96/2004 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.03.2004

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.01.03.2004 -
Obsah
button-close
Úvodné ustanovenia
§ 1
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
§ 2
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 3
(1)
a)
1.
2.
3.
b)
c)
1.
2.
d)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
1.
2.
3.
(9)
(10)
(11)
Nádrž a prepravný obal
§ 4
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 5
(1)
(2)
(3)
§ 6
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 7 Označovanie
(1)
(2)
(3)
Plnenie
§ 8
(1)
(2)
§ 9
(1)
(2)
§ 10 Pracovisko s hutníckou výrobou alebo so strojárskou výrobou
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 11 Garáž
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
(3)
a)
b)
c)
§ 12 Lekáreň a výdajňa liekov
§ 13 Predajný priestor
(1)
(2)
§ 14 Pracovisko
§ 15 Stavba vo vlastníctve alebo v užívaní fyzickej osoby
(1)
(2)
(3)
a)
b)
§ 16
a)
b)
c)
d)
e)
f)
Stavebné riešenie skladu horľavých kvapalín a prevádzkarne s horľavými kvapalinami
§ 17
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 18
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
§ 19
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 20
(1)
(2)
(3)
§ 21
(1)
a)
1.
2.
b)
1.
2.
c)
1.
2.
d)
(2)
(3)
(4)
§ 22 Havarijná nádrž, záchytná nádrž a zberná nádrž
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
1.
2.
(11)
(12)
(13)
(14)
a)
1.
2.
b)
1.
2.
(15)
(16)
a)
b)
c)
(17)
§ 23
(1)
(2)
§ 24 Odstupová vzdialenosť
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
§ 25
(1)
(2)
(3)
§ 26
(1)
(2)
§ 27
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 28 Vetranie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 29 Ochrana pred účinkami výbuchu
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 30 Prevádzkovo-technické podmienky skladovania a ukladania horľavých kvapalín
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
§ 31
(1)
(2)
(3)
§ 32 Horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
a)
b)
(18)
(19)
§ 33 Stabilné hasiace zariadenie a chladiace zariadenie
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 34 Ťažké vykurovacie oleje
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 35 Tuky a oleje
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 36 Prechodné ustanovenie
§ 37 Zrušovacie ustanovenie
§ 38 Účinnosť
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:96/2004 Z. z.
Názov:Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov
Typ:Vyhláška
Dátum schválenia:12.02.2004
Dátum vyhlásenia:26.02.2004
Dátum účinnosti od:01.03.2004
Právna oblasť:
  • Energetika a priemysel
  • Posudzovanie vplyvov na životné prostredie
  • Požiarna ochrana
Nachádza sa v čiastke:

45/2004

314/2001 Z. z. Zákon o ochrane pred požiarmi
96
VYHLÁŠKA
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
z 12. februára 2004,
ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 4 písm. k) a n) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi ustanovuje:
Úvodné ustanovenia
§ 1
(1)
Vyhláška upravuje požiadavky na zaistenie protipožiarnej bezpečnosti pri
a)
výstavbe a používaní prevádzkarne s horľavými kvapalinami, skladu horľavých kvapalín, priestoru na stáčanie a priestoru na plnenie,
b)
výstavbe a používaní čerpacej stanice kvapalných palív,1) ktoré sa považujú za horľavé kvapaliny,
c)
ukladaní a manipulácii s horľavými kvapalinami v priestore, ktorý sa nepovažuje za prevádzkareň s horľavými kvapalinami alebo sklad horľavých kvapalín,
d)
skladovaní a ukladaní horľavých kvapalín s nízkym bodom varu,
e)
skladovaní ťažkých vykurovacích olejov,
f)
skladovaní rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.
(2)
Vyhláška sa nevzťahuje na
a)
ukladanie a označovanie konzumných a značkových liehovín a destilátov v prepravnom obale do objemu 10 l,
b)
skladovanie a ukladanie liekov,
c)
ukladanie a označovanie kozmetických, hygienických a čistiacich výrobkov v prepravnom obale do objemu 1 l,
d)
prevádzku a sklad s horľavými kvapalinami, ktoré sú podľa osobitných predpisov výbušninami,
e)
technologické zariadenie na ústí geologického diela alebo banského diela2) a na výstavbu a používanie skladu horľavých kvapalín, skladovanie a manipuláciu s horľavými kvapalinami v banskom diele pod zemou,
f)
ukladanie a označovanie rastlinných a živočíšnych tukov a olejov v prepravnom obale do objemu 15 l,
g)
prepravu horľavých kvapalín v cestnej doprave, železničnej doprave, leteckej doprave, vo vnútrozemskej plavbe a v námornej plavbe.
§ 2
(1)
Prepravný obal sa podľa použitého materiálu a konštrukcie člení na
a)
nádobu zo skla, z tavených hornín (napríklad obalové sklo, odmerné sklo, laboratórne sklo) alebo z keramiky (napríklad laboratórny porcelán) s objemom najviac 5 l (ďalej len „rozbitný prepravný obal“),
b)
kanistru,
c)
sud,
d)
cisternový kontajner3) bez cestného vozidla alebo železničného vozidla,
e)
prenosnú cisternu3) bez cestného vozidla alebo železničného vozidla,
f)
snímateľnú cisternu3) bez cestného vozidla alebo železničného vozidla,
g)
cisternovú vymeniteľnú nadstavbu3) bez cestného vozidla alebo železničného vozidla,
h)
inú nádobu, ako je uvedené v písmenách d) až g).
(2)
Kontajner je prepravné zariadenie a skladovacie zariadenie na prepravné obaly.
(3)
Pasívny nádržkový kontajner je cisternový kontajner, ktorý sa na plniacom stanovišti plní jednorazovo a ktorého celý objem sa vyprázdňuje naraz.
(4)
Aktívny nádržkový kontajner je cisternový kontajner, ktorý sa na plniacom stanovišti plní alebo vyprázdňuje priebežne. Jeho súčasné plnenie a vyprázdňovanie nie je prípustné.
(5)
Rozbitný obal s objemom väčším ako 1 l, v ktorom je horľavá kvapalina, musí byť uložený v kontajnerialebo v skrini; to sa nevzťahuje na ukladanie horľavých kvapalín v domácnosti.
(6)
Do celkového množstva ukladaných horľavých kvapalín na pracovisku alebo v domácnosti sa nezapočítavajú aerosolové prípravky, prípravky s obsahom etanolu a kozmetické, hygienické a čistiace prostriedky v prepravnom obale do 1 l.
§ 3
(1)
Horľavou kvapalinou sa rozumie látka, ktorá spĺňa súčasne tieto podmienky:
a)
pri atmosférickom tlaku 101,3 kPa a pri teplote 20 oC nie je úplne plynná a
1.
je kvapalná podľa kritéria uvedeného v skúšobnom postupe podľa osobitného predpisu,4)
2.
nie je tuhá a nie je ani pastou podľa kritéria uvedeného v skúšobnom postupe pre penetrometrickú skúšku podľa osobitného predpisu,4) alebo
3.
pri teplote 20 oC sa začína topiť,
b)
pri teplote 50 oC má tlak nasýtených pár najviac 300 kPa,
c)
má bod vzplanutia určený podľa postupu uvedeného
1.
v slovenskej technickej norme5) alebo
2.
v osobitnom predpise,4)
najviac však 250 oC a
d)
možno určiť jej bod horenia.6)
(2)
Horľavé kvapaliny sa členia podľa bodu vzplanutia do štyroch tried nebezpečnosti. Body vzplanutia pre jednotlivé triedy nebezpečnosti sú uvedené v prílohe č. 1 tabuľke č. 1.
(3)
Na účely tejto vyhlášky sa za
a)
horľavé kvapaliny I. triedy nebezpečnosti považujú aj veľmi horľavé látky a prípravky7) a horľavé látky a prípravky7) s bodom vzplanutia do 21 oC vrátane, ak spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. a),
b)
horľavé kvapaliny II. triedy nebezpečnosti považujú aj horľavé látky a prípravky7) s bodom vzplanutia nad 21 oC, ak spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. a).
