457/2003 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.12.2003 do 31.12.2005

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:457/2003 Z. z.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:21.10.2003
Dátum vyhlásenia:25.11.2003
Dátum účinnosti od:01.12.2003
Dátum účinnosti do:31.12.2005
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Trestné právo hmotné
  • Trestné konanie
Nachádza sa v čiastke:

199/2003

140/1961 Zb. Trestný zákon.
141/1961 Zb. Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok).
256/1998 Z. z. Zákon o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov

300/2005 Z. z. Trestný zákon
301/2005 Z. z. Trestný poriadok
457
ZÁKON
z 21. októbra 2003,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990 Zb., zákona č. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 222/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 272/1999 Z. z., zákona č. 173/2000 Z. z., zákona č. 366/2000 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z. a zákona č. 422/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Doterajší text § 7 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní aj v elektronickej forme.“.
2.
V § 8 ods. 3 sa slová „preverenie oznámení a iných podnetov (§ 158 ods. 4)“ nahrádzajú slovami „vybavenie oznámení (§ 158)“ a slová „mimo prípravného konania“ sa nahrádzajú slovami „pred začatím trestného stíhania“.
3.
V § 17 sa za slová „krádeže podľa § 247 ods. 5, ak bol čin uvedený v odseku 1 alebo 2 spáchaný členom organizovanej skupiny, a ods. 6,“ vkladajú slová „sprenevery podľa § 248 ods. 4 písm. b) a ods. 5“.
4.
Za § 29a sa vkladá § 29b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠29b
Probačný a mediačný úradník
Probačný a mediačný úradník plní úlohy probácie a mediácie uložené súdom a v prípravnom konaní prokurátorom a iné úlohy podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.“.
5.
V § 30 ods. 1 sa za slová „vyšší súdny úradník,“ vkladajú slová „probačný a mediačný úradník,“.
6.
V § 30 odsek 2 znie:
„(2)
Sudca alebo prísediaci je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán, spoločenský zástupca, obhajca alebo splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.“.
7.
V § 31 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ak z dôvodov uvedených v § 30 oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ, alebo vznesie námietku jeho zaujatosti procesná strana, o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní pred súdom predseda senátu.“.
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
8.
V § 31 ods. 4 sa slová „podľa odseku 2“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 2 a 3“.
9.
V § 43 ods. 2 sa slová „najneskoršie na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (§ 206 ods. 2)“ nahrádzajú slovami „do skončenia vyšetrovania (§ 166 ods. 1 a 2)“.
10.
V § 44 odsek 4 znie:
„(4)
Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený rýchly priebeh trestného stíhania, prokurátor ustanoví už v prípravnom konaní na výkon týchto práv spoločného zástupcu poškodených, po jeho predchádzajúcom súhlase, spravidla niektorého z poškodených, ak sa poškodení nedohodnú na spoločnom zástupcovi. Prokurátor oznámi rozhodnutie tým poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody; ostatným poškodeným sa rozhodnutie oznámi pri prvom úkone trestného konania, na ktorý sa predvolávajú, alebo o ktorom sa vyrozumievajú. Spoločný zástupca vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec (§ 50 a 51); bez súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok na náhradu škody. Spoločných zástupcov môže byť najviac desať.“.
11.
V § 47 ods. 2 sa slová „Hnuteľné veci sa spravidla uložia do úschovy na súde. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení príslušnému katastrálnemu úradu.“ nahrádzajú slovami „Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol. Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť, písomne poverí ich úschovou právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá v tomto odbore vykonáva podnikateľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra.“.
12.
V § 59 ods. 2 sa za slovo „oznamovateľa“ vkladajú slová „poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov,“.
13.
§ 67 ods. 3 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
odpadne dôvod, pre ktorý bol prepustený z väzby len preto, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov väzby podľa odseku 1 alebo 2.“.
14.
