Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej
republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. nariaďuje:
276/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2010
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.08.2003 - 31.12.2009 | |
| 3. | 01.01.2010 - | 224/2009 Z. z. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 276/2003 Z. z. |
| Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o opatreniach na tlmenie klasického moru ošípaných |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 09.07.2003 |
| Dátum vyhlásenia: | 31.07.2003 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.2010 |
| Autor: | Vláda Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 19/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky |
| 488/2002 Z. z. | Zákon o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov |
| 224/2009 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2003 Z. z. o opatreniach na tlmenie klasického moru ošípaných |
276
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 9. júla 2003
o opatreniach na tlmenie klasického moru ošípaných
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Týmto nariadením sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica
Rady uvedená v prílohe č. 1.
(2)
Toto nariadenie ustanovuje minimálne opatrenia na tlmenie klasického moru ošípaných.
§ 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa rozumie
a)
ošípanou každé zviera čeľade Suidae vrátane diviačej zveri,
b)
diviakom ošípaná, ktorá nie je držaná alebo chovaná v chove,
c)
chovom poľnohospodársky alebo iný pozemok s budovami na území Slovenskej republiky
alebo členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), kde sú ošípané trvalo
alebo dočasne držané alebo chované; to sa nevzťahuje na bitúnky, dopravné prostriedky
a oplotené oblasti, v ktorých sa chovajú diviaky, na ktoré sa môže poľovať; tieto
oplotené oblasti musia mať takú rozlohu a štruktúru, že sa na ne nevzťahujú opatrenia
ustanovené v § 5 ods. 1,
d)
diagnostickou príručkou diagnostická príručka klasického moru ošípaných podľa § 17 ods. 1,
e)
ošípanou podozrivou z nakazenia vírusom klasického moru ošípaných živá ošípaná alebo
telo mŕtvej ošípanej, ktoré prejavujú také klinické príznaky alebo vykazujú postmortálne
zmeny alebo reakcie na laboratórne testy vykonané v súlade s diagnostickou príručkou,
ktoré naznačujú možnú prítomnosť klasického moru ošípaných,
f)
prípadom klasického moru ošípaných alebo ošípanou nakazenou klasickým morom ošípaných
ošípaná alebo telo mŕtvej ošípanej, ak u nich
1.
boli úradne potvrdené klinické príznaky alebo postmortálne zmeny klasického moru
ošípaných alebo
2.
bol výskyt klasického moru ošípaných úradne potvrdený laboratórnym vyšetrením, vykonaným
v súlade s diagnostickou príručkou,
g)
ohniskom klasického moru ošípaných chov, v ktorom bol zistený jeden alebo viac prípadov
klasického moru ošípaných,
h)
primárnym ohniskom ohnisko podľa osobitného predpisu,2)
i)
infikovanou oblasťou oblasť Slovenskej republiky alebo členského štátu, kde po potvrdení
jedného alebo viacerých prípadov klasického moru ošípaných u diviakov sú nariadené
opatrenia na eradikáciu choroby podľa § 15 alebo § 16,
j)
primárnym prípadom klasického moru ošípaných u diviakov prípad klasického moru ošípaných
zistený u diviakov v oblasti, v ktorej zatiaľ nie sú vykonávané opatrenia podľa § 15 alebo § 16,
k)
metapopuláciou diviakov skupina alebo subpopulácia diviakov s obmedzenými kontaktmi
s inými skupinami alebo subpopuláciami,
l)
vnímavou populáciou diviakov časť populácie diviakov bez vyvinutej imunity proti
vírusu klasického moru ošípaných,
m)
vlastníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vlastní ošípané alebo má na
starosti držanie týchto zvierat, či už za finančnú odmenu, alebo bez nej,
n)
príslušným orgánom príslušný orgán podľa osobitného predpisu,3)
o)
úradným veterinárnym lekárom veterinárny lekár vymenovaný príslušným orgánom,
p)
spracovaním jedno z ošetrení vysokorizikových materiálov vykonávané tak, aby sa zabránilo
riziku šírenia vírusu klasického moru ošípaných,
r)
kuchynským odpadom akýkoľvek odpad z potravín určených na ľudskú spotrebu z reštaurácií,
jedální alebo kuchýň vrátane prevádzkových kuchýň a domácnosti chovateľov alebo osôb
ošetrujúcich ošípané,
s)
značenou očkovacou látkou očkovacia látka, ktorá môže vyvolať ochrannú imunitu odlíšiteľnú
laboratórnymi testmi v súlade s diagnostickým manuálom od imunitnej odpovede vyvolanej
prirodzenou infekciou divokým typom vírusu,
t)
usmrtením usmrtenie ošípaných podľa osobitného prepisu,5)
u)
zabitím zabitie ošípaných podľa osobitného predpisu,6)
v)
oblasťou s vysokou hustotou ošípaných geografická oblasť s polomerom desať kilometrov
okolo chovu s ošípanými podozrivými z nákazy alebo nakazenými vírusom klasického moru
ošípaných s hustotou ošípaných väčšou ako 800 ošípaných na km2; chov musí byť umiestnený buď v regióne definovanom podľa osobitného predpisu,7) v ktorom hustota ošípaných držaných v chovoch je vyššia ako 300 ošípaných na km2, alebo vo vzdialenosti menšej ako 20 km od takéhoto regiónu,
z)
kontaktným chovom chov, do ktorého mohol byť klasický mor ošípaných zavlečený buď
ako výsledok jeho umiestnenia, pohybu osôb, ošípaných alebo vozidiel, alebo iným spôsobom.
§ 3
Ohlasovanie klasického moru ošípaných
(1)
Vlastník, držiteľ zvieraťa alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je
oprávnená disponovať živými zvieratami alebo produktmi živočíšneho pôvodu, bezodkladne
hlási príslušnému orgánu každé podozrenie z klasického moru ošípaných.
(2)
Bez dotknutia osobitného predpisu,8) ak sa potvrdí výskyt klasického moru ošípaných, hlavný veterinárny lekár
a)
oznámi jeho výskyt a informuje Európsku komisiu (ďalej len „komisia“) a ostatné členské
štáty v rozsahu podľa prílohy č. 2 o
1.
ohniskách klasického moru ošípaných potvrdených v chovoch,
2.
prípadoch klasického moru ošípaných potvrdených na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
3.
primárnych prípadoch klasického moru ošípaných potvrdených u diviakov,
4.
výsledkoch epizootologického šetrenia vykonaného podľa § 8,
b)
poskytne informáciu komisii a ostatným členským štátom o ďalších prípadoch potvrdených
u diviakov v infikovanej oblasti podľa § 16 ods. 3 písm. a) alebo § 16 ods. 4.
§ 4
Opatrenia pri podozrení výskytu klasického moru ošípaných v chove ošípaných
(1)
Ak sa v chove nachádza jedna alebo viac ošípaných podozrivých z nakazenia vírusom
klasického moru ošípaných, príslušný orgán bezodkladne vykoná úradné vyšetrenie, ktorým
sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť klasického moru ošípaných v súlade s postupom uvedeným
v diagnostickej príručke. Úradný veterinárny lekár pri prehliadke chovu vykoná kontrolu
registra a označenia ošípaných podľa osobitného predpisu.9)
(2)
Ak príslušný orgán nemôže vylúčiť prítomnosť klasického moru ošípaných, nariadi vykonávať
úradný dohľad v chove, a najmä
a)
vykonať súpis kategórií ošípaných a v rámci týchto kategórií zistiť počet zvierat,
počet už uhynutých, chorých alebo pravdepodobne nakazených zvierat; súpis sa v čase
podozrenia aktualizuje o počet narodených zvierat a uhynutých zvierat; informácie
v súpise sa na požiadanie predložia príslušnému orgánu a možno ich pri každej kontrole
overovať,
b)
umiestniť ošípané v chove v ich ustajňovacích priestoroch alebo na iných miestach
umožňujúcich ich izoláciu,
c)
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu a do chovu; príslušný orgán môže nariadiť
obmedzenie alebo zákaz premiestňovania zvierat iných druhov z chovu a nariadiť deratizáciu
a dezinsekciu,
d)
zákaz premiestňovania tiel ošípaných z chovu bez povolenia príslušného orgánu,
e)
zákaz premiestňovania mäsa z chovu, ako aj zákaz premiestňovania produktov z ošípaných,
spermy, vajíčok a embryí ošípaných, krmív, nástrojov, materiálov alebo odpadu, ktorým
sa pravdepodobne prenáša klasický mor ošípaných, okrem prípadov premiestnenia povolených
príslušným orgánom; mäso, produkty z ošípaných, sperma, vajíčka a embryá z chovu nesmú
byť predmetom výmeny s členskými štátmi,
f)
vstup osôb do chovu a výstup osôb z chovu len na základe písomného povolenia príslušného
orgánu,
g)
vjazd vozidiel do chovu a výjazd vozidiel z chovu len na základe písomného povolenia
príslušného orgánu,
h)
použiť pri vstupoch do budov a výstupoch z budov na ustajnenie ošípaných a samotného
chovu vhodné prostriedky na dezinfekciu; osoba vstupujúca do chovu alebo opúšťajúca
chov ošípaných musí dodržať hygienické opatrenia potrebné na zníženie rizika šírenia
vírusu klasického moru ošípaných a všetky dopravné prostriedky opúšťajúce chov pred
opustením chovu dôkladne dezinfikovať,
i)
vykonať v súlade s § 8 epizootologické šetrenie.
