Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 29. januára 2000
bol v Montreale prijatý Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti k Dohovoru
o biologickej diverzite (oznámenie č. 34/1996 Z. z.).
V mene Slovenskej republiky bol protokol podpísaný 24. mája 2000.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s protokolom uznesením č. 626 z
11. novembra 2003.
Prezident Slovenskej republiky protokol ratifikoval 20. novembra 2003. Ratifikačná
listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov v New Yorku,
depozitára protokolu, 24. novembra 2003.
Protokol nadobudol platnosť 11. septembra 2003 na základe článku 37 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. februára 2004 na základe článku 37 ods. 2.
82/2004 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 20.02.2004 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 82/2004 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 20.02.2004 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
82
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti
k Dohovoru o biologickej diverzite
k Dohovoru o biologickej diverzite
Zmluvné strany tohto protokolu,
súc zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite (ďalej len „dohovor“),
majúc na pamäti článok 19 ods. 3 a 4 a články 8 (g) a 17 dohovoru,
majúc na pamäti aj rozhodnutie konferencie zmluvných strán dohovoru II/5 zo 17. novembra 1995 vypracovať protokol o biologickej bezpečnosti s osobitným zameraním na cezhraničný pohyb všetkých živých modifikovaných organizmov, ktoré sú výsledkom modernej biotechnológie a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity, ktorý ustanoví najmä vhodné postupy na vydávanie súhlasu na základe predbežnej informácie,
opätovne potvrdzujúc princíp predbežnej opatrnosti obsiahnutý v zásade č. 15 deklarácie z Rio de Janeira o životnom prostredí a rozvoji,
uvedomujúc si rýchlu expanziu modernej biotechnológie a rastúce znepokojenie verejnosti z jej potenciálnych nepriaznivých vplyvov na biologickú diverzitu, berúc do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí,
uznávajúc, že moderná biotechnológia má veľký potenciál prispievať k blahu ľudstva, ak sa jej rozvoj a využívanie riadia primeranými bezpečnostnými opatreniami na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí,
uznávajúc tiež kľúčový význam centier pôvodu a centier genetickej diverzity pre človeka,
berúc do úvahy obmedzené možnosti mnohých krajín, najmä rozvojových, vyporiadať sa s podstatou a rozsahom známych a potenciálnych rizík spojených so živými modifikovanými organizmami,
uznávajúc, že dohody týkajúce sa obchodu a životného prostredia by sa mali vzájomne podporovať s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj,
zdôrazňujúc, že tento protokol sa nebude vysvetľovať tak, že naznačuje zmeny v právach a povinnostiach, ktoré má zmluvná strana na základe akýchkoľvek existujúcich medzinárodných dohôd,
rozumejúc, že uvedené nemá v úmysle podriadiť tento protokol iným medzinárodným dohodám,
dohodli sa takto:
súc zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite (ďalej len „dohovor“),
majúc na pamäti článok 19 ods. 3 a 4 a články 8 (g) a 17 dohovoru,
majúc na pamäti aj rozhodnutie konferencie zmluvných strán dohovoru II/5 zo 17. novembra 1995 vypracovať protokol o biologickej bezpečnosti s osobitným zameraním na cezhraničný pohyb všetkých živých modifikovaných organizmov, ktoré sú výsledkom modernej biotechnológie a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity, ktorý ustanoví najmä vhodné postupy na vydávanie súhlasu na základe predbežnej informácie,
opätovne potvrdzujúc princíp predbežnej opatrnosti obsiahnutý v zásade č. 15 deklarácie z Rio de Janeira o životnom prostredí a rozvoji,
uvedomujúc si rýchlu expanziu modernej biotechnológie a rastúce znepokojenie verejnosti z jej potenciálnych nepriaznivých vplyvov na biologickú diverzitu, berúc do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí,
uznávajúc, že moderná biotechnológia má veľký potenciál prispievať k blahu ľudstva, ak sa jej rozvoj a využívanie riadia primeranými bezpečnostnými opatreniami na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí,
uznávajúc tiež kľúčový význam centier pôvodu a centier genetickej diverzity pre človeka,
berúc do úvahy obmedzené možnosti mnohých krajín, najmä rozvojových, vyporiadať sa s podstatou a rozsahom známych a potenciálnych rizík spojených so živými modifikovanými organizmami,
uznávajúc, že dohody týkajúce sa obchodu a životného prostredia by sa mali vzájomne podporovať s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj,
zdôrazňujúc, že tento protokol sa nebude vysvetľovať tak, že naznačuje zmeny v právach a povinnostiach, ktoré má zmluvná strana na základe akýchkoľvek existujúcich medzinárodných dohôd,
rozumejúc, že uvedené nemá v úmysle podriadiť tento protokol iným medzinárodným dohodám,
dohodli sa takto:
Článok 1
Cieľ
V súlade s princípom predbežnej opatrnosti uvedeným v zásade č. 15 deklarácie z Rio
de Janeira o životnom prostredí a rozvoji je cieľom tohto protokolu prispievať k zabezpečovaniu
primeranej úrovne ochrany v oblasti bezpečného transferu, používania a iného nakladania
so živými modifikovanými organizmami, ktoré sú výsledkom modernej biotechnológie a
ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej
diverzity, berúc do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí a s osobitným zreteľom na cezhraničný
pohyb.
Článok 2
Všeobecné ustanovenia
1.
Každá zmluvná strana prijme potrebné a vhodné právne, administratívne a iné opatrenia
s cieľom vykonávať svoje záväzky v rámci tohto protokolu.
2.
Zmluvné strany, berúc do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí, zabezpečia, že vývoj,
nakladanie, preprava, používanie, transfer a uvoľňovanie všetkých živých modifikovaných
organizmov sa budú uskutočňovať spôsobom, ktorý zabráni rizikám pre biologickú diverzitu
alebo ich zníži.
3.
Žiadne ustanovenie tohto protokolu sa žiadnym spôsobom nedotkne zvrchovaných práv
štátov nad ich teritoriálnymi vodami ustanovenými v súlade s medzinárodným právom,
zvrchovaných práv a jurisdikcie štátov v ich výlučných ekonomických zónach a kontinentálnych
šelfoch daných medzinárodným právom ani uplatňovania navigačných práv a slobôd loďami
a lietadlami, ktoré im poskytuje medzinárodné právo a príslušné medzinárodné dokumenty.
4.
Žiadne ustanovenie tohto protokolu sa nebude vykladať ako obmedzenie práva zmluvnej
strany uskutočniť opatrenia zamerané na lepšiu ochranu a trvalo udržateľné využívanie
biologickej diverzity, než ako sa vyžaduje podľa tohto protokolu, ak je taká činnosť
v súlade s cieľom a ustanoveniami tohto protokolu a v súlade s inými záväzkami, ktoré
má táto zmluvná strana podľa medzinárodného práva.
5.
Zmluvné strany sa vyzývajú, aby zohľadnili relevantné dostupné skúsenosti, nástroje
a výsledky medzinárodných fór s pôsobnosťou v oblasti rizík pre zdravie ľudí.
Článok 3
Používanie pojmov
Na účely tohto protokolu
a)
„konferencia zmluvných strán“ znamená konferenciu zmluvných strán dohovoru,
b)
„používanie v uzavretých priestoroch“ znamená každú činnosť vykonávanú v priestoroch,
zariadeniach alebo v iných fyzických objektoch, pri ktorej sa nakladá s geneticky
modifikovanými organizmami a ktorá je riadená špecifickými opatreniami účinne obmedzujúcimi
ich kontakt s vonkajším prostredím alebo ich vplyv na toto prostredie,
c)
„vývoz“ znamená zámerný cezhraničný pohyb z jednej zmluvnej strany do druhej zmluvnej
strany,
d)
„vývozca“ znamená akúkoľvek právnickú osobu alebo fyzickú osobu podliehajúcu jurisdikcii
zmluvnej strany vývozu, ktorá zabezpečuje vývoz živého modifikovaného organizmu,
e)
„dovoz“ znamená zámerný cezhraničný pohyb z jednej zmluvnej strany do druhej zmluvnej
strany,
f)
„dovozca“ znamená akúkoľvek právnickú osobu alebo fyzickú osobu podliehajúcu jurisdikcii
zmluvnej strany dovozu, ktorá zabezpečuje dovoz geneticky modifikovaného organizmu,
g)
„živý modifikovaný organizmus“ znamená akýkoľvek živý organizmus, ktorý má novú kombináciu
genetického materiálu získanú pri použití modernej biotechnológie,
h)
„živý organizmus“ znamená akéhokoľvek biologického jedinca schopného prenosu alebo
replikácie genetického materiálu vrátane sterilných organizmov, vírusov a viroidov,
i)
„moderná biotechnológia“ znamená použitie
– in vitro techník pre nukleové kyseliny vrátane rekombinovanej dezoxyribonukleovej
kyseliny a priameho injektovania nukleovej kyseliny do buniek alebo organel, alebo
– fúzie buniek pochádzajúcich z taxonomicky rôznych čeľadí, ktoré prekračujú prirodzené
fyziologické prekážky reprodukcie alebo rekombinácie a ktoré nie sú technikami využívanými
v tradičnom šľachtiteľstve alebo vo výbere,
j)
„organizácia regionálnej hospodárskej integrácie“ znamená organizáciu konštituovanú
zvrchovanými štátmi príslušnej oblasti, na ktorú členské štáty previedli kompetencie
týkajúce sa záležitostí riadených týmto protokolom a ktorá bola riadne splnomocnená
v súlade s jej vnútornými postupmi na podpis, ratifikáciu, prijatie a schválenie protokolu
alebo pristúpenie k nemu,
k)
„cezhraničný pohyb“ znamená pohyb živých modifikovaných organizmov z jednej zmluvnej
strany do druhej zmluvnej strany okrem prípadov, keď sa na účely článkov 17 a 24 preprava cez hranice štátov rozširuje na prepravu medzi zmluvnými stranami a štátmi,
ktoré nie sú zmluvnými stranami.