V § 69 ods. 3 sa slová „Policajné orgány“ nahrádzajú slovami „príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície alebo colných orgánov“.
15.
V § 69 ods. 4 sa slová „Policajný orgán“ nahrádzajú slovami „príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície alebo colných orgánov“.
16.
V § 71 ods. 1 sa na začiatku pred prvú vetu vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.“.
17.
V § 71 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7)
Lehoty trvania väzby uvedené v odseku 1 neplynú v dobe od rozhodnutia o návrhu na predĺženie lehoty väzby do nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa má za to, že lehota väzby trvala bez prerušenia.“.
Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.
18.
V § 74 odsek 1 znie:
„(1)
Proti rozhodnutiu o väzbe vrátane rozhodnutia o návrhu na predĺženie lehoty väzby je prípustná sťažnosť; to neplatí, ak o návrhu na predĺženie lehoty väzby rozhoduje najvyšší súd (§ 71 ods. 2).“.
19.
V § 74 ods. 3 sa za slová „z väzby (§ 72, 73 a 73a)“ vkladajú slová „alebo proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väzby,“.
20.
V § 76 ods. 5 sa za slová „§ 33 ods. 1,“ vkladajú slová „§ 90,“.
21.
V § 79b sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľností doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra.“.
22.
V § 79c ods. 2 a § 88a ods. 3 sa slová „mimo prípravného konania“ nahrádzajú slovami „pred začatím trestného stíhania“.
23.
§ 79c sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť peniaze na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky9) na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 5.“.
24.
§ 79d sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zaknihované cenné papiere na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 3.“.
25.
V § 86 ods. 1 sa slová „prokurátor a vyšetrovateľ“ nahrádzajú slovami „prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán“ a slová „vyšetrovateľ potrebuje“ sa nahrádzajú slovami „vyšetrovateľ a policajný orgán potrebuje“.
26.
V § 86 ods. 2 sa slová „prokurátor alebo vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora“ nahrádzajú slovami „prokurátor alebo s jeho predchádzajúcim súhlasom vyšetrovateľ alebo policajný orgán“.
27.
§ 87a vrátane nadpisu znie:
㤠87a
Zámena obsahu zásielok
(1)
V záujme zistenia osôb, ktoré sa podieľajú na nakladaní so zásielkou obsahujúcou omamné látky, psychotropné látky, prekurzory, jedy, jadrové alebo iné podobné rádioaktívne materiály, vysoko rizikové chemické látky, falšované peniaze, falšované cenné papiere, strelné zbrane, hromadne účinné zbrane, strelivo, výbušniny alebo inú vec, na držanie ktorej je potrebné osobitné povolenie, prokurátor alebo s jeho súhlasom vyšetrovateľ alebo policajný orgán môže nariadiť, aby bol obsah takej zásielky, vydanej podľa § 86 ods. 1 alebo 2, zamenený za iný a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu.
(2)
Zámenu vykoná príslušník Policajného zboru alebo príslušník colného orgánu, ktorý o tom spíše záznam a zabezpečí úschovu zamenených vecí. So zamenenými vecami sa nakladá ako s odňatými vecami.“.
28.
§ 88 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
„(9)
Ak je na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie o úmyselnom trestnom čine potrebné zistiť údaje o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov alebo sprostredkovacích údajov, nariadi pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu, aby ich právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva telekomunikačnú činnosť, oznámila v konaní pred súdom sudcovi alebo predsedovi senátu a v prípravnom konaní prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.
(10)
Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti sa musí vydať písomne a musí sa odôvodniť.“.
29.
V § 88b odsek 2 znie:
„(2)
Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu spáchanú verejným činiteľom alebo zahraničným verejným činiteľom, ak možno dôvodne predpokladať, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.“.
30.
V § 89 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„f)
príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, právny stav a cenu,“.
Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g).
31.
V § 101a sa za slovo „vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“ a slová „postupu vyšetrovateľa“ sa nahrádzajú slovami „takéhoto postupu“.
