Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 4. apríla 1949 bola
vo Washingtone prijatá Severoatlantická zmluva.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 237 z 10.
apríla 2003. Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe k zmluve 22.
apríla 2003. Listina o prístupe k zmluve bola uložená pri vláde Spojených štátov amerických,
u depozitára zmluvy, 29. marca 2004.
Zmluva nadobudla platnosť 24. augusta 1949 na základe článku 11 a pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 29. marca 2004 na základe článku 10.
301/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 07.05.2004
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 07.05.2004 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 301/2004 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Severoatlantickej zmluvy |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 07.05.2004 |
| Dátum účinnosti od: | 07.05.2004 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
301
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
K oznámeniu č. 301/2004 Z. z.
SEVEROATLANTICKÁ ZMLUVA
Washington D. C., 4. apríla 1949
Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoju vieru v ciele a zásady Charty Spojených národov
a túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami.
Sú odhodlané hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku, snažia sa podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti a sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie o kolektívnu obranu a o zachovanie mieru a bezpečnosti,
a preto sa dohodli na tejto Severoatlantickej zmluve:
Sú odhodlané hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku, snažia sa podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti a sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie o kolektívnu obranu a o zachovanie mieru a bezpečnosti,
a preto sa dohodli na tejto Severoatlantickej zmluve:
Článok 1
Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených národov, riešiť akékoľvek
medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby
nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a zdržať sa v medzinárodných
vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi
Spojených národov.
Článok 2
Zmluvné strany budú prispievať k ďalšiemu rozvoju mierových a priateľských medzinárodných
vzťahov posilňovaním svojich slobodných inštitúcií, usilovaním sa o lepšie porozumenie
zásadám, na ktorých sú tieto inštitúcie založené, a vytváraním podmienok na stabilitu
a blahobyt. Budú sa usilovať o vylúčenie konfliktu zo svojej medzinárodnej hospodárskej
politiky a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi ktorýmikoľvek zmluvnými stranami
alebo medzi všetkými zmluvnými stranami.
Článok 3
Aby sa účinnejšie dosiahli ciele tejto zmluvy, budú zmluvné strany jednotlivo a spoločne,
stálou a účinnou svojpomocou a vzájomnou výpomocou udržiavať a rozvíjať svoju individuálnu
a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojenému útoku.
Článok 4
Zmluvné strany budú spoločne konzultovať vždy, keď podľa názoru ktorejkoľvek z nich
bude ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť niektorej
zmluvnej strany.
Článok 5
Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v
Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili,
že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo
kolektívnu obranu uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane
alebo zmluvným stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade
s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia
ozbrojenej sily s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť v severoatlantickej oblasti.
Akýkoľvek taký ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku sa bezodkladne
oznámia Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, len čo Bezpečnostná rada
prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Článok 61)
Na účely článku 5 sa za ozbrojený útok na jednu zmluvnú stranu alebo viac zmluvných strán pokladá ozbrojený
útok:
- na územie ktorejkoľvek zmluvnej strany v Európe alebo Severnej Amerike, na alžírske
departementy Francúzska,2) na územie Turecka alebo na ostrovy pod jurisdikciou ktorejkoľvek zmluvnej strany
v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka,
- na ozbrojené sily, lode alebo lietadlá ktorejkoľvek zo zmluvných strán, ktoré sa
nachádzajú na týchto územiach alebo nad týmito územiami, alebo na ktorúkoľvek oblasť
v Európe, kde boli rozmiestnené vojská ktorejkoľvek zmluvnej strany po dátume, keď
Severoatlantická zmluva nadobudla platnosť, alebo v Stredozemnom mori, alebo v severoatlantickej
oblasti severne od obratníka Raka.
Článok 7
Táto zmluva sa nedotýka práv a povinností zmluvných strán, ktoré sú členmi Spojených
národov, vyplývajúcich z Charty Spojených národov, ani základnej zodpovednosti Bezpečnostnej
rady za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a nebude žiadnym spôsobom interpretovaná,
akoby sa ich dotýkala.
