239/2005 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 239/2005 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa uznáva prírodný zdroj podzemnej vody s označením vrt CC-1 s názvom Matúšov prameň v obci Lúka za zdroj prírodnej minerálnej vody a vyhlasujú ochranné pásma zdrojov prírodných minerálnych vôd v Lúke |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 23.05.2005 |
| Dátum vyhlásenia: | 09.06.2005 |
| Autor: | Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 277/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti |
239
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 23. mája 2005,
ktorou sa uznáva prírodný zdroj podzemnej vody s označením vrt CC-1 s názvom Matúšov
prameň v obci Lúka za zdroj prírodnej minerálnej vody a vyhlasujú ochranné pásma zdrojov
prírodných minerálnych vôd v Lúke
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov ustanovuje:
§ 1
(1)
Za zdroj prírodnej minerálnej vody sa uznáva prírodný zdroj podzemnej vody s označením
vrt CC-1 s názvom Matúšov prameň v obci Lúka, v katastrálnom území Lúka nad Váhom.
(2)
Zdroj prírodnej minerálnej vody podľa odseku 1 je prírodná minerálna voda slabo mineralizovaná,
hydrogénuhličitanová, horečnato-vápenatá, slabo alkalická, studená, hypotonická, s
celkovou mineralizáciou 537,0 mg.l-1, s teplotou 10,7 oC, s obsahom plynu CO2 15,84 mg.l-1 a s výdatnosťou 13,0 l.s-1.
§ 2
(1)
Územie ochranného pásma I. stupňa zdrojov prírodných minerálnych vôd v Lúke je v
okrese Nové Mesto nad Váhom, v katastrálnom území Lúka nad Váhom. Ochranné pásmo I.
stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.
(2)
Územie ochranného pásma II. stupňa zdrojov prírodných minerálnych vôd v Lúke je v
okrese Nové Mesto nad Váhom, v katastrálnych územiach Lúka nad Váhom a Hrádok. Ochranné
pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.
(3)
Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3.
(4)
Popis hydrogeologickej štruktúry zdrojov prírodných minerálnych vôd v Lúke je uvedený
v prílohe č. 4.
(5)
Mapové podklady, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov
1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky, na Krajskom úrade životného prostredia v Trenčíne, na Úrade Trenčianskeho
samosprávneho kraja, na Obvodnom úrade životného prostredia v Novom Meste nad Váhom
a na Obecnom úrade v Lúke.
§ 3
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. júna 2005.
Rudolf Zajac v. r.
Príloha č. 1
k vyhláške č. 239/2005 Z. z.
k vyhláške č. 239/2005 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA ZDROJOV PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH VÔD V LÚKE
Príloha č. 2
k vyhláške č. 239/2005 Z. z.
k vyhláške č. 239/2005 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO II. STUPŇA ZDROJOV PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH VÔD V LÚKE
Príloha č. 3
k vyhláške č. 239/2005 Z. z.
k vyhláške č. 239/2005 Z. z.
POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM ZDROJOV PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH VÔD V LÚKE
Ochranné pásmo I. stupňa
Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené na mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v
mierke 1 : 5000, list Piešťany 4-3 a list Piešťany 3-3.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Ochranné pásmo je vymedzené v bezprostrednom
okolí vrtu CC-1, tvorí ho uzavretý polygón s rozmermi strán 19,35 × 22,18 × 12,78
× 4,65 × 14,61 m. Ochranné pásmo sa nachádza na parcele číslo 843/6.
Ochranné pásmo II. stupňa
Ochranné pásmo II. stupňa je zobrazené na mapovom podklade Vodohospodárska mapa Slovenskej
republiky v mierke 1 : 50 000, list Piešťany 35-32 a list Nové Mesto nad Váhom 35-14.