(4)
Horľavá kvapalina, ktorá nemá určený bod vzplanutia, sa považuje za horľavú kvapalinu I. triedy nebezpečnosti.
(5)
Horľavá kvapalina II., III. a IV. triedy nebezpečnosti zohriata na teplotu bodu vzplanutia a vyššiu teplotu sa považuje za horľavú kvapalinu I. triedy nebezpečnosti.
(6)
Ak je ustanovený objem horľavej kvapaliny pre I. triedu nebezpečnosti, prípustný objem horľavej kvapaliny inej triedy nebezpečnosti sa určí spôsobom uvedeným v prílohe č. 2.
(7)
Na horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti možno používať prepravný obal z plastu alebo z gumy bez obmedzenia.
(8)
Na umiestnenie horľavých kvapalín I. alebo II. triedy nebezpečnosti možno používať prepravný obal z plastu alebo z gumy uvedený v § 2 ods. 1 písm. b), c) a h), ktorý
a)
má povrchový odpor menší ako 109 Ω,
b)
schválila na umiestňovanie horľavých kvapalín I. alebo II. triedy nebezpečnosti štátna skúšobňa, ak sa jej konanie vyžadovalo podľa doterajších predpisov o štátnom skúšobníctve, alebo
c)
bol uvedený na trh podľa osobitného predpisu8) a
1.
má posúdenú zhodu autorizovanou osobou ako obal na umiestňovanie horľavých kvapalín, ak podľa doterajšieho predpisu, ktorým sa ustanovovali podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky, sa konanie autorizovanej osoby vyžadovalo,
2.
má posúdenú zhodu autorizovanou osobou ako obal na umiestňovanie horľavých kvapalín, ak sa posúdenie zhody podľa osobitného predpisu vyžaduje,9) alebo
3.
podľa technickej dokumentácie k výrobku je určený na umiestňovanie horľavých kvapalín I. alebo II. triedy nebezpečnosti.
(9)
Prepravný obal z plastu alebo z gumy uvedený v odseku 8 písm. b) a c) s povrchovým odporom väčším ako 109 Ω, v ktorom sú horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti, možno používať iba v priestore bez nebezpečenstva výbuchu.10)
(10)
Prepravný obal z plastu alebo z gumy uvedený v odseku 8 písm. b) a c) s povrchovým odporom väčším ako 109 Ω, v ktorom sú horľavé kvapaliny, možno používať v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu len pri dodržaní ochranných opatrení.11)
(11)
Horľavá kvapalina môže byť v rozbitnom prepravnom obale, ktorý má objem najviac 5 l.
Nádrž a prepravný obal
§ 4
(1)
Podzemná nádrž je nádrž, ktorá je okrem horných manipulačných otvorov pokrytá vrstvou zeminy s hrúbkou najmenej 0,5 m alebo súvislou stavebnou konštrukciou z konštrukčných prvkov druhu D112) s požiarnou odolnosťou najmenej 120 minút.
(2)
Nadzemná nádrž je nádrž, ktorá nie je pokrytá alebo ktorej krytie zeminou alebo stavebnou konštrukciou nezodpovedá podmienkam ustanoveným v odseku 1.
(3)
Dvojplášťová nádrž je nádrž, ktorá má dva samostatné plášte s voľným priestorom medzi nimi; vonkajší plášť nádrže musí byť vyhotovený z nehorľavých materiálov.
(4)
Miestne dvojplášťová nádrž je nádrž, ktorá má zvary alebo iné nerozoberateľné spoje plášťa prekryté druhým plášťom, pričom vzniknuté medziplášťové priestory sú navzájom prepojené a nepriepustne oddelené od vnútorného priestoru nádrže a od vonkajšieho prostredia.
(5)
Nádrž musí byť vybavená
a)
zariadením na meranie výšky hladiny horľavej kvapaliny v nádrži,
b)
zariadením proti preplneniu alebo zariadením na signalizáciu najvyššej prípustnej hladiny horľavej kvapaliny,
c)
vetracím potrubím so zariadením proti prešľahnutiu plameňa do nádrže13) alebo zariadením na likvidáciu pár horľavej kvapaliny s výnimkou nádrže s plávajúcou strechou,
d)
zariadením na odstránenie kalu a vody.
(6)
Nádrž trvale naplnená inertným plynom alebo nádrž, v ktorej sú horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti skladované pri teplote nižšej, ako je ich bod vzplanutia, zníženej o 10 %, najmenej však o 10 oC, nemusí byť vybavená zariadením zabraňujúcim prešľahnutiu plameňa do nádrže.
(7)
Každú vetvu potrubia pripojenú na spoločné potrubie, ktorým sa odvádzajú pary horľavých kvapalín z viacerých nádrží pri koncentráciách vyšších ako 50 % ich dolnej medze výbušnosti, možno pripojiť len cez zariadenie zabraňujúce prešľahnutiu plameňa.
(8)
Nádrž vybavená zariadením na chladenie alebo na ohrievanie musí mať meracie zariadenie, ktoré signalizuje zohriatie horľavej kvapaliny na najvyššiu dovolenú teplotu.
(9)
Nadzemná nádrž s horľavými kvapalinami I. a II. triedy nebezpečnosti musí byť chránená proti tepelným účinkom slnečného žiarenia; toto ustanovenie sa nevzťahuje na odsek 3.
§ 5
(1)
Podzemný priestor na obsluhu podzemnej nádrže musí tvoriť samostatný požiarny úsek vo IV. stupni protipožiarnej bezpečnosti12) a musí mať núdzové výstupy vzdialené od seba najviac 50 m.
(2)
Núdzový výstup musí byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 a oddelený od podzemného priestoru na obsluhu podzemnej nádrže požiarnym uzáverom EI-C 60/D1.
(3)
Vstup do podzemného priestoru na obsluhu nádrže a núdzový výstup z tohto priestoru nemožno umiestniť v požiarne nebezpečnom priestore inej stavby.
§ 6
(1)
Prepravný obal, kontajner a nádrž musia byť vyhotovené z materiálu požadovanej pevnosti a odolnosti proti koróznym a chemickým účinkom horľavých kvapalín. Odolnosť proti koróznym a chemickým účinkom horľavých kvapalín možno zabezpečiť aj povrchovou úpravou prepravného obalu, kontajnera a nádrže.
(2)
Kovová nadzemná nádrž a kovová podzemná nádrž sa musia chrániť proti korózii aspoň z vonkajšej strany.
(3)
Nadzemná nádrž a podzemná nádrž musia byť vyhotovené z kovových materiálov; to sa nevzťahuje na nádrž podľa § 4 ods. 3 a na nádrž vyhotovenú podľa slovenskej technickej normy.14)
(4)
Prepravný obal s horľavými kvapalinami I. a II. triedy nebezpečnosti musí byť chránený proti tepelným účinkom slnečného žiarenia.
§ 7
Označovanie
(1)
Nadzemná nádrž a prepravný obal, v ktorých sú horľavé kvapaliny, sa označujú nápisom HORĽAVÁ KVAPALINA s uvedením triedy nebezpečnosti horľavej kvapaliny. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nevyčistenú nadzemnú nádrž, kontajner a prepravný obal, v ktorých sa nachádzali horľavé kvapaliny.
(2)
Odsek 1 sa nevzťahuje na nadzemnú nádrž a prepravný obal s horľavými kvapalinami I. triedy nebezpečnosti alebo s horľavými kvapalinami II. triedy nebezpečnosti, ktoré sú označené grafickým symbolom podľa osobitného predpisu.15)
(3)
Podzemná nádrž a nadzemná nádrž zapustené po ich horný okraj do terénu sa viditeľne označia tabuľkou s nápisom HORĽAVÁ KVAPALINA s uvedením triedy nebezpečnosti horľavej kvapaliny.
Plnenie
§ 8
(1)
Prepravný obal a nádrž s objemom do 1 000 m3 možno plniť horľavými kvapalinami najviac na 95 % ich objemu.
(2)
Nádrž s objemom väčším ako 1 000 m3 možno plniť horľavými kvapalinami najviac na 97 % ich objemu.