Článok 4
Rozsah protokolu
Tento protokol sa vzťahuje na cezhraničný pohyb, tranzit, používanie a iné nakladanie
so živými modifikovanými organizmami, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ochranu
a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity, berúc do úvahy aj riziká pre
zdravie ľudí.
Článok 5
Farmaceutiká
Nehľadiac na článok 4 a bez toho, aby bolo dotknuté právo zmluvnej strany podriadiť všetky živé modifikované
organizmy hodnoteniu rizika predtým, ako rozhodne o dovoze, tento protokol sa nebude
vzťahovať na cezhraničný pohyb živých modifikovaných organizmov, ktoré sú farmaceutikami
pre ľudí a ktoré sú predmetom iných príslušných medzinárodných dohôd alebo organizácií.
Článok 6
Tranzit a používanie v uzavretých priestoroch
1.
Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 4 a akékoľvek právo zmluvnej strany tranzitu reglementovať prepravu živých modifikovaných
organizmov cez svoje územie a poskytnúť pre klíringové stredisko biologickej bezpečnosti
každé rozhodnutie tejto zmluvnej strany podľa článku 2 ods. 3 týkajúce sa tranzitu konkrétneho živého modifikovaného organizmu cez jej územie,
ustanovenia tohto protokolu týkajúce sa postupu na vydávanie súhlasu na základe predchádzajúcej
informácie sa nebudú vzťahovať na živé modifikované organizmy v tranzite.
2.
Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 4 a akékoľvek právo zmluvnej strany podriadiť všetky živé modifikované organizmy hodnoteniu
rizika predtým, ako rozhodne o dovoze, a stanoviť normy na používanie v uzavretých
priestoroch v rámci svojej jurisdikcie, ustanovenia tohto protokolu týkajúce sa postupu
na vydávanie súhlasu na základe predchádzajúcej informácie sa nebudú vzťahovať na
cezhraničný pohyb živých modifikovaných organizmov, ktoré sú určené na používanie
v uzavretých priestoroch podľa noriem zmluvnej strany dovozu.
Článok 7
Uplatňovanie postupu na vydávanie súhlasu na základe predchádzajúcej informácie
1.
V nadväznosti na ustanovenia článkov 5 a 6 postupy na vydávanie súhlasu na základe predchádzajúcej informácie v článkoch 8 až 10 a v článku 12 sa budú uplatňovať pred prvým zámerným cezhraničným pohybom živých modifikovaných
organizmov, ktoré sa majú zámerne zaviesť do životného prostredia zmluvnej strany
dovozu.
2.
„Zámerné zavedenie do životného prostredia“ v odseku 1 sa nevzťahuje na živé modifikované
organizmy, ktoré sú určené na priame využitie ako potraviny alebo krmivo alebo sú
určené na spracovanie.
3.
Článok 11 sa bude uplatňovať pred prvým cezhraničným pohybom živých modifikovaných organizmov,
ktoré sa majú priamo využívať ako potraviny alebo krmivo alebo sú určené na spracovanie.
4.
Postupy na vydávanie súhlasu na základe predchádzajúcej informácie sa nebudú uplatňovať
na zámerný cezhraničný pohyb živých modifikovaných organizmov, ktoré budú v rozhodnutí
konferencie zmluvných strán slúžiacej na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu
identifikované ako organizmy, u ktorých sa nepredpokladajú nepriaznivé účinky na ochranu
a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity, berúc do úvahy aj riziká pre
ľudské zdravie.
Článok 8
Oznámenie
1.
Zmluvná strana vývozu písomne oznámi alebo musí vyžadovať, aby vývozca písomne oznámil
kompetentnému národnému orgánu zmluvnej strany dovozu zámerný cezhraničný pohyb živých
modifikovaných organizmov spadajúcich pod rozsah článku 7 ods. 1. Písomné oznámenie musí obsahovať prinajmenšom informácie uvedené v Prílohe I.
2.
Zmluvná strana vývozu zabezpečí, aby správnosť informácií poskytovaných vývozcom
bola zákonnou povinnosťou.
Článok 9
Potvrdenie prijatia oznámenia
1.
Zmluvná strana dovozu písomne potvrdí prijatie oznámenia oznamovateľovi do 90 dní
od prijatia oznámenia.
2.
V potvrdení sa uvedie
a)
dátum prijatia písomného oznámenia,
b)
či oznámenie „na prvý pohľad“ obsahuje informácie uvedené v článku 8,
c)
či sa bude postupovať podľa vnútroštátnych predpisov zmluvnej strany dovozu alebo
podľa postupu uvedeného v článku 10.
3.
Vnútroštátne predpisy zmluvnej strany dovozu uvedené v odseku 2 písm. c) musia byť
v súlade s týmto protokolom.
4.
Ak zmluvná strana dovozu nepredloží potvrdenie o prijatí oznámenia, nebude to znamenať
súhlas so zámerným cezhraničným pohybom.
Článok 10
Rozhodovací postup
1.
Rozhodnutia prijaté zmluvnou stranou dovozu musia byť v súlade s článkom 15.
2.
Zmluvná strana dovozu musí v časovej lehote podľa článku 9 písomne informovať oznamovateľa, či sa zámerný cezhraničný pohyb môže uskutočniť
a)
len po písomnom súhlase zmluvnej strany dovozu, alebo
b)
po uplynutí 90 dní bez nasledujúceho písomného súhlasu.
3.
Zmluvná strana dovozu v časovej lehote 270 dní od prijatia oznámenia písomne oznámi
oznamovateľovi a do klíringového strediska biologickej bezpečnosti svoje rozhodnutie
uvedené v odseku 2 písm. a), ktorým
a)
povolí dovoz s podmienkami alebo bez nich a určí, ako sa rozhodnutie bude aplikovať
na nasledujúce dovozy toho istého živého modifikovaného organizmu,
b)
zakáže dovoz,
c)
bude požadovať dodatočné relevantné informácie v súlade s vnútroštátnymi predpismi
alebo s Prílohou I; pri vypočítavaní časovej lehoty, počas ktorej má zmluvná strana dovozu odpovedať,
nebude sa brať do úvahy počet dní, počas ktorých zmluvná strana dovozu čaká na ďalšie
relevantné informácie, alebo
d)
bude informovať oznamovateľa, že časová lehota uvedená v tomto odseku sa predlžuje
o stanovenú lehotu.
4.
Okrem súhlasu bez uvedenia podmienok musia byť v rozhodnutí podľa odseku 3 uvedené
dôvody, z ktorých sa vychádzalo.
5.
Ak zmluvná strana dovozu neoznámi v časovej lehote 270 dní od prijatia oznámenia
svoje rozhodnutie, neznamená to súhlas so zámerným cezhraničným pohybom.
6.
Absencia úplnej vedeckej istoty pre neúplnosť relevantných vedeckých informácií a
poznatkov o rozsahu potenciálnych negatívnych vplyvov, ktoré môže mať živý modifikovaný
organizmus na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity na území
zmluvnej strany dovozu, berúc do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí, nebráni tejto zmluvnej
strane, aby vo vhodnom prípade prijala rozhodnutie týkajúce sa dovozu predmetného
živého modifikovaného organizmu tak, ako je uvedené v odseku 3, s cieľom predísť alebo
minimalizovať také potenciálne negatívne vplyvy.
7.
Konferencia zmluvných strán slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu
na svojom prvom zasadnutí rozhodne o vhodných postupoch a mechanizmoch na uľahčenie
rozhodovania zmluvných strán dovozu.