Ochranné pásmo II. stupňa chráni transportno-akumulačnú a infiltračnú oblasť. Hranica
ochranného pásma II. stupňa sa začína v sedle severozápadne od kóty 242 m n. m. v
nadmorskej výške 240 m n. m., odkiaľ pokračuje severným smerom cez západný svah údolia
popri kóte 219 m n. m. do oblasti Dolného vŕška, kde sa mierne stáča severovýchodným
smerom až do malého údolia, kde križuje poľnú cestu. Severná hranica pokračuje severným
svahom Ihelníka, obchádza Lackovu kopanicu zo severnej strany, prechádza naprieč údolím,
križuje lesnú cestu, veľkým oblúkom kopíruje severný výbežok chrbta Tematínskych vrchov
a pokračuje smerom na Tematín. Pod Tematínom sa hranica ostro stáča západným smerom,
malým oblúkom obchádza kótu 498 m n. m. zo severu a pokračuje horským chrbtom smerom
na Ihelník. V nadmorskej výške 500 m n. m. sa hranica ostro stáča juhozápadným smerom
a vedie hrebeňom na kótu Bôrovište 418 m n. m., kde sa stáča západným smerom a postupne
juhozápadným smerom až do sedla, kde sa uzatvára hranica ochranného pásma II. stupňa.
Príloha č. 4
k vyhláške č. 239/2005 Z. z.
k vyhláške č. 239/2005 Z. z.
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY ZDROJOV PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH VÔD V LÚKE
Ochranné pásma zdrojov prírodnych minerálnych vôd v Lúke sa ustanovujú na základe
výsledkov hydrogeologickej čiastkovej záverečnej správy Lúka - hydrogeologický vrt
CC-1 a hydrogeologickej záverečnej správy Lúka - hydrogeologické vrty CC-1 a CC-2;
Dzúrik, Tomana, 2003.
Hydrogeologická štruktúra zdrojov prírodných minerálnych vôd patrí medzi otvorené
štruktúry s infiltračnou, akumulačnou a odkrytou výverovou oblasťou.
Záujmové územie Lúka sa nachádza v hydrogeologickom rajóne MG 047 - Mezozoikum strednej
a južnej časti Považského Inovca. Záujmové územie je súčasťou štruktúry - kryha Tematínskych
vrchov v čiastkovom hydrogeologickom rajóne VH 10 karbonátov triasu chočského príkrovu,
ktorá má polkruhový tvar medzi obcami Hôrka - Hrádok - Lúka - Modrová - Hubina - Stará
Lehota. Hydrogeologický kolektor v kryhe Tematínskych vrchov tvoria hlavne karbonáty
(masívne wettersteinské dolomity s polohami vápencov) stredného a vrchného triasu
chočského príkrovu hronika. Vlastná dolomitová kryha má jednoduchú geologickú stavbu
s generálnym sklonom vrstiev 20 - 30o na západ. Severnú, východnú a južnú hranicu tvorí bazálna násunová príkrovová plocha
nad nepriepustnými alebo len slabo priepustnými jursko-kriedovými súvrstviami krížňanského
príkrovu. Západná hranica je zlomová, približne subvertikálna. Je prekrytá paleogénnymi
bazálnymi zlepencami a pieskovcami, neogénnymi pieskovcami, štrkmi a piesčitými ílmi,
ako aj kvartérnymi štrkopiesčitými aluviálnymi náplavami Váhu. Zo severu, východu
a juhu je hydrogeologická štruktúra ohraničená násunovou líniou chočského príkrovu
na nepriepustné slienité sedimenty fatrika.
Za infiltračnú oblasť sa považujú západné svahy Považského Inovca. Podzemné vody sú
dotované výlučne atmosférickými zrážkami a infiltrujú do väčších hĺbok. Podzemné vody
sa akumulujú v puklinovom a puklinovo-medzizrnovom prostredí dolomitov a vápencov
vrchného a stredného triasu, kde prebieha obeh podzemných vôd prevažne s voľnou hladinou.
Vrt CC-1 zachytáva podzemné vody v akumulačnej oblasti na styku karbonátov a paleogénu.
Výverová oblasť je odkrytá. Vo výverovej oblasti vlastný kolektor podzemných vôd dolomity
stredného a vrchného triasu vystupuje priamo na povrch, lokálne zakrytý priepustnými
deluviálnymi kvartérnymi sedimentmi.
Z genetického hľadiska prírodná minerálna voda v Lúke je meteorického pôvodu. Základným
procesom tvorby chemického zloženia podzemnej vody je rozpúšťanie karbonátov - dolomitov.
Takto vytvorená prírodná minerálna voda v Lúke je slabo mineralizovaná, hydrogénuhličitanového,
horečnato-vápenatého chemického typu, slabo alkalická, studená, hypotonická.