(3)
Ak si to epizootologická situácia vyžaduje, a najmä, ak je chov s podozrivými ošípanými
umiestnený v oblasti s vysokou hustotou ošípaných, príslušný orgán môže
a)
v chove uvedenom v odseku 2 uplatňovať opatrenia uvedené v § 5 ods. 1; príslušný orgán môže nariadiť tieto opatrenia len na ošípané podozrivé z nakazenia
alebo kontaminácie vírusom klasického moru ošípaných a na časť chovu, v ktorej sú
držané, ak tieto ošípané sú ustajnené, držané a kŕmené úplne oddelene od iných ošípaných
v chove; od usmrtených ošípaných sa musí odobrať dostatočný počet vzoriek na vylúčenie
alebo potvrdenie vírusu klasického moru ošípaných v súlade s diagnostickou príručkou,
b)
vymedziť a zriadiť dočasné pásmo kontroly okolo chovu uvedeného v odseku 2 a nariadiť
niektoré alebo všetky opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 v chovoch ošípaných v tomto
pásme.
(4)
Nariadené opatrenia uvedené v odseku 2 sa môžu zrušiť až po úradnom vylúčení podozrenia
z klasického moru ošípaných.
§ 5
Opatrenia pri potvrdení výskytu klasického moru ošípaných v chove ošípaných
(1)
Po úradnom potvrdení výskytu klasického moru ošípaných v chove ošípaných nariadi
príslušný orgán okrem opatrení nariadených podľa § 4 ods. 2 tieto ďalšie opatrenia:
a)
usmrtiť bezodkladne ošípané v chove pod úradným dozorom spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek
riziku šírenia vírusu klasického moru ošípaných počas prepravy alebo usmrtenia,
b)
odobrať dostatočný počet vzoriek v súlade s diagnostickou príručkou od usmrcovaných
ošípaných na zistenie spôsobu zavlečenia vírusu klasického moru ošípaných do chovu
a doby, počas ktorej mohol byť prítomný vírus v chove pred ohlásením choroby,
c)
spracovať telá uhynutých alebo usmrtených ošípaných pod úradným dozorom,
d)
vysledovať a spracovať pod úradným dozorom mäso ošípaných pochádzajúcich z chovu
a zabitých v období medzi pravdepodobným zavlečením choroby do chovu a zavedením úradných
opatrení,
e)
vysledovať a zničiť pod úradným dozorom spermu, vajíčka a embryá ošípaných odobraté
z chovu v období medzi pravdepodobným zavlečením choroby do chovu a zavedením úradných
opatrení spôsobom, ktorý zabráni riziku šírenia vírusu klasického moru ošípaných,
f)
ošetriť kontaminované materiály a odpady, ako sú krmivá, spôsobom, ktorý zabezpečuje
zničenie prítomného vírusu klasického moru ošípaných; jednorazové materiály, ktoré
môžu byť kontaminované, a najmä materiály použité pri zabíjaní, sa zničia; postupy
ošetrenia sa vykonajú podľa pokynov úradného veterinárneho lekára,
g)
po odstránení ošípaných vyčistiť a dezinfikovať alebo ošetriť budovy použité na ustajnenie
ošípaných, vozidlá používané na prepravu ošípaných alebo ich tiel a všetko vybavenie,
podstielku, hnoj a hnojovku, ktoré môžu byť kontaminované, v súlade s § 12,
h)
identifikovať genetický typ izolovaného vírusu klasického moru ošípaných v súlade
s diagnostickou príručkou, ak ide o primárne ohnisko choroby,2)
i)
vykonať epizootologické šetrenie podľa § 8.
(2)
Príslušný orgán môže upustiť od nariadenia opatrení uvedených v odseku 1 písm. a)
a e), ak bolo ohnisko potvrdené v laboratóriu, zoologickej záhrade, safari parku alebo
oplotenej oblasti, kde sú ošípané držané na vedecké účely alebo na účely spojené s
uchovaním druhu alebo uchovaním zriedkavého plemena. Hlavný veterinárny lekár o upustení
od nariadenia opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) a e) bezodkladne informuje komisiu
a opatrenia zmení alebo zruší v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
§ 6
Opatrenia pri potvrdení výskytu klasického moru ošípaných v chove s viacerými výrobnými
prevádzkarňami
(1)
Ak sa potvrdí prítomnosť klasického moru ošípaných v chovoch, ktoré pozostávajú z
dvoch alebo viacerých samostatných výrobných prevádzkarní, príslušný orgán môže na
dokončenie výkrmu ošípaných rozhodnúť o udelení výnimky z ustanovení § 5 ods. 1 písm. a), ak ide o tie výrobné prevádzkarne nakazeného chovu, v ktorých sa chovajú zdravé
ošípané, za predpokladu, že úradný veterinárny lekár potvrdí, že konštrukcia, veľkosť
a vzdialenosť od týchto výrobných prevádzkarní a činnosti, ktoré sa v nich vykonávajú,
sú takej povahy, že tieto výrobné prevádzkarne majú úplne oddelené zariadenia na ustajnenie,
chov a výkrm, takže vírus sa nemôže šíriť z jednej výrobnej prevádzkarne do druhej.
(2)
Požiadavky na oddelenú výrobnú prevádzkareň so zdravými zvieratami v chove sú:
a)
stavebne ju oddeliť od druhej oddelenej výrobnej prevádzkarne s nakazenými zvieratami
bez akejkoľvek možnosti vzájomného styku medzi nimi a bez možnosti spoločného vzdušného
priestoru medzi nimi,
b)
mať samostatné sklady pre technické príslušenstvo, krmivo a odpad,
c)
mať samostatné dezinfekčné zariadenie na vstupoch a výstupoch,
d)
mať ošetrovací personál,
e)
medzi nakazenou a zdravou oddelenou výrobnou prevádzkarňou v chove neexistuje možnosť
vzájomnej výmeny poľnohospodárskej techniky alebo iného príslušného vybavenia,
f)
medzi nakazenou a zdravou oddelenou výrobnou prevádzkarňou v chove nepremiestňovanie
zvierat, živočíšnych produktov, krmív, nástrojov a iných vecí, napríklad odpadu, ktoré
môžu byť nositeľmi vírusu klasického moru ošípaných.
(3)
Hlavný veterinárny lekár bezodkladne informuje komisiu o opatreniach nariadených
podľa odseku 1 a opatrenia zmení alebo zruší v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
§ 7
Opatrenia v kontaktných chovoch
(1)
Chovy sa označujú ako kontaktné, ak úradný veterinárny lekár na základe epizootologického
šetrenia vykonaného podľa § 8 zistí alebo príde k záveru, že klasický mor ošípaných mohol byť zavlečený z iných
chovov do chovu uvedeného v § 4 alebo § 5 alebo z toho chovu do iných chovov. V týchto chovoch sa uplatňujú opatrenia podľa
§ 4 dovtedy, kým sa prítomnosť klasického moru ošípaných úradne nevylúči.
(2)
Ak si to epidemiologická situácia vyžaduje, príslušný orgán uplatní v chovoch uvedených
v odseku 1 opatrenia ustanovené v § 5 ods. 1. Po usmrtení ošípaných podľa kritérií uvedených v prílohe č. 3 sa odoberie v súlade s diagnostickou príručkou dostatočný počet vzoriek potrebných
na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti vírusu klasického moru ošípaných v týchto
chovoch.
§ 8
Epizootologické šetrenie
(1)
Epizootologické šetrenie sa vykonáva v súvislosti s podozrivými prípadmi alebo ohniskami
klasického moru ošípaných dotazníkmi pripravenými v rámci pohotovostných plánov. Toto
vyšetrenie zahŕňa
a)
dobu, počas ktorej sa mohol vírus klasického moru ošípaných v chove vyskytovať pred
jeho nahlásením alebo pred podozrením naň,
b)
možný pôvod klasického moru ošípaných v chove a identifikovanie ďalších chovov s
ošípanými, ktoré sa mohli nakaziť alebo kontaminovať z rovnakého zdroja,
c)
pohyb osôb, vozidiel, ošípaných, ich tiel, spermy, mäsa alebo materiálov, ktoré mohli
preniesť vírus do predmetných chovov alebo z nich.
(2)
Hlavný veterinárny lekár na základe výsledkov epizootologického šetrenia bezodkladne
informuje komisiu a dotknuté členské štáty o možnom rozšírení klasického moru ošípaných
z chovu alebo do chovov umiestnených v členských štátoch.
§ 9
Vymedzenie ochranného pásma a pásma dohľadu
(1)
Príslušný orgán bezodkladne po úradnom potvrdení diagnózy klasického moru ošípaných
vymedzí okolo ohniska nákazy ochranné pásmo s polomerom najmenej tri kilometre, ktoré
je súčasťou pásma dohľadu s polomerom najmenej desať kilometrov. Opatrenia uvedené
v § 10 a 11 sa vykonávajú v príslušnom pásme.
