458/2005 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 458/2005 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami a o výkone technicko-bezpečnostného dozoru |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 12.09.2005 |
| Dátum vyhlásenia: | 13.10.2005 |
| Autor: | Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 364/2004 Z. z. | Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) |
| 524/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a o zaraďovaní vodných diel do jednotlivých kategórií |
| 119/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami a o výkone technicko-bezpečnostného dozoru |
458
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 12. septembra 2005,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu
nad vodnými stavbami a o výkone technicko-bezpečnostného dozoru
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 2 písm. h) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 230/2005
Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti
a)
o zaraďovaní vodných stavieb do jednotlivých kategórií (ďalej len „kategorizácia“),
b)
o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami (ďalej len
„dohľad“),
c)
o vykonávaní skúšky na získavanie odbornej spôsobilosti na výkon dohľadu (ďalej len
„odborná spôsobilosť“) a o vydávaní osvedčení o odbornej spôsobilosti na výkon dohľadu,
d)
o výkone technicko-bezpečnostného dozoru nad vodnými stavbami (ďalej len „dozor“).
§ 2
Kategorizácia
(1)
Posudok štátnej organizácie, ktorá je na výkon dohľadu poverená (ďalej len „poverená
organizácia“), obsahuje návrh kategórie vodnej stavby a výpočet splnených kritérií
kategorizácie, na základe ktorých sa vodná stavba zaraďuje alebo preraďuje do jednej
zo štyroch kategórií.
(2)
Kritériá kategorizácie sú uvedené v prílohe č. 1.
§ 3
Dohľad
(1)
Dohľadom sa sleduje a vyhodnocuje primerane ku kategórii vodnej stavby a jej technickému
stavu najmä
a)
statická a dynamická stabilita vodnej stavby alebo jej častí vrátane hradiacich konštrukcií
a ich technologických častí,
b)
priestorové zmeny vodnej stavby ako celku voči jej okoliu,
c)
deformácia vodnej stavby, vzájomné posuny jednotlivých častí konštrukcií a trhliny
v konštrukčnom materiáli,
d)
deformácia podložia,
e)
fyzikálno-mechanické vlastnosti stavebných materiálov a podložných materiálov a pri
odkaliskách aj vlastnosti ukladaných odpadov, ktoré majú vplyv na stabilitu a bezpečnosť
odkaliska,
f)
režim podzemných vôd, povrchových vôd a priesakových vôd, najmä tlak vody, spojitosti
priesakov, smer a rýchlosť prúdenia vody, čiastkové a celkové množstvo priesakov,
vývery vody v priestore vodnej stavby a v jej blízkom okolí,
g)
funkčnosť ochranných, tesniacich, filtračných a drenážnych prvkov vodnej stavby a
jej podložia,
h)
hydraulický spád v konštrukčných materiáloch a podložných materiáloch a ich filtračná
stabilita,
i)
vplyvy prostredia na technický stav vodnej stavby a na jej technologické zariadenia,
najmä poveternostné účinky (mráz a vlnobitie), zosuvy brehov nádrže a zosuvy v blízkom
okolí vodnej stavby, agresívne účinky vzduchu a vody vo vodnej nádrži, vplyv podzemnej
vody a priesakovej vody, účinky stavebných prác a trhacích prác v okolí vodnej stavby,
zemetrasenia, poddolovania, účinky prevádzkových otrasov, vibrácií, dopravných otrasov,
vegetácie a živočíchov a nepovolených zásahov tretích osôb,
j)
vplyv prevádzky na technický stav vodnej stavby a jej technologické zariadenia, najmä
účinky manipulácie s vodou vo vodnej nádrži, mechanické a iné účinky vypúšťanej vody
a vodou unášaných materiálov, opotrebovanie a možné dôsledky zlyhania uzáverov a hradiacich
konštrukcií výpustov, priepadov, hatí, plavebných komôr a odberných zariadení,
k)
prietokové pomery výpustných zariadení a priepadových zariadení v porovnaní s pôvodnými
predpokladmi uvažovanými v návrhu projektu, napríklad ovplyvnenie prietokov na hornom
vodnom toku novými stavbami, poruchou alebo zrušením jestvujúcich stavieb, zmenou
odtokových pomerov v povodí, ľadovými zátarasami a vegetáciou.
(2)
Dohľad sa vykonáva najmä
a)
sledovaním javov a skutočností uvedených v odseku 1 a spracúvaním údajov o nich,
b)
rozbormi a hodnotením výsledkov všetkých pozorovaní a meraní vo vzťahu k určeným
medzným hodnotám, kritickým hodnotám, predpokladom v schválenom projekte, poznatkom
z uskutočnenia vodnej stavby a jej prevádzky.
(3)
Medzná hodnota je očakávaná limitná hodnota javu alebo skutočnosti na vybraný stav
zaťaženia, ktorá sa určuje na všetky merania a sledované javy.
(4)
Kritická hodnota je hodnota sledovaného javu alebo skutočnosti, ktorej výskyt spôsobuje
obavy o bezpečnosť vodnej stavby a pri ktorej sa vykonávajú núdzové opatrenia. Kritická
hodnota sa určuje pre vybrané merania a sledované javy.
(5)
Pri vykonávaní dohľadu sa využívajú údaje zo sledovania javov vrátane meraní veličín
a hodnotení skutočností, ktoré sú významné pre bezpečnosť vodnej stavby, výsledky
obchôdzok vodnej stavby, hlásenia a výsledky z prehliadok dohľadu.
(6)
Ak stavebník vodnej stavby v priebehu jej uskutočnenia alebo rekonštrukcie použije
technológiu, ktorou vznikne konštrukcia na prechodné zadržiavanie vody, stavebník
vodnej stavby zabezpečuje dohľad v rozsahu dohľadu, ktorý zabezpečuje vlastník vodnej
stavby.
§ 4
Rozsah dohľadu
(1)
Dohľadom nad vodnými stavbami I. kategórie sa sledujú všetky javy a skutočnosti,
ktorých zmena môže objektívne signalizovať alebo spôsobiť prekročenie predpokladov
v schválenom projekte v takej miere, že stupeň stability vodnej stavby alebo jej významnej
časti klesne pod prípustnú hranicu určenú technickými normami. Poveternostné pomery
a prevádzkové pomery sa zisťujú v rozsahu potrebnom na hodnotenie všetkých sledovaných
javov a skutočností. Merania sa vykonávajú v miestach, ktoré charakterizujú priemerné
pomery, a v miestach, kde by mohlo dôjsť k nespojitému vývoju javov, napríklad k poruchám
v základoch, zmenám v usporiadaní a v spojení tesniacich a drenážnych prvkov. Ak vzniknú
pochybnosti o spôsobe sledovania vybraných javov a skutočností, určí poverená organizácia
použitie viacerých metód meraní a prieskumov.
(2)
Dohľadom nad vodnými stavbami II. kategórie sa sledujú všetky javy a skutočnosti
ako nad vodnými stavbami I. kategórie okrem javov a skutočností, ktorých existenciu,
prípadne neprimeranú zmenu možno včas odvodiť z iného javu alebo súhrnu javov, napríklad
z celkových priesakov, deformácií alebo posunov. Merania sa spravidla sústreďujú do
charakteristických profilov. Zisťujú sa také poveternostné pomery a prevádzkové pomery,
ktoré bezprostredne objasňujú sledované javy a skutočnosti.