§ 9
(1)
Nádoba mobilného zásobníka uvedená v § 21 ods. 1 musí byť počas stáčania alebo plnenia horľavou kvapalinou I. alebo II. triedy nebezpečnosti alebo horľavou kvapalinou s nízkym bodom varu uzemnená.11)
(2)
Na nahrievanie prepravného obalu, kontajnera, nádrže a nádoby mobilného zásobníka uvedenej v § 21 ods. 1, v ktorých sú horľavé kvapaliny, horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu alebo ktoré neboli zbavené zvyškov horľavých kvapalín alebo kvapalín s nízkym bodom varu, nemožno používať otvorený oheň.
§ 10
Pracovisko s hutníckou výrobou alebo so strojárskou výrobou
(1)
Pracoviskom s hutníckou výrobou alebo so strojárskou výrobou sa rozumie pracovisko s hutníckou výrobou alebo so strojárskou výrobou s pôdorysnou plochou najmenej
a)
5 000 m2 umiestnené v stavbe s nehorľavým konštrukčným celkom,
b)
7 000 m2 umiestnené v stavbe so zmiešaným konštrukčným celkom.
(2)
Manipulačnou plochou sa rozumie plocha, na ktorej sa ukladá, vyprázdňuje alebo napĺňa prepravný obal s horľavými kvapalinami. Manipulačná plocha musí byť vybavená záchytnou nádržou s objemom, ktorý sa rovná objemu najväčšieho uloženého, vyprázdňovaného alebo plneného kontajnera alebo prepravného obalu.
(3)
Na pracovisku s hutníckou výrobou alebo so strojárskou výrobou možno uložiť najviac 15 m3 horľavých kvapalín IV. triedy nebezpečnosti v prepravných obaloch. Horľavé kvapaliny na pracovisku s hutníckou výrobou alebo so strojárskou výrobou sa musia ukladať na manipulačnú plochu.
(4)
Manipulačná plocha musí byť vyhotovená z nehorľavého materiálu inertného proti uloženým horľavým kvapalinám.
(5)
Vzdialenosť medzi priľahlými okrajmi manipulačných plôch musí byť najmenej 100 m.
(6)
Celková plocha manipulačných plôch nesmie byť väčšia ako 4 % pôdorysnej plochy pracoviska s hutníckou výrobou alebo so strojárskou výrobou.
(7)
Na manipulačnej ploche možno z prepravného obalu prečerpávať horľavé kvapaliny len spôsobom alebo zariadením určeným ich výrobcom alebo dovozcom.
(8)
Manipulovať s otvoreným ohňom a s rozžeraveným materiálom možno len vo vodorovnej vzdialenosti väčšej ako 10 m od okraja manipulačnej plochy.
§ 11
Garáž
(1)
V požiarnom úseku jednotlivej garáže možno ukladať kvapalné palivá v nerozbitnom obale s objemom najviac
a)
40 l pre motocykel, trojkolku, štvorkolku a osobný automobil,16)
b)
80 l pre autobus, nákladný automobil, špeciálny automobil, ťahač, traktor a pracovný stroj.16)
(2)
V požiarnom úseku radovej garáže alebo hromadnej garáže v priestore jedného miesta na státie možno ukladať kvapalné palivá v nerozbitnom obale s objemom najviac
a)
20 l pre motocykel, trojkolku, štvorkolku a osobný automobil,
b)
60 l pre autobus, nákladný automobil, špeciálny automobil, ťahač, traktor a pracovný stroj.
(3)
V garáži v priestore jedného miesta na státie možno okrem kvapalných palív uložiť horľavé kvapaliny všetkých tried nebezpečnosti s objemom najviac
a)
10 l pre motocykel, trojkolku, štvorkolku a osobný automobil,
b)
20 l pre autobus, nákladný automobil a špeciálny automobil,
c)
80 l pre ťahač, traktor a pracovný stroj.
§ 12
Lekáreň a výdajňa liekov
V požiarnom úseku lekárne alebo výdajne liekov možno ukladať alebo používať okrem liekov najviac 500 l horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti, z toho najviac 100 l I. triedy nebezpečnosti.
§ 13
Predajný priestor
(1)
Najväčší objem horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti, ktorý možno ukladať alebo používať v požiarnom úseku predajného priestoru alebo v požiarnom úseku skladu súvisiacom s predajným priestorom, je uvedený v prílohe č. 1 tabuľke č. 2; z toho horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti môže byť najviac 20 %.
(2)
Horľavé kvapaliny možno ukladať v prepravnom obale. Plniť prepravný obal horľavými kvapalinami a vyprázdňovať ho možno len spôsobom alebo zariadením určeným ich výrobcom alebo dovozcom a len na mieste vybavenom záchytnou nádržou s objemom, ktorý sa rovná objemu najväčšieho plneného alebo vyprázdňovaného prepravného obalu.
§ 14
Pracovisko
Najväčší objem horľavých kvapalín, ktorý možno ukladať alebo používať v požiarnom úseku pracoviska, ktorý nie je uvedený v § 11 až 13, je uvedený v prílohe č. 1 tabuľke č. 2; z toho horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti môže byť najviac 20 %. Horľavé kvapaliny možno ukladať v nádrži alebo v prepravnom obale, ktoré sa umiestňujú v záchytnej nádrži s objemom minimálne rovnakým, ako je objem najväčšej nádrže, uloženého kontajnera alebo prepravného obalu. To sa nevzťahuje na horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti v uzavretom systéme pracovného stroja.
§ 15
Stavba vo vlastníctve alebo v užívaní fyzickej osoby
(1)
V stavbe vo vlastníctve alebo v užívaní fyzickej osoby možno ukladať najviac 200 l horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti; to sa nevzťahuje na bytový dom a stavbu na dočasné ubytovanie.
(2)
V byte a v príslušenstve bytu17) možno ukladať najviac 5 l horľavých kvapalín.
(3)
V pivnici alebo v suterénnej miestnosti obytného domu sa môže pre každý bytukladať
a)
na účely lokálneho vykurovania najviac 100 l kvapalného paliva len v prepravnom obale oddelene od pevného horľavého materiálu a palív; objem prepravného obalu môže byť najviac 50 l,
b)
20 l horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti; z toho 5 l môže byť v rozbitnom obale.
§ 16
Horľavé kvapaliny a horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu sa nesmú ukladať
a)
v nebytovom priestore,18) v spoločných častiach a v spoločných zariadeniach19) bytového domu,
b)
v obytnej bunke stavby na ubytovanie,
c)
v komunikačnom priestore,
d)
v zhromažďovacom priestore,
e)
na streche a na povale bytového domu, nemocnice, administratívnej budovy a stavby občianskeho vybavenia,
f)
v únikovej ceste stavebne oddelenej od iného priestoru stavby.
Stavebné riešenie skladu horľavých kvapalín a prevádzkarne s horľavými kvapalinami
§ 17
(1)
Skladom horľavých kvapalín sa rozumie stavba alebo jej časť určená na skladovanie, príjem a výdaj horľavých kvapalín vo väčších množstvách, ako sú uvedené v § 10 až 15. Sklad môže tvoriť jeden samostatný požiarny úsek alebo viac samostatných požiarnych úsekov.
(2)
Stavebná konštrukcia skladu horľavých kvapalín musí byť vyhotovená z konštručných prvkov druhu D1.
(3)
Podlaha v sklade horľavých kvapalín musí byť vyspádovaná a vyhotovená z nehorľavého a nepriepustného materiálu, ktorý je odolný proti chemickým účinkom horľavých kvapalín.
(4)
V sklade horľavých kvapalín nesmie byť zhora prístupný káblový kanál.20)
(5)
Do vzdialenosti najmenej 5 m od skladu horľavých kvapalín sa nesmie ukladať horľavý materiál a povrch terénu musí byť zbavený horľavého porastu.
§ 18
(1)
Uzatvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie zastrešený sklad s obvodovými stenami, ktoré majú plochu trvale otvorených otvorov menšiu ako 25 % z celkovej plochy obvodových stien.
(2)
Hlavným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, v ktorom sa skladuje viac ako 100 m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti.
