263/2003 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa

Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené na mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 10 000, list 36-44-13.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Jeho južná hranica vedie od miestnej komunikácie Maštinec – štátna cesta Poltár – Hrnčiarske Zalužany severozápadným smerom po predpokladanom tektonickom zlome (približne 100 m južne od zastavanej plochy č. 861/7) ďalej po poli. Asi 500 m západne sa hranica lomí smerom na sever a pokračuje po miestnej poľnej ceste. Po 600 m sa hranica lomí v pravom uhle a pokračuje po štátnej ceste Poltár – Hrnčiarske Zalužany až po odbočku smerom na Maštinec. Ďalej hranica vedie po miestnej komunikácii smerom do obce Maštinec, kde sa spája s východiskovým bodom.

Ochranné pásmo II. stupňa

Ochranné pásmo II. stupňa je zobrazené na mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list 36-44 Poltár

Ochranné pásmo II. stupňa chráni infiltračnú a transportno-akumulačnú oblasť. Jeho južná hranica je súbežná s hranicou ochranného pásma I. stupňa, smerom na východ je však predĺžená až na kótu Brezinka – 282 m n. m. Na západe hranica pokračuje od okraja lesa severozápadným smerom na západný okraj Poltára na kótu Balajka – 304 m n. m. Ďalej hranica smeruje na sever, až kým dosiahne kótu Kozol – 390 m n. m. Na severe tvorí hranicu spojnica kóty Kozol – 390 m n. m. s kótou Čertovec – 410 m n. m. Z kóty Čertovec – 410 m n. m. pokračuje južným smerom cez kótu Chvalická – 348 m n. m. k západnému okraju obce Pondelok. Ďalej pokračuje až na kótu 273 m n. m., odtiaľ vedie popri štátnej ceste Hrnčiarska Ves – Poltár a kolmo sa lomí v smere na kótu Šťavno – 285 m n. m. Z kóty Šťavno – 285 m n. m. sa pripája na poľnú cestu, po ktorej pokračuje až na kótu Brezinka – 282 m n.m., kde sa hranica uzatvára.

Ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Hrnčiarskej Vsi, časti Maštinec, boli stanovené na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu a odborného návrhu v správe Návrh ochranných opatrení minerálnych stolových vôd v Maštinci (Melioris, 2002).

Hydrogeologická štruktúra obyčajnej, nízkomineralizovanej kyselky je klasifikovaná ako otvorená štruktúra s infiltračnou, akumulačnou a poloodkrytou výverovou oblasťou.

Infiltračná oblasť sa nachádza severne od Maštinca. Tvoria ju oddenudované obnažené priepustnejšie polohy klastických sedimentov poltárskej formácie. Infiltračnú oblasť pravdepodobne predstavujú aj metamorfity južnej časti veporského pásma. Sú to najmä metamorfované pieskovce, ktoré sa striedajú s fylitmi, metapieskovce a intermediálne až bázické vulkanoklastiká. Predpokladá sa, že zrážkové vody, ktoré infiltrujú v južnej časti veporského pásma, dotujú podzemné vody poltárskej formácie.

Transportným médiom pre podzemné vody sú najmä hrubozrnnejšie polohy riečnych sedimentov, ktoré majú gradačné zvrstvenie. Smer prúdenia podzemnej vody je zo severu na juh, resp. zo severovýchodu na juhozápad. V miestach, kde údolie Maštinského potoka pretínajú zlomy smeru východ – západ, je podzemná voda sýtená oxidom uhličitým.

K sýteniu podzemnej vody oxidom uhličitým dochádza vo výverovej oblasti, ktorá je intenzívne tektonicky porušená. Keďže priepustnosť a prietočnosť transportného média sú veľmi nízke, dotácia výverovej oblasti vodou je slabá, čomu zodpovedajú nízke výdatnosti prameňov, studní a vrtov v záujmovej oblasti. Výverová oblasť podzemnej vody je poloodkrytá, kolektory kyselky sú prekryté kvartérnymi sedimentmi. Hydraulická spojitosť a tzv. pretekanie preplynenej vody z podložných formácií neboli preukázané.

Z genetického hľadiska predstavuje minerálna voda v Maštinci typickú silikatogénnu vodu. Tvorba jej chemického zloženia prebieha v plytkopodpovrchových podmienkach obehu zrážkových vôd, kde dominuje hydrolytický rozklad silikátových minerálov, najmä živcov. Kedže obeh podzemnej vody sýtenej oxidom uhličitým je plytký, ide o studené obyčajné kyselky. Minerálna voda zo zdroja MH-1 je zmiešaného chemického typu s prevahou kalciovo (magnezitovo)-hydrogenuhličitanovej zložky, pričom prítomnosť voľného oxidu uhličitého dodáva predmetnej minerálnej vode veľmi osviežujúcu a príjemnú chuť.