(3)
Dohľadom nad vodnými stavbami III. kategórie sa vykonáva odborné hodnotenie javov
a skutočností a ich vývoja. Javy a skutočnosti sa zisťujú spravidla vybranými meraniami
a pozorovaniami pri obchôdzkach, najmä meraniami výšky hladiny v nádrži, priesakového
režimu hrádzou alebo aj tlakov vody v hrádzi a jej podloží a meraniami celkových deformácií
na povrchu vodnej stavby. Z poveternostných pomerov a z prevádzkových pomerov sa zisťuje
množstvo zrážok a teplota vzduchu.
(4)
Dohľadom nad vodnými stavbami IV. kategórie sa vykonáva hodnotenie javov a skutočností
zistených pri obchôdzkach; v odôvodnených prípadoch sa dohľad rozširuje o vybrané
merania a pozorovania na určené obdobie.
§ 5
Správy o výkone dohľadu
(1)
O výkone dohľadu sa vyhotovujú
a)
čiastkové správy a súhrnné správy počas uskutočnenia vodnej stavby alebo jej rekonštrukcie,
b)
čiastkové správy a celková správa v období overovacej prevádzky vodnej stavby,
c)
etapové správy a súhrnné etapové správy v období trvalej prevádzky vodnej stavby.
(2)
Vlastník vodnej stavby predkladá správu o výkone dohľadu orgánu štátnej vodnej správy,
ktorý povoľuje vodnú stavbu; ak ide o vodné stavby I. a II. kategórie, predkladá správu
o výkone dohľadu vypracovanú poverenou organizáciou. Správu o výkone dohľadu vyhotovuje
hlavný zamestnanec dohľadu.
§ 6
Príprava dohľadu pred uskutočnením vodnej stavby alebo pred jej rekonštrukciou
(1)
Súčasťou dokumentácie na uskutočnenie vodnej stavby alebo na jej rekonštrukciu je
vyjadrenie o rozsahu dohľadu, ktoré vydáva odborne spôsobilá osoba.
(2)
Vyjadrenie o rozsahu dohľadu obsahuje najmä
a)
podrobný opis a rozbor rizík spojených s budúcou existenciou vodnej stavby v danom
prostredí a prognózu budúceho prevádzkového režimu; pri odkaliskách prognózu dlhodobej
existencie,
b)
požiadavky na prieskumné práce a projektové práce nad rámec technických noriem,
c)
požiadavky na prostriedky dohľadu, prístroje a zariadenia na pozorovanie a meranie,
d)
údaje o hlavnom zamestnancovi dohľadu vlastníka vodnej stavby, pri vodných stavbách
I. a II. kategórie aj o hlavnom zamestnancovi dohľadu poverenej organizácie; ak vlastník
vodnej stavby nezamestnáva odborne spôsobilú osobu na výkon dohľadu, uvedie údaje
o zamestnancovi vlastníka vodnej stavby zodpovednom za výkon dohľadu a údaje o odborne
spôsobilej osobe, ktorá dohľad pre vlastníka vodnej stavby vykonáva.
§ 7
Projekt meraní
(1)
Ak ide o vodné stavby I. až III. kategórie, vlastník vodnej stavby spracúva projekt
meraní súčasne s projektovou dokumentáciou; ak ide o vodnú stavbu IV. kategórie, spracúva
projekt meraní, len ak je navrhnutý vo vyjadrení o rozsahu dohľadu. Projekt meraní
vychádza z vyjadrenia o rozsahu dohľadu a zo zásad vykonávania dohľadu.
(2)
Projekt meraní obsahuje okrem dokumentácie kontrolných prístrojov a zariadení najmä
a)
prehľad dôležitých predpokladov bezpečnosti a stability trvalej prevádzky vodnej
stavby a odhad ich zabezpečenia,
b)
návrh a odôvodnenie druhu, rozsahu a presnosti metód meraní, prístrojov a zariadení
na vykonávanie dohľadu,
c)
prehľad medzných hodnôt a kritických hodnôt sledovaných javov a skutočností ovplyvňujúcich
bezpečnosť vodnej stavby a ňou ohrozeného územia,
d)
návrh bezpečných prístupov k meracím zariadeniam a opatrení na zabezpečenie bezpečného
výkonu merania a údržby meracích zariadení vrátane ich ochrany pred poškodením,
e)
harmonogram inštalácií meracích zariadení a harmonogram pozorovaní a meraní podľa
postupu uskutočnenia vodnej stavby alebo jej rekonštrukcie.
(3)
Ak sa v projekte meraní neriešia niektoré požiadavky uvedené vo vyjadrení o rozsahu
dohľadu, musia sa riešiť v inej časti projektovej dokumentácie.
§ 8
Dohľad počas uskutočňovania vodnej stavby alebo jej rekonštrukcie
(1)
Dohľad počas uskutočnenia vodnej stavby alebo jej rekonštrukcie sa vykonáva na základe
vyjadrenia o rozsahu dohľadu. Rozsah pozorovaní a meraní určí po prerokovaní s projektantom
vodnej stavby odborne spôsobilá osoba na výkon dohľadu vo vyjadrení o rozsahu dohľadu.
(2)
Vlastník vodnej stavby počas uskutočnenia vodnej stavby alebo jej rekonštrukcie zabezpečí
postup prác dodávateľa tak, aby prístroje a zariadenia na pozorovanie a meranie boli
včas a odborne zabudované, vyskúšané a chránené pred poškodením a aby kontinuita pozorovaní
a meraní a spoľahlivosť výsledkov neboli ohrozené.
(3)
Ak ide o vodné stavby I. a II. kategórie, vlastník vodnej stavby zabezpečí prostredníctvom
poverenej organizácie odborné posúdenie zabudovania prístrojov a zariadení vrátane
overenia technickej dokumentácie; ak ide o vodné stavby III. a IV. kategórie, odborné
posúdenie zabezpečí prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.
(4)
Dohľad počas uskutočnenia vodnej stavby alebo počas jej rekonštrukcie musí byť v
súlade s postupom uskutočnenia vodnej stavby alebo jej rekonštrukcie.
(5)
Ak ide o vodné stavby I. a II. kategórie, výsledky pozorovaní a meraní sa spracúvajú
počas uskutočnenia vodnej stavby najmenej v jednej čiastkovej správe. Súhrnná správa
o dohľade počas uskutočnenia vodnej stavby sa spracúva pred začatím overovacej prevádzky
vodnej stavby alebo jej ucelenej časti.
(6)
Ak ide o vodné stavby III. kategórie alebo o rekonštrukciu vodných stavieb I. a II.
kategórie, pred začatím prevádzky sa spracúva len súhrnná správa o dohľade pri uskutočnení
stavby alebo pri rekonštrukcii vodnej stavby.
(7)
Ak ide o vodnú stavbu IV. kategórie, súhrnná správa sa vyhotovuje len vtedy, ak sa
počas jej uskutočňovania alebo rekonštrukcie zistili javy a skutočnosti, ktoré môžu
mať vplyv na bezpečnosť vodnej stavby.