(2)
Ochranné pásmo a pásmo dohľadu sa vymedzia na základe
a)
výsledkov epizootologického šetrenia vykonaného podľa § 8,
b)
geografickej situácie, a najmä existencie prírodných alebo umelých hraníc zabraňujúcich
šíreniu klasického moru ošípaných,
c)
umiestnenia a vzdialenosti chovov,
d)
premiestňovania a obchodu s ošípanými a dostupnosti bitúnkov,
e)
možnosti kontroly premiestňovania ošípaných v rámci pásiem, a najmä ak sa ošípané
určené na usmrtenie premiestňujú z ich chovov pôvodu.
(3)
Príslušný orgán informuje osoby v ochranných pásmach o prijatých opatreniach v súlade
s § 10 a 11, najmä použitím značiek a výstražných správ a využitím masovokomunikačných prostriedkov,
ako je tlač a televízia, a prijme vhodné opatrenia, aby zabezpečil primerané vykonávanie
týchto opatrení.
(4)
Ak ochranné pásmo alebo pásmo dohľadu okrem územia Slovenskej republiky zasahujú
na územie členského štátu, príslušný orgán spolupracuje10) s príslušnými orgánmi členských štátov pri vymedzení týchto pásiem.
§ 10
Opatrenia v ochrannom pásme
(1)
V ochrannom pásme príslušný orgán nariadi
a)
vykonať čo najskôr súpis chovov a veterinárne inšpekcie chovov na súpise úradnými
veterinárnymi lekármi do siedmich dní po vymedzení ochranného pásma s klinickým vyšetrením
ošípaných a kontrolou registra zvierat a označenia ošípaných podľa osobitného predpisu,9)
b)
zákaz premiestňovania a prepravy ošípaných na pozemných komunikáciách okrem nevyhnutnej
prepravy v rámci chovu a prepravy podľa písmena f) schválenej príslušným orgánom,
c)
čistenie, dezinfekciu a ošetrenie dopravných prostriedkov a iných vozidiel a vybavenia,
ktoré boli použité na prepravu ošípaných alebo iných druhov zvierat alebo materiálov,
ktoré môžu byť kontaminované, napríklad telá zvierat, krmivo, hnoj, hnojovica, čo
najskôr po kontaminácii v súlade s § 12; žiadne vozidlo použité na prepravu ošípaných nesmie opustiť pásmo bez vyčistenia
a dezinfekcie a následnej inšpekcie a povolenia príslušného orgánu,
d)
zákaz premiestňovania domácich zvierat z chovu a do chovu bez povolenia príslušného
orgánu,
e)
bezodkladne hlásiť uhynuté alebo choré ošípané príslušnému orgánu, ktorý vykoná vyšetrenie
v súlade s postupom ustanoveným diagnostickou príručkou,
f)
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu, v ktorom sú držané 30 dní od ukončenia predbežného
čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov; príslušný orgán môže v súlade s odsekom
4 povoliť po 30 dňoch premiestnenie ošípaných z predmetného chovu a ich priamu prepravu
1.
na bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, prednostne umiestnený
v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
2.
na bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej
prevádzkarne alebo na iné vhodné miesto,
3.
na iné miesto v ochrannom pásme; o udelení tohto povolenia hlavný veterinárny lekár
informuje komisiu,
g)
zákaz prepravy spermy, vajíčok a embryí ošípaných z chovov ochranného pásma,
h)
dodržiavať hygienické opatrenia na vstup osôb do chovov alebo výstup osôb z chovov
ošípaných na zníženie rizika šírenia vírusu klasického moru ošípaných.
(2)
Zákaz premiestňovania a prepravy ošípaných podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahuje
na tranzit ošípaných po cestách alebo železnici bez zastavovania a vykládky ošípaných.
(3)
Ak opatrenia uvedené v odseku 1 sú v platnosti dlhšie ako 30 dní a ak v dôsledku
toho vznikajú pri chove ošípaných problémy s ochranou zvierat alebo iné problémy,
príslušný orgán môže na základe žiadosti chovateľa povoliť v súlade s odsekom 4 premiestnenie
ošípaných z chovu v ochrannom pásme a ich priamu prepravu na
a)
bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, umiestnený v ochrannom
pásme alebo v pásme dohľadu,
b)
bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej
prevádzkarne alebo na iné vhodné miesto,
c)
iné miesto v ochrannom pásme; o udelení tohto povolenia hlavný veterinárny lekár
informuje komisiu.
(4)
Príslušný orgán môže povoliť premiestnenie ošípaných z chovu v prípadoch, keď sa
odvoláva na toto ustanovenie, ak
a)
úradný veterinárny lekár vykonal klinické vyšetrenie ošípaných v chove, a najmä premiestňovaných
ošípaných, vrátane zmerania telesnej teploty u časti ošípaných a skontroloval register
a označenie ošípaných podľa osobitného predpisu,9)
b)
kontroly a vyšetrenia podľa písmena a) nepreukázali prítomnosť klasického moru ošípaných
a nesúlad s osobitným predpisom,11)
c)
ošípané sú prepravované dopravným prostriedkom zapečateným príslušným orgánom,
d)
dopravné prostriedky a vybavenie na prepravu ošípaných sú bezodkladne po preprave
vyčistené a dezinfikované v súlade s § 12,
e)
je zabezpečený v súlade s diagnostickou príručkou odber dostatočného počtu vzoriek
od ošípaných, ktoré sa zabijú alebo usmrtia, na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti
vírusu klasického moru ošípaných v chove,
f)
pri premiestňovaní ošípaných na bitúnok
1.
príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie kontrol a dozoru na bitúnku je informovaný
o zámere zaslať ošípané na bitúnok a následne informuje príslušný orgán v mieste odoslania
o ich príchode,
2.
po príchode na bitúnok je nariadené držať a zabíjať tieto ošípané oddelene od iných
ošípaných,
3.
príslušný orgán vykoná na určenom bitúnku prehliadku pred zabitím a po zabití zameranú
na zistenie príznakov prítomnosti klasického moru ošípaných,
4.
čerstvé mäso získané z týchto ošípaných je spracované alebo označené špeciálnou značkou
a následne ošetrené; ošetrenie sa vykoná v prevádzkarni určenej príslušným orgánom;
mäso sa môže zaslať do tejto prevádzkarne, len ak je zásielka pred odchodom zapečatená
a zostane zapečatená počas celej prepravy.
(5)
Príslušný orgán zruší opatrenia nariadené v ochrannom pásme po ukončení
a)
čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov,
b)
klinického a laboratórneho vyšetrenia ošípaných z chovov v súlade s diagnostickou
príručkou na zistenie možnej prítomnosti vírusu klasického moru ošípaných; tieto vyšetrenia
sa vykonajú najskôr po uplynutí 30 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie
infikovaných chovov.
§ 11
Opatrenia v pásme dohľadu
(1)
V pásme dohľadu príslušný orgán nariadi
a)
vykonať súpis všetkých chovov ošípaných,
b)
zákaz premiestňovania a prepravy ošípaných na pozemných komunikáciách okrem nevyhnutnej
prepravy v rámci chovu a prepravy schválenej príslušným orgánom; tento zákaz premiestňovania
a prepravy sa nevzťahuje na tranzit ošípaných po cestách alebo železnici bez zastavovania
a vykládky ošípaných alebo na ošípané pochádzajúce z chovov mimo pásma dohľadu, určené
na bezodkladné zabitie na bitúnku v pásme,
c)
čistenie, dezinfekciu a ošetrenie dopravných prostriedkov a iných vozidiel a vybavenia,
ktoré boli použité na prepravu ošípaných alebo iných druhov zvierat alebo materiálov,
ktoré môžu byť kontaminované, napríklad telá zvierat, krmivo, hnoj, hnojovica a iné,
čo najskôr po kontaminácii v súlade s § 12; vozidlo použité na prepravu ošípaných nesmie opustiť pásmo bez vyčistenia a dezinfekcie,
d)
zákaz premiestňovania domácich zvierat z chovu a do chovu v prvých siedmich dňoch
po vymedzení pásma bez povolenia príslušného orgánu,
e)
bezodkladne hlásiť všetky uhynuté alebo choré ošípané v chove príslušnému orgánu,
ktorý vykoná príslušné vyšetrovanie v súlade s postupom uvedeným v diagnostickej príručke,
f)
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu, v ktorom sú držané, 21 dní od ukončenia
predbežného čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov; príslušný orgán môže v súlade
s § 10 ods. 4 povoliť po 21 dňoch premiestnenie ošípaných z uvedeného chovu a ich priamu prepravu
1.
na bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, prednostne umiestnený
v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
2.
na bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej
prevádzkarne alebo na iné vhodné miesto,
3.
na iné miesto v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu; o udelení tohto povolenia
hlavný veterinárny lekár informuje komisiu,
g)
zákaz prepravy spermy, vajíčok a embryí ošípaných z chovov pásma dohľadu,
h)
dodržiavať hygienické opatrenia na vstup osôb do chovov alebo výstup osôb z chovov
ošípaných na zníženie rizika šírenia vírusu klasického moru ošípaných.
(2)
Ak opatrenia uvedené v odseku 1 sú v platnosti dlhšie ako 30 dní a ak v dôsledku
toho vznikajú pri chove ošípaných problémy s ochranou zvierat alebo iné problémy,
príslušný orgán môže na základe žiadosti vlastníka povoliť v súlade s § 10 ods. 4 premiestnenie ošípaných z chovu v pásme dohľadu a ich priamu prepravu na
a)
bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, prednostne umiestnený v
ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
b)
bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej
prevádzkarne alebo iné vhodné miesto,
c)
iné miesto v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu; o udelení tohto povolenia hlavný
veterinárny lekár informuje komisiu.
