79/2004 Z. z.

Táto vyhláška ustanovuje lehoty vykonávania pravidelnej kontroly protipožiarnej bezpečnosti pri prevádzkovaní elektrických zariadení a pri prevádzkovaní zariadení na ochranu pred účinkami atmosférickej elektriny (ďalej len „elektrické zariadenie“).

Táto vyhláška sa nevzťahuje na

Elektrické zariadenie sa považuje za bezpečné, ak bolo skonštruované a vyrobené tak, aby pri správnej montáži a inštalácii, údržbe a prevádzkovaní na účely, na ktoré bolo navrhnuté a vyrobené, nemohlo byť príčinou vzniku požiaru⁴) a v prípade jeho vzniku aktívne k požiaru neprispievalo.

Prevádzkovateľ udržiava elektrické zariadenia v bezpečnom prevádzkyschopnom stave a zabezpečuje vykonávanie pravidelných odborných prehliadok a odborných skúšok podľa osobitných predpisov.⁵)

Prevádzkovateľ elektrického zariadenia zabezpečuje nepretržite dodržiavanie pokynov a upozornení uvedených v sprievodnej dokumentácii elektrického zariadenia.

Ku každému elektrickému zariadeniu patrí sprievodná dokumentácia, ktorú tvorí

Sprievodnú technickú dokumentáciu elektrického zariadenia tvorí dokumentácia podľa osobitného predpisu.⁶)

Projektovú dokumentáciu tvorí projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia elektrického zariadenia a protokoly o určení vonkajších vplyvov alebo prostredí.⁷)

Prevádzkovú dokumentáciu tvorí prevádzkový predpis na bezpečné prevádzkovanie, vykonávanie kontrol, údržbu a obsluhu elektrického zariadenia. Súčasťou prevádzkovej dokumentácie sú záznamy o vykonaných prehliadkach a skúškach elektrického zariadenia.⁸)

Sprievodnú dokumentáciu elektrického zariadenia prevádzkovateľ uchováva a zabezpečuje jej aktualizáciu podľa skutkového stavu počas životnosti elektrického zariadenia a na požiadanie ju predkladá orgánom štátneho požiarneho dozoru.

Elektrické zariadenia sa vyhotovujú a inštalujú⁹) tak, aby svojou prevádzkou nespôsobili vznietenie alebo zapálenie prítomných tuhých horľavých látok.

Elektrické zariadenia s horľavou náplňou možno použiť len vtedy, ak iné riešenie je technicky nevhodné alebo nedosiahnuteľné; v takom prípade sa zabráni vzniku požiaru tuhých horľavých látok od horľavej náplne umiestnením elektrického zariadenia alebo iným vhodným opatrením.

Na umelé osvetlenie priestorov sa prednostne používajú nízkoteplotné zdroje svetla; pri použití iných zdrojov svetla sa elektrické svietidlá zabezpečujú potrebnou ochranou proti vypadnutiu zdroja svetla alebo iného horúceho prvku zo svietidla.

Horľavé látky sa ukladajú vo vzdialenosti najmenej 1 m od elektrických svietidiel, ak výrobca neurčí inú bezpečnú vzdialenosť; to sa nevzťahuje na elektrické svietidlá, ktoré sú súčasťou pracovných strojov.

Neizolované elektrické vedenie je povolené iba ako pevne uložené, chránené umiestnením alebo krytom proti možnosti vzniku skratu spôsobeného cudzími predmetmi; to sa nevzťahuje na neizolované uzemňovacie vedenie trvalo spojené so zemou.

Hlavný rozvádzač elektrickej energie sa inštaluje mimo prostredia s nebezpečenstvom požiaru tuhých horľavých látok.

Priestor okolo podružného rozvádzača sa zabezpečuje tak, aby nedošlo ani k jeho čiastočnému zasypaniu horľavými látkami a bol zachovaný manipulačný priestor rozvádzača.