(8)
Súhrnná správa o dohľade počas uskutočnenia vodnej stavby alebo počas jej rekonštrukcie
obsahuje
a)
opis dohľadu,
b)
dokumentáciu umiestnenia a opis všetkých zabudovaných meracích prístrojov a zariadení
určených na dohľad,
c)
súhrnné spracovanie výsledkov vykonaných pozorovaní a meraní,
d)
zhodnotenie sledovaných javov a zistených skutočností v porovnaní s predpokladmi
v schválenom projekte a ich vplyvu na bezpečnosť a stabilitu vodnej stavby a jej podložia,
e)
program dohľadu v overovacej prevádzke,
f)
návrh opatrení na nápravu.
§ 9
Dohľad počas overovacej prevádzky vodnej stavby
(1)
Dohľad počas overovacej prevádzky vodnej stavby sa vykonáva podľa programu dohľadu
počas overovacej prevádzky.
(2)
Overovacia prevádzka vodnej stavby sa začína prvým zaťažením vodnej stavby ako celku
vzdutou alebo zadržiavanou vodou a zahŕňa vyskúšanie prevádzkových situácií v takom
počte, že možno zhodnotiť splnenie predpokladov v schválenom projekte a posúdiť spoľahlivú
funkciu a bezpečnosť vodnej stavby.
(3)
Program dohľadu počas overovacej prevádzky obsahuje
a)
údaje o vykonaných pozorovaniach a meraniach a o osobách, ktoré ich vykonali,
b)
podrobné pokyny, najmä termíny, pracovné postupy, zápis výsledkov na merania, ktoré
vykonala obsluha vodnej stavby,
c)
pokyny na obchôdzky, ktoré vykonala obsluha vodnej stavby,
d)
medzné hodnoty alebo kritické hodnoty sledovaných javov a skutočností,
e)
pokyny pre obsluhu vodnej stavby, ktoré výsledky meraní a obchôdzok ihneď hlási hlavnému
zamestnancovi dohľadu vlastníka vodnej stavby a pri vodných stavbách I. alebo II.
kategórie aj hlavnému zamestnancovi dohľadu poverenej organizácie, ktoré spojovacie
prostriedky použije, aké núdzové a varovné opatrenia sú k dispozícii pre mimoriadne
situácie,
f)
tlačivo hlásení, pokyny na vyplnenie, termíny odosielania a adresy hlavných zamestnancov
dohľadu,
g)
údaje o tom, kto a v akých termínoch spracúva a hodnotí výsledky v čiastkových správach.
(4)
Ak ide o odkaliská, program dohľadu počas overovacej prevádzky sa rozširuje o pravidelné
sledovanie zmien fyzikálno-mechanických vlastností obsahu odkaliska a hrádzí odkaliska
a o kontrolné overovanie stability hrádze odkaliska.
(5)
Program dohľadu počas overovacej prevádzky uchováva najmenej v jednom vyhotovení
a)
vlastník vodnej stavby,
b)
obsluha vodnej stavby,
c)
poverená organizácia, ak ide o vodné stavby I. alebo II. kategórie,
d)
odborne spôsobilá osoba, ak ide o vodné stavby III. alebo IV. kategórie,
e)
orgán štátnej vodnej správy.
(6)
Ak ide o vodné stavby I. až III. kategórie, pozorovania a merania sa vykonávajú v
rozsahu a v termínoch podľa programu dohľadu. Ak ide o vodnú stavbu IV. kategórie,
pozorovania a merania sa vykonávajú v rozsahu podľa § 7.
(7)
Výsledky meraní sa zapisujú do hlásení. Výsledky meraní sa ihneď porovnávajú s medznými
vopred určenými hodnotami a kritickými hodnotami alebo s medzným vopred určeným vývojom
sledovaných javov. Zistenie prekročenia medzných hodnôt alebo kritických hodnôt obsluha
vodnej stavby neodkladne hlási hlavným zamestnancom dohľadu.
(8)
Pri obchôdzkach sa sleduje vodná stavba a jej blízke okolie, hladina vody, prietokové
pomery, pravidelnosť chodu všetkých mechanizmov, výskyt trhlín a viditeľných deformácií,
posunov a zosunov, výskyt priesakov, výverov, zamokrených miest, vplyvy prevádzky
a prostredia na technický stav objektov a technologických zariadení, najmä konštrukcií
výpustných, priepadových alebo odberných zariadení.
(9)
Obsluha vodnej stavby vykonáva obchôdzky
a)
najmenej raz denne, ak ide o vodné stavby I. kategórie,
b)
tri razy týždenne, ak ide o vodné stavby II. kategórie,
c)
týždenne, ak ide o vodné stavby III. kategórie,
d)
mesačne, ak ide o vodné stavby IV. kategórie.
(10)
Výsledky obchôdzok sa zapisujú do hlásení. Zistenie medzných skutočností alebo iných
nezvyčajných skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a stabilitu vodnej
stavby, obsluha vodnej stavby neodkladne hlási hlavným zamestnancom dohľadu.
(11)
Ak ide o vodné stavby I. až III. kategórie, hlásenie výsledkov meraní a obchôdzok
sa vykonáva na formulári podľa programu dohľadu počas overovacej prevádzky; ak ide
o vodnú stavbu IV. kategórie, písomným záznamom. V hlásení sa uvedie, kto a kedy merania
alebo obchôdzky vykonal.
(12)
Hlásenie sa spracúva najmenej v troch vyhotoveniach. Originál hlásenia uchováva obsluha
vodnej stavby. Ďalšie vyhotovenia sa zasielajú hlavnému zamestnancovi dohľadu vlastníka
vodnej stavby; ak ide o vodné stavby I. alebo II. kategórie, aj hlavnému zamestnancovi
dohľadu poverenej organizácie.
(13)
Hlásenie sa zasiela do siedmeho dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli merania
a obchôdzky vykonané.
(14)
Údaje z hlásení sa posudzujú najneskoršie do konca obdobia na predloženie ďalšieho
hlásenia. Medzné hodnoty a skutočnosti alebo iné mimoriadne údaje hlásené obsluhou
vodnej stavby bezprostredne po zistení sa posudzujú ihneď.
(15)
Ak sa pri posudzovaní alebo pri spracúvaní výsledkov pozorovaní a meraní zistí, že
vývoj sledovaných javov alebo skutočností nezodpovedá predpokladom uvádzaným v projekte,
preveria sa údaje na mieste, nariadi sa mimoriadne meranie, prieskumné prešetrovania,
prípadne iné opatrenia až do vysvetlenia mimoriadneho vývoja a do vykonania nápravy.
(16)
Ak sledovaný jav alebo skutočnosť dosiahne kritické hodnoty, vlastník vodnej stavby
v závislosti od vývoja ostatných sledovaných javov ihneď vykoná núdzové opatrenia.
(17)
O výsledkoch dohľadu počas overovacej prevádzky vodnej stavby, ak ide o vodné stavby
I. až III. kategórie, vyhotovia sa čiastkové správy v termínoch určených v programe
dohľadu. Na záver overovacej prevádzky sa vyhotoví celková správa o dohľade počas
overovacej prevádzky; ak ide o vodnú stavbu IV. kategórie, vypracúva sa len celková
správa o dohľade počas overovacej prevádzky.
(18)
Čiastková správa o dohľade počas overovacej prevádzky obsahuje
a)
opis dohľadu,
b)
spracovanie výsledkov pozorovaní a meraní za hodnotené obdobie,
c)
zhodnotenie sledovaných javov a zistených skutočností,
d)
zistenie, či vodná stavba po previerke zaťažovacích stavov a prevádzkových situácií,
ktoré sa vyskytli počas hodnoteného obdobia, nemá z hľadiska dohľadu nedostatky, ktoré
by bránili jej ďalšej prevádzke.