(3)
Hlavným uzatvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie zastrešený sklad s obvodovými stenami, ktoré majú podiel trvale otvorených otvorov v obvodových stenách menší ako 25 % a v ktorom sa skladuje viac ako 100 m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti.
(4)
Hlavný uzatvorený sklad horľavých kvapalín môže byť umiestnený len v prvom nadzemnom podlaží výrobnej stavby alebo v samostatnej stavbe. Hlavný uzatvorený sklad pre horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti môže byť umiestnený aj v prvom podzemnom podlaží týchto stavieb. Hlavný uzatvorený sklad musí mať východ na voľné priestranstvo.
(5)
Prevádzkovým skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, ktorý je umiestnený
a)
vo výrobnej stavbe12) a skladuje sa v ňom najviac 100 m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti,
b)
v nevýrobnej stavbe a skladuje sa v ňom najviac 20 m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti.
(6)
Prevádzkovým uzatvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, ktorý súčasne spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5.
(7)
Prevádzkový uzatvorený sklad horľavých kvapalín môže byť umiestnený len v prvom nadzemnom podlaží stavby. Pre horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti možno tento sklad umiestniť aj v prvom podzemnom podlaží stavby.
(8)
Hlavný uzatvorený sklad horľavých kvapalín a prevádzkový uzatvorený sklad horľavých kvapalín pristavaný k inej stavbe alebo vstavaný do inej stavby možno spojiť s ostatnými priestormi stavby iba cez komunikačný priestor odvetraný prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním podľa § 28 ods. 2 a 3.
(9)
V jednom požiarnom úseku hlavného uzatvoreného skladu horľavých kvapalín alebo prevádzkového uzatvoreného skladu horľavých kvapalín v prepravnom obale možno skladovať najviac 40 m3 horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti.
(10)
V obvodovej stene požiarneho úseku hlavného skladu horľavých kvapalín alebo prevádzkového skladu horľavých kvapalín sa vyhotovujú zvislé a vodorovné požiarne pásy12) široké najmenej 2 m.
(11)
Príručným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, v ktorom je uložených najviac 7 m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti.
(12)
Požiadavka na požiarnu odolnosť stavebnej konštrukcie jednopodlažného príručného skladu horľavých kvapalín tvoriaceho samostatnú stavbu sa neustanovuje.
§ 19
(1)
Otvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, ktorý nespĺňa podmienky na uzatvorený sklad podľa § 18 ods. 1.
(2)
Otvorený sklad horľavých kvapalín môže byť len jednopodlažný.
(3)
Súčasťou požiarneho úseku otvoreného skladu horľavých kvapalín môže byť aj čerpacia stanica slúžiaca na prevádzku tohto skladu. Stavebná konštrukcia týchto stavieb musí byť vyhotovená z konštrukčných prvkov druhu D1.
(4)
Stavebná konštrukcia iného požiarneho úseku nachádzajúceho sa v požiarne nebezpečnom priestore otvoreného skladu horľavých kvapalín musí byť vyhotovená z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 120 minút a požiarny uzáver v tejto konštrukcii musí byť vyhotovený z konštrukčného prvku druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 60 minút.
(5)
Ak je v otvorenom sklade horľavých kvapalín, v ktorom sa skladujú horľavé kvapaliny v prepravnom obale, záchytná nádrž pristavená k inej stavbe, musí byť vyspádovaná smerom od tejto stavby.
§ 20
(1)
Prevádzkarňou s horľavými kvapalinami (ďalej len „prevádzkareň“) sa rozumie pracovisko, v ktorom sa používajú horľavé kvapaliny s objemom väčším, ako je uvedený v § 10 až 15.
(2)
Prevádzkareň musí tvoriť samostatný požiarny úsek.
(3)
Na stavebné riešenie prevádzkarne sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 3 a 4 a § 18 ods. 4 a 8 primerane.
§ 21
(1)
Priestor na stáčanie je stavba so stáčacím stanovišťom vrátane technologického zariadenia, ktorá slúži na vyprázdňovanie
a)
železničného vozňa
1.
nádržkového s trvale inštalovanou nádržkou,
2.
s inštalovaným cisternovým kontajnerom, prenosnou cisternou, so snímateľnou cisternou alebo s cisternovou vymeniteľnou nadstavbou,
b)
nákladného automobilu
1.
špeciálneho cisternového s trvale inštalovanou cisternou,
2.
s inštalovaným cisternovým kontajnerom, prenosnou cisternou, so snímateľnou cisternou alebo s cisternovou vymeniteľnou nadstavbou,
c)
prípojného vozidla
1.
špeciálneho cisternového s trvale inštalovanou cisternou,
2.
s inštalovaným cisternovým kontajnerom, prenosnou cisternou, so snímateľnou cisternou alebo s cisternovou vymeniteľnou nadstavbou
(ďalej len „nádoba mobilného zásobníka“), alebo
d)
prepravného obalu.
(2)
Priestorom na plnenie je stavba s plniacim stanovišťom vrátane technologického zariadenia, ktorá slúži na plnenie nádoby mobilného zásobníka alebo prepravného obalu.
(3)
Súčasťou požiarneho úseku priestoru na stáčanie alebo priestoru na plnenie môže byť stavba súvisiaca s prevádzkou tohto priestoru, ak nie je umiestnená ďalej, ako je odstupová vzdialenosť.
(4)
Priestor na stáčanie alebo priestor na plnenie, ktoré sú pristavené k otvorenému skladu horľavých kvapalín s nadzemnou nádržou alebo prepravnými obalmi, musí byť umiestnený tak, aby vnútorný okraj havarijnej nádrže skladu horľavých kvapalín a okraj záchytnej nádrže priestoru na stáčanie alebo priestoru na plnenie a stavba podľa odseku 3 boli vzdialené najmenej 6 m.
§ 22
Havarijná nádrž, záchytná nádrž a zberná nádrž
(1)
Havarijnou nádržou sa rozumie nádrž určená na zachytenie horľavej kvapaliny, ktorá vytečie pri havárii z prepravného obalu, nádoby mobilného zásobníka, nádrže, technologického zariadenia alebo zo záchytnej nádrže.
(2)
Záchytnou nádržou sa rozumie nádrž určená na zachytenie unikajúcej horľavej kvapaliny z prepravného obalu, nádoby mobilného zásobníka, nádrže alebo z technologického zariadenia. Záchytná nádrž je trvale napojená na havarijnú nádrž. Odvádzacie potrubie zo záchytnej nádrže do havarijnej nádrže musí mať trvale účinný kvapalinový uzáver13) a nesmie mať uzatváraciu armatúru.
(3)
Zbernou nádržou sa rozumie stavebná úprava na dne alebo podlahe havarijnej nádrže vyhotovenej stavebnou technológiou umožňujúca vyčerpávanie zachytených horľavých kvapalín.
(4)
Prevádzkareň, sklad, priestor na stáčanie a priestor na plnenie musia byť vybavené havarijnou nádržou a záchytnou nádržou. Havarijná nádrž môže zároveň plniť aj funkciu záchytnej nádrže; to neplatí pre odseky 14 a 15.
(5)
Na havarijnú nádrž prevádzkarne môžu byť napojené aj dve záchytné nádrže prevádzkarne alebo viac záchytných nádrží prevádzkarne.
(6)
Havarijná nádrž, záchytná nádrž a zberná nádrž nesmú byť priamo napojené na kanalizáciu. Dno havarijnej nádrže vyhotovenej stavebnou technológiou musí byť vyspádované do zbernej nádrže.
(7)
Záchytná nádrž musí zachytiť najmenej 5 % objemu horľavých kvapalín, ktoré sa nachádzajú
a)
v technologickom zariadení,
b)
v nádrži,
c)
v nádobe mobilného zásobníka,
d)
v prepravnom obale.
(8)
Prepravný obal uvedený v § 2 ods. 1 písm. b), c) a h) sa umiestňuje nad dno záchytnej nádrže tak, aby pri úniku horľavej kvapaliny z prepravného obalu nedošlo k zmáčaniu vonkajšieho povrchu ostatných prepravných obalov horľavou kvapalinou zachytenou v záchytnej nádrži.