Povrchová teplota elektrických zariadení, s ktorými môžu prísť tuhé horľavé látky do styku, môže dosiahnuť najviac teplotu o 50 ^oC nižšiu, ako je najnižšia teplota vznietenia tuhej horľavej látky, ktorá sa nachádza v danom priestore, najviac však 120 ^oC; trvalý styk tuhých horľavých látok s povrchom takých elektrických zariadení nie je dovolený. Tam, kde túto podmienku nemožno spoľahlivo zabezpečiť umiestnením, použije sa iný vhodný spôsob na zabránenie styku tuhých horľavých látok s povrchom elektrických zariadení.

Elektrické zariadenia podliehajú počas prevádzky občasnému odbornému dohľadu. V čase pracovného pokoja sú všetky elektrické zariadenia vypnuté okrem tých, ktoré z prevádzkových alebo bezpečnostných dôvodov nemožno vypnúť (núdzové osvetlenie, vykurovanie, vetranie a podobne).

Elektrické zariadenia sa vyhotovujú a inštalujú¹⁰) tak, aby prach nenarúšal ich spoľahlivú a bezpečnú činnosť a aby svojou prevádzkou nespôsobili vznietenie alebo zapálenie usadeného prachu.

Elektrické zariadenia s horľavou náplňou možno používať len vtedy, ak iné riešenie je technicky nevhodné alebo nedosiahnuteľné; v takom prípade sa zabráni vzniku požiaru horľavých prachov od horľavej náplne vhodným opatrením.

Na umelé osvetlenie priestorov sa používajú prednostne nízkoteplotné zdroje svetla; v prípade použitia iných zdrojov svetla sú elektrické svietidlá zabezpečené potrebnou ochranou proti vypadnutiu zdroja svetla alebo iného horúceho prvku zo svietidla.

Neizolované elektrické vedenia sa nezriaďujú okrem neizolovaného uzemňovacieho vedenia, ktoré je trvalo spojené so zemou.

Elektrické káble sa neukladajú na konštrukcie, ktoré umožňujú usadzovanie prachu¹¹) na kábloch v súvislých vrstvách. Ak sú káble uložené v káblových žľaboch, žľaby sa zakrývajú.

Elektrické zariadenia, ktoré vyžadujú kontrolu, údržbu, obsluhu alebo čistenie, sa umiestňujú tak, aby boli prístupné na vykonanie uvedených činností.

Hlavný rozvádzač elektrickej energie sa inštaluje mimo prostredia s nebezpečenstvom požiaru horľavých prachov. Podružné rozvádzače možno inštalovať v danom prostredí len vtedy, ak ich kryty sú zhotovené z materiálu, ktorý pri požiari alebo pri inej mimoriadnej udalosti výrazne nemení svoje vlastnosti a nešíri požiar.

Elektrické zariadenia môžu mať najvyššiu povrchovú teplotu určenú podľa technickej normy.¹⁰)

Najvyššia povrchová teplota elektrotepelných spotrebičov môže dosiahnuť teplotu ustanovenú v osobitnom predpise.¹²)

Elektrické zariadenia sa čistia od prachu tak, aby vrstva usadeného prachu nedosiahla hrúbku 1 mm.

Elektrické zariadenia, ktoré pri bežnej prevádzke iskria, sa preukázateľne čistia najmenej raz za šesť mesiacov od prachu vnútri zariadenia. Elektrické zariadenia, ktoré pri prevádzke neiskria, sa preukázateľne čistia od prachu vnútri zariadenia najmenej raz za dvanásť mesiacov.

Elektrické zariadenia podliehajú počas prevádzky občasnému odbornému dohľadu. V čase pracovného pokoja sú všetky elektrické zariadenia vypnuté okrem tých, ktoré z prevádzkových dôvodov alebo z bezpečnostných dôvodov nemožno vypnúť (núdzové osvetlenie, vykurovanie, vetranie a podobne).