(19)
Celková správa o dohľade počas overovacej prevádzky obsahuje
a)
opis dohľadu,
b)
celkové spracovanie výsledkov pozorovaní a meraní,
c)
zhodnotenie sledovaných javov a zistených skutočností,
d)
zistenie, či vodná stavba po previerke všetkých hlavných zaťažovacích stavov a prevádzkových
situácií, prípadne po vykonaní opatrení na nápravu nemá z hľadiska dohľadu nedostatky,
ktoré by bránili jej trvalej prevádzke (užívaniu),
e)
program dohľadu počas trvalej prevádzky vodnej stavby.
(20)
Ak overovacia prevádzka vodnej stavby prebieha ešte pred odovzdaním a prevzatím vodnej
stavby vlastníkom vodnej stavby, dohľad vykonáva stavebník.
§ 10
Dohľad počas trvalej prevádzky vodnej stavby
(1)
Dohľad počas trvalej prevádzky vodnej stavby sa vykonáva podľa programu dohľadu.
Na odkaliskách sa po ukončení uskutočnenia vodnej stavby a overovacej prevádzky začína
etapa dlhodobej existencie odkaliska.
(2)
Program dohľadu počas trvalej prevádzky vodnej stavby obsahuje
a)
dokumentáciu umiestnenia a opis zabudovaných meracích prístrojov a zariadení alebo
odkaz na túto dokumentáciu v predchádzajúcich správach o dohľade počas uskutočnenia
vodnej stavby alebo počas jej rekonštrukcie a počas overovacej prevádzky vodnej stavby,
b)
údaje podľa § 9 ods. 3 a 4.
(3)
Program dohľadu počas trvalej prevádzky na odkaliskách v etape dlhodobej existencie
sa zameriava na stabilitu a bezpečnosť odkaliska a sleduje najmä otázky údržby, funkčnosť
drenáží a odvedenie zrážkových vôd a priesakových vôd z odkaliska a zmeny chemizmu
priesakových vôd a ich vplyvu na okolie.
(4)
Na dohľad nad vodnou stavbou počas trvalej prevádzky sa vzťahujú primerane ustanovenia
§ 9.
(5)
O výsledkoch dohľadu nad vodnou stavbou počas trvalej prevádzky a pri odkalisku pri
jeho dlhodobej existencii sa vypracúva etapová správa najmenej
a)
raz ročne, ak ide o vodnú stavbu I. kategórie,
b)
raz za dva roky, ak ide o vodnú stavbu II. kategórie,
c)
raz za štyri roky, ak ide o vodnú stavbu III. kategórie,
d)
raz za desať rokov, ak ide o vodnú stavbu IV. kategórie.
(6)
Etapová správa obsahuje
a)
opis dohľadu za uplynulé obdobie trvalej prevádzky,
b)
stručný prehľad výsledkov pozorovaní a meraní,
c)
zhodnotenie všetkých sledovaných javov a skutočností vo vzťahu ku kritickým hodnotám,
d)
návrh opatrení na nápravu.
(7)
Každá piata etapová správa sa spracúva ako súhrnná etapová správa. Najmenej každá
druhá súhrnná etapová správa zhodnotí merania a pozorovania v závislosti od ich dostupnosti
za celé predchádzajúce obdobie existencie vodnej stavby.
(8)
Súhrnná etapová správa obsahuje
a)
opis dohľadu za obdobie od poslednej súhrnnej etapovej správy,
b)
dokumentáciu všetkých zmien vo vybavení vodnej stavby meracími prístrojmi a zariadeniami,
c)
súhrnné spracovanie výsledkov pozorovaní a meraní,
d)
zhodnotenie všetkých sledovaných javov a skutočností,
e)
výsledky preskúšania stability hlavných konštrukcií vodnej stavby a zistenie stupňa
bezpečnosti na základe novozískaných poznatkov podľa platných technických noriem,
f)
posúdenie vplyvu prostredia a prevádzky na starnutie, funkčnú spoľahlivosť a celkovú
bezpečnosť vodnej stavby,
g)
posúdenie funkčnosti a spoľahlivosti zariadení na meranie a pozorovanie,
h)
návrh opatrení na nápravu,
i)
previerku programu dohľadu vrátane medzných hodnôt alebo kritických hodnôt sledovaných
javov a skutočností.
(9)
Etapovú správu a súhrnnú etapovú správu, ak ide o vodné stavby I. alebo II. kategórie,
uchováva najmenej v jednom vyhotovení
a)
obsluha vodnej stavby,
b)
vlastník vodnej stavby,
c)
orgán štátnej vodnej správy,
d)
poverená organizácia.
(10)
Etapovú správu a súhrnnú etapovú správu, ak ide o vodné stavby III. alebo IV. kategórie,
uchováva odborne spôsobilá osoba najmenej v jednom vyhotovení.
§ 11
Prehliadky vodnej stavby
(1)
Vlastník vodnej stavby vykonáva prehliadky vodnej stavby najmenej
a)
raz ročne, ak ide o vodnú stavbu I. kategórie,
b)
raz za dva roky, ak ide o vodnú stavbu II. kategórie,
c)
raz za štyri roky, ak ide o vodné stavby III. alebo IV. kategórie.
(2)
Termín prehliadky vodnej stavby jej vlastník oznámi orgánu štátnej vodnej správy
a prizvaným účastníkom prehliadky najmenej dva týždne vopred.
(3)
Prehliadku vodnej stavby riadi hlavný zamestnanec dohľadu vlastníka vodnej stavby.
Na prehliadku sa prizýva:
a)
orgán štátnej vodnej správy,
b)
zamestnanec zodpovedný za prevádzku vodnej stavby,
c)
obsluha vodnej stavby,
d)
hlavný zamestnanec dohľadu poverenej organizácie, ak ide o vodné stavby I. alebo
II. kategórie,
e)
znalci zo strojno-technologického odboru, elektrotechnického odboru, prípadne ďalších
odborov podľa druhu a typu vodnej stavby, ak to vyžaduje povaha hlavných prerokúvaných
otázok,
f)
obec.
(4)
Vlastník vodnej stavby prizve na prehliadku vodnej stavby tých užívateľov vodnej
stavby, ktorí môžu svojou činnosťou ovplyvniť jej bezpečnú prevádzku.
(5)
Predmetom prehliadky vodnej stavby je najmä
a)
previerka dohľadu a jeho výsledkov,
b)
previerka prevádzkovej schopnosti a funkčnej spoľahlivosti vodnej stavby,
c)
previerka prevádzky a údržby,
d)
prerokovanie všetkých námetov na zlepšenie technického stavu, užívania, prevádzky
a údržby a na zvýšenie bezpečnosti vodnej stavby,
e)
návrh opráv a opatrení na nápravu.
(6)
Vlastník vodnej stavby vyhotovuje z prehliadky vodnej stavby písomný záznam, ktorý
sa zasiela orgánu štátnej vodnej správy a všetkým prizvaným osobám do 10 dní po vykonaní
prehliadky vodnej stavby. Obsluha vodnej stavby uchováva písomný záznam z prehliadky
najmenej v jednom vyhotovení.