(3)
Príslušný orgán zruší opatrenia nariadené v pásme dohľadu po ukončení
a)
čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov,
b)
klinického a potrebného laboratórneho vyšetrenia ošípaných všetkých chovov v súlade
s diagnostickou príručkou na zistenie možnej prítomnosti vírusu klasického moru ošípaných;
tieto vyšetrenia sa vykonajú najskôr 20 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie
infikovaných chovov.
§ 12
Čistenie a dezinfekcia
(1)
Na dezinfekciu možno používať len dezinfekčné prostriedky a ich koncentrácie úradne
schválené príslušným orgánom.
(2)
Čistenie a dezinfekcia sa vykonávajú pod úradným dozorom v súlade s
a)
pokynmi úradného veterinárneho lekára na náklady majiteľa chovu alebo osoby zodpovednej
za chov,
b)
postupmi a pravidlami na čistenie, dezinfekciu a ošetrenie podľa prílohy č. 4.
§ 13
Obnova chovu ošípaných
(1)
(2)
Obnova chovu sa vykoná v súlade s týmito požiadavkami:
a)
ak ide o chov pod holým nebom, obnova chovu ošípaných sa vykoná naskladnením sentinelových
ošípaných s negatívnym výsledkom na prítomnosť protilátok proti vírusu klasického
moru ošípaných alebo pochádzajúcich z chovu, v ktorom neboli nariadené žiadne obmedzujúce
opatrenia súvisiace s klasickým morom ošípaných; sentinelové ošípané sa umiestnia
v súlade s požiadavkami príslušného orgánu rovnomerne po celom chove a vyšetria sa
po 40 dňoch od ich umiestnenia v chove na prítomnosť protilátok v súlade s diagnostickou
príručkou; ak žiadna ošípaná nevytvorila protilátky proti vírusu klasického moru ošípaných,
obnova chovu sa môže dokončiť; žiadna ošípaná neopustí chov skôr, než sa získajú negatívne
výsledky sérologického vyšetrenia,
b)
ak ide o iné formy chovu, obnova chovu ošípaných sa vykoná v súlade s požiadavkami
uvedenými v písmene a) alebo sa vykoná úplná obnova chovu, ak
1.
ošípané sa naskladnia do 20 dní a pochádzajú z chovu, v ktorom neboli nariadené obmedzujúce
opatrenia v súvislosti s klasickým morom ošípaných,
2.
ošípané sa vyšetria po 40 dňoch od naskladnenia poslednej ošípanej v chove na prítomnosť
protilátok v súlade s diagnostickou príručkou,
3.
žiadna ošípaná neopustí chov skôr, než sa získajú negatívne výsledky sérologického
vyšetrenia.
(3)
Príslušný orgán môže povoliť výnimku z požiadaviek uvedených v odseku 2, ak uplynulo
šesť mesiacov od ukončenia čistenia a dezinfekcie v chove so zreteľom na epizootologickú
situáciu.
§ 14
Opatrenia pri podozrení a potvrdení výskytu klasického moru ošípaných na bitúnku alebo
v dopravnom prostriedku
(1)
Ak sa na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku vyskytuje jedna alebo viac ošípaných
podozrivých z choroby, príslušný orgán bezodkladne vykoná úradné vyšetrenie na potvrdenie
alebo vylúčenie prítomnosti klasického moru ošípaných v súlade s postupom uvedeným
v diagnostickej príručke.
(2)
Pri zistení klasického moru ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku príslušný
orgán nariadi
a)
bezodkladné usmrtenie všetkých vnímavých zvierat na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
b)
spracovanie tiel a vnútorností ošípaných a odpadov od potenciálne nakazených a kontaminovaných
zvierat pod veterinárnym dozorom,
c)
čistenie a dezinfekciu budov a zariadení vrátane dopravných prostriedkov pod dozorom
úradného veterinárneho lekára a podľa § 12,
d)
vykonať epizootologické šetrenie podľa § 8,
e)
identifikovať genetický typ izolovaného vírusu klasického moru ošípaných laboratórnym
postupom v súlade s diagnostickou príručkou,
f)
vykonať opatrenia uvedené v § 7, odkiaľ pochádzajú nakazené ošípané alebo ich telá, v chove a v iných kontaktných
chovoch; v súlade s výsledkom epizootologického šetrenia sa v chove pôvodu nakazených
ošípaných alebo ich tiel vykonajú opatrenia uvedené v § 5 ods. 1,
g)
zákaz premiestňovania ďalších ošípaných na bitúnok alebo ich prepravu počas najmenej
24 hodín od vykonania čistenia a dezinfekcie podľa § 12.
§ 15
Opatrenia pri podozrení a potvrdení výskytu klasického moru ošípaných u diviakov
(1)
Ak má príslušný orgán informácie o výskyte diviakov podozrivých z klasického moru
ošípaných, bezodkladne nariadi a vykoná opatrenia na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti
klasického moru ošípaných, ako je informovanie vlastníkov a poľovníkov a vyšetrovanie
všetkých ulovených a nájdených uhynutých diviakov vrátane laboratórneho vyšetrenia.
(2)
Pri potvrdení primárneho prípadu klasického moru ošípaných u diviakov príslušný orgán
na zabránenie šírenia choroby bezodkladne
a)
prostredníctvom odbornej skupiny zloženej z veterinárnych lekárov, zástupcov záujmových
združení poľovníkov, biológov a epizootológov
1.
zistí epizootologickú situáciu a vymedzí infikovanú oblasť podľa § 16 ods. 3 písm. b),
2.
určí ďalšie opatrenia okrem opatrení uvedených v písmenách b) a c), ktoré príslušný
orgán nariadi v infikovanej oblasti; medzi tieto opatrenia môže patriť dočasný zákaz
lovu a zákaz kŕmenia diviakov,
3.
navrhne plán eradikácie choroby,
4.
vykoná kontrolu účinnosti prijatých opatrení v infikovanej oblasti,
b)
nariadi úradný dohľad o chovoch ošípaných v infikovanej oblasti, a najmä
1.
vykonať úradný súpis všetkých kategórií ošípaných vo všetkých chovoch a jeho pravidelnú
aktualizáciu vlastníkom; informácie v súpise sa predložia na vyžiadanie a môžu byť
pri kontrole preverované; v chovoch ošípaných pod otvoreným nebom sa prvý súpis môže
vykonať na základe odhadu počtu ošípaných,
2.
držať všetky ošípané v chove v ich ustajňovacích priestoroch alebo na mieste, kde
sa môžu izolovať od diviakov; nariadi uloženie materiálov, ktoré môžu prísť do kontaktu
s ošípanými v chove tak, aby sa k nim nedostali diviaky,
3.
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu a do chovu bez povolenia príslušného orgánu
prijatého so zreteľom na epizootologickú situáciu,
4.
používanie účinných dezinfekčných zariadení pri vstupe do chovov a do jednotlivých
objektov na ustajnenie ošípaných, ako aj pri výstupe z nich,
5.
dodržiavať hygienické opatrenia na vstup alebo výstup osôb, ktoré prichádzajú do
kontaktu s diviakmi, na zníženie rizika šírenia vírusu klasického moru ošípaných vrátane
dočasného zákazu vstupu týchto osôb do chovov ošípaných,
6.
odobratie vzoriek na laboratórne vyšetrenie od všetkých ošípaných uhynutých alebo
chorých s príznakmi klasického moru ošípaných,
7.
opatrenia proti tomu, aby sa časť z ulovených alebo nájdených uhynutých diviakov,
ako aj materiálov alebo vybavenia, ktoré by mohli byť kontaminované vírusom klasického
moru ošípaných, dostala do kontaktu s ošípanými v chove,
8.
aby ošípané, ich sperma, embryá alebo vajíčka neboli premiestnené z infikovanej oblasti
na účely výmeny s členskými štátmi,
c)
nariadi vyšetrenie úradným veterinárnym lekárom všetkých nájdených uhynutých a ulovených
diviakov v infikovanej oblasti v súlade s diagnostickou príručkou; telá pozitívne
tetovaných zvierat, ako aj časti tiel, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, nariadi
spracovať pod úradným dozorom; ak vyšetrenie na klasický mor ošípaných je negatívne,
príslušný orgán nariadi opatrenia podľa osobitného predpisu,14)
d)
nariadi identifikovať genetický typ izolovaného vírusu klasického moru ošípaných
laboratórnym postupom v súlade s diagnostickou príručkou.
(3)
Ak sa prípad klasického moru ošípaných u diviakov vyskytol v blízkosti hranice s
členským štátom, príslušný orgán spolupracuje s príslušnými orgánmi členských štátov
pri nariaďovaní opatrení podľa odsekov 1 a 2.