Elektrické zariadenia sa vyhotovujú a inštalujú⁹) tak, aby svojou prevádzkou nespôsobili vznietenie alebo zapálenie prítomných horľavých kvapalín.

Na umelé osvetlenie priestorov sa používajú prednostne nízkoteplotné zdroje svetla; v prípade použitia iných zdrojov svetla sú elektrické svietidlá zabezpečené potrebnou ochranou proti vypadnutiu zdroja svetla alebo iného horúceho prvku zo svietidla.

Neizolované elektrické vedenie je povolené iba ako pevne uložené, chránené umiestnením alebo krytom proti možnosti vzniku skratu spôsobeného cudzími predmetmi; to sa nevzťahuje na neizolované uzemňovacie vedenie trvalo spojené so zemou.

Rozvádzače elektrickej energie sa prednostne inštalujú tak, aby nemohli byť zasiahnuté horľavou kvapalinou.

Najvyššia povrchová teplota elektrických zariadení, ktoré môžu prísť do styku s horľavou kvapalinou, je aspoň o 10 ^oC nižšia, ako je teplota vzplanutia tejto horľavej kvapaliny.

Najvyššia povrchová teplota elektrotepelných spotrebičov môže dosiahnuť teplotu ustanovenú v osobitnom predpise.¹²)

Elektrické zariadenia podliehajú počas prevádzky občasnému odbornému dohľadu. V čase pracovného pokoja sú všetky elektrické zariadenia vypnuté okrem tých, ktoré z prevádzkových alebo bezpečnostných dôvodov nemožno vypnúť (núdzové osvetlenie, vykurovanie, vetranie a podobne).

Elektrické zariadenia sa inštalujú v takom vyhotovení,¹⁰) aby svojou prevádzkou nespôsobili výbuch.

Prívody elektrického vedenia sa vyhotovujú z elektrických káblov. Neizolované elektrické vedenia sa nezriaďujú okrem neizolovaného uzemňovacieho vedenia, ktoré je trvalo spojené so zemou.

Elektrické rozvádzače, elektrické zásuvky a elektrické zariadenia s horľavou náplňou sa inštalujú mimo prostredia s nebezpečenstvom výbuchu horľavých prachov.

Elektrické zariadenia, ktoré vyžadujú kontrolu, údržbu, obsluhu alebo čistenie, sa umiestňujú tak, aby umožňovali vykonanie uvedených činností.

Všetky elektrické svietidlá sa vyhotovujú s krytom prepúšťajúcim svetlo. Ak sú inštalované vo výške menej ako 2,6 m nad podlahou, musia byť vybavené ochranným košom.

Núdzové vypnutie elektrických zariadení sa rieši tak, aby sa dalo vykonať z miesta mimo prostredia s nebezpečenstvom výbuchu.

Núdzovým vypnutím sa nevypínajú tie elektrické zariadenia, ktoré sú nevyhnutné na zabránenie ďalšiemu nebezpečenstvu (havarijné ventilátory, čerpadlá vody na hasenie požiarov a podobne); tie majú zabezpečené samostatné nezávislé napájanie elektrickou energiou.

Elektrické zariadenia môžu mať najvyššiu povrchovú teplotu určenú v technickej norme.¹³)

Najvyššia povrchová teplota elektrotepelných spotrebičov môže dosiahnuť teplotu ustanovenú v osobitnom predpise.¹²)

Elektrické zariadenia podliehajú počas prevádzky občasnému odbornému dohľadu. V čase pracovného pokoja sú všetky elektrické zariadenia vypnuté okrem tých, ktoré z prevádzkových alebo bezpečnostných dôvodov nemožno vypnúť (núdzové osvetlenie, vykurovanie, vetranie a podobne).