Článok 11
Postup v prípade živých modifikovaných organizmov určených na priame použitie ako
potraviny alebo krmivo alebo na spracovanie
1.
Zmluvná strana, ktorá prijme konečné rozhodnutie týkajúce sa domáceho používania
vrátane umiestnenia na trhu živého modifikovaného organizmu, ktorý môže byť predmetom
cezhraničného pohybu na účely priameho použitia ako potraviny alebo krmivo alebo na
spracovanie, musí v lehote do 15 dní od prijatia takého rozhodnutia informovať zmluvné
strany prostredníctvom klíringového strediska biologickej bezpečnosti. Táto informácia
musí obsahovať aspoň informácie uvedené v Prílohe II. Zmluvná strana poskytne písomnú
kópiu informácie národným kontaktným miestam každej zmluvnej strany, ktorá bude vopred
informovať sekretariát, že nemá prístup do klíringového strediska biologickej bezpečnosti.
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktoré sa týkajú poľných pokusov.
2.
Zmluvná strana, ktorá prijala rozhodnutie podľa odseku 1, zabezpečí, aby správnosť
informácií poskytovaných žiadateľom bola jeho zákonnou povinnosťou.
3.
Každá zmluvná strana môže požadovať dodatočné informácie od orgánu určeného v písmene b) Prílohe II.
4.
Zmluvná strana môže v rámci svojich vnútroštátnych predpisov prijať rozhodnutie o
dovoze živých modifikovaných organizmov určených na priame použitie ako potraviny
alebo krmivo alebo na spracovanie, ktoré je v súlade s cieľom tohto protokolu.
5.
Každá zmluvná strana musí poskytnúť klíringovému stredisku biologickej bezpečnosti
kópiu akýchkoľvek vnútroštátnych zákonov, predpisov a usmernení, ktoré sa vzťahujú
na dovoz živých modifikovaných organizmov určených na priame použitie ako potraviny
alebo krmivo alebo na spracovanie.
6.
Zmluvná strana, ktorá je rozvojovou krajinou, alebo zmluvná strana, ktorá je krajinou
v procese prechodu na trhovú ekonomiku, v prípade absencie vnútroštátnych predpisov
spomínaných v odseku 4 a pri vykonávaní svojho vnútroštátneho práva môže vyhlásiť
prostredníctvom klíringového strediska biologickej bezpečnosti, že jej rozhodnutie
pred prvým dovozom živého modifikovaného organizmu určeného na priame použitie ako
potraviny alebo krmivo alebo na spracovanie, o ktorom bola poskytnutá informácia podľa
odseku 1, bude prijaté v súlade s nasledujúcim:
a)
hodnotenie rizika vykonané v súlade s Prílohou III a
b)
rozhodnutie prijaté v rámci predvídateľného časového rámca nepresahujúceho 270 dní.
7.
Ak zmluvná strana neoznámi svoje rozhodnutie podľa odseku 6, nebude to znamenať súhlas
s dovozom živého modifikovaného organizmu určeného na priame použitie ako potraviny
alebo krmivo alebo na spracovanie, ani jeho zamietnutie, ak zmluvná strana neuvedie
inak.
8.
Absencia úplnej vedeckej istoty pre neúplnosť relevantných vedeckých informácií a
poznatkov o rozsahu potenciálnych negatívnych vplyvov, ktoré môže mať živý modifikovaný
organizmus na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity na území
zmluvnej strany dovozu, berúc do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí, nebráni tejto zmluvnej
strane, aby vo vhodnom prípade prijala rozhodnutie týkajúce sa dovozu živého modifikovaného
organizmu určeného na priame použitie ako potraviny alebo krmivo alebo na spracovanie,
s cieľom predísť alebo minimalizovať také potenciálne negatívne vplyvy.
9.
Zmluvná strana môže uviesť svoje potreby týkajúce sa finančnej pomoci a budovania
kapacít vo vzťahu k živým modifikovaným organizmom určeným na priame použitie ako
potraviny alebo krmivo alebo na spracovanie. Zmluvné strany budú spolupracovať pri
uspokojovaní týchto potrieb v súlade s článkami 22 a 28.
Článok 12
Preskúmanie rozhodnutí
1.
Zmluvná strana dovozu, prihliadajúc na nové vedecké informácie o potenciálnych nepriaznivých
účinkoch na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity, berúc do
úvahy aj riziká pre zdravie ľudí, môže kedykoľvek preskúmať a zmeniť rozhodnutie vo
veci zámerného cezhraničného pohybu. V takom prípade bude zmluvná strana v lehote
30 dní informovať všetkých oznamovateľov, ktorí predtým oznámili pohyby živých modifikovaných
organizmov uvedených v takom rozhodnutí, ako aj klíringové stredisko biologickej bezpečnosti
a uvedie dôvody svojho rozhodnutia.
2.
Zmluvná strana vývozu alebo oznamovateľ môže požiadať zmluvnú stranu dovozu, aby
preskúmala rozhodnutie, ktoré prijala vo vzťahu k článku 10 alebo podľa neho, ak sa zmluvná strana vývozu alebo oznamovateľ domnieva, že
a)
došlo k zmene okolností, ktoré môžu ovplyvniť výsledok hodnotenia rizika, na ktorom
bolo založené rozhodnutie, alebo
b)
boli sprístupnené ďalšie relevantné vedecké alebo technické informácie.
3.
Zmluvná strana dovozu písomne odpovie na takúto požiadavku v lehote 90 dní a uvedie
dôvody svojho rozhodnutia.
4.
Zmluvná strana dovozu môže podľa vlastného uváženia požadovať, aby sa pre následné
dovozy vykonalo hodnotenie rizika.
Článok 13
Zjednodušený postup
1.
Zmluvná strana dovozu za predpokladu, že sa uplatňujú primerané opatrenia na to,
aby bol zaistený bezpečný cezhraničný pohyb živých modifikovaných organizmov v súlade
s cieľom tohto protokolu, môže vopred oznámiť klíringovému stredisku biologickej bezpečnosti
a)
prípady, v ktorých sa môže uskutočniť zámerný cezhraničný pohyb do tejto zmluvnej
strany v rovnakom čase, ako je pohyb oznámený zmluvnej strane dovozu, a
b)
dovozy živých modifikovaných organizmov, ktoré nepodliehajú postupu vydávania súhlasu
na základe predbežnej informácie.
Písomné oznámenia podľa písmena a) sa môžu vzťahovať na nasledujúce podobné pohyby
do tej istej zmluvnej strany.
2.
Informácie o zámernom cezhraničnom pohybe, ktoré sú súčasťou oznámení uvedených v
odseku 1 písm. a), musia byť vypracované podľa Prílohy I.
Článok 14
Dvojstranné, regionálne a viacstranné zmluvy a dohody
1.
Zmluvné strany môžu uzatvoriť dvojstranné, regionálne a viacstranné zmluvy alebo
dohody týkajúce sa zámerných cezhraničných pohybov živých modifikovaných organizmov,
ktoré sú v súlade s cieľom tohto protokolu, za predpokladu, že tieto zmluvy a dohody
nebudú mať za následok nižšiu úroveň ochrany, akú poskytuje tento protokol.
2.
Zmluvné strany sa budú prostredníctvom klíringového strediska biologickej bezpečnosti
navzájom informovať o všetkých takýchto dvojstranných, regionálnych a viacstranných
zmluvách a dohodách, ktoré uzavreli pred nadobudnutím platnosti tohto protokolu alebo
po ňom.
3.
Ustanovenia tohto protokolu nebudú ovplyvňovať zámerné cezhraničné pohyby, ktoré
sa uskutočnia podľa takýchto zmlúv a dohôd medzi zmluvnými stranami.
4.
Každá zmluvná strana môže určiť, že jej vnútroštátne predpisy sa budú uplatňovať
na konkrétne dovozy do tejto zmluvnej strany a svoje rozhodnutie písomne oznámi klíringovému
stredisku biologickej bezpečnosti.
Článok 15
Hodnotenie rizika
1.
Hodnotenie rizika vykonané podľa tohto protokolu sa musí vykonávať vedeckým spôsobom
v súlade s Prílohou III, berúc do úvahy uznávané techniky na hodnotenie rizika. Takéto hodnotenie rizika
bude založené minimálne na informáciách, ktoré sa poskytujú v súlade s článkom 8, a na iných dostupných vedeckých dôkazoch s cieľom identifikovať a zhodnotiť možné
nepriaznivé vplyvy živých modifikovaných organizmov na ochranu a trvalo udržateľné
využívanie biologickej diverzity, berúc do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí.
2.