(9)
Záchytná nádrž sa vyhotovuje tak, aby mohla zachytiť unikajúcu horľavú kvapalinu z akéhokoľvek miesta technologického zariadenia, nádrže, prepravného obalu alebo z nádoby mobilného zásobníka.
(10)
Havarijná nádrž prevádzkarne musí mať taký objem, aby zachytila najmenej
a)
objem horľavých kvapalín v najväčšej nádrži alebo prepravnom obale, alebo
b)
60 % horľavých kvapalín, ktoré sú v technologickom zariadení alebo sa doň privádzajú počas
1.
5 minút, ak je zariadenie vybavené uzáverom umiestneným pred vstupom do prevádzkarne, ktorý samočinne preruší dodávku horľavých kvapalín, ak sa zmení ich objem, tlak alebo teplota oproti ustanoveným hodnotám,
2.
15 minút v ostatných prípadoch.
(11)
Na určenie objemu havarijnej nádrže podľa odseku 10 je rozhodujúca väčšia hodnota podľa písmena a) alebo b).
(12)
Objemy havarijných nádrží pre sklady sú uvedené v prílohe č. 1 tabuľke č. 3.
(13)
Objem havarijnej nádrže nesmie byť menší ako objem najväčšej nádrže alebo prepravného obalu.
(14)
Priestor na stáčanie alebo priestor na plnenie nádoby mobilného zásobníka, ktorá
a)
nie je rozdelená na viac od seba nezávislých komôr, musí byť vybavený záchytnou nádržou a havarijnou nádržou, ktorých spoločný objem je najmenej 25 % objemu všetkých súčasne plnených alebo stáčaných nádob mobilných zásobníkov, najmenej však rovnaký ako
1.
objem jednej nádoby mobilného zásobníka, ak majú nádoby rovnaký objem, alebo
2.
objem najväčšej nádoby mobilného zásobníka, ak nádoby nemajú rovnaký objem,
b)
je rozdelená na viac od seba nezávislých komôr, musí byť vybavený záchytnou nádržou a havarijnou nádržou, ktorých spoločný objem je najmenej 25 % objemu všetkých súčasne plnených alebo stáčaných komôr nádob mobilných zásobníkov, najmenej však rovnaký ako
1.
objem jednej komory nádoby mobilného zásobníka, ak majú komory nádob mobilných zásobníkov rovnaký objem, alebo
2.
objem najväčšej komory nádoby mobilného zásobníka, ak komory nádob mobilných zásobníkov nemajú rovnaký objem.
(15)
Ak v priestore na stáčanie alebo v priestore na plnenie sa súčasne stáčajú alebo plnia nádoby mobilných zásobníkov uvedené v odseku 14 písm. a) a b), záchytná nádrž a havarijná nádrž musia mať spoločný objem najmenej 25 % objemu všetkých súčasne plnených alebo stáčaných komôr nádob mobilných zásobníkov alebo nádob mobilných zásobníkov, najmenej však objem najväčšej nádoby mobilného zásobníka alebo komory nádoby mobilného zásobníka podľa toho, ktorý z objemov je väčší.
(16)
Havarijnou nádržou nemusí byť vybavená
a)
dvojplášťová nádrž s objemom do 100 m3,
b)
miestne dvojplášťová nádrž s objemom do 50 m3,
c)
podzemná nádrž, ktorá má zariadenie na indikáciu úniku horľavej kvapaliny alebo je umiestnená tak, aby bolo možné vizuálne kontrolovať únik horľavej kvapaliny.
(17)
Havarijná nádrž, ktorá nie je vyhotovená podľa slovenskej technickej normy,14) a záchytná nádrž musia byť vyhotovené z nehorľavých materiálov odolných proti chemickým účinkom horľavých kvapalín, musia byť nepriepustné a musia mať dno vyspádované do zbernej nádrže.
§ 23
(1)
Kovové konštrukcie stavby a jej časti, v ktorých sa horľavé kvapaliny alebo horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu ukladajú, skladujú alebo sa s nimi manipuluje, musia byť vodivo prepojené, uzemnené a chránené pred účinkami atmosférickej elektriny.21)
(2)
Kovové časti technologického zariadenia a nádrže musia byť vodivo prepojené, uzemnené a chránené pred účinkami atmosférickej elektriny.21)
§ 24
Odstupová vzdialenosť
(1)
Odstupová vzdialenosť požiarneho úseku otvoreného skladu horľavých kvapalín a odstupová vzdialenosť požiarneho úseku priestoru na stáčanie alebo priestoru na plnenie sa určujú v závislosti od
a)
plošnej hustoty tepelného toku z požiarneho úseku,
b)
dĺžky požiarneho úseku,
c)
výšky požiarneho úseku,
d)
veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku.
(2)
Odstupová vzdialenosť od výdajného stojana čerpacej stanice kvapalných palív musí byť najmenej 6,5 m.
§ 25
(1)
Požiarne nebezpečný priestor otvoreného technologického zariadenia, otvoreného skladu s nadzemnými nádržami alebo prepravnými obalmi, priestoru na stáčanie alebo priestoru na plnenie sa určuje od vnútorného okraja steny havarijnej nádrže alebo záchytnej nádrže.
(2)
Požiarne nebezpečný priestor dvojplášťovej nádrže s vnútorným plášťom z plastov a miestne dvojplášťovej nádrže sa určuje od vonkajšieho plášťa nádrže.
(3)
Požiarne nebezpečný priestor podzemnej nádrže a dvojplášťovej nádrže s nehorľavým plášťom sa neurčuje. Dvojplášťová nádrž nesmie byť umiestnená v požiarne nebezpečnom priestore inej stavby. Podzemnú nádrž možno umiestniť v požiarne nebezpečnom priestore inej stavby.
§ 26
(1)
Bezpečnostnou vzdialenosťou na umiestnenie podzemnej nádrže sa rozumie vodorovná vzdialenosť medzi plášťom podzemnej nádrže a okrajom inej stavby, energetického rozvodu alebo zariadenia.
(2)
Bezpečnostná vzdialenosť na umiestnenie podzemnej nádrže a spôsob jej určovania sú uvedené v prílohe č. 3.
§ 27
(1)
Vzdialenosť medzi dvoma nadzemnými nádržami s horľavými kvapalinami v otvorenom sklade, ktoré majú priemer najmenej 3 m, nesmie byť menšia ako priemer väčšej nádrže. Vzdialenosť medzi dvoma nádržami, z ktorých jedna má priemer menší ako 3 m, nesmie byť menšia ako polovica priemeru väčšej nádrže.
(2)
Vzdialenosť medzi dvoma nadzemnými nádržami s plávajúcou strechou nesmie byť menšia ako 0,6-násobok priemeru väčšej nádrže.
(3)
Vzdialenosť medzi dvoma nadzemnými nádržami s horľavými kvapalinami zapustenými po ich horné okraje na úroveň okolitého terénu nesmie byť menšia ako štvrtina priemeru väčšej nádrže, musí byť však najmenej 3 m.
(4)
Vzdialenosť medzi nádržou s horľavou kvapalinou a nádržou s nehorľavou kvapalinou musí byť najmenej 1 m.
(5)
Vzdialenosť medzi dvoma nadzemnými nádržami, v ktorých sú uskladnené horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu, nesmie byť menšia ako dvojnásobok priemeru väčšej nádrže.
(6)
Pri určovaní vzdialenosti medzi dvoma nádržami sa do priemeru nádrže nezapočítava hrúbka jej izolácie.
(7)
Ak má stojatá nádrž iný pôdorys ako kruhový, priemer nádrže je priemer opísanej kružnice tohto pôdorysu.
(8)
Ak má ležatá nádrž iný tvar ako valcový, priemer nádrže je šírka nádrže.
§ 28
Vetranie
(1)
Prevádzkareň, v ktorej sú horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti alebo horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti zahriate na teplotu vyššiu, ako je bod ich vzplanutia, zníženú o 10 oC, a uzatvorený sklad, v ktorom sú v prepravnom obale a v pasívnom cisternovom kontajneri horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti, musia sa vetrať prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním.