Elektrické zariadenia sa preukázateľne čistia najmenej raz za šesť mesiacov od prachu vnútri zariadenia. Elektrické zariadenia, ktoré pri prevádzke iskria, sa pri čistení súčasne aj kontrolujú, najmä stav izolácie, kief elektrických strojov, kontaktov, ložísk a iných dôležitých častí.

Elektrické zariadenia, v ktorých by sa mohol usadiť prach v čase, keď boli mimo prevádzky, sa prehliadnu a vyčistia pred uvedením do prevádzky.

Elektrické zariadenia sa inštalujú v takom vyhotovení,¹⁴) aby svojou prevádzkou nespôsobili výbuch.

Prívody elektrického vedenia sa vyhotovujú spravidla z elektrických káblov. Neizolované elektrické vedenie je povolené iba ako pevne uložené, chránené umiestnením alebo krytom proti možnosti vzniku skratu spôsobeného cudzími predmetmi; to sa nevzťahuje na neizolované uzemňovacie vedenie trvalo spojené so zemou.

Všetky elektrické svietidlá sa vyhotovujú s krytom prepúšťajúcim svetlo. Ak sú inštalované vo výške menej ako 2,6 m nad podlahou, musia byť vybavené ochranným košom.

Elektrické zariadenia, ktoré vyžadujú kontrolu, údržbu, obsluhu alebo čistenie, sa umiestňujú tak, aby umožňovali vykonanie uvedených činností.

Núdzové vypnutie elektrických zariadení sa rieši tak, aby sa dalo vykonať z miesta mimo prostredia s nebezpečenstvom výbuchu.

Núdzovým vypnutím sa nevypínajú tie elektrické zariadenia, ktoré sú nevyhnutné na zabránenie ďalšiemu nebezpečenstvu (havarijné ventilátory, čerpadlá vody na hasenie požiarov a podobne); tie majú zabezpečené samostatné nezávislé napájanie elektrickou energiou.

Elektrické zariadenia môžu mať najvyššiu povrchovú teplotu určenú v technickej norme.¹³)

Najvyššia povrchová teplota elektrotepelných spotrebičov môže dosiahnuť teplotu ustanovenú v osobitnom predpise.¹²)

Elektrické zariadenia podliehajú počas prevádzky občasnému odbornému dohľadu. V čase pracovného pokoja sú všetky elektrické zariadenia vypnuté okrem tých, ktoré z prevádzkových dôvodov alebo z bezpečnostných dôvodov nemožno vypnúť (núdzové osvetlenie, vykurovanie, vetranie a podobne).

Elektrické zariadenia sa inštalujú v takom vyhotovení,¹⁵) aby svojou prevádzkou nespôsobili požiar alebo výbuch.

Prívody elektrického vedenia sa vyhotovujú spravidla z elektrických káblov. Neizolované elektrické vedenie možno použiť len vedené v ochranných krytoch v príslušnom vyhotovení krytia IP;¹⁵) to sa nevzťahuje na uzemňovacie vedenie trvalo spojené so zemou.

V tomto prostredí sa inštalujú iba silové káble, ktoré sú odolné proti šíreniu plameňa; nepoužívajú sa káble s kovovým plášťom.

Hlavný rozvádzač elektrickej energie sa inštaluje mimo prostredia s nebezpečenstvom požiaru alebo výbuchu výbušnín. Podružné rozvádzače možno inštalovať v prostredí V1 a V2¹³) len vtedy, ak ich kryty sú zhotovené z materiálu, ktorý pri požiari alebo inej mimoriadnej udalosti výrazne nemení svoje vlastnosti a nešíri požiar.

Elektrické zariadenia, ktoré vyžadujú kontrolu, údržbu, obsluhu alebo čistenie, sa umiestňujú tak, aby umožňovali vykonanie uvedených činností.

Všetky elektrické svietidlá sa vyhotovujú s krytom prepúšťajúcim svetlo. Ak sú inštalované vo výške menej ako 2,6 m nad podlahou, musia byť vybavené ochranným košom.