Článok 8
Každá zo zmluvných strán vyhlasuje, že žiadne jej súčasne platné medzinárodné záväzky
voči ktorejkoľvek inej zmluvnej strane alebo ktorémukoľvek tretiemu štátu nie sú v
rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy, a zaväzuje sa, že neprijme žiaden medzinárodný
záväzok, ktorý by bol s touto zmluvou v rozpore.
Článok 9
Zmluvné strany týmto zakladajú Radu, v ktorej bude každá z nich zastúpená, aby prerokovala
záležitosti týkajúce sa uplatňovania tejto zmluvy. Rada bude organizovaná tak, aby
bola schopná sa kedykoľvek pohotovo stretnúť. Rada založí také pomocné orgány, aké
môžu byť potrebné; najmä ihneď založí obranný výbor, ktorý bude odporúčať opatrenia
potrebné na uplatňovanie článkov 3 a 5.
Článok 10
Zmluvné strany môžu na základe jednomyseľného súhlasu vyzvať ktorýkoľvek iný európsky
štát, ktorý je schopný napomáhať rozvoj zásad tejto zmluvy a prispieť k bezpečnosti
v severoatlantickej oblasti, aby pristúpil k tejto zmluve. Každý takto vyzvaný štát
sa môže stať zmluvnou stranou tým, že uloží pri vláde Spojených štátov amerických
svoju listinu o prístupe. Vláda Spojených štátov amerických bude informovať každú
zo zmluvných strán o uložení každej takej listiny o prístupe.
Článok 11
Táto zmluva bude ratifikovaná a jej ustanovenia budú zmluvné strany plniť v súlade
s ich príslušnými ústavnými postupmi. Ratifikačné listiny budú uložené čo najskôr
pri vláde Spojených štátov amerických, ktorá informuje všetkých ostatných signatárov
o každom uložení. Zmluva nadobudne platnosť medzi štátmi, ktoré ju ratifikovali, len
čo budú uložené ratifikačné listiny väčšiny signatárov vrátane ratifikačných listín
Belgicka, Kanady, Francúzska, Luxemburska, Holandska, Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska a Spojených štátov amerických, a pre ďalšie štáty zmluva
nadobudne platnosť dňom uloženia ich ratifikačných listín.3)
Článok 12
Po desiatich rokoch platnosti tejto zmluvy alebo kedykoľvek neskôr zmluvné strany,
ak o to niektorá z nich požiada, sa poradia o revízii zmluvy, pričom vezmú do úvahy
faktory v tom čase ovplyvňujúce mier a bezpečnosť v severoatlantickej oblasti vrátane
vývoja všeobecných, ako aj regionálnych zmlúv uzatvorených podľa Charty Spojených
národov na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Článok 13
Po dvadsiatich rokoch platnosti tejto zmluvy môže ktorákoľvek zmluvná strana odstúpiť
od zmluvy rok po tom, ako predloží vláde Spojených štátov amerických oznámenie o vypovedaní
zmluvy, a tá informuje vlády ďalších zmluvných strán o uložení takej výpovede.
Článok 14
Táto zmluva, ktorej anglická a francúzska verzia sú rovnako autentické, bude uložená
v archíve vlády Spojených štátov amerických. Riadne overené kópie odovzdá táto vláda
vládam ostatných signatárskych krajín.
1)
Definícia území, pre ktoré platí článok 5, bola doplnená článkom 2 Protokolu k Severoatlantickej zmluve po pristúpení Grécka
a Turecka podpísaného 22. októbra 1951.
2)
16. januára 1963 Severoatlantická rada vzala na vedomie, že pokiaľ ide o bývalé alžírske
departementy Francúzska, stali sa príslušné ustanovenia tejto zmluvy od 3. júla 1962
neaplikovateľnými.
3)
Zmluva nadobudla platnosť 24. augusta 1949 po uložení ratifikačných listín všetkých
signatárskych štátov.