396/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.10.2003
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.10.2003 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 396/2003 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 28.08.2003 |
| Dátum vyhlásenia: | 01.10.2003 |
| Dátum účinnosti od: | 01.10.2003 |
| Autor: | Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 543/2002 Z. z. | Zákon o ochrane prírody a krajiny |
396
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 28. augusta 2003
o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ustanovuje:
§ 1
Územie chránenej krajinnej oblasti
(1)
Územie Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty (ďalej len „chránená krajinná oblasť“)
sa nachádza v okrese Skalica v katastrálnych územiach Chropov, Koválovec, Radošovce,
Skalica, v okrese Senica v katastrálnych územiach Častkov, Podbranč, Sobotište, v
okrese Myjava v katastrálnych územiach Brestovec, Chvojnica, Poriadie, Stará Myjava,
Turá Lúka, Vrbovce, v okrese Nové Mesto nad Váhom v katastrálnych územiach Bošáca,
Dolné Bzince, Horné Bzince, Hrubá Strana, Lubina, Moravské Lieskové, Nová Bošáca,
Stará Turá, Zemianske Podhradie, v okrese Trenčín v katastrálnych územiach Adamovské
Kochanovce, Dolná Súča, Drietoma, Hanzlíková, Horná Súča, Horné Srnie, Hrabovka, Chocholná-Velčice,
Istebník, Ivanovce, Ľuborča, Melčice, Orechové, Trenčianska Závada, Záblatie, Zemianske
Lieskové, Zlatovce, v okrese Ilava v katastrálnych územiach Bohunice, Bolešov, Borčice,
Červený Kameň, Kameničany, Krivoklát, Mikušovce, Pruské, Sedmerovec, Slavnica, Tuchyňa,
Vršatské Podhradie, v okrese Púchov v katastrálnych územiach Kvašov, Lednica.
(2)
Chránená krajinná oblasť má výmeru 44 568 ha; jej územie je vymedzené v prílohe.
§ 2
Dokumentácia
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice chránenej krajinnej oblasti, sú uložené na Ministerstve
životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Trnave, na Krajskom
úrade v Trenčíne, na Okresnom úrade v Skalici, na Okresnom úrade v Senici, na Okresnom
úrade v Myjave, na Okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom, na Okresnom úrade v Trenčíne,
na Okresnom úrade v Ilave a na Okresnom úrade v Púchove.
§ 3
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1989 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.
§ 4
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 2003.
László Miklós v. r.
Príloha k vyhláške č. 396/2003 Z. z.
VYMEDZENIE ÚZEMIA CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI
Územie chránenej krajinnej oblasti je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so
stavom katastra nehnuteľností k 1. januáru 2001 a podľa lesníckych organizačných máp
v mierke 1: 25 000 so stavom uvedeným v zátvorke, vypracovaných pre lesné hospodárske
celky Holíč (1998), Myjava (1998), Stará Turá (1992), Nové Mesto nad Váhom (1992),
Drietoma (2001), Dolná Súča (2001), Ľuborča (2001), Lednické Rovne (1993), Vsetín
(1993). Hranica chránenej krajinnej oblasti bola z uvedených máp prenesená do Základnej
mapy Slovenskej republiky v mierke 1: 50 000 týchto nomenklatúr:
| 34 - 24, 23 | Skalica | (1999) |
| 35- 13, 11 | Myjava | (1999) |
| 35- 14 | Nové Mesto nad Váhom | (1999) |
| 35 - 12, 25 - 34 | Horná Súča | (1994) |
| 35-21 | Trenčín | (1994) |
| 25-43 | Púchov | (1994) |
Podrobné vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti je dané zoznamom parciel katastra
nehnuteľností za jednotlivé katastrálne územia a vymedzením v katastrálnych mapách.
Územie chránenej krajinnej oblasti pozostáva z dvoch samostatných častí – západnej
a východnej.
I.