Núdzové vypnutie elektrických zariadení sa rieši tak, aby sa dalo vykonať z miesta mimo prostredia s nebezpečenstvom požiaru alebo výbuchu.

Núdzovým vypnutím sa nevypínajú tie elektrické zariadenia, ktoré sú nevyhnutné na zabránenie ďalšiemu nebezpečenstvu (havarijné ventilátory, čerpadlá vody na hasenie požiarov a podobne); tie majú zabezpečené samostatné nezávislé napájanie elektrickou energiou.

Elektrické zariadenia sa preukázateľne čistia na povrchu aj vnútri zariadenia v lehotách určených v protokole podľa technickej normy.¹⁵)

Elektrické zariadenia podliehajú počas prevádzky občasnému odbornému dohľadu. V čase pracovného pokoja sú všetky elektrické zariadenia vypnuté okrem tých, ktoré z prevádzkových alebo bezpečnostných dôvodov nemožno vypnúť (núdzové osvetlenie, vykurovanie, vetranie a podobne).

Bez osobitných opatrení montáž elektrických zariadení na horľavé látky a do horľavých látok možno uskutočniť len vtedy, ak elektrické zariadenia vyhoveli predpísaným podmienkam a skúškam¹⁶) a ak sú na takú montáž označené.¹⁷)

Ostatné elektrické zariadenia možno ukladať do horľavých látok stupňa horľavosti B, C1, C2 a C3 a na ne len pri použití nehorľavého tepelne izolačného lôžka, podložky alebo pri oddelení vzduchovou medzerou.¹⁷)

Pri ukladaní elektrických rozvodov a ich príslušenstva do požiarnych deliacich konštrukcií alebo na ich povrch nesmie byť znížená požiarna odolnosť týchto konštrukcií.

Elektrické vodiče, káble, inštalačné rúrky, lišty, príchytky, vývodky, škatule bez svoriek a iné súčasti elektrických rozvodov bez elektrických spojov možno uložiť priamo do horľavých látok stupňa horľavosti B, C1, C2 a C3 alebo na ne len vtedy, ak sú aspoň odolné proti šíreniu plameňa.

Prestupy elektrických rozvodov stavebnými konštrukciami sa riešia tak, aby prípadným poškodením elektrických rozvodov nevzniklo nebezpečenstvo požiaru.

Prestupy elektrických rozvodov požiarnymi deliacimi konštrukciami upravuje osobitný predpis.¹⁸)

Prestupy elektrických rozvodov cez konštrukčné prvky druhu D3 možno riešiť elektrickými vodičmi, káblami, inštalačnými rúrkami alebo lištami, ktoré sú aspoň odolné proti šíreniu plameňa.

Dočasné elektrické zariadenia sa nezriaďujú v prostrediach s nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo výbuchu.

Prestupy elektrických rozvodov cez konštrukčné prvky druhu D3 sa vyhotovujú v nehorľavých tepelnoizolačných rúrkach.

Elektrické svietidlá a inštalačné prvky montované na konštrukčné prvky druhu D3 sa od nich oddeľujú nehorľavou tepelnoizolačnou podložkou alebo vzduchovou medzerou hrúbky 30 mm alebo podľa § 11.

Elektrické vodiče, ktoré nemajú izoláciu odolnú proti šíreniu plameňa, sa inštalujú tak, aby sa nedotýkali konštrukčných prvkov druhu D3.

Spoje elektrických vodičov sa zabezpečujú tak, aby prípojné svorky boli odľahčené od ťahu vodičov a aby vodiče boli zabezpečené proti nežiaducemu rozpojeniu.

Elektrické vodiče a ostatné časti elektrického zariadenia sa chránia pred mechanickým a iným poškodením umiestnením alebo iným účinným opatrením.

Elektrické zariadenia sú pod občasným odborným dohľadom povereného zamestnanca s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu,²) ktorého preukázateľne určí prevádzkovateľ.