32.
§ 147 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väzby, rozhodne nadriadený súd do desiatich dní od predloženia veci na rozhodnutie.“.
33.
V § 149 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú slová: „alebo o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie lehoty väzby“.
34.
V § 158 ods. 1 sa v prvej vete vypúšťa text za bodkočiarkou.
35.
V § 158 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ak prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán po prijatí oznámenia zistí, že oznámenie je potrebné doplniť, toto bezodkladne doplní, a to aj výsluchom oznamovateľa (§ 59 ods. 2) alebo vyžiadaním písomných podkladov tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 159 alebo § 160 v lehote do 30 dní od prijatia oznámenia.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
36.
V § 160 odsek 1 znie:
„(1)
Ak nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 1, 2 alebo 3, vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne trestné stíhanie bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od prijatia oznámenia. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo policajný orgán trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania vyšetrovateľ alebo policajný orgán upovedomí oznamovateľa a poškodeného, ak je známy. Uznesenie treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.“.
37.
V § 160 ods. 3 slová „aby skutok nemohol byť zamenený s iným,“ a slová „a dôvody, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie“ sa vypúšťajú a na konci sa pripája táto veta: „Uznesenie o začatí trestného stíhania neobsahuje odôvodnenie.“.
38.
V § 160 ods. 4 sa slová „a vykoná neodkladné alebo neopakovateľné úkony alebo zaisťovacie úkony“ nahrádzajú slovami „vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu“.
39.
V nadpise § 162 sa za slovo „vyšetrovateľovi“ vkladajú slová „alebo policajnému orgánu“.
40.
V § 162 sa za slovo „vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“.
41.
Za § 162 sa vkladá § 162a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠162a
Dočasné odloženie vznesenia obvinenia
(1)
Ak by vznesenie obvinenia podstatne sťažilo objasnenie korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo zistenie páchateľa tohto trestného činu, môže vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora na nevyhnutnú dobu dočasne odložiť vznesenie obvinenia (§ 163 ods. 1) osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa na objasnení niektorého z týchto trestných činov alebo na zistení páchateľa. Dočasne odložiť vznesenie obvinenia sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.
(2)
O dočasnom odložení vznesenia obvinenia vyšetrovateľ vyhotoví záznam, ktorého odpis do 48 hodín zašle prokurátorovi.
(3)
Ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia, vyšetrovateľ na pokyn prokurátora bezodkladne vznesie obvinenie.“.
42.
V § 163 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec alebo tlmočník, aj ministrovi spravodlivosti“.
43.
V § 163 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený spáchal pred vznesením obvinenia ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, rozšíri vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvinenie aj pre tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu.“.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
44.
§ 164 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Vyšetrovateľ je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený dať policajnému orgánu v odôvodnených prípadoch pokyn na výsluch svedka.“.
45.
V § 168 odseky 2 a 3 znejú:
„(2)
Skrátené vyšetrovanie treba skončiť najneskôr do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.
(3)
Ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí v lehote podľa odseku 2, môže prokurátor nariadiť vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.“.
46.
V § 169 sa na konci pripája táto veta: „Pri vyžiadaní a podávaní vysvetlenia sa primerane postupuje podľa § 97, 98, 99, § 100 ods. 2 a § 104.“.
47.
V § 171 ods. 2 sa v prvej vete slovo „oznámiť“ nahrádza slovom „doručiť“ a druhá veta znie:
„Obvinený a poškodený môžu podať proti uzneseniu podľa odseku 1 sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
48.
V § 172 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie osoby, u ktorej bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo proti obvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tejto osoby alebo tohto obvineného; zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľal.“.
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
49.
V § 172 ods. 4 tretia veta znie: „Obvinený a poškodený môžu podať proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 a poškodený aj podľa odseku 3 sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
50.
V § 173 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľa.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
51.
