144/2005 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa

Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené na mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5000, list Plaveč 5-4.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Severnú hranicu tvorí okraj štátnej cesty III. triedy - 54332 Malý Lipník - Legnava v úseku dlhom 137 m z lomového bodu číslo 1 (súradnice: Y - 289696,770, X - 1169769,930) po lomový bod 7.1 (súradnice: Y - 289590,850, X - 1169687,780). Východná hranica vedie v úseku dlhom 160 m z lomového bodu číslo 7.1 južným smerom po lomový bod číslo 11 (súradnice: Y - 289512,290, X - 1169827,210), ktorý sa nachádza pri poľnej ceste. Južná hranica v úseku dlhom 122 m prechádza okrajom poľnej cesty z lomového bodu číslo 11 až po lomový bod číslo 6 (súradnice: Y - 289565,320, X - 1169969,000), a korytom potoka vedie z lomového bodu číslo 6 po lomový bod číslo 3 (súradnice: Y - 289679,150, X - 1170003,810). Západná hranica v úseku dlhom 235 m vedie z lomového bodu číslo 3 po lomový bod číslo 1.

Ochranné pásmo II. stupňa

Ochranné pásmo II. stupňa je zobrazené na mapovom podklade Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list Stará Ľubovňa 27-41.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni infiltračno-akumulačnú oblasť. Ochranné pásmo je situované v smere severoseverozápad - juhojuhovýchod a je ohraničené desiatimi lomovými bodmi so súradnicami. Severnú hranicu tvorí štátna cesta III. triedy Malý Lipník - Legnava, v úseku dlhom 150 m z lomového bodu číslo 1 (súradnice: X - 1169865, Y - 289703) po lomový bod číslo 10 (súradnice: X - 1169776, Y - 289589). Východná hranica vedie po hrebeňoch masívov v celkovej dĺžke 3110 m z lomového bodu číslo 10, cez lomové body číslo 9 (súradnice: X - 1170364, Y - 288591), číslo 8 ( súradnice: X - 1171202, Y - 288235), číslo 7 (súradnice: X - 1171677, Y - 287780) po lomový bod číslo 6 (súradnice: X - 1172053, Y - 2876889, kóta 893 m n. m.). Južnú hranicu tvorí hrebeň medzi Kurčínskou Magurou (kóta 893 m n. m.) a Orlovskou Magurou (kóta 758 m n.m.), z lomového bodu číslo 6 po lomový bod číslo 5 (súradnice: X - 1172873, Y - 288780) v úseku dlhom 1375 m. Západná hranica v úseku dlhom 3652 m vedie hrebeňmi masívov z lomového bodu číslo 5 cez lomové body číslo 4 (súradnice: X - 1171759, Y - 289655), číslo 3 (súradnice: X - 1171042, Y - 290153), číslo 2 (súradnice: X - 1170466, Y - 289817) k východziemu bodu číslo 1.

Ochranné pásma zdroja prírodnej minerálnej vody v Legnave sa ustanovujú na základe výsledkov hydrogeologickej záverečnej správy Legnava - zdroj minerálnej vody z vrtu LH-1 (geologické práce potrebné na vyhlásenie zdroja vody za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody; Cabala, Jetel, 2004).

Hydrogeologická štruktúra zdroja prírodnej minerálnej vody patrí medzi otvorené štruktúry s infiltračnou, akumulačnou a čiastočne odkrytou výverovou oblasťou.

Záujmové územie Legnava sa nachádza približne v strednej časti Ľubovnianskej vrchoviny a je súčasťou hydrogeologického rajónu PG 141 - Paleogén Spišskej Magury, Ľubovnianskej vrchoviny, severozápadnej časti Spišsko-šarišského medzihoria a Pienin. Z geologického hľadiska patrí územie do regionálnej geologickej jednotky krynického flyša, ktorá je súčasťou vonkajšieho flyšového pásma Západných Karpát.

Územie je budované čergovským súvrstvím paleogénneho (stredný eocén) veku, ktoré je tvorené prevažne stredne až hrubo rytmickým flyšom s lavicami pieskovcov až zlepencov, oddelených tenkými polohami ílovcov. V jeho nadloží sa miestne vyskytuje pestré súvrstvie tvorené ílovcami, v ktorých sa vyskytujú polohy tenkolavicovitých pieskovcov. Nadložím pestrého súvrstvia je hrubopsamitický flyš - strihovské súvrstvie, charakterizované prevahou pieskovcov nad ílovcami a s výskytom polôh drobnozrnných zlepencov.

Obeh podzemných vôd v paleogénnych horninách sa sústreďuje do pripovrchovej zóny zvetrávania a subvertikálnych puklinových zón. Pre obeh minerálnych vôd má rozhodujúci význam priebeh subvertikálnej puklinovej zóny v údolí potoka Driskula.

Za infiltračnú a akumulačnú oblasť sa považujú svahy a doliny Kurčínskej Magury budovanej prevažne strihovským súvrstvím.

Výverová oblasť je čiastočne odkrytá. Nachádza sa v severnej časti Ľubovnianskej vrchoviny a je tvorená čergovským súvrstvím. Kolektormi podzemnej vody sú najmä pieskovce s puklinovou priepustnosťou v hĺbke asi 50 m pod terénom a v pieskovcoch subvertikálnej puklinovej zóny, ktorá prechádza údolím potoka Driskula severoseverozápadným až juhojuhovýchodným smerom.

Z genetického hľadiska prírodná minerálna voda v Legnave patrí k petrogénnemu, karbonátogénnemu typu. Základným procesom tvorby chemického zloženia podzemných vôd je rozpúšťanie karbonátov. Takto vytvorená prírodná minerálna voda v Legnave je stredne mineralizovaná, hydrogénuhličitanová, vápenato-horečnatá, železnatá, uhličitá, slabo kyslá, studená, hypotonická.