§ 16
Plán eradikácie klasického moru ošípaných v diviačej populácii
(1)
Príslušný orgán do 90 dní od potvrdenia primárneho prípadu klasického moru ošípaných
u diviakov predloží komisii písomný plán opatrení15) na eradikáciu choroby v infikovanej oblasti a opatrení uplatňovaných v chovoch v
tejto oblasti schválený Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo“). Príslušný orgán môže plán následne meniť alebo dopracovať tak,
aby zohľadňoval vývoj situácie, ak sa tieto zmeny a doplnky týkajú nového vymedzenia
infikovanej oblasti, príslušný orgán o nich bezodkladne informuje komisiu a členské
štáty. Ak sa tieto zmeny a doplnky týkajú ostatných ustanovení plánu, príslušný orgán
predloží zmenený a doplnený plán komisii.
(2)
Po schválení opatrení uvedených v pláne príslušný orgán zruší opatrenia uvedené v
§ 15 a nahradí ich opatreniami uvedenými v pláne eradikácie ku dňu v ňom stanovenom.
(3)
Plán uvedený v odseku 1 obsahuje informácie o
a)
výsledkoch epizootologického šetrenia a kontrol vykonaných podľa § 15 a geografickej distribúcie choroby,
b)
vymedzenej infikovanej oblasti na základe
1.
výsledkov epizootologického šetrenia a geografickej distribúcie choroby,
2.
populácie diviačej zveri v oblasti,
3.
existencie prírodných alebo umelých prekážok presunov diviakov,
c)
organizácii spolupráce medzi biológmi, poľovníkmi, poľovnými združeniami, ochrancami
voľne žijúcej zveri a príslušným orgánom,
d)
poskytovaní informácií poľovníkom o prijatých opatreniach v rámci tohto plánu,
e)
spôsobe získania počtov a umiestnení metapopulácií diviakov v infikovanej oblasti
a okolo nej,
f)
počte a veľkosti metapopulácií diviakov v infikovanej oblasti a okolo nej,
g)
spôsobe určenia rozšírenia choroby v diviačej populácii vyšetrením ulovených a nájdených
uhynutých diviakov vrátane laboratórneho vyšetrenia a vekovo stratifikovaného epizootologického
šetrenia,
h)
opatreniach prijatých na zabránenie šírenia choroby prostredníctvom presunov diviakov
a kontaktmi medzi metapopuláciami diviakov vrátane možného zákazu lovu,
i)
opatreniach prijatých na zníženie vnímavosti diviačej populácie, najmä mladých vekových
kategórií,
j)
požiadavkách na zabránenie šírenia choroby poľovníkmi,
k)
spôsoboch odstraňovania ulovených a nájdených uhynutých diviakov, ktoré sú založené
na
1.
spracovaní pod úradným dozorom alebo
2.
vyšetrení úradným veterinárnym lekárom a laboratórnom vyšetrení v súlade s diagnostickou
príručkou; telá pozitívnych zvierat, ako aj časti tiel, ktoré nie sú určené na ľudskú
spotrebu, sa spracujú pod úradným dozorom; ak sú výsledky vyšetrenia negatívne, príslušný
orgán nariadi opatrenia podľa osobitného predpisu,14)
l)
epizootologickom šetrení vykonanom u diviaka uloveného alebo nájdeného uhynutého;
toto vyšetrenie sa vykonáva aj dotazníkmi a poskytuje informácie o
1.
geografickej oblasti, v ktorej bolo zviera ulovené alebo nájdené uhynuté,
2.
dátume, keď bolo zviera ulovené alebo nájdené uhynuté,
3.
osobe, ktorá zviera ulovila alebo našla,
4.
veku a pohlaví diviaka,
5.
príznakoch pred ulovením u zastreleného diviaka,
6.
stave tela uhynutého zvieraťa,
7.
laboratórnych nálezoch,
m)
programe dohľadu a preventívnych opatreniach prijatých v chovoch umiestnených vo
vymedzenej infikovanej oblasti, a ak je to potrebné, v jej okolí vrátane prepravy
a premiestňovania zvierat v oblasti, do oblasti a z oblasti, a najmä zákaz premiestňovania
ošípaných, ich spermy, embryí alebo vajíčok z infikovanej oblasti na účely výmeny
s členskými štátmi,
n)
iných kritériách na zrušenie nariadených opatrení,
o)
príslušnom orgáne dozoru nad úradmi zodpovednými za realizáciu plánu a koordináciu
pri vykonávaní plánu,
p)
systéme na pravidelnú revíziu výsledkov plánu odbornou skupinou vytvorenou podľa
§ 15 ods. 2 písm. a),
r)
opatreniach v rámci monitoringu choroby účinného najskôr 12 mesiacov od posledného
potvrdeného prípadu klasického moru ošípaných u diviakov vo vymedzenej infikovanej
oblasti; tieto opatrenia sa vykonávajú počas 12 mesiacov a zahŕňajú opatrenia uvedené
v písmenách g), k) a l).
(4)
Hlavný veterinárny lekár predkladá komisii a iným členským štátom správu o epizootologickej
situácii vo vymedzenej oblasti a výsledky plánu eradikácie v pravidelných šesťmesačných
intervaloch.
§ 17
Diagnostické postupy a požiadavky na biologickú bezpečnosť
(1)
Diagnostické postupy, odber vzoriek a laboratórne vyšetrenie na zistenie prítomnosti
klasického moru ošípaných sa vykonávajú v súlade s diagnostickou príručkou, ktorú
vydá a zverejní vo vestníku hlavný veterinárny lekár.16)
(2)
Národné laboratórium je zodpovedné za koordináciu štandardov a metód diagnostiky
v súlade s prílohou č. 6 a za plnenie zmlúv uzatvorených orgánom veterinárnej správy s referenčným laboratóriom
Európskych spoločenstiev uvedeným v prílohe č. 7.
(3)
Manipulácia s vírusom klasického moru ošípaných, jeho genómom, antigénmi a vakcínami
na výskumné účely, diagnostiku alebo na výrobu sa vykonáva len v miestach, zariadeniach
a laboratóriách, ktoré schválil príslušný orgán.
(4)
Hlavný veterinárny lekár zašle zoznam schválených miest, prevádzok alebo laboratórií
komisii najneskôr do 31. decembra 2003 a zabezpečuje jeho aktualizáciu.
§ 18
Manipulácia, výroba, skladovanie, zásobovanie, distribúcia a predaj vakcíny proti
klasickému moru ošípaných
(1)
Očkovanie proti klasickému moru ošípaných je zakázané.
(2)
Manipulácia, výroba, skladovanie, zásobovanie, distribúcia a predaj vakcín proti
klasickému moru ošípaných sa vykonávajú len pod úradným dozorom.
§ 19
Núdzové očkovanie v chovoch ošípaných
(1)
Ak bol potvrdený výskyt klasického moru ošípaných v chovoch ošípaných a na základe
epizootologických údajov hrozí jeho rozšírenie, orgán veterinárnej správy môže rozhodnúť
o núdzovom očkovaní17) podľa odsekov 2 až 11. Ustanovenie § 18 ods. 1 o použití vakcíny proti klasickému moru ošípaných nie je týmto dotknuté.
(2)
Hlavné kritériá, ktoré sa zvážia pred prijatím rozhodnutia o núdzovom očkovaní, sú
uvedené v prílohe č. 8. Ustanovenie § 5 ods. 2 nie je týmto dotknuté.
(3)
Príslušný orgán vypracuje plán núdzového očkovania, v ktorom
a)
uvedie dôvod na začatie núdzového očkovania,
b)
vymedzí rozsah územia, na ktorom bude núdzové očkovanie vykonané, a počet chovov
ošípaných na tomto území,
c)
určí kategóriu ošípaných, ktoré budú očkované, a uvedie ich počet,
d)
uvedie druh použitej očkovacej látky,
e)
určí čas, po ktorý bude očkovanie vykonávané,
f)
uvedie opatrenia na vykonanie špeciálnej identifikácie a špeciálnej registrácie očkovaných
zvierat,
g)
uvedie opatrenia na premiestňovanie ošípaných a ich produktov,
h)
uvedie kritériá na prijatie opatrení uvedených v § 7 ods. 2 v kontaktných chovoch a začatie očkovania v týchto chovoch,
i)
uvedie prijatie ďalších opatrení primeraných núdzovej situácii, a najmä odberu vzoriek
a klinického a laboratórneho vyšetrenia ošípaných z očkovaných chovov a ďalších chovov
v oblasti očkovania, najmä v prípade použitia značenej očkovacej látky.
(4)
Príslušný orgán zašle na schválenie komisii rozhodnutie o očkovaní proti klasickému
moru ošípaných podľa odseku 1.
(5)
Počas očkovania je zakázané ošípané premiestňovať zo zóny, kde sa vykonáva očkovanie,
okrem prepravy na bitúnok určený príslušným orgánom a umiestnený v zóne očkovania
alebo v blízkosti tejto zóny na bezodkladné zabitie alebo do spracovateľskej prevádzkarne
alebo na vhodné miesto, na ktorom sú ošípané bezodkladne usmrtené a ich telá spracované
pod úradným dozorom.
(6)
Čerstvé bravčové mäso z očkovaných ošípaných sa spracuje alebo označí a ošetrí v
súlade s § 10 ods. 4 písm. f) bodom 4.
(7)
Sperma, vajíčka a embryá od ošípaných určených na očkovanie získané 30 dní pred očkovaním
sa vyhľadajú a zničia pod úradným dozorom.