§ 175 sa dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú:
„h)
navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie doby trvania väzby v prípravnom konaní,
i)
navrhnúť súdu, na základe žiadosti príslušného cudzieho orgánu, predbežné zaistenie majetku patriaceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie alebo časti tohto majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky.“.
52.
V § 186 písm. c) sa za slová „§ 172 ods. 1“ vkladajú slová „alebo 3“ a za slová „§ 173 ods. 1 písm. a) až e)“ sa vkladajú slová „alebo 2“.
53.
V § 188 ods. 2 sa na konci pripájajú slová „alebo 3“.
54.
V § 188 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež prerušiť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 2.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
55.
V § 188 ods. 4 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 a 3“.
56.
V § 206 ods. 2 sa slová „či navrhuje“ nahrádzajú slovami „či trvá na návrhu“.
57.
V § 206 ods. 4 sa vypúšťajú slová „2 a“.
58.
V § 223 ods. 2 sa za slová „v § 172 ods. 2“ vkladajú slová „alebo 3“.
59.
V § 224 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Súd môže prerušiť trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 2.“.
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
60.
V § 227 sa slová „§ 172 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 172 ods. 5“.
61.
V § 266 odsek 1 znie:
„(1)
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ako i proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania, podá na podnet generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti na najvyššom súde sťažnosť pre porušenie zákona; generálny prokurátor ju podá aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu prokurátora alebo vyšetrovateľa. Porušením zákona alebo chybným postupom konania sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.“.
62.
§ 274 znie:
㤠274
(1)
O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje najvyšší súd na verejnom zasadnutí.
(2)
Na neverejnom zasadnutí môže najvyšší súd rozhodnúť, ak obvinený a ten, kto podal návrh (§ 266 ods. 1), výslovne vyhlásili, že súhlasia s prejednaním veci na neverejnom zasadnutí, alebo ak bol zákon porušený v neprospech obvineného a z obsahu sťažnosti pre porušenie zákona je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k zrušeniu celého napadnutého rozhodnutia a postupu podľa § 270.“.
63.
V § 309 ods. 1 písm. a) sa slová „a určito a“ nahrádzajú slovami „a určito,“.
64.
V § 309 ods. 1 písm. b) sa slová „vzniknutú trestným činom,“ nahrádzajú slovami „vzniknutú trestným činom a“.
65.
V § 309 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá písmeno c), ktoré znie:
„c)
zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi na všeobecne prospešné účely a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu,“.
66.
§ 311 znie:
㤠311
(1)
Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého sa zmier týka, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku nahradenej škody alebo škody, na náhradu ktorej sa obvinený zaviazal, alebo iné opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnú sumu určenú na všeobecne prospešné účely vrátane sumy odovzdanej štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti (§ 311a), uvedenie konkrétneho adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka.
(2)
Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely je súd a v prípravnom konaní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri medzi obvineným a poškodeným.“.
67.
Za § 311 sa vkladá § 311a, ktorý znie:
㤠311a
(1)
Peňažnú sumu určenú na všeobecne prospešné účely možno adresovať obciam, samosprávnym krajom a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nemajú v predmete činnosti podnikanie, na financovanie vedy, vzdelania, kultúry, školstva, ochrany pred požiarmi, podporu a ochranu mládeže, rozvoj telesnej kultúry, ochranu zvierat, sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne účely, pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti.
(2)
Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely patrí štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti najmenej 50 %.“.
68.
V § 314c ods. 1 písm. b) sa slová „§ 172 ods. 2, alebo“ nahrádzajú slovami „§ 172 ods. 2 alebo 3,“.
69.
V § 314c ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d)
môže prerušiť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 2,“.
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
70.
V § 314c ods. 4 sa slová „odseku 1 písm. a) až c)“ nahrádzajú slovami „odseku 1 písm. a) až d)“.
71.
V § 314c ods. 5 sa slová „písm. d)“ nahrádzajú slovami „písm. e)“.
72.