§ 12
Odborná spôsobilosť a osvedčenie o odbornej spôsobilosti
(1)
Skúšobnú komisiu tvorí predseda komisie a ďalší štyria členovia komisie, ktorí sú
vybraní z odborníkov z teórie a praxe v oblasti výkonu dohľadu, správy a prevádzky
vodných stavieb.
(2)
Žiadosť o osvedčenie o odbornej spôsobilosti (ďalej len „žiadosť“) obsahuje
a)
meno, priezvisko, titul, dátum a miesto narodenia a adresu trvalého pobytu žiadateľa,
b)
kategóriu vodnej stavby, pre ktorú žiadateľ požaduje vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti
(ďalej len „skúška“).
(3)
Žiadateľ k žiadosti prikladá
a)
overenú kópiu dokladu o ukončení vzdelania v príslušnom technickom odbore alebo prírodovednom
odbore s uvedením špecializácie,
b)
doklad preukazujúci dĺžku odbornej praxe v príslušnom vodohospodárskom odvetví,
c)
výpis z registra trestov, ktorý v deň podania žiadosti nie je starší ako tri mesiace.
(4)
Ak žiadosť neobsahuje náležitosti podľa odsekov 2 a 3, táto skutočnosť sa písomne
oznámi žiadateľovi s výzvou, aby žiadosť doplnil do 30 dní od doručenia výzvy.
(5)
Ak žiadateľ žiadosť nedoplní do 30 dní odo dňa doručenia výzvy, neprizve sa na vykonanie
skúšky.
(6)
O termíne a mieste skúšky sa žiadateľ upovedomí najneskôr 30 dní pred vykonaním skúšky.
(7)
Skúšku tvorí písomná časť a ústna časť. Skúškou sa overujú teoretické vedomosti
a)
z výkonu dohľadu,
b)
zo všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť dohľadu,
c)
zo všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci.
(8)
Výsledok skúšky sa hodnotí klasifikačnými stupňami „prospel“ alebo „neprospel“. O
priebehu a výsledku skúšky skúšobná komisia vyhotovuje zápisnicu.
(9)
Skúšobná komisia oznámi žiadateľovi ústne výsledok skúšky v deň jej konania.
(10)
Ak žiadateľ na skúške prospel, vydá sa žiadateľovi osvedčenie o odbornej spôsobilosti
do 30 dní odo dňa konania skúšky.
(11)
Ak žiadateľ na skúške neprospel, skúšobná komisia túto skutočnosť písomne oznámi
do 30 dní odo dňa konania skúšky žiadateľovi.
(12)
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti obsahuje
a)
číslo osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
b)
meno, priezvisko, titul, dátum a miesto narodenia, adresu trvalého pobytu držiteľa
osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
c)
kategóriu vodnej stavby, na ktorú sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva,
d)
miesto a dátum vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
e)
odtlačok pečiatky ministerstva a podpis ministra životného prostredia alebo ním poverenej
osoby.
(13)
Vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného
dohľadu nad vodnými stavbami I. až IV. kategórie a vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti
na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami III. a IV.
kategórie je uvedený v prílohe č. 2.
§ 13
Dozor
(1)
Dozor sa vykonáva najmä
a)
kontrolou plnenia a dodržiavania podmienok uvedených v podkladoch podľa odseku 2,
b)
kontrolou na vodnej stavbe a
c)
kontrolou plnenia uložených opatrení na nápravu.
(2)
Podkladmi na výkon dozoru sú najmä:
a)
povolenie na vodnú stavbu, prípadne jeho zmeny,
b)
určenie kategórie vodnej stavby,
c)
rozhodnutie o uvedení vodnej stavby do trvalej prevádzky (užívania),
d)
manipulačný poriadok, prípadne prevádzkový poriadok,
e)
povolenie o nakladaní s vodami,
f)
pasport alebo iný doklad o opravách a rekonštrukciách,
g)
oznámenie vlastníka vodnej stavby o vymenovaní hlavných zamestnancov dohľadu,
h)
program dohľadu a správy o dohľade, prípadne hlásenia o obchôdzkach,
i)
zápisy o prehliadkach vodnej stavby,
j)
doklady o uložených opatreniach na nápravu a o kontrole ich vykonávania,
k)
doklady o výkone doterajšieho dozoru.
(3)
Dozor sa vykonáva sústavne s prihliadnutím na kategóriu vodnej stavby a jej technický
stav. Na vodnej stavbe sa preveruje plnenie povinností vlastníka vodnej stavby s osobitným
zreteľom na to, ako vlastník vodnej stavby zabezpečuje dohľad a ako plní opatrenia
na nápravu.
(4)
Ak orgán štátnej vodnej správy požaduje pri výkone dozoru vodnej stavby informácie
alebo účasť zodpovedných zamestnancov vlastníka vodnej stavby, ktorí nie sú trvalo
na vodnej stavbe prítomní, alebo predloženie dokumentácie, ktorá nie je na vodnej
stavbe povinne k dispozícii, oznámi výkon dozoru na vodnej stavbe jej vlastníkovi
vopred.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy vykoná mimoriadny dozor na vodnej stavbe za účasti prizvaných
odborných znalcov, najmä ak
a)
zistí, že sa významnou mierou zhoršil stav vodnej stavby a že sa nevykonávajú účinné
opatrenia na nápravu,
b)
sa pripravuje zmena užívania alebo prevádzky vodnej stavby,
c)
sa plánuje oprava väčšieho rozsahu, rekonštrukcia alebo zrušenie vodnej stavby,
d)
potrebuje podrobný podklad na uloženie nápravných opatrení na nápravu väčšieho rozsahu,
e)
mimoriadny dozor na vodnej stavbe nariadi ministerstvo.
(6)
O dozore alebo mimoriadnom dozore na vodnej stavbe sa vyhotovuje zápisnica.
(7)
Ak v dôsledku poruchy vznikne na vodnej stavbe situácia, ktorá zodpovedá stupňu povodňovej
aktivity, postupuje sa podľa osobitného predpisu.1)
§ 14
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 524/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu
a o zaraďovaní vodných diel do jednotlivých kategórií.
§ 15
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembra 2005.
László Miklós v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 458/2005 Z. z.
KRITÉRIÁ KATEGORIZÁCIE
A. Základné kritériá kategorizácie
Kategorizácia je založená na odhade faktora rizika, ktorý vyplýva z existencie vodnej
stavby.
Vodné stavby, ktoré vzdúvajú alebo zadržiavajú vodu, vytvárajú okrem úžitkov pre spoločnosť
(napríklad zníženie veľkosti povodňových prietokov, nadlepšenie minimálnych prietokov
a čistoty vôd, zásobovanie obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstva pitnou vodou
a úžitkovou vodou, výroba elektrickej energie, plavba, rybolov a rekreácie) aj nebezpečenstvo
pod vodnou stavbou.
Nebezpečenstvo pod vodnou stavbou vyplýva
a) z existencie vodnej stavby, najmä z obavy zo vzniku jej poruchy a uvoľnenia potenciálnej
energie,
b) z technického stavu vodnej stavby z hľadiska bezpečnosti, z čoho vyplýva pravdepodobnosť
vzniku jej poruchy a pretrhnutia alebo prelomenia.
Odhad faktora rizika (F) je daný súčtom všetkých priamych a následných strát vrátane
ľudských životov, ku ktorým by došlo pri havárii konštrukcie, ktorá zadržiava vodu
pri plnom vzdutí v nádrži. Veľkosť potenciálneho nebezpečenstva závisí od hustoty
osídlenia, hospodárskej a priemyselnej zástavby v území ovplyvnenom vodnou stavbou
a od jeho hospodárskeho významu.