(2)
Ak sa vetrá otvormi s celkovou plochou najmenej 1 % podlahovej plochy miestnosti na prívod vzduchu a otvormi na odvod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1,3 % podlahovej plochy miestnosti, ide o prirodzené vetranie.
(3)
Ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej dvojnásobná výmena vzduchu za hodinu, ide o nútené vetranie.
(4)
Hlavný uzatvorený sklad horľavých kvapalín a prevádzkový uzatvorený sklad horľavých kvapalín I. a II. triedy nebezpečnosti v prepravnom obale a v pasívnom cisternovom kontajneri musia byť vybavené havarijným vetraním zabezpečujúcim najmenej desaťnásobnú výmenu vzduchu za hodinu.
(5)
Ventilátor na nútené vetranie22) podľa odseku 3 musí byť určený na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu a pri jeho inštalácii sa prihliada na skupinu výbušnosti a teplotnú triedu skladovanej horľavej kvapaliny.
(6)
Podzemný priestor s nádržou a s technologickým zariadením na horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti s občasnou obsluhou musí byť vybavený núteným vetraním.
(7)
Technologické zariadenie, z ktorého sa môžu voľne do ovzdušia odparovať horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti, musí mať miestne odsávanie.22)
(8)
Na uzatvorený sklad a prevádzkareň horľavých kvapalín III. a IV. triedy nebezpečnosti skladovaných v prepravnom obale a v pasívnom cisternovom kontajneri a na uzatvorený sklad horľavých kvapalín III. a IV. triedy nebezpečnosti skladovaných v nádrži alebo v aktívnom cisternovom kontajneri pri teplotách nižších najmenej o 10 oC, ako je bod ich vzplanutia, sa požiadavky na vetranie neurčujú.
§ 29
Ochrana pred účinkami výbuchu
(1)
V obvodovej alebo strešnej stavebnej konštrukcii skladu horľavých kvapalín a prevádzkarne, v ktorých je nebezpečenstvo výbuchu, musia byť vytvorené výfukové plochy; to sa nevzťahuje na
a)
sklad a prevádzkareň umiestnené v podzemnom podlaží,
b)
priestor prevádzkarne a skladu s objemom menším ako 30 m3, ktoré sú nútene vetrané s intenzitou výmeny vzduchu najmenej šesťkrát za hodinu.
(2)
Najmenšia veľkosť výfukovej plochy je uvedená v prílohe č. 4.
(3)
Stavebná konštrukcia vytvárajúca výfukovú plochu sa musí tlakom 0,01 MPa kolmo na ňu pôsobiacim vyboriť smerom do voľného priestoru tak, aby sa neporušili ostatné stavebné konštrukcie, s ktorými je výfuková plocha spojená.
(4)
Priestor s nebezpečenstvom výbuchu musí byť od susedného uzavretého priestoru oddelený stenou odolávajúcou najmenej dvojnásobku tlaku, pri ktorom sa vyborí výfuková plocha.
(5)
Priestor z vonkajšej strany výfukovej plochy musí byť v kolmom smere do vzdialenosti 15 m od výfukovej plochy trvale voľný. V tomto priestore môže byť umiestnený potrubný most, samostatne stojaci stĺp alebo stožiar.
(6)
Vzdialenosť 15 m od výfukovej plochy možno skrátiť najviac na polovicu, ak stavebná konštrukcia umiestnená v skrátenej vzdialenosti bezpečne utlmí alebo odrazí tlakovú vlnu do voľného priestoru.
§ 30
Prevádzkovo-technické podmienky skladovania a ukladania horľavých kvapalín
(1)
Prepravný obal, v ktorom je horľavá kvapalina, musí byť uskladnený v sklade; to sa vzťahuje aj na prázdny prepravný obal, ktorý nebol zbavený zvyškov horľavých kvapalín.
(2)
Prázdny prepravný obal sa musí skladovať oddelene od plného prepravného obalu a miesto jeho skladovania musí byť označené nápisom PRÁZDNE OBALY.
(3)
Prepravný obal alebo kontajner, ktoré sa ukladajú do regálov, môžu sa skladovať do výšky
a)
6 m, ak sú v nich horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti,
b)
12 m, ak sú v nich horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti.
(4)
Prepravný obal a kontajner môžu byť pri voľnom skladovaní ukladané najviac v troch vrstvách.
(5)
Plný prepravný obal musí byť uzatvorený a uložený vždy plniacim otvorom smerom nahor. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na prázdny prepravný obal, ktorý nebol zbavený zvyškov horľavých kvapalín.
(6)
V požiarnom úseku skladu, v ktorom sa skladuje viac ako 100 m3 horľavých kvapalín, možno horľavé kvapaliny vydávať, stáčať alebo prečerpávať len v priestore stavebne oddelenom od skladovacieho priestoru.
(7)
V sklade nesmú byť uložené materiály ani predmety, ktoré nesúvisia s prevádzkou skladu.
(8)
V sklade možno skladovať aj iné kvapaliny, ak sa vhodným spôsobom preukáže, že v prípade požiaru alebo pri inom styku neuvoľňujú toxické ani žieravé zmesi, produkty alebo splodiny. Celkový objem uskladnených horľavých kvapalín a iných kvapalín nesmie presiahnuť objem ustanovený na príslušný druh skladu.
(9)
V sklade, prevádzkarni a na mieste, kde sa horľavé kvapaliny ukladajú alebo kde sa s nimi manipuluje, nesmie sa fajčiť ani používať otvorený oheň. Na vstupných dverách do skladu a prevádzkarne a na mieste, kde sa ukladajú horľavé kvapaliny, musí byť umiestnená značka s nápisom ZÁKAZ FAJČENIA A VSTUPU S OTVORENÝM OHŇOM a označenie príslušného priestoru.10)
(10)
Na odstraňovanie rozliatych horľavých kvapalín možno používať len vhodný nehorľavý absorpčný materiál, pri ktorom ani po jeho nasiaknutí rozliatymi horľavými kvapalinami nepríde k jeho samovznieteniu.
(11)
Na odkladanie čistiacej vlny, zvyškov horľavých kvapalín a obdobných materiálov musí byť v sklade alebo v prevádzkarni plnostenová nádoba z nehorľavého materiálu so samozatvárateľným vekom. Obsah nádoby sa musí denne zo skladu alebo z prevádzkarne odstraňovať a umiestňovať na vopred určené bezpečné miesto.
(12)
Do vzdialenosti v okruhu 5 m od šachty podzemnej nádrže a od dvojplášťovej nádrže je zakázané manipulovať s otvoreným ohňom. Zákaz musí byť viditeľne označený tabuľkou so značkou a s nápisom ZÁKAZ FAJČENIA A VSTUPU S OTVORENÝM OHŇOM.
(13)
Sklad a prevádzkareň musia mať požiarny poriadok pracoviska.23)
§ 31
(1)
Horľavé kvapaliny I., II., III. a IV. triedy nebezpečnosti možno vytláčať pomocou inertného plynu.
(2)
Horľavé kvapaliny I. triedy nebezpečnosti možno vytláčať pomocou vzduchu s pretlakom najviac 0,01 MPa.
(3)
Horľavé kvapaliny II. triedy nebezpečnosti pri teplote nižšej, ako je ich bod vzplanutia, a horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti možno vytláčať pomocou vzduchu bez obmedzenia pretlaku.
§ 32
Horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu
(1)
Horľavou kvapalinou s nízkym bodom varu sa rozumie látka, ktorá súčasne
a)
spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. a) a b),
b)
má bod varu najviac 50 oC vrátane a
c)
má bod vzplanutia najviac 21 oC vrátane.
(2)
Na účely tejto vyhlášky sa za horľavú kvapalinu s nízkym bodom varu považuje aj mimoriadne horľavá látka a prípravok podľa osobitného predpisu,7) ak spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. a) a b).
(3)
Nadzemná nádrž a prepravný obal s horľavými kvapalinami s nízkym bodom varu, ktoré nie sú označené symbolom podľa osobitného predpisu,7) označujú sa nápisom HORĽAVÁ KVAPALINA S NÍZKYM BODOM VARU.