V § 314e ods. 2 písm. a) sa slová „do jedného roka“ nahrádzajú slovami „do dvoch rokov“.
73.
V § 314e ods. 3 sa slová „jeden rok“ nahrádzajú slovami „dva roky“.
74.
§ 345 znie:
㤠345
Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku alebo jeho časti, vykonateľným, zašle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, odpis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy.“.
75.
V § 346 ods. 1 sa slová „orgánu, ktorý vykonáva trest prepadnutia majetku“ nahrádzajú slovami „orgánu, ktorý spravuje prepadnutý majetok“.
76.
V § 347 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Pri zaistení sa postupuje primerane podľa § 47 ods. 2.“.
77.
V § 348 ods. 2 sa slová „ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva rozhodnutie o zaistení“ nahrádzajú slovami „ktorý je poverený úschovou alebo správou zaisteného majetku“.
78.
Za § 350b sa vkladá § 350c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠350c
Výkon trestu prepadnutia veci
(1)
Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia veci, vykonateľným, zašle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykoná správu majetku štátu, odpis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy.
(2)
Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý, vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného, možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa § 47 ods. 2.
(3)
Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4)
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.“.
79.
Za § 361 sa vkladá § 362, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠362
Výkon rozhodnutia o schválení zmieru
(1)
Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým súd a v prípravnom konaní prokurátor schválil zmier, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zabezpečí, aby peňažná suma určená obvineným na všeobecne prospešné účely bola poukázaná adresátovi uvedenému v rozhodnutí.
(2)
Ak peňažnú sumu podľa odseku 1 nie je možné odovzdať alebo ak ju adresát odmietne prijať, rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor o jej odovzdaní štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti poskytovanú podľa osobitného zákona.
(3)
Ak súd a v prípravnom konaní prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí, aby peňažná suma, zložená na všeobecne prospešné účely, bola vrátená obvinenému.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
80.
V § 371 písm. a) sa vypúšťajú slová „a ktorá má prednosť pred zákonom“.
81.
V § 384 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Medzinárodný zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie (§ 69).“.
82.
V § 387 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak výkon trestu, pre ktorý bola osoba z cudziny vydaná, bol už nariadený, odovzdá sa osoba príslušnému ústavu na výkon väzby.“.
83.
V § 398 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Predseda senátu krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení z predbežnej väzby, ak sa v priebehu predbežného vyšetrovania zistí niektorý z dôvodov neprípustnosti vydania podľa § 394.“.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
84.
V § 399 odsek 3 znie:
„(3)
Predseda senátu krajského súdu nariadi príkazom prepustenie osoby z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu osoby cudzím orgánom, najneskôr však v šesťdesiaty deň po rozhodnutí ministra spravodlivosti o povolení vydania do cudziny; v prípade uvedenom v § 400 najneskôr v šesťdesiaty deň odo dňa nastúpenia výkonu vydávacej väzby, ak rozhodnutie ministra spravodlivosti o povolení vydania bolo vydané pred týmto dňom. Okrem toho tiež nariadi prepustenie z vydávacej väzby, ak
a)
štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolal,
b)
najvyšší súd rozhodol, že vydanie je neprípustné, alebo minister spravodlivosti vydanie nepovolil, alebo
c)
inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.“.
85.
V § 402 ods. 4 druhá veta znie: „Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyslovená neprípustnosť vydania, môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
86.
V § 409 písmeno a) znie:
„a)
medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo povinnosť uznávania alebo výkonu cudzích rozhodnutí,“.
87.
V § 411 odsek 4 znie:
„(4)
Proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.“.
88.
V § 414 odsek 1 znie:
„(1)
Vykonať cudzie rozhodnutie v Slovenskej republike možno len vtedy, ak bolo uznané; v prípadoch uvedených v § 415 a 417, až keď ministerstvo spravodlivosti udelilo súhlas. Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva. Ak odsúdený nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, na nariadenie výkonu je príslušný Okresný súd Bratislava 1.“.
89.