B. Odhad faktora rizika (F):
1. Kritériá na odhad faktora rizika F
Kategorizácia rieši tieto hlavné úlohy:
1.1 odhad priamych a nepriamych škôd,
1.2 cenové relácie na hodnotenie škôd a strát úžitku,
1.3 stanovenie straty úžitku pri vyradení vodnej stavby z prevádzky,
1.4 jednotný postup pre hodnotenie škôd vyvolaných znečistením povrchových vôd a podzemných
vôd a poľnohospodárskej pôdy pri pretrhnutí hrádzí odkalísk.
Faktor rizika F sa určuje podrobnou špecifikáciou jednotlivých zložiek faktora rizika
a objektívnym hodnotením škôd takto:
F = FOB + FŠ + FNŠ + FZ ,
FOB = ohrozenie obyvateľstva na dolnom toku v dosahu prielomovej vlny,
FŠ =FŠV + FŠD,
FŠV =priame škody na vlastnej vodnej stavbe,
FŠD = priame škody na majetkoch v dosahu prielomovej vlny,
FNŠ = nepriame škody,
FZ = strata úžitkov z prevádzky vodnej stavby.
Faktor rizika F sa vyjadruje bodovým hodnotením odvodeným z cenovej úrovne 2005, a
to 1 bod = 3,5 mil. Sk.
2. Ohrozenie životov obyvateľstva na dolnom vodnom toku v dosahu prielomovej vlny
(FOB)
Predpokladá sa, že k porušeniu vodnej stavby dôjde neočakávane, a to jej pretrhnutím
alebo prelomením jej podložia, ďalej že vývoj prielomového otvoru bude veľmi rýchly
a účinné varovanie obyvateľstva nebude možné.
Miera ohrozenia obyvateľstva sa hodnotí odstupňovane pre tri zóny postupu prielomovej
vlny:
Tabuľka č. 1
| Zóna | Postup prielomovej vlny v minútach |
Vzdialenosť priehrady (zodpovedá priemernej rýchlosti 5,6 m/s) |
Miera ohrozenia obyvateľstva |
| 1 | 0 - 15' | do 5,0 km | 100 % |
| 2 | 15 - 60' | 5 - 20 km | 70% |
| 3 | viac ako 60' | nad 20 km | 30% |
Bodové hodnotenie faktora rizika FOB – ohrozenie obyvateľstva trvale alebo dočasne žijúceho v dosahu prielomovej vlny,
vyplýva z tabuľky č. 2:
Tabuľka č. 2
| Ohrození obyvatelia trvale alebo dočasne žijúci v dosahu prielomovej vlny |
D - postup prielomovej vlny v km | ||||||
| Zóna (1) D = 0 - 5 km |
Zóna (2) D = 5 - 20 km |
Zóna (3) D > 20 km |
|||||
| Výška vlny ZD(m) |
→ ZD > 1,50,5 < ZD< 1,5 počet bodov |
↑ ZD > 1,50,5 < ZD < 1,5 počet bodov |
Počet bodov | Počet bodov | |||
| < 5 osôb | 4 2 |
1,5 1,0 |
3,0 1,5 |
1,0 0,5 |
1,0 0,5 |
- - |
|
| 5 - 10 osôb | 8 4 |
2,5 1,5 |
5,5 3,0 |
1,5 1,0 |
2,5 1,0 |
1,0 0,5 |
|
| 10 - 20 osôb | 16 8 |
5,0 2,5 |
11,0 5,5 |
3,5 1,5 |
5,0 2,5 |
1,5 1,0 |
|
| 20 - 50 osôb | 40 20 |
12,0 6,0 |
28,0 14,0 |
8,5 4,0 |
12,0 6,0 |
3,5 2,0 |
|
| 50 - 100 osôb | 80 40 |
24,0 12,0 |
56,0 28,0 |
17,0 8,5 |
24,0 12,0 |
7,0 3,5 |
|
| Obyvatelia obce s 30 - 50 príz. domami, à =1 rodina |
170 85 |
50,0 25,0 |
120,0 60,0 |
36,0 18,0 |
50,0 25,0 |
15,0 7,5 |
rozsiahlejšie prízemné obytné budovy a viac- poschodové domy (uvažuje sa počet rodín žijúcich na prízemí) |
| Obyvatelia obce s 50 - 80 príz. domami, à = 1 rodina |
270 135 |
80,0 40,0 |
190,0 95,0 |
60,0 30,0 |
80,0 40,0 |
25,0 12,0 |
|
| Obyvatelia obce s 80 - 150 príz. domami, à = 1 rodina |
480 240 |
145,0 70,0 |
340,0 170,0 |
100,0 50,0 |
145,0 70,0 |
45,0 22,0 |
|
| Obyvatelia obce so 150 - 300 príz. domami, à = 1 rodina |
1 000 500 |
300,0 150,0 |
700,0 350,0 |
200,0 100,0 |
300,0 150,0 |
100,0 50,0 |
|
| Veľké obce a mestá Počet bodov /1 000 obyvateľov |
1 000 500 |
300,0 150,0 |
700,0 350,0 |
200,0 100,0 |
300,0 150,0 |
100,0 50,0 |
|
FOB = fD . fPV . fZ . (OB)
fD = koeficient dobehu prielomovej vlny
| pre zónu | 1 ................. fD = 1,0 |
| 2 ................. fD = 0,7 | |
| 3 ................. fD = 0,3 |
| fPV = | koeficient smeru pôsobenia prielomovej vlny | |
| pre › 1 oblasť prúdnice prielomovej vlny | fPV = 1 | |
| pre ^ okrajové časti údolia (inundácia) | fPV = 0,5 |
| fZ = | koeficient výšky prielomovej vlny | |
| fZ = | ZD ≥ 1,5 | fZ = 1,0 |
| 0,5 < | ZD < 1,5 | fZ = 0,5 |
| (OB) = | (OB)t + 0,5 (OB)d | |
| (OB)t = trvale žijúce obyvateľstvo | ||
| (OB)d = dočasne žijúce obyvateľstvo (továrne, prízemné budovy, rekreačné zariadenia, chaty, stanové tábory) |
Najvýznamnejšou časťou faktora rizika je ohrozenie ľudských životov. Základom bodového
hodnotenia je priemerná ekonomická hodnota ľudského života. Pri odhade v teréne sa
vychádza z počtu obytných domov (3 – 5 osôb/1 obytný dom). Pri čiastočnom (%) zaplavení
obce alebo mesta prielomovou vlnou sa započíta percentuálna bodová hodnota. Ohrozenie
dočasne žijúcich obyvateľov sa stanovuje polovičnou bodovou hodnotou.
3. Priame škody
Faktor rizika priamych škôd FŠ sa vyjadruje v členení:
FŠ = FŠV + FŠD.
3.1 Priame škody na vlastnej vodnej stavbe (FŠV)
Tieto škody sa stanovujú sumou, ktorá je potrebná na rekonštrukciu vodnej stavby.
V odôvodnených prípadoch treba zahrnúť aj finančné náklady na zabezpečenie provizórnej
prevádzky vodnej stavby, napríklad ak by strata úžitku z prevádzky bola veľmi vysoká.
