúce alebo hodnoverne preukazujúce vstup na územie štátu zmluvnej strany alebo pobyt na ňom,
d)
príslušné orgány, ktoré budú vykonávať túto dohodu,
e)
hraničné priechody využívané na vykonávanie tejto dohody,
f)
nevyhnutné náklady.
Článok 8
(1)
Zmluvné strany sa zaväzujú vykonávať readmisiu osôb a prevoz riadnym spôsobom v súlade s medzinárodným právom a zvyklosťami, ako aj s ohľadom na práva a dôstojnosť týchto osôb.
(2)
Záväzky zmluvných strán vyplývajúce z iných dvojstranných alebo mnohostranných medzinárodných zmlúv, najmä záväzky vyplývajúce
a)
z Dohovoru o právnom postavení utečencov podpísaného v Ženeve 28. júla 1951 a z Protokolu týkajúceho sa právneho postavenia utečencov podpísaného v New Yorku 31. januára 1967,
b)
z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, naposledy zmeneného protokolom č. 11 z 11. mája 1994 meniacom kontrolný systém založený dohovorom vrátane protokolov platiacich pre obe zmluvné strany,
c)
z Európskeho Dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania podpísaného v Štrasburgu 26. novembra 1987 a z Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu podpísaného v New Yorku 10. decembra 1984,
zostávajú nedotknuté.
Článok 9
(1)
Príslušné orgány zmluvných strán v záujme vykonávania tejto dohody spolupracujú a podľa potreby konzultujú priamo.
(2)
Každá zmluvná strana určí dvoch expertov, ktorí sa v prípade potreby na pozvanie jednej zo zmluvných strán stretnú na rozhovoroch o vykonávaní tejto dohody a predložia návrhy na riešenie ťažkostí spojených s jej vykonávaním. Na stretnutia môžu byť prizvaní aj ďalší experti.
Článok 10
Registráciu tejto dohody na Sekretariáte Organizácie Spojených národov podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov zabezpečí vláda Slovenskej republiky bezodkladne po nadobudnutí platnosti tejto dohody. Druhá zmluvná strana bude informovaná o pridelenom registračnom čísle Organizácie Spojených národov, len čo ho potvrdí Sekretariát Organizácie Spojených národov.
Článok 11
(1)
Táto dohoda sa uzatvára na neurčitý čas. Dohoda nadobudne platnosť v deväťdesiaty (90.) deň po jej podpise.
(2)
Každá zo zmluvných strán môže z dôvodu bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku alebo zdravia obyvateľov úplne alebo čiastočne pozastaviť vykonávanie tejto dohody s výnimkou článku 1. Pred prijatím alebo zrušením týchto opatrení sa zmluvné strany včas informujú diplomatickou cestou.
(3)
Každá zmluvná strana môže túto dohodu vypovedať písomne diplomatickou cestou. Platnosť dohody sa skončí v deväťdesiaty (90.) deň po doručení nóty o výpovedi druhej zmluvnej strane.
Dané v Berlíne 19. februára 2003 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku a nemeckom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.
Za vládu Slovenskej republiky:

Vladimír Palko v. r.

Za vládu Spolkovej republiky Nemecko:

Matthias von Krummer v. r.

Otto Schily v. r.