časť: chránená krajinná oblasť – západná
Hranica vychádza z priesečníka štátnej hranice medzi Českou republikou a Slovenskou
republikou a Sudoměřického potoka východne od Skalice, pokračuje juhozápadným smerom
okrajom lesného komplexu, západne od kóty Dubník (396 m), do Zlatníckej doliny, kde
z východnej strany obchádza rekreačnú oblasť Zlatnícka dolina a pokračuje okrajom
lesa západne od kóty Turecký stôl (430 m). Prechádza kótou 327 a pokračuje okrajom
lesného porastu východným smerom južne od kóty 289, obchádza zo severu pramennú oblasť
Hlbokého potoka, z juhu obchádza kóty Richtárka (509 m) a Dubový vŕšok (471 m) a okrajom
lesa pokračuje južným smerom východne od kóty 431 až k sútoku potoka Raková a rieky
Chvojnica. Ďalej pokračuje proti toku rieky Chvojnica jej ľavobrežnými brehovými porastmi
do osady Noštákovci, kde sa okrajom lesného komplexu otáča na juhovýchod ku kopanici
Nečasovci, ktorú obchádza, a bezmenným pravostranným prítokom pokračuje cez jeho ústie
do Teplice na štátnu cestu, zo Sobotišťa do Vrboviec pokračuje na juhovýchod ku kopanici
Kramárovci a okrajom lesného komplexu severne od kóty Uchánok (516 m) do osady Černekovci.
Tu sa otáča na juh a zaberá lesný komplex Kaštieľskej hory (410 m) popri štátnej ceste
Senica – Myjava, pred osadou Štverná pokračuje na sever okrajom lesa pri kóte Mračnovec
(399 m), z východu obchádza osady Krčovci, Súkupovci a stáča sa na západ cestou medzi
osadami Povaľačovci, Blaškovci, Marečkovci až do osady Chodúrovci, odkiaľ pokračuje
na juh ľavým brehom Teplice do Medzného mlyna. Tu sa otáča západne okrajom lesa severne
ponad osadu Javorec popod kótu 445 a pokračuje na sever ľavobrežnými brehovými porastmi
Chvojnice do osady Matulovci, kde sa otáča na východ popri ceste z Chvojnice do Vrboviec,
cez kótu 511 pokračuje do osady Hate, pravostranným prítokom Teplice a katastrálnou
hranicou Chvojnica – Vrbovce pokračuje do osady Lulovci, južne od kóty 452 pokračuje
cez osady Janišovci, Pri húšti, Strýčkovci do osady Kopánky, odkiaľ pokračuje na sever
okrajom lesného komplexu na štátnu hranicu východne od kóty Kobyla (584 m) a vracia
sa štátnou hranicou medzi Českou republikou a Slovenskou republikou až do východiskového
bodu v doline Sudoměřického potoka.
II.
časť: chránená krajinná oblasť – východná
Hranica vychádza zo štátnej hranice medzi Českou republikou a Slovenskou republikou,
západne od kóty Nová hora (533 m), pokračuje južným smerom okrajom súvislého lesného
komplexu, stáča sa na východ severne od osád Poľana, Kavickovci, Pánikovci, Vdoviakovci,
Štemberek do doliny rieky Myjava, kde obchádza rekreačné stredisko Stará Myjava, a
pokračuje okrajom lesa na juh západne od kóty Jurášová (522 m), obchádza osadu Uhliská,
obec Poriadie, odkiaľ pokračuje železničnou traťou do dolinky Šľahorová a okrajom
lesného komplexu južne a východne od kóty Lipovec (525 m). Obchádza osadu Klimáčkovci,
pokračuje poľnou cestou východne od osady Mikulcovci, východne od kóty 581 sa znova
pripája k okraju lesa, obchádza zo severu osadu Hlavina do doliny Nártie, ďalej osady
Topolecká, Búzikovci, Lazy, Súš, Hrachoviská, prechádza južne od osady Záhradská po
ceste do osady Kopcovci, kde pokračuje na juh okrajom lesa k osade Podkozince, prechádza
cez cestu z Lubiny na Veľkú Javorinu, pripája sa k okraju lesa s kótou Lipovec (585
m), pokračuje severovýchodným smerom, obchádza osadu Cetuna a poľnou cestou južne
od kóty 518 prechádza cez potok Javorina na kraj lesa Kobylie a pod osadou Žabie sa
stáča juhovýchodným smerom poľnou hrebeňovou cestou, ktorá je aj katastrálnou hranicou
medzi Hrubou Stranou a Moravským Lieskovým. Obchádza kótu Ostrý vrch (432 m) až po
poľnú cestu Kamenný Chríb, kde sa otáča na severozápad a pokračuje pätou svahu až
k odbočke štátnej cesty z Moravského Lieskového na Cetunu, prechádza na ľavý breh
