55/2005 Z. z.

Ochranné pásmo I. stupňa

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, list Plaveč 7-3.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Ochranné pásmo I. stupňa zaberá územie, ktoré bezprostredne obklopuje prírodný liečivý zdroj vrt MS-1 a má tvar nepravidelného obdĺžnika. Severovýchodnú hranicu tvorí ľavý okraj cesty III. triedy Malý Lipník - Sulín, v úseku dlhom 85 m. Asi 34 m od stavby, ktorá zastrešuje vrt SA-2, sa hranica pásma kolmo lomí juhozápadným smerom a pokračuje do svahu približne 30 m. Z juhozápadnej strany je pásmo I. stupňa ohraničené líniou, ktorá sleduje vrstevnicu 420 m n. m., prechádzajúcu po vrchnej hrane pomerne strmého svahu. Vo vzdialenosti asi 50 m od vrtu MS-1 sa hranica kolmo vracia k ľavému okraju cesty III. triedy Malý Lipník - Sulín.

Ochranné pásmo II. stupňa

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list Stará Ľubovňa 27-41.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť a časť infiltračnej oblasti. Ochranné pásmo II. stupňa zahŕňa severné svahy masívu Sliboň, budovaného čergovským a strihovským súvrstvím krynickej jednotky. Hranica ochranného pásma II. stupňa sa začína od severného okraja ochranného pásma I. stupňa, t. j. od jeho lomového bodu číslo 10 (súradnice: Y - 294383,09, X - 1166537,26), pri ľavom okraji cesty Malý Lipník - Sulín a pokračuje 250 m popri ceste severozápadným smerom. Odtiaľ smeruje na rozvodnicu a prebieha súbežne s potokom asi vo vzdialenosti 200 m od neho po kótu 687,5 m n. m. Pokračuje juhovýchodným smerom na kótu Sliboň (789 m n. m.), kde sa stáča severovýchodným smerom ku kóte 681,5 m n. m. Východná hranica prebieha severným smerom až k priepustu bezmenného potoka pod cestou Malý Lipník - Sulín. Odtiaľ pokračuje po jej ľavom okraji a napája sa na ochranné pásmo I. stupňa v lomovom bode číslo 3 (súradnice: Y - 293995,73, X -1166723,77).

Ochranné pásma prírodného liečivého zdroja MS-1 s názvom Johanus v Sulíne sú vymedzené na základe zhodnotenia geologicko-hydrogeologických a hydrogeochemických podkladov v záverečnej správe Podklady pre návrh ochranných pásiem prírodného liečivého zdroja MS-1 s názvom Johanus v Sulíne, Zakovič et al., 2003.

Hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako otvorená štruktúra s infiltračnou, akumulačnou a odkrytou výverovou oblasťou.

Akumulačná a čiastočne infiltračná oblasť je viazaná na tektonicky porušený masív Sliboň budovaný pieskovcovým súvrstvím (čergovské a strihovské súvrstvie) krynickej jednotky. V tomto horninovom prostredí sa formuje minerálna voda Na-HCO₃ chemického typu. Na tvorbe minerálnej vody sa podieľajú aj vody geneticky viazané na mezozoické komplexy, ktoré sa nachádzajú v podloží terciérnych sedimentov vnútrokarpatského paleogénu, a to dolomity chočského príkrovu. Časť podzemných vôd Mg-Ca-HCO₃ chemického typu, geneticky viazaná na dolomity mezozoika, prestupuje za asistencie CO₂ po zlomoch do pieskovcového súvrstvia krynickej jednotky, kde sa mieša s vodami v predmetných pieskovcoch. Výsledkom ich miešania je Na-Mg-HCO₃ typ vody.

Výverová oblasť sa nachádza v severnej časti Ľubovnianskej vrchoviny, ktorá je tvorená čergovskými pieskovcami krynickej jednotky, v údolí rieky Poprad. Výstup minerálnej vody podmieňuje priečna tektonika severojužného smeru so sklonom 60 – 70^O k západu, ktorá sa križuje so zlomami podtatransko-ružbašského systému juhozápadno- severovýchodného smeru.

Základným procesom tvorby chemického zloženia podzemných vôd je rozpúšťanie karbonátov a ionovýmenné procesy vo flyšových horninách.

Voda prírodného liečivého zdroja MS-1 v Sulíne je meteorického pôvodu. Je stredne mineralizovaná, hydrogénuhličitanová, sodno-horečnatá, uhličitá, studená, so zvýšeným obsahom lítia a železa, hypotonická.