(8)
Opatrenia podľa odsekov 5 až 7 platia šesť mesiacov od ukončenia očkovania v zóne.
Pred uplynutím šiestich mesiacov príslušný orgán v súlade s požiadavkami Európskych
spoločenstiev zakáže
a)
premiestňovanie sérologicky pozitívnych ošípaných z chovov, v ktorých sú držané,
okrem premiestnenia na bezodkladné zabitie,
b)
získavanie spermy, embryí alebo vajíčok od sérologicky pozitívnych ošípaných,
c)
premiestňovanie odstavčiat pochádzajúcich od sérologicky pozitívnych prasníc z chovu
ich pôvodu okrem ich premiestnenia
1.
na bitúnok na bezodkladné zabitie,
2.
do chovu určeného príslušným orgánom, odkiaľ budú premiestnené priamo na bitúnok,
3.
do chovu po predchádzajúcom sérologickom vyšetrení s negatívnym výsledkom na prítomnosť
protilátok proti klasickému moru ošípaných.
(9)
Príslušný orgán môže ako výnimku z odseku 4 prijať rozhodnutie o núdzovom očkovaní,
ak
a)
je vypracovaný návrh plánu núdzového očkovania v súlade s § 22; plán núdzového očkovania a rozhodnutie o núdzovom očkovaní oznámi hlavný veterinárny
lekár komisii pred začiatkom očkovania,
b)
je v pláne uvedené opatrenie na zabitie ošípaných v chove, v ktorom sa vykoná očkovanie,
alebo ich usmrtenie v súlade s odsekom 5, a to čo najskôr od ukončenia očkovania,
a čerstvé bravčové mäso z očkovaných ošípaných sa spracuje alebo označí a ošetrí v
súlade s § 10 ods. 4 písm. f) bodom 4.
(10)
Príslušný orgán môže ako výnimku z odseku 6 zrušiť opatrenia uvedené v odsekoch 5
až 7, ak
a)
všetky ošípané z chovu, v ktorom sa použila očkovacia látka, boli zabité alebo usmrtené
v súlade s odsekom 5 a čerstvé mäso z týchto ošípaných bolo spracované alebo označené
a ošetrené v súlade s § 10 ods. 4 písm. f) bodom 4,
b)
všetky chovy, v ktorých boli držané očkované ošípané, boli vyčistené a dezinfikované
v súlade s § 12,
c)
obnova chovov sa vykonala najskôr po uplynutí desiatich dní od ukončenia čistenia
a dezinfekcie a po zabití alebo usmrtení ošípaných v chovoch, v ktorých sa očkovanie
vykonalo,
d)
po obnove chovov ošípané v chovoch v zóne očkovania boli klinicky a laboratórne vyšetrené
v súlade s diagnostickou príručkou na prítomnosť vírusu klasického moru ošípaných;
v chovoch, v ktorých sa vykonávalo očkovanie, sa toto vyšetrenie vykoná najskôr po
uplynutí 40 dní od obnovy chovu a je zakázané premiestňovať ošípané počas tohto obdobia
z chovu.
(11)
Ak sa očkovanie ošípaných vykonáva značenou očkovacou látkou, môže príslušný orgán
v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev požiadať o výnimku z opatrení uvedených
v odsekoch 5 až 8, a najmä výnimku z označovania mäsa pochádzajúceho z očkovaných
ošípaných a jeho následného použitia a určenia ošetrených produktov, ak
a)
bol schválený plán očkovania pred začiatkom očkovania v súlade s odsekom 3,
b)
hlavný veterinárny lekár predložil komisii žiadosť spolu so správou o vykonávaní
očkovania a celkovej epizootologickej situácii,
c)
bola kontrola očkovania vykonaná v súlade s § 21.
§ 20
Núdzové očkovanie diviakov
(1)
Ak sa potvrdí výskyt klasického moru ošípaných u diviakov a na základe epizootologických
údajov hrozí jeho rozšírenie, príslušný orgán môže rozhodnúť o núdzovom očkovaní diviakov
v súlade s odsekmi 2 a 3. Ustanovenie § 18 ods. 1 nie je týmto dotknuté.
(2)
Príslušný orgán vypracuje plán núdzového očkovania, v ktorom uvedie
a)
dôvod na začatie núdzového očkovania,
b)
rozsah územia, na ktorom bude núdzové očkovanie vykonané; toto územie je časťou infikovanej
oblasti vymedzenej v súlade s § 16 ods. 3 písm. b),
c)
druh použitej očkovacej látky a postup očkovania,
d)
spôsob očkovania mladých vekových kategórií diviakov,
e)
očakávaný čas, po ktorý bude očkovanie vykonávané,
f)
počet očkovaných diviakov,
g)
opatrenia na zabránenie rýchlemu obratu diviačej populácie,
h)
opatrenia na zabránenie rozšírenia vakcinačného vírusu do chovov ošípaných,
i)
očakávané výsledky očkovania a parametre na overenie jeho účinnosti,
j)
príslušný orgán dozoru a koordinácie vykonávania plánu očkovania,
k)
systém na pravidelnú revíziu výsledkov očkovania odbornou skupinou vytvorenou v súlade
s § 15 ods. 2 písm. a),
l)
prijatie ďalších opatrení primeraných núdzovej situácii.
(3)
Príslušný orgán zašle na schválenie komisii rozhodnutie o očkovaní proti klasickému
moru ošípaných podľa odseku 1.
(4)
Hlavný veterinárny lekár predkladá komisii a členským štátom správu o výsledkoch
očkovania v pravidelných šesťmesačných intervaloch spolu so správou podľa § 16 ods. 4.
§ 21
Kontrola
V rozsahu potrebnom na jednotné použitie právneho predpisu Európskych spoločenstiev
uvedeného v prílohe č. 1 môžu odborníci komisie vykonávať v spolupráci s príslušným orgánom kontroly na mieste
v Slovenskej republike. Príslušný orgán, iné orgány verejnej správy a osoby, ktorých
sa tieto kontroly týkajú, poskytnú odborníkom komisie pri plnení ich úloh všetku potrebnú
pomoc, a najmä im umožnia prístup k všetkým potrebným informáciám, dokladom a osobám,
ako aj vstup do miest, chovov, zariadení a dopravných prostriedkov na účely vykonávania
kontrol v rovnakom rozsahu ako príslušnému orgánu.
§ 22
Pohotovostné plány
(1)
Príslušný orgán vypracuje pohotovostný plán, ktorý špecifikuje opatrenia, ktoré majú
byť vykonávané, pri vzniku ohniska klasického moru ošípaných. Na základe pohotovostného
plánu príslušný orgán zabezpečí zariadenie, vybavenie, personál a všetky ďalšie materiály,
ktoré sú nevyhnutné na rýchlu a účinnú eradikáciu ohniska. Pohotovostný plán obsahuje
presný údaj o
a)
požiadavkách na očkovaciu látku, ktoré sa považujú za potrebné, ak dôjde k núdzovému
očkovaniu,
b)
regiónoch, v ktorých sa nachádzajú oblasti s vysokou hustotou ošípaných, na zabezpečenie
vyššieho stupňa informovanosti a pohotovostného plánovania.
(2)
Kritériá a požiadavky na pohotovostné plány sú uvedené v prílohe č. 9.
(3)
Hlavný veterinárny lekár predloží národný plán komisii na schválenie, zabezpečí jeho
aktualizáciu v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev a aktualizuje ho každých
päť rokov a opätovne ho predkladá komisii na schválenie.
§ 23
Kontrolné centrá a odborné skupiny
(1)
Ak sa zistí ohnisko klasického moru ošípaných, hlavný veterinárny lekár bezodkladne
vytvorí z úradných veterinárnych lekárov, prípadne ďalších zamestnancov príslušných
orgánov a odborníkov vo veterinárnej oblasti národné centrum pre kontrolu klasického
moru ošípaných (ďalej len „národné centrum“) a miestne centrá pre kontrolu klasického
moru ošípaných.18)
(2)
Národné centrum priamo riadi a monitoruje činnosti miestnych centier. Národné centrum
je zodpovedné za
a)
určenie kontrolných opatrení,
b)
zabezpečenie rýchleho a účinného vykonávania opatrení miestnymi centrami,
c)
pridelenie pracovníkov a iných zdrojov miestnym centrám,
d)
poskytovanie informácií komisii a členským štátom, národným veterinárnym organizáciám,
národným autoritám a poľnohospodárskym a obchodným organizáciám,
e)
organizáciu núdzového očkovania a vymedzenie zón očkovania,
f)
spojenie s diagnostickými laboratóriami,
g)
spojenie s tlačou a inými masovokomunikačnými prostriedkami,
h)
spojenie s políciou na zabezpečenie prijímania právnych opatrení.
(3)
Niektoré funkcie národného centra môže hlavný veterinárny lekár preniesť na miestne
centrum pracujúce na úrovni kraja podľa osobitného predpisu7) alebo na regionálnej úrovni za predpokladu, že sa tým neohrozia ciele národného centra
pre kontrolu chorôb.
(4)
Na účely odbornej pomoci pri zabezpečovaní pripravenosti na výskyt chorôb hlavný
veterinárny lekár vytvára z úradných veterinárnych lekárov a ďalších odborníkov vo
veterinárnej oblasti odbornú skupinu, ktorá v čase výskytu ohniska choroby pomáha
pri
a)
vykonávaní epizootologického šetrenia,
b)
odbere vzoriek, vyšetrovaní a interpretácii výsledkov laboratórnych vyšetrení,
c)
zavedení opatrení na kontrolu choroby.