Výška odhadu finančných nákladov potrebných na rekonštrukciu vodnej stavby závisí
nielen od jej druhu, parametrov, rozsahu poruchy, ale aj od lokality a príčin porúch.
Na účely vylúčenia subjektívnych odhadov treba stanoviť náklady na rekonštrukciu vodnej
stavby jednotne, a to pre všetky konštrukcie vodných stavieb (betónové a sypané priehrady,
ochranné hrádze tokov a hrádze odkalísk) jednou tretinou zriaďovacích nákladov v roku
2005. Keďže takéto podklady nie sú k dispozícii, treba túto zložku faktora rizika
vyjadriť počtom bodov iba podľa výšky odhadnutých finančných nákladov takto:
Tabuľka č. 3
| H (m) | FŠV (bodov) | H (m) | FŠV (bodov) | H (m) | FŠV (bodov) |
| 2 3 4 5 6 7 8 |
-- -- 0,5 1,0 1,0 1,5 2,0 |
9 10 12 15 20 25 30 |
2,0 2,5 3,5 5,0 10,0 16,0 25,0 |
35 40 45 50 |
45,0 70,0 110,0 180,0 |
Pri hodnotení nákladov na opravu iných konštrukcií (napríklad hate, podzemné a rúrové
privádzače) treba postupovať podľa subjektívneho odhadu v Sk a prevodu na body podľa
kľúča 1 bod = 3,5 mil. Sk.
3.2 Priame škody na majetkoch pod vodnou stavbou (FŠD)
Tieto škody sú spôsobené najmä ničivým účinkom prechodu prielomovej vlny, ale aj zaplavením
inundačného územia a ochranného pásma. Dochádza k poškodeniu bytových, priemyselných
a hospodárskych budov, skladov, rôznych prevádzkarní, dopravných komunikácií, poľnohospodárskych
a rekreačných objektov a zariadení, ako aj k poškodeniu vodnej stavby na dolnom vodnom
toku.
Bodové hodnotenie škôd sa určuje z odhadov finančných nákladov potrebných na obnovu
budov a na uvedenie všetkých zariadení a vybavení do pôvodného stavu tak, ako je to
uvedené v tejto tabuľke:
Tabuľka č. 4
| Druh škody | → pri ničivom účinku prielom. vlny ZD > 1,5 m počet bodov |
→ detto ZD < 1,5 m alebo ↑ pri zatopení vodou v „inundácii" počet bodov |
| Prízemné alebo jednoposchod. obytné domy (1 - 2 rodiny) - drevené (rekreácia) - murované - hospodárske budovy (stavby) neslúžiace na podnikanie |
0,2 0,5 0,1 |
0,1 0,25 0,0 |
| Viacpodlažné murované obytné budovy (v prízemí 3 - 4 byty) |
0,6 | 0,3 |
| Malé poľnohospodárske, hospodárske a priemyselné podniky, prevádzky, sklady (do 20 zamestnancov) |
3,0 | 1,5 |
| Priemyselné a hospodárske podniky (do 100 zamestnancov) |
6,0 - 20,0 | 3,0 - 10,0 |
| Veľké priemyselné podniky, továrne, veľké sklady materiálov, strojov, veľké podniky živočíšnej výroby, farmy |
individuálne hodnotenie škôd 1 bod = 3,5 mil. Sk |
|
| Vodné stavby na vodnom toku pri pretrhnutí |
pozri tab. č. 3 FŠD = (1 až 3) . FŠV |
|
| Preliate a pretrhnuté, podmyté cesty, zvážnice a železničné násypy |
pozri tab. č. 3FŠD = FŠV | |
| Zničené mostné konštrukcie do 20 m dĺžky 20 - 50 m dĺžky |
1,0 2 - 6 |
|
| Škody na úpravách tokov, brehových porastoch, na lesných porastoch a poľnohospodársky obrábanej pôde pozdĺž vodného toku: potok 1 km rieka 1 km |
2,0 3,5 |
1,0 1,5 |
| Iné škody | individuálne hodnotenie škôd 1 bod = 3,5 mil. Sk |
4. Nepriame škody (FNŠ)
Tieto škody vznikajú v dôsledku priamych škôd, ktoré boli vyvolané prechodom prielomových
vĺn. Do tejto skupiny škôd patria:
- škody a straty, ktoré vznikli v dôsledku prerušenia výroby z obmedzenia hospodárskej
činnosti v území zasiahnutom prielomovou vlnou vrátane finančných nákladov potrebných
na núdzové zásobovanie obyvateľstva,
- škody a straty spôsobené znečistením vôd a poľnohospodárskej pôdy pri pretrhnutí
hrádze odkaliska.
4.1 Škody z obmedzenia hospodárskej činnosti, náklady na núdzové zásobovanie obyvateľstva
a priemyslu
V rámci bodového hodnotenia túto zložku faktora rizika (FNŠ) treba klasifikovať takto:
Náklady na núdzové ubytovanie, zásobovanie a dopravu evakuovaného obyvateľstva z obcí
a miest, ktoré boli zasiahnuté prielomovou vlnou [pozri (OB)t tab. č. 2].
Tabuľka č. 5
| Zóna | (OB)t | Počet bodov FNŠ |
| 1 | 100 obyvateľov | 1,5 |
| 2 | 100 obyvateľov | 1,0 |
| 3 | 100 obyvateľov | 0,5 |
Prerušenie alebo zásadné obmedzenie výroby a inej hospodárskej činnosti spôsobené
zaplavením tovární, prevádzok a skladov prielomovou vlnou.
Rozsah hospodárskych strát závisí od času, ktorý je potrebný na obnovenie výroby.
V priemere túto zložku nepriamych škôd možno vyjadriť v bodovom hodnotení takto:
FNŠ = 0,5/100 zamestnancov/1 mesiac.
Uvedený zjednodušený bodový odhad tohto druhu nepriamych škôd vyhovuje pre väčšinu
prípadov. Straty, ktoré vznikli prerušením špeciálnej výroby vo všetkých podnikoch,
môžu však vysoko prevyšovať uvedené kritérium. V týchto prípadoch treba rozsah škôd
hodnotiť individuálne podľa reálnych cenových relácií, napríklad 3,5 mil. Sk strát
na produkciu = 1 bod.
Prerušenie cestnej dopravy a železničnej dopravy
Pri bodovom hodnotení tejto zložky treba vychádzať z odhadu strát, ku ktorým dochádza
výlukou a preložením dopravy počas kontroly bezpečnosti, opráv a údržby dopravných
objektov vrátane provizórnych stavieb a zvýšených nákladov na pohonné hmoty pri obchádzkach
a náhradnej doprave.
Tabuľka č. 6
| Druh a význam dopravy | FNŠ (bodov) |
| Cesty: - miestneho významu - okresného a krajského významu - krajského a štátneho významu |
0,1 0,5 1,0 |
| Železnice: - krajského významu - celoštátneho významu |
1,0 2,0 - 4,0 |
Poznámka: pretrhnutie cestného alebo železničného násypu treba hodnotiť z hľadiska
škôd ako pretrhnutie ochrannej hrádze na tokoch.
4.2 Škody spôsobené znečistením vôd, poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy pri pretrhnutí
hrádze odkaliska
Táto zložka nepriamych škôd sa stanovuje subjektívne, a to vo všetkých prípadoch kategorizácie
odkalísk, pričom jednotné kritériá bodového hodnotenia vyplývajú zo škôd spôsobených
znehodnotením:
- povrchových vôd,
- podzemných vôd,
- poľnohospodárskej pôdy,
- lesnej pôdy.