V § 431 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „V prípade naliehavosti môže dožiadanie zaslať súdu priamo aj ministerstvo spravodlivosti.“.
90.
V § 433 odsek 3 znie:
„(3)
Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone právnej pomoci vykonávanom slovenským orgánom je možná na základe súhlasu prokurátora; ak úkon vykonáva súd, súhlas udeľuje tento súd.“.
91.
§ 453 sa vypúšťa.
Čl. II
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 120/1962 Zb., 53/1963 Zb., zákona č. 184/1964 Zb., zákona č. 56/1965 Zb., zákona č. 81/1966 Zb., zákona č. 148/1969 Zb., zákona č. 45/1973 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákonného opatrenia č. 10/1989 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 47/1990 Zb., zákona č. 84/1990 Zb., zákona č. 175/1990 Zb., zákona č. 457/1990 Zb., zákona č. 545/1990 Zb., zákona č. 490/1991 Zb., zákona č. 557/1991 Zb., zákona č. 60/1992 Zb., nálezu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uverejneného v čiastke 93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 177/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 102/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z. z., zákona č. 13/1998 Z. z., zákona č. 129/1988 Z. z., zákona č. 10/1999 Z. z., zákona č. 183/1999 Z. z., zákona č. 399/2000 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 485/2001 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 421/2002 Z. z., zákona č. 448/2002 Z. z., zákona č. 553/2002 Z. z. a zákona č. 171/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 32 ods. 2 sa slová „v § 40 ods. 4“ nahrádzajú slovami „v § 40 ods. 5“.
2.
V § 33 písm. j) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny“.
3.
V § 40 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa, súd zníži trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý sa zvlášť výraznou mierou podieľal na objasnení trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody (§ 160), trestného činu podplácania (§ 161), trestného činu nepriamej korupcie (§ 162), trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom trestnom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
4.
V § 67 ods. 1 písm. a) sa slovo „dvadsať“ nahrádza slovom „tridsať“.
5.
V § 67 ods. 1 písm. b) sa slová „desať rokov, ak“ nahrádzajú slovami „dvadsať rokov, ak“.
6.
V § 67 ods. 1 písmeno c) znie:
„c)
desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody viac ako päť rokov,“.
7.
V § 67 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d)
päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody viac ako jeden rok,“.
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
8.
V § 67 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d)
doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia podľa § 162a Trestného poriadku,
e)
doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie podľa § 173 ods. 2 Trestného poriadku.“.
9.
V § 89 ods. 20 sa slová „vznesení obvinenia“ nahrádzajú slovami „oznámení vznesenia obvinenia“.
10.
V § 167 ods. 1 a v § 168 ods. 1 sa za slová „falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140),“ vkladajú slová „prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody (§ 160, 160a, 160b, 160c), podplácania (§ 161, 161a, 161b, 161c), nepriamej korupcie (§ 162),“.
11.
Za § 240 sa vkladá § 240a, ktorý znie:
㤠240a
(1)
Kto v rozpore so zákonom vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva zariadenie spôsobilé na odpočúvanie verejnej telekomunikačnej služby, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b)
ak získa takým činom pre seba alebo iného nie malý prospech.“.
Čl. III
Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 490/2001 Z. z. sa mení takto:
V § 1 sa slová „obzvlášť závažné trestné činy (§ 41 ods. 2 Trestného zákona)“ nahrádzajú slovami „trestné činy, za ktoré hrozí páchateľovi podľa Trestného zákona výnimočný trest alebo trestné činy uvedené v § 62 ods. 1 Trestného zákona, ak boli spáchané organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou“.
Čl. IV
V súvislosti so zmenou vecnej príslušnosti krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 17 Trestného poriadku) okresný súd je príslušný dokončiť konanie v prvom stupni podľa doterajších predpisov vo veciach, v ktorých bolo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nariadené hlavné pojednávanie.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2003.
Rudolf Schuster v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.