(5)
Príslušné orgány zabezpečia, aby národné centrá a miestne centrá a skupina odborníkov
mali podľa svojich potrieb k dispozícii personál, zariadenia a vybavenie vrátane komunikačných
systémov a jasný a efektívny reťazec riadenia, pomocou ktorého sa zabezpečí rýchle
uplatňovanie opatrení na kontrolu choroby.
§ 24
Používanie kuchynských odpadov
(1)
Skrmovať kuchynské odpady ošípaným je zakázané.
(2)
Skrmovať kuchynské odpady z medzinárodných dopravných prostriedkov je zakázané. Tieto
kuchynské odpady sa zbierajú a zničia pod úradným dozorom.
(3)
Hlavný veterinárny lekár informuje komisiu o kontrolách nad dodržiavaním zákazov
podľa odsekov 1 a 2 vždy k 31. októbru, po prvýkrát v roku 2004.
§ 25
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. augusta 2003.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
1.
Smernica Rady 2001/89/ES z 23. októbra 2001, ktorá zavádza opatrenia Spoločenstva na tlmenie klasického moru
ošípaných (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 34) v znení
– rozhodnutia Komisie 2006/911/ES z 5. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 346, 9. 12. 2006),
– smernice Rady 2006/104/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006),
– rozhodnutia Komisie 2007/729/ES zo 7. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 294, 13. 11. 2007).
2.
Smernica Rady 2008/73/ES z 15. júla 2008, ktorou sa zjednodušujú postupy zostavovania zoznamov a uverejňovania
informácií vo veterinárnej a zootechnickej oblasti a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice
64/432/EHS, 77/504/EHS, 88/407/EHS, 88/661/EHS, 89/361/EHS, 89/556/EHS, 90/426/EHS,
90/427/EHS, 90/428/EHS, 90/429/EHS, 90/539/EHS, 91/68/EHS, 91/496/EHS, 92/35/EHS,
92/65/EHS, 92/66/EHS, 92/119/EHS, 94/28/ES, 2000/75/ES, rozhodnutie 2000/258/ES a
smernice 2001/89/ES, 2002/60/ES a 2005/94/ES (Ú. v. EÚ L 219, 14. 8. 2008).
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
ROZSAH A SPÔSOB HLÁSENIA OZNÁMENIA O POTVRDENÍ KLASICKÉHO MORU OŠÍPANÝCH A ĎALŠÍCH
EPIZOOTOLOGICKÝCH INFORMÁCIÍ
1.
Do 24 hodín od potvrdenia každého primárneho ohniska, primárneho prípadu u diviakov
alebo prípadne na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku sa musia prostredníctvom oznamovacieho
systému pre nákazy zvierat a v súlade s osobitným predpisom1) oznámiť nasledujúce údaje:
a)
dátum odoslania;
b)
čas odoslania;
c)
názov štátu;
d)
názov choroby;
e)
číslo ohniska alebo prípadu;
f)
dátum, keď vzniklo podozrenie na klasický mor ošípaných;
g)
dátum potvrdenia podozrenia;
h)
metódy použité na potvrdenie choroby;
i)
potvrdenie prítomnosti choroby u diviakov alebo u ošípaných v chove, na bitúnku alebo
v dopravnom prostriedku;
j)
zemepisné určenie miesta, kde bolo potvrdené ohnisko alebo prípad klasického moru
ošípaných;
k)
vykonané opatrenia na tlmenie choroby.
2.
Ak ide o primárne ohnisko alebo prípady na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
musia sa okrem údajov uvedených v bode 1 poskytnúť nasledujúce informácie:
a)
počet podozrivých ošípaných v ohnisku, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku;
b)
počet uhynutých ošípaných z každej kategórie v chove, na bitúnku alebo v dopravnom
prostriedku;
c)
pri každej kategórii počet ošípaných, u ktorých bola zistená nákaza, a počet ošípaných,
u ktorých bol klasický mor ošípaných potvrdený;
d)
počet ošípaných usmrtených v ohnisku, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku;
e)
počet spracovaných kadáverov;
f)
pri ohnisku uviesť jeho vzdialenosť od najbližšieho chovu ošípaných;
g)
ak bol klasický mor ošípaných zistený na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku, uviesť
umiestnenie chovov pôvodu infikovaných ošípaných alebo kadáverov.
3.
V prípade sekundárnych ohnísk sa musia informácie uvedené v bodoch 1 a 2 poskytnúť
v rámci časového limitu určeného osobitným prepisom.2)
4.
Príslušný orgán po poskytnutí informácií uvedených v bodoch 1, 2 a 3 v ohnisku alebo
v prípade klasického moru ošípaných v chove, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku
musí čo najskôr predložiť komisii a členským štátom písomnú správu, ktorá obsahuje
a)
dátum usmrtenia ošípaných v chove, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku a dátum
spracovania ich tiel;
b)
výsledky laboratórneho vyšetrenia vzoriek odobratých pri usmrcovaní ošípaných;
c)
pri uplatnení výnimky ustanovenej v § 6 ods. 1 počet usmrtených a spracovaných ošípaných a počet ošípaných, ktoré sa zabijú neskôr,
a časový limit určený na ich zabitie;
d)
informácie súvisiace s možným pôvodom choroby alebo skutočný pôvod choroby, ak bol
zistený;
e)
pri primárnom ohnisku alebo pri výskyte klasického moru ošípaných na bitúnku alebo
v dopravnom prostriedku genetický typ vírusu zodpovedného za vznik ohniska alebo prípadu;
f)
ak boli ošípané usmrtené v kontaktných chovoch alebo v chovoch s ošípanými podozrivými
z choroby vírusom klasického moru ošípaných, informácie o
- dátume usmrtenia a počte usmrtených ošípaných z každej kategórie v každom chove,
- epizootologických súvislostiach medzi ohniskom alebo prípadom klasického moru ošípaných
a kontaktným chovom alebo dôvody, ktoré vyvolali podozrenie na klasický mor ošípaných
v podozrivom chove,
- výsledkoch laboratórneho vyšetrenia vzoriek odobratých ošípaným v chovoch a po ich
usmrtení.
5.
Ak ošípané v kontaktných chovoch neboli usmrtené, musí sa poskytnúť správa o dôvodoch
takéhoto rozhodnutia.
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
HLAVNÉ KRITÉRIÁ, NA ZÁKLADE KTORÝCH SA ROZHODUJE O USMRTENÍ OŠÍPANÝCH V KONTAKTNÝCH
CHOVOCH
| Kritéria | Rozhodnutie | |
| pre usmrtenie | proti usmrteniu | |
| Klinické príznaky svedčiace o klasickom more ošípaných v kontaktných chovov | áno | nie |
| Premiestnenie ošípaných z ohniska choroby do kontaktných chovov po pravdepodobnom čase zavlečenia vírusu do kontaminovaného chovu | áno | nie |
| Umiestnenie kontaktných chovov v oblasti s vysokou hustotou výskytu ošípaných | áno | nie |
| Pravdepodobné šírenie vírusu z ohniska choroby pred aplikáciou eradikačných opatrení | veľká pravdepodobnosť/nie je známe | obmedzené |
| Umiestnenie kontaktných chovov vo vzdialenosti do 500 m1) od ohniska choroby | áno | nie |
| Blízkosť kontaktných chovov k viac ako jednému ohnisku | áno | nie |
| Počet ošípaných v ohnisku a v kontaktnom chove | vysoký | nízky |
Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
POSTUPY A PRAVIDLÁ ČISTENIA A DEZINFEKCIE
1.
Všeobecné postupy sú:
a)
postupy čistenia a dezinfekcie, ak ide o potrebu opatrenia na zničenie hlodavcov
a hmyzu, sú vykonávané pod úradným dozorom a v súlade s pokynmi vydanými úradným veterinárnym
lekárom;
b)
použité dezinfekčné prostriedky a ich koncentrácie sú úradne schválené príslušným
orgánom, aby sa zabezpečilo zničenie vírusu klasického moru ošípaných;
c)
účinnosť dezinfekčných prostriedkov je potrebné pred použitím pravidelne kontrolovať,
lebo účinnosť niektorých dezinfekčných prostriedkov sa pri dlhom skladovaní znižuje;
d)
výber dezinfekčných prostriedkov a postupov dezinfekcie sa vykonáva s ohľadom na
druh objektu, vozidiel a vlastnosti predmetov, ktoré majú byť ošetrené;
e)
podmienky použitia odmasťovacích a dezinfekčných prostriedkov musia zabezpečiť, aby
ich účinnosť nebola narušená. Najmä musia byť dodržané technické parametre určené
výrobcom, ako je tlak, minimálna teplota a nutný čas pôsobenia;
f)
bez ohľadu na použitý dezinfekčný prostriedok platia tieto všeobecné pravidlá:
1.
úplné nasiaknutie podstielky a hnoja a rovnako výkalov dezinfekčným prostriedkom,
2.
umytie a vyčistenie plôch, podláh, rámp a stien kartáčovaním a vydrhnutím po predchádzajúcom
odstránení alebo rozobratí zariadenia alebo vybavenia tam, kde je to možné, aby sa
predišlo oslabeniu účinku čistiacich a dezinfekčných procesov,
3.