Tieto škody treba posudzovať odstupňovane podľa obsahu škodlivých prvkov v odkaliskách.
Škoda predstavujúca 3,5 mil. Sk = 1 bod.
5. Škody na úžitku z prerušenia prevádzky vodnej stavby
Pri stanovení straty úžitku z prevádzky vodnej stavby FZ, ktorá je zložkou faktora rizika F, východiskom je časové obdobie pol roka, ktoré
je potrebné na rekonštrukciu takého rozsahu, ktorá umožňuje prevádzku obnoviť. Strata
úžitku sa vyjadruje bodovým hodnotením takto:
| Výroba elektrickej energie 1 mil. kWh/rok.........................................................2 body (vychádza z hodnoty nedodanej el. energie). |
Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou: a) pri existencii rezerv z iných zdrojov 1 mil. m3/rok, t. j. cca 30 l/s................................1 bod (vychádza z hodnoty nedodanej pitnej vody pre obyvateľstvo aj priemysel), b) neexistujú rezervy, nutné núdzové zásobovanie 1 mil. m3/rok, t. j. cca 30 l/s................................3 body (vychádza z nákladov na núdzové zásobovanie vodou). |
Zásobovanie priemyselných podnikov pitnou alebo inak upravenou vodou: a) pri existencii trvalých rezerv z iných zdrojov 1 mil. m3/rok, t. j. cca 30 l/s................................1 bod, b) neexistujú rezervy, zhodnotí sa individuálne odhadom strát v priemyselnej výrobe za obdobie pol roka.......................3,5 mil. Sk = 1 bod. |
Závlahy a) v oblastiach s pestovaním zeleniny, ovocia, vína a chmeľu na každých 100 ha zavlažovanej pôdy...............................................2 body, b) v ostatných oblastiach na každých 100 ha zavlažovanej pôdy......................................................................1 bod (vyplýva zo zvýšenej produkcie závlahami). |
Rekreácia 1 000 osôb na celú sezónu........................................2,5 bodu (vychádza z hodnoty rekreácie pre 1 osobu za sezónu). |
Chov rýb a kačíc Priemerne na 100 ha v chovných rybníkoch.............0,5 bodu (vychádza z priemernej produkcie rýb na 1 ha). |
Doprava po korune hrádze Cesty - miestneho významu...................................0,5 bodu, - obvodného - krajského významu...............1,5 bodu, - krajského - celoštátneho významu............4,0 bodu. |
Lodná doprava
Straty spôsobené prerušením lodnej dopravy sa hodnotia individuálne v Sk s prihliadnutím
na hodnotu prepravy tovaru alebo so zreteľom na účel, ktorému doprava slúži:
3,5 mil. Sk = 1 bod.
Odkaliská
Straty na výrobe spôsobené prerušením prevádzky odkaliska v dôsledku poruchy (pretrhnutia)
hrádze odkaliska. Hodnotia sa individuálne v Sk s prihliadnutím na existenciu rezervných
priestorov:
3,5 mil. Sk = 1 bod.
6. Záverečné odporúčania k odhadu faktora rizika
Výsledné bodové hodnotenie škôd podľa uvedeného postupu má význam najmä vtedy, ak
faktor rizika vychádza na hranici dvoch susedných kategórií, preto pri týchto prípadoch
treba pri kategorizácii vodnej stavby uplatniť spresnenie postupu pri odhade faktora
rizika:
F = FOB + FŠV + FŠD + FNŠ + FZ
a preveriť bodové hodnotenie vodnej stavby, ktorej faktor rizika je na hranici susedných
kategórií.
7. Návrh kategórie vodnej stavby
Pri kategorizácii platia tieto zásady:
1. z hľadiska faktora rizika je uvažované najnepriaznivejšie miesto hypotetického
pretrhnutia vodnej stavby a veľkosť prietrže,
2. ak sú v príprave vodnej stavby uvažované dve alternatívne riešenia konštrukcie,
urobí sa odhad faktora rizika a návrh kategórie pre obidve alternatívy; pri výstavbe
odkalísk, pri ktorých sa v projekte počíta s postupným zvyšovaním hrádze, posúdi sa
faktor rizika predbežne pre každú etapu; v návrhu kategórie základnej hrádze sa uvedie,
za akých podmienok sa môže v budúcnosti faktor rizika zvýšiť tak, že vodná stavba
nadobudne význam vyššej kategórie,
3. podľa bodového hodnotenia faktora rizika sa vodné stavby zaraďujú do kategórie
takto:
| F < 15............................. | IV. kategória |
| 15 ≤ F < 150................. | III. kategória |
| 150 ≤ F < 1000............ | II. kategória |
| F ≥ 1 000...................... | I. kategória |
4. ak súčasťami celej vodnej stavby je viac samostatných objektov (napríklad bočné
hrádze, privádzače), kategória sa navrhuje pre celú vodnú stavbu, a to podľa faktora
rizika najvýznamnejšieho objektu, ktorým býva väčšinou hlavná priehrada alebo hrádza;
pri ostatných objektoch sa uvedie, akej kategórii zodpovedá technicko-bezpečnostný
dozor podľa samostatne posudzovaného faktora rizika,
5. pri odhade faktora rizika sa posudzuje súčasný stav zástavby a všetkých ďalších
významných skutočností na území ovplyvnenom vodnou stavbou na dolnom toku; ak riešiteľ
odborného posudku na zaradenie vodnej stavby do kategórie získa informácie o pripravovaných
významných zmenách tohto stavu v blízkej budúcnosti, uvedie ich do posudku s odhadom
vplyvu realizácie týchto plánov na výšku faktora rizika, prípadne na zmenu kategórie
vodnej stavby.
Stanovenie hodnôt faktora rizika F na určenie kategórie vodnej stavby priamo súvisí
s povinným minimálnym rozsahom dohľadu a dozoru orgánmi štátnej vodnej správy.
Minimálny rozsah dohľadu odstupňovaný podľa jednotlivých kategórií vodných stavieb
je uvedený v príslušných programoch dohľadu a má priamy vplyv na rozsah finančných
nákladov, ktoré vyžaduje táto činnosť.
C. Postup pri kategorizácii
Stavebník pred vydaním stavebného povolenia požiada poverenú organizáciu o vypracovanie
odborného posudku ku kategorizácii, ktorá podľa schválenej metodiky na základe projektovej
dokumentácie a na podklade poznatkov z obchôdzky v teréne (územie ovplyvnené vodnou
stavbou) a po prerokovaní a získaní informácií od orgánu štátnej vodnej správy vypracuje
odborný posudok ku kategorizácii. V tomto posudku sa uvádza charakteristika hlavných
zložiek faktora rizika. K odbornému posudku priloží vyplnený formulár. Po vypracovaní
odborného posudku ku kategorizácii ho v piatich vyhotoveniach odošle ministerstvu
na určenie kategórie.
Jeden doklad o určení kategórie si spolu s odborným posudkom ponechá na archiváciu
ministerstvo a po jednom zašle stavebníkovi, poverenej organizácii, správcovi vodohospodársky
významných vodných tokov a orgánu štátnej vodnej správy, ktorému prislúcha dozor nad
vodnou stavbou.
1)
Zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami.