Klanečnice, po 700 m cez štátnu cestu z Moravského Lieskového do Květnej smerom na
východ juhovýchodným okrajom lesíkov južne od kóty Dahatné (530 m) pokračuje na juh
cestou západne od kóty Hlohová (645 m), zo severu obchádza osadu Rolincová, po štátnej
ceste z Rolincovej do Zemianskeho Podhradia, na kóte 344 odbočuje na sever východne
od kóty Lysica (502 m), obchádza zo západu obec Zemianske Podhradie a južne od osady
Zbehová prechádza cez potok Bošáčka a štátnu cestu zo Zemianskeho Podhradia do Novej
Bošáce a okrajom lesa Boháčovec pokračuje na Zabudišovú, obchádza osadu a po spádnici
schádza do Ivanovskej doliny na sútok Ivanovského potoka s potokom tečúcim z dolinky
pod Lukovským vrchom, pokračuje okrajom lesného komplexu južne od kóty Lukovský vrch
(596 m) smerom na juh, obchádza osadu Malinné, Melčické kopanice, otáča sa na severovýchod,
prechádza cez Melčický potok, krajom lesa južne od kóty Veľký háj (426 m), poľnou
cestou schádza do doliny potoka Chocholnica, prechádza cez potok Chocholnica a jeho
bezmenným ľavostranným prítokom sa pripája k okraju lesa medzi kótami Urbanová (498
m) a Skalický vrch (438 m), pokračuje juhovýchodne od kóty Žľab (737 m) až na cestu
do osady Brúsne, otáča sa na východ, prechádza cez rieku Drietomica a štátnu cestu
Drietoma – Starý Hrozenkov, pokračuje dolinkou medzi kótami Šerený vrch (446 m) a
kótou 432 južne od lesa Starý háj do doliny Zlatovského potoka, pokračuje južným smerom
po poľnej ceste pod kótu 304, kde pokračuje na východ ponad Vinohrady a okrajom lesa
východne od kóty Čechovka (385 m), Latovec (468 m), Malá Černatina (497 m), pokračuje
po ceste z osady Polníky do Dolnej Súče, obchádza intravilán Dolnej Súče východne
od kóty Krasín (516 m) na štátnu cestu z Dolnej Súče do Hornej Súče, prechádza cez
potok Súčanka na okraj lesného komplexu južne od kóty Kamenný vŕšok (556 m), prechádza
cez Kľúčovský potok, južne od kóty Malý Jelenec (459 m), obchádza intravilán Trenčianskej
Závady, prechádza cez potok Ľuborča, východne od kót 542 a 543 do doliny Vláry. Tam
zo severu obchádza intravilán obce Horné Srnie, prechádza cez rieku Vlára do doliny
Sietne, kde po lesnej ceste medzi kótami 438 a Ostrá hora (485 m) pokračuje južne
od horárne Fodorka severovýchodným smerom cez Bolešovskú dolinu, severne od osady
Tlstá Hora a južne od kóty Tlstá hora (534 m), severne od kóty Kašnák (352 m) do Krivoklátskej
doliny, kde prechádza cez Krivoklátsky potok a štátnu cestu Bohunice – Krivoklát,
zaberajúc masív Babinej (444 m), pokračuje, pretínajúc štátnu cestu Pruské – Vršatské
Podhradie, do Podhradskej doliny, východne od kóty Kalvária (470 m) do Červenokamenskej
doliny, kde zaberá masív Skalice, a zo západu obchádza intravilán obce Mikušovce,
pokračuje na severozápad nivou Tovarského potoka, pretína Tovarský potok a štátnu
cestu Mikušovce – Červený Kameň, zaberá intravilán obce Červený Kameň a pokračuje
okrajom lesa východne od kóty Závlačná (635 m), pretína potok Kvašov, poľnou cestou
pokračuje do doliny Lednického potoka, kde zaberá intravilán obce Lednica, pretína
štátne cesty Kvašov – Lednica a Lednické Rovne – Lednica, potok Lednica a poľnou cestou
západne od kóty 570 pokračuje na Kamennú horu (632 m), ktorú po lesnej ceste z východu
obchádza. Tu sa hranica stáča na západ a po lesných cestách znovu, prechádzajúc cez
potok Lednica, pokračuje kótami 780, Kobylinec (911 m) a kótou 712 do Červenokamenskej
doliny, zaberá lokalitu Nebrová a po štátnej ceste Červený Kameň – Zápechová – Nedašova
Lhota sa pripája k štátnej hranici medzi Českou republikou a Slovenskou republikou,
ktorou pokračuje až do východiskového bodu v katastrálnom území Brestovec západne
od kóty Nová hora (533 m).
Chránená krajinná oblasť má výmeru 44 567,9547 ha.