528/2005 Z. z.

Tento zákon upravuje výkon trestu povinnej práce,¹) ktorý bol odsúdenému uložený v trestnom konaní.

V rámci trestu povinnej práce je odsúdený povinný v rozsahu určenom súdom vykonať práce v prospech štátu, vyššieho územného celku, obce alebo inej právnickej osoby, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, kultúrou, školstvom, ochranou ľudských práv, rozvojom vedy, rozvojom telesnej kultúry, ochranou pred požiarmi, ochranou zvierat, sociálnou pomocou, sociálnymi službami, zdravotnou starostlivosťou, ekologickou činnosťou, náboženskou činnosťou, humanitárnou činnosťou, charitatívnou činnosťou alebo inou verejnoprospešnou činnosťou, ktorá sa nevykonáva na účely dosiahnutia zisku.

Trest povinnej práce odsúdený vykonáva v obvode okresného súdu, v ktorom má bydlisko. So súhlasom odsúdeného môže byť trest vykonaný aj mimo obvodu tohto súdu.

Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu tak, aby odpracoval najmenej dvadsať hodín za kalendárny mesiac.

Len čo sa stane vykonateľným rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest povinnej práce, predseda senátu zašle jeho rovnopis okresnému súdu, v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať.

Predseda senátu súdu, v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať, vyzve odsúdeného, aby sa dostavil v lehote siedmich dní od doručenia výzvy k probačnému a mediačnému úradníkovi na prejednanie podmienok výkonu trestu povinnej práce.

Probačný a mediačný úradník okresného súdu, v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať, prejedná s odsúdeným podmienky výkonu trestu povinnej práce. O výsledku prejednania bezodkladne písomne informuje predsedu senátu.

Po prejednaní podmienok výkonu trestu povinnej práce podľa odseku 3 bezodkladne rozhodne predseda senátu okresného súdu, v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať, o druhu a mieste výkonu trestu povinnej práce a nariadi jeho výkon; predseda senátu tak rozhodne aj bez predchádzajúceho prejednania podmienok výkonu trestu podľa odseku 3, ak sa odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nedostavil k takému prejednaniu, hoci mu bola výzva podľa odseku 2 riadne doručená.

Probačný a mediačný úradník okresného súdu vedie evidenciu prác vhodných na výkon trestu povinnej práce a sprostredkúva prácu odsúdenému u právnickej osoby uvedenej v § 2 ods. 1 (ďalej len „poskytovateľ práce“). Ak poskytovateľ práce má záujem o vykonanie práce podľa tohto zákona odsúdeným, oznámi písomne túto skutočnosť okresnému súdu, v obvode ktorého sa má práca vykonávať, s uvedením druhu, rozsahu a miesta vykonávania práce.

Okresný súd uzatvára písomnú dohodu o zabezpečení povinnej práce s poskytovateľom práce, ktorá obsahuje najmä

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac písomne informuje na účely výkonu trestu povinnej práce okresný súd, v obvode ktorého má sídlo, o ponuke voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti podľa osobitného predpisu,²) ktoré nie je možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie.

Kontrolu nad výkonom trestu povinnej práce vykonáva probačný a mediačný úradník.³)

Ak boli odsúdenému rozhodnutím súdu uložené obmedzenia alebo povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, probačný a mediačný úradník kontroluje ich dodržiavanie.

Ak súd prijal záruku záujmového združenia občanov za nápravu odsúdeného alebo ak považuje výchovné spolupôsobenie takého združenia za prospešné, predseda senátu požiada o jeho výchovné spolupôsobenie.

Predseda senátu na nevyhnutnú dobu odloží alebo preruší výkon trestu povinnej práce, ak odsúdenému jeho zdravotný stav podľa zaslanej lekárskej správy o jeho zdravotnom stave nie staršej ako 30 dní dočasne bráni vo výkone uloženého trestu; v odôvodnenom prípade môže predseda senátu odsúdeného preradiť na iný vhodný druh práce.

Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu povinnej práce u tehotnej ženy alebo matky novonarodeného dieťaťa na jeden rok po pôrode alebo u odsúdeného, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci, na nevyhnutnú dobu.

Predseda senátu môže výkon trestu povinnej práce prerušiť na nevyhnutnú dobu alebo odložiť na dobu najviac troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol tento trest uložený, z dôvodu oprávneného pobytu v cudzine alebo z iného závažného dôvodu.

Predseda senátu odklad alebo prerušenie odvolá, ak pominuli dôvody odkladu alebo prerušenia.

Do doby, v ktorej sa má vykonať trest povinnej práce, sa nezapočítava doba, počas ktorej bol výkon trestu odložený alebo prerušený.

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Predseda senátu preruší alebo odloží výkon trestu povinnej práce na nevyhnutnú dobu, ak je odsúdený povolaný na výkon povinnej vojenskej služby alebo inej služby namiesto povinnej vojenskej služby.

Ustanovenia § 5 ods. 4 a 5 platia rovnako pre odsúdeného, ktorému bol výkon trestu povinnej práce odložený alebo prerušený podľa odseku 1.

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Predseda senátu môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku, ak je odsúdený podľa zaslanej lekárskej správy o jeho zdravotnom stave nie staršej ako 30 dní v dôsledku zmeny zdravotného stavu, ktorý si úmyselne neprivodil, trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo bez zavinenia odsúdeného nebol výkon tohto trestu nariadený do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol trest povinnej práce uložený, alebo z iného závažného dôvodu.

Ak bolo upustené od výkonu trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku, považuje sa trest za vykonaný dňom, keď nadobudlo také rozhodnutie právoplatnosť.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak odsúdený nevedie riadny život v čase výkonu trestu povinnej práce, nedodržiava obmedzenia alebo neplní povinnosti, ktoré mu boli uložené rozhodnutím súdu, alebo zavinene nevykonáva práce v určenom rozsahu, probačný a mediačný úradník podá návrh na premenu trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody.

O premene trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody rozhodne predseda senátu na návrh probačného a mediačného úradníka alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak predseda senátu rozhodne, že nie je dôvod na premenu trestu podľa odseku 2, môže v odôvodnenom prípade rozhodnúť o novom druhu alebo mieste výkonu trestu povinnej práce.

Poskytovateľ práce bezodkladne oznámi probačnému a mediačnému úradníkovi ukončenie prác, ktoré odsúdený vykonával.

Probačný a mediačný úradník po výkone trestu povinnej práce vypracuje pre predsedu senátu písomnú správu o priebehu výkonu tohto trestu do 30 dní od doručenia oznámenia podľa odseku 1.

Okresný súd je podľa osobitného zákona⁴) oprávnený na účely zabezpečenia výkonu trestu povinnej práce spracúvať a poskytovať osobné údaje o mene, priezvisku, rodnom priezvisku, dátume narodenia, rodnom čísle a bydlisku odsúdenej osoby, ako aj údaje týkajúce sa výkonu trestu povinnej práce.

Na spracovanie a poskytovanie osobných údajov podľa odseku 1 nie je potrebný súhlas dotknutej osoby.

Na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestu povinnej práce vykonáva podľa tohto zákona predseda senátu súdu uvedeného v § 2 ods. 2.

Predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca.

Náklady spojené s výkonom trestu povinnej práce znáša odsúdený sám; to neplatí ohľadom nákladov na ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a materiál potrebný na výkon práce, ktoré znáša poskytovateľ práce.

Vykonávaním práce podľa tohto zákona nevzniká odsúdenému pracovný pomer ani iný obdobný pracovný vzťah.

Vo veciach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa primerane použijú ustanovenia o povinnostiach zamestnávateľa, právach a povinnostiach zamestnancov a inšpekcii práce podľa pracovnoprávnych predpisov.⁵)

Vykonávanie práce odsúdeným podľa tohto zákona sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažuje za plnenie pracovných úloh, a ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti úrazom, nejde o pracovný úraz; v takom prípade sa zodpovednosť za spôsobenú škodu posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov.⁶)