Zmluvná strana dovozu zabezpečí, aby pre rozhodnutia prijímané podľa článku 10 bolo
vykonané hodnotenie rizika. Môže požadovať, aby hodnotenie rizika vykonal vývozca.
3.
Ak to bude zmluvná strana dovozu požadovať, náklady na hodnotenie rizika bude niesť
oznamovateľ.
Článok 16
Riadenie rizika
1.
Zmluvné strany, berúc do úvahy článok 8 písm. g) dohovoru, vytvoria a budú uplatňovať vhodné mechanizmy, opatrenia a stratégie na reguláciu,
riadenie alebo kontrolu rizík identifikovaných podľa ustanovení tohto protokolu o
hodnotení rizika súvisiaceho s používaním živých modifikovaných organizmov, nakladaním
s nimi a s ich cezhraničným pohybom.
2.
Opatrenia vychádzajúce z hodnotenia rizika budú uložené v rozsahu nevyhnutnom na
predchádzanie negatívnym účinkom živých modifikovaných organizmov na ochranu a trvalo
udržateľné využívanie biologickej diverzity na území zmluvnej strany dovozu, berúc
do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí.
3.
Každá zmluvná strana prijme vhodné opatrenia na prevenciu neúmyselného cezhraničného
pohybu živých modifikovaných organizmov vrátane takých opatrení, ako je požiadavka
na vykonanie hodnotenia rizika pred prvým uvoľnením živého modifikovaného organizmu.
4.
Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, každá zmluvná strana sa bude usilovať zabezpečiť,
aby sa každý živý modifikovaný organizmus, či už je dovážaný alebo doma vyvinutý,
ešte pred jeho uvoľnením na určené používanie podrobil pozorovaniu počas vhodnej lehoty,
ktorá bude úmerná jeho životnému cyklu alebo generačnému času.
5.
Zmluvné strany budú spolupracovať pri
a)
identifikácii živých modifikovaných organizmov alebo špecifických znakov, ktoré môžu
mať nepriaznivé účinky na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity,
berúc do úvahy aj riziká pre ľudské zdravie, a
b)
prijímaní vhodných opatrení týkajúcich sa zaobchádzania s takýmito živými modifikovanými
organizmami alebo špecifickými znakmi.
Článok 17
Neúmyselný cezhraničný pohyb a núdzové opatrenia
1.
Každá zmluvná strana prijme vhodné opatrenia na vyrozumenie dotknutého alebo potenciálne
dotknutého štátu, klíringového strediska biologickej bezpečnosti, a ak je to vhodné,
aj príslušnej medzinárodnej organizácie, ak sa dozvie o udalosti v rámci svojej jurisdikcie,
ktorej výsledkom je uvoľnenie, ktoré vedie alebo môže viesť k neúmyselnému cezhraničnému
pohybu živého modifikovaného organizmu, ktorý môže mať významné nepriaznivé účinky
na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity v dotknutých štátoch,
berúc do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí. Oznámenie sa musí poskytnúť ihneď, ako
sa zmluvná strana dozvie o uvedenej situácii.
2.
Každá zmluvná strana nie neskôr, ako tento protokol pre ňu nadobudne platnosť, poskytne
klíringovému stredisku biologickej bezpečnosti podrobnosti o kontaktných adresách
na účely prijímania oznámení podľa tohto článku.
3.
Každé oznámenie vyplývajúce z odseku 1 musí obsahovať
a)
dostupné relevantné informácie o odhadovaných množstvách a relevantných vlastnostiach
a/alebo o znakoch živého modifikovaného organizmu,
b)
informácie o okolnostiach, za akých došlo k uvoľneniu, a o predpokladanom dátume,
ako aj o používaní živého modifikovaného organizmu v zmluvnej strane, z ktorej pochádza,
c)
všetky dostupné informácie o možných negatívnych účinkoch na ochranu a trvalo udržateľné
využívanie biologickej diverzity, berúc do úvahy aj vplyvy na zdravie ľudí, ako aj
dostupné informácie o možných opatreniach na riadenie rizík,
d)
akékoľvek iné relevantné informácie,
e)
kontaktné adresy, kde možno získať ďalšie informácie.
4.
S cieľom minimalizovať akékoľvek významné negatívne účinky na ochranu a trvalo udržateľné
využívanie biologickej diverzity, berúc do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí, každá
zmluvná strana, v ktorej jurisdikcii sa vyskytlo uvoľnenie živého modifikovaného organizmu
uvedeného v odseku 1, bezodkladne začne konzultácie s dotknutými alebo potenciálne
dotknutými štátmi, aby im umožnila vhodne reagovať a začať potrebné činnosti vrátane
havarijných opatrení.
Článok 18
Nakladanie, preprava, balenie a označovanie
1.
Každá zmluvná strana, berúc takisto do úvahy riziká pre zdravie ľudí, prijme s cieľom
predchádzať nepriaznivým účinkom na ochranu a trvalé využívanie biologickej diverzity
potrebné opatrenia vyžadujúce, aby sa živé modifikované organizmy, ktoré sú predmetom
zámerného cezhraničného pohybu v rámci tohto protokolu, balili, prepravovali a aby
sa s nimi nakladalo za bezpečnostných podmienok, berúc do úvahy príslušné medzinárodné
pravidlá a normy.
2.
Každá zmluvná strana prijme opatrenia vyžadujúce, aby dokumentácia sprevádzajúca:
a)
živé modifikované organizmy, ktoré sú určené na priame použitie, ako sú potraviny
alebo krmivo, alebo sú určené na spracovanie, zreteľne uvádzala, že „môžu obsahovať“
živé modifikované organizmy a nie sú určené na zámerné zavedenie do životného prostredia,
ako aj kontaktné adresy, kde možno získať ďalšie informácie. Konferencia zmluvných
strán, slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu, rozhodne o podrobných
požiadavkách v tejto veci vrátane uvedenia totožnosti a iných jedinečných identifikačných
údajov nie neskôr ako dva roky po nadobudnutí platnosti tohto protokolu, a
b)
živé modifikované organizmy, ktoré sú určené na používanie v uzavretých priestoroch,
ich zreteľne označovala ako živé modifikované organizmy a uvádzala všetky požiadavky
na bezpečné nakladanie, uskladnenie, prepravu a používanie, kontaktnú adresu, kde
možno získať ďalšie informácie, vrátane mena a adresy jednotlivca a inštitúcie, ktorej
sa živé modifikované organizmy zasielajú, a
c)
živé modifikované organizmy, ktoré sú určené na zámerné zavedenie do životného prostredia
zmluvnej strany dovozu, a akékoľvek iné živé modifikované organizmy v rámci protokolu
zreteľne označovala ako živé modifikované organizmy; uvádzala identitu a relevantné
znaky a/alebo charakteristiky, akékoľvek požiadavky na bezpečné nakladanie, uskladnenie,
prepravu a používanie, kontaktnú adresu, kde možno získať ďalšie informácie, a ak
to bude vhodné, meno a adresu dovozcu a vývozcu; a aby obsahovala vyhlásenie, že pohyb
je v súlade s požiadavkami tohto protokolu vzťahujúcimi sa na vývozcu.
3.
Konferencia zmluvných strán, slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu,
konzultujúc s ostatnými príslušnými medzinárodnými orgánmi, zváži potrebu a postup
vytvorenia noriem týkajúcich sa praxe označovania, nakladania, balenia a prepravy.
Článok 19
Príslušné národné orgány a národné kontaktné miesta
1.
Každá zmluvná strana určí jedno národné kontaktné miesto, ktoré bude v jej mene zodpovedné
za styk so sekretariátom. Každá zmluvná strana takisto určí jeden alebo viac príslušných
národných orgánov, ktoré budú zodpovedné za vykonávanie administratívnych funkcií
požadovaných týmto protokolom a ktoré budú oprávnené konať v mene tejto zmluvnej strany
vo veciach týchto funkcií. Zmluvná strana môže určiť jediný subjekt, ktorý bude plniť
funkcie kontaktného miesta aj príslušného národného orgánu.
2.
Každá zmluvná strana najneskôr do termínu nadobudnutia platnosti tohto protokolu
pre túto zmluvnú stranu oznámi sekretariátu názvy a adresy kontaktného miesta a príslušného
národného orgánu alebo orgánov. V prípade, že zmluvná strana vymenuje viac než jeden
príslušný orgán, doručí sekretariátu písomné oznámenie s relevantnými informáciami
o príslušných kompetenciách týchto orgánov. Tieto informácie budú minimálne určovať,
ktorý kompetentný úrad sa zaoberá ktorým druhom živých modifikovaných organizmov.
Každá zmluvná strana bezodkladne oznámi sekretariátu akékoľvek zmeny týkajúce sa vymenovania
národného kontaktného miesta alebo zmeny názvu a adresy alebo kompetencií svojho príslušného
národného orgánu alebo orgánov.