(4)
Podzemná nádrž a nadzemná nádrž s horľavou kvapalinou s nízkym bodom varu zapustené po ich okraj do terénu sa viditeľne označia tabuľkou s nápisom HORĽAVÁ KVAPALINA S NÍZKYM BODOM VARU.
(5)
Nádrž a prepravný obal na horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu možno plniť najviac na 90 % ich objemu.
(6)
Na horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu možno používať prepravný obal z plastu alebo z gumy, ktoré spĺňajú požiadavky podľa § 3 ods. 8.
(7)
Horľavá kvapalina s nízkym bodom varu môže byť v rozbitnom prepravnom obale, ktorý má objem najviac 1 l.
(8)
Horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu možno skladovať len v samostatnom požiarnom úseku. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na príručný sklad a sklad s prepravným obalom.
(9)
V príručnom sklade horľavých kvapalín možno v množstve najviac 0,2 m3 skladovať horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu oddelene od ostatných horľavých kvapalín.
(10)
V sklade horľavých kvapalín s prepravným obalom možno skladovať najviac 10 m3 horľavých kvapalín s nízkym bodom varu. V jednom požiarnom úseku možno skladovať najviac 2 m3 horľavých kvapalín s nízkym bodom varu.
(11)
Horľavú kvapalinu s nízkym bodom varu možno skladovať samostatne len v priestore oddelenom od iného priestoru stavebnou konštrukciou vyhotovenou z konštrukčného prvku druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 30 minút.
(12)
Horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu v prepravnom obale sa nesmú skladovať v otvorenom sklade.
(13)
V sklade horľavých kvapalín s nadzemnou nádržou možno skladovať najviac 50 m3 horľavých kvapalín s nízkym bodom varu.
(14)
V sklade horľavých kvapalín s podzemnou nádržou možno horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu skladovať len pod ochrannou inertnou atmosférou alebo pod vodnou ochrannou vrstvou.
(15)
Najmenšie bezpečnostné vzdialenosti skladu horľavých kvapalín s nízkym bodom varu od inej stavby alebo od technologického zariadenia sú uvedené v prílohe č. 5.
(16)
Priestor na stáčanie alebo priestor na plnenie horľavých kvapalín s nízkym bodom varu musia byť vzdialené najmenej 10 m od skladu horľavých kvapalín s nízkym bodom varu a od inej stavby.
(17)
V priestoroch uvedených v § 12 až 14 možno horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu používať alebo ukladať s celkovým objemom najviac
a)
10 l v rozbitnom prepravnom obale,
b)
20 l v nerozbitnom prepravnom obale.
(18)
Na prevádzkareň s horľavými kvapalinami s nízkym bodom varu sa nevzťahujú odseky 8 až 14 a 17.
(19)
Na sklad s horľavými kvapalinami s nízkym bodom varu a na prevádzkareň s horľavými kvapalinami s nízkym bodom varu sa vzťahujú § 4 ods.1 až 4 a ods. 7 až 9, § 5 a 6, § 7 ods. 1 druhá veta, § 17, § 18 ods. 1 až 3, ods. 4 prvá veta, ods. 5 a 6, ods. 7 prvá veta a ods. 8, § 19, § 20 ods. 2 a 3, § 21, § 22 ods. 1 až 15, ods. 16 písm. b) a c), § 24 až 26, § 27 ods. 6 až 8, § 28 a 29 a § 30 ods. 1 a 2, ods. 3 písm. a), ods. 5, ods. 7 až 9 a ods. 12.
§ 33
Stabilné hasiace zariadenie a chladiace zariadenie
(1)
Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená nadzemná nádrž, v ktorej sa skladujú horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu.
(2)
Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená nadzemná nádrž s objemom
a)
viac ako 500 m3 pre horľavé kvapaliny I. triedy nebezpečnosti,
b)
viac ako 1 000 m3 pre horľavé kvapaliny II. triedy nebezpečnosti.
(3)
Na nádrž, v ktorej sú horľavé kvapaliny uskladnené pod ochrannou inertnou atmosférou, sa nevzťahuje odsek 2.
(4)
Havarijná nádrž, v ktorej je nádrž podľa odseku 2 a ktorej steny sa nachádzajú smerom k prístupovej komunikácii viac ako 1,5 m nad terénom, musí byť vybavená stabilným hasiacim zariadením.
(5)
Stabilné hasiace zariadenie podľa odsekov 2 a 4 možno nahradiť polostabilným hasiacim zariadením len vtedy, ak je čas dojazdu hasičskej jednotky so stálou službou kratší ako 5 minút.
(6)
Strecha a plášť nadzemnej nádrže určenej na skladovanie horľavých kvapalín I. a II. triedy nebezpečnosti s objemom väčším ako 250 m3 musia byť vybavené vodným chladiacim zariadením. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na nádrže vybavené nehorľavou tepelnou izoláciou, ktorá bráni prestupu tepla v rovnakej miere ako chladiace zariadenie.
(7)
Kovová havarijná nádrž nádrže na horľavé kvapaliny všetkých tried nebezpečnosti s objemom väčším ako 100 m3 musí byť vybavená vodným chladiacim zariadením.
(8)
Uzatvorený sklad so skladovacou kapacitou väčšou ako 100 m3 horľavých kvapalín musí byť vybavený stabilným hasiacim zariadením, elektrickou požiarnou signalizáciou a zariadením na odvod tepla a splodín horenia.
(9)
Podzemný priestor na obsluhu podzemnej nádrže, ktorý je dlhší ako 50 m, musí byť vybavený stabilným alebo polostabilným hasiacim zariadením.
§ 34
Ťažké vykurovacie oleje
(1)
Ťažkým vykurovacím olejom sa rozumie olej, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v § 3 ods. 1 písm. a) bode 1, písm. b) až d) a bod tuhnutia má viac ako 35 oC, najviac však 45 oC.
(2)
Havarijná nádrž uzavretého skladu ťažkých vykurovacích olejov musí zachytiť najmenej 25 % objemu skladovaných ťažkých vykurovacích olejov, najmenej však objem najväčšej nádrže.
(3)
Havarijná nádrž pracoviska, na ktorom sa používa viac ako 3 m3 ťažkých vykurovacích olejov, musí zachytiť najmenej objem ťažkých vykurovacích olejov v najväčšej nádrži alebo 25 % objemu ťažkých vykurovacích olejov, ktoré sú v technologickom zariadení.
(4)
Havarijná nádrž otvoreného skladu s nadzemnou nádržou, v ktorej sú ťažké vykurovacie oleje, musí mať taký objem, aby zachytila najmenej objem najväčšej nádrže.
(5)
Havarijnou nádržou nemusí byť vybavená dvojplášťová nádrž a miestne dvojplášťová nádrž.
(6)
Vzdialenosť medzi povrchmi izolácií nadzemných nádrží nesmie byť menšia ako polovica priemeru väčšej nádrže, musí byť však najmenej 1 m.
(7)
Na pracovisko, na ktorom sa používa viac ako 3 m3 ťažkých vykurovacích olejov, sa § 14 vzťahuje rovnako.
(8)
Na sklad s ťažkými vykurovacími olejmi sa § 18 a 19 vzťahujú primerane.
(9)
Na určenie odstupovej vzdialenosti otvorených skladov ťažkých vykurovacích olejov sa vzťahuje § 24 rovnako.
§ 35
Tuky a oleje
(1)
Na havarijnú nádrž uzatvoreného skladu rastlinných tukov a olejov a živočíšnych tukov a olejov (ďalej len „tuky“) alebo na prevádzkarne s tukmi sa § 22 vzťahuje rovnako.
(2)
Vzdialenosť medzi skladovacími nádržami s tukmi musí byť najmenej 0,6 m od okraja nádrží.
(3)
Vzdialenosť medzi dvomi radmi nádrží musí byť najmenej 1,5 m od okraja nádrží.
(4)
Pri určovaní vzdialenosti podľa odsekov 2 a 3 sa za okraj izolovanej nádrže považuje jej vonkajší plášť.
(5)
Nádrž s tukmi možno plniť najviac na 95 % ich objemu.
(6)
Tuky v skladovacej nádrži možno zahrievať najviac na 80 oC.