Každé elektrické zariadenie alebo jeho časť sa vypína nielen počas pracovného pokoja, ale aj počas pracovného času, ak sa s ním nepracuje a jeho prevádzka nie je nevyhnutná z osobitných dôvodov.

V čase, keď sa elektrické zariadenia nepoužívajú, sú odpojené od sieťového napätia.

Elektrické zariadenia, ktoré sú na pevný rozvod pripájané cez zásuvky, sú počas pracovného pokoja odpojené vytiahnutím vidlíc zo zásuviek.

Bleskozvod ako ochrana pred účinkami atmosférickej elektriny sa zriaďuje pre objekty a zariadenia podľa osobitného predpisu a technických noriem.¹⁹)

Vedenie a zvody sa na objekt upevňujú tak, aby bola zabezpečená pri vonkajších vedeniach a zvodoch ich dostatočná bezpečná vzdialenosť od konštrukčných prvkov druhu D3 objektu.²⁰)

Bleskozvody sa udržiavajú v riadnom technickom stave a kontrolujú sa v lehotách podľa osobitného predpisu,²¹) ako aj po zistenom zásahu bleskom.

Zistené závady a poškodenia bleskozvodu sa odstraňujú bez zbytočného odkladu.

Spájanie elektrických vodičov sa vykonáva pomocou spájacích zariadení,²²) ku ktorým patria najmä

Spájanie elektrických vodičov s medenými a hliníkovými jadrami sa realizuje tak, aby nemohla vzniknúť elektrochemická korózia.

Spájanie elektrických vodičov sa vykonáva spôsobmi zodpovedajúcimi príslušným prostrediam.

Spájanie elektrických vodičov sa nesmie vykonávať iba mechanickým skrútením jadier vodičov bez ďalšieho skrutkového spoja.

Kontrola elektrických zariadení sa preukázateľne vykonáva

Kontrolu elektrických zariadení vykonávajú osoby určené prevádzkovateľom elektrického zariadenia.

Istiace prvky elektrických obvodov sa pri oprave nahrádzajú len tými istými istiacimi prvkami.²⁴)

Elektrické svietidlá sa prevádzkujú v súlade s ich sprievodnou dokumentáciou; pri jestvujúcich, ak sprievodná dokumentácia nie je k dispozícii, elektrické svietidlá sa prevádzkujú tak, aby sa nestali príčinou vzniku požiaru.

Prevádzkovateľ zabezpečuje, aby elektrické svietidlá a elektrické zdroje svetla neboli prekryté horľavými látkami a aby vo vzdialenosti najmenej 20 cm od nich neboli umiestňované horľavé materiály, ak výrobca neurčí inak.

Pohyblivé prívody a šnúrové vedenia ležiace na podlahe sa umiestňujú a zabezpečujú tak, aby nevznikla možnosť poškodenia plášťa, izolácie, prípadne jadra pohyblivého prívodu pri obvyklom používaní a aby neboli prekážkou pri úniku osôb z daného priestoru. V prípade poškodenia elektrického zariadenia prevádzkovateľ zabezpečí jeho odpojenie od napätia.

Pre vybrané zariadenia a priestory sa používajú elektrické káble podľa osobitného predpisu.²⁵)

Akumulátorovne a nabíjarne²⁶) s akumulátormi otvorenej konštrukcie s nabíjacím výkonom 20 kW a viac sa vybavujú automatickým systémom blokovania nabíjania pri výpadku núteného podtlakového vetrania.

Akumulátorovne a nabíjarne s akumulátormi uzavretej konštrukcie s nabíjacím výkonom 40 kW a viac sa vybavujú automatickým systémom blokovania nabíjania pri výpadku núteného podtlakového vetrania.

Prevádzkovateľ zosúladí pre elektrické zariadenia užívané pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky vypracovanie sprievodnej dokumentácie podľa § 4 ods. 3 a 4 najneskôr do dvanástich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2004.