3.
Sekretariát bude bezodkladne informovať zmluvné strany o oznámeniach, ktoré dostal
podľa vyššie uvedeného odseku 2 a sprístupní tieto informácie tiež prostredníctvom
klíringového strediska biologickej bezpečnosti.
Článok 20
Výmena informácií a Klíringové stredisko biologickej bezpečnosti
1.
Týmto sa ustanovuje Klíringové stredisko biologickej bezpečnosti ako súčasť mechanizmu
klíringového strediska podľa článku 18 ods. 3 dohovoru na účel:
a)
uľahčovania výmeny vedeckých, technických, environmentálnych a právnych informácií
a poznatkov o živých modifikovaných organizmoch, a
b)
pomoci zmluvným stranám pri implementácii protokolu, berúc do úvahy aj osobitné potreby
zmluvných strán, ktoré sú rozvojovými krajinami, najmä najmenej rozvinutými a malými
ostrovnými rozvojovými štátmi a krajinami v procese prechodu na trhovú ekonomiku,
ako aj krajinám, ktoré sú centrami pôvodu a centrami genetickej diverzity.
2.
Klíringové stredisko biologickej bezpečnosti bude slúžiť ako prostriedok na sprístupňovanie
informácií na účely odseku 1. Zmluvným stranám bude zabezpečovať prístup k informáciám
týkajúcim sa implementácie protokolu, ktoré poskytnú zmluvné strany. Bude tiež zabezpečovať,
podľa možnosti, prístup k ostatným medzinárodným mechanizmom výmeny informácií o biologickej
bezpečnosti.
3.
Bez toho, aby bola dotknutá ochrana dôverných informácií, každá zmluvná strana sprístupní
Klíringovému stredisku biologickej bezpečnosti akékoľvek informácie, ktoré sa požadujú
na sprístupnenie Klíringovému stredisku biologickej bezpečnosti podľa tohto protokolu,
a tiež:
a)
akékoľvek existujúce zákony, nariadenia a usmernenia na implementáciu protokolu,
ako aj informácie požadované zmluvnými stranami na postup vydávania súhlasu na základe
predbežnej informácie,
b)
akékoľvek dvojstranné, regionálne a viacstranné zmluvy a dohody,
c)
súhrny svojich hodnotení rizika alebo environmentálnych preskúmaní živých modifikovaných
organizmov vytvárané prostredníctvom právne upraveného procesu a vykonané v súlade
s článkom 15 vrátane - ak je to vhodné - relevantných informácií o produktoch z nich odvodených,
menovite o spracovaných materiáloch, ktoré pochádzajú zo živých modifikovaných organizmov
obsahujúcich zistiteľné nové kombinácie replikovateľného genetického materiálu získané
použitím modernej biotechnológie,
d)
svoje záverečné rozhodnutie ohľadom dovozu alebo uvoľnenia živých modifikovaných
organizmov, a
e)
správy predložené zmluvnou stranou podľa článku 33 vrátane správ o implementácii postupu na vydávanie súhlasu na základe predbežnej
informácie.
4.
Spôsob fungovania Klíringového strediska biologickej bezpečnosti vrátane správ o
jeho činnosti sa dohodne na prvom zasadnutí konferencie zmluvných strán slúžiacej
na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu a ďalej sa bude preskúmavať.
Článok 21
Dôverné informácie
1.
Zmluvná strana dovozu umožní oznamovateľovi, aby určil informácie, predkladané podľa
postupov tohto protokolu alebo požadované zmluvnou stranou dovozu ako súčasť postupu
na vydávanie súhlasu na základe predbežnej informácie podľa protokolu, s ktorými by
sa malo narábať ako s dôvernými. Na požiadanie v takých prípadoch poskytne zdôvodnenie.
2.
Zmluvná strana dovozu bude konzultovať s oznamovateľom, ak dôjde k názoru, že informácie
určené oznamovateľom ako dôverné nie sú takého charakteru, aby bolo potrebné s nimi
narábať ako s dôvernými, a bude informovať oznamovateľa o svojom rozhodnutí pred akýmkoľvek
zverejnením informácií, pričom na požiadanie uvedie dôvody svojho rozhodnutia, ako
aj možnosť konzultácií a interného preskúmania rozhodnutia pred zverejnením informácie.
3.
Každá zmluvná strana bude chrániť dôverné informácie, prijaté v rámci protokolu,
vrátane akýchkoľvek dôverných informácií, prijatých v kontexte postupu na vydávanie
súhlasu, na základe predchádzajúcej informácie podľa protokolu. Každá zmluvná strana
sa ubezpečí, že má spôsob na ochranu takých informácií, a bude chrániť dôvernosť takých
informácií spôsobom, ktorý nebude menej priaznivý, než sa uplatňuje na dôverné informácie
v súvislosti so živými modifikovanými organizmami produkovanými vnútroštátne.
4.
Zmluvná strana dovozu nebude využívať také informácie na komerčné účely okrem prípadov,
keď na to oznamovateľ dá písomný súhlas.
5.
Ak predkladateľ oznámenie stiahne alebo stiahol, zmluvná strana dovozu bude rešpektovať
dôvernosť komerčných a priemyselných informácií vrátane informácií o výskume a vývoji,
ako aj informácií, na ktorých dôvernosti sa zmluvná strana a oznamovateľ nezhodli.
6.
Bez toho, aby bol dotknutý vyššie uvedený odsek 5, nebudú sa považovať za dôverné
a)
názov a adresa oznamovateľa,
b)
všeobecný opis živého modifikovaného organizmu,
c)
súhrn hodnotenia rizika účinkov na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej
diverzity, berúc do úvahy aj zdravie ľudí, a
d)
akékoľvek metódy a plány havarijnej odozvy.
Článok 22
Budovanie kapacít
1.
Zmluvné strany budú spolupracovať pri vytváraní a/alebo posilňovaní ľudských zdrojov
a inštitucionálnych kapacít v oblasti biologickej bezpečnosti vrátane biotechnológie
v rozsahu, aký vyžaduje biologická bezpečnosť na účel účinnej implementácie tohto
protokolu v zmluvných stranách, ktoré sú rozvojovými krajinami a v rámci nich predovšetkým
najmenej rozvinutými a malými ostrovnými rozvojovými štátmi, a v zmluvných stranách,
ktoré sú krajinami v procese prechodu na trhovú ekonomiku, prostredníctvom existujúcich
globálnych, regionálnych, subregionálnych a národných inštitúcií a organizácií, a
ak to bude vhodné, prostredníctvom vytvárania podmienok na zapojenie súkromného sektora.
2.
Na účely implementácie odseku 1, vo vzťahu k spolupráci pri vytváraní kapacít v oblasti
biologickej bezpečnosti, sa budú plne zohľadňovať potreby zmluvných strán, ktoré sú
rozvojovými krajinami, a v rámci nich predovšetkým najmenej rozvinutými krajinami
a malými ostrovnými rozvojovými štátmi, týkajúce sa finančných zdrojov a prenosu technológií
a know-how v súlade s príslušnými ustanoveniami dohovoru. Spolupráca pri budovaní
kapacít v závislosti od odlišnej situácie, spôsobilosti a požiadaviek každej zmluvnej
strany bude zahŕňať vedecký a technický výcvik správneho a bezpečného riadenia biotechnológie
a na využitie hodnotenia rizika a riadenia rizika pre biologickú bezpečnosť a zlepšenie
technologických a inštitucionálnych kapacít pre biologickú bezpečnosť. Potreby zmluvných
strán, ktoré sú krajinami v procese prechodu na trhovú ekonomiku, na budovanie kapacít
pre biologickú bezpečnosť, sa budú tiež plne brať do úvahy.
Článok 23
Verejné povedomie a účasť verejnosti
1.
Zmluvné strany budú
a)
podporovať a umožňovať zvyšovanie verejného povedomia, výchovu a účasť verejnosti
týkajúcu sa bezpečného transferu, nakladania a používania živých modifikovaných organizmov
s ohľadom na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity, berúc tiež
do úvahy riziká pre zdravie ľudí. V súvislosti s uvedeným budú zmluvné strany spolupracovať,
ak to bude vhodné, s inými štátmi a medzinárodnými orgánmi,
b)
usilovať sa zabezpečiť, aby povedomie a výchova verejnosti zahŕňali prístup k informáciám
o živých modifikovaných organizmoch, určených v súlade s týmto protokolom, ktoré možno
dovážať.
2.
Zmluvné strany budú v súlade s ich príslušnými zákonmi a nariadeniami konzultovať
s verejnosťou pri rozhodovacom procese v súvislosti so živými modifikovanými organizmami
a sprístupnia výsledky takých rozhodnutí verejnosti, pričom budú zohľadňovať dôverné
informácie v súlade s článkom 21.
3.
Každá zmluvná strana sa bude usilovať informovať verejnosť o prostriedkoch prístupu
verejnosti ku klíringovému stredisku biologickej bezpečnosti.
Článok 24
Nezmluvné strany
1.
Cezhraničné pohyby živých modifikovaných organizmov medzi zmluvnými a nezmluvnými
stranami musia byť v súlade s cieľom tohto protokolu. Zmluvné strany môžu uzatvárať
dvojstranné, regionálne alebo viacstranné zmluvy a dohody s nezmluvnými stranami týkajúce
sa týchto cezhraničných pohybov.
2.
Zmluvné strany budú vyzývať nezmluvné strany, aby sa pripojili k tomuto protokolu
a aby prispievali do klíringového strediska biologickej bezpečnosti vhodnými informáciami
o živých modifikovaných organizmoch uvoľnených, dovezených alebo vyvezených z oblastí,
ktoré podliehajú ich národnej jurisdikcii.
Článok 25
Nelegálne cezhraničné pohyby
1.
Každá zmluvná strana prijme vhodné domáce opatrenia zamerané na predchádzanie, a
ak to bude vhodné, na postihovanie nelegálnych cezhraničných pohybov živých modifikovaných
organizmov uskutočňovaných v rozpore s domácimi opatreniami na implementáciu tohto
protokolu. Také pohyby sa budú považovať za nelegálne cezhraničné pohyby.
2.
V prípade nelegálneho cezhraničného pohybu môže dotknutá zmluvná strana, ak je to
vhodné, vyžadovať od zmluvnej strany pôvodu, aby na vlastné náklady zabezpečila zneškodnenie
živého modifikovaného organizmu repatriáciou alebo zničením.
3.
Každá zmluvná strana sprístupní pre klíringové stredisko biologickej bezpečnosti
informácie o prípadoch nelegálnych cezhraničných pohybov, ktoré sa jej týkajú.
Článok 26
Sociálno-ekonomické hľadiská
1.
Zmluvné strany pri prijímaní rozhodnutí o dovoze podľa tohto protokolu alebo podľa
svojich vnútroštátnych opatrení na implementáciu protokolu môžu v súlade so svojimi
medzinárodnými záväzkami brať do úvahy sociálno-ekonomické hľadiská vyplývajúce z
vplyvu živých modifikovaných organizmov na ochranu a trvalo udržateľné využívanie
biologickej diverzity, najmä s ohľadom na hodnotu biologickej diverzity pre pôvodné
a miestne komunity.
2.
Zmluvné strany sa vyzývajú na spoluprácu na výskume a na výmene informácií o akýchkoľvek
sociálno-ekonomických vplyvoch živých modifikovaných organizmov, najmä na pôvodné
a miestne komunity.
Článok 27
Zodpovednosť a odškodnenie
Konferencia zmluvných strán, slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu,
na svojom prvom zasadnutí schváli proces na vytvorenie primeraných medzinárodných
pravidiel a postupov v oblasti zodpovednosti za škodu a náhrady škody, ktorá je výsledkom
cezhraničných pohybov živých modifikovaných organizmov, pričom analyzuje a vhodným
spôsobom zohľadní prebiehajúce procesy v medzinárodnom práve o týchto záležitostiach
a vyvinie úsilie na ukončenie tohto procesu do štyroch rokov.
Článok 28
Finančný mechanizmus a zdroje
1.
Zmluvné strany pri zvažovaní finančných zdrojov na implementáciu tohto protokolu
budú brať do úvahy ustanovenia článku 20 dohovoru.
2.
Finančný mechanizmus ustanovený v článku 21 dohovoru prostredníctvom inštitucionálnej štruktúry, ktorej bolo zverené jeho fungovanie,
bude slúžiť ako finančný mechanizmus tohto protokolu.
3.
S ohľadom na budovanie kapacít uvedené v článku 22 tohto protokolu bude konferencia zmluvných strán slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu
pri prijímaní usmernenia týkajúceho sa finančného mechanizmu uvedeného v odseku 2
na jeho posúdenie konferenciou zmluvných strán brať do úvahy potrebu finančných zdrojov
zmluvných strán, ktoré sú rozvojovými krajinami, medzi nimi predovšetkým najmenej
rozvinutými krajinami a malými ostrovnými rozvojovými štátmi.
4.
V kontexte odseku 1 budú zmluvné strany brať do úvahy potreby zmluvných strán, ktoré
sú rozvojovými krajinami, medzi nimi predovšetkým najmenej rozvinutými krajinami a
malými ostrovnými rozvojovými štátmi, ako aj zmluvných strán, ktoré sú krajinami v
procese prechodu na trhovú ekonomiku, pri ich úsilí identifikovať a implementovať
požiadavky na budovanie kapacít na účely implementácie tohto protokolu.
5.
Usmernenia pre finančný mechanizmus dohovoru v relevantných rozhodnutiach konferencie
zmluvných strán vrátane rozhodnutí, ktoré sa dohodli pred prijatím tohto protokolu,
sa budú uplatňovať mutatis mutandis na ustanovenia tohto článku.
6.
Zmluvné strany, ktoré sú rozvinutými krajinami, môžu poskytovať a zmluvné strany,
ktoré sú rozvojovými krajinami, a zmluvné strany, ktoré sú krajinami v procese prechodu
na trhovú ekonomiku, môžu využívať aj finančné a technologické zdroje na implementáciu
ustanovení tohto protokolu prostredníctvom dvojstranných, regionálnych a viacstranných
kanálov.
Článok 29
Konferencia zmluvných strán slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu
1.
Konferencia zmluvných strán bude slúžiť na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu.
2.
Zmluvné strany dohovoru, ktoré nie sú zmluvnými stranami tohto protokolu, sa môžu
zúčastňovať ako pozorovatelia na rokovaniach akéhokoľvek zasadnutia konferencie zmluvných
strán slúžiacej na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu. Keď bude konferencia
zmluvných strán slúžiť na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu, rozhodnutia
v rámci tohto protokolu budú prijímať len zmluvné strany tohto protokolu.
3.
Keď bude konferencia zmluvných strán slúžiť na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu,
každý člen výboru konferencie zmluvných strán zastupujúci zmluvnú stranu dohovoru,
ktorá zároveň nie je zmluvnou stranou tohto protokolu, bude nahradený členom zvoleným
zmluvnými stranami tohto protokolu spomedzi zástupcov zmluvných strán tohto protokolu.
4.
Konferencia zmluvných strán slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu
bude pravidelne skúmať implementáciu tohto protokolu a v rámci svojho mandátu prijme
rozhodnutia potrebné na podporu jeho efektívnej implementácie. Bude plniť funkcie
pridelené jej týmto protokolom a bude
a)
vydávať odporúčania ku všetkým otázkam potrebným na implementáciu tohto protokolu,
b)
vytvárať pomocné orgány nevyhnutné na implementáciu tohto protokolu,
c)
hľadať a využívať, ak to bude vhodné, služby a informácie poskytované príslušnými
medzinárodnými organizáciami a medzivládnymi a mimovládnymi orgánmi, ako aj spoluprácu
s nimi,
d)
stanovovať formu a intervaly na odosielanie informácií, ktoré sa majú predkladať
v súlade s článkom 33 tohto protokolu, a posudzovať tieto informácie rovnako ako správy predkladané ktorýmkoľvek pomocným
orgánom,
e)
zvažovať a prijímať podľa požiadaviek dodatky k tomuto protokolu a jeho prílohám,
ako aj akékoľvek iné dodatočné prílohy k tomuto protokolu, ktoré sa považujú za nevyhnutné
na implementáciu tohto protokolu, a
f)
vykonávať ďalšie funkcie, ktoré sa môžu požadovať na implementáciu tohto protokolu.
5.
Rokovací poriadok konferencie zmluvných strán a finančné pravidlá dohovoru sa budú
uplatňovať mutatis mutandis v rámci tohto protokolu, ak konferencia zmluvných strán
slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu nerozhodne inak.
6.
Sekretariát zvolá prvé zasadnutie konferencie zmluvných strán slúžiacej na stretnutie
zmluvných strán tohto protokolu spoločne s prvým zasadnutím konferencie zmluvných
strán, ktoré je plánované po dátume nadobudnutia platnosti tohto protokolu. Nasledujúce
riadne zasadnutia konferencie zmluvných strán slúžiacej na stretnutie zmluvných strán
tohto protokolu sa budú konať spoločne s riadnymi zasadnutiami konferencie zmluvných
strán, ak konferencia zmluvných strán slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto
protokolu nerozhodne inak.
7.
Mimoriadne zasadnutia konferencie zmluvných strán slúžiacej na stretnutie zmluvných
strán tohto protokolu sa budú konať v takých termínoch, ktoré bude konferencia zmluvných
strán slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu považovať za potrebné,
alebo na základe písomnej žiadosti ktorejkoľvek zmluvnej strany za predpokladu, že
v lehote šiestich mesiacov od termínu, keď sekretariát oboznámi zmluvné strany so
žiadosťou, žiadosť podporí najmenej jedna tretina zmluvných strán.
8.
Organizácia Spojených národov, jej špecializované organizácie a Medzinárodná agentúra
pre atómovú energiu, ako aj ktorýkoľvek členský štát týchto organizácií alebo ich
pozorovatelia, ktorí nie sú zmluvnou stranou dohovoru, sa na zasadnutiach konferencie
zmluvných strán slúžiacej na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu môžu zúčastňovať
ako pozorovatelia. Ktorýkoľvek orgán alebo organizácia na národnej alebo medzinárodnej,
vládnej alebo mimovládnej úrovni s pôsobnosťou vo veciach týkajúcich sa tohto protokolu,
ktorý informoval sekretariát o svojom záujme zúčastniť sa na zasadnutí konferencie
zmluvných strán slúžiacej na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu ako pozorovateľ,
sa môže zúčastniť, ak najmenej jedna tretina zmluvných strán nevznesie námietku. Ak
nie je v tomto článku uvedené inak, prítomnosť a účasť pozorovateľov sa bude riadiť
rokovacím poriadkom, ako je uvedené v odseku 5.
Článok 30
Pomocné orgány
1.
Ktorýkoľvek pomocný orgán ustanovený dohovorom alebo v rámci dohovoru môže na základe
rozhodnutia konferencie zmluvných strán slúžiacej na stretnutie zmluvných strán tohto
protokolu plniť úlohy tohto protokolu. V takomto prípade zasadnutie zmluvných strán
špecifikuje, ktoré funkcie bude tento orgán vykonávať.
2.
Zmluvné strany dohovoru, ktoré nie sú zmluvnými stranami tohto protokolu, sa môžu
zúčastňovať na rokovaniach ktoréhokoľvek zasadnutia pomocných orgánov protokolu ako
pozorovatelia. Keď pomocný orgán dohovoru slúži ako pomocný orgán tohto protokolu,
rozhodnutia v rámci tohto protokolu budú prijímať len zmluvné strany tohto protokolu.
3.
Keď pomocný orgán dohovoru vykonáva svoje funkcie vo veciach týkajúcich sa tohto
protokolu, ktorýkoľvek člen úradu tohto pomocného orgánu zastupujúci zmluvnú stranu
dohovoru, ktorá zároveň nie je zmluvnou stranou protokolu, bude nahradený členom zvoleným
zmluvnými stranami tohto protokolu spomedzi zástupcov zmluvných strán tohto protokolu.
Článok 31
Sekretariát
1.
Sekretariát ustanovený podľa článku 24 dohovoru bude slúžiť ako sekretariát tohto protokolu.
2.
Článok 24 ods. 1 dohovoru o funkciách sekretariátu sa bude vzťahovať mutatis mutandis na tento protokol.
3.
V miere, ako ich možno diferencovať, budú niesť náklady na činnosť sekretariátu pre
tento protokol zmluvné strany tohto protokolu. Konferencia zmluvných strán slúžiaca
na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu rozhodne na svojom prvom stretnutí o
potrebných finančných úpravách na tento účel.
Článok 32
Vzťah k dohovoru
Ustanovenia dohovoru vzťahujúce sa na jeho protokoly sa budú uplatňovať na tento protokol,
ak nie je v tomto protokole uvedené inak.
Článok 33
Monitoring a predkladanie správ
Každá zmluvná strana bude monitorovať implementáciu svojich záväzkov vyplývajúcich
z tohto protokolu a bude predkladať konferencii zmluvných strán slúžiacej na stretnutie
zmluvných strán tohto protokolu v intervaloch, ktoré konferencia zmluvných strán ustanoví,
správy o opatreniach, ktoré konferencia zmluvných strán prijala na implementáciu protokolu.
Článok 34
Súlad
Konferencia zmluvných strán slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu
na svojom prvom zasadnutí posúdi a schváli postupy spolupráce a inštitucionálne mechanizmy
na podporu súladu s ustanoveniami tohto protokolu a na riešenie prípadov nesúladu.
Tieto postupy a mechanizmy budú obsahovať ustanovenia na poskytnutie rady alebo pomoci
tam, kde je to vhodné. Budú oddelené od a nedotknú sa postupov a mechanizmov urovnávania
sporov ustanovených podľa článku 27 dohovoru.
Článok 35
Hodnotenie a preskúmanie
Konferencia zmluvných strán slúžiaca na stretnutie zmluvných strán tohto protokolu
vykoná po piatich rokoch od nadobudnutia platnosti tohto protokolu a potom najmenej
každých ďalších päť rokov vyhodnotenie jeho účinnosti vrátane hodnotenia jeho postupov
a príloh.
Článok 36
Podpis
Tento protokol bude otvorený na podpis štátom alebo organizáciám regionálnej hospodárskej
integrácie od 15. do 26. mája 2000 na Úrade Organizácie Spojených národov v Nairobi
a od 5. júna 2000 do 4. júna 2001 v ústredí Organizácie Spojených národov v New Yorku.
Článok 37
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento protokol nadobudne platnosť v deväťdesiaty deň po uložení päťdesiatej listiny
o ratifikácii, prijatí alebo schválení alebo listiny o prístupe k protokolu štátmi
alebo organizáciami regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré sú zmluvnými stranami
dohovoru.
2.
Tento protokol nadobudne platnosť pre štát alebo organizáciu regionálnej hospodárskej
integrácie, ktorá tento protokol ratifikuje, prijme alebo schváli, alebo k nemu pristúpi
po nadobudnutí jeho platnosti podľa odseku 1, v deväťdesiaty deň odo dňa, keď tento
štát alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie uložili listinu o ratifikácii,
prijatí alebo schválení alebo listinu o prístupe k protokolu, alebo v deň nadobudnutia
platnosti dohovoru pre tento štát alebo organizáciu regionálnej hospodárskej integrácie
podľa toho, čo sa uskutoční neskôr.
3.
Na účely odsekov 1 a 2 sa nebude žiadna listina, ktorú uložila organizácia regionálnej
hospodárskej integrácie k listinám uloženým členskými štátmi tejto organizácie, pokladať
za dodatočnú.
Článok 38
Výhrady
Voči tomuto protokolu nemožno vzniesť žiadne výhrady.
Článok 39
Odstúpenie
1.
Kedykoľvek po dvoch rokoch odo dňa, keď tento protokol nadobudne platnosť pre zmluvnú
stranu, môže táto zmluvná strana podať depozitárovi písomné oznámenie o odstúpení
od protokolu.
2.
Každé takéto odstúpenie sa uskutoční po uplynutí jedného roka odo dňa, keď depozitár
dostal písomné oznámenie alebo v takom neskoršom termíne, ktorý môže byť uvedený v
oznámení o odstúpení.
Článok 40
Autentické texty
Pôvodné vyhotovenie tohto protokolu, ktorého arabský, čínsky, anglický, francúzsky,
ruský a španielsky text sú rovnako autentické, budú uložené u generálneho tajomníka
Organizácie Spojených národov.
Na dôkaz toho podpísaní, na tento akt riadne splnomocnení, podpísali tento protokol.
Dané v Montreale 29. januára 2000.
PRÍLOHA I
a) Meno a podrobnosti o kontaktných adresách vývozcu.
b) Meno a podrobnosti o kontaktných adresách dovozcu.
c) Názov a identita živého modifikovaného organizmu, ako aj domáca klasifikácia stupňa
biologickej bezpečnosti živého modifikovaného organizmu v štáte vývozu, ak táto existuje.
d) Plánovaný dátum alebo dátumy cezhraničného pohybu, pokiaľ sú známe.
e) Taxonomické zaradenie, bežný názov, miesto zberu alebo nadobudnutia a charakteristiky
organizmu príjemcu alebo parentálnych organizmov súvisiace s biologickou bezpečnosťou.
f) Centrá pôvodu a centrá genetickej diverzity organizmu príjemcu a/alebo rodičovských
organizmov, ak sú známe a opis biotopu, kde organizmus môže prežívať alebo sa reprodukovať.
g) Taxonomické zaradenie, bežný názov, miesto zberu alebo nadobudnutia a charakteristiky
organizmu darcu alebo darcov súvisiace s biologickou bezpečnosťou.
h) Opis nukleovej kyseliny alebo zavedenej modifikácie, použitej techniky a výsledných
vlastností živého modifikovaného organizmu.
i) Plánované využitie živého modifikovaného organizmu alebo produktov z neho, menovite
spracovaných materiálov, ktoré sú pôvodom zo živých modifikovaných organizmov, obsahujúcich
zistiteľné nové kombinácie replikovateľného genetického materiálu získaného použitím
modernej biotechnológie.
j) Množstvo alebo objem živých modifikovaných organizmov, ktorý má byť prepravený.
k) Predchádzajúca a súčasná správa o hodnotení rizík v súlade s Prílohou III.
l) Navrhované metódy na bezpečné nakladanie, uskladňovanie, prepravu a používanie
vrátane balenia, označovania, dokumentácie, zneškodňovania a havarijných postupov,
ak to bude vhodné.
m) Právny status živého modifikovaného organizmu (napríklad či je v štáte vývozu zakázaný,
či podlieha iným obmedzeniam alebo či bol povolený na uvoľnenie do životného prostredia)
a dôvod alebo dôvody na zákaz, ak bol živý modifikovaný organizmus v štáte vývozu
zakázaný.
n) Výsledok a účel každého oznámenia, ktoré vývozca poskytol iným štátom v súvislosti
so živým modifikovaným organizmom, ktorý má byť prepravovaný.
o) Vyhlásenie, že uvedené informácie sú vecne správne.
PRÍLOHA II
INFORMÁCIE POŽADOVANÉ O ŽIVÝCH MODIFIKOVANÝCH ORGANIZMOCH URČENÝCH NA PRIAME VYUŽITIE
AKO POTRAVINY ALEBO KRMIVO ALEBO NA SPRACOVANIE PODĽA ČLÁNKU 11
a) Meno a podrobnosti o kontaktných údajoch žiadateľa o rozhodnutie na domáce použitie.
b) Meno a podrobnosti o kontaktných adresách a údajoch zodpovedného za rozhodnutie.
c) Názov a identifikácia živého modifikovaného organizmu.
d) Opis génovej modifikácie, použitej techniky a výsledných charakteristík živého
modifikovaného organizmu.
e) Každá jedinečná identifikácia živého modifikovaného organizmu.
f) Taxonomické zaradenie, bežný názov, miesto zberu alebo nadobudnutia a charakteristiky
organizmu príjemcu alebo parentálnych organizmov súvisiace s biologickou bezpečnosťou.
g) Centrá pôvodu a centrá genetickej diverzity organizmu príjemcu a/alebo rodičovského
organizmu, ak sú známe, a opis biotopu, kde organizmus môže pretrvávať alebo sa reprodukovať.
h) Taxonomické zaradenie, bežný názov, miesto zberu alebo nadobudnutia a charakteristiky
darcu alebo darcov súvisiace s biologickou bezpečnosťou.
i) Povolené používanie živého modifikovaného organizmu.
j) Správa o hodnotení rizika podľa Prílohy III.
k) Navrhované metódy na bezpečné nakladanie, uskladňovanie, prepravu a používanie
vrátane balenia, označovania, dokumentácie, zneškodňovania a havarijných postupov,
ak to bude vhodné.
PRÍLOHA III
HODNOTENIE RIZIKA PODĽA ČLÁNKU 15
Cieľ
1. Cieľom hodnotenia rizika podľa tohto protokolu je identifikovať a hodnotiť potenciálne
nepriaznivé vplyvy živých modifikovaných organizmov na ochranu a trvalo udržateľné
využívanie biologickej diverzity v potenciálne vhodnom prijímajúcom životnom prostredí,
berúc do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí.
Použitie hodnotenia rizika
2. Hodnotenie rizika využívajú príslušné orgány okrem iného pri vydávaní fundovaných
rozhodnutí týkajúcich sa živých modifikovaných organizmov.
Základné zásady
3. Hodnotenie rizika sa má vykonávať vedecky správnym a transparentným spôsobom a
môže brať do úvahy odborné rady a usmernenia vypracované príslušnými medzinárodnými
organizáciami.
4. Nedostatok vedeckého poznania alebo absencia vedeckého konsenzu sa nemusia nevyhnutne
pokladať za označenie určitého stupňa rizika, neprítomnosť rizika, alebo prípustné
riziko.
5. Riziká súvisiace so živými modifikovanými organizmami alebo produktmi z nich, menovite
polotovarmi, ktoré sú vyrobené zo živých modifikovaných organizmov, obsahujúce zistiteľné
nové kombinácie replikovateľného genetického materiálu získaného použitím modernej
biotechnológie, by sa mali posudzovať v kontexte rizík, ktoré predstavujú pre nemodifikované
organizmy príjemcov alebo parentálnych organizmov v potenciálne prijímajúcom životnom
prostredí.
6. Hodnotenie rizika sa musí vykonávať pre každý prípad jednotlivo. Požadované informácie
sa môžu z prípadu na prípad líšiť charakterom a stupňom podrobnosti, v závislosti
od dotknutého živého modifikovaného organizmu, jeho zamýšľaného využitia a potenciálne
prijímajúceho životného prostredia.
Metodika
7. Proces hodnotenia rizika môže viesť na jednej strane k potrebe ďalších informácií
o konkrétnych subjektoch, ktoré môžu byť identifikované a požadované počas procesu
hodnotenia, zatiaľ čo na druhej strane informácie o iných aspektoch nemusia byť v
niektorých prípadoch dôležité.
8. Hodnotenie rizika znamená na splnenie svojho cieľa, podľa vhodnosti, tieto kroky:
a) identifikáciu akýchkoľvek nových genotypových alebo fenotypových charakteristík
súvisiacich so živým modifikovaným organizmom, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na
biologickú diverzitu v potenciálne prijímajúcom životnom prostredí, berúc do úvahy
aj riziká pre zdravie ľudí,
b) vyhodnotenie pravdepodobnosti výskytu týchto nepriaznivých účinkov, berúc do úvahy
úroveň a druh vystavenia potenciálne prijímajúceho životného prostredia živému modifikovanému
organizmu,
c) vyhodnotenie dôsledkov nepriaznivých účinkov, ak by sa vyskytli,
d) odhad celkového rizika, ktoré predstavuje živý modifikovaný organizmus, na základe
vyhodnotenia pravdepodobnosti a dôsledkov výskytu identifikovaných nepriaznivých účinkov,
e) odporúčanie, či riziká sú, alebo nie sú prípustné alebo ovládateľné vrátane, ak
je to potrebné, určenia stratégií na riadenie týchto rizík, a
f) ak existuje neistota v súvislosti s úrovňou rizika, môže byť riešená vyžiadaním
dodatočných informácií k špecifickým otázkam alebo implementáciou vhodných stratégií
riadenia rizika a/alebo monitorovaním živého modifikovaného organizmu v prijímajúcom
životnom prostredí.
Aspekty na zváženie
9. V závislosti od prípadu sa zoberú pri hodnotení rizika do úvahy príslušné technické
a vedecké podrobnosti týkajúce sa charakteristík týchto prvkov:
a) Organizmus príjemcu alebo parentálny organizmus. Biologické charakteristiky organizmu
príjemcu alebo parentálneho organizmu vrátane informácií o taxonomickom zaradení,
bežnom názve, pôvode, centrách pôvodu a centrách genetickej diverzity, ak sú známe,
a opis biotopu kde organizmus môže pretrvávať alebo sa reprodukovať,
b) Organizmus alebo organizmy darcov. Taxonomické zaradenie a bežný názov, zdroj a
relevantné biologické charakteristiky organizmu darcu,
c) Nosič. Charakteristiky nosiča vrátane jeho identity, ak ich má, a zdroj alebo pôvod
a rozsah jeho hostiteľov,
d) Vložka alebo vložky a/alebo charakteristiky modifikácie. Genetické charakteristiky
vkladanej nukleovej kyseliny a jej funkcia, a/alebo charakteristiky zavedenej modifikácie,
e) Živý modifikovaný organizmus. Identita živého modifikovaného organizmu a rozdiely
medzi biologickými charakteristikami živého modifikovaného organizmu a charakteristikami
organizmu príjemcu alebo parentálneho organizmu,
f) Detekcia a identifikácia živého modifikovaného organizmu. Navrhované metódy na
detekciu a identifikáciu a ich špecifickosť, citlivosť a spoľahlivosť,
g) Informácie súvisiace so zamýšľaným použitím. Informácie súvisiace so zamýšľaným
využitím živého modifikovaného organizmu vrátane nového alebo zmeneného použitia v
porovnaní s organizmom príjemcu alebo parentálnych organizmov, a
h) Prijímajúce životné prostredie. Informácie o umiestnení, geografické, klimatické
a ekologické charakteristiky vrátane relevantných informácií o biologickej diverzite
a centrách pôvodu potenciálne prijímajúceho životného prostredia.