ďalšia aplikácia dezinfekčného prostriedku najmenej po čas odporučený výrobcom,
4.
voda použitá na čistenie musí byť likvidovaná spôsobom, ktorý zabráni riziku šírenia
vírusu, podľa pokynov úradného veterinárneho lekára;
g)
ak sa umývanie vykonáva tekutinami aplikovanými pod tlakom, je potrebné predísť rekontaminácii
skôr vyčistených plôch;
h)
je potrebné umývať, dezinfikovať alebo likvidovať vybavenie, zariadenia, predmety
alebo miesta, pri ktorých je pravdepodobná kontaminácia;
i)
po vykonaní dezinfekčných postupov je potrebné zabrániť novej kontaminácii;
j)
záznamy o čistení a dezinfekcii požadované v rámci tohto nariadenia musia byť k dispozícii
v dokumentácii chovu alebo vozidiel a tam, kde je potrebné úradné schválenie, musia
byť schválené úradným veterinárnym lekárom vykonávajúcim dozor.
2.
Osobitné ustanovenia týkajúce sa čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov sú:
a)
predbežné čistenie a dezinfekcia:
1.
v priebehu usmrcovania zvierat je potrebné dodržiavať všetky opatrenia, ktoré zabránia
alebo minimalizujú šírenie vírusu klasického moru ošípaných; medzi ne patrí okrem
iného inštalácia dočasného dezinfekčného vybavenia, zabezpečenie ochranného odevu,
spŕch, dekontaminácia použitého vybavenia, nástrojov a zariadení a prerušenie dodávky
prúdu pre ventiláciu,
2.
telá usmrtených zvierat sa musia pokropiť dezinfekčným prostriedkom,
3.
ak kadávery musia byť odvezené z chovu na spracovanie, musia byť na prepravu použité
uzatvorené a nepriepustné kontajnery,
4.
ihneď po odvoze kadáverov na spracovanie musia byť časti chovu, v ktorých boli ošípané
ustajnené, a všetky budovy, výbehy atď. kontaminované počas usmrcovania, zabíjania
alebo vyšetrenia po smrti ošetrené dezinfekčnými postrekmi, ktoré sú schválené na
použitie v súlade s § 12,
5.
tkanivá alebo krv, ktoré unikli v priebehu zabíjania alebo pri vyšetrení po smrti,
a hrubé nečistoty z budov, výbehov, náradia atď. musia byť starostlivo zhromaždené
a spracované spolu s kadávermi,
6.
použitý dezinfekčný prostriedok musí na ošetrených plochách zostať najmenej počas
24 hodín;
b)
záverečné čistenie a dezinfekcia:
1.
hnoj a použitá podstielka sa odstránia a ošetria v súlade s bodom 3 písm. a),
2.
mastnota a nečistota sa odstránia z povrchov pomocou odmasťovacieho prípravku a omytím
vodou,
3.
po omytí studenou vodou sa vykoná ďalší postrek dezinfekčným prostriedkom,
4.
po siedmich dňoch sa priestory ošetria odmasťovacím prípravkom, opláchnu vodou, pokropia
dezinfekčným prostriedkom a opätovne opláchnu vodou.
3.
Dezinfekcia kontaminovanej podstielky, hnoja a hnojovice:
a)
hnoj a použitá podstielka musia byť nahromadené na samozahriatie, pokropené dezinfekčným
prostriedkom a ponechané najmenej počas 42 dní alebo zlikvidované spálením alebo zakopaním;
b)
hnojovica musí byť skladovaná najmenej počas 42 dní od dátumu posledného pridania
infikovaného materiálu, ak príslušný orgán nepovolí skrátenie času skladovania pri
hnojovici, ktorá bola účinne ošetrená v súlade s pokynmi úradného veterinárneho lekára
na zaistenie zničenia vírusu.
4.
Ako výnimku z bodov 1 a 2 môže príslušný orgán pre chov pod otvoreným nebom určiť
osobitné postupy čistenia a dezinfekcie s ohľadom na typ chovu a klimatické podmienky.
Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
POVINNOSTI NÁRODNÉHO LABORATÓRIA PRE KLASICKÝ MOR OŠÍPANÝCH
1.
Vykonávanie laboratórnych vyšetrení na zistenie prítomnosti klasického moru ošípaných
a identifikáciu genetického typu izolátov vírusu v súlade s diagnostickou príručkou.
2.
Koordinácia diagnostických metód v každom diagnostickom laboratóriu pre klasický
mor ošípaných prostredníctvom
a)
poskytovania diagnostických reagencií jednotlivým laboratóriám;
b)
kontroly kvality všetkých diagnostických reagentov;
c)
zabezpečenia pravidelných porovnávacích testov;
d)
uchovávania izolátov vírusu klasického moru ošípaných z prípadov a ohnísk.
Príloha č. 7 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
REFERENČNÉ LABORATÓRIUM PRE KLASICKÝ MOR OŠÍPANÝCH
Institut für Virologie, die Tierärztliche Hochschule, Hannover, Bünteweg 17, D-30559
Hannover, Germany.
Príloha č. 8 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
HLAVNÉ KRITÉRIÁ, NA ZÁKLADE KTORÝCH SA ROZHODUJE O VYKONANÍ NÚDZOVÉHO OČKOVANIA V
CHOVE OŠÍPANÝCH
| Kritéria | Rozhodnutie | |
| pre očkovanie | proti očkovaniu | |
| Počet/krivka incidencie ohnísk choroby v predchádzajúcich 10 - 20 dňoch | vysoký/rýchle stúpajúca | nízky/rastúca mierne alebo pomaly |
| Umiestnenie chovu, v ktorom má byť vykonané očkovanie, v oblasti s vysokou hustotou výskytu ošípaných | áno | nie |
| Pravdepodobnosť ďalších ohnísk v oblasti v budúcich dvoch nesiacoch alebo v ďalšom období | vysoká | nízka |
| Nedostatok spracovateľských kapacít | áno | nie |
Príloha č. 9 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
KRITÉRIÁ A POŽIADAVKY NA POHOTOVOSTNÉ PLÁNY
Pohotovostné plány musia spĺňať tieto kritériá a požiadavky:
a)
musia obsahovať ustanovenia na zabezpečenie právomocí potrebných na vykonanie pohotovostných
plánov a umožňujúcich rýchle a účinné vykonanie eradikácie;
b)
musia obsahovať ustanovenia na zabezpečenie prístupu k fondom pre mimoriadne situácie,
k rozpočtovým prostriedkom a finančným zdrojom na účely finančného krytia všetkých
aspektov boja proti klasickému moru ošípaných;
c)
musia ustanovovať riadiacu štruktúru, ktorá zabezpečí, aby rozhodovací postup v prípade
nákazy zvierat bol rýchly a účinný. Ak je to potrebné, musí byť táto riadiaca štruktúra
podriadená právomoci ústredného orgánu zodpovedajúceho za riadenie stratégie boja
proti nákaze zvierat. Hlavný veterinárny lekár musí byť členom tejto jednotky a musí
sprostredkovať spoluprácu medzi centrálnou rozhodovacou jednotkou a národným centrom
ustanoveným v § 23;
d)
musia obsahovať ustanovenia umožňujúce zabezpečiť dostatok prostriedkov na rýchlu
a účinnú kampaň vrátane personálu laboratória, vybavenia a infraštruktúry;
e)
musia obsahovať inštruktážnu príručku s podrobným vykonávacím popisom všetkých postupov,
pokynov a opatrení, ktoré budú pri vzniku klasického moru ošípaných zavedené;
f)
ak je to potrebné, musia obsahovať podrobný plán núdzového očkovania;
g)
pracovníci sa musia pravidelne zúčastňovať
1.
na školeniach v oblasti klinických príznakov, epizootologického šetrenia a boja s
klasickým morom ošípaných,
2.
na poplachovom cvičení organizovanom najmenej dvakrát ročne,
3.
na nácviku komunikačných techník na zvládnutie organizácie informačných kampaní o
prebiehajúcej chorobe zvierat zameraných na miestne orgány, poľnohospodárov a veterinárnych
lekárov.
2)
§ 2 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z. o hlásení chorôb zvierat.
3)
§ 2 písm. e) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 293/2003 Z. z. o veterinárnej kontrole pri výmenách živých zvierat a produktov živočíšneho pôvodu
s členskými štátmi.
5)
§ 2 písm. f) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 315/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na ochranu zvierat v čase ich zabíjania alebo usmrcovania.
6)
§ 2 písm. g) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 315/2003 Z. z.
7)
§ 2 ods. 1 písm. p) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003 Z. z. o zdravotných problémoch, ktoré ovplyvňujú výmenu s hovädzím dobytkom a ošípanými.
8)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z.
9)
§ 4 a 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z. z. o identifikácii a registrácii zvierat.
10)
§ 15 ods. 6 zákona č. 488/2002 Z. z.
11)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z. z.
14)
§ 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
1)
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z. o hlásení chorôb zvierat.
2)
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z.
1)
V oblastiach s vysokou hustotou ošípaných treba zvážiť väčšiu vzdialenosť.