(7)
Na určenie odstupovej vzdialenosti otvorených skladov tukov sa § 24 vzťahuje primerane.
§ 36
Prechodné ustanovenie
Prevádzkareň, prevádzkareň s horľavými kvapalinami s nízkym bodom varu alebo sklad vybudované pred 29. februárom 2004 podľa doterajších predpisov musia byť upravené v súlade s ustanoveniami § 18 až 24, § 28 a 29 pri najbližšej rekonštrukcii, najneskôr však do 31. decembra 2013.
§ 37
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.
§ 38
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2004.
Vladimír Palko v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 96/2004 Z. z.
Tabuľka č. 1
ČLENENIE HORĽAVÝCH KVAPALÍN
Trieda nebezpečnosti Bod vzplanutia v °C
I. do 21
II. nad 21 do 55
III. nad 55 do 100
IV. nad 100 do 250
Tabuľka č. 2
NAJVÄČŠÍ OBJEM HORĽAVÝCH KVAPALÍN VŠETKÝCH TRIED NEBEZPEČNOSTI
Priestor v m2 Najväčší objem horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti v m3
do 100 nad 100
do 500 		nad 500
do 1 000 		nad 1 000
Predajňa 0,5 1 2 3
Predajný sklad alebo
sklad predajne 		1 2 3 4
Pracovisko 0,05 0,1 0,2 0,5
Tabuľka č. 3
OBJEM HAVARIJNÝCH NÁDRŽÍ
Spôsob skladovania Objem havarijnej nádrže v % objemu horľavých
kvapalín v nadzemnej nádrži, prepravnom obale
a v príručnom sklade
Nadzemné nádrže Počet 1 100
2 75
3 60
4 a viac 50
Prepravné obaly 10
Príručný sklad 10
Príloha č. 2 k vyhláške č. 96/2004 Z. z.
SPÔSOB URČENIA OBJEMU HORĽAVÝCH KVAPALÍN II., III. A IV. TRIEDY NEBEZPEČNOSTI
Objem horľavých kvapalín II., III. a IV. triedy nebezpečnosti sa z objemu horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti určuje podľa vzorca
kde VV je výsledný povolený skladovaný objem horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti v m3,
V je povolený objem horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti v m3,
VI je skutočný objem horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti v m3,
VII je skutočný objem horľavých kvapalín II. triedy nebezpečnosti v m3,
VIII je skutočný objem horľavých kvapalín III. triedy nebezpečnosti v m3,
VIV je skutočný objem horľavých kvapalín IV. triedy nebezpečnosti v m3,
VC je celkový skutočný objem horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti v m3.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 96/2004 Z. z.
BEZPEČNOSTNÁ VZDIALENOSŤ NA UMIESTNENIE PODZEMNEJ NÁDRŽE
Podzemná nádrž sa musí umiestniť v bezpečnostnej vzdialenosti najmenej
a) 5,0 m od vonkajšej steny havarijnej alebo záchytnej nádrže vedľajšej podzemnej nádrže,
b) 3,0 m od podzemného potrubného rozvodu horľavých plynov a horľavých kvapalín,
c) 3,0 m od podzemného kábla vysokého napätia alebo veľmi vysokého napätia,
d) 1,0 m od inej stavby a od iného podzemného rozvodu,
e) 0,8 m od inej podzemnej nádrže.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 96/2004 Z. z.
OCHRANA PRED ÚČINKAMI VÝBUCHU
Najmenšia veľkosť výfukovej plochy sa určuje podľa vzorca
SV = 0.6 x hS x S1/2,
kde SV je najmenšia veľkosť výfukovej plochy,
hS je priemerná svetlá výška priestoru s nebezpečenstvom výbuchu v m,
S je pôdorysná plocha priestoru s nebezpečenstvom výbuchu v m2.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 96/2004 Z. z.
NAJMENŠIA BEZPEČNOSTNÁ VZDIALENOSť SKLADU HORĽAVÝCH
KVAPALÍN S NÍZKYM BODOM VARU OD STAVBY ALEBO OD TECHNOLOGICKÉHO ZARIADENIA
Celkový objem skladu
v m3		 Bezpečnostná vzdialenosť skladu
s podzemou nádržou od stavby alebo
od technologického zariadenia		 Bezpečnostná vzdialenosť skladu
s nadzemnou nádržou od stavby alebo
od technologického zariadenia
do 5 - 20
nad 5
do 10 		10 30
nad 10
do 50 		20 50
nad 50
do 100 		25 horľavú kvapalinu s nízkym bodom varu
nemožno skladovať v nadzemnej nádrži
nad 100 50 horľavú kvapalinu s nízkym bodom varu
nemožno skladovať v nadzemnej nádrži
1)
§ 31 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách.
2)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.
3)
Prílohy A a B k Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).
4)
Príloha A k Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).
5)
Napríklad STN EN 57 (65 6068) Ropné výrobky. Stanovenie bodu vzplanutia. Uzavretý téglik podľa Abela – Penského.
STN EN ISO 13736 (65 6067) Ropné výrobky a iné kvapaliny. Stanovenie bodu vzplanutia. Metóda uzavretého téglika podľa Abela.
STN EN 456 (67 3018) Náterové látky a podobné výrobky. Zisťovanie bodu vzplanutia. Rýchla rovnovážna metóda.
STN 67 3015 Stanovenie bodu vzplanutia náterových hmôt v uzatvorenom tégliku podľa Abela – Penského.
STN 924 (66 8502) Lepidlá. Lepidlá s rozpúšťadlom a bez rozpúšťadla. Stanovenie bodu vzplanutia.
STN EN ISO 2592 (65 6212) Stanovenie bodu vzplanutia a horenia. Clevlandova metóda v otvorenom tégliku.
STN EN ISO 1516 (67 0206) Stanovenie vzplanutia/nevzplanutia. Rovnovážna metóda v uzatvorenom tégliku.
STN EN ISO 1523 (67 0603) Stanovenie bodu vzplanutia. Rovnovážna metóda v uzatvorenom tégliku.
6)
Napríklad STN EN ISO 2592 (65 6212) Stanovenie bodu vzplanutia a horenia. Clevlandova metóda v otvorenom tégliku.
7)
Prílohy č. 1 a 6 k výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 27. marca 2002 č. 2/2002 na vykonanie zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch (oznámenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 384/2002 Z. z.).
8)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)
Opatrenie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 509/2003 Z. z. o zaradení výrobkov medzi určené výrobky.
10)
STN EN 60079-10 (33 2320) Elektrické zariadenia do výbušných plynných atmosfér. Časť 10: Určovanie priestorov s nebezpečenstvom výbuchu.
11)
STN 33 2031 Overovanie a prevádzka technologických zariadení a lietadiel s ohľadom na nebezpečné účinky statickej elektriny.
12)
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb.
13)
STN EN 12874 (38 9671) Nepriebojné poistné armatúry. Požiadavky na účinnosť, skúšobné metódy a obmedzenia pri ich použití.
14)
Napríklad STN EN 976 – 1 (69 8043) Podzemné sklolaminátové nádrže (GRP). Horizontálne valcové beztlakové nádrže na skladovanie ropných kvapalných palív. Časť 1: Požiadavky a skúšobné metódy pre nádrže s jednoduchou stenou.
STN EN 976 – 2 (69 8043) Horizontálne valcové beztlakové nádrže na skladovanie ropných kvapalných palív. Časť 2: Doprava, manipulácia, skladovanie a inštalácia nádrží s jednoduchou stenou.
15)
Prílohy č. 2 a 3 k výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 27. marca 2002 č. 2/2002 (oznámenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 384/2002 Z. z.).
16)
§ 3 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z.
17)
§ 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
18)
§ 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
19)
§ 2 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 151/1995 Z. z.
20)
STN 38 2156 Káblové kanály, šachty, mosty a priestory.
21)
STN 34 1390 Elektrotechnické predpisy. Predpisy na ochranu pred bleskom.
22)
STN 12 0000 Vzduchotechnické zariadenia. Názvoslovie.
23)
§ 4 písm. c) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.

§ 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii.